Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Petríková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6P/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324201845
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4324201845.2

Uznesenie

Okresný súd Levice vo veci starostlivosti o mal. dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka,
v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, pracovisko
Želiezovce, dieťa rodičov: B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E. a A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Želiezovce, t.č. C. XX, E., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, matka mal. dieťaťa, sa návrhom doručený tunajšiemu súdu dňa 20.05.2024 domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého by bola oprávnená zastupovať maloletého a
rozhodovať o výbere voliteľných predmetov mal. Mariana na základnej škole, ktorú navštevuje ako aj

o výbere predmetov etika/náboženstvo.

2. V podanom návrhu uviedla, že výber jedného predmetu z voliteľných predmetov súvisí s povinnosťou
maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky, pričom otec mal. A. komplikuje každé jedno
rozhodnutie vo veciach školy ich syna. Matka v podanom návrhu požiadala súd, aby ju oprávnil
rozhodovať vo veciach školy maloletého. Ako ďalej uviedla, syn je jej zverený do osobnej starostlivosti

a otec A. B. je oprávnený stretávať sa so synom každý párny víkend v sobotu od 10:00 hod. do 18:00
hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. bez možnosti prespania u otca. Poukázala na to, že otec sa
niekedy na stretnutie nedostaví a pravidelne nevyužíva ani čas, ktorý má určený súdom. Každú nedeľu
jej syna odovzdá skôr, teda okolo 12:00 hod. – 13:00 hod. O pripravenosť maloletého na vyučovanie
sa stará výhradne ona, rovnako sa stará o všetky platby v škole a rodičovských združení sa zúčastňuje
tiež iba ona. Otec vôbec nejaví záujem o domáce úlohy, o synove povinnosti v škole, so synom sa

nikdy neučil, nepripravoval ho do školy a nikdy to ani neinicioval. Napriek tomu, však často zasahuje do
rozhodovania o škole, aj keď nemá objektívne informácie o tom, čo syn potrebuje, chce a čo je v tej ktorej
situácii pre syn najlepšie. Zároveň poukázala na to, že komunikácia s otcom je veľmi obtiažna, nakoľko si
vždy násilne vynucuje svoje rozhodnutia, ktoré sú sprevádzané vulgarizmami a nadávkami na jej osobu.
Preto s otcom komunikuje len v nevyhnutných prípadoch a čo sa týka syna a rozhodnutiach o veciach
školy, koná s najlepším vedomím a svedomím pre dobro jej syna. Matka v podanom návrhu uviedla, že

syn A. je tomto čase druhák na Základnej škole v Želiezovciach. Pri výbere voliteľného predmetu etika/
náboženstvo zvolila etiku, nakoľko tento predmet syn navštevuje už dva roky, nie sú veriaci a nehlásia
sa k žiadnemu náboženstvu. Otcova požiadavka dať syna na náboženstvo ju prekvapila, pretože ani
otec nikdy nebol veriaci. Matka sa domnieva, že je to jeden z jeho mnohých priekov, ktoré rád robí jej
a jej rodine.

3. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.4. Podľa § 111 písm. h) zákona č.161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhoduje súd o veciach maloletého , o ktorých sa
rodičia nevedia dohodnúť.

5. Podľa § 324 odsek 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 odsek 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 328 odsek 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 329 odsek 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa § 329 odsek 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 331 odsek 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len

ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
11. Podľa § 331 odsek 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní
od jeho vyhotovenia.
12. Podľa § 360 odsek 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

13. Podľa § 367 odsek 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.
14. Podľa § 367 odsek 2 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

15. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákona o rodine), súčasťou rodičovských práv a
povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy
alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností

obmedzený alebo pozastavený.

16. V zmysle č. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. V zmysle čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú
spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

18. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v školách

podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl a jazykových škôl sa vyučuje náboženská
výchova alebo náboženstvo; v materských školách sa umožňuje vyučovanie náboženskej výchovy alebo
náboženstva.20. Podľa 15 ods. 3 školského zákona náboženská výchova sa vyučuje ako jeden z povinne voliteľných
predmetov v alternácii s etickou výchovou v základných školách a v stredných školách; v týchto školách
je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu.

21. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava
z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho
skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah

súdu. Je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia
s prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom,
ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení z dôvodu, že
nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný, neodkladný a predbežný charakter. V dôsledku toho
sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo

veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto
dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Ak by sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia malo

trvať na požiadavke riadneho vykonania hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného
inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi neodkladných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť.
Zo samotného označenia „ neodkladné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu
vzťahov medzi účastníkmi, že nariadením neodkladného opatrenia nezíska ani jeden z účastníkov
silnejšie postavenie a tiež nezíska práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len

dočasne, predbežne a neodkladne upravuje určitý okruh vzťahov. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

22. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi,
pričom splnenie tejto povinnosti predkladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy
základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením,
taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
Neodkladné opatrenia možno nariadiť len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie,

pričom svoje opodstatnenie stráca len čo súd poskytne porušeným alebo ohrozeným právam definitívnu
ochranu. Neodkladné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s ust. § 325 odsek 1 CSP, §
360 a nasl. CMP alebo v súlade s iným zákonom, napr. Zákonom o rodine. V konaniach týkajúcich sa
starostlivosti o mal. deti, ktorých účelom je v prvom rade ochrana maloletých, súd na základe vlastných
zistení uváži, či sú splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného

opatrenia.

23. Výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu v zásade realizujú rodičia
vo forme konsenzu spoločne. O bežných veciach dieťaťa môže rozhodovať ktorýkoľvek z rodičov,
a to i bez súhlasu druhého rodiča, pokiaľ má tento plnú spôsobilosť na právne úkony a výkon

rodičovských práv a povinností mu nebol pozastavený, obmedzený, resp. nebol výkonu rodičovských
práv a povinností pozbavený. V takom prípade by tieto práva a povinnosti realizoval druhý z rodičov.
Rovnako tak to platí i v prípade podstatnej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa, ktorá si však za
normálnych okolností vyžaduje dohodu oboch rodičov. Zákon teda rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami
súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností a podstatnými vecami. Práve z uvedeného

§ 35 vyplýva, že pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností
sú rodičia povinní sa dohodnúť. Podstatným rozhodnutím vo veci mal. dieťaťa treba rozumieť také
rozhodnutia rodiča, ktoré svojim obsahom a dôsledkami výrazne zasahuje do výkonu rodičovských práv
a povinností druhého rodiča a súčasne má výrazný vplyv na záujem samotného dieťaťa. Ktorýkoľvek
z rodičov, ktorý je spôsobilý k právnym úkonom v plnom rozsahu a nebol zbavený rodičovských práv,

môže zastupovať svoje dieťa. Neznamená to, že by vo všetkých prípadoch postačovalo, aby dieťa
zastupoval jeden z rodičov, bez toho, aby bol druhý rodič dopytovaný na jeho názor na dotknutú
záležitosť. V prípadoch, teda keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nutné
vyjadrenie druhého rodiča. Ak ide o podstatnú vec, je treba urobiť dopyt u druhého rodiča, či s prejavomzastupujúceho rodiča súhlasí. Čo možno považovať za podstatnú vec zákon explicitne neuvádza,
no v zmysle judikatúry sa ňou rozumie všetko, čo je z objektívneho hľadiska dôležité a podstatné
nielen pre rodiča, ale najmä pre maloleté dieťa. Takéto podstatné veci sú v príkladoch uvedené

i v predmetnom ustanovení ako vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny, správa majetku maloletého
dieťaťa, určenie štátneho občianstva maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti, rozhodovanie o príprave na budúce povolanie dieťaťa, ale i oblasti, ktoré ustanovenie
priamo neuvádza, ako určenie bydliska dieťaťa či zmena jeho mena a priezviska.

