Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2023

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722012626
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Pavláková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2023:5722012626.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Veronikou Pavlákovou na hlavnom pojednávaní

dňa 07.12.2023 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E., F. XXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 23.09.2017 v čase približne o 03.50 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol

osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, evidenčného čísla G., bielej farby, po ceste 11/519
v smere od H. do I., pričom v km 22,10 v pravotočivej zákrute, v dôsledku toho, že neprispôsobil rýchlosť
jazdy najmä svojim schopnostiam a stavu a povahe vozovky s vozidlom prešiel do protismerného
jazdného pruhu, kde prednou časťou vozidla narazil do ľavej časti protiidúceho nákladného motorového
vozidla (ťahača) značky Scania, evidenčného čísla J. a ľavej časti jeho návesu, evidenčného čísla K.,
ktoré viedol vodič L. H. D., nar. XX.XX.XXXX, v smere od I. do H., následne osobné motorové vozidlo
značky Škoda Octavia evidenčného čísla G. bolo odhodené späť do svojho jazdného pruhu, na čo zišlo

mimo vozovku do priekopy nachádzajúcej sa po pravej strane vozovky v smere jeho jazdy, po čom
obžalovaný z vozidla vystúpil a z miesta dopravnej nehody odišiel, pričom po dopravnej nehode bolo
u neho príslušníkmi Obvodného oddelenia Prievidza vykonanou dychovou skúškou prístrojom Alcotest
7410, sériového čísla M. zistené v čase o 08.19 hodine 0,68 mg/l (1,42 promile) a v čase o 08.43
hodine 0,59 mg/l (1,23 promile) alkoholu vo vydychovanom vzduchu, vykonaným spätným prepočtom
u neho zistená koncentrácia alkoholu v krvi v čase jazdy vo výške 1,97 g/kg (promile) až 2,33 g/kg
(promile) alkoholu v krvi; pri predmetnej dopravnej nehode došlo ku škode na osobnom motorovom
vozidle zn. Škoda Octavia, evidenčného čísla G., vo vlastníctve poškodenej obchodnej spoločnosti D.

E., so sídlom N., M. I. X, M., K., vo výške 10.630,- €, na nákladom motorovom vozidle (ťahači) značky
Scania, evidenčného čísla J., vo vlastníctve poškodeného O. M. L., P. XXX, H. E., XXXXX, P. I., I., vo
výške 568,26 € a na návese evidenčného čísla K. vo vlastníctve poškodenej obchodnej spoločnosti Q.
N. B., K. XXX, R., I., vo výške 1.030,06 €, čím obžalovaný svojím konaním porušil ustanovenia § 3 ods.
2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/ a § 4 ods. 2 písm. d/, § 10 ods. 1 a § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov,

t e d a

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil
z nedbanlivosti väčšiu škodu na cudzom majetku,

č í m s p á c h a l

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zák.Za t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 56 ods. 2, § 57 ods. 1 Tr. zák. na peňažný trest
vo výmere 6.000,- € (šesťtisíc eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd

ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej obchodnej

spoločnosti D. E., so sídlom N., M. I. X, M., K., škodu v sume 1.430,10,- € (jedentisícštyristotridsať eur
a desať eurocentov).

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného O. M. L., P. XXX, H. E., XXXXX, P. I., I., s nárokom na
náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú obchodnú spoločnosť Q. N. B., K. XXX, R., I., s nárokom na
náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorkaOkresnejprokuratúryMartinpodaladňa13.04.2022naA.B.obžalobupreprečinohrozenia

pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe,
ako je uvedené i vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd na nariadených hlavných pojednávaniach
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného; znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne
lekárstvo, H. M. F., I.; so súhlasom obžalovaného a prokurátorky prečítaním výpovedí poškodeného L.
H. D., splnomocnenca poškodeného H. L. – P., splnomocnenca poškodeného P. P. – Hodu, svedkov

L. J., H. A. B., O. M., C. P. S., I. C. I. T., L. B. K. H., H. C., U. Q. C.; ako aj znaleckých posudkov
a odborných vyjadrení Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania
a kriminalistickej identifikácie; U. I. H., znalca z odboru doprava cestná a V. H. L. P., I., znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia; oboznámením sa s fotodokumentáciou a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi
sa v spisovom materiáli, po čom dospel k záveru uvedenému vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný A. B. nechcel konať o dohode o vine a treste, vyhlásil, že je nevinný zo skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu v podanej obžalobe.
Vo výpovedi popísal vzťahy s dnes už bývalou manželkou. Oženil sa opätovne, má ďalšie dieťa. Na
akciu do W. šli s bratrancom L. J. asi o 20.00 hod. až 21.00 hod., hrali aj bowling, bratranec viac popíjal

a pred polnocou chcel ísť na inú akciu do I.. Obžalovaný si dal nejaké dve pivá a aj nealko pivo. Ponuku
prespať bratranec odmietol. Obžalovaný volal kamarátom, nakoniec mame, či by nemohla pre nich prísť
- starala sa o jeho 4 ročnú dcéru a 90 ročnú mamu. Nakoniec zohnal kamarátku O.. Nemohol sa dovolať
mame, situácia s bratrancom gradovala, vtedy sa mu dovolala mama, že zohnala taxík a je na ceste,
telefón následne vypla. Keď prišla O., uvedomil si, že asi spravil chybu, keď malá dcéra zostala sama

s babkou, chcel aby mama zobrala služobné auto aj s bratrancom a on šiel čo najrýchlejšie za dcérou.
Keď mama prišla, kľúče od auta jej tam hodil na zem ku nej, nevie kam išiel bratranec, nevie, či kľúče
hodil jemu alebo mame. Vtedy stáli na parkovisku pred hotelom. Keď O. zaparkovala auto pred U., bolo
to cca 15 metrov od nich, utekal za ňou, skočil do auta a poprosil ju, nech ho hodí do I., navigoval ju. Do
I. prišli približne o 2.00 hod., šiel rovno k babke, tá sa zobudila, bola prestrašená, dcéra spala. Mama

ani bratranec mu nedvíhali, až neskôr oni zavolali, že sa stala dopravná nehoda – nevie kto mu vlastne
volal. Bolo to emočne náročné, k tomu sa budila malá, starkej niečo bolo. Snažil sa dovolať aj druhému
bratrancovi H., aby ho tam odviezol, začali rôzne telefonáty, veľký stres. Bratrancovi volal, nech ho tam
odvezie alebo aspoň nech pošle svoju manželku k jeho dcére. Prišli policajti, šiel s nimi o cca 07.00 až
08.00 hod. Vtom Q. zavolala, že oni vlastne odchádzajú na nejaký výlet, už tam nemôže viac zostať,

