Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/152/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201146
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1015201146.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty

Janákovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci
žalobcu: Z. Y., H.. XX.XX.XXXX, C.Á. XX/a, XXX XX K., zastúpený: Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD.,
Tichá 45, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812
72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.p: KM-OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania a preskúmavané rozhodnutia

1. Dňa 29.12.2014 obdržalo Okresné riaditeľstvo PZ v Malackách, odbor poriadkovej polície
upovedomenie Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby,
odbor inšpekčnej služby - západ, že dňa 22.12.2014 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol

obvinenie osobe: npor. Z.Š. Y., príslušník Policajného zboru od 15.10.1992 služobne zaradeného do
funkcie referent - špecialista na Obvodnom oddelení PZ Stupava za pokračovací zločin podielnictva
podľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 23.05.2014
v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici ÖMV T. na diaľnici D1, v smere na Ž. odkúpil a tak previedol na
sebazaúčelomďalšiehoodpredajaadosiahnutiaziskuodIng.Q.U.aMgr.M.N.tyčovýcínsoznačením
815L1100000-G, bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 188,5 kg a tyčový cín s označením
UVH031, s obsahom olova a striebra 0% o váhe 156,60 kg, spolu v hodnote XX.XXX,XX eur, za ktorý

na mieste zaplatil X.XXX,- eur. Následne dňa 24.06.2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici ÖMV
T. na diaľnici D1 v smere na Ž., odkúpil od tých istých osôb tyčový cín s označením 815L1100000-G bez
obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 109,5 kg, tyčový cín s označením UVH031, s obsahom
olova a striebra 0% o váhe 51,60 kg spolu v hodnote X.XXX,XX eur a 113,1 kg medi v hodnote približne
XXX,-eur, za ktorý tovar spolu zaplatil X.XXX,-eur a napokon dňa 21.07.2014 v čase o 06.00 hod. na
čerpacej stanici ÖMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž. prevzal od tých istých osôb odcudzený tyčový cín
s označením 815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 110 kg, odcudzený

tyčový cín s označením UVH031 s obsahom olova a striebra 0% o váhe 105,20 kg spolu v hodnote
X.XXX,XX eur, za ktorý tovar pri tomto obchodnom stretnutí vyplatil hotovosť vo výške X.XXX,- eur,
takto na seba previedol uvedené kovy v hodnote približne XX.XXX,XX eur, pričom konal cielene a zaúčelom zisku, ktorý bol minimálne X.XXX,-eur a to napriek tomu, že bol uzrozumený o samotnom pôvode
prevedeného tovaru na seba, ako veci, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou.

2. Dňa 30.12.2014 prevzal žalobca upovedomenie o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného
pomeru č. ORPZ-MA-OPP-387/2014, ktorým bol žalobca upovedomený o začatí konania vo veci
prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.
Na základe oznámenia OIS SKIS MV SR pod č. p.: ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zistil, že je dôvodné
podozrenie, že svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť

ajehoďalšieponechanievslužobnompomerepríslušníkaPZbybolonaujmudôležitýchzáujmovštátnej
služby, nakoľko bolo na neho vznesené obvinenie za pokračovací zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1
písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Protiprávneho konanie žalobcu spočívalo na tom skutkovom
základe, že dňa 23.05.2014, 24.06.2014 a 21.07.2014 na čerpacej stanici ÖMV T. na diaľnici D1 v smere
na Ž. nakúpil a tak na seba previedol za účelom ďalšieho predaja a dosiahnutia zisku od Ing. Q. U. a
od Mgr. M. N. rôzne množstvo tyčového cínu a medi o celkovej hmotnosti 834,5 kg, za ktoré vyplatil pri

týchto obchodných stretnutiach XX.XXX,- eur, pričom konal cielene za účelom zisku, ktorý bol minimálne
X.XXX,- eur a to i napriek tomu, že bol uzrozumený o samotnom pôvode prevedeného tovaru na seba
ako veci, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou. Lehotu na vyjadrenie stanovil do
3 dní od prevzatia tohto upovedomenia.

3. Dňa 02.01.2015 doručil žalobca Okresnému riaditeľstvu PZ v Malackách svoje vyjadrenie k začatiu
konaniavoveciprepusteniazoslužobnéhopomeru,vktoromuviedol,žeprotivzneseniuobvineniapodal
sťažnosť, keďže ho považuje za neopodstatnené, zmätočné, nepreskúmateľné, arbitrárne a nezákonné
(č.l. 9 administratívneho spisu).

4. Podaním zo dňa 07.01.2014 požiadal zástupca riaditeľa a súčasne riaditeľ OPP Okresného
riaditeľstva PZ v Malackách o nahliadnutie do spisu v trestnej veci žalobcu (č.l. 10 administratívneho
spisu), na ktorú žiadosť obdržal odpoveď dňa 15.01.2015 - vyrozumenie Ministerstva vnútra SR, sekcie
kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby - západ, v ktorom bolo
uvedené, že nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu a vyhotovenie jeho kópií upravuje § 62 ods. 1 Trestný

poriadok, z ktorého vyplýva, že priamy nadriadený nie je oprávnený nahliadať do vyšetrovacieho spisu a
vyhotovovaťsiznehokópie.Pretojehožiadostinebolomožnévyhovieť,avšakprepotrebypersonálneho
konania podal správu, v ktorej bol opísaný priebeh doterajšieho vyšetrovania a zo spisu vyšetrovateľa
je zrejmé, že v priebehu vyšetrovania boli vyhotovené výstupu zo sledovania osoby Z. Y., ktoré boli
realizované podľa § 39 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. Na základe žiadosti o poskytnutie záznamov a

vyhotovenie ich doslovných prepisov ako dôkazu v trestnom konaní podľa § 7 ods. 2 zákona č. 166/2003
Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) boli zabezpečené zvukové záznamy
telekomunikačnej prevádzky a jej prepisy mobilného telefónneho čísla, ktoré používal Z. Y., ktoré
odpočúvanie bolo realizované ešte pred začatím trestného stíhania na základe rozhodnutia Krajského

súdu Bratislava č.p.: KSBA-V-391-1/2014/Ntt-6-168/2014 zo dňa 6.3.2014, č.p.: KSBA-V-391-5/2014/
Ntt-6-168/2014 zo dňa 3.6.2014 vo veci podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, kde príslušník PZ Z. Y. si mal ponechať
odcudzený tovar, ktorý našiel u páchateľov trestnej činnosti a je v kontakte s osobami páchajúcimi
majetkovú trestnú činnosť. Následne pred začatím trestného stíhania bolo vykonávané odpočúvanie aj

telefónneho čísla Q. U. na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.p.: KSBA-V-537-l/2014/
Ntt-6-311/2014 zo dňa 09.06.2014, č.p.: KSBA-V-644-l/2014/Ntt-6-418/2014 zo dňa 24.07.2014. Po
začatí trestného stíhania bol vypočutý za poškodenú spoločnosť konateľ spoločnosti A. C., ktorý uviedol,
že cín a meď, ktorý Z. Y. na seba previedol bol v hodnote približne XX.XXX,XX eur (nákupná cena).
Do vyšetrovacieho spisu boli zabezpečené záznamy a výstupy zo sledovania osoby Z. Y.. Po začatí

trestného stíhania bolo realizované odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky mobilného
telefónneho čísla, ktoré používal N. A.. Dňa 04.11.2014 vydal konateľ spoločnosti Medeko Cast, s. r. o.
menný zoznam dodávateľov kovového odpadu za obdobie od 01.05.2014 do 30.10.2014. Z dokladov
tejto spoločnosti bolo zistené, že dňa 23.05.2014 je evidované v údajoch evidenčné číslo motorového
vozidla Z. XXXCT (ktorého vlastníkom a držiteľom je od 12.12.2012 žalobca a jedná sa osobné motorové

vozidlo Ford Mondeo). Týmto motorovým vozidlom dovezený kovový odpad spoločnosti Medeko Cast
s. r. o. predali A. O., bytom K. a U. Z., bytom K.. Dňa 24.06.2014 bol odpredaný kovový odpad od
osôb Q. B., bytom F. a Z. E., bytom T., pričom tento kovový odpad bol dovezený motorovým vozidlom,
evidenčné číslo Z. XXXBG. Svedok Q. B. pri výpovedi uviedol, že nikdy nebol v S.Ž. C. a nikdy saneviezol v motorovom vozidle Nissan Vanette a nepozná Z. E.. Dňa 21.07.2014 bol odpredaný kovový
odpad uvedenej spoločnosti od osôb S. Z., bytom C., Ľ. N., bytom Q. a A. S., bytom N. S. Z., pričom tento
bol dovezený motorovým vozidlo EČV C. XXXUA, zn. Škoda Fabia. K veci vypočutý svedok A.Á. S. a

uviedol, že nikdy nebol v S. C. a ani tam neodovzdával žiadne kovy a nepozná S. Z. a Ľ.Í. N.. Lustráciou
v evidencii obyvateľstva bolo zistené, že dňa 06.03.2014 žalobca lustroval Q. B. a S. Z.. Dňa 23.05.2014
boli s vozidlom Z. Y. privezené do spoločnosti Medeko Cast, s.r.o. a predané kovy rovnakého druhu a
hmotnosti, ako je zdokumentované odposluchmi. Z dôkazov zabezpečených odposluchmi jednoznačne
vyplývalo, že Z. Y. dňa 23.05.2014, 24.06.2014 a 21.07.2014 zakúpil od Q. U. a M. N. cín s obsahom

striebra, olova a meď a tento previezol do spoločnosti Medeko Cast, s.r.o., kde komunikoval s N. A.. Z
výpovedíobvinenýchQ.U.aM.N.vyplýva,žežalobcanemalodnichinformácieodkiaľkovypochádzajú,
ale vzhľadom na to, že u cínu sa jednalo o nové, nepoužité tyče v pôvodnom obale s označením
spoločnosti, ktorá ho vyrobila, Z. Y. musel vedieť, predpokladať, že sa jedná o odcudzené kovy, veď
od dlhoročne slúžiaceho príslušníka PZ na obvodnom oddelení vedel, resp. bol uzrozumený s tým, že
sa jedná o kovy kradnuté, vypovedalo jeho následné konanie po odkúpení kovov. Vyššie opísaným

konaním sa snažil utajiť pôvod kovov tak, aby neboli spájané s jeho osobou. Ak by nebol uzrozumený
s tým, že kovy sú kradnuté, odovzdal, predal by kovy sám na svoje meno bez toho, aby sa snažil utajiť
svoje meno. Uzrozumeniu nasvedčuje aj A. obava zo zaistenia záznamov, problematické mená v týchto
záznamov, ktorým je práve Z. Y..

5. V priebehu administratívneho konania boli vypočutí a spísané zápisnice o výsluchu osoby na zistenie
a objasnenie skutočného stavu veci:
-ppráp.S.Š.,(16.01.2015)-(č.l.16administratívnehospisu),ktorývrámcivýpovedeuviedol,žežalobca
ho v minulosti (niekedy v lete 2014) požiadal, aby mu prefotil nejaké občianske preukazy (aspoň 2 až 3
osôb), ktoré bude predvádzať alebo zaisťovať. Povedal mu, že ak to bude možné, tak to pre neho urobí.