24. Z vykonanej lustrácie v súdnom registri tunajšieho súdu vyplýva, že vo veci starostlivosti o mal. A. B.,
nar.XX.XX.XXXXtunajšísúdnaposledyrozhodolrozsudkomč.k.10P/306/2018-868zodňa10.03.2022,
v zmysle ktorého manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozviedol (výrok I.) a maloletého A. zveril do osobnej
starostlivosti matky (výrok II.). V zmysle uvedeného rozsudku sú obaja rodičia oprávnení mal. dieťa
zastupovaťaspravovaťjehomajetok(výrokIII.).Otecjepovinnýprispievaťnavýživumal.dieťaťasumou
250,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred

k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva (výrok IV.). Styk
otca s mal. A. bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým: každý párny týždeň v
roku v sobotu a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., každý párny rok 25.12. od 10:00 hod. do 18:00
hod., každý nepárny rok 31.12. od 10:00 hod. do 18:00 hod., každý párny rok na Veľkonočnú nedeľu od
10:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny rok na Veľkonočný pondelok od 10:00 hod. do 18:00 hod. s

tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní mal. dieťa si odovzdať a prevziať v stanovený čas v
mieste bydliska matky (výrok V.). Voči predmetnému rozsudku podal otec mal. dieťaťa v zákonnej lehote
odvolanie. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 25CoP/29/2022-1184
zo dňa 14.12.2022. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zverení
maloletého (výrok II.), vo výroku o výživnom (výrok IV.), o úprave styku s maloletým (výrok V.) a v časti

trov konania potvrdil. Zároveň odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch nadobudol
právoplatnosť dňa 27.12.2022.

25. Otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.07.2023 domáha zmeny úpravy

(rozšírenia) styku s mal. A. B.. Predmetné konanie je vedené pod sp.zn. 6P/106/2023, pričom do
dnešného dňa vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté, nakoľko v priebehu konania bolo nariadené
znalecké dokazovanie za účelom preukázania vzťahu rodičov a mal. dieťaťa. Súdu zo strany znalca
nebol do dnešného dňa doručený vypracovaný znalecký posudok, nakoľko otec sa opakovane na
znalecké vyšetrenie nedostavil.

26. Účelom neodkladného opatrenia je len dočasná úprava pomerov, ktorá zásadne prichádza do úvahy
v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či
oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy ak by
čakanie na rozhodnutie vo veci samej mohlo spôsobiť ujmu na právach účastníkov alebo jestvuje iná

vážna príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným stabilizovať pomery pred konečným rozhodnutím. Inštitút
neodkladného opatrenia umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý
zásah súdu do pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho
ohrozenia. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať miesto tam, kde
bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť,

výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého dieťaťa vážne ohrozené. S poukazom na
vyššie uvedené je súd toho názoru, že podaný návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
nespĺňa vyššie uvedené náležitosti podstatné pre nariadenie neodkladného opatrenia. V danej veci
sa matka podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby bola oprávnená
rozhodovať o výbere povinne voliteľných predmetov, ktoré maloletý absolvuje na základnej škole, ktorú

navštevuje ako aj o výbere predmetu náboženskej výchovy v alternácii s etickou výchovou. Taktiež
žiadalasúd,abyjuprostredníctvomnariadenianeodkladnéhoopatreniaoprávnilrozhodovaťvovšetkých
veciach, ktoré sa týkajú školy, ktorú maloletý navštevuje. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia
vidí v tom, že keďže maloletý A. jej bol rozhodnutím súdu zverený do osobnej starostlivosti a zároveň
výlučne ona zabezpečuje pripravenosť maloletého na vyučovanie v škole, uhrádza všetky výdavky

spojené so školou, zúčastňuje sa rodičovských združení a tak by výhradne iba ona mala zastupovať
maloletého vo všetkých veciach týkajúcich sa školy. Otec podľa jej vyjadrenia vôbec nejaví záujem
o prípravu maloletého do školy, so synom sa nikdy neučil a ani to nikdy neinicioval. Napriek tomu často
zasahuje do vecí týkajúcich sa návštevy školy maloletým aj keď nemá objektívne informácie o tom, čomaloletý potrebuje a zároveň komunikácia s otcom je veľmi obtiažna. Matka poukázala aj na to, že mal.
A. je žiakom druhého ročníka na ZŠ v Želiezovciach, pričom pri výbere povinne voliteľného predmetu
zvolila u maloletého etiku, nakoľko tento predmet má maloletý už dva roky, nie sú veriaci a taktiež sa

