Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, December 29, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422202609
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1422202609.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX a D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matka – F. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. X, H. a otec - D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/X/X, I., J., v konaní o návrhu otca na
zvýšenie výživného pre maloleté deti, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV

zo dňa 23.08.2022, č.k. 20P/68/2022-3, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 23.08.2022, č.k. 20P/68/2022-3 konanie o zvýšenie
výživného na maloleté deti zastavil. O trovách konania rozhodol tak, žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 2 veta druhá
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 ods. 1, čl. 3, č. 15, čl. 15 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009
o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej
povinnosti, v znení Korigenda uverejneného v Úradnom vestníku EÚ dňa 18.05.2011 (ďalej len
„Nariadenie o výživnom“), čl. 3 Haagskeho protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť

schváleného rozhodnutím rady č. 2009/941/ES (ďalej len „Haagsky protokol“), § 161 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Konštatoval, že v predmetnej veci sa jedná o konanie s cudzím
prvkom, nakoľko je nepochybné, že maloleté deti dlhodobo bývajú na území Rakúskej republiky, kde
majú vytvorené stabilné zázemie, majú tam evidované svoje trvalé bydlisko, z čoho vyvodil záver
o obvyklom pobyte maloletých detí v Rakúsku. Uviedol, že vzhľadom k týmto skutočnostiam je súd

v zmysle Ústavy Slovenskej republiky povinný aplikovať právne záväzné akty Európskych spoločenstiev
a Európskej únie, ktoré majú prednosť pre zákonmi Slovenskej republiky. Uzavrel, že na danú vec sa
vzťahuje Nariadenie o výživnom upravujúceho vzťahy na každý druh vyživovacej povinnosti vyplývajúcej
z rodinných vzťahov. Čl. 3 Nariadenia o výživnom upravuje cezhraničnú právomoc súdov členských
štátov, ako aj miestnu príslušnosť v rámci každého členského štátu a uvádza štyri druhy právomoci
a príslušnosti súdov, ktoré sa uplatňujú alternatívne, bez hierarchie. Pri skúmaní podmienok, ktoré by

mohli založiť právomoc súdu v Slovenskej republike na konanie vo veci zistil, že jediným súdom, ktorý
má právomoc konať a rozhodnúť o návrhu otca na zvýšenie výživného je súd v Rakúsku. Jedine súd
v Rakúsku spĺňa podmienky právomoci, pretože je súdom podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného,
t.j. maloletých detí (čl. 3 písm. b/). Zvyšné kritériá určenia právomoci (čl. 3 písm. a/, c/ a d/) sa netýkajú
predmetu tohto konania a teda sa neuplatňujú. Dospejúc k záveru, že nemá právomoc na konanie vo
veci, aplikoval ust. § 161 ods. 1, 2 CSP a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu,
aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že právomoc
slovenskéhosúdunakonanienemožnovylúčiťatakýtozávernemožnovyvodiťzNariadeniaovýživnom.

Poukázal na to, že výživné na maloleté deti bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 28P/242/2016-68 zo dňa 20.04.2017, v ktorom konaní súd nevyslovil nedostatok
právomoci konať o výživnom na maloleté deti.

4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §

66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP, dospejúc k
záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety ústavného zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, právne
záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky.

9. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia o výživnom, sa toto nariadenie vzťahuje na vyživovaciu povinnosť
vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

10. Podľa čl. 3 Nariadenia o výživnom, v znení Korigenda uverejneného v Úradnom vestníku Európskej
únie dňa 18.05.2011, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:

a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo

b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo

c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo

d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a

povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak, neboli
splnené procesné podmienky.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

13. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

14. V predmetnej veci súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu nedostatku právomoci.

15. Pod pojmom právomoc súdu sa vníma okruh otázok a právnych vzťahov, ktorých prejednanie a
rozhodnutie patrí do kompetencie súdov. V právnom poriadku Slovenskej republiky je právomoc súdovvymedzená v ust. § 3, 4 CSP, podľa ktorých súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory
a súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory
a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Zjednodušene možno povedať,

že pojem právomoc predstavuje kompetenciu súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť. Nedostatok
právomocispôsobujevždyneodstrániteľnúvadukonaniasnevyhnutnýmnásledkomvoformeuznesenia
o zastavení konania.

16. Vzhľadom na fakt, že v danej veci ide o konanie s cudzím prvkom, pričom tak Slovenská republika

ako i Rakúsko boli ku dňu začatia konania členskými štátmi Európskej Únie, odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie pri skúmaní svojej právomoci na konanie v zmysle § 2 ods. 1 CMP v spojení § 161
ods. 1, 2 CSP správne aplikoval čl. 3 Nariadenia o výživnom, avšak jeho právne posúdenie, keď použil
pre rozhodnutie čl. 3 písm. b/ a vylúčil aplikáciu čl. 3 písm. a/ nepovažoval za správne.