tak to povedal policajtom, poprosil ich, niečo podpísal, aby ho na jeho prosbu mohli pustiť a utekal zamalou. Rýchlo sa potreboval dostať do C. po výsluchoch na polícii, lebo na ďalší deň musel ísť služobne
do W. a deň alebo dva na to letel do W., tam zostal cca 12 dní.
Na položené otázky uviedol, že v tej Valči vypil dve pivá na akcii, potom doma popil nejaké tri whiskáčové

poháre s objemom viac ako pol dcl silnej domácej slivovice u starkej zo stresu. Do W. z I. odchádzali
cca o 20.00 až 21.00 hod., cesta trvala cca hodinu, zábava do 22.00 hod. prebiehala normálne, potom
to už L. hrotil, okolo 23.00 hod. začal riešiť odvoz a taxi, O. prišla okolo 23.00 až 24.00 hod. Do I. šla
strašne pomaly, cesta im trvala dlho. Do I. prišli medzi 01.30 až 02.00 hod. Slivovicu vypil medzi 04.00
hod. až 06.00 hod. Q. prišla cca okolo 07.00 hod., okolo 08.00 hod. išiel na políciu. O dopravnej nehode

sa dozvedel okolo 04.00 hod. alebo 05.00 hod., to bol potom stres. Do C. išiel ešte hneď v tú sobotu,
musel ísť pred odletom do W. na vyšetrenie kvôli riziku trombózy, a to na odporučenie jedného kamaráta
z basketbalu, meno konkretizovať nevedel, lebo má viac kamarátov - športových lekárov. Mal zranenie
z basketbalu (uvádzal súdu rozličnú údaje k otázke na konkretizovanie podujatia) spred dvoch týždňov,
rozbil si nohu tak, že dopadol na ľavú nohu, skočil na nohu súperovi (nevie ktorému) po dvojtakte, nohu si
podvrtol, súper ho do nej ešte nakopol, mal výron, zápas nedohral. Dalo sa mu chodiť, mal to opuchnuté,

ale potom už bol ok, nebolo to nejaké dramatické. Do W. skôr prišla O. ako mama. Následne uviedol, že
to muselo byť nejako v jednom momente. Keď videl O. zaparkované auto, mama zrovna vyskakovala
z taxíka, nechal jej tam kľúče a utekal do auta. To muselo byť okolo polnoci. Svetelná situácia na
parkovisku bola slabá, kľúče mame do tmy hodil z dôvodu nahnevania na ňu. Mama bola dobrý šofér.
V telefonáte o dopravnej nehode mu neuviedli, kto šoféroval. Neskôr mama hovorila, že šoférovala ona.

Vyjadroval sa k ním zvolenému mimoriadne zložitému riešeniu odvozu z akcie vo W.. Popísal následne
bližšie bratranca L., kamarátku O., svoje uvažovanie ohľadom starostlivosti o dcéru, okolnosti akcie vo
W., riešenie záležitostí ohľadom nehodou poškodeného vozidla, osobných vecí z neho, jeho vzťah k
alkoholu, vzťah jeho matky k šoférovaniu a autám, vysvetlenie k diametrálne odlišnej výpovedi svedka
L. J..

V časti odstraňovania rozporov vo svojich výpovediach vysvetľoval rozdielne tvrdenia o priebehu akcie
vo W., časových súvislostiach odchodu odtiaľ, spôsobe dopravenia kľúčov od služobného vozidla mame,
príchode k starkej a jej následnom správaní, okolnostiach príchodu policajtov za ním, dôvode jeho
odchodu z polície a získaní informácie o dopravnej nehode.

Znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo H. M. F., I., na hlavnom pojednávaní po
riadnomzákonnompoučenísavplnomrozsahupridržalobsahuodbornýchvyjadrení,ktorévpredmetnej
trestnej veci vypracoval, vrátane ich záverov. Z odborných vyjadrení vyplynulo, že v čase, kedy došlo
k dopravnej nehode, mal mať obvinený podľa spätného prepočtu 1,97 g/kg až 2,33 g/kg alkoholu v krvi
a osoba L. J. 1,81 g/kg až 2,18 g/kg alkoholu v krvi. V oboch prípadoch množstvo alkoholu prepočítané

na čas dopravnej nehody predstavovalo zo súdnolekárskeho hľadiska stav alkoholického ovplyvnenia,
pri ktorom je jedinec jednoznačne nespôsobilý k vedeniu motorového vozidla. V rámci odbornej časti
okrem iného uviedol, že pokiaľ posudzovaná osoba vo svojej výpovedi uvádza presné množstvo, druh
a čas konzumácie alkoholu pred spáchaním skutku, je možné za účelom overenia relevantnosti jej
výpovede vykonať bilančný prepočet, v ktorom znalec zohľadní informácie o množstve a druhu požitého

alkoholu, stave náplne žalúdka, ako aj jeho telesných proporciách, pričom stanoví množstvo alkoholu
v skonzumovanom alkohole a koncentráciu alkoholu v krvi, akú by osoba nadobudla po vypití udaného
množstva alkoholu. Nakoniec zohľadní časový interval od začiatku požívania alkoholických nápojov
až po dobu, na ktorú je potrebné množstvo alkoholu v krvi osoby určiť. K výpovedi obvineného ako
posudzovaného vodiča, ktorý mal podľa vlastných slov alkohol konzumovať po príchode domov okolo

05.00 až 06.00 hod., tri krát 0,5 dcl domácej slivovice (obvykle s cca 52 % alkoholu) a v hoteli mal vypiť
asi dve pivá a nealko pivo, znalec uviedol, že na základe takto nepresnej výpovede možno vykonať
len orientačný (nie presný) bilančný prepočet, lebo nie je známe presné množstvo skonzumovaného
alkoholického nápoja, ani nie je jasný čas jeho konzumácie. Pokiaľ by od 05.00 hod. požil alkohol 3
krát 0,5 dcl domácej slivovice, mohla by mu stúpnuť krvná koncentrácia etanolu maximálne o 0,75 g/

kg, ktoré by dosiahol v krvi po cca 56 minútach od začiatku konzumácie alkoholu, t. j. pár minút pred
06.00 hod. Keďže menovanému bola dychovou skúškou vykonanou 23.09.2018 o 08.19 hod. nameraná
hodnota 0,68 mg/l, t. j. v prepočte 1,43 g/kg alkoholu, je zrejmé, že tak vysokú hodnotu hladiny alkoholu
v krvi nemohol dosiahnuť konzumáciou alkoholu od času 05.00 hod. toho istého dňa v takom množstve,
ako uvádza vo výpovedi, ale alkohol musel konzumovať v oveľa vyššom množstve. V danom prípade

