Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. jún 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-30Cb/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118389832
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexander Rác

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6118389832.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu:

Barbora Šípová, nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Novomeského XXXX/XX, Pezinok, zastúpený: Advokátska
kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087 proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422 o zaplatenie 7.075,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a žalobu v celom rozsahu.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 7.075,14,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.075,14 EUR od
13.04.2017 do zaplatenia spolu s náhradou výdavkov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca
uplatnený nárok odôvodnil tým, že so žalovaným mal uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/
XXXXXXXXXX, na motorové vozidlo AUDI A7, EČV: I (ďalej „poistná zmluva“), v ktorej boli dojednané

podmienky havarijného poistenia EUROKOSKO. Ako ďalej uviedol, dňa 28.11.2016 došlo k dopravnej
nehode zrážkou s danielom, ktorej dôsledkom bolo poškodenie poisteného motorového vozidla. V
zmysle záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti Okresným riaditeľstvom policajného zboru
v Bánovciach nad Bebravou č. ORPZ-BN-OPDP3-1-264/2016 (Záznam) došlo k nehode zavinením
vodiča, a to zrážkou s lesnou zverou. Vodič bol podrobený dychovej skúške s výsledkom 0.00mg/l
alkoholu v krvi. Žalovaný bol o škodovej udalosti informovaný dňa 05.12.2016. V dôsledku poškodenia
poistného motorového vozidla, dal ho žalobca opraviť v spoločnosti LM cars s. r. o.. K obhliadke

poškodeného motorového vozidla žalovaným došlo dňa 09.12.2016, 19.12.2016 a 13.01.2017. Za
opravu motorového vozidla bola žalobcovi vystavená faktúra na sumu 7.075,14 Eur, ktorá bola
17.01.2017 doručená žalovanému. Žalovaný vyrozumením k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa
28.03.2017 (Vyrozumenie 1) žalobcu informoval, že nakoľko poškodenie nekorešponduje s príčinou
vzniku, ktoré žalobca uviedol v oznámení o vzniku škodovej udalosti, je škodová udalosť uzatvorená
bez náhrady škody. Nakoľko šetrenie udalosti trvalo žalovanému viac ako tri mesiace, napísal žalobca
list Národnej banke Slovenska, pričom z jej odpovede sa dozvedel, že priebeh nehodového deja

bol posúdený a vyhodnotený na základe vypracovaného znaleckého posudku. Žalobca listom zo
dňa 25.10.2017 žalovanému oznámil, že so závermi šetrenia poistnej udalosti nesúhlasí, a že jediné
súčiastky, ktoré boli menené, boli tie, ktorých poškodenie bolo priamym dôsledkom poistnej udalosti.
Žalovaný reagoval Vyrozumením k oznámeniu škodovej udalosti zo dňa 02.11.2017 (Vyrozumenie2), v ktorom uviedol, že bol preverený postup šetrenie škodovej udalosti, avšak neboli zistené nové
skutočnosti, zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch. Žalobca si spolu s nárokom z poistného
plnenia uplatnil aj úroky z omeškania a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.01.2019 platobný rozkaz sp. zn. 26Up/1119/2018, proti
ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu

zamietnuť. Žalovaný v odpore uviedol, že namieta zákonné kritéria požadované ustanovením § 132
zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),nakoľkožalobcanešpecifikoval
skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca nemal uviesť základné údaje napr. špecifikáciu
samotnej škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa poistnej udalosti zo strany
poisteného. Vo vzťahu k odôvodnenosti neposkytnutia poistného plnenia poukázal na Vyrozumenie
1, z ktorého vyplýva, že poistné plnenie nebolo poskytnuté, nakoľko poškodenie motorového vozidla

nekorešponduje s príčinou vzniku, ktorú poškodený uviedol v oznámení o vzniku škodovej udalosti.
Žalovaný poukázal tiež na lis Národnej banky Slovenska z 05.06.2017, z ktorého vyplýva, že žalovaný
postupoval pri šetrení poistnej udalosti v súlade so závermi znaleckého posudku, v ktorom znalec
konštatoval, že priebeh nehodového deja popisovaný vodičom je z technického hľadiska neprijateľný
a poškodenie vozidla nevznikli spôsobom, ako to popísal vodič. Vznik zadokumentovaných poškodený

je podľa záveru znaleckého posudku možné vylúčiť. Ako žalovaný ďalej uviedol, v zmysle zaslaného
Vyrozumenia 1, ako aj listu Národnej banky Slovenska bol žalovaný informovaný, že nárok na poistné
plnenie mu nevznikol z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi uplatňovaným nárokom a
príslušnou škodovou udalosťou. S uvedenou vedomosťou spočívajúcej v potrebe preukázania danej
skutočnosti zo strany žalobcu, tento svoj nárok nijako nepreukázal. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť,

