Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/187/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623010340
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2623010340.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 10.10.2023, č.
k. 2T/45/2023-65, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.06.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa 10.10.2023, č. k. 2T/45/2023-65 uznal obžalovaného A. B.
za vinného, že
dňa 16.4.2023 v čase o 11:40 hod. viedol po ceste II. triedy č. 590, km 46,510 v úseku Petrova Ves -
Holíč osobné motorové vozidlo zn. FABIA Combi, bielej farby, ev. č. C. pod vplyvom alkoholu, pričom

sa riadne nevenoval riadeniu vozidla a pri prejazde ľavotočivou zákrutou vyšiel mimo cesty do priekopy
na pravej strane vozovky, a pri pokuse vrátiť sa s vozidlom späť na cestu zostal stáť v priekope, kde bol
neskôr kontrolovaný hliadkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru Senica, Okresného dopravného
inšpektorátu Senica a vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických
nápojov, pričom vyšetrením vykonaným dychovou skúškou prístrojom zn. AlcoQuant 6020 plus, výr.
č. A410238 mu bola dňa 16.4.2023 v čase o 11:59 hod nameraná hodnota 1,40 mg alkoholu na liter

vydychovaného vzduchu a opakovanou skúškou dňa 16.4.2023 v čase o 12:15 hod mu bola nameraná
hodnota 1,33 miligramu alkoholu na liter vydychovaného vzduchu,
teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť,
pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to mu súd podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j) písm. l) Trestného zákona,

§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa §
49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 61
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu vo výmere 4 (štyri) roky.
2. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie.

Obžalovaný sa vzdal práva podať odvolanie a zároveň vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania vo
svoj prospech oprávnenými osobami.
3. Podané odvolanie odôvodnil prokurátor podaním zo dňa 3.11.2023, v ktorom uviedol nasledovné
(skrátene):
3.1. Okresný súd v napadnutom rozsudku správne ustálil skutkový stav a správne dospel k právnemu
záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Avšak nesprávne vyhodnotil otázkuprimeranosti trestu odňatia slobody uloženú obžalovanému, a to predovšetkým s poukazom na okolnosti
spáchania skutku.
3.2. Okresný súd uložil obžalovanému neprimeraný trest (neprimerane mierny). Nesprávne vyhodnotil

spôsob spáchania činu, kedy opomenul skutočnosť, že obžalovaný pred jazdou motorovým vozidlom
požil značné množstvo tvrdého alkoholu (vyše 0,5 litra alkoholu), pričom do motorového vozidla
nenastúpil za tiesnivých a naliehavých okolností (zdravotné alebo iné problémy), ale z dôvodu, že
sa tak sám rozhodol z dôvodu deklarovanej zlej nálady vyplývajúcej z domáceho prostredia. Jazda
obžalovaného a na predmetnom motorovom vozidle bola extrémne nebezpečná, obžalovaný nedokázal

vozidlo udržať priamo na ceste, pričom v dôsledku požitia alkoholu s ním vyšiel mimo vozovky, a
následne sa snažil vrátiť naspäť na vozovku. Už aj v prípade, ak by šlo o vodiča, ktorý pred jazdou
nepožil žiadne alkoholické nápoje, je návrat na vozovku z trávnatého porastu mimo cesty, resp. iného
povrchu mimo cesty, extrémne nebezpečný a ohrozujúci iných účastníkov cestnej premávky. Zároveň
nie je možné opomenúť zaznamenanú hladinu alkoholu v krvi obžalovaného, ktorá dosiahla hodnotu
1,40 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo predstavuje hladinu alkoholu v krvi, kedy sú

výrazne ovplyvnené motorické schopnosti človeka a jeho činnosť pod vplyvom alkoholu sa stáva
nepredvídateľnou a pre ostatné osoby v blízkom dosahu aj vysoko nebezpečnou.
3.3. Rovnako tak je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný viedol motorové vozidlo po
frekventovanej ceste mimo obce (maximálna povolená rýchlosť až 90 km/h) v priebehu dopoludňajších
hodín, a teda v čase, kedy frekvencia premávky vozidiel nebola nízka, čím ohrozenie, ktoré vyplývalo pre

iných účastníkov cestnej premávky, bolo výrazne zvýšené. Ľahostajný prístup obžalovaného, hoc by aj
predstavoval exces z riadneho života, nemôže ospravedlniť nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia
ostatných účastníkov cestnej premávky, pričom obžalovaný ako vodič dopravného prostriedku dobre
poznal dopravné predpisy. Skutočnosť, že nebol riadne schopný ovládať motorové vozidlo potvrdzuje aj
spôsob jazdy, kedy obžalovaný riadenie motorového vozidla nezvládol a vyšiel mimo vozovky.

