Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123203642
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123203642.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. X, XXX XX E. F., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou A. G., s. r. o., so sídlom
Lenardova 8, 851 01 Bratislava, IČO: 47 413 930, proti žalovaným 1.) C. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XX, XXX XX D. B., 2.) PHARMATEX LTD., so sídlom Enterprise House 2 Pass Street,
Oldham, Manchester, OL9 6HZ, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Identifikačné
číslo spoločnosti: 13926023, o určenie vlastníckeho práva,, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to bytu č. X, č. vchodu X J. B. I.
K., súpisné číslo stavby XXX E. E. F. na parcele reg. L., M. XXXX/X, vrátane spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach zariadenia k domu na príslušenstve o veľkosti 56/1059 evidovaného v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXX, pre kat. úz. E. F., obec E. F., okres B..

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobkyňa voči žalovanému v 1.
rade nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade nemá žiadna zo strán nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to bytu č. X,
číslo vchodu X, J. B. I. K. súpisné číslo stavby XXX E. E. F., na parcele registra „C“ číslo XXXX/X vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti
56/1059, evidovaného v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. F., obec E.
F., okres B.. Zároveň sa domáhala určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako
predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim je neplatná.

2. Žalobu odôvodnila tým, že nadobudla byt v roku 2005 na základe zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu. Nahliadnutím do online údajov katastra nehnuteľností 5.4.2023 sa dozvedela, že
byt je podľa údajov na liste vlastníctva zapísaný ako vlastníctvo spoločnosti žalovaného v 2. rade.
Na základe nahliadnutia do zbierky listín katastra ďalej zistila, že Okresný úrad Prešov, katastrálny
odbor, dňa 04.11.2022 pod číslom vkladu V 8486/2022 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k bytu v prospech žalovaného v 1. rade na základe kúpnej zmluvy, ktorá mala byť

uzavretá medzi žalobkyňou ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim. Z dokumentov v
zbierke listín katastra nehnuteľností vyplýva, že predmetnou údajnou kúpnou zmluvou má byť Kúpna
zmluva datovaná 11.8.2022 v znení dodatku č. 1 datovaného 28.10.2022. Žalobkyňa vlastníctvo bytu
nepreviedla, údajnú kúpnu zmluvu neuzavrela, údajného kupujúceho – žalovaného v 1. rade nepozná,nikdy s ním nebola v kontakte a podpis na „kúpnej zmluve“ ani na „dodatku č. 1“ nie je jej podpisom,
ale sa jedná o podpisy sfalšované. Doložky osvedčenia pravosti podpisov sú falošné. Vzhľadom k
tomu, že žalobkyňa vlastníctvo bytu nepreviedla, je naďalej vlastníčkou predmetného bytu. Žalobkyni

nebolo zo strany Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru, doručené rozhodnutie o prerušení
konania s výzvou na nápravu predloženej listiny „kúpnej zmluvy“ s ohľadom na chýbajúce údaje
kúpnej zmluvy, ktoré boli opravené „dodatkom č. 1“ a to napriek tomu, že ako účastníkovi konania jej
malo byť rozhodnutie doručené (o tom, že takéto rozhodnutie existuje svedčí dĺžka trvania konania a
predloženie „dodatku č. 1“; pokiaľ rozhodnutie neexistuje bolo by dôvodné domnievať sa, že kataster

informoval len žalovaného v 1. rade „neformálne“ mimo riadneho úradného procesu). O povolení vkladu
sa žalobkyňa dozvedela nahliadnutím do zbierky listín katastra nehnuteľností dňa 5.4.2023. Vyššie
uvedené skutočnosti tvoria predmet trestného oznámenia podaného za prítomnosti žalobkyne ako
poškodenej bezprostredne po nahliadnutí do zbierky listín katastra nehnuteľností dňa 5.4.2023, na
základe ktorého je vedené trestné konanie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Prešove pod
ČVS:ORP-361/3-VYS-PO-2023.Jednásaopodvod,kedyžalobkyňabola„zbavená“vlastníckehopráva

bez jej vedomia a pričinenia v dôsledku podvodného konania doposiaľ nezistenej osoby, prevodom na
základe sfalšovaného podpisu. Vlastnícke právo sa pritom radí medzi práva, požívajúce tú najvyššiu
mieru ústavnej ochrany. Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor bol opakovane uvedený do omylu
pokiaľ ide o náležitosti listiny (podpis, osvedčenie podpisu), na podklade ktorej bol navrhovaný vklad
vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade zapísaný. Zjavne podvodné konanie vyplýva aj zo skutočností,