že aj Národná banka Slovenska vo svojom liste zo dňa 05.06.2017 konštatovala, že žalovaný pri šetrení
poistnej udalosti preukázal odbornú starostlivosť. Z listu tiež vyplýva, že nebolo zistené porušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov, pre kontrolu ktorých je príslušná.

4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za

účelové. Žalobca mal v žalobe jasne uviesť ako došlo k škodovej udalosti dňa 28.11.2016, a to
zrážkou s danielom v dôsledku čoho došlo k poškodeniu poistného motorového vozidla. Žalobca
trval na skutočnostiach uvedených v žalobe, pričom navrhol vypočuť ako svedka vodiča poškodeného
motorového vozidla Stanislava Klenoviča, rovnako tak príslušníka PZ SR npor. Bc. Martina Vnuka,
ktorý spísal záznam o škodovej udalosti. Žalobca rovnako tak nesúhlasil so žalovaným predloženým

znaleckým posudkom, nakoľko mal byť v rozpore s inými predloženými listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom a nespĺňa náležitosti znaleckého posudku v zmysle § 203 CSP. Žalobca uviedol, že napriek
tomu, že bezprostredne po škodovej udalosti situáciu obhliadol príslušník PZ, predložený posudok sa ho
snaží účelovo znegovať. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že podkladom pre vypracovanie posudku
malo byť 86 ks fotografií, pričom v posudku sa nachádza iba 6ks. Podľa žalobcu je z uvedeného dôvodu

posudok nepreskúmateľný. Žalobca tiež uviedol, že v prípade pochybností súdu navrhuje nariadiť
znalecké dokazovanie.

5. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na termín 10.05.2023 o 11:00 hod., ktorého sa zúčastnil
právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe

a vyjadreniu k odporu. Mal za to, že nárok bol v konaní preukázaný, a žalobcovi vzniklo právo na
poistné plnenie v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. Žalobca spochybnil objektívnosť záverov
znaleckého posudku, rovnako tak poukázal na podozrivú krátkosť jeho vypracovania, ako aj skutočnosť,
že podkladmi pre jeho vypracovanie malo byť 86 ks fotografií, pričom v posudku sa nachádzalo iba 6ks.
Rovnako tak poukázal na skutočnosť, že v bode 3.2 posudku má byť uvedené, že je potrebné posúdiť

poškodenie v spojitosti s kontaktom so zvodidlom, pričom v tomto prípade išlo o kontakt so zverou.
Rovnako tak poukázal na skutočnosť, že vodič šiel v čase stretu so zverou rýchlosťou 90 km/h, nakoľko z
vyjadrení vodiča vyplýva, že po spozorovaní zvery začal brzdiť a snažil sa jej vyhnúť. Žalobca mal za to,
že stret so zverou preukázal aj správou vypracovanou príslušníkom policajného zboru, ktorý sa mal na
mieste škodovej udalosti nachádzať bezprostredne po nej. K absencii poistnej zmluvy žalobca uviedol,

že existenciu poistného vzťahu nepovažuje za sporný a rovnako tak zotrval na vykonaní navrhnutých
dôkazov.6. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a má za to, že predloženými
dôkazmi bolo preukázané, že k škodovej udalosti nemohlo dôjsť tak ako to tvrdí žalobca, čo vyplýva
aj z predloženého znaleckého posudku. Zástupca rovnako tak poukázal na skutočnosť, že žalovaný