Nakoniec to však vyhodnotil tak, že takýto úkon urobiť nemôže, a preto to ani neurobil,
- Ing. Q. U., (20.01.2015) - (č.l. 34 administratívneho spisu) uviedol, že sa so žalobcom poznajú asi
rok a priznal sa, že kradol farebné kovy. Zo K. poznali osobu menom Z., ktorého keď zavreli, začali
obchodovať so žalobcom. Svedok potvrdil, že sa so žalobcom stretli asi 3x, vždy na čerpacej stanici
Zamarovce, pričom pri týchto stretnutiach bol prítomný aj M. N.. Peniaze za kovy im vyplácal žalobca

priamo do rúk. Kovy mu preložili do auta a ďalej sa nestarali. Žalobca sa ich nepýtal, odkiaľ sú kovy.
Nikdy sa s ním súkromne nerozprávali a žalobca ani nevedel ich mená - oslovoval ich „chalani“,
- Mgr. M. N., (20.01.2015) - (č.l. 38 administratívneho spisu) - zhodne s výpoveďou Ing. Q. U.,
- Q. B. - 21.01.2015 ( č. l. 43 administratívneho spisu) - žalobcu nepozná, nikdy žiadny kovový odpad
ako cín, olovo neodovzdával v spoločnosti Medeko Cast, spol. s r.o., Považská Bystrica, nikdy v takej

spoločnosti nebol a nikdy nebol ani v meste S. C., Z. E. nepozná, nikdy sa neviezol na motorovom
vozidle Nissan VANETTE s EČ Z.-XXXBD, nevie o aký druh motorového vozidla sa jedná a nie je mu
známe ani evidenčné číslo tohto vozidla, nevie si vysvetliť ako je možné, že v počítačovom systéme
spoločnosti Medeko Cast, spol. s r.o., figuruje jeho meno a jeho občiansky preukaz, občiansky preukaz
nikdy nikomu vedome nedal, nepožičal, nezaložil ako zálohu a ani si ho nikdy od neho nikto nepýtal,

že by si ho potreboval prefotiť alebo niečo podobné. Občiansky preukaz, ktorým sa preukazoval v deň
výsluchu je jeho 2. občiansky preukaz, 1. občiansky preukaz mu bol policajtmi OO PZ Stupava odňatý
z dôvodu jeho poškodenia asi 2 roky naspäť,
- Z. U. - 21.01.2015 (č.l. 45 administratívneho spisu) - žalobcu nepozná vypovedal zhodne sa Q. B.,
dodal, že svoj posledný občiansky preukaz stratil niekedy v decembri 2014 v meste K., od tej doby

ho nemá, jeho spôsob života je taký, že chodí vyberať kontajnery po meste, zbiera železný šrot -
medené alebo hliníkové káble, ktoré následne vypaľuje a odovzdáva do zberných surovín BARCAJ
Mestu Stupava,
- A. O. - 21.01.2015 ( č. l. 46 administratívneho spisu ) - žalobcu pozná, nakoľko sú K., vie, že je
policajtom v K., v roku 2014 v S. C. nebol, kovový odpad ako cín, striebro alebo meď nikdy neodovzdal,

v spoločnosti Medeko Cast, spol. s r.o., nikdy nebol, nevie si vysvetliť ako v tejto spoločnosti figuruje
jeho meno a jeho občiansky preukaz, nikdy nikomu vedome svoj občiansky preukaz nedal a ani si ho
od neho nikto nikdy nepýtal okrem úradu napríklad banke. Občiansky preukaz po K. nenosí, nakoľko ho
v minulosti veľakrát stratil, občiansky preukaz nosí, keď cestuje do C., kam chodieva autobusom alebo
vlakom alebo občas žobrať.

- A. C., (04.02.2015) - (č.l. 57 administratívneho spisu) - konateľ spoločnosti Bel Power Solutions s.r.o.
(predchádzajúce obchodné meno Power One s.r.o., Dubnica nad Váhom) uviedol, že Ing. U. aj Mgr. M.
N. v minulosti zamestnával v sklade spoločnosti. Okrem iného prichádzali do styku aj s tyčovým cínom
bez obsahu železa a s rôznym obsahom striebra. Popísal, ako vyzerá tyčový cín, ktorý majú na sklade,pričom poukázal na jeho nezameniteľnosť s produktom z inej spoločnosti. Uviedol, že menované fyzické
osoby (Ing. U. a Mgr. N.) tieto tyče odcudzovali a spoločnosti vznikla škoda asi XX.XXX Eur,
- N. A., Z. E., A. S., Ľ. N., E. Y. (manželka),

- fotodokumentácia tyčového cínu od firmy Medeko Cast, s. r. o., Považská Bystrica- č.l. 59-64
administratívneho spisu (s úradným záznamom na č.l. 64 administratívneho spisu, že fotodokumentácia
bola obstaraná so súhlasom A. C.Ž. - fotodokumentácia tyčových cínov poškodenej spoločnosti,
ktoré boli predmetom krádeží) - pozn. súdu: nejedná sa o fotodokumentáciu ukradnutých a následne
predaných kovových tyčí, ale o ilustračné fotografie tyčí, ktoré boli kradnuté zo skladu poškodenej

spoločnosti a následne obchodované

6. Dňa 28.01.2015 bola spísaná so žalobcom Zápisnica o výsluchu účastníka konania vo veci
prepustenia zo služobného pomeru (č.l. 50 administratívneho spisu) z ktorej vyplýva, že žalobca popieral
spáchanieakéhokoľvekskutkukladenéhomuzavinu,nedopustilsažiadnehotrestnéhočinu.Nepopieral
odkúpenie cínu od dvoch osôb na benzínovej pumpe v T., avšak nevedel kde pracujú, ani nezisťoval

odkiaľfarebnýkov-cínpochádzal.Tiežnevedelichmená,kdepracujúatotosadozvedelažzuznesenia
od vyšetrovateľa inšpekcie. Popieral, že by vedel, že cín pochádza z rozkrádania vo firme, kde títo
dvaja pracovali, nakoľko nemal vedomosť, kde títo pracujú. Na výsluchu bola žalobcovi položená otázka:
„či ste si uvedomil, že cín, ktorý ste odkúpil od týchto osôb bol v pôvodnom obale od výrobcu, čo ste
urobil následne v tento deň s cínom, ako vysvetlíte, že v ten istý deň, keď prišlo ku kúpe cínu vašou

osobou, bol tento cín odovzdaný v zberni farebných kovov v S. C., ako vysvetlíte, že kov odovzdávali
osoby z vášho služobného obvodu, a že dňa 23.05.2014 osoby A. O. a Z. U. cín na vašom vozidle
Ford Mondeo?“ - na uvedenú otázku žalobca odpovedal v tom zmysle, že k uvedeným osobám sa
v súčasnej dobe nevie vyjadriť, nakoľko doposiaľ nebol vypočutý vyšetrovateľom inšpekcie k jeho
obvineniu a nie je oboznámený s dôkazmi v spisovom materiáli, na základe ktorých mu bolo vznesené

obvinenie. Jeho advokát ho poučil, že v konaní o prepustení sa nemá vyjadrovať. Dodal, že odkúpenie
predmetných kovov nemá žiaden súvis s výkonom jeho povolania a právomoci verejného činiteľa,
nepodieľal sa na plnení úloh spoločnosti a štátu, nepoužíval pri tom žiadnu právomoc, ktorá mu bola v
rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená, preto nemohol naplniť ani jeden zo štyroch inak
povinných a kumulatívnych zákonom stanovených podmienok - znakov charakterizujúcich verejného

činiteľa.

7. V administratívnom spise žalovaného sú zabezpečené dôkazy a to fotografie a zábery na firmu
Medeko Cast, s.r.o., Považská Bystrica, fotodokumentácia tyčového cínu zabaleného v originálnych
škatuliach s nápisom Medeko Cast, s.r.o. a čiarovým kódom a fotodokumentácia tyčového cínu s

odliatym nápisom Medeko a puncom.

8. Zo stanoviska Odborového zväzu polície SR ZOČ 8/54 Malacky k zaujatiu stanoviska k návrhu
na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ vyplýva, že s prepustením žalobcu zo
služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. nesúhlasia

vzhľadom k tomu, že doteraz nebol disciplinárne potrestaný, nebol právoplatne odsúdený a jeho
protiprávne konanie, za ktoré mu bolo vznesené obvinenie podľa § 209 ods. 1 TP nesúviselo s výkonom
jeho služby.

9. Dňa 06.02.2015 bol priamym nadriadeným vypracovaný návrh na prepustenie zo služobného pomeru

v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. žalobcu. Návrh
odporučil riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Malackách a riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave.
Dňa 09.02.2015 obdržal priamy nadriadený vyjadrenie žalobcu k návrhu na jeho prepustenie zo
služobného pomeru, v ktorom žiadal nadriadeného, aby ho oboznámil s rozhodnutiami sudcu, ktorými
bolonariadenéjehotajnésledovaniearovnakosovšetkýmivýstupmizpoužitiainformačno-technických

prostriedkov, na základe ktorých založil svoj návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru. V
prípade, ak administratívny spis neobsahuje tie rozhodnutia sudcu o jeho tajnom sledovaní a všetky
výstupy z použitia informačno-technických prostriedkov realizovaných na ich základe žiadal, aby tieto
podklady boli bez meškania zabezpečené do administratívneho spisu ako jeho súčasť, pretože jediným
a rozhodujúcim podkladom návrh na prepustenie jeho osoby zo služobného pomeru sú práve výstupy z

použitia informačno- technických prostriedkov bez ohľadu na ich druh, ku ktorým sa nemohol vyjadriť.

10. Dňa 12.02.2015 vydal minister vnútra personálny rozkaz č. 28, ktorým bol žalobca prepustený podľa
§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru príslušníka PZ. Menovaný v časemimo výkonu služby na parkovisku čerpacej stanice OMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž., najmenej
v 3 prípadoch v dňoch 23.05.2014, 24.06.2014 a 21.07.2014 odkúpil od Ing. Q. U. a Mgr. M. N. a tak
previedol na seba farebné kovy v celkovom množstve 408 kg tyčového cínu s označením 815L1100000-

G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4%, 313,4 kg tyčového cínu s označením UVH031 s obsahom
olova a striebra 0% a 113,1 kg medi, v celkovej hodnote XX.XXX,XX eur. Ing. Q. U. a Mgr. M. N. predtým
odcudzili z pracoviska zo skladu spoločnosti Power one, s.r.o. Dubnica nad Váhom, pričom sa u cínu
jednalo o nové, nepoužité cínové tyče zabalené v pôvodných baleniach ako boli dodané spoločnosťou
Medeko Cast, s.r.o., Považská Bystrica, od ktorej spoločnosť Power one, s.r.o., Dubnica nakupovala.

