Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. február 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Cb/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124200022
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:7124200022.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: CHEMES, a. s. Humenné, so sídlom Chemlonská 1, 066 33
Humenné, IČO: 31 695 426, v konaní právne zastúpený: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík, s. r.
o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 50 560 611, proti žalovaným: 1. Humenská energetická
spoločnosť, s. r. o., so sídlom Kukorelliho 34, 066 28 Humenné, IČO: 31 728 812, 2. Východoslovenská
energetika, a. s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, v konaní právne zastúpený:

Allen & Overy Bratislava, s. r. o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35
857 897, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavuje.

II. Žalovaný v 1. rade nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania o neodkladnom opatrení v rozsahu
100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia v znení doplnenia: Žalovaný v 1. rade je povinný oproti dodávke tepla a teplej
úžitkovej vody v zodpovedajúcej kvalite a v súlade so zavedenou praxou strán uhrádzať v prospech

žalobcu platby za uvedené dodávky tepla a teplej úžitkovej vody vo výške ceny schválenej Úradom pre
reguláciu sieťových odvetví, a to mesačne v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola dodávka tepla a teplej úžitkovej vody žalovanému v 1. rade zo strany žalobcu
uskutočnená; platby za dodávky tepla a teplej úžitkovej vody uskutočnené do dňa vykonateľnosti tohto
neodkladného opatrenia, ktoré neboli doteraz uhradené, je žalovaný v 1. rade povinný uhradiť žalobcovi
do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy

konania o neodkladnom opatrení.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je subjektom pôsobiacim v A. A. B. v C.; okrem iného
je dodávateľom energií (najmä teplo, plyn, elektrina, priemyselne vody, chlad, stlačený vzduch) pre
podnikateľské subjekty pôsobiace v tomto priemyselnom parku. Žalobca má zároveň postavenie
centrálneho zdroja tepla pre mesto C., čo znamená, že je výrobcom a dodávateľom tepla a teplej

úžitkovej vody pre väčšinu domácností v meste C.. Dodávky tepla a teplej úžitkovej vody obyvateľom
mesta C. žalobca uskutočňuje prostredníctvom žalovaného v 1. rade, ktorého výlučným majiteľom je
mesto C. a ktorý teplo a teplu úžitkovú vodu vyrobené žalobcom distribuuje jednotlivým domácnostiam,
resp. bytovým družstvám (spoločenstvám vlastníkov bytov, resp. správcom bytových domov) v C..
Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola XX.XX.XXXX uzavretá zmluva o dodávke a odbere tepla,
v ktorej boli upravene podmienky dodávky tepla na rok XXXX a rámcovo na ďalšie roky. Následne

bolo k zmluve o dodávke tepla uzavretých XX dodatkov, ktoré upravovali podmienky dodávok na rok
XXXX (dodatky č. X – X) a následne na každý rok až do roku XXXX vrátane (dodatky č. X – XX).Pre roky XXXX a XXXX nedošlo k uzavretiu žiadneho dodatku. Žalovaný v 2. rade je okrem iného
dodávateľom elektriny a zemného plynu, pričom žalobca bol jeho dlhodobým zákazníkom; zemný plyn
do zlúčenia, ktoré sa stalo účinným XX.XX.XXXX, dodával žalobcovi právny predchodca žalovaného

v 2. rade spoločnosť D. E., E., C. F. XX, XXX XX G., D.: XX XXX XXX, ktorá zlúčením so žalovaným
v 2. rade zanikla. Medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade boli uzavreté nasledovne zmluvy týkajúce
sa dodávok elektriny a zemného plynu: a) Dodávka elektriny – zmluva o združenej dodávke elektriny
č. XXXXXXXXXXX/XXXX (na zmluve je uvedený dátum XX.XX.XXXX) a následne dodatky č. X a X,
upravujúce podmienky dodávky elektriny pre žalobcu v roku XXXX, b) zabezpečenie pohľadávok na

odplatu za dodávku elektriny – zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti č. XXX/XXX/XXXX
z XX.XX.XXXX a zmluva o zriadení záložného práva na pohľadávky č. XXX/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX,
c) dodávka plynu – zmluva o združenej dodávke plynu č. XXXXXXXX/X/XXXX (na zmluve je uvedený
dátum XX.XX.XXXX) a následne dodatky č. X, X a X, upravujúce podmienky dodávky zemného
plynu pre žalobcu v roku XXXX; zmluva bola pôvodne uzavretá s právnym predchodcom žalovaného
spoločnosťou D. E., d) zabezpečenie pohľadávok na odplatu za dodávku plynu – zmluva o zriadení

záložného práva na nehnuteľnosti č. XXXX/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, pôvodne uzavretá s právnym
predchodcom žalovaného D. E., E. a zmluva o zriadení záložného práva na pohľadávky č. XXXX/XXX/
XXXX z XX.XX.XXXX, pôvodne uzavretá s právnym predchodcom žalovaného D. E., E.. Zálohom podľa
zmlúv o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti je stavba súpisné číslo XXXX, postavená na parcele
č. XXXX/XX, druh zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne

územie C., obec C., okres C.. Zálohom podľa zmlúv o zriadení záložného práva na pohľadávky sú:
- súčasné a budúce pohľadávky žalobcu ako dodávateľa tepla voči spoločnosti Humenská energetická
spoločnosť, s. r. o. (žalovanému v 1. rade) na základe zmluvy o podmienkach dodávky tepla zo
XX.XX.XXXX, v znení neskorších dodatkov, pričom posledným je dodatok č. XX zo dňa XX.XX.XXXX
upravujúci dodávky tepla pre rok XXXX, resp.

- budúce pohľadávky žalobcu ako dodávateľa tepla voči spoločnosti Humenská energetická spoločnosť,
s.r.o.(žalovanémuv1.rade),nazákladeakejkoľvekzmluvy(bezohľadunajejnázov),predmetomktorej
bude dodávka a odber tepla, a to najmä zmluvy, ktorá bude podpísaná ako je to uvedené v čl. IX. bod 4
Zmluvy o podmienkach dodávky tepla zo XX.XX.XXXX, v znení dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX.
Žalovaný v 2. rade tvrdí, že má voči žalobcovi pohľadávku v celkovej výške 19.170.432,29 € titulom

odplaty za dodávky plynu a elektriny. Žalobca listami z XX.XX.XXXX (dodávky plynu) a zo XX.XX.XXXX
(dodávky elektriny) reklamoval faktúry žalovaného v 2. rade, ktorými bol uplatnený opísaný nárok,
ako aj predchádzajúce faktúry žalovaného v 2. rade vystavené od H. XXXX do I. XXXX a listom z
XX.XX.XXXX tiež odstúpil od zmlúv o dodávke elektriny a zemného plynu. Vo vzťahu k spornosti
pohľadávky žalovaného v 2. rade žalobca pre vysvetlenie uvádza, že v zmluve o dodávke plynu a

v zmluve o dodávke elektriny boli dohodnuté dva spôsoby nákupu plynu a elektriny, a to (i) nákup
konkrétnej tranže na základe „settlement price“, t. j. koncovej (burzovej) ceny predchádzajúceho dňa
a (ii) prostredníctvom cenovej ponuky, resp. priamej kotácie. V H. XXXX došlo zo strany žalovaného
v 2. rade k svojvoľnému jednostrannému obmedzeniu prvého spôsobu nákupu a žalobca mohol od
uvedeného obdobia nákupy uplatňovať len na základe cenovej ponuky – priamej kotácie. Podstata tohto

spôsobu nakúpu zemného plynu a elektriny spočívala v tom, že žalobca mal k dispozícii časové okno
v trvaní 15 minút od obdŕžania ponuky žalovaného v 2. rade, ktorá mu bola zaslaná na základe jeho
požiadavky. Z právneho vymedzenia tejto ponuky vyplýva, že ponúkaná cena je vytváraná ako cena v
reálnom čase, resp. odvodzovaná od cien v reálnom čase a je premenlivá a pre určenie ceny ponúkanej
žalobcovi je zakotvený vzorec, čo znamená, že žalovaným v 2. rade ponúkaná cena sa odvíja od iných

referenčných, resp. vstupných cien. Pri tomto spôsobe nákupu žalobca nemal prakticky žiadnu možnosť
preveriť spôsob výpočtu a určenia ceny ponúkanej žalovaným v 2. rade, pretože mu bez akéhokoľvek
vysvetlenia bola oznámená iba žalovaným v 2. rade ponúkaná konečná cena – pri prvom spôsobe
nákupu prostredníctvom koncovej ponuky predchádzajúceho dňa bola cena odvodená od burzových
cien elektriny a plynu, ktoré sú verejne dostupné a žalobca si ich mohol overiť. Podľa názoru žalobcu

tiež platí, že nepredloženie uvedených údajov je svojou povahou neposkytnutím súčinnosti podľa §
370 Obchodného zákonníka, ktoré zakladá omeškanie veriteľa, čo znamená, že do dnešného dňa
nedošlo k vzniku povinnosti žalobcu zaplatiť pohľadávky žalovaného v 2. rade, za predpokladu, že sú
dôvodné. Ak by bol akceptovaný záver, že žalobcovi žalovaný v 2. rade nemusí preukazovať vstupné
ceny v prípade, kedy je cena odvodzovaná od určitého vzorca, prakticky by to znamenalo, že žalovaný

v 2. rade si môže účtovať akékoľvek ceny bez akejkoľvek kontroly. Žalobca považuje za samozrejmé,
resp. minimálne za obchodnú zvyklosť (§ 264 Obchodného zákonníka) a za konanie zodpovedajúce
poctivémuobchodnémustyku,abyvprípadoch,akniejedohodnutápresnácena,alespôsobjejvýpočtu,
boli dotknutej strane pri uplatnení ceny predložené doklady preukazujúce správnosť výpočtu ceny.Povinnosťou žalobcu tak je plniť záväzok, ktorý zodpovedá zmluvne dojednaným podmienkam – v tomto
prípade pre pasivitu žalovaného v 2. rade (nesplnenie povinnosti preukázať na kúpnu cenu) nebolo
možné posúdiť dodržanie zmluvného vzorca pre výpočet ceny, čo znamená, že dodávateľ je v dôsledku

neposkytnutia spolupôsobenia pri úhrade záväzku žalobcu v omeškaní (§ 370 Obchodného zákonníka).
Žalobca na tento stav opakovane poukazoval a domáhal sa nápravy, pretože mu opakovane spôsoboval
komplikácie vo vzťahu k vlastnému nákupnému a finančnému plánovaniu, keďže žalovaným v 2. rade
takýmto spôsobom určovaná cena nebola predvídateľná ani preskúmateľná. Rovnako postupne u
žalobcu vznikali pochybnosti o skutočnom dôvode postupu a úmysloch žalovaného v 2. rade. Žalobca

preto od žalovaného v 2. rade opakovane požadoval vysvetlenie a zjednanie nápravy, a to ako pri
osobných stretnutiach, tak aj korešpondencii, v ktorej žalobca žalovaného v 2. rade okrem iného žiadal
o poskytnutie informácie, ako je pri nákupe prostredníctvom priamej kotácie tvorená ponúkaná cena,
resp. od čoho sa odvíja a požadoval, aby k nemu žalovaný v 2. rade pristupoval tak, aby bolo možné
ponúkané ceny transparentne posúdiť, a teda mu najmä bola poskytnutá presná informácia o cenách,
z ktorých pri jednotlivých ponukách žalovaný v 2. rade vychádza. Žalobca rovnako poukazoval na to,