nebolo možné vykonať jednoduchý spätný prepočet. Následne znalec vykonal prepočet na čas vedenia
vozidla o 03,50 hod. zložitým spätným prepočtom, kde zohľadnil uvádzanú konzumáciu alkoholu podľa
výpovede menovaného, po vykonaní jednoduchého spätného prepočtu z nameranej hodnoty prvej
dychovej skúšky na čas skutku akoby nedošlo ku dodatočnému požitiu alkoholu, odpočítaní od tejtohodnoty tej hodnoty hladiny alkoholu v krvi, ktorú by menovaný nadobudol konzumáciou alkoholu
tak, ako vypovedal a dospel k minimálnej hladine alkoholu v krvi, akú musel mať menovaný v krvi v čase
o 03,50 hod., a to 1,66 g/kg alkoholu v krvi, čo podľa zaužívanej schémy súdnolekárskeho posudzovania

alkoholického ovplyvnenia zodpovedá strednému stupňu opitosti, kedy sú už významným spôsobom
ovplyvnené predovšetkým duševné a zmyslové schopnosti človeka, čo sa prejavuje v rovine psychickej
po úvodnej fáze uvoľnenia a eufórie, dobrej nálady, zvýšenej družnosti a veľavravnosti, nastúpením
zvýšenej miery sebavedomia, obvykle neprimeranej, tendencie podceňovania potenciálne rizikových
situácii pri neuvedomovaní si hroziaceho nebezpečenstva a preceňovaní vlastných schopností. Zároveň

možno očakávať významné spomalenie reakčnej doby na vonkajšie podnety zvukového aj obrazového
charakteru (sluchové a vizuálne/zrakové aspekty vnímania okolia) niekoľkonásobne oproti norme -
už pri jednom promile je spomalená asi štvornásobne, čo sa prejavuje nepriaznivo predovšetkým pri
snahe o vedenie vozidla v cestnej premávke. Zároveň je celkovo utlmená pozornosť a tiež negatívne
ovplyvnená schopnosť sústredenia a adekvátneho reagovania na vonkajšie podnety. V motorickej rovine
je ovplyvnená najmä jemná motorika, a mierne narušená koordinácia pohybov. Na základe vyššie

uvedených skutočností možno jednoznačne konštatovať, že obvinený ako posudzovaná osoba dňa
23.09.2018 ? 03,50 hod. nebol schopný bezpečne viesť motorové vozidlo bez toho, že by došlo k
ohrozeniu osoby samotnej alebo iných účastníkov cestnej premávky. K tomuto stavu došlo alkoholickým
ovplyvnením menovaného.
Na položené otázky znalec uviedol, že výsledok v druhom jeho odbornom vyjadrení vychádza z tzv.

zložitého spätného prepočtu, pri ktorom sú dôležité hodnota dychovej skúšky a následne vykonaný
prepočet na odpočítanie tej časti, ktorá mala vzniknúť konzumáciou alkoholu až po dopravnej
nehode. Faktory dôležité pre spätný prepočet sú množstvo alkoholu požitého po dopravnej nehode
a čas, kedy k tomu malo dôjsť - tu vychádzal z údajov zistených v spise (o troch poldeci domácej
slivovice). K problematike stanoviska Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti o problematike prepočtov

koncentrácie etanolu v krvi z roku 2003 sprístupnenom aj verejnosti na internete uviedol, že prepočet
je vždy podmienený rôznymi faktormi pri jednotlivých druhoch prepočtov. Pri spätnom prepočte je
dôležitý čas, požitá látka, údaje zistené z dychovej skúšky s konkrétnymi kritériami, následne sa pristúpi
k prepočítavaniu pri zohľadnení tzv. odbúravacej konštanty, teda aké množstvo požitej látky je schopné
ľudské telo odbúrať za istú časovú jednotku. Tento proces odbúravania pritom začína už pri kontakte

alkoholu s ľudskou sliznicou. Uvedená hodnota odbúravania etanolu z krvi (nazýva sa tiež Beta 60
konštanta) je v rozpätí od 0,12 až po 0,2, pričom tá nižšia konštanta sa používa pri nižšej koncentrácii
alkoholu a horná konštanta 0,2 pri vyšších koncentráciách, spravidla nad 2 promile. Po príslušnom
prepočte sa určí najpravdepodobnejšia hladina ovplyvnenia daného jednotlivca v konkrétnom čase
alkoholom. Toto platí, ak sú splnené všetky podmienky na vykonanie takéhoto spätného prepočtu

- disponovanie potrebným množstvom informácií. On ich v danom prípade k dispozícii mal, a teda
podmienky na vykonanie spätného prepočtu splnené boli. V danom prípade použil tzv. zložitý spätný
prepočet, ktorý vychádzal zo spätného prepočtu, pričom podmienkou na takýto postup bolo vykonanie
dvoch dychových skúšok, a teda existencia minimálne dvoch takto objektívnych výsledkov, ktoré navyše
musia mať klesajúcu hodnotu, t. z. že dotyčný sa nachádza už v tzv. vylučovacej fáze. Prepočet

sa nesmie vykonávať po čase dlhšom ako 15 hodín od predmetnej udalosti. Pri danom spôsobe
prepočtu nie je podstatné výška a váha jedinca, toto by bolo dôležité pri tzv. bilančnom prepočte.
Ak by neboli realizované dychové skúšky a bolo by treba zistiť pravdepodobné ovplyvnenie jedinca
alkoholom v určitom čase, v takom prípade by znalca uvedené skutočnosti zaujímali. Napriek tomu,
že tu to nebolo nevyhnutné, urobil orientačný bilančný prepočet - slúži k zhodnoteniu, či vo výpovedi

uvádzané skutočnosti je možné potvrdiť alebo vyvrátiť, keď takéto posúdenie môže byť aj na prospech
posudzovaného. Tu však vyšlo, že obvineným udávané množstvo alkoholu a časové údaje sú skreslené
a nepresné. Práve preto, že nemal k dispozícii údaje o výške a váhe preverovanej osoby, vykonal
len orientačný bilančný prepočet. Za takých okolností sa to robí na základe určitého mediánu človeka
istej výšky a váhy. V prípade, ak by z takéhoto prepočtu vyplývalo, že je pravdivé tvrdenie o požití

alkoholu len po skutku, ďalej by nešiel. Tu však výsledky boli úplne mimo tolerancie, a teda uvádzané
údaje nezodpovedali objektívne zisteným faktom, bola zistená významná diskrepancia. Hoci je prepočet
orientačný, neznamená, že je zlý. Absencia údajov o konkrétnej výške a váhe na
výsledky žiadaného prepočtu nemala vplyv, boli by významné pri exaktnom bilančnom prepočte, ten
však v danom prípade robený nebol a ani nebol zadávateľom žiadaný. Pri nekonkrétnych údajoch