nepredložil poistnú zmluvu alebo poistku, ktorá by preukazovala dojednanie zmluvných podmienok,
dohodnutú spoluúčasť, či to či bol žalobca platcom DPH. K výhradám žalobcu k znaleckému posudku
uviedol, že ich považuje za nedôvodné a žiadal aby na nich súd neprihliadal z dôvodu koncentrácie
konania, keďže vo vyjadrení k odporu nenamietal žalobca žiadne skutočnosti zo znaleckého posudku.
K záznamu vypracovaného príslušníkom PZ SR uviedol, že polícia danú udalosť neposudzovala

ako dopravnú udalosť a preto nebola vytvorená z jej strany žiadna fotodokumentácia či šetrenie. K
námietkam ohľadne nepredloženej poistnej zmluve uviedol, že tá má výpovednú hodnotu až v druhom
rade po posúdení škodovej udalosti ako poistnej udalosti, pričom v predmetnom prípade nemalo byť
preukázané, že došlo k škode tak ako to uviedol žalobca.

7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že dňa

predchodca žalobcu mal so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu na havarijné poistenie EUROKASKO
na motorové vozidlo AUDI A7, EČV: I Nesporným bolo aj to, že dňa 28.11.2016 došlo k škodovej udalosti,
pri ktorej došlo k poškodeniu poistného motorového vozidla, pričom žalovaný bol o tejto skutočnosti
informovaný dňa 05.12.2016. Nesporným bolo aj to, že poškodený si dal poškodené motorové vozidlo
opraviť v servise LM cars s. r .o., pričom náklady na opravu predstavovali sumu 7.075,14 Eur, ktoré

si poškodený uplatnil u žalovaného. Nesporným bola aj skutočnosť, že žalovaný vykonal prehliadku
poškodeného vozidla dňa 09.12.2016, 19.12.2016 a 13.01.2017. Rovnako tak nesporným bolo, že
žalovaný dňa 28.03.2017 žalobcu informoval, že šetrenie poistnej udalosti uzavrel bez poskytnutia
poistného plnenia. Sporným medzi stranami bolo to, či žalovaný dôvodne odmietol poskytnúť poistné
plnenie, a preukázanie vzniku škody na poistenom vozidle.

8. Súd sa postupujúc v zmysle ustanovenia § 204 CSP oboznámil s listinami založenými v súdnom spise,
a to: Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EUROKOSKO, Všeobecné poistné podmienky pre
poistenie majetku, Osobitné poistné podmienky poistenie motorových vozidiel, Záznam o preverovaní
oznámenia - škodovej udalosti z 28.11.2016, Zápis o dychovej skúške , Oznámenie o vzniku škodovej

udalosti, Vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti z 28.03.2017, List Národnej banky Slovensko z
05.06.2017, Výzva na poskytnutie poistného plnenia, Vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti z
02.11.2017, Faktúra č. XXXXXXXX z 16.01.2017, Znalecký posudok č. 22/2017 z 17.03.2017, ako aj
s ostatným obsahom spisu.

9. Ka žalobcom navrhnutým dôkazom (výsluch sv. vodiča Stanislava Klenoviča, npor. Bc. Marina Vnuka
a vyhotoveniu znaleckého posudku) súd uvádza nasledovné. Pokiaľ ide o výsluchu vodiča poistného
motorového vozidla, súd vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za dôvodné, účelné a hospodárne,
nakoľko súd mal k dispozícii dotazník pre účastníka poistnej udalosti, z ktorého boli súdu zrejmé
okolnosti, za akých malo dôjsť k škodovej udalosti. Súd zároveň uvádza, že žalobca neuviedol aké

skutočnosti mali byť výsluchom svedka preukázané v zmysle § 197 ods. 2 CSP. Pokiaľ ide o výsluch
svedka npor. Marina Vnuka, súd zamietol vykonanie aj tohto dôkazu, nakoľko jeho výsluchom by
neboli preukázané žiadne nové skutočnosti, nakoľko tento svedok nebol priamym účastníkom šetrenej
škodovej udalosti, ale bol na jej miesto privolaný až následne vodičom poškodeného motorového
vozidla, a tak skutočnosti uvedené v Zázname o preverení oznámenie zo dňa 28.11.2016 obsahujú

iba skutočnosti tvrdené vodičom poškodeného motorového vozila. Nakoľko polícia predmetnú udalosť
neposudzovala ako dopravnú nehodu, ale iba ako škodovú udalosť, nebolo vykonané jej objasňovanie,
ktoré by mohlo bližšie priblížiť vznik predmetnej udalosti. Nakoľko uvedený svedok nedisponoval
vedomosťami, ktoré by mohli preukázať vznik žalobcom tvrdenej škodovej udalosti, zamietol súd
vykonanie aj tohto dôkazu. K návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania súd uvádza,

že vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za účelné a hospodárne vzhľadom na predmet konania a
ostatné dôkazy, ktoré súd v konaní vykonal, nakoľko zo znaleckého posudku predloženého žalovaným
jednoznačne vyplýva, že k poškodeniu motorového vozidla nemohlo dôjsť tak ako to uviedol žalobca.
Pokiaľ žalobca považoval znalecký posudok za nesprávny a nie v súlade s inými ním predloženými
dôkazmi, mal od oboznámenia sa so znaleckým posudkom predloženým žalovaným, t.j. od 12.02.2019,

dostatok času na to, aby si dal v prípade záujmu vypracovať súkromný znalecký posudok. Súd pri
návrhu na vykonanie tohto dôkazu zvažoval, čo by vykonanie ďalšieho znaleckého posudku prinieslo
do konania v záujme preukázania tvrdení žalobcu a je toho názoru, že nový znalecký posudok by
nedokázal prispieť k náležitému preukázaniu tvrdení žalobcu, nakoľko tie boli jednoznačne vyvrátenéznaleckým posudkom predloženým žalovaným a z uvedeného dôvodu, by súd nemal jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázané skutkové tvrdenia žalobcu, čo by v konečnom dôsledku viedlo k
negatívnemu výsledku v konaní pre žalobcu a iba navýšeniu trov konania. Z uvedených dôvodov súd

zamietol aj návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania.

10. Pokiaľ ide o predložené dôkazy, súd sa v krátkosti vyjadrí aj k znaleckému posudku č. 22/2017
predloženého žalovaným. Súd po oboznámení sa s týmto posudkom zistil, že tento neobsahuje znaleckú
doložku v zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a z

uvedeného dôvodu súd tento dôkaz nevykonal ako znalecký posudok ale len ako listinu.

11. Súdna zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia:

12. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“), poistnou zmluvou sa
poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve

bližšieoznačenáafyzickáaleboprávnickáosoba,ktoráspoistiteľompoistnúzmluvuuzavrela,jepovinná
platiť poistné.

13. Podľa § 790 OZ poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej

telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť
za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

14. Podľa § 795 ods. 1 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po

uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy
alebo neskôr.

15. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého

zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

16. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

17. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

18. Podľa § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

19. Podľa § 806 ods. 1 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie

vzťahuje.

20. Podľa § 369 ods. 1 Obchodný zákonník, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

21. Podľa § 369 ods. 2 Obchodný zákonník, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22. Podľa § 369c ods. 1 Obchodný zákonník omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.23. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. K náležitostiam predmetnej žaloby
a žalovaným namietanej existencie opisu rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok,

súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. apríla 2008, sp. zn. 3 Obo 77/2007, z ktorého
je zrejmé, že judikatúra za „rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to,
aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také
skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý
umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak

neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také
rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“ V tomto smere
súd upozorňuje na príliš formalistický výklad žalovaného týkajúceho sa ustanovenia § 132 CSP, ak
predmet žaloby tak, ako bol vymedzený, teda nárokom žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny
s príslušenstvom z titulu poistnej havarijnej zmluvy uzatvorenej poisteným u žalovaného a spôsobenou
poistnou udalosťou vymedzenou č. XXXXXXXXXX a popísaný v čl. I žaloby so základným popisom

skutkových okolností, považuje za nedostatočné. Cieľom a zmyslom predmetného ustanovenia nie je,
aby strany v podanej žalobe, ale aj v ďalších svojich písomných stanoviskách, či ústnych prednesoch
obšírne a detailne vymedzili skutkový a právny stav. Potrebným je vystihnúť podstatu predmetného
sporu (týka sa to aj iných právnych a skutkových argumentov, alebo inak povedané kvantita neznamená
kvalitu), čo nie je podmienené rozpisom detailných skutkových okolností, ktoré pre posúdenie sporu ani

nie sú rozhodujúce, obzvlášť, ak tieto medzi stranami konania nie sú sporné. S ohľadom na uvedené a
na posúdenie jednotlivých náležitostí predmetnej žaloby, súd dospel k záveru, potvrdiac názor žalobcu,
že zákonom požadované náležitosti žaloby uvedené v § 132 CSP boli splnené. V tejto súvislosti súd
upozorňuje, že žalobca označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení práve v žalobe.