že takýmto postupom mu môže vznikať škoda značného rozsahu. Napriek uvedenej korešpondencii
a niekoľkým osobným stretnutiam nedošlo zo strany žalovaného v 2. rade k poskytnutiu relevantného
vysvetlenia, ani k podaniu bližšej informácie k tvorbe ceny pri nákupe prostredníctvom priamej kotácie.
Jedinou reakciou žalovaného v 2. rade bolo strohé konštatovanie, že cena sa odvíja od situácie na
veľkoobchodných trhoch. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade nepristúpil k žiadnemu vysvetleniu vyššie

opísaného postupu, iba umocňuje dôvodné podozrenie žalobcu, že mohlo dôjsť ku konaniu, ktoré nie je
poctivéaodporujezásadámpoctivéhoobchodnehostyku–žalovanýv2.radenevyužilžiadnupríležitosť
podať žalobcovi relevantné vysvetlenie napriek opakovaným výzvam zasielaným od J. XXXX. Podľa
názoru žalobcu je pravdepodobný a odôvodnený záver, že žalobca zaplatil za dodávky zemného plynu a
elektriny naviac-cenu a žalovaný v 2. rade sa na jeho úkor obohatil. Žalobca vyčíslil svoj protinárok proti

žalovanému v 2. rade v súhrne na čiastku 16.511.106,56 € až 23.160.605,61 € a listom z XX.XX.XXXX
uvedené pohľadávky započítal proti nároku žalovaného v 2. rade. Uvedené čiastky predstavujú naviac
ceny, ktoré žalobca v dôsledku postupu žalovaného v 2. rade uhradil – žalobca si je vedomý toho, že
ide len o odhad naviac cien, avšak ich výška nemôže byť ustálená bez toho, aby žalovaný v 2. rade
podal vysvetlenie a poskytol požadované informácie a dokumenty. Podľa názoru žalobcu pohľadávky

žalovaného v 2. rade zanikli započítaním, resp. sú minimálne značne sporné. Žalovaný v 2. rade napriek
námietkam žalobcu ešte v J. XXXX pristúpil k výkonu záložného práva na pohľadávky žalobcu voči
žalovanému v 1. rade, a to podľa zmlúv o zriadení záložného práva, konkrétne výzvou, resp. pokynom z
XX.XX.XXXX, ktorým žalovaného v 1. rade požiadal, aby všetky svoje súčasne , ako aj budúce záväzky
voči žalobcovi, ktoré sú predmetom záložných práv, uhrádzal výhradne na účet žalovaného v 2. rade

uvedený v predmetnej výzve. Následkom uvedenej výzvy, resp. pokynu zo strany žalovaného v 2. rade
by malo byť to, že žalovaný v 1. rade musí uhrádzať všetky svoje záväzky voči žalobcovi zo zmluvy
o dodávke tepla žalovanému v 2. rade namiesto žalobcovi. Žalobca sa proti postupu žalovaného v 1.
rade bránil uznesením z XX.XX.XXXX vydaným v konaní sp. zn. XXXX/X/XXXX, ktorým bolo uložené
žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva voči žalobcovi; uznesením Krajského súdu v K.

zo XX.XX.XXXX, vydaným v konaní sp. zn. XXXX/XX/XXXX, bolo uvedene uznesenie zmenené tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. V priebehu F. XXXX si žalobca v súvislosti
so svojimi podnikateľskými zámermi nechal uskutočniť hĺbkový audit svojich zmluvných vzťahov, vrátane
zmluvy o dodávke tepla. Na základe osobitnej analýzy renomovaného advokáta pôsobiaceho v oblasti
energetiky, J. E., žalobca dospel k zisteniu, že zmluva o dodávke tepla uzavretá medzi ním a žalovaným

v 1. rade je neplatná od počiatku, resp. minimálne od rokov XXXX a XXXX a dodávka tepla zo strany
žalobcu žalovanému v 1. rade prebieha bez uzavretej zmluvy. Dôvodom tohto stavu je skutočnosť, že
zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“), v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, vyžaduje pre tento zmluvný typ obligatórne písomnú formu a jej podstatne
náležitosti sú kogentne vymenované v § 19 ods. 2 tohto zákona. Absencia ktorejkoľvek z tam uvedených

náležitostí vedie k neplatnosti zmluvy, resp. k stavu neexistencie zmluvy. V prípade zmluvy o dodávke
tepla uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade: od XX.XX.XXXX trpí nedostatkom v podobe
absencie podstatnej náležitosti zmluvy o dodávke a odbere tepla, a to podmienky pre jednostranné
odstúpenie od zmluvy zo strany dodávateľa i odberateľa, tak ako to vyžadoval § 19 ods. 2 písm. k)
zákona o tepelnej energetike, účinného v čase jej uzavretia; v rokoch XXXX a XXXX neobsahovala

množstvo objednaného tepla ako podstatnú náležitosť podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o tepelnej
energetike; v rokoch XXXX a XXXX neobsahovala cenu tepla ako podstatnú náležitosť podľa § 19
ods. 2 písm. h) zákona o tepelnej energetike. Žalobca súdu predložil odborné vyjadrenie J. L. E.,
v ktorom je podrobne odôvodnená argumentačná pozícia žalobcu. Žalobca poukazuje tiež na súdnerozhodnutia, z ktorých vyplýva, že absencia ktorejkoľvek z náležitostí ustanovených v § 19 ods. 2
zákonaotepelnejenergetikejedôvodompreneplatnosť,resp.neexistenciuzmluvy.Idenapr.orozsudok
Okresného súdu M. sp. zn. XXXX/XX/XXXX z XX.XX.XXXX a rozsudok Okresného súdu N. sp. zn.

XXXX/XX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorý bol v odvolacom konaní potvrdený rozsudkom Krajského súdu
G. G. sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX. Uvedený stav znamená, že dodávky tepla medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade od počiatku, a osobitne od roku XXXX, prebiehajú bez platného resp.
existujúceho zmluvného vzťahu a podľa zákona o energetike sú buď neoprávneným odberom alebo sa
uskutočňujú bez zmluvy v režime tzv. povinného odberu. Vo vzťahu k nároku žalovaného v 2. rade voči

žalobcovi má táto skutočnosť za následok, že na odplatu, ktorá je účtovaná žalobcom žalovanému v 1.
rade za dodávky tepla (minimálne od roku XXXX) nemôže žalovaný v 2. rade viesť výkon záložného
práva, pretože pohľadávky na túto odplatu nie sú zálohom podľa zmlúv o zriadení záložného práva.
Záložné právo žalovaného v 2. rade sa totiž vzťahuje iba na pohľadávky zo zmluvných dodávok (podľa
súčasnej zmluvy, alebo podľa prípadnej budúcej zmluvy o dodávkach tepla) a nie na pohľadávky na
odplatu za odber tepla, ktorého dodávka sa uskutočňuje bez zmluvy priamo na základe zákona. Podľa

výpisov z Notárskeho centrálneho registra záložných práv č. F.: XXXX/XXXX a XXXX/XXXX, resp. podľa
samotných zmlúv o zriadení záložného práva je záloh vymedzený nasledovne (v prípade obidvoch
zmlúv prakticky identicky): „Podľa článku 2 ods. 2.2 Záložnej zmluvy je Záloh tvorený nasledovnými
pohľadávkami (vrátane ich príslušenstva): i) súčasné a budúce pohľadávky Záložcu ako dodávateľa
tepla voči spoločnosti Humenská energetická spoločnosť, s. r. o., so sídlom Kukorelliho 34, 066 28

Humenné, IČO: 31 728 812, na základe Zmluvy o podmienkach dodávky tepla z X. XXXXXXX XXXX, v
znení neskorších dodatkov, pričom posledným je dodatok č. XX zo dňa XX.XX.XXXX upravujúci dodávky
tepla pre rok XXXX; ii) budúce pohľadávky Záložcu ako dodávateľa tepla voči spoločnosti Humenská
energetická spoločnosť, s. r. o., so sídlom Kukorelliho 34, 066 28 Humenné, IČO: 31 72 8812, na
základe akejkoľvek zmluvy (bez ohľadu na jej názov), predmetom ktorej bude dodávka a odber tepla,

a to najmä zmluvy, ktorá bude podpísaná ako je to uvedené v čl. IX. bod 4 Zmluvy o podmienkach
dodávky tepla z X. XXXXXXX XXXX, v znení dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX. Záložné právo podľa
Záložnej zmluvy sa vzťahuje na Záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, a to aj na tie,
ktoré sa stanú súčasťami a príslušenstvom neskôr, počas trvania záložného práva zriadeného Záložnou
zmluvou.“ Zo znenia vymedzenia zálohu je podľa názoru žalobcu jednoznačné, že záložné právo sa

vzťahuje výlučne na pohľadávky žalobcu vzniknuté podľa zmluvy, nie na pohľadávky za dodávku tepla
na základe zákona. Žalobca zdôrazňuje, že akýkoľvek rozširujúci výklad je, vzhľadom na publicitu
registra záložných práv a s ním spojené následky (napr. nakladanie so zálohom), neprípustný. V tomto
smere je podstatný samotný obsah prejavenej vôle zmluvných strán, ktorý nemožno nahradzovať či
dopĺňať o to, čo prejavené nebolo – išlo by totiž o neprípustné dotváranie vôle ex post. Bolo vecou

žalovaného v 2. rade a jeho odbornej starostlivosti, aby záloh vymedzil takým spôsobom, že bude
pokrývať všetky režimy dodávok tepla zo strany žalobcu žalovanému v 1. rade. Žalobca bezodkladne
po zistení uvedených skutočností o tejto situácii informoval žalovaného v 1. rade listom z XX.XX.XXXX.
Keďže na uvedený list neobdŕžal žiadnu odpoveď, opätovne ho požiadal o stanovisko, resp. o opísanie
jeho ďalšieho postupu listom z XX.XX.XXXX. Žalovaný v 1. rade sa aktuálne ústne v komunikácii so