že podpisy pripojené na kúpnej zmluve a dodatku č. 1 sa nezhodujú s podpisom žalobkyne. Dokonca ani
sfalšované podpisy vykonané neznámou osobou (osobami) na kúpnej zmluve a na dodatku č. 1 si nie sú
podobné a osvedčovacie doložky Mesta Prešov na kúpnej zmluve a dodatku č. 1 sú sfalšované, pričom
údajné číslo občianskeho preukazu žalobkyne je vymyslené a podľa informácií žalobkyne pracovníčka
E. N., ktorá mala podpisy žalobkyne 2x osvedčiť, v tom čase už nepracovala na Mestskom úrade Prešov

a došlo podľa všetkého k zneužitiu pečate a jej údajov na vyhotovenie osvedčovacej doložky. podpisy
uvedené na kúpnej zmluve a dodatku č. 1 v osvedčovacej doložke pri mene p. E. N. sú si zjavne
nepodobné, pričom v prípade pracovníka zodpovedného za agendu je nanajvýš netypické, že by svoj
podpis vyhotovovaný v rádovo stovkách či tisíckach prípadov tak výrazne menil. Formát doložky podľa
informácií žalobkyne nezodpovedá aktuálne používanému formátu Podpisy uvedené na kúpnej zmluve

a dodatku č. 1 pri označení žalovaného v 1. rade sú si nepodobné, akoby vykonané dvoma osobami, na
dodatku č. 1 ledabolo, “už nech to je” (potreba opravy “kúpnej zmluvy” by u páchateľov dozaista vyvolala
nevôľu nakoľko sa množili dôkazy použiteľné v trestnom konaní). Ako vlastník bytu je v súčasnosti
vedený žalovaný v 2. rade, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená Kúpna zmluva V-10424/2022,
vklad bol povolený dňa 21.12.2022 - číslo zmeny 1231/2022. Žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom bytu,

vzhľadomktomu,žežalovanýv1.radebytnenadobudolatentonemoholďalejpreviesťnaďalšiuosobu.
Kúpnazmluva(akoajdodatokč.1kpredmetnejkúpnejzmluve)medzižalobkyňouažalovanýmv1.rade
predstavuje neexistentný, ničotný právny úkon (non negotium), postihnutý zásadnou vadou – úplnou
absenciou vôle a prejavu vôle žalobkyne. Občiansky zákonník takéto neexistentné úkony vyslovene
neupravuje. V súlade s názormi prezentovanými v odbornej literatúre ako aj v rozhodovacej činnosti

vyšších súdov (viď v tejto súvislosti napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR prijaté vo veľkom senáte
obchodnoprávneho kolégia, sp. zn. 1VObdo/1/2021 citujúce uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31.
januára2019,č.k.26Cob/81/2018atamuvádzanéstanoviskávyjadrujúcichsasubjektov)mážalobkyňa
za to, že vzhľadom na intenzitu a povahu vady predmetného právneho úkonu urobeného v písomnej
forme(kúpnazmluvaresp.dodatokč.1)spočívajúcuvtom,žeobsahujesfalšovanýpodpis,preukazujúci

skutočnosť, že daný právny úkon nie je ani právnym úkonom osoby v nej označenej (žalobkyne),
nemôže vyvolať žiadne právne následky a nemožno naň vôbec ani prihliadať a ani ho považovať za
existentný. Keďže neexistuje právny úkon, na základe ktorého žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke
právo k bytu od žalobkyne, žalovaný v 1. nikdy nenadobudol vlastnícke právo k bytu a nemohol tak
vykonávať dispozičné (ani iné) práva k bytu vyplývajúce z obsahu vlastníckeho práva. Predovšetkým,