nehlásia k žiadnemu náboženstvu. Otec podľa jej udania vyslovil požiadavku prihlásiť maloletého na
náboženstvo, čo ju prekvapilo, nakoľko ani on nikdy nebol veriaci a preto to považuje za jeden z jeho
priekov, ktoré im robí.

27. Súd po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a vykonanom

dokazovaní v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení dospel k záveru, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Vo veci starostlivosti o maloletého
A. B. naposledy rozhodoval Okresný súd Levice v konaní pod sp.zn. 10P/306/2018, v ktorom bol
upravený výkon rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, pričom maloletý bol rozhodnutím
súdu zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. dieťaťa
a súčasne bol upravený aj styk otca s mal. dieťaťom. Súd vychádzajúc z tvrdení matky nepovažoval za

osvedčené relevantné skutočnosti svedčiace o potrebe nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov alebo
svedčiacimi o zásahu alebo priamo hroziacemu zásahu do oprávnených záujmov maloletého dieťaťa
prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Tvrdenia matky súd považoval za nepreukázané
a ničím nepodložené, nakoľko matka nepreukázala, resp. neosvedčila nezhodu s otcom pri výbere
povinne voliteľného predmetu, ktorý bude maloletý v škole absolvovať, napr. predložením e-mailovej

či sms-komunikácie s otcom. Zároveň je súd v danom prípade toho názoru, že výber povinne
voliteľných predmetov v škole nemožno považovať za podstatnú vec, pri ktorej nezhode rodičov má
rozhodnúť súd. Za podstatnú vec síce možno považovať prípravu maloletého dieťaťa na budúce
povolanie, avšak výber povinne voliteľného predmetu nespadá do oblasti, o ktorej by mal autoritatívne
rozhodnúť súd. V prípadoch, teda keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je

nutné vyjadrenie druhého rodiča. Súd ďalej len poznamenáva, že maloletý bol posledným súdnym
rozhodnutím zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje jeho starostlivosť a zároveň
rieši všetky záležitosti v súvislosti s návštevou školy maloletého. Ak maloletý doposiaľ v škole absolvoval
predmet etickej výchovy, pričom k náboženskej výchove neinklinuje a taktiež nie je veriacim, súdu nie
je zrejmá požiadavka otca, aby sa maloletý zúčastnil výučby náboženskej výchovy, pričom zároveň

podľa udania matky sám nie je veriaci. Súd taktiež poznamenáva, že nevidí dôvod na to, aby bola
oprávnená zastupovať maloletého v záležitostiach školy iba matka, nakoľko právo zastupovať mal. dieťa
a spravovať jeho majetok vyplýva obom rodičom priamo zo Zákona o rodine. Toto právo vykonáva iba
jeden z rodičov len v prípade, ak druhý rodič zomrel alebo bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo spôsobilosti na výkon rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti, teda aj

právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťa, zostávajú zachované obom rodičom aj po rozhodnutí
súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že matka v konaní neosvedčila, že by maloletému
dieťaťu bezprostredne hrozilo také nebezpečenstvo, ktorým by záujmy, starostlivosť, výchova,

výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého boli vážne ohrozené. Vychádzajúc z účelu
neodkladného opatrenia, ktorým je ochrana ohrozeného záujmu dieťaťa s cieľom umožniť ničím
nerušené rozhodovanie vo veci samej je súd názoru, že návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia presahuje zákonnom stanovený rámec neodkladného opatrenia. Keďže z návrhu matky na
nariadenieneodkladnéhoopatrenianevyplývajúžiadnetakéokolnosti,ktorébypreukazovalinaliehavosť

dočasnej úpravy pomerov na strane mal. dieťaťa, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

29. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.