vyplývajúcich z výpovede ani údaje o presnej výške a váhe nie sú pilierom pre závery prepočtu. Použil
hodnotu Beta 60 faktoru 0,14 ako strednú hodnotu pri zohľadnení výsledkov vykonaných dychových
skúšok. V danom prípade nešlo o hodnoty veľmi nízke, ale ani presahujúce významne dve promile.
Údaje, že by obžalovaný alkohol v podobe troch cca 0,8 decilitrových pohárov domácej 52 % slivovicepožil v rozmedzí časov 04.00 hod. až 06.00 hod. v predmetný deň a okolo polnoci dve 12 stupňové pivá,
k dispozícii v čase vyhotovovania odborných vyjadrení nemal, bezprostredne na hlavnom pojednávaní
takýto prepočet, ktorého výsledok by samozrejme mohol byť iný, ako ten, keď vychádzal z údajov o troch

poldecidomácejslivoviceajejpožitío05.00hod.až06.00hod.danéhodňa,urobiťnevedel.Vyhotovenie
prepočtu nie je viazané na jeho osobu, vie ho urobiť akýkoľvek iný znalec v uvedenom odbore.

Súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal viaceré svedecké výpovede z prípravného
konania.

Svedok L. H. D. po riadnom zákonnom poučení vypovedal na základe plnej moci za spoločnosť O.
M. L.. Ako priamy účastník dopravnej nehody ju popísal, pričom uviedol, že uvedenou cestou chodí
často. Pri nehode do neho nabúralo osobné auto, bolo to okolo 02.00 hod. v noci, išiel cca 70 km/hod.,
nevedelsavyjadriťkrýchlostiauta,ktorédonehonarazilo.Onosobnenevidel,ktojevaute,komunikoval
s ním následne muž od neho asi o hlavu vyšší. Svedok sa bál, zamkol sa teda v aute a zavolal na

políciu. Zastavil autobus a poprosil vodiča, aby vysvetlil, kde sú. Nevie, odkiaľ muž, s ktorým o nehode
komunikoval, vystúpil. Mal pocit, že sú v aute dvaja, na vlastné oči však videl jedného, s ktorým sa
rozprával. Mal pocit, že sa chce dohodnúť, svedok to však chcel riešiť prostredníctvom polície. Asi 5
minút po nehode, keď sa rozprával s policajtmi cez telefón, zistil, že ten pán tam už nie je. Policajti po
príchode našli doklady a rozprávali sa s manželkou majiteľa auta. Bližšie osobu, s ktorou rozprával,

popísať nevedel, oproti svedkovi bola mladá. Svedok ďalej uviedol, že škoda mu nevznikla, vozidlo bolo
poistené, nevie však kde, škoda do dnešného dňa uhradená nebola, v zmysle § 46 Tr. por. žiada, aby
súd v odsudzujúcom rozsudku zaviazal obvineného nahradiť škodu, ktorá mu vznikla, a to vo výške
podľa znaleckého posudku.

Ako splnomocnenec poškodeného subjektu D. E., ktorý bol v čase nehody majiteľom predmetného
vozidla, bol prostredníctvom cudzozemskej právnej pomoci vypočutý svedok H. L. - P.. Po riadnom
zákonnom poučení popísal okolnosti informovania o vzniknutej dopravnej nehode obžalovaným, ako aj
nahlásenia škody. Obžalovaný je vo firme zamestnaný od februára 2016, vozidlo mu bolo pridelené v júni
2016 zmluvou o poskytnutí vozidla, ktorú k svojmu výsluchu priložil. Obžalovaný bol od 25.09.2017 do

27.09.2017 práceneschopný. N. D. I. utrpela dopravnou nehodou škodu vo výške 1.430,10 eur a touto
sa pripája do trestného konania, keďže dosiaľ nebola nahradená.

O. P. P. - F. bol po riadnom zákonnom poučení vypočutý ako referent škôd poisťovne, ktorá neutrpela
žiadnu škodu, a teda si ani neuplatnili žiadnu škodu. Poistenec krátko po dopravnej nehode o nej

spoločnosť informoval.

Svedok L. J. po riadnom zákonnom poučení k veci vypovedať nechcel, pretože obvinenie bolo vznesené
bratrancovi, s ktorým vyrastal, navštevujú sa aj v súčasnosti. Trávia spolu aj s jeho rodinou čas, má ho
rád, jeho ujmu by považoval ako vlastnú. Z uvedeného dôvodu nevypovedal.

Svedkyňa H. A. B., matka obžalovaného, po riadnom zákonnom poučení uviedla, že vypovedať v
trestnej veci obvineného, ktorý je jej synom chce a bude, právo odmietnuť vypovedať nevyužila. Popísala
nefungujúci vzťah syna s jeho manželkou v tom čase. V ten deň si šli posedieť sny spolu s bratrancom
L.. Ona bola v tom čase aj s vnučkou v byte u matky, ktorá ma 90 rokov. Že je syn z jej bytu preč,

nevedela. Okolo 2.00 hod. dňa 23.09.2018 (pozn. súdu: zrejme malo byť správne uvedené 2017) sa
zobudila, mala zlé tušenie, preto hneď zavolala synovi na mobil. V telefóne počula, že je pri synovi aj
L., počula aj iné hlasy, preto sa rozhodla ísť za ním - povedal, že je vo W. V.. Tú dobre pozná, často
tam chodila na lyžiarske výcviky. Keďže mama aj vnučka doma spali, rozhodla sa ísť do W., synovi
to nepovedala a zavolala si taxík – podrobnosti k taxíku odmietla uviesť. Taxík ju doviezol do W. V. k

hotelu, syn mal auto zaparkované z jeho zadnej strany. Zaplatila taxi cca 30 €, ten odišiel, ona zavolala
synovi, že je pri aute. Keď vyšiel aj s bratrancom, hodil kľúče smerom k nej, hneval sa, že ho chodí
kontrolovať. Išiel smerom k lesu na WC, zrazu sa otočil, sadol si do nejakého auta – nevedela bližšie
uviesť žiadnu podrobnosť k nemu - a odišiel preč, nič jej nepovedal. Nepýtal sa na dcéru ani starkú,
veď vedel, že obe doma spia. Podľa nej šoférovala nejaká žena, kvôli tme ju nevedela popísať. Bola