žalobcomvyjadril,žeodplatuvyúčtovanúžalobcombudeuhrádzaťžalovanémuv2.radeaniežalobcovi.
Žalobca je v súčasnosti v pozícii, že musí naďalej čeliť snahe žalovaného v 2. rade o výkon záložného
práva na pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade na základe listu (pokynu) z XX.XX.XXXX s
následkom, že žalovaný v 1. rade bude uhrádzať peniaze zodpovedajúce odplate za dodávky tepla
žalovanému v 2. rade namiesto žalobcovi, napriek tomu, že: žalovaný v 2. rade nemá ním tvrdenú

pohľadávku voči žalobcovi, pretože zanikla započítaním resp. minimálne je mimoriadne sporná a za
aktuálneho právneho stavu odplata za dodávky tepla, ktoré sa uskutočňujú v režime bez zmluvy priamo
na základe zákona nepodlieha záložnému právu vzhľadom na spôsob vymedzenia zálohu v zmluvách
o zriadení záložného práva. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva skutkový
a právny opis skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa ma

poskytnúť ochrana, pričom všetky rozhodujúce skutkové okolnosti boli žalobcom osvedčené. Žalobca
zdôrazňuje, že dodáva teplo žalovanému v 1. rade napriek neexistencii zmluvného vzťahu, a to priamo
na základe zákona a plánuje v tom pokračovať, okrem iného aj preto, že si je vedomý svojej spoločenskej
zodpovednosti voči mestu C. a podnikateľom, ktorí v ňom pôsobia. Ak však žalovaný v 1. rade nebude
uhrádzaťodplatuzadodávkutepla,budetoviesťktomu,žežalobcanebudemaťpeňažnéprostriedkyna

nákup pre výrobu tepla nevyhnutnej suroviny, ktorou je zemný plyn. Žalobca pritom súdu aj žalovanému
v 1. rade predložil presvedčivú odbornú argumentáciu. Počnúc mesiacom H. XXXX bola v meste C.
zahájená vykurovacia sezóna. Tržby od žalovaného v 1. rade sú pre žalobcu a pre zabezpečenie chodu
tepelného hospodárstva v C., resp. pre fungovanie A. A. B. existenčne dôležité, keďže žalovaný v 1.rade je najväčším odberateľom tepla s podielom 70 %. Aktuálne pritom platí , že druhy najdôležitejší
odberateľ žalobcu pôsobiaci v A. A. B., spoločnosť F. O., I., má v medziročnom porovnaní pokles vo
výkonoch na úrovni 30-40 %. Predpokladané fakturácie (s výnimkou mesiaca F., v prípade ktorého ide už

o konečnú výšku fakturácie) zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade na nasledovné mesiace
počas vykurovacej sezóny sú nasledovné: F. XXXX: 1,4 mil. € s DPH, P. XXXX: 2,02 mil. € s DPH, J.
XXXX: 2,68 mil. € s DPH, O. XXXX: 2,26 mil. € s DPH, L. XXXX: 2,19 mil. € s DPH. Na výrobu tepla
žalobca používa primárne zemný plyn, ktorý odoberá od dodávateľa E. A. A., I. (E.). Žalobca je povinný
tomuto dodávateľovi plynu uhrádzať dekádne platby za plyn k desiatemu, dvadsiatemu a poslednému

dňu v prebiehajúcom mesiaci, čo aktuálne za P. XXXX predstavuje tri platby vo výške 809.430,00 €,
t. j. za mesiac P. spolu vo výške 2.428.290,00 €. Za mesiac J. XXXX predstavuje uvedená dekádna
platba približne 1 mil. €, tzn. celkovo 3 mil. € mesačne. Pri porovnaní uvedených súm s tržbami od
žalovaného v 1. rade je zrejmé, aké sú pre žalobcu tieto tržby existenčne dôležité. Žalobca poukazuje
na to, že v zmysle zmluvy na dodávky plynu na rok XXXX s dodávateľom plynu (E.) platí , že: „Ak
odberateľ nedodrží zmluvne dohodnuté platobné podmienky, teda je v omeškaní s úhradou akéhokoľvek

splatného záväzku vyplývajúceho z tejto alebo inej zmluvy, je dodávateľ oprávnený obmedziť alebo
prerušiť dodávku plynu odberateľovi a požiadať PDS o prerušenie distribúcie, a to po uplynutí 7
kalendárnych dní po porušení takejto podmienky. Dodávateľ vykoná obmedzenie alebo prerušenie
dodávky doručením písomného oznámenia o obmedzení alebo prerušení dodávky plynu odberateľovi.
V prípade obmedzenia dodávateľ v oznámení určí odberateľovi maximálnu hodnotu denného odberu

pre príslušné OM počas doby obmedzenia, nad ktorú odberateľ nie je oprávnený pri obmedzenom
odbere odoberať plyn. Týmto obmedzením sa nemení výška DMM pre príslušné OM podľa prílohy č.
1 tejto zmluvy, ktorú dodávateľ uplatňuje pri výpočte ceny. Odber plynu počas prerušenia dodávky je
neoprávneným odberom plynu.” Akékoľvek omeškanie s platbami za plyn môže viesť k tomu, že fakticky
bude zastavená dodávka plynu žalobcovi, čo by okamžite a priamo uprostred vykurovacej sezóny

malo za následok ohrozenie výroby a následne dodávok tepla, keďže bez plynu ho žalobca nedokáže
vyrábať. Napriek tomu je dnes zrejmé, že žalovaný v 1. rade na argumentáciu žalobcu, podľa ktorej sa
na pohľadávky za dodávku tepla záložné právo žalovaného v 2. rade nevzťahuje, nereflektuje a sám
uvádza, že peňažné prostriedky, ktoré predstavujú odplatu za dodávku tepla bude uhrádzať žalovanému
v 2. rade. Rovnako žalovaný v 2. rade naďalej zjavne trvá na uplatňovaní predmetného záložného

práva, ktoré v skutočnosti na pohľadávkach žalobcu voči žalovanému v 1. rade na odplatu za dodávky
tepla v režime podľa zákona o tepelnej energetiky (a bez zmluvy) neviazne. Ako je uvedené vyššie,
stále je účinným pokyn žalovaného v 2. rade, ktorý formálne oprávňuje žalovaného v 2. rade na výkon
záložného práva na pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade, hoci mu v skutočnosti záložné právo
na tieto pohľadávky neprináleží. Žalobca sa domnieva, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia

je daná tým, že navrhovaným neodkladným opatrením sa má zabrániť tomu, aby došlo k prakticky k
nezvratnému zásahu do jeho činnosti. Odňatím tržieb od jedného z jeho najvýznamnejších odberateľov,
t. j. žalovaného v 1. rade by došlo k takému zásahu do prevádzky žalobcu, že by bola okamžite
ochromená jeho činnosť, a to počas zimnej vykurovacej sezóny – postup, ktorý by výkonom záložného
práva uplatnil žalovaný v 2. rade, napriek tomu, že na to nemá oprávnenie, by viedol k bezprostrednému

ohrozeniu zásobovania teplom obyvateľov mesta C. a podnikateľských subjektov pôsobiacich v A. A.
B.. Žalobca pritom nemá možnosť zabrániť takémuto postupu žalovaného v 1. rade, resp. žalovaného
v 2. rade napriek tomu, že (i) vyššie uvedené uplatnenie jeho pohľadávky je prakticky v celom rozsahu
neodôvodnené a neopodstatnené, (ii) predmetné pohľadávky zanikli v dôsledku započítania (prípadne
ak by mali byť dôvodné je žalovaný v 2. rade v omeškaní ako veriteľ) a (iii) žalovaný v 2. rade si uplatňuje

záložné právo na pohľadávky, na ktorých záložné právo v skutočnosti neviazne. Potrebu neodkladnej
úpravy pomerov vrátane nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobca vidí preto aj v tom,
že prípadným neuhrádzaním odplaty za teplo mu hrozí , že môže prísť rádovo o niekoľko miliónov
€, a to napriek tomu, že žalovanému v 1. rade bude naďalej dodávať teplo. Výkon záložného práva
by za daných okolností bol pre žalobcu nespravodlivý a likvidačný – fakticky by znamenal priamy a

nezvratný zásah do finančných tokov žalobcu, a to v kritickom, zimnom, období. Keďže má žalobca
postavenie centrálneho zdroja tepla, akékoľvek výraznejšie výpadky finančných prostriedkov by mohli
viesť k výpadkom v nákupe zemného plynu a viedli by k ohrozeniu dodávok tepla a teplej úžitkovej
vody pre obyvateľov mesta C.. Rovnako by bola ohrozená výrobná činnosť podnikateľských subjektov
pôsobiacich v A. A. B., ktorí priamo odoberajú elektrinu, resp. ďalšie energie (teplo, stlačený vzduch,

dusík a iné), na ktorých výrobu je nevyhnutný zemný plyn a elektrina. V A. A. B. je celkovo zamestnaných
cca 1 700 zamestnancov, pričom najväčší odberatelia žalobcu, ktorí by boli priamo dotknutí, sú uvedené
spoločnosti so sídlom v A. A. B. (na význam ich postavenia žalobca uvádza ich tržby za rok XXXX):
I. E., E. – tržby v roku XXXX: 66,1 mil. €, F. O., E. – tržby v roku XXXX: 109,9 mil. €, M. E., E. –tržby v roku XXXX: 29,75 mil. €. Podľa názoru žalobcu je táto ujma násobne prevyšujúca prípadnú
ujmu, ktorá nariadením neodkladného opatrenia hrozí žalovanému v 1. rade – v skutočnosti mu žiadna
ujma nehrozí, pretože iba riadne splní svoju pohľadávku za dodávky tepla uskutočnené v režime podľa

zákona o tepelnej energetike. Naopak, ak si žalovaný v 1. rade nesplní svoju povinnosť riadne uhradiť
pohľadávku za dodávky tepla, vystavuje tým obyvateľov mesta C. výpadku dodávok tepla uprostred
vykurovacej sezóny. Ujma nehrozí ani žalovanému v 2. rade, v jeho prípade môže ísť nanajvýš o určité
omeškanie s inkasovaním jeho pohľadávok (v prípade, že sú dôvodné) za dodávky energií/plynu, čo
vzhľadom na celkové postavenie žalovaného v 2. rade (ide o jedného z najvýznamnejších domácich

dodávateľov plynu a elektriny s tržbou 910 mil. € (!!!) za rok XXXX) nepredstavuje žiadny väčší zásah
do jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca uvádza, že v prípade neexistencie zmluvy o dodávke tepla sa
v danom prípade vzhľadom na to, že žalobca je výrobcom tepla, ktorý teplo vyrába vysoko účinnou
kombinovanou výrobou elektriny a tepla uplatňuje režim povinného odberu podľa § 21 ods. 2 zákona o
tepelnej energetike. Žalobca neodkladné opatrenie formuluje tak, aby kopírovalo synalagmatický vzťah
so žalovaným v 1. rade, t. j. oproti svojej povinnosti dodávať teplo určuje povinnosť žalovaného v 1. rade

uhrádzať odplatu za dodané teplo. Ako vyplýva z citovanej právnej úpravy, výška odplaty v prípade tzv.
povinného odberu na základe zákona o tepelnej energetike má zodpovedať cene schválenej Úradom
pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Splatnosť platieb za dodávky tepla žalobca navrhuje tak ako
je aktuálne medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zaužívaná. Navrhované neodkladné opatrenie tak
stavia na isto vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, a to vzhľadom na spornosť jeho právneho

základu, resp. vzhľadom na pretrvávajúce uplatňovanie záložného práva zo strany žalovaného v 2. rade
a do budúcnosti vytvára vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade stav právnej istoty, ktorý je
vzhľadom na všetky uvedené dôvody potrebné neodkladne upraviť prostredníctvom rozhodnutia súdu.
Z hľadiska ostatných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uvádza, že: vzhľadom
na povahu nároku žalobcu (nepeňažné plnenie), neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia; žalobca necháva na posúdení súdu, či mu bude uložená povinnosť podať žalobu vo veci
samej. Žalobca sa vzhľadom na povahu povinnosti, ktorej uloženie žalovanému v 1. rade navrhuje,
domnieva, že pre úpravu pomerov strán bude postačujúce neodkladné opatrenie bez potreby podania
meritórnej žaloby; žalobca za stranu tohto konania označil aj žalovaného v 2. rade, keďže vzhľadom
na ním uplatňované záložné právo na pohľadávky žalobcu proti žalovanému v 1. rade sa rozhodnutie

