Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/137/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116203267
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4116203267.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobkyne D. W., narodenej
XX. V. XXXX, D. V., K. XX, zastúpenej advokátkou Mgr. Janou Hoksovou, Volkovce, J. Kalinčiaka
13, proti žalovanému W. T., narodenému XX. V. XXXX, D. V., S. XX, zastúpenému advokátom JUDr.
Ladislavom Chmelárom, Vráble, Levická 579, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej
S. T., zomrelej XX. Q. XXXX, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18C/53/2016, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 26. januára 2023 sp. zn. 6Co/16/2022 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovanému voči žalobkyni priznáva náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. novembra
2021 sp. zn. 18C/53/2016 určil, že prístavba rodinného domu bez súpisného čísla, postavená na parc.
„C“ č. 2189/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2, ktorá je zapísaná na Okresnom úrade
Zlaté Moravce, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre obec D. V., kat. úz. D. V. v podiele 1/2 patrí do
dedičstva po neb. matke S. T. rod. V., zomr. XX. XX. XXXX. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %. Vychádzal zo zistenia, že predmetom darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení

vecného bremena uzavretej dňa 6. júna 2000 medzi darujúcimi V. T. a manželkou S. a obdarovaným
W. T. boli nehnuteľnosti v kat. úz. D. V., zapísané na LV číslo XXXX ako parc. č. 2189, zast. plocha o
výmere 321 m2 spolu s domom s. č. XXXX a parc. č. 2190, záhrada o výmere 658 m2. Prístavba k
rodinnému domu, postavená na parc. č. 2189/2 v kat. úz. D. V. predmetom darovania podľa okresného
súdu nebola, pretože v darovacej zmluve chýbalo písomné vyjadrenie vôle zmluvných strán vykonať aj
prevod prístavby, ktorá je samostatnou vecou (samostatnou bytovou jednotkou). Ani skutočnosť, že do
ohodnotenia znaleckým posudkom znalca J.. Q. K. bola zahrnutá aj prístavba neznamená, že táto bola

predmetom darovania. Žalovaný 21. 09. 2015 požiadal Okresný úrad Zlaté Moravce o zápis vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností k prístavbe rodinného domu, postavenej po 01. 10. 1976 na parc. č.
2189/2 v kat. úz. D. V.. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil § 137 písm.
c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), § 198 Civilného mimosporového poriadku („CMP“),
ako aj § 35, § 37 ods. 1 a § 199 ods. 1, 2, § 120 ods. 1 a § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v
ďalšom texte aj „OZ“). O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 26. januára 2023 sp. zn.
6Co/16/2022 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok
na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd dospel kzáveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle § 388 CSP zmeniť. V dôvodoch rozsudku
zhrnul svoje predošlé uznesenie zo dňa 31. 01. 2020 č. k. 6Co/24/2019-194, ktorým nariadil súdu prvej
inštancieposúdiť,čiprístavbajesúčasťoustavby,alebotvorísamostatnúvec,pričomzdarovacejzmluvy

nie je možné zistiť vôľu predávajúcich, ani čo účastníci zmluvy označili predmetom kúpnej zmluvy a
predmet kúpy nie je zrozumiteľne identifikovaný. Odvolací súd v uvedenom rozhodnutí vychádzal z toho,
žesúčasťounávrhunavkladvlastníckehoprávanebolznaleckýposudok,keďžesavspisenenachádzal,
avšakpozrušenívecižalovanýpredložilnávrhnavkladpodávanýjehoprávnouzástupkyňounaOkresný
úrad Zlaté Moravce ešte dňa 12. 06. 2000. Súd prvej inštancie následne v rozsudku konštatoval, že

darovacou zmluvou nedošlo aj k prevodu prístavby, keďže znalecký posudok č. 8/2000 nebol súčasťou
spisového materiálu vo vkladovom konaní zn. V 502/00. S takto zisteným skutkovým stav sa odvolací
súd nestotožnil poukážuc na listinný dôkaz na č. l. 279, kde sa nachádza návrh na vklad vlastníckeho
práva, z ktorého jednoznačne vyplýva, že jeho prílohou bol aj znalecký posudok. Súd prvej inštancie
tento listinný dôkaz žiadnym spôsobom nevyhodnotil, preto dospel k nesprávnym skutkovým záverom
a v dôsledku toho vyslovil aj nesprávny právny záver. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania na