nahnevaná, tak išla hneď za nimi, naštartovala a vyrazila. L. sedel vedľa nej vpredu, kým sa vymotala,
syn sa jej stratil. Z W. vyrazili cca o 2.30 hod., určite to bolo pred treťou. So synovcom sa nerozprávala,
bola na neho nahnevaná, on sa díval, občas niečo povedal, čo má spraviť. Sústredila sa na cestu, tá bola
suchá. Keď vyšla na mierny kopček - po pravej strane bola dedina a parkovisko - zbadala oproti sebebiely kamión, ktorý ju osvetlil, ona spanikárila. Najprv strhla riadenie do stredu cesty, lebo podľa nej išiel
kamión po strede cesty, potom spravila takú smičku do pravej strany, pretože videla, že ak pôjde doľava,
je tam svah dole, a ak pôjde doprava, tak je svah hore. Potom si pravdepodobne pomýlila brzdu a plyn,

pridala, pričom pravdepodobne nabúrala do kamiónu na jeho ľavú stranu - nepamätá sa, do ktorej časti
kamiónu nabúrala, potom ju odhodilo do pravej strany, kde asi nabúrala do stromu, na nič si nespomína,
bola v šoku. Pravdepodobne strhol volant aj synovec. Vôbec si nepamätá, ako vyšla z auta, bola ako v
tranze. Keď si začala uvedomovať, čo sa deje, bola jej zima a uvedomila si, že sa musí čo najrýchlejšie
dostať domov, pretože tam je vnučka aj mama. Mohlo to byť okolo 3.30 hod. Vie, že išli preč od nehody,

nepamätá si to, možno aj bežala. Zavolala taxík, synovec povedal, že nemá signál. Taxík prišiel z I..
Nastúpili pri autobusovej zastávke, nevie či táto je v dedine. Bolo to pred rozdvojovanou križovatkou
smerom na I.. Nevie, o ktorej prišiel taxík. Keď išli taxíkom, synovec povedal, že havarovali a možno si
zachránili život trhnutím volantu do pravej strany. Keď cestovala do I., volali jej z H. polície. Povedala,
že je v šoku, je už pred Prievidzou, musí ísť najskôr do I., potom sa vráti do H.. Hneď povedala, že
šoférovala, nabúrala a ušla, bola si vedomá, že to nemala spraviť. Keď prišla k mame do bytu, táto aj

vnučka spali. Zistila, že syn spí s dcérou v posteli. Išla aj s L. na políciu vypovedať, a to ďalším taxíkom
- znova nevedela povedať akým. So synom po dopravnej nehode telefonovala - volal prvý on, keď ho
vyťahovali policajti z postele, ona už bola vtedy na polícii v I. alebo tam išla. Prevodovka v aute syna je
automatickú. Pred nehodou išla cca 80 km/h. S vodičom kamióna sa po nehode nerozprávala, ani ho
nevidela, nepamätá sa, ak sa niekto rozprával, musel to byť synovec. K zraneniam po nehode uviedla,

že ju bolela hlava, bola u známeho lekára, ten jej povedal, že by to mohlo byť od nehody - meno lekára
povedať nechcela, rovnako ani meno obvodného lekára, lekársku správu vyšetrovateľovi odmietla dať,
predloží ju až na súde. Vie, že syn kríval na ľavú nohu, ale to zle skočil, o tom sa dozvedela až keď bol
doma,nevie,čibolnaošetrení.Prinehodevystreliliobaairbagyvaute,zraniavšakztohonemala.Vaute
sa chytala všetkého, bola tam viackrát. Bola v šoku, nevie ani o tom, že odišla z miesta nehody, keď si to

uvedomila, bola už v taxíku a volali ju policajti. Uvedomuje si, čo sa stalo, čaká za to následky. Chcela sa
vrátiť, len jej volali, že má ísť vypovedať do I.. Pri výpovedi na polícii v I. presne popísala, ako sa to stalo,
na tejto výpovedi trvá. Ak uviedla, že ju kamión chytil na jej pravú stranu, tak sa pravdepodobne pomýlila,
chcela ho obísť, asi si neuvedomovala, že pravou stranou nabúrala do stromu. Keby ju nabúral na pravú
stranu, nemôže vyletieť na pravú stranu. Nevie, prečo to povedala, ani teraz nevie, ako sa dostala na tú

pravú stranu. O nehode sa so synom ani synovcom pred svojim výsluchom nerozprávala, vypovedala
podľa svojho vedomia a svedomia. Po prvom výsluchu jej povedal synovec L., aby zmenila výpoveď,
lebo môže prísť o prácu, ona mu povedala, že nič meniť nebude. Nevie, prečo synovec vypovedá inak
ako ona. On nafúkal, ona nie, nevie, či sa niečoho bojí. Ona si trvá na svojom.
Vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 06.11.2017 (teda po začatí trestného stíhania a pred vznesením

obvinenia A. B.) H. A. B. po riadnom zákonnom poučení využila svoje právo nevypovedať v danej
veci, kde sú podozriví jej syn a synovec, ktorým by podľa nej mohla svojou výpoveďou spôsobiť
nebezpečenstvo trestného stíhania a takúto ich ujmu by pociťovala ako vlastnú.

Svedkyňa O. M. po riadnom zákonnom poučení uviedla, že je kamarátka manželky obžalovaného cca

20 rokov, jeho pozná tiež. V predmetný deň bola v H. na nejakej párty, obžalovaný bol vo W., vedela
to od jeho manželky. Volal jej okolo 23.00 hod. až 24.00 hod. na mobil. Požiadal ju, či by ho nemohla
zaviesť do I., bolo to súrne, viac nevedela. Do hotela prišla rýchlo na jej aute Toyota Yaris červenej farby,
nebola ďaleko, všetko bolo okolo 23.00 hod. až 24.00 hod. Keď prišla k hotelu, obžalovaný ju už čakal
na parkovisku pred ním, bol tam sám. Nevie, kde presne stála, on ju ale našiel. Navigoval ju po ceste do

I., bavili sa o bežných veciach. Povedal, že si dal jedno alebo dve pivá, podľa nej nebol opitý. Nevravel
nič o jeho aute, ani čo robil v hoteli, neriešila to. Nevie o tom, že by sa po ceste stalo niečo zvláštne
alebo mu niekto volal či písal, sústredila sa na cestu. Keď nastúpil do auta, nemal náladu, na nič sa
nesťažoval, bol neutrálny, avšak ona ho nepozná, nevie ho odhadnúť. Prišli k paneláku, kde povedal,
že býva jeho mama. Dala si do navigácie cestu do H. a išla späť. Nevedela bližšie popísať uvedený

dom. Do I. prišli po jednej hodine ráno. Nevie, čo robil obžalovaný po vystúpení z auta, nevie, čo sa
stalo v ten večer. Obžalovaný jej povedal asi pred mesiacom, že bude kontaktovaná políciou k tomu, či
ho bola zaviesť do I.. Že by v ten večer jeho auto nabúralo, nevravel nič. V hoteli U. nikdy nebola, L.
J. nepozná, ani matku obžalovaného.
Vo vzťahu k tejto výpovedi obhajca poukázal na niekoľko formálnych nedostatkov (miesto uskutočnenia

výsluchu, nesprávne uvedené poučenie a označenie ju za poškodenú).