v zmysle zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet (nikto nemôže na iného
previesť viac práv, ako má sám) žalovaný v 1. rade nemohol platne previesť vlastnícke právo na tretiu
osobu – na žalovaného v 2. rade. V predmetnom prípade právny dôvod nadobudnutia vlastníctva
u žalovaného v 1. rade nikdy neexistoval, nejedná sa o prípad dodatočného odpadnutia právneho
dôvodu (ako napr. z dôvodu odstúpenia) až potom, ako nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva tretia

osoba (žalovaný v 2. rade). Vzhľadom k povahe „kúpnej zmluvy“ ako neexistentného právneho úkonu,
ktorého právne dôsledky sú „minimálne“ rovnaké ako u absolútne neplatného právneho úkonu, t. j.
nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, je možné podporne poukázať napr.
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 50/2010-11, rozsudok Najvyššieho súduSlovenskej republiky zo dňa 30.3.2011, sp. zn. 3 Cdo 144/20102, či uznesenie Najvyššieho súdu zo
dňa 29. 6. 2021, sp. zn. 8Cdo/278/20193, v ktorých bola otázka vlastníckeho práva odvodeného od
predchádzajúceho „nevlastníka“ posúdená tak, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu

nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Uvedený záver je potrebné vztiahnuť aj na
tu prejednávanú vec: Vlastníčkou bytu je naďalej žalobkyňa. Žalovaný v 2. rade je vlastník výlučne
„domnelý“, ktorému v rozpore so skutočnosťou svedčí zápis v katastri nehnuteľnosti. Len na okraj, v
kontexte okamžitej realizácie následného prevodu bytu žalovaným v 1. rade na žalovaného v 2. rade
ako zahraničný subjekt aktívne nepôsobiaci v Slovenskej republike so zameraním na farmaceutickú

oblasť(?) by visel nad prípadným tvrdením o „dobromyseľnosti“ žalovaného v 2. rade na prvý pohľad
tieň dôvodnej pochybnosti.

3. Žalovaný v 1. rade sa k podanej žalobe nevyjadril.

4. Žalovaný v 2. rade k podanej žalobe uviedol, že uzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným v l. rade.

VzmysleVIbod1Zmluvyboladojednanákúpnacenavovýške75.000,-eur,ktorábolauhradenáformou
bezhotovostného prevodu na bankový účet advokátskej kancelárie na základe zmluvy o úschove. Po
vyznačení plomby na LV bola kúpna cena dňa 08.12.2022 prevedená do advokátskej úschovy a po
zmene vlastníka na LV č. XXXX, bola následne dňa 23.12.2022 kúpna cena advokátom prevedená na
účet predávajúceho. Na základe uvedených skutočností bol dňa 21.12.2022 Okresným úradom Prešov,

katastrálny odbor povolený vklad do katastra nehnuteľnosti, kedy sa výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
stala spol. PHARMATEX LTD.. Kúpa uvedenej nehnuteľnosti predstavuje pre spol. PHARMATEX LTD.
spôsob zabezpečenia pohľadávky vo vzťahu ku A. A. O.. Niekedy v mesiacoch október/november v
roku 2022 konateľa spoločnosti oslovil známy p. O. s tým, že vo E. F. je na predaj byt za výhodnú
cenu, o ktorý ma záujem, avšak nemá dostatok finančných prostriedkov na jeho kúpu. Uistil ho, že

všetkospredávajúcimzabezpečí,atovrátaneobhliadkybytu,akoajdokumentáciespojenejsprevodom
nehnuteľnosti, následné prevzatie bytu, prepis správcu a pod. Pána O. poznal, dohodli sa, že kúpu bytu
zrealizuje spol. PHARMATEX LTD. Následne p. O. na základe Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy,
mal byt aj s províziou pre spol. PHARMATEX LTD. odkúpiť do 06.03.2023 späť cez hypotekárny úver,
alebo iným spôsobom z vlastných zdrojov. Do dnešného dňa k odkúpeniu bytu nedošlo. So žalovaným

v 1. rade sa stretol dva krát. Prvýkrát pri podpise kúpnej zmluvy dňa 05.12.2022, kedy prišiel do hotela
Black Horse v Prešove, a následne odišiel overiť svoj podpis na matriku a podpísať advokátsku úschovu.
Poslednýkrátsavtenistýdeňstretlipredbudovoukatastra,kdedoniesolvšetkypodpísanédokumentya
následne išiel podať návrh na vklad. Organizačne celý priebeh kúpy nehnuteľnosti zabezpečoval p. O.. Z
dôvoduopatrnostiakokonateľspoločnostidňa17.07.2023podaltrestnéoznámenie,nakoľkospoločnosť