3.4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a to predovšetkým na spôsob spáchania činu má za to,
že krátkodobý nepodmienečný trest odňatia slobody zabezpečí nápravu obžalovaného účinnejšie, a
predovšetkým ho do budúcnosti odradí od páchania druhovo obdobnej trestnej činnosti, aby si tento
uvedomil možné dôsledky svojho konania do budúcnosti. Zároveň sa stotožňuje s výrokom o treste
zákazu činnosti uloženému obžalovanému, tento považuje za zákonný a správny.

3.5. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, teda zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku,
nakoľko uložený trest je neprimeraný, a rozhodol vo veci sám rozsudkom s tým, že obžalovaného odsúdi
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. j). písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, §
46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac so zaradením do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona mu uloží trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke
vo výmere 4 (štyri) roky.
4. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica nariadil tunajší súd verejné
zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti prokurátora a obžalovaného.

5. Po podaní správy o stave veci zameranej na otázky, ktoré je potrebné riešiť a oboznámení
potrebného spisového materiálu, predstúpil obžalovaný, ktorý na margo odvolania prokuratúry na
verejnom zasadnutí uviedol, že chodí na pravidelné kontroly k psychológovi B. D., pričom od tej doby
abstinuje – nepožil žiaden alkohol, riadne chodí do zamestnania a stará sa o rodinu.
6. V konečnom návrhu sa prokurátor pridržal písomne podaného odvolania a navrhol, aby krajský súd

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o treste a rozhodol v súlade s petitom uvedeným
v odôvodnení odvolania. Obžalovaný uviedol, že trest uložený prvostupňovým súdom je adekvátny.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle

§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku a dospel k týmto zisteniam
a záverom.
9. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na

vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa), meritórne zaoberal
len preskúmaním napadnutého výroku o treste.
10. Výrok o treste prvostupňový súd odôvodnil tým, že s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona
prihliadol u obžalovaného na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u
obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, konkrétne podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, pretože

obžalovaný doposiaľ viedol riadny život a poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona,
nakoľko sa k trestnej činnosti sa priznal a svoje konanie aj úprimne oľutoval. Pri prevahe poľahčujúcich
okolností, uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, za súčasného uloženia skúšobnej doby
vo výmere 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 4
roky. Takáto výmera trestu je podľa názoru prvostupňového súdu adekvátna a dostačujúca, nakoľko

obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, keď mu bola nameraná hodnota až 1,40 mg/l.
Zároveň je ale toho názoru, že nakoľko sa v danom prípade jedná o prvotrestanú osobu, ktorá sa navyše
ani nedopúšťa páchania dopravných (prípadne iných) priestupkov - obžalovaný má evidovaný jediný,
nie závažný priestupok ešte z roku 2004, nie je potrebné obžalovanému ukladať za spáchaný trestný čin
nepodmienečný trest odňatia slobody, tak ako požadovala vo svojom návrhu prokuratúra. Prvostupňový

súd zároveň uviedol, že v danom prípade sa jedná o ojedinelý exces vo vedení inak riadneho života
obžalovaného a nie je v žiadnom prípade potrebné ukladať mu za spáchaný trestný čin nepodmienečný
trest odňatia slobody. Aj z vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že tento si svoje
konanie uvedomuje, mrzí ho čo spôsobil a vôbec ho nezľahčuje. Naopak, obžalovaný k spáchanému
skutkuzaujalkajúcipostoj,podľavlastnéhovyjadreniaužalkoholnepožívaachodímesačnenaterapiuk

psychiatrovi. Závažnosť konania obžalovaného a najmä vysoká hladina alkoholu, ktorá mu bola zistená,
sa v danom prípade prejavili najmä na výmere uloženého trestu zákazu činnosti, avšak bez nutnosti
ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody. Práve pri úvahe o uložení trestu zákazu činnosti
a jeho výmery bral do úvahy najmä vysokú hladinu alkoholu (až 1,40 mg alkoholu na liter), ktorá bola
v danom prípade z obžalovaného zistená a preto obžalovanému uložil štvorročný trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá každého druhu.
11. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci
vykonal všetky relevantné dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad,
ktoré trestný proces upravujú. Zároveň trest uložený obžalovanému považuje za primeraný a zákonný.
Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168