Menovaný následne uvedené odkúpené farebné kovy so ziskom odpredal do spoločnosti Medeko Cast,
s.r.o. pod menami osôb, ktoré neboli pri predaji prítomné a ani o ňom nevedeli, pričom ich osobné
údaje zistil neoprávnenou lustráciou v informačnom systéme MV SR, bez služobného dôvodu, alebo
iným nezisteným spôsobom. Menovaný ako skúsený policajt s dlhoročnou praxou, ktorého základnou
povinnosťou je odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti, mal a mohol vedieť, že nakupoval tovar
pochádzajúci z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou, nakoľko sa nemohlo jednať o odpad, ale

šlo o nové nepoužité cínové tyče zabalené v pôvodných baleniach s označením spoločnosti Medeko
Cast, s. r. o., Považská Bystrica, ktorá zabezpečovala ich dodávku pre spoločnosť Power one, s.r.o.,
Dubnica nad Váhom, odkiaľ boli odcudzené. Uvedený skutkový stav bol zdokumentovaný vlastným
šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkaz v zmysle ust. § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. použil
hlásenie OISZ ÚIS SKIS MV SR ČVS: SKIS-408/OISZ-V- 2014 zo dňa 22.12.2014, ako aj zaslané

vyrozumenie od vyšetrovateľa zo dňa 15.01.2015, zápisnicu o výsluchu menovaného ako účastníka
konania s jeho vyjadreniami, zápisnice o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu
veci: Ing. Q. U., Mgr. M. N., N. A., A. C., pprap. S. Š., E. Y.R., A. O., Z. U., Q. B., A. S., Ľ. N. a
Z. E., fotodokumentácia cínu, fotokópie plánu služieb OO PZ Stupava, záznam o jeho odmenách a
trestoch, zhodnotenie jeho služobnej činnosti, stanovisko výboru ZO OZP č. 8/54 Malacky, súvisiace

úradné záznamy a záznamy. V rozhodnutí prvostupňový orgán opísal priebeh zisťovania skutočného
stavu veci, ako aj stručný obsah zápisníc s uvedenými osobami a uviedol, že po dôslednom vyhodnotení
uvedených dôkazov jednotlivo v ich vzájomných súvislostiach, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech
alebo neprospech menovaného, dospel nadriadený k záveru, že tento svojím konaním s poukazom
na ust. čl. 1 odsek 1 písm. d/ N MV SR č. 18/2018 porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť

zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby, nakoľko konal úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na svoj prospech. Naplnil
tým skutkovú podstatu prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/
zákona č. 73/1998 Z.z.. Nadriadený spracoval návrh na prepustenie zo služobného pomeru a vopred ho
predložil na prerokovanie príslušnému odborovému orgánu, ktorý s ním vyslovil nesúhlas s poukázaním

na doterajšiu bezúhonnosť, jeho protiprávne konanie nesúviselo s výkonom jeho služby. Toto stanovisko
však nie je pre nadriadeného záväzné, ktorý dôvody prepustenia považuje za riadne preukázané. K
námietke menovaného o nedostatočne zistenom skutočnom stavu veci a žiadosti doložiť výstupy z
použitia informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní uviedol, že takéto výstupy v konaní
o prepustení využité nemohli byť a ani neboli, preto je táto požiadavka neopodstatnená. Nakoľko vo

vyjadrení neuviedol také námietky, ktoré by bránili realizácii návrhu na prepustenie bol tento postúpený
služobnou cestou na realizáciu ministrovi vnútra SR.

11. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že menovaný nebol čestný a
disciplinovaný, keď v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech opakovane vykupoval tyčový cín

a meď od osôb, ktoré ich predtým odcudzili na svojom pracovisku a tieto následne so ziskom predával
pod menami osôb, ktorých osobné údaje zistil nelegálnou lustráciou v informačnom systéme MV SR
alebo iným nezisteným spôsobom, a ktoré predaj podľa ich výpovedí nerealizovali, ani sa pri ňom
nezúčastňovali. Menovaný pritom vzhľadom na stav tyčového cínu, jeho pôvodné balenie z výroby,
označenie výrobným číslom, puncom a čiarovým kódom, ako aj vzhľadom na situáciu a okolnosti

odkúpenia ako skúsený príslušník PZ s dlhoročnou praxou mal a mohol vedieť, že tieto kovy pochádzajú
z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou. O takej jeho vedomosti svedčí aj skutočnosť, že tieto
kovy predával pod inými menami a snažil sa tak utajiť svoju totožnosť. Osobné údaje osôb, ktoré chcel
uviesť ako predajcov ním odkúpeného cínu sa pokúsil získať aj od kolegu, ktorého požiadal o prefotenie
preukazov totožnosti osôb, ktoré by tento náhodou predviedol alebo zaistil. Svoje sily a schopnosti teda

nevynaložil na ochranu osobných údajov a majetku iných, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom
zasiahol.12. Nedodržal ani služobnú disciplínu, keď sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ, alebo
ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/ a
písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Ponechanie menovaného v služobnom pomere by preto bolo na ujmu

dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmom na svedomitom plnení základných povinností
a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Požiadavka zodpovedného
príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych prípisov vyplýva z jeho právneho postavenia a predpokladá
sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať, tak ako
sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe.

13. Proti personálnemu rozkazu č. 28/2016 zo dňa 12.02.2015 podal žalobca rozklad, ktorý bol doručený
žalovanému dňa 02.03.2015.

14. Žalovaný vydal dňa 13.05.2015 napadnuté rozhodnutie, ktorým rozklad žalobcu zamietol a
napadnutý personálny rozkaz potvrdil. Žalovaný vyhodnotil v prvej časti svojho rozhodnutia priebeh

prvostupňového konania, opísal dôvody podaného rozkladu a skonštatoval, že z obsahu zadováženého
spisového materiálu je dostatočne zistené, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania zakladajúce
dôvod jeho prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, čo mu bolo preukázané
dôkazmi obstarávanými zákonným spôsobom uvedeným v § 238 zákona č. 73/1998 Z.z., s ktorými sa
mal možnosť oboznámiť. Na druhej strane žalobca podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v celom

konaní o jeho prepustení a tiež ani v podanom rozklade sám nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý
dôkaz, s ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých
bol v jeho prípade aplikovaný inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z..

15. Žalovaný nesúhlasil s námietkou, že výsluchy osôb Ing. Q. U., Mgr. M. N., N. A., A. C., pprap. S. Š.,

E. Y., A. O., Z. U., Q. B., A. S., Ľ.V. N. a Z. E. nemali žiadny význam pre zistenie skutkového stavu, na
základe ktorého je založené napadnuté rozhodnutie, a že z vykonaného dokazovania sa jednoznačne
a nepochybne preukázalo, že nemá žiadnu vedomosť o tom, odkiaľ odkúpený tovar pochádza. Podľa
žalovaného práve tieto výsluchy objasnili skutkový stav, i keď priamo nepreukázali, či žalobca vedel
o pôvode kúpeného tovaru. Nepriamo však jednoznačne poukazujú na to, že mal a mohol vedieť, že

tento tovar pochádza z nekalej činnosti vzhľadom na jeho charakter a situáciu, a že o tomto pôvode
vedel vyplýva z jeho konania, keď tovar ďalej so ziskom odpredával pod menami osôb, ktoré sa predaja
vôbec nezúčastnili ani o ňom nevedeli, pritom osobné údaje niektorých osôb si zistil neoprávnene sám
v informačnom systéme MV SR a ďalšie sa pokúšal zabezpečiť si cestou kolegu, ktorého požiadal
o prefotenie dokladov totožnosti osôb predvedených v inej veci. Je nepochybné, že predmetný tovar

odvolateľ nakupoval s tým, aby ho so ziskom predal, čo ani sám nepoprel. Pritom ako policajtovi je
zakázané vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť (§ 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z.).

16.Žalovanýďalejuviedol,žeA.C.,konateľspoločnostiBelPowerSolutions,ktorázamestnávalaQ.U.a
M. N. uviedol, že títo mali na starosti organizáciu skladového hospodárstva, vrátane prípravy materiálov

do výroby. Jedným z materiálov bol aj tyčový cín bez obsahu železa a s rôznym obsahom striebra,
ktorý bol dodaný zo spoločnosti Medeko, s.r.o. Považská Bystrica balený v papierových krabiciach
označených špecifickým kódom a každý kus tohto materiálu má svoje výrobné číslo vyrazené ako punc.
Nie je možné ho zameniť s iným produktom z inej firmy, pretože keď ho prevezú označia ho nálepkou
s čiarovým kódom. Nakoľko menovaní odpredávali predmetný tyčový cín odvolateľovi. A. C. poskytol

zhodný cín za účelom zhotovenia fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu v konaní o prepustení.
Predmetná fotodokumentácia cínu v spise má len názorne zobraziť stav, v akom sa cín nachádzal v čase
jehoodpredajažalobcomdospoločnostiMedekoCast,s.r.o.,PovažskáBystrica.Niejetedarozhodujúce
v tomto konaní (personálne), či bol odpredaný cín zaistený.

17. Žalovaný nesúhlasil ani s ďalšou námietkou, že „hlásenia, vyrozumenia alebo úradné záznamy
vyšetrovateľa PZ sú dôkazmi“. Žalovaný uviedol, že v konaní o prepustení policajta zo služobného
pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci
a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.). Podľa § 238 ods. 2
zákona č. 73/1998 Z.z., dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb, vrátane účastníkov konania,

odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia, potvrdenia orgánov a organizácii, listiny, veci a
ohliadka. Príslušný nadriadený v personálnom konaní, ktoré je samostatné od iných druhov konaní, či
od disciplinárneho konania alebo trestno-právneho konania vykonal v súlade s platnou právnou úpravou
(§ 233 zákona č. 73/1998 Z.z.) dôsledné prešetrenie danej veci na ten účel si zabezpečil potrebnédôkazy. Je nepochybné, že dôkazy boli získané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona
a Trestného poriadku a preto boli použité v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v konaní o
prepustení odvolateľa ako dôkaz.

18. Žalovaný ďalej uviedol, že v návrhu na prepustenie, tak ako aj v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia bolo uvedené, že výbor ZO OZP Malacky č. 5/84 nesúhlasil s prepustením žalobcu, pričom v
návrhu a tiež v napadnutom rozhodnutí nie je rozhodujúce uviesť presnú citáciu príslušného odborového
zväzu polície. Stanovisko príslušného odborového zväzu má iba odporúčací charakter a nie je preto pre

nadriadeného záväzné.

19. Žalovaný ďalej poukázal na výpoveď žalobcu ako účastníka konania zo dňa 28.01.2015, z ktorej
vyplýva, cit.: „Môj advokát ma poučil, že sa v konaní o prepustení nemám k ničomu vyjadrovať,
čiže teraz pri tomto výsluchu, nakoľko - ako som už uviedol - ani ja ani, môj advokát nie sme
oboznámení so spisovým materiálom vedeným proti mne na inšpekcii ministerstva vnútra. Len chcem

uviesť, že odkúpenie predmetných kovov nemá žiadny súvis s výkonom môjho povolania a právomoci
verejného činiteľa“, z ktorej vyplýva, že žalobca odmietnutie vypovedať podmienil oboznámením sa
s rozhodnutiami sudcu, ktorý mal nariadiť sledovanie jeho osoby. Žiadny takýto dôkaz v konaní o
prepustení využitý nebol, preto v tomto konaní nemohol byť s ním ani oboznámený. V napadnutom
rozhodnutí sa tiež neuvádzalo, že by skutkový stav bol zistený a preukázaný vyšetrovateľom OISZ ÚIS

SKIS MV SR vo vyšetrovacom spise za využitia informačno-technických prostriedkov a sledovania.

20. Skutkový stav v konaní o prepustení bol zistený nadriadeným a žalobca bol so všetkými podkladmi
pre toto konanie riadne oboznámený. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na ust. § 192 ods. 2 písm. e/, §
48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., podmienky prepustenia žalobcu zo služobného pomeru boli splnené

a preskúmaním predmetnej veci nebolo zistené porušenie právnych predpisov. Napadnuté rozhodnutie
bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci za súčasného dodržania
príslušných ustanovení zákona, a preto neboli zistené žiadne dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie.