PHARMATEX LTD. sa mohla stať obeťou trestného činu podvodu v zmysle § 221 ods. 3 Trestného
zákona. Podvodným konaním mohla byť spoločnosť PHARMATEX LTD. uvedená do omylu, pričom
vyplatením kúpnej ceny by bola spoločnosti PHARMATEX LTD. spôsobená škoda vo výške 75.000,-
eur. Aktuálne sú však všetky tvrdenia žalobkyne postavené len v rovine tvrdení, ktoré je v priebehu
konania vo veci samej nevyhnutné preukázať výsluchmi strán a svedkov, rovnako aj písmoznaleckými

posudkami a listinnými dôkazmi.

5. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaný v 2. rade musel mať aspoň všeobecné povedomie o finančnej
kondícii budúceho kupujúceho, p. O., na ktorého bol vyhlásený konkurz a sa vedie výkon záložného
práva k domu vo vlastníctve p. O. od 21.10.2021 dobrovoľnou dražbou. Žalovaný v 1. rade do dnešného

dňa nepoprel ani jedno tvrdenie žalobkyne ani sám žiadne tvrdenie neuviedol.

6. Žalovaní sa k replike nevyjadrili.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a

zistil tento skutkový stav:

8. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 11.08.2022 uzavretej medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným
v 1. rade ako kupujúcim, mal žalovaný v 1. rade nadobudnúť vlastnícke právo k bytu č. X, č.
vchodu X J. B. I. K., súpisné číslo stavby XXX E. E. F. na parcele reg. L., M. XXXX/X, vrátane

spoluvlastníckehopodielunaspoločnýchčastiachzariadeniakdomunapríslušenstveoveľkosti56/1059
evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, pre kat. úz. E. F., obec E. F., okres B. (ďalej aj ako
„nehnuteľnosť“). Podpisy na kúpnej zmluve malo overiť mesto Prešov a to zamestnankyňou E. N..9. Dňa 28.10.2022 mala žalobkyňa uzatvoriť so žalovaným v 1. rade dodatok č.1 ku kúpnej zmluve,
ktorým došlo k úprave zmluvných strán a správcu. Podpisy na dodatku č.1 kúpnej zmluve malo overiť
mesto Prešov a to zamestnankyňou E. N..

10. Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor, dňa 04.11.2022 pod číslom vkladu V 8486/2022 povolil
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k bytu v prospech žalovaného v 1. rade.

11. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2022 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim

a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, žalovaný v 2. rade nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

12. Dňa 06.12.2022 uzatvorili žalovaný v 2. rade s A. A. O. zmluvu o budúcej zmluve, podľa ktorej sa
zmluvne strany zaviazali, že v lehote do 90 dní uzatvoria kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod
nehnuteľnosti s kúpnou cenou vo výške 99.000,- eur.

13. Z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že ako vlastník nehnuteľnosti je zapísaný žalovaný v 2. rade.

14. Z potvrdenia mesta Prešov vyplýva, že E. N. bola zamestnaná na Mestskom úrade v Prešove od
15.08.2013 do 14.06.2021 a od 01.10.2023 do 07.01.2024.

15. Žalovaný v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že bol oslovený nejakým ukrajinským pánom s tým,
že za províziu má podpísať nejaké papiere. Popísal ho ako hrubšieho pána, na krátko ostrihaného,
výška asi 170 cm. Podpísal dva alebo tri papiere, ktoré nečítal. Ďalej uviedol, že so žalobkyňou sa nikdy
nestretol a ani nikdy nebol v spornom byte. Nemal ani záujem o byt. Nevedel sa vyjadriť k podpisu
žalobkyne na zmluve. Potvrdil, že mu prišli na účet peniaze, 2000,- eur bola provízia, 400,- eur alebo

1800,- eur zostalo na účte a zvyšok odovzdal pánovi. Nevedel sa vyjadriť, kto odniesol kúpne zmluvy
na kataster. Nevedel sa vyjadriť, či došlo k odovzdaniu peňazí žalobkyni za byt a ani kto odovzdával
peniaze. Žalovaný poprel, aby poznal pána O..

