Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-15Csp/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202926
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2519202926.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudcomJUDr.JozefomGregušom,PhD.,LL.M.,vsporežalobcu:Západoslovenská

distribučná, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom M. 6, XXX XX Bratislava, v zast.: AK Herceg, s.r.o., IČO:
XX XXX 240, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: A. T., F..: XX.XX.XXXX, T. Š.
XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie sumy 1.321,38 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.321,38 EUR a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 16.12.2019 domáhal zaplatenia

sumy 1.321,38 EUR s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.03.2017 žalobca vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny
na adrese: R. XX/XXX, XXX XX C., číslo odberného miesta XXXXXXXXXX, L. odberného miesta:
XXZZSXXXXXXXXXXX, pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. XXX/
XXXX Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j.
odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole

spísal žalobca H. č. XXXXXX. A. zo dňa XX.XX.XXXX zaslal žalobca žalovanému Výzvu na úhradu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu dlhu do
30 dní od vyhotovenia Výzvy, pričom mu ponúkol možnosť odpustenia 15% dlhu v prípade úhrady
do 13.04.2017, resp. možnosť splatiť dlh v splátkach. Súčasťou Výzvy bol Protokol č. XXXXXX a
Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny číslo XXXXXXXXXX. Výška dlhu -škody
bola XXX,XX EUR.

3. Súčasne žalobca uviedol, že dňa XX.XX.XXXX vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny na
adrese: R. X/XXX, XXX XX C., číslo odberného miesta XXXXXXXXXX, L. odberného miesta:
XZZSXXXXXXXXXXX, pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. odoberanie
energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca
Protokol č. XXXXXX. Listom zo dňa 29.06.2017 zaslal žalobca žalovanému Výzvu na úhradu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu dlhu do 30 dní od

vyhotovenia Výzvy, pričom mu ponúkol možnosť odpustenia 15% dlhu v prípade úhrady do 30.07.2017,
resp. možnosť splatiť dlh v splátkach. Súčasťou Výzvy bol Protokol č. XXXXXX a Výpočet škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny číslo XXXXXXXXXX. Výška dlhu - škody bola XXX,XX
EUR.4. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil Protokol č. XXXXXX zo dňa
06.03.2017 spolu s výzvou na úhradu škody a príslušnú doručenku do doručenia tejto výzvy, Protokol

č. XXXXXX zo dňa 14.06.2017 spolu s výzvou na úhradu škody a príslušnú doručenku do doručenia
tejto výzvy, Výpočet náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona č.
251/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov spolu s prílohou č. 1 - Detail pre výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny podľa zákona č. 251/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov a
Predžalobnú výzvu zo dňa 19.07.2019.

5. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Piešťany vydal platobný
rozkaz, sp. zn.: XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 03. februára 2020 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz
doručiť do vlastných rúk, Okresný súd Piešťany na základe uznesenia sp. zn.: XXCsp/XX/XXXX-XX zo
dňa 11. júna 2020 uvedený platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

6. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu
písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola
žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa v rámci stanovenej

lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil
žiadne dôkazy.

7. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

8. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Z
vykonaného dokazovania prostredníctvom listín v spise v zmysle § 204 Civilného sporového poriadku
si súd ustálil nasledovný skutkový stav: Žalobca vykonal dňa 06.03.2017 kontrolu v mieste odberu
elektriny na adrese: R. XX/XXX, XXX XX C., číslo odberného miesta XXXXXXXXXX, EIC odberného
miesta: 2XZZSXXXXXXXXXXX, pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č.

251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
t.j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole
spísal žalobca Protokol č. XXXXXX. Listom zo dňa 10.03.2017 zaslal žalobca žalovanému Výzvu na
úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu dlhu
do 30 dní od vyhotovenia Výzvy, pričom mu ponúkol možnosť odpustenia 15% dlhu v prípade úhrady

do XX.XX.XXXX, resp. možnosť splatiť dlh v splátkach. Súčasťou Výzvy bol Protokol č. XXXXXX a
Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny číslo XXXXXXXXXX. Výška dlhu -škody
bola 914,37 EUR. Súčasne žalobca dňa 14.06.2017 opätovne vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny
na adrese: R. X/XXX, XXX XX C., číslo odberného miesta XXXXXXXXXX, EIC odberného miesta:
XZZSXXXXXXXXXXX, pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012

Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. odoberanie
energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca
Protokol č. XXXXXX. Listom zo dňa 29.06.2017 zaslal žalobca žalovanému Výzvu na úhradu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu dlhu do 30 dní od
vyhotovenia Výzvy, pričom mu ponúkol možnosť odpustenia 15% dlhu v prípade úhrady do 30.07.2017,

resp. možnosť splatiť dlh v splátkach. Súčasťou Výzvy bol Protokol č. XXXXXX a Výpočet škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny číslo XXXXXXXXXX. Výška dlhu - škody bola XXX,XX
EUR. Keďže žalovaný škodu neuhradil, postúpil žalobca jej vymáhanie právnemu zástupcovi, ktorýlistom zo dňa 19.07.2019 zaslal žalovanému Predžalobnú výzvu na zaplatenie škody, a to do 5 dní od
prevzatia výzvy. K úhrade škody zo strany žalovaného však do dnešného dňa neprišlo.

10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka platí, že: „každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.“

12. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. zákon o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „zákon o energetike“) platí, že: „neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny:
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,

2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, alebo zmluvy, ktorej predmetom je zdieľanie elektriny,
alebo bez iného právneho dôvodu, na základe ktorého vzniká právo zdieľať elektrinu,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, určeným meradlom, ktoré
nie je namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo určeným meradlom, na ktorom je poškodená,

pozmenená alebo odstránená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka montážnika,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo

neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

13. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike platí, že: „pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto
elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1 písm. i).“

14. Podľa § 46 ods. 3 zákona o energetike platí, že: „ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny
odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste,

na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c),
výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého
množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým
a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup
podľa odseku 2.“

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.“

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäťpercentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

18. Podľa 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

19. Súd vec posúdil právne tak, že vyššie uvedenými kontrolami žalobca zistil, že žalovaný využíval
elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy, resp. zmluvy o

združenejdodávkeelektrickejenergievzmysle§46ods.1písm.a)bodu1abodu2zákonaoenergetike,
čím na strane žalovaného došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie, v čoho dôsledku vznikla
žalobcovi škoda. Škodu si žalobca vyčíslil v predloženom dokumente, ktorým bol Výpočet škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie v zmysle vyššie citovaného zákona o energetike
v celkovej výške požadovanej žalobcom v jeho žalobe. Nakoľko žalovaný spôsobenú škodu žalobcovi
neoprávneným odberom elektrickej energie neuhradil, žalobca si svoj nárok na náhradu škody v zmysle

§ 46 ods. 2 a ods. 3 zákona o energetike uplatnil na súde.

20. Žalovaný v priebehu celého konania nárok žalobcu nespochybnil, nenavrhol žiadne a počas celého
konania bol pasívny. Z uvedeného dôvodu súd skutkové tvrdenia tvrdené v žalobe žalobcu považoval
na nesporné medzi stranami sporu.

21. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom
do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového
poriadku.

22. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel k
právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

23. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené

a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

24. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

26. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

27.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich

náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %, z
čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To
v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov

celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.