24. Pokiaľ ide o nárok na poistné plnenie uplatnené žalobcom, súd uvádza, že právo na poistné plnenie
vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
V predmetnom prípade malo ísť o udalosť zo dňa 28.11.2016, kedy mal vodič poisteného motorového
vozidla naraziť do zvery prechádzajúcej cez cestu, konkrétne do daniela, v dôsledku čoho došlo k
poškodeniu poistného motorového vozidla a k jeho následnej oprave, pričom žalobca si v konaní nároku

náklady potrebné vynaložiť na opravu vozidla. Čo sa týka dôkazného bremena ohľadne existencie
skutočností, ktoré oprávňujú poistiteľa odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy, prípadne ktoré umožňujú
záver, že ide o poistnú udalosť, z ktorej nevzniká právo na poistné plnenie, musí byť preukázaná, čo
sa prejaví v jednoznačne formulovanom závere obsiahnutom v závere súdu. Riešenie otázky, kto je
nositeľom dôkazného bremena, t. j. kto z účastníkov konania je povinný tie ktoré právne významné

skutočnosti preukázať, vypláva z príslušnej hmotnoprávnej normy, ktorá je pri právnom posúdení veci
aplikovaná. V zásade platí, že ak neurčí právny predpis inak, zaťažuje dôkazné bremeno tú stranu
konania, ktorej je existencia príslušnej skutočnosti podľa hmotného práva na prospech, teda toho,
kto takú skutočnosť tvrdí, lebo z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Súd k
uvedenému ďalej uvádza, že poistenec (žalobca) domáhajúci sa poistného plnenia musí preukázať, že

nastala škodová udalosť, že mu vznikla škoda a že vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s poistnou
škodovou udalosťou. Na poisťovateľovi je potom povinnosť preukázať skutočnosť zbavujúcu ho k
povinnostiplniť.Akobolovyššieuvedené,vpredmetnomprípademalopodľažalobcukškodovejudalosti
dôjsť tak, že vodičovi poistného motorového vozidla pri jazde v smere od mesta Nováky na Bánovce nad
Bebravou mala do jazdy vbehnúť zver - daniel a napriek skutočnosti, že sa snažil brzdiť a zvieraťu sa

vyhnúť, zachytil ho ľavou prednou časťou vozidla. Zrazené zviera malo následne ujsť do lesa. Ako vodič
v popise nehodového deje uviedol, v čase nehody mal jazdiť rýchlosťou cca 90 km/h. Zrážku so zverou
nahlásil na polícii, ktorá sa dostavila na miesto udalosti, avšak zrazené zviera nebolo nájdené a udalosť
bola vedená iba ako škodová udalosť bez následného objasňovania. V záujme objektívneho šetrenia
predmetnej poistnej udalosti si dal žalovaný vypracovať znalecký posudok, ktorý vypracoval Ing. Karol

K?teleš, znalec z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty a technický stav
vozidiel. Znalecký posudok č. 22/2017 vypracovaný Ing. K?telešom bol vyhotovený vo veci preskúmania
prijateľnosti popísaného priebehu škodovej udalosti. Ako už bolo uvedené vyššie, predmetný posudok
bol vykonaný ako listinný dôkaz z dôvodu absencie znaleckej doložky. Úlohou znalca bolo pri predmetnej
škodovej udalosti vyhodnotiť plauzabilitu - t.j. priestorovú a časovú hodnovernosť, tzn. vyhodnotenie

konania vodiča a pohyb vozidla v súlade s fyzikálnymi zákonmi a tiež vyhodnotenie popísaného priebehu
nehody,arovnakotakkompatibilitu,akovzájomnúkorešpondenciupoškodenímotorovéhovozidla,ktoré
malo vzniknúť kontaktom so zverou, pričom poškodenie bolo potrebné porovnať a vyhodnotiť.25. Znalec sa v časti posudku 3.2.2.2 venoval plauzabilite deja, pričom uviedol, že na základe
predloženej dokumentácie je možné konštatovať, že v princípe existuje priestorová plauzabilita
nehodového deja, tzn. opis priebehu nehodového deja vodičom sa mohol odohrať. Vodičovi mohlo