súdu potenciálne týka aj jeho práv a povinností, a preto je podľa jeho názoru potrebné, aby bol stranou
v tomto konaní, keďže účinky neodkladného opatrenia sa sekundárne prejavujú, resp. dotýkajú jeho
právneho postavenia v tom zmysle, že platby za dodávky tepla má inkasovať priamo žalobca a nie
žalovaný v 2. rade v rámci výkonu záložného práva; ak by mala vzniknúť pochybnosť podľa § 329 ods.
2 CSP, žalobca uvádza, že odhliadnuc od odlišného znenia navrhovaného neodkladného opatrenia,

oproti predchádzajúcim rozhodnutiam o neodkladnom opatrení, nastali zmeny v týchto skutkových
okolnostiach: (i) žalobca si uplatnil pohľadávku aj na naviac odbery za elektrinu (dovtedy len na plyn), (ii)
žalobcasisvojepohľadávkyvcelomrozsahuzapočítal(predtýmnebolajehopohľadávkazapočítaná,ale
len uplatnená bez započítania) a (iii) podstatnou a zásadnou novou okolnosťou je zistenie o neplatnosti,
resp. neexistencii zmluvy o dodávke tepla medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, čo vytvára úplne nový

skutkový aj právny stav. Ten istý záver o zmene podstatných skutočností platí aj vo vzťahu k Okresným
súdom C. zamietnutému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci pod sp. zn. XXXX/XX/
XXXX – navyše, tomto prípade bol navrhovateľom žalovaný v 1. rade a nie žalobca. Žalobca sumarizuje,
že: žalovaný v 2. rade si voči nemu uplatňuje pohľadávku, ktorá zanikla, resp. prinajmenšom je v celom
rozsahu sporná a podľa názoru žalobcu, vzhľadom na vzniknuté omeškanie žalovaného v 2. rade ako

veriteľa nie je daná povinnosť žalobcu tieto pohľadávky uhradiť, ani v prípade, že by boli existujúce
a opodstatnené; navyše žalovaný v 2. rade si uplatňuje záložné právo na pohľadávky žalobcu voči
žalovanému v 1. rade, na ktorých v skutočnosti záložné právo neviazne; výkon záložného práva pre
spornú pohľadávku žalovaného v 2. rade fakticky bráni žalobcovi uplatňovať svoje námietky proti týmto
pohľadávkam a žalovaného v 1. rade stavia do pozície, že si svoje pohľadávky môže presadiť aj bez

preskúmania námietok žalobcu; žalobca chce naďalej dodávať teplo žalovanému v 1. rade, no prípadný
výpadok tržieb od neho by bol likvidačný pre žalobcu a následne pre mesto C. a činnosť podnikateľských
subjektov v A. A. B.; medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je objektívny spor o to, či na pohľadávke
žalobcu viazne záložné právo žalovaného v 2. rade – žalobca predkladá odborné stanovisko, z ktorého
je zrejmé, že dochádzka k dodávke tepla bez zmluvy priamo na základe zákona, čo značí, že záložné

právo žalovaného v 2. rade na predmetných pohľadávkach neviazne. Uvedený sporný právny stav
vyžaduje neodkladnú úpravu spôsobom navrhovaným žalobcom, ktorý stabilizuje dodávateľský vzťah
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.3. Následne žalobca podaním zo dňa XX.XX.XXXX upresnil návrh a predložil list zˇalovane´ho v 1. rade
z XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, zˇe zˇalovaný v 1. rade trva´ na tom, zˇe bude uhra´dzať platby za
doda´vky tepla zˇalovane´mu v 2. rade a to napriek argumenta´cii zˇalobcu a predlozˇeniu odborne´ho

stanoviska J. E.. Žalobca ďalej predložil vy´zvu E. zo dňa XX.XX.XXXX, pričom vzhľadom k vy´padku
trzˇieb od zˇalovane´ho v 1. rade sa zˇalobca dosta´va do predpokladany´ch proble´mov s u´hradou za
zemny´ plyn a prvu´ za´lohovu´ platbu za J. XXXX bol schopny´ uhradiť len cˇiastocˇne, v nadva¨znosti
na cˇo mu bola XX.XX.XXXX dorucˇena´ upomienka s upozorneni´m na prerusˇenie doda´vok zemne´ho
plynu. Žalobca zdôraznil, že prerušenie dodávok plynu by malo za okamžitý následok zastavenie výroby

a dodávok tepla s bezprostrednými a nezvratnými následkami pre obyvateľov mesta C. a podnikateľov
v A. A. B.. Na uvedenu´ upomienku zˇalobca reagoval listom zo XX.XX.XXXX, v ktorom vysvetlil celu
´ situa´ciu a upozornil na mozˇny´ vznik sˇko^d znacˇne´ho rozsahu. Žalobca uviedol, zˇe uvedenu´ za
´lohovu´ platbu doka´zal esˇte uhradiť zo svojich rezervny´ch zdrojov, ak vsˇak nebude zˇalovany´ v 1.
rade uhra´dzať platby za doda´vky tepla zˇalobcovi, v kra´tkom cˇase mo^zˇe vzniknu´ť situa´cia, v ktorej
do^jde ku kolapsu tepelne´ho hospoda´rstva v meste C., resp. k vy´padku energii´ v A. A. B.. Opi´sana

´ situa´cia sa zopakovala aj pri druhej za´lohovej platbe za J. XXXX, splatnej dnˇa XX.XX.XXXX, ktora´
bola zo strany zˇalobcu uhradena´ len cˇiastocˇne. V prvy´ denˇ omesˇkania bola zˇalobcovi opa¨tovne
dorucˇena´ upomienka zo strany E.. Žalobca s cieľom odstra´niť pri´padne´ interpretacˇne´ nezrovnalosti
(do zistenia neplatnosti zmluvy bola splatnosť platieb za doda´vky tepla 30 dni´ – ani v su´cˇasnosti
nedocha´dza k tomu, zˇe platby su´ uhra´dzane´ s cˇasovy´m odstupom) upresnil navrhovany´ petit

nasledovne: Žalovaný v 1. rade je povinný oproti dodávke tepla a teplej úžitkovej vody v zodpovedajúcej
kvalite a v súlade so zavedenou praxou strán uhrádzať v prospech žalobcu platby za uvedené dodávky
tepla a teplej úžitkovej vody vo výške ceny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a to
mesačne v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola dodávka
tepla a teplej úžitkovej vody žalovanému v 1. rade zo strany žalobcu uskutočnená; platby za dodávky

tepla a teplej úžitkovej vody uskutočnené do dňa vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia, ktoré
neboli doteraz uhradené, je žalovaný v 1. rade povinný uhradiť žalobcovi do 15 dní od doručenia tohto
uznesenia.

4. K návrhu žalobcu sa, bez výzvy súdu, vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že návrh žalobcu je

učebnicovým príkladom zneužívania procesných práv žalobcom a zjavne svojvoľného a bezúspešného
uplatňovania neexistujúceho práva. Jeho podstatou jej brániť žalovanému v 2. rade v legitímnom
výkone jeho práva na uspokojenie pohľadávky na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny za nesporne
odobraté množstvá elektriny a plynu žalobcom, a to aj na základe dobrovoľne a platne zriadeného
záložného práva v prospech žalovaného v 2. rade na pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade.

Súd navyše nemôže vyhovieť návrhu žalobcu aj preto, že tomu bráni: prekážka litispendencie podľa
§ 159 CSP, prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 a 329 CSP a skutočnosť, že nie sú
splnené zákonné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia, pretože údajný nárok, ktorému sa
má poskytnúť ochrana podľa tvrdení samotného žalobcu ani neexistuje, resp. je neplatný. Žalobca
je chronický neplatič. Šikanózne podáva už rok identické návrhy na rôzne súdy, ktoré ich zamietajú.

Jediným účelom konania žalobcu a návrhu je vyhýbať sa zaplateniu splatných faktúr za nesporné a
nespochybniteľné dodávky elektriny a plynu vykonané žalovaným v 2. rade. Žalobcove výpočty a údajné
protinároky voči spoločnosti VSE sú nezmyselné a vyznievajú až tragikomicky, keďže z nich vyplýva,
že spoločnosť VSE by mala ešte doplatiť žalobcovi za to, že žalobca odoberal elektrinu a plyn bez
zaplatenia. Žalobca svoje podania na súdy iba selektívne a kozmeticky upravuje, aby „vyzerali“ ako nové

a vytvárali zdanie nových skutočností. V skutočnosti je argumentácia žalobcu stále tá istá a vnútorne
rozporná a nelogická. Žalobca už ani neskrýva, že jediným cieľom jeho konania je zmarenie legitímneho
výkonu záložného práva, ktoré on sám dobrovoľne zriadil v prospech žalovaného v 2. rade. Žalobca
sa pokúša cez inštitút neodkladného opatrenia vytvoriť akúsi sudcovskú zmluvu na dodávky tepla na
neurčitý čas, aby žalovaný v 1. rade ako poddlžník neplnil založené pohľadávky žalovanému v 2. rade

ako záložnému veriteľovi. To samo o sebe je podľa čl. 5 CSP ako aj v zmysle judikatúry Ústavného
súdu dôvodom na zamietnutie Návrhu. Krajský súd v K. uznesením č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa
XX. XXXXXXX XXXX (Uznesenie K.) právoplatne zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý spočíval na rovnakých tvrdeniach a dôkazoch žalobcu ako návrh v tomto konaní a
ktorého petit rovnako smeroval k tomu, aby žalovaný v 1. rade mohol ignorovať platne zriadené záložné

právo k pohľadávkam v prospech žalovaného v 2. rade a vykonávať platby za dodávky tepla naďalej
a výhradne žalobcovi. Žalobca zjavne bezdôvodne podal dňa XX.XX.XXXX (tzn. 16 dní pred podaním
návrhu v tomto konaní) opätovný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na Mestský súd K., ktorý
totokonanievediepodsp.zn.XXXX/XX/XXXX(KonanieL.).ArgumentáciažalobcuvKonaníL.jetakmerdoslovnou kópiou návrhu v tomto konaní. Rovnako ako v tomto konaní sa žalobca v Konaní L. voči
žalovanému v 1. rade domáha toho, aby tento neuhrádzal pohľadávky za dodávky tepla žalovanému v
2. rade ako záložnému veriteľovi, ale aby ich uhrádzal žalobcovi. Mestský súd K. (zatiaľ neprávoplatne)

návrh žalobcu uznesením sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (Uznesenie L.) zamietol najmä
preto, že žalobca neosvedčil ním tvrdené skutočnosti. Ide pritom o rovnaké skutočnosti a dôkazy, aké
žalobca uvádza v návrhu. Žalovaný v 2. rade navyše podal návrh na vydanie platobného rozkazu proti
žalobcovi už dňa XX.XX.XXXX na Okresný súd G. G.. Okresný súd G. G. vydal dňa XX.XX.XXXX
platobný rozkaz sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť spoločnosti VSE

sumu 19.670.432,29 € s príslušenstvom.
Nárok žalobcu a spochybňovanie práva spoločnosti VSE uplatňovať si záložné právo spočíva v
spochybňovaní nároku spoločnosti VSE na zaplatenie zmluvne dohodnutej ceny za dodávky elektriny
a plynu podľa zmlúv o dodávke energií. Predmetom konania na Okresnom súde G. G. je práve nárok
spoločnosti VSE na zaplatenie ceny za dodávky elektriny a plynu podľa zmlúv o dodávke energií.
Skoršie konanie na Okresnom súde G. G. preto bráni tomu, aby o tomto spore prebiehalo konanie na

tunajšom súde. Vzhľadom na vyššie uvedené, ale najmä s ohľadom na skôr začaté Konanie L., nie
sú splnené procesné podmienky na vedenie konania o Návrhu žalobcu a súd je povinný toto konanie
zastaviť podľa § 161 ods. 2 CSP. Žalobca si voči žalovaným opakovane uplatňuje rovnaký návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého cieľom je zmariť žalovanému v 2. rade uspokojenie jeho
pohľadávky za reálne dodané energie žalobcovi. Žalobca si voči žalovaným uplatnil identický návrh už:

(a) XX. XXXXXXXX XXXX v konaní vedenom na Okresnom súde K. D. pod sp. zn. XXXX/X/XXXX sa
domáhal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa
výkonu identických záložných práv (Pôvodný návrh K.) a (b) XX. XXXXXXX XXXX v konaní vedenom
na Okresnom súde C. pod sp. zn. XXX/X/XXXX sa domáhal, aby súd vydal neodkladné opatrenie,
ktorým uloží žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa plnenia jeho záväzkov z titulu dodávok tepla

a teplej úžitkovej vody voči žalobcovi v prospech žalovaného v 1. rade na základe písomného pokynu
žalovaného v 1. rade z X. XXXXXXX XXXX (Pôvodný návrh C.). Pôvodný návrh K. bol právoplatne
zamietnutý Uznesením K.. Pôvodný návrh C. bol právoplatne zamietnutý uznesením Okresného súdu C.
č. k. XXX/X/XXXX-XXX zo dňa XX. XXXX XXXX a potvrdený uznesením Krajského súdu v K. č. k. XXXX/
XX/XXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX. Žalobca pritom v návrhu neuvádza žiadne tvrdenia

preukazujúce, že by došlo k zmene skutkových okolností významných pre Uznesenie K.. Relevantné
je aj to, že Krajský súd v K. nepovažoval za osvedčenú ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán
sporu. Naopak, podľa Krajského súdu by bol neodkladným opatrením porušený princíp proporcionality.
ŽalobcaodôvodňovalvPôvodnomnávrhuK.údajnúbezodkladnúpotrebuúpravupomerovidentickyako
v Návrhu poukazom na jeho aktuálne tržby od spoločnosti C. a záväzky voči aktuálnemu dodávateľovi

plynu. Rovnako ako v Návrhu, aj v Pôvodnom návrhu K. žalobca bez akéhokoľvek dôkazu iba citovo
vydieral, že výkon záložného práva by bol pre neho likvidačný. Do dnešného dňa však nevysvetlil, čo
spravil s tržbami, ktoré získal z predaja tepla vyrobeného z plynu a elektriny dodaných spoločnosťou
VSE, za ktoré spoločnosti VSE dodnes nezaplatil. Tieto tržby predstavovali viac ako 38 mil. € za rok
XXXX (čo je nárast na takmer dvojnásobok oproti roku XXXX) a dosiahol ich najmä vďaka tomu,

že spoločnosť VSE mu riadne dodávala do konca roka XXXX plyn a elektrinu. Pri záložnom práve
na pohľadávky sa pri bežnom chode vecí predpokladá, že poddlžník plní na účet záložného veriteľa
okamžite potom, čo je na to vyzvaný. Akýkoľvek zásah do takéhoto bežného chodu vecí by mal
byť ojedinelou výnimkou, na ktorú existujú veľmi relevantné a presvedčivé dôvody, ktoré pri danom
skutkovom stave absentujú. Žalobca sa už viac ako rok obohacuje a financuje svoju podnikateľskú

činnosť na úkor spoločnosti VSE. Vydanie ďalšieho neodkladného opatrenia voči spoločnosti VSE by
bolo zjavne neprimerané a nespravodlivé. Nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže
plniť rolu opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu, ktorým už bol raz zamietnutý návrh
žalobcu na nariadenie čo do účinkov rovnakého neodkladného opatrenia. Údajné nové skutočnosti
tvrdené žalobcom nepredstavujú zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Údajné

zistenie žalobcu o neplatnosti zmluvy o dodávke tepla nie je novou skutočnosťou. Pohľadávky z tejto
zmluvy tvoria predmet záložného práva v prospech žalovaného v 2. rade, spoločnosti VSE. Žalobca
sa o údajnej neexistencii zmluvy o dodávke tepla mal dozvedieť až z ním objednanej a zaplatenej
analýzy vypracovanej advokátom J. L. E. zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX (Analýza). Ide o zjavne účelovú
argumentáciu žalobcu, ktorý po celý čas fakturoval spoločnosti C. „odber energií v zmysle zmluvy“.

V každom prípade však nejde o novú skutočnosť. Podľa žalobcu je zmluva neplatná od rokov XXXX
a XXXX. Podstatou zmenou skutkových okolností by mohlo byť tvrdenie, že po vydaní Uznesenia
K. sa zmluva o dodávke tepla stala neplatnou. Ak zmluva bola objektívne neplatnou v čase vydania
Uznesenia K., nejde o zmenu skutkových okolností a je bezpredmetné, kedy sa to žalobca dozvedel.Navyše predmetom záložnej zmluvy sú „budúce pohľadávky [žalobcu] voči spoločnosti [C.] na základe
akejkoľvek zmluvy (bez ohľadu na jej názov), predmetom ktorej bude dodávka a odber tepla“. Dokonca
aj v Analýze sa na záver uvádza, že aj v prípade ak by zmluva o dodávke tepla medzi žalobcom a

spoločnosťou C. bola neplatná, ich vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1 by bol zmluvnej povahy a riadil
by sa zákonnými ustanoveniami: „vzhľadom na špecifiká subjektov (a technológie) Zákon o tepelnej
energetike "aktivizuje" inštitút povinného odberu tepla podľa § 21 (so „zákonnou" formou zmluvy o
dodávky a odbere tepla s regulovanou cenou zo strany ÚRSO“. Z návrhu však vôbec nie je jasné čo
má byť tým nárokom žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V minulosti žalobca tvrdil, že týmto

nárokom je jeho právo na peňažné plnenie od žalovaného v 1. rade. Ak ale žalobca tvrdí, že neexistuje
zmluva, tak logicky neexistuje ani nárok žalobcu, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu. Ak by sme
aj pripustili argument žalobcu, že zmluva so žalovaným v 1. rade neexistuje, tak žalobcovi by mohol
hypoteticky vzniknúť nárok v budúcnosti, ale dnes existenciu a trvanie takého nároku nie je možné
osvedčiť. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný v 2. rade navrhuje, aby konajúci súd konanie zastavil,
alebo alternatívne návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Žalobca sa podaním zo dňa XX.XX.XXXX, bez výzvy súdu, vyjadril k vyjadreniu žalovaného v 2. rade,
kde uviedol, že argumentácia žalovaného v 2. rade k prekážke litispendencie, prekážke rozhodnutej
veci, či k rozhodujúcim skutkovým a právnym otázkam je zavádzajúca, účelová, resp. právne vecne
nesprávna, konkrétne: konanie vedené pred Krajským súdom v K. pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX bolo

právoplatne skončené, a preto nemôže predstavovať prekážku skôr začatého konania. Odhliadnuc
od uvedeného, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenom konaní smeroval proti
žalovanému v 2. rade a týka sa priamo uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. V
tunajšom konaní o neodkladnom opatrení návrh smeruje proti žalovanému v 1. rade, t. j. inému subjektu,
čo samo o sebe vylučuje prekážku litispendencie; naviac z obsahového hľadiska ide o celkom iný

nárok (povinnosť uhrádzať odplatu za dodávky tepla oproti povinnosti dodávať teplo a nie o zdržanie
sa výkonu záložného práva). Ani v konaní pred Mestským súdom K. pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX návrh
nesmeroval proti žalovanému v 1. rade ako je tomu v tunajšom konaní, ale proti žalovanému v 2.
rade a netýkal sa dodávok tepla a platby za túto dodávku, ale výslovného zákazu zdržania sa výkonu
záložného práva. Preto ani v tomto prípade nemôže ísť o prekážku litispendencie. Návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia vo veci vedenej pred Okresným súdom K. D. pod sp. zn. XXXX/X/XXXX, o
ktorom rozhodol Krajsky súd v K., smeroval proti žalovanému v 2. rade (Východoslovenská energetika,
a. s.) a týkal sa povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. Tunajší návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smeruje výlučne proti žalovanému v 1. rade (Humenská energetická spoločnosť, s. r. o.) a
jeho predmetom je povinnosť uskutočňovať dodávky tepla oproti platbe za tieto dodávky. Vzhľadom na

rozdielnosť subjektov, ktorým bola, resp. má byť uložená povinnosť a rozdielny obsah nie je možné
hovoriť o prekážke rozsúdenej veci. V prípade neodkladného opatrenia vo veci XXX/X/XXXX síce
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval proti žalovanému v 1. rade, ale jeho výrok
znel na zdržanie sa povinnosti nadväzujúcej na výkon záložného práva zo strany žalovaného v 2.
rade a povinnosť uložená uvedeným neodkladným opatrením sa týkala vzťahu žalovaného v 1. rade

(Humenská energetická spoločnosť) voči žalovanému v 2. rade (Východoslovenská energetika, a. s.)
a nebola formulovaná ako povinnosť smerujúca priamo proti žalobcovi. Ani v tomto prípade preto nie
je daná totožnosť strán a predmetu neodkladného opatrenia ako základný predpoklad pre prekážku
rozsúdenej veci. Ak by bol súd toho názoru, že v danom prípade môže existovať prekážka rozsúdenej
veci (prekážka litispendencie podľa názoru žalobcu, vzhľadom na vyššie uvedené, neprichádza do