16. Konateľ žalovaného v 2. rade pri svojom výsluchu uviedol, že sa stretol so žalovaným v 1. rade sa

pri podpise kúpnej zmluvy. Postup popísal pri výpovedi v trestnom konaní. Pán O. chcel kúpiť tento byt
a mal sa stretnúť aj so žalovaným v 1. rade. Takto kupovali viacero nehnuteľnosti. Kúpna cena bola
vyplatená cestou advokátskej úschovy.

17. Konateľ žalovaného v 2. rade bol dňa 22.11.2023 vypočutý v trestnom konaní ako svedok –

poškodený, kde uviedol, že pán O. mal záujem o byt, avšak nemal dostatok finančných prostriedkov
na jeho kúpu. Pána O. poznal, dohodli sa, že spol. PHARMATEX LTD., požičia finančné prostriedky na
kúpu predmetného bytu, a zároveň ho bude mať v zábezpeke, kým nedôjde k jeho odkúpeniu p. O..
K odkúpeniu bytu aj s províziou pre spol. PHARMATEX LTD., malo dôjsť v lehote do 3 mesiacov cez
hypotekárny úver, alebo iným spôsobom zo zdrojov p. O.. Celý proces realizácie prevodu vlastníctva

zastrešoval p. O., a to vrátane obhliadky bytu, komunikácie s predávajúcim a pod. Jediné a posledné
stretnutiespredávajúcimp.H.bolovdeňpodpisukúpnejzmluvydňa05.12.2022.Kodkúpeniubytup.O.
v dojednanej lehote nedošlo a dňa 26.06.2023 mu ako konateľovi spoločnosti PHARMATEX LTD., bola
doručenážalobaA.B.ourčenievlastníckehoprávasnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniazo
dňa 17.04.2023, ktorá sa domáha určenia vlastníckeho práva k bytu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy

zo dňa 05.12.2022 medzi mnou, teda spoločnosťou PHARMATEX LTD., a C. H. ako predávajúcim ma
tom skutkovom základe, že p. B. prišla o vlastníctvo k bytu podvodným konaním, a teda, že je stále
vlastníkom nehnuteľnosti. Argumentácia žalobkyne sa opiera o tvrdenia, že jej podpisy na kúpnej zmluve
zo dňa 11.08.2022 boli sfalšované. Rovnako sfalšované mali byt' podpisy aj na dodatku č. 1 ku Kúpnej
zmluve zo dňa 28.10.2022, kedy sa podpisy rovnako nezhodujú s jej inými vlastnoručnými podpismi.

Kúpna cena v zmysle čl. IV. Zmluvy zo dňa 11.08.2022 mala byť dojednaná vo výške 15.000 Eur a ktorá
mala byt' uhradená v hotovosti. S pánom O. má obchodný vzťah a poznajú sa cca od mesiaca jún 2022.
Spoznali sa pri príležitosti kúpy bytu spoločnosťou CRYSTAL INVEST LTD., v mene ktorej konal a bol
štatutárnym zástupcom a pán O. ho na osobnom stretnutí požiadal aby financoval kúpu bytu, ktorá by
bola majetkom spoločnosti CRYSTAL INVEST LTD., a na základe písomného zmluvného vzťahu medzi

spoločnosťou CRYSTAL INVEST LTD., a A. A. O., malo dôjsť k spätnému odkúpeniu tejto nehnuteľnosti
pánom O., k čomu do dnešného dňa nedošlo. S pánom O. uskutočnil viac takýchto obchodov. Bolo to pre
spoločnosť PHARMATEX LTD., výhodné a nakoľko nemal financie na to, tak do toho išli. Osoba A. A. O.,
bola pre spoločnosť' dôveryhodná a bonitná a pán O. ako vlastník niekoľkých nehnuteľností pôsobil prenich ako finančne stabilný a pre spoločnosť' bol tento obchod výhodný z hľadiska provízie. Nikdy nebol
na obhliadku bytu. Všetky zmluvy od kúpnej až po advokátsku úschovu vyhotovil advokát G., kde taktiež
došlo u tohto advokáta k podpisu zmluvy o úschove. Ku podpisu kúpnej zmluvy došlo v priestoroch