Svedkyňa C. P. S. po riadnom zákonnom poučení uviedla, že obžalovaného pozná ako hotelového
hosťa, pozná aj jeho rodinu, tykajú si. V predmetný deň mali na hoteli veľkú akciu, boli úplne plní.Obžalovaný tam bol so svojim bratrancom. Hrali bowling, bavila sa s nimi. Pili aj alkohol. Nevie, či mal
obžalovaný veľa vypité, ani to, že by on alebo jeho bratranec robili neporiadok. Neriešila jeho príchod ani
odchod, nezaujímala sa o to. Nevie, kedy odišli, kamerový záznam k tomu nemá. Obžalovaný nevravel

nič o svojej mame. Že mal nehodu sa dozvedela od policajtov pár dní po nej. O. M. nepozná, ani jeho
mamu.

Svedok I. C. I. T. po riadnom zákonnom poučení uviedol, že v ten deň mali s kolegom dennú realizačnú
hliadku. Operačný dôstojník ich vyslal na adresu, kde sa mala nachádzať osoba, ktorá pravdepodobne

spôsobila nehodu v lokalite OR PZ Martin. Informácia mala byť poskytnutá od manželky alebo vzťahovo
blízkej osoby, mal sa nachádzať u babky. Táto informácia bola na mieste potvrdená, boli pozvaní do
bytu. Obžalovaný bol asi aj povyzliekaný od pása hore. Povedali, kvôli čomu sú tam, obžalovaný šiel
dobrovoľne s nimi na oddelenie na spísanie zápisnice. Obžalovaný čakal vo vestibule asi 5 minút - nebol
predvedený, nebola mu obmedzená sloboda, mal pri sebe doklady aj telefón, po vyzvaní sa presunul
do výsluchovej miestnosti. Bola vypočutá aj matka obžalovaného, ktorá prišla s tým, že ona mala

šoférovaťpredmetnévozidlo.Jejvýpoveďbolarozsiahlejšia,pričomuvádzalalenvšeobecnéinformácie,
konkrétne skutočnosti nevedela, nevedela ani názov hotela, kam išla, po spôsobení nehody, ktorú mala
zaviniť, utekala do najbližšej obce, zavolala taxík na odvezenie domov, nezaujímala sa o nehodu - na
konci výsluchu bez bližších okolností uviedla to, že stačí, ak uvedú len to, že ona spôsobila nehodu, a to
je všetko. Obžalovaný nástojil na tom, aby nepodával vysvetlenie vtedy, že ho podá dodatočne. Nemali

možnosť preveriť tvrdenia k dcére, alebo či išlo z jeho stany len o vyhnutie sa podaniu vysvetlenia v
ten deň. V byte bol obžalovaný, stará matku a žena s dieťaťom – zrejme príbuzná, popísal ju. Keď prišli
na miesto, obžalovaný im dvere neotvoril, pôsobil ospalým dojmom, budenie si nepamätá, vychádzal
z bočnej izby, nie z WC. Bola u neho vykonaná aj dychová skúška s výsledkom, že požil alkohol.
Obžalovaný vedel o nehode, viac o nej nehovoril, mala šoférovať jeho matka, nie on. Keď prišli na OO

PZ s obžalovaným, jeho matka a bratranec tam prítomní neboli, ako prvé boli vykonané dychové skúšky.
Čakal vo vestibule, matka sa dostavila až potom, prišiel s ňou aj bratranec, obaja tiež vykonali dychovú
skúšku. Obžalovaný viditeľné zranenia nemal. Nevedeli, ako sa matka obžalovaného dozvedela, že jej
syn je na polícii, prišla v čase výsluchu jej syna, nevideli ako. Pán B. počas rozhovoru len všeobecne
uviedol, že bol na akcii. Základ informácií o nehode podala jeho matka, ktorá sa podľa jej slov dostavila

práve na OO PZ do I. z dôvodu, že vie okolnosti súvisiace s nehodou, pre ktorú je tam jej syn. Dali
si dokopy súvislosti - on nebol obmedzený na svojich právach, mal mobil stále v ruke, podľa názoru
svedka išla táto informácia od neho. Pani B. nemala nijaké zranenia, pôsobila absolútne kľudne, nebola
rozrušená. Zranenia si nevšimol ani na L. J.. Obžalovanému v byte, keď ho požiadali ísť s nimi, oznámili,
kam idú. Zo začiatku bol odmietavý, po ozrejmení situácie povedal, že ide dobrovoľne. Výpoveď pani

B. svedkovi nesedela - udalosť mali oznámenú, z miesta nehody mali odísť dvaja muži, žiadna žena,
ona to vysvetlenie podala len všeobecne, nevedela detaily ako názov hotela, svedkov, bola údajne v
tme, nevedela ani názov taxíka, nemala ani telefónne číslo naň, po nehode mala bežať 5 až 7 km, čo
je veľká vzdialenosť nielen pre pani v rokoch, napriek traumatickej udalosti pôsobila veľmi kľudne, až
odmietavo k veciam a otázkam k nehode, čo sa mu celkovo nezdalo. Nebola rozrušená, bola kľudná,

pôsobila s hnevom na konanie, ktoré sa vedie, nepozná ale jej štandardné správanie. O podozrení na
obžalovaného prišla informácia z operačného strediska. Udalosti, ktoré chodia na stredisko, nie sú vždy
stopercentné. Narábali s poznatkom, ktorý prišiel, iná vyšetrovacia verzia prišla až s výsluchom pani B..
Ani výsluchom obžalovaného sa nedostali k inej informácií, pretože k veci nevypovedal.

Svedkyňa L. B., K. H., v tom čase ešte manželka obžalovaného, po riadnom zákonnom poučení uviedla,
že vypovedať k veci chce a bude. Jeden víkend, keď šiel manžel do I. a cestou sa zastavil pre bratranca
J., jej ráno okolo 5.00 hod. až 5.30 hod. volali policajti, že našli auto mimo vozovky, nikto v ňom nebol,
zisťovali,kdejemanžel.Volalatedajehomame,tájejzdvihla,bolamimodomu,ničjejnechcelapovedať.
Svedkyňa sa bála o dcéru, volala teda bratrancovi H. C., bol v aute s J. a svokrou. Dostala k telefónu J.,

ktorý jej povedal, že sa bol baviť s jej mužom vo W. a na ceste späť mali nehodu, zrazili sa s kamiónom.
Bol opitý, ona nervózna, takže komunikácia bola zvláštna. C. bol smutný, povedal, že musí za nich
stále riešiť problémy. Práve šoféroval, pretože J. bol opitý a svokra nevie šoférovať resp. svedkyňa ju
nikdy nevidela šoférovať. Volala s policajtmi viackrát ohľadom informácií, kde by sa obžalovaný mohol
nachádzať. S mužom tiež volala viackrát, bola nervózna. Povedal jej, že mal nehodu, je pri dcére a je