úvahy ani hypoteticky) žalobca uvádza, že trvá na tom, že došlo k významnej zmene v rozhodujúcich
skutkových okolnostiach – tak ako boli vymedzene aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
Ak je štruktúra a obsah neodkladného opatrenia podobná ako pri predchádzajúcom návrhu, na tomto
nič nemení, pretože existujú nové skutočnosti, ktoré nemohli byť v skoršom konaní použité a nestali
sa predmetom posudzovania zo strany súdu. Štruktúra a obsah návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia je prirodzene podobná, keďže východiskové okolnosti sú rovnaké a zmenili sa len nové
skutočnosti a z nich vyplývajúce právne následky – podľa názoru žalobcu však nemožno k posudzovaniu
prekážky rozsúdenej veci pristúpiť formalisticky ako to robí žalovaný v 2. rade a je potrebné vziať
do úvahy, že neexistencia zmluvy o dodávke tepla je významnou skutočnosťou, ktorá sama o sebe
vyvoláva potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Podľa názoru žalobcu je nutné na jeho návrh nazerať

v hraniciach pravidiel určených pre nariadenie neodkladného opatrenia; žalovaný v 2. rade sa venuje
otázkam, ktoré svojou povahou vyžadujú meritórne konanie a nie je možné ich objektivizovať napr.
bez odstránenia informačného deficitu, či rozsiahleho dokazovania (je pritom nutné poznamenať, že
konanie vo veci samej už bolo iniciované žalovaným v 2. rade, čím je vytvorený priestor na posúdeniea rozsúdenie všetkých sporných otázok). Žalobca je presvedčený, že pri tejto optike preukázal (resp.
minimálne osvedčil): neexistenciu, resp. minimálne značnú spornosť pohľadávky žalovaného v 2. rade,
a to vzhľadom na reklamáciu faktúr žalovaného v 2. rade zo strany žalobcu a následné započítanie

protinároku zo strany žalobcu; neexistenciu záložného práva, resp. minimálne vysokú spornosť toho, že
záložné právo sa vzťahuje na pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade tak ako to tvrdí žalovaný
v 2. rade, keďže zmluva o dodávke tepla medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade neexistuje, prípadne
je neplatná. Žalobca pritom preukázal, že neodkladná úprava pomerov zo strany súdu prostredníctvom
navrhovaného rozhodnutia môže predísť vzniku značnej škody na majetku a prevádzke tepelného

hospodárstva v C. a ohrozeniu činnosti podnikateľských subjektov pôsobiacich v A. A. B.; na druhej
strane žalovaný v 2. rade nijako relevantne nepreukázal (resp. ani netvrdil) ako mu prípadné nariadenie
neodkladného opatrenia obmedzí jeho činnosť, či spôsobí neodvrátiteľnú ujmu. Námietky žalovaného
v 2. rade týkajúce sa prekážky skôr začatého konania, resp. prekážky rozhodnutej veci považuje žalobca
za nesprávne, keďže konania a rozhodnutia označené žalovaným v 2. rade sa týkajú odlišných strán,
resp. iných nárokov.

6. Podľa § 159 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), začatie konania
bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom
spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný

okresný súd.

11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

20. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie ochrany oprávnenému a zabránenie ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa predpokladá, aby sa
aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť existencie určitého práva, resp. že je toto právo porušené
alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pred nariadením
neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie

rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti
umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí
byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu
ohrozené. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd

zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi.

21. Súd zistil nasledovný skutkový stav:

22.ŽalobcajesubjektompôsobiacimvA.A.B.vC.ajedodávateľomenergií(najmäteplo,plyn,elektrina,
priemyselné vody, chlad, stlačený vzduch) pre podnikateľské subjekty pôsobiace v tomto priemyselnom
parku. Žalobca má zároveň postavenie výrobcu a dodávateľa z centrálneho zdroja tepla pre mesto C.,
čo znamená, že je výrobcom a dodávateľom tepla a teplej úžitkovej vody pre väčšinu domácnosti v tomto
meste.

23. Distribúciu tepla a teplej úžitkovej vody žalobca uskutočňuje prostredníctvom spoločnosti Humenská
energetická spoločnosť, s. r. o., so sídlom Kukorelliho 34, 066 28 Humenné, IČO: 31 728 812 (ďalej
len „žalovaný v 1. rade“), ktorá má postavenie distribútora tepla v meste C. a výlučným majiteľom tejto
spoločnosti je mesto C..

24. Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá Zmluva o dodávke a odbere
tepla, podľa § 19 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, v ktorej boli upravené podmienky
dodávky tepla na rok XXXX a rámcovo na ďalšie roky. Následne bolo k Zmluve o dodávke tepla
uzavretýchXXdodatkov,ktoréupravovalipodmienkydodávoknarokXXXX(dodatkyč.X-X)anásledne

na každý rok až do roku XXXX vrátane (dodatky č. X - XX). Pre roky XXXX a XXXX nedošlo k uzavretiu
žiadneho dodatku a dodávky tepla sú uskutočňované na základe zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike.

25. Medzi žalobcom a spoločnosťou Východoslovenská energetika, a. s., so sídlom Mlynská 31, 042 91

Košice, IČO: 44 483 767, t. j. žalovaným v 2. rade, je uzavretá Zmluva o združenej dodávke elektriny zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorá spolu s dodatkami č. X a X upravuje podmienky dodávky elektriny pre žalobcu
v roku XXXX.

26. Medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade je ďalej uzavretá Zmluva o združenej dodávke plynu zo dňa

XX.XX.XXXX, ktorá spolu s dodatkami č. X, X a X upravuje podmienky dodávky zemného plynu pre
žalobcu v roku XXXX. Zmluva bola pôvodne uzavretá s právnym predchodcom žalovaného v 2. rade
spoločnosťou D. E., E..

27. Za účelom zabezpečenia peňažných nárokov žalobcu zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny a

Zmluvy o združenej dodávke plynu boli uzavreté zabezpečovacie Zmluvy, ktoré sa na základe dodatku č.
X k Zmluve o združenej dodávke plynu a dodatku č. X k Zmluve o združenej dodávke elektriny vzťahujú
aj na pohľadávky žalovaného v 2. rade z dodávok uskutočnených v roku XXXX.28. Zmluvou o zriadení záložného práva na pohľadávky č. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
vzťahujúcej sa na Zmluvu o združenej dodávke plynu zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi žalobcom
a právnym predchodcom žalovaného v 2. rade, bolo zriadené záložné právo k zálohu za účelom

zabezpečenia a uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok záložného veriteľa, t. j. žalovaného
v 2. rade, pričom v zmysle predmetnej zmluvy bol záloh zadefinovaný ako:
i) súčasné a budúce pohľadávky Záložcu ako dodávateľa tepla voči spoločnosti Humenská energetická
spoločnosť, s. r. o., so sídlom Kukorelliho 34, 066 28 Humenné, IČO: 31 728 812, na základe Zmluvy o
podmienkach dodávky tepla z X. XXXXXXX XXXX, v znení neskorších dodatkov, pričom posledným je

dodatok č. XX zo dňa XX.XX.XXXX upravujúci dodávky tepla pre rok XXXX;
ii)budúcepohľadávkyZáložcuakododávateľateplavočispoločnostiHumenskáenergetickáspoločnosť,
s. r. o., so sídlom Kukorelliho 34, 066 28 Humenné, IČO: 31 728 812, na základe akejkoľvek zmluvy
(bez ohľadu na jej názov), predmetom ktorej bude dodávka a odber tepla, a to najmä zmluvy, ktorá bude
podpísaná ako je to uvedené v čl. IX. bod 4 Zmluvy o podmienkach dodávky tepla z X. XXXXXXX XXXX,
v znení dodatku č. XX zo dňa XX.XX.XXXX. Záložné právo podľa Záložnej zmluvy sa vzťahuje na Záloh,

jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, a to aj na tie, ktoré sa stanú súčasťami a príslušenstvom
neskôr, počas trvania záložného práva zriadeného Záložnou zmluvou.
Ako najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa Zabezpečená pohľadávka zabezpečuje, sa určuje suma
4.500.000,00 €.

29. Obdobná definícia zálohu bola aj Zmluve o zriadení záložného práva na pohľadávky č. XXXX/
XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vzťahujúce sa na Zmluvu o združenej dodávke elektriny zo dňa
XX.XX.XXXX.

30. Žalovaný v 2. rade listom z XX.XX.XXXX vyzval žalobcu na úhradu splatných faktúr za dodávky

elektriny a zemného plynu v sume 5.267.137,75 €, pričom celkovo žalovaný v 2. rade eviduje voči
žalobcovi pohľadávky vo výške 14.303.612,03 € za dodávky plynu za obdobie H. XXXX až P. XXXX, J.
XXXX až I. XXXX a E. XXXX až P. XXXX, z toho po splatnosti sumu vo výške 5.267.137,75 €. Žalovaný
zároveň v predmetom liste uviedol, že ak nebudú jednotlivé záväzky uhradené v lehote ich splatnosti,
pristúpi k uplatneniu práv vyplývajúcich zo zmlúv o zriadení záložného práva.

31. Žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX, doručený žalovanému v 2. rade dňa XX.XX.XXXX, reklamoval
faktúry, a to z dôvodu nesprávneho vyúčtovania a odstúpil od Zmluvy o združenej dodávke plynu
zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa XX.XX.XXXX, ako všetkých
zabezpečovacích zmlúv. Žalobca zároveň oznámil žalovanému v 2. rade, že má voči nemu nárok na

vrátenie zaplatenej naviac ceny plynu vo výške 8.568.924,00 € až 14.125.100,00 €. Listom zo dňa
XX.XX.XXXX oznámil žalovanému v 2. rade, že eviduje pohľadávku za naviac platby pri dodávke
elektriny v prospech žalobcu vo výške 7.942.182,56 € až 9.035.505,61 €. Celková výška nároku žalobcu
sa tak pohybuje v rozpätí 16.511,106,56 € až 23.160.605,61 €.

32. Listom zo dňa XX.XX.XXXX si žalobca jednostranne započítal svoje pohľadávky voči pohľadávkam
žalobcu, a to vo výške v akej sa kryjú, a to v sume 19.170.432,29 €.

33. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 2. rade vyzval žalovaného v 1. rade, ako poddlžníka, na
splnenie založenej pohľadávky, a to v zmysle Zmluvy o podmienkach dodávky tepla zo dňa XX.XX.XXXX

v znení neskorších dodatkov, Zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky č. XXXX/XXX/XXXX zo
dňaXX.XX.XXXXvzťahujúcesanaZmluvuozdruženejdodávkeelektrinyzodňaXX.XX.XXXXaZmluvy
o zriadení záložného práva na pohľadávky č. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vzťahujúce sa na
Zmluvu o združenej dodávke plynu zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný v 1. rade mal v zmysle všetky svoje
súčasné, ako aj budúce záväzky voči žalobcovi, ktoré sú predmetom záložných práv, uhradiť výlučne

žalovanému v 2. rade.

34. Neodkladným opatrením Okresného súdu K. D. č. k. XXXX/X/XXXX–XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol
žalovaný v 2. rade zaviazaný zdržať sa výkonu záložného práva k tam uvedeným nehnuteľnostiam, ako
aj výkonu záložného práva k pohľadávkam/zálohu. Krajský súd K. uznesením č. k. XXXX/XX/XXXX-

XXX zo dňa XX.XX.XXXX zmenil uznesenie Okresného súdu K. D. č. k. XXXX/X/XXXX–XXX zo dňa
XX.XX.XXXX tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.35. Z právnej analýzy I. K. E. G. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že Zmluva o dodávke a odbere
tepla, uzavretá podľa § 19 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, je absolútne neplatná, a to
z dôvodu absencie niektorých podstatných obsahových náležitosti. Žalovaný v 1. rade však predstavuje

„povinného odberateľa tepla“ podľa § 21 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, ktorý je povinný
uhrádzať cenu tepla vo výške schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

36. Neodkladným opatrením Mestského súdu K. D. sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby sa Východoslovenská

energetika, a. s. zdržala výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam a aj k pohľadávkam vyplývajúcich
z vyššie uvedených zmlúv, a ktorým sa taktiež domáhal, aby sa Humenská energetická spoločnosť,
s. r. o. zdržala plnenia svojich záväzkov z titulu dodávok tepla a teplej úžitkovej vody voči žalobcovi
v prospech Východoslovenská energetika, a. s., zamietol.