vojsť do jazdnej dráhy daniel z pravej strany, ktorý nestihol opustiť koridor jazdy vozidla, napriek
tomu, že vodič mal brzdiť a snažiť sa mu vyhnúť. Po vyhodnotení tejto situácie bolo potrebné
zohľadniť aj skutočnosť, že vodič uviedol, že k zrážke došlo pri rýchlosti cca 90 km/h. Ako sa v
predmetnom posudku ďalej píše, okamžitá hmotnosť vozidla AUDI A7 v čase kontaktu bola cca 1.860 kg.
Podľa znalca hodnovernosť popisovanej situácie spochybňuje tvrdenie o vyhýbacom manévri vpravo,

nakoľko ako znalec uviedol, je veľmi nepravdepodobné, že vodič idúci rýchlosťou 90km/h vo svojom
pravom jazdnom pruhu, by sa rozhodol vyhýbať danielovi vychádzajúcemu z pravej strany vpravo,
nakoľko by zrejme nasledovalo opustenie vozovky. Pokiaľ ide o kompatibilitu nehodového deja, bolo
potrebné vyhodnotiť zadokumentované poškodenia na vozidle a vyhodnotiť ich prijateľnosť vzniku.
Znalec pre toto posúdenie v znaleckom posudku zobrazil časť fotografií, ktoré boli podkladom pre
vypracovanie znaleckého posudku. Z predložených fotografií je viditeľné, že na poškodenom vozidle je

zadokumentované poškodenie ľavej strany, tzn. predný nárazník, ľavý reflektor a ľavá strana kapoty.
Ľavé predné dvere poškodené neboli a rovnako tak predá maska. Ako z označených fotografií vyplýva,
na ľavej časti predného nárazníka boli označené aj škrabance, ktoré nemohli vzniknúť kontaktom s
danielom. Podľa znalec mal ľavý reflektor evidentne ulomené úchyty a sklo reflektora bolo prasknuté,
pričom v časti ostrekovača ani spodnej mriežky neboli nájdené žiadne poškodenia. Pri hodnotení

geometrickej kompatibility deja znalec uviedol, že ak uvedené poškodenie predného nárazníka vzniklo
od nárazu do prebiehajúceho daniela, mohlo sa tak stať iba v prípade, že táto časť narazila do zadnej
nohy daniela, pričom na tejto nohe musel mať váhu a musela byť na vozovke. Ako z ďalších obrázkov
posudku vyplýva, ak vozidlo narazilo do zadnej nohy daniela v mieste, kde je zlomený predný nárazník,
ľavé zadné stehno sa nachádzalo v oblasti ľavého reflektora a ľavého rohu prednej kapoty, pričom

tieto časti vozidla boli aj poškodené. K energetickej kompatibilite znalec uviedol, že v predmetnom
prípade ide o stret vozidla s hmotnosťou cca 1.860 kg a rýchlosťou cca 90km/h a danielom škvrnitým,
ktorého hmotnosť znalec odhadol na 55 kg a jeho rýchlosť v čase stretu 20km/h. Ako zo simulácií
znázornených v posudku vyplýva, pri uvedenej rýchlosti dochádza k rotácii zrazeného daniela, ktorý
následne zasahuje ľavé predné dvere. Nakoľko k nárazu do daniela došlo v pomerne veľkej vzdialenosti

za ťažiskom, musel sa dostať do okamžitej rotácie, keďže nárazová rýchlosť bola cca 90km/h, čím
by sa dostal daniel hlavou do kontaktu s prednými dverami vozidla, resp. s ľavou stranou vozidla. V
celkovom vyhodnotení deja znalec uviedol, že v popisovanom deji je nedostatočná geometrická ale aj
energetická korešpondencia zadokumentovaných poškodení s popísaným nehodovým dejom. Rozsah
zadokumentovaného poškodenia je výrazne iného charakteru, než aký by bolo možné očakávať v