reštaurácie hotela Black Hourse na Baštovej 25 v Prešove. Údaje žalovaného v 1. rade k vypracovaniu
zmlúv pre advokáta G. mu poslal do sms-správy p. O. a taktiež p. O. dohodol stretnutie na ktorom došlo
k podpisu kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 1. rade na neho počas stretnutia, pri ktorom
došlo k podpisu kúpnej zmluvy pôsobil veľmi nervózne a niekoľkokrát sa pomýlil pri podpisovaní kúpnej
zmluvy, teda nevedel sa podpísať na správne miesto do zmluvy pod správne označenie predávajúceho.

Žalovaný v 1. rade si zmluvu vôbec neprečítal a na jeho otázku ako nadobudol tento byt odpovedal, že
ho kúpil od svojej babky. Po podaní žaloby kontaktoval bytové družstvo s tým, či je prepísaný vlastník
a v akom štádiu sú platby za energie, nakoľko všetko mal zabezpečiť p. O.. Oni mu oznámili, že byt je
stále vedený na H. a inkaso nie je uhrádzané.

18. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

19. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

21. Podľa 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

23. Podľa 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to
bytu č. X, číslo vchodu X, J. B. bytového domu súpisné číslo stavby XXX E. E. F., na parcele registra
„C“ číslo XXXX/X vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, na
príslušenstve o veľkosti 56/1059, evidovaného v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre katastrálne

územie E. F., obec E. F., okres B.. Zároveň sa domáhala určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi
žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim je neplatná

26.Žalobaourčenievlastníckehopráva,predstavujúcajedenzprávnychprostriedkovochranyvlastníka,
má svoj základ v ustanovení § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno

uplatniť,abysarozhodlonajmäourčení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.
Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej
žaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý
právny záujem.

27. Ak sa žalobkyňa domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Vzhľadom na skutočnosť, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je
podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona),
je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o

skutočných právnych vzťahoch medzi riadne označenými stranami.

28. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávnepostavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si
tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie
tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného,

je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009)

29.Vkonaníourčenievlastníckehoprávažalobasmerujelenprotitomu,ktojeakovlastníknehnuteľnosti
zapísaný ako v katastri nehnuteľnosti, v tomto prípade žalovaný v 2. rade a iba tento je pasívne vecné
legitimovaný o určenie vlastníckeho práva. Súd preto žalobu voči žalovanému v 1. rade v časti určenia

vlastníckeho práva zamietol.

30. Žaloba, ktorou sa žiada určenie neplatnosti zmluvy, nemôže mať úspech a na základe nej nie
je možné prejednať neplatnosť zmluvy, ak sa konania nezúčastnia všetci účastníci zmluvy. Stranami
konania na základe žaloby o neplatnosť zmluvy, musia byť všetci účastníci zmluvy, či už na strane
žalobcov alebo na strane žalovaných. Preto ak sa takéhoto konania nezúčastnia všetci účastníci

právneho úkonu, nemôže byť návrhu vyhovené, a to pre nedostatok vecnej legitimácie. V tejto časti sú
pasívne vecné legitimovaní žalovaní.

31. Súd sa následne zaoberal vecou samou.

32. Jednou z podmienok platnosti právneho úkonu je jeho vážnosť. Právny úkon nie je vykonaný vážne,
pokiaľ podľa objektívnych okolnosti daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto
prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú (Š. a spol., Občiansky zákonník I, Veľké komentáre,
s. 240).

33. Následkom absencie slobody vôle alebo vážnosti právneho úkonu je jeho absolútna neplatnosť.
Absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od začiatku a bez ohľadu na to,
či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky t.j. práva a povinnosti z takto absolútne
neplatnéhoprávnehoúkonunevzniknú.Naabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonuprihliadasúdzúradnej
povinnosti(ex offo), ak sa o skutočnostiach smerujúcich k absolútnej neplatnosti dozvie procesne

korektným spôsobom (I. Fekete: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. zväzok, s. 493).

