Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124200511
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124200511.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C.

XXX, XXX XX D., E. F., zastúpený: JUDr. Vladimír Mačík, advokát, so sídlom Hlavná 137, 080 01
Prešov, IČO: 52763579, proti žalovanej: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/X, XXX XX I., o určenie
neplatnosti listiny o vydedení a prísl, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že listina o vydedení, ktorú zanechal poručiteľ A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel
XX.XX.XXXX spísaná vo forme notárskej zápisnice J. D. H. pod číslom K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX,
K. 479082008 dňa 10.11.2008 je neplatná.

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania a žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 19.1.2024 sa domáhal neplatnosti listiny o vydedení uvedenej vo výroku tohto
rozsudku a pôvodne aj neplatnosti časti závetu, ale vo vzťahu k tomu druhému nároku nezaplatil
súdny poplatok zo žaloby v stanovenej lehote, preto konanie v tejto časti bolo zastavené právoplatným
uznesením č.k. 11C/2/2024-36 zo dňa 18.3.2024. Predmetom sporu tak zostala len neplatnosť listiny
o vydedení, ktorú spísal otec žalobcu poručiteľ A. B. formou notárskej zápisnice zo dňa 10.11.2008.
Žalobu odôvodnil tým, že poručiteľ vydedil žalobcu z dôvodov podľa § 469a ods. 1 písm. b/, d/

Občianskeho zákonníka, avšak v listine o vydedení nie je dôvod špecifikovaný konkrétnymi skutkovými
parametrami (vecnými a časovými), preto z dôvodu nedostatku určitosti je tento právny úkon neplatný
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR R45/86 a R37/96. V žalobe zároveň poprel aj existenciu dôvodov pre jeho vydedenie s tým, že
s poručiteľom, ktorý kvôli práci bol často mimo domova, nemal vytvorený štandardný blízky vzťah ako
býva medzi rodičmi a dieťaťom. Uviedol tiež, že poručiteľ sa nezaujímal o jeho potreby a záujmy, žalobca
preto pociťoval deficit rodičovskej lásky, keďže matka holdovala alkoholu a preto nejaký čas žil u svojej

starej mamy. Po troch rokoch od ukončenia stredoškolského štúdia sa odsťahoval do Českej republiky,
naďalej však s otcom udržiaval formálny vzťah. S otcom sa stretával počas pracovných ciest, keďže
obaja pracovali ako vodiči kamiónov a k týmto stretnutiam dochádzalo z podnetu žalobcu. Žalobca
opakovane otca pozýval na návštevu do Českej republiky, poručiteľ však o to neprejavil záujem. Nemal
teda záujem so žalobcom sa stýkať, bol mu ľahostajný vzťah s ním a preto nebol daný dôvod pre
vydedenie žalobcu pre neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa. Za neopodstatnený považoval
aj dôvod neusporiadaného spôsobu života. Uviedol, že stále pracoval, neholdoval alkoholu, ani drogám,

nebolzávislýnahazardnýchhrách,nezadlžovalrodinu,plnilsisvojepovinnostiaosvojurodinusastaral.

2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasila a podrobne popísala správanie
žalobcu,ktorýuzatvorilviackrátmanželstvo,zkaždéhosanarodilideti,následnerodinuajsdeťmiopustila neplnil si riadne svoju vyživovaciu povinnosť. S tým sa poručiteľ nedokázal zmieriť a to bol začiatok
rozbrojov so žalobcom. Keď mu vzal aj vnúčatá, rozhodol sa žalobcu vydediť. Žalovaná ďalej uviedla, že
žalobca neprišiel ani na oslavu 50. narodenín otca, hoci ho čakali 3 dni. Neinformoval otca ani o narodení

štvrtej dcéry. Keď pred Vianocami 2022 poručiteľ ochorel, o čom žalovaná hneď informovala žalobcu,
ten za ním prišiel až 10.3.2023. Potvrdila, že potom niekoľkokrát sa telefonicky informoval o zdravotnom
stave otca, ale navštívil ho len raz. Nikdy k otcovi k sviatku nezavolal, ani nenapísal, neblahoželal mu
k narodeninám, či meninám a to ani 29.6., keď mal meniny, pričom nasledujúci deň zomrel.