17. Treba uviesť, že čl. 3 písm. c/ a d/ Nariadenia o výživnom sa nevzťahujú na predmetné konanie,

keďže sa nejedná o vec vyživovacej povinnosti, ktorá by bola spojená s konaním o rodičovských
právach a povinnostiach, resp. o osobnom stave. V prejednávanom prípade pripadá teda do úvahy
posúdenie otázky existencie, resp. neexistencie právomoci slovenského súdu spojenej s aplikáciou čl.
3 písm. a/, prípadne čl. 3 písm. b/ Nariadenia o výživnom. Nariadenie o výživnom je špecifickou právnou
normou, ktorá umožňuje voľbu právomoci súdu na konanie pri uplatnení práva účastníka konania na

rozhodovanie vo veci o výživnom (vrátane výživného na maloleté dieťa).

18. V prípade kritéria na určenie súdnej právomoci v zmysle čl. 3 písm. a/ Nariadenia o výživnom je
obvyklý pobyt povinnej osoby, v tomto prípade matky. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vylúčil
právomoc súdu na konanie podľa čl. 3 písm. a/ Nariadenia o výživnom bez udania akéhokoľvek dôvodu,

a vychádzal z premisy, že otázka právomoci súdu na konanie je riešená výlučne podľa č. 3 písm. b/
Nariadenia o výživnom prihliadajúc výhradne na miesto obvyklého pobytu maloletých detí, ktoré je
v Rakúsku.

19. Z obsahu spisu, ktorého súčasťou je opatrovanský spis maloletých detí (pripojené spisy Okresného

súdu Bratislava IV sp. zn. 25P/135/2018 a 25P/242/2016) vyplýva, že maloleté deti, otec aj matka sú
štátni príslušníci Slovenskej republiky, naposledy o výživnom na maloleté deti rozhodoval Okresný súd
Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 20.04.2017 č.k. 25P/242/2016-68. Už v tom čase žili maloleté deti
s otcom v Rakúsku, na adrese A. XX/X/X, I., J. a navštevovali školské a predškolské zariadenia v I.,
pričom zdravotnú starostlivosť mali zabezpečenú na území Slovenskej republiky. Hoci sa javí, že otázka

obvyklého pobytu maloletých detí nie je sporná, nakoľko tieto žijú v Rakúsku, kde podľa návrhu otca
aj navštevujú školy, nie je zrejmé, či naďalej využívajú zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej
republiky a či sa tu nachádza aj ich ďalšie zázemie (krúžkové aktivity a pod.). V danej veci je však
potrebné vziať do úvahy aj ďalšie okolnosti, a to skutočnosť zistenú odvolacím súdom, že nielen matka,
ale aj otec pracuje na území Slovenskej republiky a je vedený v Registri Sociálnej poisťovne ako

zamestnanecA..E.K.,B..Sohľadomnauvedenéokolnostiodvolacísúddospelkzáveru,ževdanejveci
pripadá do úvahy aplikácia ustanovenia čl. 3 písm. a/ Nariadenia o výživnom z dôvodu efektívnejšieho
prístupu slovenského súdu k zisťovaniu zárobkových a majetkových pomerov rodičov, ktoré predstavujú
v rámci dokazovania v konaní o zvýšenie výživného jednu z podstatných zložiek s poukazom na kritériá
rozhodné pri určovaní výživného na maloleté dieťa, vrátane jeho zvýšenia, s poukazom na ust. § 62

a nasl. Zákona o rodine. Naviac rozhodovanie veci slovenským súdom zabezpečí aj hospodárnosť
konania, nakoľko odpadne potreba ustanovenia tlmočníka v konaní. V neposlednom rade odvolací súd
akceptoval požiadavku otca na prejednanie veci slovenským súdom, ktorý si zvolil na uplatnenie svojho
práva.

20. Po zhrnutí vyššie uvedených záverov odvolací súd konštatuje, že neboli splnené podmienky
na zastavenie konania z dôvodu nedostatku právomoci súdu prvej inštancie na konanie o zvýšenie
výživného na maloleté deti a teda postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom, pretože sa účastníkovi znemožnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom
súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

21. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389
ods. 1 písm. a/ a b/ CSP zrušil a v zmysle ust. § 389 ods. 2 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. Rovnakozrušil uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania s poukazom na ust. § 379
písm. a/ CSP.

22. V zmysle ust. § 391 ods. 3 CSP odvolací súd udáva, že súd prvej inštancii bude povinný pokračovať
v konaní o návrhu otca na zvýšenie výživného, vo veci vykonať dokazovanie, rozhodnúť na základe
vykonaného dokazovania a kritérií určovania/zvýšenia výživného podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine
a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí
( § 52, § 58 CMP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).