II.

Žaloba

21. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.07.2015 domáhal, aby správny súd zrušil
napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.05.2015, ako aj personálny rozkaz Ministra vnútra SR
č. 28 zo dňa 12.02.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zastáva názor, že postup a rozhodnutia

- výroky, ako aj odôvodnenie tak prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu nie sú
v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a nariadeniami
teda sú nezákonné. Vydané rozhodnutia nie sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998
Z.z., okrem iného aj preto, že neobsahujú riadne, dostatočné a presvedčivé odôvodnenie. Rozhodnutia
správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu

je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre zmätočnosť a nedostatok
dôvodov.

22. Žalobca uviedol, že dňa 26.02.2015 proti personálnemu rozkazu č. 28 zo dňa 12.02.2015 podal
rozklad, ktorý riadne zdôvodnil. Žalovaný uviedol, že uvedený skutkový stav bol údajne zdokumentovaný

vlastným šetrením nadriadeného a z dôkazov, ktoré uviedol v rozhodnutí. Z vykonaných výsluchov, tak
ako aj priamo vyplýva z personálneho rozkazu sa nepodarilo zistiť skutočnosti preukazujúce tvrdenie
správneho orgánu, o ktoré oprel svoje rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru, naopak
z vykonaného dokazovania sa nepochybne preukázalo, že nemal žiadnu vedomosť o tom, odkiaľ
odkúpený tovar pochádza. Uvedené priamo potvrdzujú vo svojich výpovediach najmä Ing. Q. U. a Mgr.

M. N., ktorí opakovane vypovedali, že nemal vedomosť odkiaľ farebné kovy pochádzajú. Prvostupňový
orgán svoje rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru založil na svojvoľnom subjektívnom
a dôkazmi nepodloženom názore „menovaný ako skúsený policajt s dlhoročnou praxou, ktorého
základnou povinnosťou je odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti mal a mohol vedieť, že nakupuje
tovar pochádzajúci z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou“. Podľa jeho názoru prvostupňový

orgán založil svoje rozhodnutie na dohadoch a to o to viac, že prepustenie zo služobného pomeru je
mimoriadnym zásahom do základných práv a slobôd žalobcu. Pokiaľ ide o tvrdenie prvostupňového
orgánu „... nakoľko sa nemohlo jednať o odpad ale išlo o nové, nepoužité cínové tyče, zabalené v
pôvodných baleniach s označením spoločnosti Medeko Cast, s.r.o. orlove 255, Považská Bystrica...“Zo spisového materiálu, ale ani z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, na základe akého
vykonaného dôkazu dospel správny orgán k uvedenému záveru, že tovar, ktorý mal údajne kúpiť a
následne predať nebol nikdy nikým zaistený. Práve z dôkazov, na ktoré sa správny orgán odvoláva,

nepochybne vyplýva, že žalobca nemal žiadnu vedomosť, odkiaľ farebné kovy pochádzajú.

23. Z dôkazov, ktoré správny orgán zabezpečil, a na základe ktorých založil svoje rozhodnutie o jeho
prepustení zo služobného pomeru, konkrétne - hlásenia odboru inšpekčnej služby západ ÚIS SKIS
MV SR sp. zn. ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 22.12.2014, ako aj zaslané vyrozumenie od

vyšetrovateľa PZ zo dňa 15.01.2015, podľa žalobcu tieto nemožno za žiadnych okolností považovať za
dôkazy a to nielen preto, že nejde o meritórne rozhodnutie, ale primárne preto, že hlásenia, vyrozumenia
alebo úradné záznamy spracované vyšetrovateľom PZ nemajú povahu dôkazu. Môžu mať nanajvýš
informatívny charakter o tom, že sa v danej veci vedie vyšetrovanie.

24. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že výbor ZO odborového zväzu polície Malacky

č. 8/54 dňa 06.02.2015 bol prerokovaný a tento nemal k návrhu výhradu ani pripomienky, práve naopak
príslušný odborový orgán vyslovil nesúhlasné stanovisko k jeho prepusteniu zo služobného pomeru.
Taktiež nesúhlasí s tvrdeniami správneho orgánu ohľadne tvrdenia, že bol poučený, že v konaní o
prepustenísanemákničomuvyjadrovať,ajtototvrdeniepovažujezanepravdivé,pretožeadvokátombol
poučený o tom, že pokiaľ mu nadriadený nepredloží rozhodnutia sudcu o použití informačno-technických

prostriedkov,nazákladektorýchmalbyťodpočúvanýavýstupyzichpoužitia,nemôžesareálneaúčinne
voči nim brániť.

25.Administratívnyspisvzťahujúcisanakonanieoprepusteniežalobcuzoslužobnéhovšakneobsahuje
ani rozhodnutia sudcu, na základe ktorých bolo realizované jeho tajné sledovanie, bez ohľadu na jeho

druh a použitie a rovnako neobsahuje žiadne výstupy z použitia informačno-technických prostriedkov
a sledovania osôb. Nadriadený mu tak uprel najzákladnejšie právo účastníka konania a to oboznámiť
sa so všetkými dôkazmi, ktoré sú podkladom pre dané konanie. Je nepochybné, že z uznesenia
o vznesení obvinenia, ako i návrh na prepustenie zo služobného pomeru, rovnako i rozhodnutie o
prepustení zo služobného pomeru, teda celé administratívne konanie, ktoré je separátne a nezávislé

konanie od trestného konania sú v skutočnosti založené na jednom dôkaze (výstupoch z použitia
informačno-technických prostriedkov), ku ktorému sa počas konania nemal možnosť vyjadriť, pretože
nie sú obsahom administratívneho spisu a tým došlo k porušeniu čl. 36 písm. b/, 46 ods. 1 a 2 Ústavy
SR. Z rovnakých dôvodov došlo aj k porušeniu čl. 6 ods. 1, 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane základných
slobôd.

26. Žalovaný svojvoľným vyhodnotením dôkazov, ktoré si zaobstaral, dospel k záveru, že žalobca svojím
konaním a s poukazom na článok I. odsek 1 písm. d/ N MV SR č. 18/2008, porušil služobnú prísahu
a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na
ujmu dôležitých záujmom štátnej služby, nakoľko mal konať úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody

na svoj prospech. Žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného týkajúcimi sa zvlášť hrubého porušenia
služobnej prísahy a služobnej povinnosti uvedenými v personálnom rozkaze o prepustení. Poukázal na
to, že nesprávne žalovaný, ako aj prvostupňový orgán použil ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998
Z.z., ktorý si vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch podmienok a to porušenie služobnej prísahy alebo
služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na

ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nijako neodôvodnil, že na základe čoho dospel k záveru, že
porušenie povinnosti uvedenej v ust. § 48 ods. 3 písm. g/, písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z. dosahuje
intenzituporušeniaslužobnejpovinnostiaslužobnejprísahyzvlášťhrubýmspôsobom.Žalobcamázato,
že vzhľadom na okolnosti prípadu, jeho postih je neprimerane prísny a jeho prepustenie zo služobného
pomeru nie je dôvodné. Žalobca namietal v žalobe, že rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného

pomeru bolo založené na nezákonných a neprípustných dôkazoch.

II.
Vyjadrenie žalovaného

27. Dňa 14.12.2015 obdržal správny súd vyjadrenie žalovaného, ktorý v ňom zrekapituloval priebeh
konania pred prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným a na záver dodal, že v napadnutom rozhodnutí
sa neuvádza, že by skutkový stav bol zistený a preukázaný vyšetrovateľom ÚIS MV SR vo vyšetrovacomspise za využitia informačno- technických prostriedkov a sledovania osôb. Skutkový stav v konaní o
prepustení bol zistený nadriadeným najmä výsluchmi osôb a žalobca bol so všetkými podkladmi pre toto
konanie riadne oboznámený. Teda nebolo mu upreté žiadne právo účastníka konania. Ak v trestnom

konaní boli použité ITP, mal sa oboznámenia s nimi domáhať v tomto konaní. Nie je pravdou ani to,
že sa nadriadený oboznámil s výstupmi využitia ITP v trestnom konaní, čím mala byť porušená zásada
rovnosti zbraní. V spise je založená odpoveď vyšetrovateľa, v ktorej zamieta žiadosť nadriadeného o
nazretie do vyšetrovacieho spisu a podáva nadriadenému správu (listy č. 11-15). Nebola teda porušená
ani Ústava SR a ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca totiž opomína

skutočnosť, že protiprávne konal ako policajt, ktorý pred vznikom služobného pomeru zložil služobnú
prísahu a teda jeho zodpovednosť za dodržiavania právnych predpisov je vyššia ako zodpovednosť
ostatných občanov. Zodpovedá tomu aj primerane vyššie finančné ohodnotenie za výkon služby. Nie
je predsa možné, aby policajt po skončení výkonu služby si privyrábal bezdokladovým nakupovaním
tovaru, u ktorého je zjavné, že nemôže byť legálne zadovážený, a jeho následným odpredajom za vyššiu
cenu, aj to ešte pod menami osôb, ktoré sa ho nezúčastnili a ani o ňom nevedeli. Ich osobné údaje si

pritom na taký účel zadovážil neoprávnene.

28. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci
po riadnom zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to,
či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu. V danom prípade prevážili dôkazy v neprospech

žalobcu do takej miery, že jeho konanie bolo potrebné považovať za zvlášť hrubé porušenie služobnej
prísahy s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby. Nie je možné ponechať v služobnom pomere policajta, ktorý za účelom zisku odkupoval tovar,
o ktorom mal a mohol vedieť, že pochádza z nekalej činnosti iných osôb a následne ho so ziskom
odpredal do spoločnosti, z ktorej bol pôvodne dodaný. Úlohou žalobcu ako policajta, keď už tvrdí, že

nepoznal pôvod tovaru, bolo jeho pôvod zistiť, alebo aspoň oznámiť príslušnému útvaru PZ a nie ho
sám odkúpiť a so ziskom odpredať. Jeho konanie bolo zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy. Bola
teda splnená aj druhá podmienka prepustenia, teda že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo
na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko v záujme utajenia svojej nekalej činnosti využíval
totožnosť osôb, získanú nezákonným spôsobom.

29. Žalovaný má za to, žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj napadnutý personálny rozkaz boli vydané
v súlade s príslušnými právnymi predpismi na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci a
v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. a z dôvodov uvedených v žalobe navrhuje
žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť.

III.
Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako
kasačného súdu

30.VpreskúmavanejvecižalobcuužrozhodolKrajskýsúdvBratislaverozsudkomč.k.5S/171/2015-113
zo dňa 05.06.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 5S/171/1015-146 zo dňa 17.01.2022 tak, že
rozhodnutie žalovaného č.p.: KM-OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015 a personálny rozkaz Ministra
vnútra Slovenskej republiky č. 28 zo dňa 12.02.2015 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej

správy na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške
100%.

31. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť.