pojednávaní, ktoré vykonal dospel k jednoznačnému záveru, že predmetom darovacej zmluvy bola aj
prístavba. Vychádzal práve zo znaleckého posudku, v ktorom bola prístavba ohodnotená samostatne.
Znalecký posudok bol predmetom vkladového konania, pričom výmera prevádzaných nehnuteľností
zodpovedá výmere nehnuteľností aj s prístavbou. Opomenúť nemožno čestné prehlásenie samotného
darcu - otca žalovaného V. T., ktorý jednoznačne potvrdil, že spolu s manželkou chceli svojmu synovi

darovať celú nehnuteľnosť, aj s prístavbou. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj
odvolacieho konania žalovanému v plnom rozsahu, pretože v konaní bol v celom rozsahu úspešný.

3.Žalobkyňavdovolanípodanomprotirozsudkuodvolaciehosúdutvrdilaexistenciudovolaciehodôvodu

podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Aj okresný prokurátor v konaní Pd 18/2016/4403 - 9 konštatoval, že z
darovacej zmluvy zo 06. 06. 2000 nevyplýva prejav vôle darcov, ktorí nepreviedli na žalovaného žiadne
práva zo stavebného konania, darovať aj prístavbu. V zrušujúcom uznesení odvolací súd jednoznačne
konštatoval, že z darovacej zmluvy nie je možné vyvodiť, čo jej účastníci označili ako predmet zmluvy.
Odvolací súd teda už posudzoval určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu a stotožnil sa s tým,

že je nutné aplikovať § 120 ods. 1 OZ v posúdení, či sporná prístavba je súčasťou veci a rodinný
dom mohol byť prevedený len s ňou, alebo aj bez nej, keď poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
30Cdo/3034/2006. V čase pôvodného rozhodovania mal odvolací súd v spise všetky rozhodné listinné
dôkazy(darovaciuzmluvu,znaleckýposudok).Žalobkyňa(ďalejaj„dovolateľka“)poukázalaajnaprincíp
akcesority, v zmysle ktorého vedľajšie veci vždy sledujú právny osud veci hlavnej. K súčasti hlavnej veci

nemožno oddelenie nadobúdať ani uplatňovať vecné právo, najmä právo vlastnícke. Súd prvej inštancie
pred vyhlásením rozsudku vyhlásil dokazovanie za skončené. Žalovaný predkladal odvolaciemu súdu
v rámci odvolania ďalšie dôkazy, na ktoré už nemalo byť prihliadané. Navyše tieto nepreukazujú, že
by neexistovala možnosť odčlenenia spornej prístavby od pôvodného domu a že de facto ide naozaj
o samostatnú stavbu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že žalobkyňa nevymedzila dovolací dôvod tak, ako
ustanovuje § 432 ods. 2 CSP. Z dovolania nevyplýva, od vyriešenia ktorej konkrétnej právnej otázky
záviselorozhodnutieodvolaciehosúduaodktorejrozhodovacejpraxedovolaciehosúdusaodvolacísúd
sa odklonil. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní 19. 05. 2020 tvrdila, že žalovaný nepreukázal,

že vo vkladovom konaní bol súčasťou návrhu znalecký posudok. Právny zástupca žalovaného na
pojednávaní 28. 10. 2021 ešte pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania krátkou cestou
súdu predložil overenú kópiu návrhu na vklad vlastníckeho práva. Prílohami odvolania žalovaného proti
rozsudku okresného súdu z 29. 11. 2021 boli cenové ponuky, platobný výmer a poštová poukážka,
ktorými sa odvolací súd v odvolacom konaní nezaoberal. Navrhol odmietnutie, prípadne zamietnutie

dovolania uplatniac si náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“) po zistení,
že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal, či sú splnené aj

ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.