Trestného poriadku. Na skonštatovanie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd uvádza
nasledovné:
12. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom

konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi
skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné,
rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri

rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe
logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne
aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia taknúti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste.
13. Prvostupňový súd u obžalovaného správne vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti, že pred spáchaním

trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona) a že sa k spáchaniu trestného
činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona), pričom správne
vyhodnotil neexistenciu priťažujúcej okolnosti. Prvostupňový súd taktiež správne prihliadol na okolnosti
spáchaného skutku, ako aj na okolnosti na strane páchateľa a vyhodnotil, že trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu s na skúšobnú dobu vo výmere 18

mesiacov a súčasné uloženie trestu zákazu činnosti vo výmere 4 roky je pre obžalovaného trestom
zákonným a primeraným, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti, a ktorý dostatočne
naplní funkciu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
14. K námietkam prokurátora o prezentovanej neúčelnosti trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona odvolací súd udáva, že pri svojom rozhodovaní musel zohľadniť, že zákonodarca

za spáchanie predmetného trestného činu stanovil sadzbu trestu odňatia slobody do 1 roka, pričom
množstvo alkoholu v dychu obžalovaného zákonodarca nezohľadnil ako kvalifikačný znak, či kritérium,
ktoré by vylučovalo uloženie alternatívnych druhov trestov a ani možnosť podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody. Jedná sa tak, z hľadiska stanovenej trestnej sadzby, o prečin, za ktorý
z hľadiska generálnej prevencie zákonodarca považoval za postačujúce stanoviť hornú hranicu trestnej

sadzby na 1 rok, čím umožnil za jej spáchanie aj uloženie alternatívnych trestov aj podmienečný
odklad výkonu trestu odňatia slobody (s výnimkou ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona). Nie je
úlohou súdu posudzovať správnosť zákonnej úpravy, pretože mu táto úloha, ako osobe interpretujúcej a
aplikujúcej právo, neprináleží. Z rovnakého dôvodu nie je namieste, aby súd zákonnú úpravu možností
ukladania rôznych druhov trestov zužoval tým, že preferenciou generálnej prevencie automaticky vylúči

možnosť uloženia iných druhov trestov tzv. alternatívnych trestov, či možnosť podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody, hoci sú splnené zákonné podmienky na ich aplikáciu. Týmto spôsob
by v prípade konkrétneho páchateľa výrazne prevažoval prvok generálnej prevencie nad individuálnou
prevenciou, čo v právnom štáte nie je želaný stav. Zároveň platí, že z hľadiska primeranosti trestu je
potrebné uložiť trest v súlade so zákonnou úpravou, avšak zároveň taký druh trestu a v takej výmere,

ktorý je nevyhnutný na splnenie účelu trestu, inak by uložený trest atribút primeranosti nespĺňal.
15. V tomto prípade sa v osobe obžalovaného jedná o osobu, ktorá doposiaľ nebola súdne trestaná,
v evidenčnej karte vodiča má zaznamenaný 1 priestupok na úseku cestnej premávky staršieho dáta,
konkrétne zo dňa 25.11.2004 za rýchlosť jazdy, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 1000,- SKK.
16. Samotný priestupkový postih obžalovaného spred dvadsiatich rokov, ani množstvo nameraného

alkoholu v dychu aj podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňujú ukladanie nepodmienečného trestu
odňatia slobody, keď z evidenčnej karty obžalovaného nevyplýva, že by sa jednalo o nedisciplinovaného
vodiča sústavne alebo opakovane ohrozujúceho ostatných účastníkov cestnej premávky. Zároveň
je nevyhnutné zohľadniť aj závažnosť tohto priestupku a dobu, ktorá od jeho spáchania uplynula i
postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, ku ktorému sa priznal a úprimne ho oľutoval,