32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 4Stk/10/2022 zo dňa 24.05.2022
rozsudok Krajského súdu Bratislave č.k. 5S/171/2015-113 zo dňa 05.06.2018 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení najvyšší správny súd uviedol, že právny záver krajského súdu, že
skutkové okolnosti veci - relevantné pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru - neboli orgánmi
verejnej správy dostatočne zistené, sa javí ako predčasný. V novom konaní bude krajský súd v rámci

právneho posúdenia veci osobitne prihliadať na to, či vzhľadom na okolnosti súdenej veci nebolo
možné konanie žalobcu hodnotiť ako zvlášť hrubé porušenie služobnej disciplíny alebo služobnej
povinnosti. Preukázanie porušenia, resp. porušenie služobnej disciplíny alebo porušenie služobnej
povinnosti zvlášť hrubým spôsobom (§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.) je kvalitatívne inéprotiprávne konanie ako spáchanie trestného činu, a preto krajský súd v ďalšom konaní preskúma, či v
administratívnom konaní obstaranými dôkazmi preukázané konanie žalobcu - hoci mu v trestnom konaní
nebolopreukázané,žemalvedomosťonekalompôvodetovaru,ktorýkupoval,apretobolspodobžaloby

oslobodený - je možné považovať za porušenie služobnej disciplíny, resp. služobnej povinnosti tak, ako
to vyplýva z príslušných rozhodnutí orgánov verejnej správy. .....Krajský súd zameria najmä na vlastný
text služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998) a služobných povinností, ktorých nedodržanie
alebo porušenie sa žalobcovi kladie za vinu, pričom v administratívnom konaní vykonané dôkazy bude
konfrontovať vo vzťahu k týmto zisteniam sťažovateľa, resp. orgánu verejnej správy prvého stupňa tak,

ako sú tieto obsiahnuté v príslušných rozhodnutiach.

33. Krajský súd v novom rozsudku detailne odôvodní, či časť ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona
č. 73/1998 Z.z. „a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby“ v ustanovení: „e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a
jehoponechanievslužobnompomerebybolonaujmudôležitýchzáujmovštátnejslužby“jeautonómnou

kumulatívnou podmienkou pre prepustenie príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru alebo,
či je predmetná časť právnej normy ďalšou konkretizáciou požiadavky, že sa musí jednať o zvlášť hrubý
spôsob porušenia služobnej disciplíny alebo služobnej povinnosti. Ak krajský súd dospeje k záveru, že je
to autonómna požiadavka, preskúma rozhodnutia orgánov verejnej správy, či splnenie tejto požiadavky
z rozhodnutí dostatočne vyplýva, resp. či je dostatočne preukázaná.

34. Po vrátení veci Najvyšším správnym súdom SR na Krajský súd v Bratislave bola vec zapísaná ďalej
vedená pod spisovou značkou 1S/152/2022.

VI.
Ďalšie vyjadrenia žalobcu po vrátení veci kasačný súdom krajskému súdu

35. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.09.2022 požiadal Krajský súd v Bratislave o pripojenie
celého trestného spisu vedeného na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 4T/4/2016, keďže administratívne

konanie sa začalo výlučne na podklade trestného konania a trestné konanie sa považuje ako jeden
celok ( prípravné konanie, konanie na súde 1. stupňa a konanie pred odvolacím súdom) a zrušujúci
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Stk/10/2022 zo dňa 24.05.2022 (poznámka
súdu, že žalobca mal zrejme na mysli Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a nie Najvyšší súd
Slovenskejrepubliky)saopieravýlučneozáveryOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.4T/4/2016atodokonca

zjavne selektívnym spôsobom nevšímajúc si pritom za právne závery Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
2To/23/2018.

36. Žalobca ďalej dňa 23.10.2022 doručil súdu podanie označené ako námietky zásadného právneho
významu k rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Stk/10/2022 zo dňa

24.05.2022 a k právnej veci žalobcu ako celku, k podaniu priložil aj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 2To/23/2018-1102 zo dňa 05.06.2018. Vo svojom vyjadrení žalobca poukázal najmä na skutočnosť,
že správny súd je v konaní viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a o
tom,ktohospáchal.Správnysúdnemôžeurobiťúsudokotom,čibolinaplnenéznakyskutkovejpodstaty
určitého trestného činu. Dokonca páchateľ je povinný znášať následky už vyvrátenej prezumpcie neviny

aj navonok, a to navyše s nemožnosťou dokazovať opak (vyriešením tejto prejudiciálnej otázky trestným
súdom je správny súd v zásade bezvýhradne viazaný). Zdôraznil, že ak bolo právoplatne rozhodnuté,
že skutok sa nestal, nemožno v trestnom konaní skúmať naplnenie obligatórnych znakov skutkových
podstát trestných činov uvedených v osobitnej časti trestného zákona a rovnako nemožno skúmať
porušenie príslušných ustanovení iných právnych predpisov (hmotnoprávnych či procesnoprávnych). Z

logiky veci a zo zdravého uvažovania vyplýva, že neexistujúci skutok (skutok sa nestal) nemôže naplniť
pojmové znaky zákonných dôvodov na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného
zboru. Bez právneho významu nie je ani fakt, na čo správny súd a ani kasačný súd v skorších
rozhodnutiach neprihliadli, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby prokurátora z dôvodu podľa § 285
písm. a/ Trestného poriadku. Ide o najpriaznivejší dôvod oslobodenia spod obžaloby (čo kasačný súd vo

svojom rozhodnutí vôbec nerozlišuje), pretože súdy v trestnom konaní právoplatne rozhodli, že skutok
sa nestal. Z logiky veci vyplýva, že ak skutok, pre ktorý bol so žalobcom ukončený služobný pomer a
ktorý bol dôvodom jeho prepustenia zo služobného pomeru bol vymedzený rovnako, ako skutok, pre
ktorý bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, v prípade oslobodenia spod obžaloby z dôvodu, že skutoksa nestal, nemohli byť administratívnom konaní naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192 ods.
1 písm. e/ zákona číslo 73/1998 Z.z..

V.
Právne posúdenie veci

37. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa

ust. § 10 zák. č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s poukazom na ust. § 491
ods. 1 SSP, súc viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR vyjadrenom v rozsudku
sp.zn. 4Stk/10/2022 zo dňa 24.05.2022 opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie
dňa 18.05.2023 a dňa 25.05.2023 súd vo veci vyhlásil rozsudok.

38. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

39. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu

však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky).

40. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

41.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

42. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd
preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje,

či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich
právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad
týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR.

43. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa
cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého
orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale
bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.

44. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

45. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá
služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a
disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť
a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.

46. Podľa § 47 zák. č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení
povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.47.Podľa§48ods.3písm.a/,f/,g/,h/zákonač.73/1998Z.z.,policajtjepovinnýa)plniťsvedomiteúlohy,
ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi
riadne oboznámený, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby
s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný
prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré
by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú

disciplínu.

48. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

49. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne
a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné;
pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o
prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického
psychológa.

50. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.

51. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky
rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

52. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

53. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

54. Podľa § 241 ods. 1, veta prvá zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi

predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena,
priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené
účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej

služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko
neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

55. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a

pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

56. Predmetnom súdneho prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného č.p.: KM-
OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie - personálny
rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 28 zo dňa 12.02.2015, ktorým bol žalobca prepustený zo

stálejštátnejslužbyvofunkciistaršíreferentšpecialistaObvodnéhooddeleniaPZzboruStupava,odboru
poriadkovej polície, Okresného riaditeľstva PZ v Malackách, Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave,
služobného úradu Ministerstva vnútra SR podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998
Z.z..

57. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom rozsah prieskumu bol
stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP). V preskúmavanej veci
nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedený v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátenýrozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia (právo na súdnu a inú právnu ochranu). Je však len na ňom, ako toto svoje právo využije.
Správny súd poskytuje ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej a právnickej osoby

v oblasti verejnej správy ako účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutí
a postupov orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou
zásadou, a teda je na žalobcovi, aby v žalobe určil rozsah a obsah prieskumu vykonaného správnym
súdom. Správny súd je viazaný tak rozsahom ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými
v žalobe. Nie je však ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Preto nemá oprávnenie dôvody

nezákonnostizažalobcuvyhľadávaťzobsahupreskúmavanéhoadministratívnehospisuanapadnutého
rozhodnutia a ani žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať, resp. všeobecne uplatnené dôvody
nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia na daný prípad konkretizovať. To
znamená, že všeobecne uplatnené námietky týkajúce sa nesprávne, resp. nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia veci, či vád v konaní, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny

prieskum zákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu verejnej správy.

58. Z odôvodnenia preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia žalovaného, a to personálneho
rozkazu č. 28 zo dňa 12.02.2015, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z.
prepustený zo služobného pomeru vyplýva, že:

- žalobca služobnú povinnosť porušil zvlášť hrubým spôsobom tým, že, nebol čestný a disciplinovaný,
keď v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech opakovane vykupoval tyčový cín a meď od osôb,
ktoré ich predtým odcudzili na svojom pracovisku a tieto následne so ziskom predával pod menami osôb,
ktorých osobné údaje zistil nelegálnou lustráciou v informačnom systéme MV SR alebo iným nezisteným

spôsobom, a ktoré predaj podľa ich výpovedí nerealizovali ani sa pri ňom nezúčastňovali. Žalobca pritom
vzhľadom na stav tyčového cínu, jeho pôvodné balenie z výroby, označenie výrobným číslom, puncom
a čiarovým kódom, ako aj vzhľadom na situáciu a okolnosti odkúpenia ako skúsený príslušník PZ s
dlhoročnou praxou mal a mohol vedieť, že tieto kovy pochádzajú z protiprávnej činnosti spáchanej inou
osobou. O takej jeho vedomosti svedčí aj skutočnosť, že tieto kovy predával pod inými menami a snažil

sa tak utajiť svoju totožnosť. Osobné údaje osôb, ktoré chcel uviesť ako predajcov ním odkúpeného cínu
sa pokúsil získať aj od kolegu, ktorého požiadal o prefotenie preukazov totožnosti osôb, ktoré by tento
náhodou predviedol alebo zaistil. Svoje sily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu osobných údajov
a majetku iných, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol.

- žalobca nedodržal služobnú disciplínu tým, že sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ,
alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3
písm. g/ a písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z..

- ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

predovšetkým záujmom na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní
služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Požiadavka zodpovedného príslušníka PZ k
rešpektovaniu právnych prípisov vyplýva z jeho právneho postavenia a predpokladá sa, že každý
príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať, tak ako sa k tomu
zaviazal v služobnej prísahe. Každý príslušník PZ má za svoje konanie väčšiu zodpovednosť a pri

svojom povolaní a profesii má byť svojím chovaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Podľa
zhodnotenia služobnej činnosti menovaný je dôsledný, služobné úlohy si plní zodpovedne, kvalitne, včas
a so záujmom, je samostatný. Podľa prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach
bol 60 krát disciplinárne odmenený, disciplinárne opatrenie mu bolo uložené raz. Svedomité plnenie
služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je však základnou povinnosťou

každého príslušníka PZ, a preto ním nemožno ospravedlniť konanie menovaného, nezlučiteľné s
postavením a úlohami príslušníka PZ.