skutočnosti pri popísanom priebehu údajného nehodového deja. Ak by došlo k zrážke tak ako to uviedol
vodič poškodeného vozidla v rýchlosti cca 90 km/h, následky nehody by boli výrazne iné a s najväčšou
pravdepodobnosťou by došlo k rozsiahlejším poškodeniam na poistenom vozidle, došlo by k poškodeniu
aj ľavej strany vozidla v dôsledku kontaktu hlavy daniela pri rotácii a k usmrteniu daniela. Po vyhodnotení
všetkých podkladov znalec konštatoval, že zadokumentované poškodenia vznikli pri inej udalosti a nie

pri náraze do daniela v rýchlosti cca 90 km/h a dospel k záveru, že priebeh udalosti ako ju opísal vodič
poškodeného vozidla je z technického hľadiska neprijateľný a predmetné poškodenia vznikli iným, než
popisovaným dejom.

26. Vzhľadom na závery znaleckého posudku, ako aj na skutočnosť, že žalobcove tvrdenia o priebehu

škodovej udalosti ako aj jej následkoch vyplývali iba z tvrdení vodiča poškodeného motorového vozidla,
je súd toho názoru, že žalobcovmu nároku nebolo možné vyhovieť a súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Súd zároveň poukazuje na fakt, že v predmetnom prípade vyhodnotil všetky predložené
dôkazy samostatne ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom žiadny z predložených a vykonaných
dôkazov nemá predpísanú zákonnú silu. Ak žalobca namietal niektoré skutočnosti znaleckého posudku,

súd ich vyhodnotil ako nedôvodné a nespochybňujúce závery znaleckého posudku. Súd poukazuje
aj na skutočnosť, že žalobca sa vo vyjadrení k odporu žalovaného k obsahu a záverom znaleckého
posudku nijako nevyjadril a preto jeho spochybňovanie znaleckého posudku vo vzťahu k rýchlosti jeho
vypracovania, chyby v písaní, alebo údajnej nepreskúmateľnosti z dôvodu absencie ostatných fotografií
poškodeného vozidla považuje za účelové a nespôsobilé spochybniť obsah a závery tohto posudku.

Súd zároveň dodáva, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal iba z výpovede vodiča
poškodeného motorového vozidla, ktorý sám pri popise nehodového deja uviedol, že odhadovaná
rýchlosť motorového vozidla v čase kolízie bola 90 km/h. Spochybňovanie tejto skutočnosti žalobcom je
preto zvláštne a javí sa ako účelové. Ak žalobca navrhoval nariadenie znaleckého dokazovania súdomje potrebné doplniť, že aj pri ďalšom vyhotovení znaleckého posudku by znalec mohol vychádzať iba z
jednostranného vyhlásenia vodiča poškodeného motorového vozidla a fotodokumentácie vyhotovenej
až po jeho príchode do Bratislavy. Nakoľko bol poistený povinný dať pravdivé vysvetlenie o vzniku

a rozsahu následkov poistnej udalosti, ktoré podľa názoru súdu nie je možné dodatočne meniť a
prispôsobovaťvzáujmeprivodeniapriaznivéhorozhodnutia,jevzhľadomnazáveryznaleckéhoposudku
možné konštatovať, že k škodovej udalosti nemohlo dôjsť tak, ako to uviedol vodič poškodeného vozidla,
a preto v dôsledku nepreukázania príčinnej súvislosti medzi udalosťou a škodou na vozidle nebolo
možné žalobe vyhovieť.

27. Na záver súd dodáva, že napriek skutočnosti, že medzi stranami konania nebola sporná existencia
poistného vzťahu na základe uzatvorenej poistnej zmluvy, predmetnom ktorej bolo havarijné poistenie,
žalobca súdu nepredložil samotnú poistnú zmluvu, z ktorej by bolo možné zistiť dojednania majúce vplyv
na výšku poistného plnenia zo strany žalovaného, ako napr. dohodnutá výška spoluúčasti, či skutočnosť,
čiježalobcaplatcomDPH.Vzhľadomnaskutočnosť,ževkonanínebolpreukázanýzákladnýpredpoklad

na vznik nároku na poskytnutie poisteného plnenia v podobe príčinnej súvislosti medzi udalosťou a
škodou na poistenom vozidle, nebolo sa potrebné vyššie uvedenými skutočnosťami bližšie zaoberať.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania

žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).