čím si uvedomil nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania. O snahe po náprave v prospech
obžalovaného svedčí i jeho konanie po spáchaní stíhaného skutku, kedy si uvedomil svoj problém
s alkoholom, tento rieši a to abstinenciou a mesačnými návštevami psychiatrickej ambulancie u B. D.,
teda zahájil protialkoholickú liečbu. Nakoniec možno vziať do úvahy aj povahu spáchaného prečinu,
ktorý je ohrozovacím trestným činom, a nebol ním spôsobený žiaden škodlivý následok na živote

alebo zdraví. Preto ani z pohľadu odvolacieho súdu nie je možné prisvedčiť odvolacím námietkam
prokurátora, prostredníctvom ktorých vykresľuje osobu obžalovaného ako osobu, k náprave ktorej dôjde
len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Uložením nepodmienečného trestu by nebol
naplnený účel trestu, pričom tento druh trestu by zasiahol nielen obžalovaného, ale predovšetkým
jeho rodinu, o ktorú sa stará. Prvostupňový súd správnym spôsobom zohľadnil okolnosti namietané

prokurátorom pri ukladaní trestu, keď u obžalovaného vylúčil uloženie alternatívnych trestov a ukladal
trest odňatia slobody, avšak nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili, aby bol obžalovanému trest
odňatia slobody podmienečne odložený s určením primeranej skúšobnej doby. V takto uloženom treste
súd zohľadnil okolnosti spáchania skutku (čas a miesto spáchania skutku, hladinu alkoholu, výjdenie
s vozidlom mimo cestu, pokus vrátiť sa s vozidlom späť na vozovku), keďže ukladal trest v hornej polovici

upravenej trestnej sadzby. Správnym spôsobom prvostupňový súd určil dlhšiu skúšobnú dobu, v rámci
ktorej bude správanie sa obžalovaného sledované súdom a v prípade, ak by neviedol riadny život,
bude mu nariadený výkon uloženého trestu odňatia slobody. Zároveň obžalovanému z týchto dôvodov
uložil aj dlhší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 4 roky, čím bude zabezpečenáochrana ostatných osôb pred ním ako vodičom motorového vozidla (trest zákazu činnosti predstavuje
najúčinnejší spôsob ochrany spoločnosti pred stíhaným druhom trestnej činnosti) a zároveň bude
predstavovať výrazný zásah do bežného života obžalovaného, kedy bude na istý čas vyradený ako vodič

z cestnej premávky a ktorý ho bude motivovať, aby do budúcnosti viedol riadny život.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval dosiahnutie účelu
trestu u obžalovaného práve trestom uloženým prvostupňovým súdom. Namiesto najprísnejšieho
druhu sankcie, postačuje pôsobiť na obžalovaného v podobe podmienečného trestu odňatia slobody
so skúšobnou dobou, pretože je dôvodné predpokladať, že si nesprávnosť a nebezpečnosť svojho

konania uvedomil, zahájil proces svojej nápravy, a teda má reálny potenciál viesť do budúcna
normálny život bez ďalšieho páchania trestnej činnosti. Jediná námietka prokurátora, ktorá nesmerovala
voči výmere uloženého trestu odňatia slobody, ale spôsobu jeho výkonu, tak neobstojí, pretože
u obžalovaného možno konštatovať, že vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, možno dôvodne predpokladať,
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je

nevyhnutný. Vyššia pravdepodobnosť spôsobenia škodlivého následku, vzhľadom na mieru ovplyvnenia
alkoholom, ktorá páchateľovi v rozhodnom čase väčšinou nie je známa, tak nepredstavuje dostatočný
dôvod na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
18. Záverom k odvolacím námietkam prokurátora odvolací súd dodáva, že prvostupňovým súdom
zvolený spôsob trestania v napadnutom rozsudku je dostatočne prísny pre obžalovaného, no zároveň

mu umožní naďalej pracovať a finančne zabezpečovať seba a iné osoby na neho odkázané. Výkon čo
i len krátkeho trestu odňatia slobody by ho mohol do budúcnosti výrazne znevýhodňovať či dokonca
diskvalifikovať pri uplatnení na pracovnom trhu a zbytočne ho spoločensky stigmatizovať, no i narušiť
rodinné väzby.
19. Z vyššie uvedených dôvodov, zohľadňujúc pritom namietané skutočnosti prokurátorom, ktorými

poukazuje na mieru ovplyvnenia obžalovaného alkoholom, dospel odvolací súd k záveru, že účel trestu u
obžalovaného možno dosiahnuť uložením trestu odňatia slobody 6 mesiace s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu 18 mesiacov a trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo
výmere 4 roky.
20. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolacie námietky prokurátora ako

nedôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.