tam aj Q. C., bol opitý. V ten deň ráno ešte riešila aj odťahovú službu. Nevie, či po nehode prišiel domov
vlakom alebo ho niekto doviezol, mal niečo s nohou, ale na ošetrení nebol, až v K., kde dostal na nohu
snímateľnúsadru.PonejakomčasemanželtelefonovalzosvojhotelefónusbratrancomJ.ajehosestrou
J.. Vznikol konflikt, lebo J. vypovedal, že auto, na ktorom mali nehodu, šoféroval obžalovaný. J. svedkyniaj jej manželovi povedala, že jej brat len vypovedal pravdu. Obžalovaný opakovane J. do telefónu
povedal, aby zmenil výpoveď, počula to, bola osobne pri ich komunikácii cez telefón. Obžalovaného sa
s odstupom času na to pýtala, viackrát jej povedal, že po nehode si za volant sadol aj jeho bratranec

a pokúšal sa auto naštartovať, keď to nešlo, ušli cez nejaký les. Z poisťovne prišlo vyčíslenie škody
aobžalovanýjejpovedal,žekeďniečopovie,budesplácaťtúškoduajona,tiežžejejvšetkozničívpráci,
bol vtedy v amoku. Ako prebehla nehoda jej povedal manžel, bratranec J. a jeho sestra J., ktorá uviedla,
že L. s tým nič nemá. O nehode, ktorú manžel mal, jej povedal, že riadil on, v aute bol aj bratranec,
že oproti išiel kamión, že sa po nehode snažili auto naštartovať on aj bratranec, tiež dovolať sa mame

po nehode, a že keď sa im nepodarilo naštartovať auto, ušli, ale svedkyňa nevie ako a kade. Ešte jej
povedal, že vodič kamióna z auta vystúpil a hľadal ich. Do bytu do I. po nehode ho zobral taxík
alebo niekto po ceste, nevie, či išla jeho mama taxíkom alebo on. Následne svedkyňa popísala okolnosti
rozvodového konania, v ktorom sa s obžalovaným v tom čase nachádzali. V manželskej poradni aj
manžel uviedol, že spôsobil dopravnú nehodu, riešil sa aj jeho problém s alkoholom.
Od roku 2016 možno ich manželstvo označiť za problémové, vzťahy v čase výsluchu za rozvrátené.

Svedkyňa reálne počula obžalovaného ráno, keď s ním telefonovala, že má požitý alkohol, reálne videla,
že má úraz po nehode na nohe, počula ako telefonoval a bola aj účastná telefonickej komunikácie
s bratrancom a sesternicou, tá sa uskutočnila viackrát. Telefonát s manželom bol bezprostredne po
nehode, po telefonáte od policajtov, nohu videla po jeho návrate domov. Sadru mal asi dva - tri týždne.
Keď sa ho pýtala, ako mohol utekať s takou nohou, povedal, že to bol adrenalín. Potom odišiel letecky

na služobnú cestu niekde do X., zle sa mu cestovalo. Ošetrovaný bol v K..
V uvedenej výpovedi prostredníctvom obhajcu obžalovaný namietol formálne nepresnosti, a tiež jej
nezákonnosť z dôvodov postupu vyšetrovateľa, vo vzťahu ku ktorému dal návrh na preskúmanie
postupu policajta podľa § 210 Tr. por. – o tom bolo dozorujúcim prokurátorom riadne rozhodnuté.
Obhajoba spochybňovala vierohodnosť a pohnútky svedkyne poukazujúc na jej rozhodnutie nevyužiť

právo nevypovedať voči manželovi, uvádzanie okolností mu priťažujúcich, a to na úrovni dohadov
a domnienok, údajné vypovedanie k úplne inému skutku, ktorý mal nastať v iný deň, ako tvrdí obžaloba.
Jedinou jej pohnútkou malo byť získanie výhod v konaní o rozvod.

Svedok H. C. po riadnom zákonnom poučení uviedol v podstate zhodné skutočnosti ako i ďalší bratranec

obžalovaného - L. J.. Obvinenie bolo podľa vyjadrení tohto svedka vznesené bratrancovi, s ktorým
vyrastal, sú naďalej v kontakte, jeho ujmu by pociťoval ako svoju vlastnú. Z uvedeného dôvodu teda
k veci nevypovedal.

Svedkyňa U. Q. C., manželka bratranca obžalovaného, po riadnom zákonnom poučení uviedla, že

v predmetný deň ráno mal manžel telefonát, že potrebuje A. B. niekam odviezť, preto šla svedkyňa
za jej vnučkou a mamou, aby neboli samé. Po nejakej chvíľke prišli dvaja policajti k prastarkej hore.
Spísali kto je, prečo tam je, vzali si kontakt, oslovili aj prastarkú, obžalovaného. Ona potom išla domov.
Nevie, kam manžel odviezol pani B., nezaťažoval ju s tým. Keď prišla do bytu, obžalovaný tam bol, lebo
sa s ním rozprávali policajti, už si to presne nepamätá. Predtým, ako prišli policajti, sa s obžalovaným

nerozprávala. Medzi jej príchodom a príchodom policajtov to bol krátky časový úsek. Nešla do bytu
kvôli obžalovanému, ale kvôli dieťaťu, ktoré bolo v tej dobe so starou mamou. Je to dvojizbový byt. Jej
obžalovaný kvôli tejto veci určite nevolal, či volal manželovi alebo sa s ním o nej rozprával, nevie. Kvôli
jej chorobe ju manžel s ničím nezaťažoval.
Aj v uvedenej výpovedi prostredníctvom obhajcu obžalovaný namietol formálne nepresnosti, tiež spôsob

vedeniavýsluchuapoučeniasvedkyneprineuznanístatusuosobyvrodinnomaleboobdobnompomere,
ktorých ujmu by pociťovala právom ako vlastnú, keď podľa názoru obhajoby je ten vzťah u nej identický
ako jej manžela. Skutočnosti uvedené vo výpovedi nenamietali.

Súd sa ďalej so súhlasom obžalovaného a prokurátora oboznámil so znaleckými posudkami

Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej
identifikácie, a to k poškodeniu pneumatiky služobného osobného motorového vozidla obžalovaného,
ktoré podľa vykonaného skúmania vzniklo až v čase nárazu vozidla do pevnej prekážky (protiidúceho
nákladného vozidla), teda pri dopravnej nehode; ďalej k preskúmaniu pri nehode zaistených krvných
stôp, kde znalecká organizácia konštatuje zhodu pri oboch stopách zaistených na airbagu vodiča so

vzorkou získanou od osoby L. J..