6.1. Dovolateľka tvrdila existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorého
dovolaniejeprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdiloalebozmenilorozhodnutiesúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej
riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
6.2. Charakteristickým znakom otázky relevantnej z hľadiska § 421 ods. 1 CSP je, že musí ísť o otázku

právnu(nieskutkovú),ktorúodvolacísúdriešil(t.j.vysvetliljejpodstatuauviedolsúvisiaceprávneúvahy
spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve takéto riešenie) a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté
dovolaním.
6.3. Relevantná právna otázka musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne napríklad

v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol,
že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP by mal dovolateľ: a)
konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť
(a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa
riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.

7. Najvyšší súd sa striktne nezameral len na to, či dovolateľka vymedzila prípustnosť dovolania
formálne na konkrétnom riadku svojho podania. Do úvahy bral aj dovolací dôvod (§ 432 CSP) v snahe
vyabstrahovať z neho právnu otázku podľa § 421 CSP, aby mohol následne posúdiť, či od tejto otázky
záviselo napadnuté rozhodnutie a či ide o otázku, ktorá napĺňa niektorú z hypotéz zakotvených v písm.

a) až c) §-u 421 ods. 1 CSP (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 468/2023).
Rovnako dovolací súd aplikoval ustanovenie § 124 CSP a posudzoval dovolanie podľa jeho obsahu
snažiac sa na jednej strane autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nálezy Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 alebo sp. zn. I. ÚS 336/2019), na druhej strane
mať na zreteli potrebu nenarušenia princípu rovnosti strán sporu neprípustným nahrádzaním procesnej

aktivitystranysporuobligatórnezastúpenejadvokátomaprincípuprávnejistotynastolenejprávoplatným
a vykonateľným rozhodnutím súdu. Aj napriek posudzovania obsahu dovolania ako mimoriadneho
opravného prostriedku v medziach týchto limitov dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa právnu
otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a pri riešení ktorej sa odvolací súd
mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu spôsobom umožňujúcim jej dovolací

prieskum nevymedzila. Rovnako neoznačila ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa
mal odvolací súd pri riešení právnej otázky, od vyriešenia ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho
súdu (ak by ju dovolateľka riadne vymedzila) odkloniť resp. rozhodnutia dovolacieho súdu, v ktorých by
bola právna otázka (ak by ju dovolateľka jasne vymedzila) rozhodovaná rozdielne.

8. Na druhej strane dovolací súd posudzujúc obsah dovolania (§ 124 CSP) dospel k záveru, že
dovolateľka uplatnila ako dovolací dôvod aj vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP v podobe
námietok k dokazovaniu a hodnoteniu dôkazov.

9. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere porušujúcej jej právo na spravodlivý
proces.Podstatouprávanaspravodlivýsúdnyprocesjemožnosťfyzickýchaprávnickýchosôbdomáhať
sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne
inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu

za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie
zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so
zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

10. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v
zmysle § 420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie
všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017,
4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej
republiky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k

záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Na druhej strane Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich
rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na
posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno
kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové
zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve

na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 CSP), a
to „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany
sporu kladené a ktoré nesmú byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018).

11.1. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné

na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,
či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov
(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie
návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je
vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu.

11.2. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti
a dôležitosti pre rozhodnutie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov majúca základ v ústavnom princípe
nezávislostisúdov,vyplývajúcazčl.15základnýchprincípovCivilnéhosporovéhoporiadkuanormatívne
rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je
vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, čo ale neznamená, že

sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné
meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v
podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).
11.3. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo

skutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za
základsvojhorozhodnutiaúplneinak,akovyplývazvykonanéhodokazovania,prípadneaknezistilurčitú
podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.

12. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení z 31. 01. 2020 sp. zn. 6Co/24/2019 po posúdení obsahu

darovacej zmluvy zo 06. 06. 2000 konštatoval, že v ďalšom konaní je nutné posudzovať, či prístavba
je súčasťou rodinného domu a tento mohol byť prevedený len s ňou, alebo aj bez nej. Ako uviedla aj
dovolateľka, odvolací súd vychádzal z listinných dôkazov v tom čase sa nachádzajúcich v súdnom spise
(darovacia zmluva, znalecký posudok). Po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie právny zástupca žalovaného na pojednávaní 28. 10. 2021, pred vyhlásením

uznesenia o skončení dokazovania, predložil overenú kópiu návrhu na vklad vlastníckeho práva (vedenú
pod sp. zn. V 502/2000), ktorej prílohou bol o. i. znalecký posudok č. 8/2000 znalca J.. Q. K. oceňujúci
rodinný dom aj prístavbu k nemu ako predmet daru. Súd prvej inštancie napriek tomu v rozsudku z 29.
11. 2021 konštatoval, že znalecký posudok č. 8/2000 nebol súčasťou spisového materiálu vo vkladovom
konaní zn. V 502/00 a uzavrel, že darovacou zmluvou nedošlo aj k prevodu prístavby. Odvolací súd

pristúpil k zmene rozsudku okresného súdu, aby uvedené pochybenie napravil.

13. Ustanovenie § 389 ods. 1 CSP dáva odvolaciemu súdu možnosť v tam uvedených prípadoch
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, pričom podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší
rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Znamená to, že zrušený rozsudok v čase opätovného rozhodovania právne neexistuje
(nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2017 sp. zn. II. ÚS 754/2016). Odvolací súd má v prípadoch,
kedy vráti vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, povinnosť v odôvodnení rozhodnutia
jasne a pre súd prvej inštancie záväzne uviesť, ako má vo veci ďalej postupovať. Zdôrazniť ale treba,
že viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu sa vzťahuje len na ten skutkový stav, z ktorého

vychádzalo odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a z ktorého vychádzal aj odvolací
súd.

14. Zhrnúc uvedené dovolací súd udáva, že odvolací súd zmenou rozsudku súdu prvej inštancie
rozsudkom z 26. januára 2023 neporušil právo žalobkyne na spravodlivý proces. Odvolací súd totiž

vychádzal z iného dokazovaním zisteného skutkového stavu oproti skutkovému stavu preukázanému
v čase vydania (skoršieho) uznesenia z 31. 01. 2020 v situácii, keď listinný dôkaz (fotokópia návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a jeho príloha - znalecký posudok) bol súčasťou
súdneho spisu v čase vydania (v poradí druhého) rozsudku okresného súdu z 29. 11. 2021, nie alev čase vydania uznesenia z 31. 01. 2020. Odvolací súd tiež zohľadnil čestné prehlásenie darcu V. T.
potvrdzujúce, že spolu s manželkou chceli synovi W. darovať celú nehnuteľnosť aj s prístavbou.

15. K dovolacím tvrdeniam o tom, že žalovaný predkladal v rámci odvolania ďalšie dôkazy, na ktoré
už nemalo byť prihliadané dovolací súd udáva, že z obsahu rozsudku odvolacieho súdu napadnutého
dovolaním vyplýva, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na skutkovom stave zistenom výlučne z
dôkazov, ktoré boli predložené iba v konaní pred súdom prvej inštancie (pred odvolacím konaním). K
všeobecnému poukazu dovolateľky na princíp akcesority hlavnej veci a jej súčasti sa žiada všeobecne

uviesť, že ak je prístavba súčasťou hlavnej veci, potom sleduje jej osud aj v prípade prevodu vlastníctva.

16. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že v časti, v ktorej dovolateľka namietla nesprávne
právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP by dovolací súd dovolanie odmietol podľa §
447 písm. f) CSP ako dovolanie, v ktorom dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v
§ 431 až § 435 CSP. Vzhľadom na súčasne uplatnený dovolací dôvod spočívajúci v tvrdenej existencii

vady zmätočnosti, ktorá by bola porušením práva dovolateľky na spravodlivý proces [§ 420 písm. f)
CSP], naplnenie ktorého dovolací súd nezistil, však dovolací súd dovolanie ako celok podľa § 448 CSP
zamietol.

17. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací

súd prisúdil voči neúspešnej žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.