37. Medzi žalobcom a spoločnosťou E. A. A., a. s. (ďalej len „E.“) je uzavretá Zmluva o dodávke plynu

zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá spolu s Dodatkom č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX upravuje podmienky
dodávky zemného plynu pre žalobcu v roku XXXX a XXXX. V súčasnosti tak žalobca nakupuje plyn
a elektrinu od spoločnosti E..

38. E. listom zo dňa XX.XX.XXXX upozornilo žalobcu na prerušenie dodávky zemného plynu pre

nedodržaniezmluvnedohodnutýchplatobnýchpodmienok,nakoľkožalobcadňaXX.XX.XXXXneuhradil
zálohovú platbu za dodávky plynu v dohodnutej výške.

39. Listom zo dňa XX.XX.XXXX E. opätovne upozornilo žalobcu na prerušenie dodávky zemného
plynu až do zaplatenia príslušnej časti pohľadávky, ktoré trvá až do úplnej úhrady všetkých splatných

pohľadávok, keďže opätovne nebola uhradená zálohová platba v plnej výške.

40. Okresný súd G. G. vydal dňa XX.XX.XXXX platobný rozkaz sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX, ktorým
zaviazal žalobcu, aby zaplatil žalovanému v 2. rade istinu 19.670.432,39 € spolu s príslušenstvom
a trovami konania. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalobca odpor.

41. Žalobca odôvodnil podanie tohto svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia najmä
obavou, že ak zo strany žalovaného v 1. rade nedôjde k úhrade za dodávky tepla a teplej úžitkovej
vody priamo žalobcovi, nebude mať žalobca dostatok finančných prostriedkov na nákup surovín na
výrobu tepla a úžitkovej vody, ktorou je zemný plyn. Žalobca odôvodnil naliehavosť bezodkladnej

úpravy pomerov tým, že na výrobu tepla používa primárne zemný plyn, ktorý odoberá od dodávateľa
E. a v dôsledku obmedzenia platieb od žalovaného v 1. rade, ktoré tvoria 70 % sa môže dostať
do omeškania s úhradou akéhokoľvek splatného záväzku voči E., a ten je, na základe zmluvných
vzťahov medzi žalobcom a E., oprávnený obmedziť alebo prerušiť dodávku plynu žalobcovi a požiadať o
prerušenie distribúcie, čo by mohlo vážne ohroziť alebo obmedziť dodávku tepla a teplej úžitkovej vody

uprostred vykurovacej sezóny pre väčšinu domácnosti v meste C., ako aj pre samotného žalovaného
v 1. rade.

42. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a jednotlivé vyjadrenia, ako aj k nim
pripojené listinné dôkazy, ktoré žalobca aj žalovaný v 2. rade predložili na podporu svojich tvrdení a má

za to, že neboli splnené procesné podmienky v konaní a ani zákonné dôvody a podmienky na jeho
nariadenie.

43. Žalobca vo svojich podaniach uviedol, že v obdobnej veci, ktorá je predmetom tohto neodkladného
opatrenia už bolo síce právoplatne rozhodnuté, a to uznesením Krajského súdu v K. sp. zn. XXXX/

XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného súdu K. D. sp. zn. XXXX/
X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý,
avšak medzitým došlo, v zmysle § 329 ods. 3 CSP, k zmene skutkových okolností významných pre
rozhodnutie, a teda predchádzajúce právoplatné rozhodnutie o zamietnutí neodkladného opatrenia
nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Skutkovou okolnosťou významnou pre rozhodnutie je podľa

žalobcu najmä namietanie neexistencie, resp. neplatnosti zmluvy o dodávke tepla medzi žalobcom a
žalovaným v 1. rade, čo vytvára odlišný skutkový aj právny stav.44. V danom prípade má súd za to, že nedošlo k významnej zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie, a teda právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý predchádzajúci návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, zakladá prekážku rozhodnutej veci a zároveň v danom prípade

existuje aj prekážka litispendencie.

45. Žalobca v priebehu posledného roka podal na rôzne súdy viacero návrhov na vydanie
neodkladných opatrení, ktorými sa domáhal buď zdržania sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam
a pohľadávkam zo strany žalovaného v 2. rade, alebo aby sa žalovaný v 1. rade zdržal plnenia svojich

záväzkov z titulu dodávok tepla a teplej úžitkovej vody voči žalobcovi v prospech žalovaného v 2. rade
alebo aby žalovaný v 2. rade uhrádzal priamo žalobcovi platby za dodávky tepla a teplej úžitkovej vody,
rozdiel spočíval iba vo formulácii petitu, podstata však bola rovnaká, t. j. aby sa žalovaný v 2. rade zdržal
výkonu záložného práva a žalovaný v 1. rade uhrádzal platby za dodávky tepla a teplej úžitkovej vody
v prospech žalobcu, pričom žalobca by nebol povinný uhradiť platby žalovanému v 2. rade za dodávky
elektrinu a plynu, ktoré z rôznych dôvodov namietal.

46. Súd zistil, že postupne boli vydané nasledovné uznesenia:
- Okresný súd C. uznesením č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovaného v 2. rade, ktorým sa domáhal zriadiť v prospech
žalovaného v 2. rade záložné právo na účely zabezpečenia pohľadávky žalobcu s najvyššou hodnotou

istiny vo výške 19.144.992,67 € s príslušenstvom. Krajský súd v A. uznesením sp. zn. XXXX/XX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX uznesenie okresného súdu potvrdil.
- Okresný súd C. uznesením sp. zn. XXX/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX nariadil, že „Žalovaný v 1. rade je
povinný zdržať sa plnenia svojich záväzkov z titulu dodávok tepla a teplej úžitkovej vody voči žalobcovi v
prospech žalovaného v 2. rade na základe písomného pokynu žalovaného v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX

uskutočneného podľa bodu 4.3. a 4.4 zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky č. XXXX/XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX alebo bodu 4.3 a 4.4 zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky
č. č. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, t. j. pokynu, ktorým písomne žalovaný v 2. rade požiadal
žalovaného v 1. rade, aby žalovaný v 1. rade plnil namiesto žalobcu svoje záväzky priamo žalovanému.“
- Okresný súd K. D. uznesením č. k. XXXX/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým bol žalovaný v 2. rade zaviazaný zdržať sa výkonu záložného práva k tam uvedeným
nehnuteľnostiam, ako aj výkonu záložného práva k pohľadávkam/zálohu. Krajský súd K. uznesením č.
k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zmenil uznesenie Okresného súdu K. D. č. k. XXXX/X/
XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol,
- Mestský súd K. D. uznesením sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX návrh nariadenie

neodkladnéhoopatrenia,ktorýmsažalobcadomáhal,abysaVýchodoslovenskáenergetika,a.s.zdržala
výkonuzáložnéhoprávaknehnuteľnostiamaajkpohľadávkamvyplývajúcichzvyššieuvedenýchzmlúv,
a ktorým sa taktiež domáhal, aby sa Humenská energetická spoločnosť, s. r. o. zdržala plnenia svojich
záväzkov z titulu dodávok tepla a teplej úžitkovej vody voči žalobcovi v prospech Východoslovenská
energetika, a. s., zamietol.

47. V zmysle § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné
konanie. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté
konanie, ktoré má rovnakých účastníkov a rovnaký predmet sporu a rovnaké skutkové okolnosti, od
ktorých sa odvodzuje právo. V predmetnej veci je nepochybné, že strany (samotný žalobca ich sám

takto uviedol) tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vedeného na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. XXXX/X/XXXX sú totožné ako v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vedenom na Mestskom súde K. pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX. Taktiež v tejto veci je daná aj totožnosť
predmetu, nakoľko predmetom tohto konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XXXX/X/XXXX,
ktoré sa začalo neskôr, je ten istý nárok, ktorý je už uplatňovaný v inom (skôr začatom) spore, a to

v konaní vedenom na Mestskom súde K. pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX. Totožnosť predmetu je daná v
prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v
spore prvom. Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež podľa
právneho dôvodu. Týmto dôvodom je právny pomer, o ktorý žalobca svoj nárok opiera a ktorý vychádza
najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie svojho nároku. Totožnosť predmetu

konaniajetotožnosťnárokuuplatnenéhozrovnakéhoskutkovéhozákladučiskutkovéhodeja.Totožnosť
predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. ak je založený na rovnakých
skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX; por. Q., L., O., E., G., J., L., E., G., J., M., L., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
A.: B., XXXX, XXX - XXX s).

48. Pre vznik litispendencie by sa žalobný návrh mal vyznačovať totožnosťou spočívajúcou v označení
právnych následkov (vydanie rovnakých vecí, zdržanie sa rovnakého konania) a v druhoch žaloby
(žaloba na plnenie, určovacia žaloba). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký
nárok, ktorý je vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností (výklad pojmu citovaný z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). Súd má za to, že žalobca sa jednotlivými návrhmi

na nariadenie neodkladného opatrenia, podávanými voči totožným subjektom (sám žalobca ich označil
ako strany sporu) domáha na základe rovnakých skutkových tvrdení a právnej argumentácie rovnakých
nárokov čo do podstaty, rozdiel je len vo formulácii petitov, následok je však rovnaký, t. j. aby žalovaný
v 1. rade uhrádzal platby za dodávky tepla a teplej úžitkovej vody v prospech žalobcu a nie v prospech
žalovaného v 2. rade z titulu výkonu záložného práva, inak povedané, aby žalovaný v 2. rade sa zdržal
výkonu záložného práva.

49. Prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému
konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí
súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto
prekážka vznikla. Súd na ňu musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania.

