Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 22, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124201956
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124201956.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX, XXX XX C. B., právne

zastúpený: KOTRUSZ – BENČÍK, s.r.o., IČO: 47 237 252, so sídlom Štefánikova 57, 949 01 Nitra,
proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená správcom: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik,
IČO: 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obci D.,
okres E., a to pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 1330 m2, tak
ako je tento pozemok uvedený v Geometrickom pláne č. 226-104-215 vyhotovenom dňa 22.7.2015

vyhotoviteľom GEODÉZIA Bratislava, a.s. prevádzka Topoľčany, Bernolákova 26 Topoľčany, IČO
31321704, autorizačne overený dňa 27.7.2015 F. A. A., úradne overeným dňa 28.8.2015 F. G. H..

II.Žalobcovi súd náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obci D., B. E., a to pozemku s parc. č. XXXX/X - lesný
pozemok o výmere 1330 m2.

2.Žalobu odôvodnil tým, že na základe Výmeru nadobudli nehnuteľnosti I. B. a I. B., nehnuteľnosti
boli predmetom dedenia, pre existenciu duplicitného vlastníctva zaslal žalovanému výzvu a pokus
o uzatvorenie dohody o urovnaní, dal vypracovať geometrický plán, k dohode neprišlo.

3.K podanej žalobe sa žalovaný nevyjadril.

4.Súdvovecipojednávalvsúladesustanovením§180CSPvneprítomnostiprávnehozástupcužalobcu

a žalobcu.

5.Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný skutočnosti v žalobe nenamieta, nenamieta
výmer, uviedol, že nejaké pokusy o dohodu v minulosti boli. Štátny podnik je limitovaný zákonom
o lesoch. Za účelom odstránenia duplicity vlastníckeho práva je potrebné, aby vo veci rozhodol
súd. Žalovaný nemá žiadne námietky voči petitu žaloby, ani geometrickému plánu, ktorý je v žalobe
spomínaný.

6.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalovaného, oboznámením sa s obsahom spisu
a zistil tento skutkový a právny stav:Na základe Výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods.
1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vlastníctve pôdy č. 2642/1948-38 zo dňa 18.05.1948 nadobudli
I. B. a jeho manželka I. B. J. K. do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v katastrálnom území D.

o celkovej výmere 6.1667 ha, ktoré v prídelovom pláne boli označené ako vl. čís. XX, parc. č. XXXX roľa
o výmere 0,1330 ha, s prislúchajúcim podielom každý v 1 k prideleným nehnuteľnostiam. Nadobudli aj
iné nehnuteľnosti, ktoré však nie sú predmetom tohto konania.

Uznesením Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 3D/1348/93, D not 651/94 zo dňa 11.6.1995,

právoplatným dňa 21.6.1995 žalobca ako dedič po poručiteľovi I. B., zomr. XX.X.XXXX nadobudol
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území D., špecifikované ako role v užívaní poľnohospodárskeho
družstva, nadobudnuté výmerom o vlastníctve pôdy PPPR Bratislava zo dňa 18.5.1948 pod číslom
2642/1948-38, okrem iných aj nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. XX par. č. XXXX roľa o výmere 1330 m2
v prislúchajúcom podiele 1/2.

Rozhodnutím Okresného súdu Nitra č.k. D/1637/93-11, Dnot 1283/95, právoplatným dňa 4.12.1995
žalobca na základe schválenej a právoplatnej dohody o vyporiadaní dedičstva ako dedič po poručiteľke
I. B., J. K., zomr. XX.X.XXXX, nadobudol nehnuteľností nachádzajúce sa v kat. území D., špecifikované
ako nehnuteľnosti nadobudnuté Výmerom č. 2642/1948-38 zo dňa 18.5.1948, okrem iných aj
nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. XX parc. č. XXXX v prislúchajúcom podiele 1/2.