59. Úlohou správneho súdu bolo v zmysle záverov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
vysloveného v rozsudku sp.zn. 4Stk/10/2022 zo dňa 24.05.2022 vyhodnotiť dôkazy vykonané v

administratívnom konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a
takto ustálené skutkové zistenia komparovať s odôvodnením žalobou napadnutých rozhodnutí, resp. s
ich výrokovou časťou, a či vzhľadom na okolnosti súdenej veci nie je možné konanie žalobcu hodnotiť
ako zvlášť hrubé porušenie služobnej disciplíny alebo služobnej povinnosti. Kasačný súd ďalej uviedol,že ak je aj žalobca spod obžaloby za určitý skutok oslobodený (v trestno-právnej rovine), neznamená
to, že to isté konanie nemôže predstavovať porušenie služobnej disciplíny alebo služobnej povinnosti
zvlášť hrubým spôsobom a predstavovať tak základ pre prepustenie osoby zo služobného pomeru. V

kontexte uvedeného sa preto správny súd zameral na vlastný text služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona
č. 73/1998) a služobných povinností, ktorých nedodržanie alebo porušenie sa žalobcovi kladie za vinu
za súčasnej konfrontácie vykonaných dôkazov v administratívnom konaní.

60. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca namieta najmä skutkové okolnosti veci relevantné pre

prepustenie žalobcu zo služobného pomeru a to, že by sa dopustil protiprávneho konania v súvislosti
tým, že by vedel, že tovar, ktorý kupoval od Ing. U. Mgr. N. aspoň 3x ročne na čerpacej stanici ÖMV T.,
bol kradnutý. Skutočnosti, že tento tovar následne predával pod menami iných osôb, ktoré pri predaji
neboli prítomné a ani o ňom nevedeli, pričom ich osobné údaje mal zistiť neoprávnenom lustráciou v
informačnom systéme ministerstva vnútra alebo iným nezisteným spôsobom sa žalobca nevyjadril. Do
zápisnice o výsluchu účastníka konania zo dňa 28.01.2015 sa vyjadril v tom zmysle, že k uvedeným

osobám sa v súčasnej dobe nevie vyjadriť, nakoľko doposiaľ nebol vypočutý vyšetrovateľom inšpekcie
k jeho obvineniu a nie je oboznámený s dôkazmi v spisovom materiáli, na základe ktorých mu bolo
vznesené obvinenie. Jeho advokát ho poučil, že v konaní o prepustení sa nemá vyjadrovať. Namietal,
že tieto skutkové okolnosti neboli orgánmi verejnej správy dostatočne zistené, dôvodiac rozsudkom
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/4/216 zo dňa 16.01.2016, ktorým bol žalobca oslobodený spod

obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 15.01.2016, ktorý potvrdzuje, že žalobca
nemal vedomosť o tom, že kupuje kradnutý tovar a tiež, že rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného
pomeru je závislé na výstupoch z použitých informačno-technických prostriedkov, ktorých zákonnosť
spochybňuje a ku ktorým sa žalobca nemal možnosť vyjadriť, pretože nie sú obsahom administratívneho
spisu. Domnieva sa preto, že rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru bolo založené

nezákonných a neprípustných dôkazoch.

61. Správny súd konštatuje, že uvedený skutok bol v časti týkajúcej sa toho, že žalobca mal vedomosť
o tom, že kupuje kradnutý tovar, základom konania proti nemu jednak v trestnom konaní a jednak v
personálnom konaní. Jeho tvrdenia v trestnej rovine potvrdil aj Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn.

4T/4/216 zo dňa 16.01.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/23/2018-1102
zo dňa 05.06.2018, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Trenčín pre trestný čin zločinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, pretože nebola
relevantne preukázaná vedomosť obžalovaného o tom, že kupuje odcudzený tovar. Avšak konanie o

prepustení je samostatným konaním, ide o personálne konanie, ktoré sa riadi ustanoveniami zákona č.
73/1998 Z.z. a správny orgán ním zisťuje a preukazuje naplnenie podmienok prepustenia zo služobného
pomeru, v tomto prípade podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z.. Nie je možné ho zamieňať
so samostatným trestným konaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
trestného činu. Je potrebné zdôrazniť, že účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru nie sú otázky jeho viny alebo neviny, ale
len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru. Preto
nemožno v správnom súdnictve skúmať otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v
konaní pred slovenským trestným súdom ústavne zaručený obvinenej osobe.

62. Výsledok personálneho konania a teda naplnenie zákonných podmienok prepustenia nie je ani
závislé od výsledku trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti
nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Šetrenie nadriadeného v personálnom konaní bolo
vykonané a dôkazy hodnotené podľa § 238 zák. č. 73/1998 Z.z., nie podľa zák. č. 301/2005 Z.z.
Trestný poriadok, či podľa zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon. Zákon č. 73/1998 Z.z. neustanovuje

pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných k preukázaniu určitej skutočnosti, ani váhu, či dôkaznú
silu, dôkazný význam a zároveň zákon č. 73/1998 Z.z. neustanovuje ani potrebný rozsah dôkazov
nevyhnutných k pravdivému zisteniu skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností. O prepustení
policajta rozhoduje príslušný nadriadený, v danom prípade minister vnútra SR. Tento hodnotí dôkazy
podľa svojho voľného, zákonom nevymedzeného uváženia, pričom prihliada k okolnostiam konkrétneho

prípadu, k jeho osobitostiam a charakteristickým črtám, čím sa bráni mechanickému postupu pri
hodnotení dôkazov. Podľa zákona č. 73/1998 Z.z. vo veci robí vlastný úsudok a v samostatnom
personálnom konaní rozhoduje nezávisle na výsledku samostatného trestného konania.63. Úlohou správneho súdu pri posudzovaní toho, či bol žalobca prepustený zo služobného pomeru
zákonne, a to v súlade s právnym názorom kasačného súdu uvedeného v rozsudku sp.zn. 4Stk/10/2022
zo dňa 24.05.2022, nie je skúmať to, či žalobca mal vedomosť o tom, že ním kupované kovové tyče

sú kradnuté, ale je potrebné skúmať, či okolnosti zistené a opísané v odôvodnení rozhodnutí orgánov
verejnej správy - ako skutkový základ pre jeho prepustenie zo štátnej služby - predstavujú zvlášť hrubé
porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, pre ktoré nie je možné žalobcu ponechať v
štátnej službe a ak áno, či sú v tomto rozsahu aj riadne preukázané dôkazmi.

64. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a oboznámením sa s obsahom súdneho a
administratívneho spisu dospel k záveru, že vo veci žalobcu nadriadený v medziach zákona č. 73/1998
Z.z. v súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, správne posúdil
intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom, ako aj naplnenie podmienky, že
jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a v súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. aj rozhodol.

65. Nič na uvedenom nemení, že Okresný súd Trenčín, žalobcu oslobodil pre skutok, ktorý je uvedený aj
v napadnutom personálnom rozkaze, lebo nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný.
Toto ešte neznamená, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď konanie žalobcu vyhodnotil ako
porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom (viď rozsudok najvyššieho

súdu sp. zn. 5Sž/92/1998, 2Sžo/156/2008 uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 366/06-9, III. ÚS
263/06, III. ÚS 345/05). V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu a aj Ústavného súdu SR, v
konaní o prepustenie policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami
Trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Aj keď žalobca
bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín oslobodený spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal

skutok, pre ktorý bol stíhaný, a ktorý aj potvrdil Krajský súd v Trenčíne ( v odôvodnení, ktorého neboli
uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by vyvracali odôvodnenie oslobodzujúceho rozsudku Okresného
súdu Trenčín), toto ešte neznamená, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď konanie žalobcu
vyhodnotil ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom (viď
rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 5Sž/92/1998, 2Sžo/156/2008 uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS

366/06-9, III. ÚS 263/06, III. ÚS 345/05). Podobný právny záver prijal aj Najvyšší správny súd SR
ako kasačný súd v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 zo dňa 24.05.2022: „Výsledok trestného
konania vedeného proti žalobcovi (a jeho právoplatné oslobodenie spod obžaloby za trestný čin
podielnictva) nemusí bez ďalšieho a automaticky determinovať výsledok administratívneho konania (o
jeho prepustení zo služobného pomeru). Ak aj skutkové zistenia príslušných orgánov verejnej moci napr.

nepostačujú na to, aby bola osoba uznaná vinnou z trestného činu (v rovine trestno-právnych dôkazných
štandardov), neznamená to, že dôkazy obstarané v administratívnom konaní nemôžu postačovať napr.
na prepustenie tejto osoby zo služobného pomeru.“

66. Obdobnú konštatáciu obsahuje odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp.zn.

18/22/2021 zo dňa 02.02.2022: „konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ je
samostatným konaním a postih za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné
stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Sžo/18/2013 zo dňa 16.04.2014, podľa ktorého: „konanie o služobnom
pomere a trestné konanie sú dve samostatné konania, pričom pre konanie vo veci prepustenia zo

služobného pomeru nie je rozhodujúci výsledok trestného konania v tom zmysle, či žalobca bude uznaný
vinným zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. V konaní o prepustení zo služobného pomeru, i
v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, je postačujúce preukázanie porušenia služobnej prísahy
alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie príslušného policajta
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tiež je potrebné uviesť,

že služobný orgán je v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. kompetentný v personálnych veciach konať
samostatne a nemá povinnosť prerušiť konanie za účelom vyčkania na výsledok trestného konania. Ani
prípadný právoplatný oslobodzujúci rozsudok by ešte neznamenal, že policajt sa nedopustil porušenia
služobnej disciplíny. Disciplinárna zodpovednosť je oveľa širšia ako zodpovednosť trestnoprávna.
Administratívne konanie sa od trestného konania odlišuje okrem iného aj väčšou neformálnosťou

procesu a podstatne voľnejšou procesnou úpravou dokazovania. V personálnom konaní možno použiť
ako dôkazy aj dôkazné prostriedky, ktoré nemusia svojou formou postačovať pre účely trestného
konania.“67. V zákone č. 73/1998 Z.z. zákonodarca nedefinuje, čo pokladá za porušenie prísahy alebo zvlášť
závažné porušenie služobnej povinnosti, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať
za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám,

ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechali správnemu orgánu
príslušnémunakonanie,abypodľavlastnejúvahyvkaždomjednotlivomprípadesámvymedzilhypotézu
právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení
porušenia prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom zákon nevymedzuje, z akých
hľadísk mal správny orgán vychádzať, teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom

konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného
porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu policajta (jeho doterajšie
hodnotenia), na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na
čas a situáciu (zabezpečovanie iných služobných povinností v súvislosti s voľbou prezidenta), za
ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu
porušenia konkrétnych povinností, na dôsledky... Zákon tu síce ponechal širokú možnosť uváženia v

prípade rozhodnutia o prepustení z pomeru príslušníka policajného zboru pre porušenie prísahy alebo
zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým
okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a ako správne uviedol žalobca, musí byť
logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.