50. Žalobca opakovane podáva návrh na rovnakom skutkovom základe, ktorý sa opiera
o spochybňovanie pohľadávky žalovaného v 2. rade, započítaní svojich pohľadávok, namietanie
neexistencie, resp. neplatnosti zmluvy o dodávke tepla medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade
a o jeho obavou, že ak zo strany žalovaného v 1. rade nedôjde k úhrade za dodávky tepla

a teplej úžitkovej vody priamo žalobcovi, nebude mať žalobca dostatok finančných prostriedkov na
nákup surovín na výrobu tepla a úžitkovej vody, ktorou je zemný plyn. Súd uvedené nepovažuje za
významnú zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nakoľko uvedené už bolo tvrdené
aj v predchádzajúcich návrhoch, čo ma za následok existenciu prekážky rozsúdenej veci (res iudicata).
Ako už aj Mestský súd K. vo svojom uznesení sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol:

„V prvom rade sa súd musel vysporiadať, či došlo k významnej skutkovej a právnej zmene stavu od
pôvodného rozhodnutia už vydaného v danej veci. Je potrebné prisvedčiť žalovanému v 1. rade, že sa
jedná takmer o identický návrh ako v pôvodnom konaní pred Okresným súdom K. D. sp. zn. XXXX/
X/XXXX o ktorom rozhodoval aj odvolací súd. Žalobca žiada o ochranu jeho práv na peňažné plnenie
od žalovaného v 2. rade, ale sám žalobca o zmluve na dodávku tepla uzavretú so žalovaným v 2.

rade spochybňuje a v súčasnosti tvrdí, že je absolútne neplatná. Taktiež má byť novou skutočnosťou,
že došlo k započítaniu žalobcových nárokov voči žalovanému v 1. rade. V tomto prípade si vyčísluje
svoj nárok o svoju pohľadávku vo výške 7,94 - 9,03 milio´nov € proti pohľadávkam žalovaného v 1.
rade. Pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalobcovi nespochybňuje ich výšku ale samotný základ.
Podľa názoru súdu je takéto započítanie neplatné, pre nejasnosť a zatiaľ aj pre samotnú nepreukázanú

existenciu nároku žalobcu voči žalovanému v 1. rade. Ohľadom faktúr za plyn to už potvrdil aj Krajský
súd v K., ktorý uznesením sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol tvrdenia žalobcu ako
nepodložené. To je aj uvedené v samotnom odôvodnení tohto rozhodnutia, kde je konštatované, že
žalobca „nedokázal osvedčiť nielen výšku svojho nároku, ale ani údajné porušenie zmluvných povinností
zo strany žalovaného“. Taktiež nie je zrejmé akým spôsobom dospel žalobca k samotnej výške jeho

„údajných“ pohľadávok voči žalovanému v 1. rade. Predpokladom zániku pohľadávok započítaním je
určitosť a dostatočná špecifikácia samotných pohľadávok spôsobilých na započítanie. Takisto žalobcom
tvrdená neplatnosť zmluvy o dodávke tepla nie je novou skutočnosťou, ktorej majú chýbať základné,
obligatórne náležitosti o ktorých sa mal dozvedieť za základe analýzy z I. K. E. z F. XXXX. Takáto
analýza však len znamená, že hodnotí a analyzuje „zmluvu“, ktorá už raz predmetom hodnotenia

súdu bola v pôvodnom konaní, platila medzi stranami sporu od roku XXXX, ktorá sa každoročne
dodatkami predlžovala o určenie množstva objednaného tepla a jeho ceny. Súd má teda za to, že nejde
o novú skutočnosť v predmetnej veci.“ S uvedeným sa súd plne stotožňuje a dopĺňa, že v súčasnosti
už prebieha spor na Okresnom súde G. G. medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, v ktorom sa
žalovaný v 2. rade domáha od žalobcu úhrady sumy 19.670.432,29 € titulom úhrad za dodávky plynu

a elektriny. V predmetom konaní dôjde k vysporiadaniu vzájomných sporných vzťahov strán sporu
a dôjde, v rámci predbežnej definitívnemu vyriešeniu otázky oprávnenosti výkonu záložného práva,
platnosti/neplatnosti Zmluvy o dodávke a odbere tepla zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle jej dodatkov,
ako aj samotnej výšky pohľadávky žalovaného v 2. rade voči žalobcovi, resp. výšku ich prípadnýchvzájomných pohľadávok. V prípade ak dôjde k významnej zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, môže žalobca kedykoľvek v rámci konania podať návrh na
neodkladné opatrenie.

51. Na základe vyššie uvedeného, existencia prekážky začatého konania (litispendencie) a prekážky
rozsúdenej veci (res iudicata) patria k negatívnym procesným podmienkam a ich existencia (zistenie) v
každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania, preto súd v zmysle § 159 CSP a 161 ods. 2 CSP
konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.

52. Súd obiter dictum konštatuje, že v jednotlivých uzneseniach súdov je opakovane uvádzané,
že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, pretože žiadnymi dôkazmi
nepodložil svoje tvrdenie, že nebude schopný pri výkone záložného práva zabezpečovať svoje
povinnosti zo zmlúv uzavretých s tretími subjektami. Žalobca však aj v tomto svojom ďalšom návrhu
poukazovalnatržbyžalovanéhov2.radeatržbyďalšíchspoločností,ktorésúvpriemyselnomparku,ale

nijako neosvedčil svoju finančnú situáciu, cash flow, svoje splatné a nesplatné pohľadávky a záväzky či
stav jeho majetku a účtov, odôvodňujúce jeho zlú finančnú situáciu, ktorá vyžaduje a odôvodňuje potrebu
neodkladnej úpravu pomerov, t. j. žalobca neosvedčil potrebu ani dôvod nevyhnutnej a neodkladnej
ochrany. Je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalobca je podnikateľský subjekt vykonávajúci
činnosť za účelom dosiahnutia zisku, kde sa predpokladá vysoká miera odbornej zdatnosti, a to aj vo

vzťahu k „prekrytiu“ tvrdenej nepriaznivej finančnej situácie v súvislosti s výkonom záložného práva
žalovaným v 2. rade, resp. v prípade výraznejšieho výpadku finančných zdrojov. Nezanedbateľným
faktom je aj skutočnosť, že žalobcovi boli energie dodané a ten ich dodal a predal s maržou ďalej, za čo
jehoodberateliariadnezaplatili(žalobcanenamietal,resp.neuviedol,žebytotaknebolo),avšakžalobca
za dodanú energiu nezaplatil žalovanému v 2. rade, t. j. príjmy drží u seba, súd má za to, že žalobca

disponuje dostatkom cash flow na zaplatenie svojich pohľadávok a ani dočasné úhrady žalovaného v
2. rade priamo žalovanému v 1. rade jeho chod neohrozia, nakoľko naďalej dostáva platby aj od iných
zákazníkov (na ktorých tržby poukazoval), a to na mesačnej báze.

53. Tržby od žalovaného v 1. rade sú, podľa tvrdení žalobcu, pre zabezpečenie chodu tepelného

hospodárstva v C., resp. pre fungovanie A. A. B. existenčne dôležité, keďže žalovaný v 1. rade je
najväčším odberateľom tepla s podielom 70 %. Pri matematickom prepočte, predpokladané mesačné
platby od žalovaného v 1. rade mali byť podľa žalobcu za mesiac J. v sume 2,68 mil. €, čo má
predstavovať 70 % jeho príjmov, pričom predpokladaná platba za dodávky plynu mala byť v mesiaci
J. takmer 3 milióny €. Zo žalobcom predložených podkladov (najmä doplnenia návrhu zo dňa

XX.XX.XXXX), však vyplýva, že za mesiac J. XXXX už bola vyúčtovaná za dodávky plynu suma výške
1.079.372,00 €, pričom celkovo sa bude jednať o sumu cca 1,5 mil. € mesačne, čo je takmer polovica
z toho, čo žalobca v návrhu tvrdil. Podľa prepočtov žalobcu by zároveň príjmy od iných zákazníkov mali
predstavovať cca sumu 1,15 mil. € (ak je 2,68 mil. € 70 %, tak uvedená suma je zvyšných 30 %), čo
predstavuje minimálne 76 % (zo sumy 1,5 mil. €) platby za dodávku plynu. Žalobca predložil listy zo dňa

XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorých ho dodávateľ plynu - E. upozornil na možné prerušenie
dodávky zemného plynu pre nedodržanie zmluvne dohodnutých podmienok, nakoľko nedošlo k úhrade
celej vyúčtovanej zálohovej platby, t. j. namiesto prvej zálohovej sumy 539.686,00 € bola uhradená suma
100.000,00 €, resp. 191.346,59 € a neuhradená ostala suma 348.339,41 € a namiesto druhej zálohovej
platby539.686,00€bolauhradenásuma189.686,00€aneuhradenáostalasuma350.000,00€.Žalobca

však listom zo dňa XX.XX.XXXX E. oznámil, že v priebehu predchádzajúcich dní boli uskutočnené
viaceré platby, ktorými bola postupne vyrovnaná časť prvej zálohovej platby a následne vo vyjadrení zo
dňaXX.XX.XXXXuviedol,žeplatbudokázaluhradiťeštezrezervnýchzdrojov.Súdusudzuje,žežalobca
má dostatok finančných zdrojov, keďže nebol z jeho strany osvedčený opak, a zároveň v tejto súvislosti
opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobca je podnikateľský subjekt, ktorý vzhľadom na svoje

postavenie a dlhoročnú existenciu (od roku XXXX), plne zodpovedný a nemôže prenášať zodpovednosť
za svoje omeškanie s úhradami na iné subjekty. Žalobca mal počas roka XXXX tržby vo výške viac ako
38 miliónov €, pričom to bolo obdobie energetickej krízy, a následne ceny elektriny a plynu, ako komodít
nevyhnutných na výrobu tepla, klesli, preto je rozumné predpokladať, že žalobca má dostatok rezerv
a finančných zdrojov pre prípadne výpadky niektorých príjmov. Žalobca neosvedčil opak.

54. Na záver ešte súd konštatuje, že žalobca je akciová spoločnosť, ktorá už pri svojom vzniku vytvára
rezervný fond najmenej vo výške 10 % základného imania a ktorý by sa mal každoročne dopĺňať až do
výšky najmenej 20 % základného imania (základné imanie je v sume 8.769.426,00 €). V prípade žalobcuby mal byť rezervný fond aspoň vo výške 1.753.885,20 €, čo je suma dostatočná (a zároveň minimálna,
keďžejepotrebnéakoďalšiezdrojezohľadniťajpredchádzajúcetržby)naúhraduprípadnýchdočasných
výpadkov niektorých príjmov. Ani prípadná dočasná nepriaznivá hospodárska situácia podnikateľa

nemôže byť paušálnym dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia v jeho prospech. Podnikateľ
pri svojej podnikateľskej činnosti podstupuje riziko, že môže byť pri tejto činnosti neúspešný, ale bude
musieť uplatňovať svoje pohľadávky alebo sa brániť žalobám podaným proti nemu, pričom si musí
prostriedky potrebné na krytie výdavkov, ktoré s tým vzniknú, vytvoriť alebo inak zadovážiť. Výzvu
žalovaného v 2. rade, aby žalovaný v 1. rade všetky svoje súčasné, ako aj budúce záväzky voči

žalobcovi, ktoré sú predmetom záložných práv, uhrádzal výhradne na účet žalovaného v 2. rade, zaslal
žalovaný v 2. rade v J. XXXX, t. j. pre rokom, a teda žalobca vzhľadom na odbornú starostlivosť
obozretného podnikateľa mal predvídať a mohol sa počas 1 roka dostatočne pripraviť na danú situáciu
a zabezpečiť si rôzne rezervné zdroje na krytie prípadných výpadkov príjmov.

55. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované právo účastníka konania na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. D./

XXX/XXXX z XX.XX.XXXX).

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

58. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

59. Nakoľko súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil z dôvodu procesných
prekážok, má za to žalobca procesne zavinil zastavenie, keďže podal procesne nespôsobilý návrh,
a preto znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému v 1. a 2. rade. Žalovaný

v 2. rade sa k návrhu vyjadroval, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Keďže žalovanému v 1. rade žiadne trovy konania nevznikli, tak mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).