Výzvou zo dňa 28.9.2017 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na
uzatvorenie dohody o urovnaní, v dôsledku existencie duplicitného vlastníctva medzi ním a žalovaným
vo vzťahu k časti nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obci D., v súčasnosti vedenej
Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok reg. ,,C“

s parc. č. XXXX – Lesné pozemky o výmere 2284 m2, umiestnený mimo zastavaného územia obce.

Žalovaný na výzvu odpovedal listom zo dňa 23.10.2017 v tom zmysle, že žalovaný neuskutočňuje
prevod správy a vlastníctva lesného majetku štátu bez súhlasu zakladateľa, odkazoval na § 50 zákona
č. 326/2005 Z.z. o lesoch a zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.

K odpovedi žalovaného zaslal žalobca svoje stanovisko zo dňa 31.10.2017.

Žalovaný opätovne reagoval listom zo dňa 4.11.2017.

Geometrickým plánom č. 226-104-2015 vyhotoveným dňa 22.7.2015 spoločnosťou GEODÉZIA
Bratislava a.s. prevádzka Topoľčany, IČO: 31 321 704, so sídlom Bernolákova 26, 955 01 Topoľčany,
úradne overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu Topoľčany pod č. 450/2015 dňa 28.08.2015
vyhotoveným za účelom vymedzenia rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemku par .č. XXXX/X boli
rozčlenením pôvodného pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX – Lesný pozemok o výmere 2284 m2

vytvorené nové pozemky, a to pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X – Lesný pozemok o výmere 954 m2
a pozemok reg. ,,C“ s par. č. XXXX/X – Lesný pozemok o výmere 1330 m2 .

Na základe geometrického plánu, vymedzením rozsahu duplicitného vlastníctva, vznikol z pozemku
reg. ,,C“ s parc. č. XXXX – lesný pozemok o výmere 2284 m2:

a) novovytvorený pozemok reg. ,,C“ s parc. č.: XXXX/X – lesný pozemok o výmere 954 m2
b) novovytvorený pozemok reg. ,,C“ s parc. č.: XXXX/X – lesný pozemok o výmere 1330 m2

7. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8.Vo všeobecnosti sa vychádza z toho že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je
tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Otázka naliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčeníjedaná,pretožeotázkavlastníckehoprávaknehnuteľnostiam
je sporná, nie je vyriešená, preto má žalobca naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože
jeho právne postavenie je neisté a má ňou byť riešená otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Vlastnícke právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam je neisté a ohrozené, nakoľko ako vlastník
nehnuteľností je zapísaný žalovaný, stav neistoty a ohrozenia je možné odstrániť len tak, že bude
existovať rozhodnutie súdu o existencii konkrétne vlastníckeho práva žalobcu. Cieľom je dosiahnutie
zhody zápisu vlastníckeho práva vo verejnom registri so skutočným právnym stavom a táto otázka môže
byť riešená len v súdnom konaní o určenie, či tu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je alebo nie je.

9.Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

10.Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obci D., okres E., a to pozemku s parc. č. XXXX/X - lesný
pozemok o výmere 1330 m2. Žalovaný skutočnosti uvádzané v žalobe nenamietal, k podanej žalobe
sa nevyjadril. Tu súd odkazuje na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. To znamená, že súd si nesporné
skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe osvojil ako zistený skutkový stav, ktorý navyše aj vyplýval z obsahu

spisu a z takto zisteného skutkového stavu súd vychádzal v meritórnom rozhodovaní veci. Nesporné
v konaní bolo, že nehnuteľnosti boli pridelené Výmerom právnym predchodcom žalobcu, a že žalobca
nehnuteľnosti po svojich právnych predchodcoch nadobudol dedením. Pokiaľ ide o Výmer o vlastníctve
pôdy vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 18.mája1948, jedná sa
o verejnú listinu, ktorá je dokladom o vlastníctve prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam a je vkladu

schopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností za predpokladu,
že bola vydaná oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti. K tejto problematike
už boli vydané viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (4Cdo/123/2003, 4Cdo 48/2008, 3Cdo
45/2008, 1M Cdo/8/2009). V danej veci bol vydaný Výmer o vlastníctve pôdy I. B. a I. B., J. K.
a to Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, v tom čase oprávneným