68. Z administratívneho spisu vyplýva, že:
- vlastným vypočutím Ing. U. a Mgr. N. v rámci administratívneho konania (t.j. nie použitím ich výpovedí
z trestného konania) bolo preukázané že tieto osoby opakovane predali žalobcovi farebné kovy, a to na
čerpacej stanici ÖMV T.
- žalobca nechcel vedieť ich mená, ale oslovoval ich slovom „chalani“

- žalobca im za dodaný farebný kov platil v hotovosti (pozn. kasačného súdu: zrejme sa tak dialo bez
toho, aby mu bol vydaný doklad o kúpe tohto tovar (čo nepochybne vyplýva z toho, že obaja svedkovia
Ing. U. a Mgr. N. sa priznali, že predmetné kovové tyče kradli)
- tovar bol predávaný ďalej pod menami tretích osôb, pričom žalobca v minulosti (v lete 2014) požiadal
svojho kolegu o obstaranie fotografií občianskych preukazov osôb, ktoré by zaistil a pod. (výpoveď

svedka S. Š.P.), ktorý však tejto žiadosti žalobcu nakoniec nevyhovel
- osoby, pod menami ktorých sa kovové tyče ďalej predávali, o tomto predaji nevedeli, resp. na ňom
neparticipovali
- z ilustračnej fotodokumentácie od poškodenej spoločnosti vyplýva, že tyče, ktoré Ing. U. a Mgr. N.
kradli z poškodenej spoločnosti, boli takého balenia, resp. vyhotovenia, že to predmetné tyče robili

nezameniteľnými s kovovými tyčami iných subjektov (pozn.: nejedná sa o fotodokumentáciu tyčí, ktoré
kupoval priamo žalobca, ale o fotodokumentáciu identického druhu tovaru)
Všetky tieto dôkazy sú pritom dôkazmi, ktoré boli obstarané v administratívnom konaní, nezávisle od
dokazovania v trestnom konaní, ktoré bolo vedené proti žalobcovi, čo nakoniec potvrdil aj kasačný súd
v rozsudku sp.zn. 4Stk/10/2022.

69. Podľa ustanovenia § 469 SSP je krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu, ak dôjde
k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, v tomto prípade rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5S/171/2015-113
zo dňa 05.06.2018, a preto správny súd v ďalšej časti poukazuje na právny názor kasačného súdu
vyslovený v zrušujúcom rozsudku sp.zn. 4Stk/10/2022 zo dňa 24.05.2022.

70. Ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. od orgánov verejnej správy vyžaduje,
aby tieto primárne preukázali, že príslušník Policajného zboru porušil služobnú prísahu alebo služobnú
disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, čo je podstatne nižší dôkazný štandard ako je preukázanie
vedomosti žalobcu o tom, že tovar, ktorý kupuje, je kradnutý. V konečnom dôsledku je nižší dôkazný

štandard vyvolaný tým, že v predmetných konaniach (trestné konanie vs. konanie o prepustení zo
služobného pomeru) existujú rozdielne objekty dokazovania. Kým v trestnom konaní sa preukazuje
spáchanie trestného činu podľa dôkazných štandardov vyžadovaných predpismi trestného práva, v
prípade postupu podľa § 192 ods. 1 písm. e/zákona č. 73/1998 Z.z. je predmetom dokazovania nie
spáchanie trestného činu, ale porušenie služobnej disciplíny, resp. služobnej povinnosti zvlášť hrubým

spôsobom. Diferenciáciu v uvedenom zmysle odôvodňuje aj to, že podľa zákona č. 73/1998 Z.z. je
spáchanie úmyselného trestného činu úplne nezávislým dôvodom pre prepustenie príslušníka PZ zo
štátnej služby, a to podľa § 192 ods. 1 písm. f/ zákona [ „(1) Policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak f/ bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trestodňatia slobody“]. Zjednodušene povedané, oslobodenie príslušníka PZ spod obžaloby neznamená, že
konanie,ktorébolopredmetnomjehostíhania,nemôže-zasplneniapodmienky,žejeriadnepreukázané
- byť dôvodom pre jeho prepustenie zo služobného pomeru.

71. Kasačný súd poukázal v tejto súvislosti aj na rozsudok Okresného súdu Trenčín (sp.zn. 4T/4/2016),
ktorý je súčasťou súdneho spisu. Skutková veta uvedená v oslobodzujúcom rozsudku Okresného súdu
Trenčín (sp.zn. 4T/4/2016) pritom znie nasledovne: „obvinený Z. Y. dňa 23.05.2014 v čase o 06.00
hod. na čerpacej stanici ÖMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž. odkúpil za účelom ďalšieho odpredaja

a dosiahnutia zisku od obvineného Ing. Q. U. a od obvineného Mgr. M. N. tyčový cín s označením
815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 188,5 kg a tyčový cín s označením
UHV031 s obsahom olova a striebra 0% o váhe 156,60 kg spolu v hodnote XX.XXX,XX Eur, za ktorý
na mieste zaplatil X.XXX,- Eur a následne 24.06.2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici ÖMV
T. na diaľnici D1 v smere na Ž. odkúpil od týchto istých osôb tyčový cín s označením 815L 1100000-
G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 109,5 kg, tyčový cín s označením UHV031s

obsahom olova a striebra 0% o váhe 56,60 kg spolu v hodnote X.XXX,XX Eur a 113,1 kg medi v hodnote
XXX,- Eur, za ktorý tovar spolu zaplatil X.XXX,- Eur a napokon dňa 21.07.2014 v čase o 06.00 hod. na
čerpacej stanici ÖMV T. na diaľnici D1 v smere na Ž. prevzal od tých istých osôb odcudzený tyčový cín
s označením 815L 1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 110 kg, odcudzený
tyčový cín s označením UHV031 s obsahom olova a striebra 0% o váhe 105,20 kg spolu v hodnote

X.XXX,XX Eur, za ktorý tovar zaplatil X.XXX Eur, takto na seba previedol uvedené kovy v hodnote
XX.XXX,XX Eur napriek tomu, že bol uzrozumený o samotnom pôvode prevedeného tovaru ako veci,
ktorá bola odcudzená obvinenými Ing. Q. U. a Mgr. M. N..“ (č. l. 105 súdneho spisu).

72. V tom istom rozsudku (str. 5 rozsudku, č. l. 107 súdneho spisu) sa pritom uvádza, že „bolo

nepochybne dokázané, že predmetný tovar obžalovaný Z. Y. opakovane tak, ako sa to uvádza v
žalovanom skutku v inkriminovanom čase a na inkriminovaných miestach prevzal od t.č. odsúdených
Ing. Q. U. a Mgr. M. N., ktorí tento obaja predtým spoločným konaním odcudzili v poškodenej obchodnej
spoločnosti, kde aj pracovali, čo ani sám obžalovaný v rámci uplatňovania svojich procesných oprávnení
už nespochybňoval na ostatnom hlavnom pojednávaní, resp. to potvrdil, na druhej strane však súčasne

nebolo nezvratne, bez akýchkoľvek rozumových pochybností preukázané tvrdenie v žalovanom skutku,
že obžalovaný Z. Y. tak urobil aj napriek tomu, že mal mať vedomosť o nelegálnom pôvode tohto tovaru.“

73. Okresný súd Trenčín zároveň v odôvodnení predmetného trestného rozsudku uvádza, že dôkazom
toho, že žalobca mal vedomosť o pôvode tovaru nie je ani to, že následný predaj sa žalobca snažil

realizovať tak, aby nebol v každom prípade stotožnený, keďže tento postup mohol zvoliť aj z dôvodu „že
by takáto jeho obchodná aktivita mohla byť v rozpore s obmedzeniami zdrojov svojich príjmov policajta
v zmysle platného Zákona o Policajnom zbore.“ (str. 5 rozsudku, č. l. 107 súdneho spisu), t.j. javí sa, že
nie je sporné ani to, že tento tovar žalobca predával pod menom tretích osôb.

74. Podľa názoru kasačného súdu z doterajšieho dokazovania - či už v rámci administratívneho konania
o prepustení žalobcu zo služobného pomeru alebo z trestného konania v predmetnej veci - preto nie je
sporné, že nákupy kovových tyčí žalobca uskutočňoval tak, ako je to uvedené vyššie (čo vyplýva nielen
z dokazovania v administratívnom konaní, ale aj v trestnom konaní). Sporným je výklad a relevancia
týchto skutkových okolností pre účely administratívneho konania o prepustení žalobcu zo služobného

pomeru príslušníka Policajného zboru.

75.Kasačnýsúdďalejkonštatoval,žezadministratívnehospisuvyplýva,žekovovétyčežalobcakupoval
od neznámych osôb (resp. od osôb, ktorých mená ani nechcel vedieť), že tak robil aspoň 3x, že tak robil
na čerpacej stanici ÖMV T., ako aj to, že tento tovar následne predával pod menami iných osôb (ktoré

sa pokúšal - neúspešne - v rozpore so zákonom - získať aj od kolegu - S. Š.).

76. Na základe preskúmania administratívneho spisu žalovaného správny súd konštatuje, že orgán
verejnej správy v čase rozhodovania vychádzal z dôkazov, ktoré zabezpečil zákonným spôsobom a
vlastnou činnosťou a tieto potvrdzovali spáchanie protiprávneho konania žalobcom. V zmysle § 238

ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými je možno zistiť skutočný
stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správny orgán všetky vykonané dôkazy, ktoré
boli vymenované aj v napadnutom rozkaze následne v zmysle ust. § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998
Z.z. zhodnotil podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnejsúvislosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu (za súčasného zhodnotenia
okolností podľa § 233 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z.), pričom po ich vyhodnotení bolo správne konštatované
protiprávne konanie žalobcu, ktoré bolo nezlučiteľné s postavením príslušníka Policajného zboru.

77. Z obsahu služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona) vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a
disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť
a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, bude sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

78. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona patrí okrem iného aj povinnosť (a)
plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; (f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu
dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v

súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; (g) v štátnej službe i mimo
štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor
a (h) dodržiaval' služobnú disciplínu.

79. V okolnostiach prípadu žalovaný orgán verejnej správy hodnotil konanie žalobcu ako zvlášť hrubé

porušenie služobnej prísahy, ktoré aj podľa názoru súdu, bez ohľadu na to, či v trestnom konaní bolo
kvalifikované ako trestný čin alebo nie, je v absolútnom rozpore s obsahom služobnej prísahy policajta.

80. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval v zmysle platnej právnej úpravy, nebral do úvahy údaje z
pohľadu trestného práva, ale v rámci konania o prepustení boli zabezpečené dôkazy, ktoré v konkrétnom

čase preukázali skutočnosť, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú
prísahu a služobnú povinnosť a súčasne jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by
bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa názoru súdu sú námietky žalobcu ohľadom
nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaným irelevantné, keď aj sám vo svojich vyjadreniach
a v žalobe nepopiera, že došlo ku konaniu, ktoré žalovaný vyhodnotil ako porušenie služobnej prísahy

a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Bránil sa len tým, že nemal vedomosť o tom, že
tovar, ktorý od neznámych ľudí kupoval je kradnutý. Nepoprel a ani žiadnym spôsobom nevyvrátil
tvrdenie žalovaného, že odkúpený tovar - farebný kov odpredal do spoločnosti Medeko Cast, s r.o. pod
menami osôb, ktoré neboli pri predaji prítomné a ani o ňom nevedeli ( výpoveď týchto osôb je založená
v administratívnom spise) a tiež, že požiadal svojho kolegu, aby mu prefotil nejaké občianske preukazy,

aspoň 2 alebo 3, o čom svedčí výpoveď policajta S. Š. zo dňa 16.01.2015 (jeho výpovedi tiež súčasťou
administratívneho spisu). Žalobca na svoju obhajobu za tým účelom neprodukoval a ani nenavrhol
vykonať žiaden dôkaz. Správny súd tiež konštatuje, že skutok, tak ako je popísaný v personálnom
rozkaze, a ktorý zakladá dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného
zboru v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. vyplýva zo zistení orgánu verejnej

správy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a tiež aj s rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.
4T/4/2016, na ktoré skutočnosti poukazuje aj kasačný súd v zrušujúcom rozsudku 4Stk/10/2022 zo dňa
24.05.2022. Žalovaný vychádzal zo skutočností ním zistených vo vzťahu k riešeniu personálnej otázky,
za stavu ktorého preskúmavané skutočnosti nemusia byť trestným činom. Vo vzťahu k uvedenému
súd neuznal dôvodnú ani námietku žalobcu, že rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru

je založené na výstupoch z použitia informačno - technických prostriedkov, ku ktorým sa žalobca
nemal možnosť vyjadriť počas konania, pretože nie sú obsahom administratívneho spisu. Súčasťou
administratívneho spisu je hlásenie OISZ ÚIS SKIS MV SR CVS: SKIS-408/O1SZ-V-2014 zo dňa
22.12.2014, vyrozumenie od vyšetrovateľa zo dňa 15.01.2015, zápisnica o výsluchu žalobcu s jeho
vyjadreniami; zápisnice o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci Ing. Q. U., Mgr.