3. Žalobca v replike uviedol, že je neprípustné, aby obsah vôle poručiteľa bol nahrádzaný resp. doplnený
obsahom vôle žalovanej. Konkrétne dôvody vydedenia sa má potomok dozvedieť priamo z listiny
o vydedení a nie od tretích osôb. Zotrval preto na názore o absolútnej neplatnosti listiny o vydedení pre
absenciu materiálnych dôvodov vydedenia. Poprel tiež skutkové tvrdenia žalovanej, ktoré podľa jeho
názoru ničím nepreukázala. Potvrdil, že sa nedostavil na jednu oslavu narodenín otca, ale bránili mu
v tom jeho pracovné dôvody. Uviedol, že rozpad jeho manželstva nastal v dôsledku názorových rozdielov

a ochladeniu citového a intímneho života s manželkou a rozvod takéhoto nefunkčného manželstva bol
podľa neho aj v záujme maloletých deti z neho pochádzajúcich. Poručiteľ mal však aj naďalej možnosť
stýkať sa s vnúčatami, aj keď nie v takom rozsahu a intenzite ako predtým. Poprel, že by sa o rodinu
nestaral,ajkeďuznal,žejedenčasmunebolavyplatenámzdaapretonebolschopnýplniťsvojezáväzky,
čo však riešil predajom domu a zamestnaním so stabilným príjmom. Dodatočne tak vyrovnal aj svoj dlh

na výživnom. Vyslovil názor, že tieto skutočnosti nepredstavujú relevantný dôvod pre jeho vydedenie.

4. Žalovaná v duplike nesúhlasila s argumentáciou žalobcu a dodala, že žalobca na oslavu otcových
narodením neprišiel z dôvodu pracovných povinností, ale preto, že v Českej republike mal už ďalšiu,
v poradí tretiu partnerku, ktorá s ním čakala dieťa napriek existujúcemu jeho manželstvu na Slovensku.

Podľa nej nešlo o slobodné rozhodnutie manželov nezotrvávať v nefunkčnom zväzku, ale o sebeckosť
žalobcu a jeho rozhodnutie vymeniť funkčnú rodinu za ďalšiu novú známosť. Takýto nezodpovedný
prístup k rodine podľa žalovanej možno považovať za spôsob neusporiadaného života, keďže sa o svoju
rodinu a deti z predošlých vzťahov vôbec nezaujímal a často neplatil na ne ani výživné napriek tomu,
že mu bolo stanovené len v minimálnej výške.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, listinou o vydedení, uznesením Okresného
súdu Prešov 37D/658/2023-64, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca je synom poručiteľa A. B., nar. XX.X.XXXX, zomrelého 30.6.2023 a žalovaná bola jeho

manželkou. Dedičské konanie sa vedie u súdneho komisára J. L. M. a na tunajšom súde pod sp. zn.
37D/658/2023, Dnot 142/2023. Strany sporu sú jedinými dedičmi po poručiteľovi.

7. V dedičskom konaní bolo lustráciou v notárskom centrálnom registri závetov zistené, že poručiteľ
spísal dňa 10.11.2008 na notárskom úrade JUDr. Magdalény Šebeňovej závet a listinu o vydedení

pod sp. zn. N148/2008, Nz 48352/2008, NCRls 47908/2008. Touto listinou celý svoj majetok poručiteľ
odkázal žalovanej a zároveň vydedil žalobcu a jeho potomkov z dôvodov uvedených v § 469a ods. 1
písm. b/, d/ Občianskeho zákonníka, pričom bol citovaný len text týchto zákonných ustanovení a dôvod
vydedenia nebol konkretizovaný žiadnymi skutkovými okolnosťami.

8. Na pojednávaní v dedičskej veci boli účastníci oboznámení s obsahom vyššie uvedeného závetu
a listiny o vydedení a keďže žalobca namietal dôvody vydedenia, uznesením Okresného súdu Prešov
č.k. 37D/658/2023-64, Dnot 142/2023 zo dňa 4.12.2023 bol žalobca odkázaný na podanie žaloby
o určenie, že je dedičom po poručiteľovi, resp. že neexistujú dôvody pre vydedenie a to v lehote 1
mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Rozhodnutie mu bolo doručené 19.12.2023.

9. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a)
v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných
závažných prípadoch,

b)
o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c)
bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,d)
trvalo vedie neusporiadaný život.

10. Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

11. Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

12. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

13. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Vydedenie je jednostranný formálny právny úkon poručiteľa, ktorým prejavuje vôľu odobrať svojmu

potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi jeho právo dediť, ktoré by mu inak zo zákona patrilo. Ide
o právny úkon, ktorý musí napĺňať formálne, ale aj všeobecné náležitosti právneho úkonu a tiež osobitné
náležitosti vymedzené v § 469a Občianskeho zákonníka. Pre formálne náležitosti listiny o vydedení
platia obdobne ustanovenia upravujúce formálne náležitosti závetu ako to vyplýva z § 469a ods. 3
Občianskeho zákonníka. Listina o vydedení teda môže byť realizovaná v podobe holografickej listiny,

alografickej listiny alebo vo forme notárskej zápisnice ako tomu bolo aj v tomto prípade.

16. Keďže listina o vydedení je právnym úkonom, musí spĺňať aj všeobecné náležitosti právneho úkonu
vymedzené v § 37 až 40 Občianskeho zákonníka tak ako každý iný právny úkon. Jedným z atribútov
platnosti právneho úkonu je s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj požiadavka jeho

určitosti a zrozumiteľnosti. Právny úkon je neurčitý a teda aj nezrozumiteľný, pokiaľ prejav vôle je
z jazykovej stránky zrozumiteľný, ale nejednoznačný je jeho vecný obsah. Ak ide o právny úkon, pre
ktorý je ustanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu vyplývať z textu
listiny, v ktorej je zaznamená a teda nestačí, ak je to známe zmluvným stranám (Veľké komentáre –
Občiansky zákonník I. autorov H. a spol., vydavateľstvo C.H. Beck, rok 2015, str. 241).

17. Platnosťou vydedenia v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zaoberal Najvyšší súd
SR v uznesení 4Cdo 194/2011 z 26.7.2012, v ktorom uviedol, že materiálnou náležitosťou vydedenia
je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právneho úkonu existencia konkrétneho dôvodu
vydedenia uvedeného v zákone. Rozširovanie týchto dôvodov nie je prípustné. Dôvod vydedenia

musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen
dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému. Podľa Najvyššieho súdu SR dôvody vydedenia
musia byť v listine o vydedení dostatočne konkretizované skutkovými okolnosťami, aby vydedený
nepochybne vedel, čo mu poručiteľ kladie za vinu, z akého dôvodu a z akých konkrétnych skutočností
pristúpil k jeho vydedeniu.

18. V tomto prípade úplne absentuje skutkové zdôvodnenie vydedenia, ktoré obsahuje len citáciu
zákonných ustanovení a preto nie je možné ho preskúmať, teda zistiť, či dôvody vydedenia skutočne
existovali a či sú relevantné. Žalobca nemá možnosť vecne na ne reagovať, keďže nie je známe,
pre ktoré konkrétne skutočnosti poručiteľ sa rozhodol žalobcu vydediť. Skutkové vymedzenie dôvodov

pre vydedenie je nutné aj preto, že dôvody vydedenia nie je možné rozširovať. Napokon aj v § 469a
ods. 3 Občianskeho zákonníka je výslovne uvedené, že v listine o vydedení musí byť uvedený dôvod
vydedenia. Vzhľadom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné toto zákonné
ustanovenie vykladať tak, že pod požiadavkou uvedenia dôvodu vydedenia je potrebné rozumieť jeho
konkretizáciu skutkovým opisom. To však v napadnutej listine o vydedení absentuje a preto je absolútne

neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca bol súdnym
komisárom odkázaný na podanie tejto žaloby, tú je potrebné považovať za žalobu v zmysle § 137 písm.
d/ CSP a preto súd považoval za dôvodné s poukazom na vyššie uvedené dôvody jej vyhovieť.19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP s použitím
§ 257 CSP. Žalobca bol síce v spore v celom rozsahu úspešný a preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania voči neúspešnej žalovanej, avšak súd zohľadnil okolnosti tohto prípadu, pre ktoré by nebolo

spravodlivé zaviazať žalovanú k zaplateniu trov konania žalobcu. Žalovaná totiž tento spor nezavinila,
stranou sporu sa stala len v dôsledku tej skutočnosti, že je dedičkou po poručiteľovi, ktorý napadnutý
právny úkon realizoval. Žalovaná nemohla ani v prípade, ak by súhlasila s neplatnosťou vydedenia
zmeniť to, že žalobca musel sa domáhať neplatnosti vydedenia žalobou na súde. Napokon súd prihliadal
aj na to, že listinu o vydedení spísala notárka a preto tak poručiteľ ako aj neskôr žalovaná nemali dôvod

spochybniť platnosť listiny o vydedení z dôvodu nedodržania jej zákonných náležitostí.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.