subjektom na jeho vydanie a tento orgán výmer vydal v medziach jeho právomoci podľa § 1 ods.
1 nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. Výmer spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti – je v ňom
uvedené, kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka,
je datovaný, obsahuje presné označenie nehnuteľnosti, parcelné číslo, výmeru, katastrálne územie,
podpis aj odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ho vydal a podmienky, za ktorých sa pridelenie uskutočňuje,

uvedení sú aj bývalí vlastníci. Ide preto nepochybne o Výmer, ktorý treba považovať za perfektný a
ktorý má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcu preukázať. Všeobecný súd nie
je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, je oprávnený skúmať ho iba so zreteľom
na to, či je nulitný (ničotný). Takým by bol v prípade, ak ho vydal tzv. absolútne vecne nepríslušný
správny orgán, čo však tento prípad nezahŕňa. Uvedený názor zaujal NS SR v rozhodnutiach 5Cdo

110/2000, 2 Cdo 337/2006, 4 Sž 34/1997. Právni predchodcovia žalobcu nadobudli vlastníctvo k prídelu
momentom jeho právoplatnosti (intabulácia sa nevyžaduje), pričom tento výmer nebol nikdy zrušený,
resp. pridelený majetok nebol nikdy odňatý prídelcom a pridelený inej osobe na to oprávneným orgánom
(Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu). Mimo rámec
správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže

ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt,
vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne
následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby
zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo zmenením). Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o
prídelenehnuteľnostipotiaľ,žejepovinnývychádzaťzjehoúčinkov,ktorésaprejavujúvtom,žeprávnym

titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich prídele. V zmysle posudzovania ochrany
vlastníckeho práva k prideleným nehnuteľnostiam, na základe právnych predpisov spred roka 1948, je
potom súd podľa § 194 ods. 2 CSP viazaný rozhodnutím príslušného správneho orgánu o tom, že pre
určitú osobu je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutie o prídele nehnuteľností,že prídelca získal vlastníctvo k nehnuteľnostiam v prídele označeným. Pokiaľ pôjde o akt nulitný (ničotný
alebo tzv. paakt), nevznikajú z neho žiadne právne následky, na rozdiel od neplatného aktu, pri ktorom
sa uplatní prezumpcia jeho správnosti, až do doby zrušenia jeho účinkov. Z uvedených dôvodov mal súd

za to, že Výmer o vlastníctve z 18.mája 1948 bol vydaný orgánom, ktorý mal na to, podľa ustanovenia
§ 1 odsek 1 nariadenia č. 104/1946 Zb., právomoc. Uvedený akt nebolo možné považovať za akt
nulitný. Súd potom nemá právomoc skúmať jeho prípadnú vadnosť. Výmer o vlastníctve je verejnou
listinou vydanou príslušným štátnym orgánom, ktorej správnosť sa prezumuje. Nešlo o zmluvný vzťah
medzi dvoma súkromnými osobami, ktorým sa prevádzalo vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale išlo

o akt mocenskej autority, ktorý už sám o sebe v zmysle ustanovenia § 1 odsek 2 nariadenia č.
104/1946 Zb. preukazoval vlastnícke právo prídelcu k pridelenému pozemku (§ 1 ods. 2 nariadenia
č. 104/1946 Zb.) Právni predchodcovia žalobcu sa stali na základe výmeru zo dňa 18.mája 1948
vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Z uznesenia 3D/1348/93 vyplýva, že role boli v užívaní družstva.
Odovzdanie nehnuteľností do družstva nemá za následok stratu vlastníctva prídelcu, nakoľko odnímať
pridelený majetok mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v prípade,

že prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených pozemkoch (§ 23 ods. 2
Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR). Vzdanie sa prídelu preto nemohlo vyvolať žiadne právne účinky. V
tých časoch bolo bežné vnesenie majetku do JRD, čo však nikdy neznamenalo vzdanie sa vlastníctva.
Vzdanie sa prídelu pôdy umožňoval zák. č. 141/1950 Zb., Občiansky zákonník s účinnosťou od 1.1.
1951 v ust. § 132 ods. 1, podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný

alebo že sa ho vlastník vzdá, že ide o jednostranný právny úkon, ktorým vlastník stráca svoje vlastnícke
právo a dochádza tak k jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Pre platnosť právneho úkonu
o právach k nehnuteľnostiam zákon vyžaduje písomnú formu, okrem prípadu, ak ide o nájom rodinného
domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy (§ 40 ods. 1 v spojení s § 38 OZ) a z
právneho úkonu musí vyplývať bez akýchkoľvek pochybností vôľa vlastníka vzdať sa vlastníctva k určitej

veci, nehnuteľnosť musí byť presne identifikovaná, listina musí byť datovaná a podpísaná. V spise sa
nenachádza žiaden dôkaz o právnom úkone urobenom právnymi predchodcami žalobcu v písomnej
forme, obsahom ktorého by bol ich výslovný prejav vôle vzdať sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nadobudnutej výmerom. Je všeobecne známa skutočnosť, že sa nejednalo o dobrovoľné vzdanie sa
majetku,pretoževtýchčasochľudiakonalizdonúteniaapodnátlakom. Následnežalobcanehnuteľnosti

nadobudol dedením po svojich právnych predchodcoch, majetok v dedičskom konaní sa nadobúda
smrťou poručiteľa s poukazom na ustanovenie § 460 OZ, ak sú predmetom dedenia nehnuteľnosti,
následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností má len deklaratórny účinok ku dňu smrti
poručiteľa. Otec žalobcu zomrel v roku 1959 a matka žalobcu zomrela v roku 1973, čo znamená, že
k prechodu práv a povinností tvoriacich predmet dedičstva dochádza už v okamihu a bezprostredne

smrťou fyzickej osoby. Na liste vlastníctva je však ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný
žalovaný, a keďže právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností je v rozpore so zisteným a nesporným
skutkovým stavom s poukazom na Výmere č. 2642/1948-38 zo dňa 18.5.1948 súd vo veci rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

11.Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

12.Súd skúmal, či v zmysle § 257 CSP existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu
trov konania úspešnému žalobcovi nepriznal, po preskúmaní obsahu spisového materiálu súd dospel
k záveru, že v danom konaní je potrebné pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie §
257 CSP, nakoľko v danom prípade vzhliadol existenciu výnimočných okolností, napriek skutočnosti,
že sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania žalobcovi. Za dôvody hodného

osobitného zreteľa súd považuje v prvom rade skutočnosť, že žalovaný nedal príčinu na začatie tohto
konania. Je zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník, avšak uzatvoriť dohodu o urovnaní so žalobcom
nemohol,pretoževzmysle§50zákonač.326/2005Z.z.olesoch,žalovanýnemôževlastníctvoklesným
pozemkom vo vlastníctve Slovenskej republiky previesť, k tomu sa vyžaduje súhlas zakladateľa, nemôže
rozhodovať o priznaní vlastníckych práv. Takúto vec mohol rozhodnúť len súd a žalovaný skutočnosti

uvádzané v žalobe nerozporoval, nenamietal. Je nepochybné, že žalobca mal v konaní plný úspech,
pred začatím súdneho konania sa snažil so žalovaným dohodnúť mimosúdne a predísť tak súdnemu
sporu a tým aj vzniku nákladov spojených s uplatnením vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.
Preto inú zákonnú možnosť, ako domáhať sa tohto svojho práva súdnou cestou, ani nemal. Na druhejstrane ani žalovaný nemohol postupovať inak a tu súd poukazuje na jeho postoj v danej veci, že skutkové
tvrdenia nenamietal, nerozporoval a toto súd zohľadnil a po zvážení všetkých okolností dospel k záveru
o dôvodnosti aplikácie § 257 CSP. Preto žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.