M. N., N. A., A. C., ppráp. S. Š., E. Y., A. O., Z. U., Q. B., A.Á. S., Ľ. N. a Z. E.; fotodokumentácia
cínu; fotokópia plánu služieb OO PZ Stupava; záznam o odmenách a trestoch žalobcu; zhodnotenie
jeho služobnej činnosti; stanovisko výboru ZO OZP č. 8/54 Malacky č. p.: OZ-3/BA-5/2015. Z uvedeného
je zrejmé, že žalovaný pri rozhodovaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru nevychádzal z
nezákonných a neprípustných dôkazov, výstup z použitia informačno-technických prostriedkov na ktoré

žalobca poukazuje, nie sú obsahom administratívneho spisu a žalovaný pri rozhodovaní o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru z nich ani nevychádzal, nakoľko skutkový
stav veci bol riadne a dostatočne zistený jeho vlastným vykonaným dokazovaním.81. Podľa názoru súdu spoločenskú nebezpečnosť konania žalobcu zvyšuje skutočnosť, že nekonal
v súlade s požiadavkami zákona, že policajt má byť disciplinovaný, čestný, statočný, aby svoje sily a
schopnosti vynaložil na ochranu práv občanov, ich bezpečnosti a verejného poriadku. Zároveň žalobca

ako policajt zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti príslušníka Policajného zboru
uvedené v ust. § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zák. č. 73/1998 Z.z., nakoľko v čase mimo štátnej služby
sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
pretože ako príslušník Policajného zboru previedol na seba tovar-veci bez toho, aby sa zaujímal o to,
kto mu túto vec predáva a rovnako aj o pôvod kupovanej nadobúdanej veci a žalobca následne tieto veci

predával ďalej pod menom tretích osôb, ktoré o tom vôbec nevedeli a nevedeli ani o predávanom tovare.
Ako policajt mohol vedieť, že s účastníkmi tejto obchodnej transakcie sa mohol v budúcnosti stretnúť aj
pri výkone svojich služobných povinností v Policajnom zbore, a týmto spôsobom žalobca narušil vážnosť
Policajného zboru a dôveru v tento zbor.

82. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka

Policajného zboru zotrval policajt, ktorý sa nezdržal protiprávneho konania a sám vedome konal v
rozpore so zákonom. Aj podľa názoru súdu každý príslušník Policajného zboru má väčšiu zodpovednosť
za svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má byť vzorom, pretože je akousi „predĺženou rukou
štátu“ a má dôsledne dodržiavať právne predpisy a plniť svoje povinnosti. K uvedenému pozri napr.
aj rozsudok NS SR sp.zn. 2Sžo/73/2014. Preto ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo

na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných
povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru. Na
základe uvedeného má správny súd za to, že v danom prípade boli kumulatívne splnené dve zákonné
podmienky, a to porušenie služobnej prísahy žalobcom ako príslušníkom Policajného zboru zvlášť
hrubým spôsobom a porušenie služobnej povinnosti. Preto jeho ponechanie v služobnom pomere by

bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko príslušník Policajného zboru sa pri vzniku
služobného pomeru zaväzuje, že bude čestný, statočný a disciplinovaný, svoje sily a schopnosti vynaloží
na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného
života a bude sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi.

83. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že vlastnosti (čestnosť, statočnosť, disciplína a
pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu práv a majetku občanov) sú základnými predpokladmi k
výkonu služby v Policajnom zbore. Každý príslušník Policajného zboru, ktorý tieto vlastností nemá a
prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť Policajného zboru. Konanie, ktorého sa

žalobcadopustil,jevpríkromrozporesobsahomslužobnejprísahyanezodpovedáanivyššieuvedeným
služobným povinnostiam policajta.

84. Správny súd taktiež poukazuje skutočnosť, že posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej
prísahy alebo služobnej povinnosti, ako aj otázky, či v nadväznosti na toto porušenie by bolo ponechanie

dotknutého policajta v služobnom pomere na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, je predmetom
správneho uváženia žalovaného, pričom správnemu súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal
diskrečné oprávnenie orgánu verejnej správy. Na strane druhej, ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Sžo/175/2015, odôvodnenie rozhodnutia o prepustení policajta zo služobného pomeru
musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zisteným v jednotlivom prípade. Teda nemôže sa jednať

o akési paušalizované konanie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť hrubým spôsobom a že
ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

85. Správny súd vo vzťahu k uvedenému konštatuje, že žiadané kvality rozhodnutia, a to dôvody
na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v ňom uvedené, sú zrozumiteľné, dostatočne logické

a konkretizované vo vzťahu k zistenému konaniu žalobcu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia skonštatoval, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol
čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený
prospech opakovane vykupoval tyčový cín a meď od osôb, ktoré ich predtým odcudzili na svojom
pracoviskuatietonáslednesoziskompredávalpodmenamiosôb,ktorýchosobneúdajezistilnelegálnou

lustráciou v Informačnom systéme MV SR alebo iným nezisteným spôsobom, a ktoré predaj podľa ich
výpovedi nerealizovali ani sa pri ňom nezúčastnili. Žalobca pritom vzhľadom na stav tyčového cínu, jeho
pôvodné balenie z výroby, označenie výrobným číslom, puncom a čiarovým kódom ako aj vzhľadom
na situáciu a okolnosti odkúpenia ako skúsený príslušník Policajného zboru s dlhoročnou praxou mala mohol vedieť, že tieto kovy pochádzajú z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou. O takej jeho
vedomosti svedčí aj skutočnosť, že tieto kovy predával pod inými menami a snažil sa tak utajiť stoju
totožnosť. Osobné údaje osôb, ktoré chcel uviesť ako predajcov ním odkúpeného činu sa pokúsil získať

aj od kolegu, ktorého požiadal o prefotenie preukazov totožnosti osôb, ktoré by tento náhodou predviedol
alebo zaistil. Svoje sily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu osobných údajov a majetku iných,
ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Nedodržal ani služobnú disciplínu, keď sa nezdržal
konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil
aj základné povinnosti policajta uvedene v § 48 ods. 3 písm. f/, g/ a h/ zákona, čím žalovaný poukázal

na závažnosť zisteného konania. Rozhodnutie žalovaného podľa názoru súdu tak nevykazuje znaky
svojvôle a dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení.

86. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalobcu, že orgán verejnej správy vo veci jeho prepustenia
zo služobného pomeru príslušníka PZ rozhodol nezákonne Žalobca nepredložil žiaden hodnoverný a
presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody jeho

prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ. Naopak získané dôkazy žalovaným jednoznačne
potvrdzujú žalobcove protiprávne konanie. Správny súd dospel k záveru, že orgán verejnej správy
zistil skutkový stav dostatočne a úplne a dôkazy boli získané zákonným spôsobom, sú relevantné a
boli vyhodnotené objektívne a tvoria ucelený a hodnoverný celok preukazujúci, že žalobca sa dopustil
protiprávneho konania tak, ako to bolo v konaní zistené, pričom všetky tieto dôkazy boli hodnotené

jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Ak teda žalobca nesúhlasí s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, neznamená to, že sa konania v ňom uvedeného nedopustil. Správny súd dospel k záveru,
že skutočnosti, ktoré zakladali zákonný dôvod orgánu verejnej správy na prepustenie žalobcu ako
príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru boli v konaní jednoznačne preukázané dôkazmi
obsiahnutými v administratívnom spise a konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka

PZ bolo striktne vykonané na základe zákona č. 73/1998 Z.z. a v jeho medziach. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, je v danom prípade podľa názoru správneho súdu odôvodnený záver, že orgán verejnej
správy po dostatočnom zhodnotení dôkazov a na základe dôkladného posúdenia veci v súlade s
právnymi predpismi, dospel k záveru, že konanie žalobcu dosiahlo intenzitu zvlášť hrubého porušenia
služobnejprísahyaslužobnejpovinnostistým,žejehoponechanievslužobnompomerebybolonaujmu

dôležitých záujmov štátnej služby. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

87. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby vyplynulo súdu, že správny orgán vec
správne právne posúdil, rozsiahlym dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a zistil, že

žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a preto bol v zmysle ust. § 192
ods. 1 písm. e/ citovaného zákona prepustený zo služobného pomeru. Samotná skutočnosť, že žalobca
sa s právnym názorom žalovaného nestotožnil, napáda v okolnostiach prípadu vecnú nesprávnosť,
nemôževiesťkzáveruozjavnejneodôvodnenostialeboarbitrárnosťitohtonázoru.Osvojvôliprivýklade

a aplikácii zákonného predpisu žalovaným by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.

88. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už
opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať

logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát
musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na
skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom
vo výrokovej časti. (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/3/2012).

89. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III.
ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03, II. ÚS 9/2013).

90. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces
zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že
na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniťrozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko
z 29.05.1997, Recueil III/1997).

91. Záverom správny súd uvádza, že žalobca v podaní doručenom súdu dňa 05.09.2022 žiadal, aby súd
pripojil spis Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/4/2016. Správny súd uvádza, že navrhnuté dokazovanie
nevykonal, nakoľko nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z
hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum
rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov,

ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní.

92. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny súd
dospel k záveru, že orgány verejnej správy vykonali potrebné dôkazy pre ustálenie skutkového stavu
v danej veci a vysporiadali sa so spornými skutkovými okolnosťami a teda v konaní bol riadne zistený
skutkový stav veci, ktorý preukazoval, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil

služobnú prísahu a služobné povinnosti a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by
bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda vznikol zákonný dôvod na jeho prepustenie zo
služobného pomeru príslušníka PZ.

93. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych

orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto
súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

94. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi súd

právo na náhradu trov konania nepriznal, keď základným predpokladom priznania náhrady trov konania
je vecný úspech v konaní. Žalovaný bol síce v konaní úspešný, no žiadne trovy konania mu nevznikli,
preto mu ich súd podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal.

95. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému

žiadne trovy konania nevznikli a ani si ich neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Žalobcovisúdprávonanáhradutrovkonania(vrátanetrovkasačnéhokonania)nepriznal,keďžežalobca
vo veci nemal úspech.

96. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej
pomoci.