34. Zmluva o prevode nehnuteľnosti musí mať zo zákona písomnú formu a pre platnosť písomne
urobeného právneho úkonu sa vyžaduje podpis konajúcej osoby. Podpis je teda ďalšou pojmovou
náležitosťou písomnej formy prejavu, ktorý na rozdiel od textu zmluvy, resp. plnomocenstva, musí byť

bezpodmienečne vlastnoručný. Nedodržanie zákonom ustanovenej formy právneho úkonu spôsobuje
jehoabsolútnuneplatnosť,ktoránastávapriamozozákonaapôsobíodzačiatku(extunc) vočikaždému.

35. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu ani zánik práv
a povinností a súd musí na túto neplatnosť prihliadať a musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu

z úradnej povinnosti ( ex offo ).

36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke
právo k bytu č. X, ktorý je predmetom sporu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.08.2022, kde je ako
predávajúci označená žalobkyňa a kupujúci žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade nadobudol vlastnícke

právo k bytu č. X na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2022, kde je ako predávajúci označený
žalovaný v 1. rade a kupujúci žalovaný v 2. rade.

37. Súd ako predbežnú otázku skúmal platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 11.08.2022. Na základe
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa kúpnu zmluvu zo dňa 11.08.2022 so

žalovaným v 1. rade ako kupujúcim neuzavrela, žiadnu zmluvu nepodpísala, jej podpis nachádzajúci sa
na tejto zmluve nebol osvedčený na mestskom úrade Prešov tak, ako je to deklarované na uvedených
písomnostiach, teda ide o podpis sfalšovaný inou osobou. Súd pri tom vychádzal z toho, že žalovaný
v 1. rade tvrdenia žalobkyne žiadnym spôsobom nepoprel, pričom práve on mal so žalobkyňou uzavrieť
spornú kúpnu zmluvu. Uvedenému svedčí aj tá skutočnosť, že predmetný podpis žalobkyne mala

overovať osoba, ktorá v tom období na mestskom úrade nepracovala, čo vyplynulo z potvrdenia mesta
Prešov. Nepriamo to vyplýva aj z výsluchu žalovaného v 1. rade, ktorý sa vyjadril, že so žalobkyňou sa
nikdy nestretol a ani nikdy nebol v spornom byte. Nevedel sa ani vyjadriť, či došlo k odovzdaniu kúpnejceny žalobkyni. Nakoniec sa súdu javí aj vysoko nepravdepodobné, aby žalobkyňa vo veku 91 rokov
uzatvorila kúpnu zmluvu na byt, v ktorom bývala.

38. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nakoľko žalobkyňa
nikdy neprejavila vôľu odpredať byt žalovanému v 1. rade, predmetnú kúpnu zmluvu vlastnoručne
nepodpísala, neboli splnené podmienky, ktoré sa vyžadujú pre platnosť písomne urobeného
právneho úkonu.

39. Nakoniec v predmetnej veci chýba aj vôľa žalovaného v 1. rade nadobudnúť nehnuteľnosť. Sám
sa vyjadril, že nemal záujem o byt. Bol oslovený nejakým ukrajinským pánom s tým, že za províziu má
podpísať nejaké papiere. Podpísal dva alebo tri papiere, ktoré nečítal. Na základe uvedeného je kúpna
zmluva zo dňa 11.08.2022 absolútne neplatným právnym úkonom aj pre nedostatok vôle kupujúceho v
zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

40. Súd teda musel prihliadnuť na skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa 11.08.2022 je neplatná, nakoľko
nebola podpísaná konajúcou osobou a je v rozpore s vôľou žalovaného v 1. rade, pričom ide o absolútnu
neplatnosť v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Ak je určitý úkon absolútne
neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov
spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemal súd možnosť dodatočne zvážiť,

či absolútnu neplatnosť úkonu uzná alebo neuzná, keď na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť
právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť a to aj bez návrhu, z úradnej povinnosti.

41. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonom
upravených prípadoch, ktoré sú taxatívne upravené naprieč jednotlivými právnymi predpismi. Medzi tieto

výnimky možno zaradiť ustanovenia § 486 Občianskeho zákonníka, § 446 Obchodného zákonníka, § 93
ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch, predstavujúcich
výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch
zákonuprednostňujeochranudobromyseľnéhonadobúdateľaveciaumožňujeprelomeniezásadynemo
plus iuris. Z uvedeného vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby existoval zákonný

podklad, rozširujúco vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom,
že samotná dobrá viera nadobúdateľa postačuje na priznanie jeho vlastníckeho práva, t. j. že
by nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez
ohľadu na to, že zotrvanie na zásade nemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine nespravodlivo
voči nadobúdateľovi veci. (viac pozri Uznesenie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia NSSR zo

dňa 27.04.2021, sp. zn. 1VObdo/2/2020).

42. V prípade neplatnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedochádza k
právnym následkom ňou predpokladaným. Uvedené okrem iného znamená, že ňou nedochádza k
prevodu vlastníckeho práva z prevodcu na nadobúdateľa, a keďže nadobúdateľ vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam nenadobudol, nemôže s danými nehnuteľnosťami nakladať, čo okrem iného znamená,
že nadobúdateľ ich nemôže ďalej previesť na ďalší subjekt, ktorý sa v takom prípade taktiež nemôže stať
ich vlastníkom. Žalovaný v 2. rade sa teda nestal vlastníkom nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 05.12.2022 uzatvorenej so žalovaným v 1. rade.

43. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne o určenie vlastníctva vyhovel a určil, že žalobkyňa je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to bytu č. X, č. vchodu X na B. I. K., súpisné číslo stavby XXX E. E.
F. na parcele reg. C, č. XXXX/X, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach zariadenia
k domu na príslušenstve o veľkosti 56/1059 evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, pre
kat. úz. E. F., obec E. F., okres B..

44. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala aj určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným
v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim je neplatná.
45. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.46. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.6.2016) neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by
expressis verbis upravovalo prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti. V praxi sa však žaloby na

určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení
právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Prijatím Civilného sporového poriadku došlo k založeniu
novej koncepcie určovacích žalôb v podobe ustanovení § 137 písm. c) a písm. d) Civilného sporového
poriadku. Táto je založená na tom, že určovacia žaloba má smerovať k určeniu konkrétneho práva, a
to k určeniu jeho existencie alebo neexistencie, ak na takomto určení je naliehavý právny záujem. Je

samozrejme možné aj naďalej žalovať na určenie právnej skutočnosti, to je ale limitované prípustnosťou
takejto žaloby vo väzbe na osobitný právny predpis. Ustanovenie § 137 písm. d) CSP hovorí o tom, že
prípustnosť použitia žaloby o určenie právnej skutočnosti sa viaže na „vyplývanie“ takejto možnosti z
osobitného predpisu. Jedinou zákonnou podmienkou jej prípustnosti je teda skutočnosť, že oprávnenie
(možnosť) domáhať sa určenia právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu.

47. Oproti pôvodnej právnej úprave v OSP rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c/ CSP) a
žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP). U žalôb na určenie práva nová právna
úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou
ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti
podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti

vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych
úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/17/2019).

48. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 137 písm. d) CSP pripúšťa žalobu o určenie právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že
právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav.
Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o
tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú
hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov

nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti
iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Ak bol zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy,
žalobca môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti), nemôže sa však domáhať určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko takáto

žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva. Súd v takom prípade skúma ako predbežnú otázku
platnosť zmluvy, čo sa aj v tejto veci stalo. Súd preto žalobu o určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi
žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim je neplatná, zamietol.

49. Súd zamietol ďalšie návrhy na dokazovanie, nakoľko z vykonaného dokazovania nepochybne

vyplynula neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú mala uzatvoriť žalobkyňa so žalovaným v 1. rade, a teda
ďalšie dokazovanie by bolo nehospodárne a neúčelne.

50. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s

§ 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Žalovaný v 1. rade bol v konaní v celom rozsahu úspešný, avšak súd mu nárok na
náhradu trov konania nepriznal. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade bol jedným z tých,
ktorý spôsobil, že žalobkyňa musela sa domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Bolo by
preto neetické, priznať žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov konania proti žalobkyni.

51. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2
CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola
úspešná v časti určenia vlastníckeho práva a žalovaný v 2. rade v časti určenia neplatnosti kúpnej

zmluvy. Vzhľadom na rovnaký úspech, resp. neúspech strán súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).