So súhlasom obžalovaného a prokurátora sa súd ďalej oboznámil s odborným vyjadrením č. 12/2017
U. I. H., znalca z odboru doprava cestná. Z uvedeného vyplýva určenie miesta stretu vozidiel takv pozdĺžnom ako i priečnom smere, príčiny vzniku kolíznej situácie z technického hľadiska a posúdenie
možností oboch účastníkov na zabránenie stretu. Primárnou príčinou vzniku kolíznej situácie z
technického hľadiska bola skutočnosť, že sa vodič osobného motorového vozidla Škoda Octavia

nesprával dostatočne disciplinovane napriek tomu, že na zníženie rýchlosti jazdy na bezpečnú hranicu
prejazdu mal dostatočnú vzdialenosť, ako aj dostatok času. Pri prejazde pravostranným smerovým
oblúkom cesty z pohľadu jeho jazdy sa časťou objemu vozidla dostal za stredovú neprerušovanú
čiaru práve v čase, keď sa v tomto jazdnom pruhu, do ktorého zasiahol, pohybovala jazdná súprava
ťahača s návesom, ktorú riadil vodič D.. Ten s ohľadom na okolnosti nehody nemal možnosť ovplyvniť

priebeh zrážky žiadnym úkonom. Nie je preukázané, že vodič T. Y. sa pohyboval rýchlosťou vyššou
ako je dovolená rýchlosť jazdy mimo obce (90 km/h), je však zrejmé, že rýchlosť, ktorou s najvyššou
pravdepodobnosťou vchádzal do úseku so smerovými oblúkmi (cca 90 km/h), bola rýchlosťou, ktorou
nedokázal bezpečne prejsť daným úsekom bez toho, aby ohrozil vodiča jazdnej súpravy v protismernej
časti cesty. Kritická rýchlosť pre prejazd bola na úrovni cca 80 km/h, kým bezpečná rýchlosť jazdy
na úrovni 64 km/h. Na úsek s viacerými protismernými oblúkmi s malými polomermi je z oboch strán

upozornené dopravnou značkou. Vodič vozidla Škoda Octavia mohol zabrániť zrážke vozidiel, pokiaľ by
bol pri vjazde do pravostranného oblúka cesty prispôsobil svoje správanie a spôsob jazdy stavebnému
stavu cesty, zachoval svoj prejazdný koridor v pruhu určenom pre smer jazdy z H. na I.. Vodič jazdnej
súpravy zrážke časovým ani priestorovým spôsobom zabrániť nemohol. Ani zastavenie jazdnej súpravy
by neumožňovalo odvrátiť nebezpečenstvo zrážky, nakoľko vodič Škody prešiel do protismernej časti

cesty. W. D. aj s ohľadom na šírkové pomery cesty nemal možnosť ovplyvniť priebeh zrážky ani iným
jazdným úkonom. K technickej prijateľnosti výpovedí účastníkov dopravnej nehody uviedol, že výpovede
vodiča D., ani obe výpovede (zo dňa 25.10.2017) svedka J., ktorý bol spolujazdec vo vozidle Škoda
na prednom sedadle, nie sú v rozpore s priebehom nehody zisteným znaleckým dokazovaním. Pokiaľ
bola vodičkou vozidla A. B., ako sa ona sama označila, je z technického hľadiska nepravdepodobné,

aby nedokázala uviesť miesto nehody, tvrdenie, že si pamätá len objavenie sa oproti nej kamióna, ktorý
išiel stredom cesty a jej spanikárenie, snahu sa mu vyhnúť po ľavej strane, kde strhla volant doľava,
potom doprava, spravila takú myšičku, kamión jej však zachytil pravú stranu auta, ona vybehla s
vozidlom mimo vozovky, vtedy mohla ísť viac ako 70km/h a menej ako 100km/h, buchli airbagy, synovec
ich musel sfúknuť, na to vystúpila z auta. Nevie, čo bolo na aute poškodené, lebo si ho neobzerala. Podľa

vyjadrenia znalca bola poškodená ľavá strana vozidla Škoda, pričom miesto stretu, rozsah poškodenia
oboch vozidiel, ako aj spôsob a priebeh zrážky vylučujú pravdivosť jej popisu priebehu nehody. Vozidlo
Škoda v pravostrannom smerovom oblúku sa dostalo do ľavej protismernej časti cesty, nie však v
dôsledku náhlych zmien smeru, ale v dôsledku jazdy vyššou rýchlosťou, akou bol vodič schopný prejsť
smerovým oblúkom, vozidlo „vynieslo“ na vonkajšiu stranu smerového oblúka. Náraz popisovaný pani

B. by mal iný vzájomný uhol pozdĺžnych osí kontaktovaných vozidiel, zároveň by boli poškodené iné
časti vozidiel, rozsah poškodenia, ako aj priebeh samotnej zrážky. Znalec určil výšku škody na vozidle
továrenskej značky Scania, ev. č. J. v sume 568,26 eur, na návese, ev. č. K. XXXX v sume 1.030,06 eur
a na osobnom motorovom vozidle továrenskej značky Škoda Octavia, ev. č. G. 10.630,- eur. Rýchlosť
jazdy vozidiel pred dopravnou nehodou a v čase nárazu vozidiel bola pri T. Y. v čase prvotnej zrážky 80

km/h (± 5,0 km/h), jazdnej súpravy cca 60 km/h (± 5,0 km/h).

So súhlasom obžalovaného a prokurátora sa súd ďalej oboznámil s odborným vyjadrením č. 1/2021
a odborným vyjadrením - doplnkom č. 13/2021 V. H. L. P., I., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia.
V odbornom vyjadrení č. 1/2021 znalec popísal zranenie, ktoré utrpel obžalovaný, ako nedislokovanú

zlomeninu (bez posunu úlomkov), zlomeninu hlavičky resp. pod hlavičkou (subkapitálna zlomenina
metatarsu V. predpriehlavkovej kosti). Bol ošetrený na Úrazovej ambulancii v F., K.. Poranenie
sa prejavovalo bolestivosťou ľavého chodidla, opuchom a krvnou podliatinou v oblasti zlomeniny,
periférnym prekrvením. Citlivosť a motorika (hybnosť prstov) nebola porušená. Bola mu
nasadená sadrová dlaha, užíval analgetiká, lieky na riedenie krvi, doporučené mal šetrenie a odľahčenie

nohy. Absolvoval kontrolné vyšetrenia dňa 26.09.2017, 04.10.2017, 16.10.2017, bol objednaný na
zloženie sadry a záverečnú rtg kontrolu na deň 23.10.2017. Išlo o poranenie ľahkého, nanajvýš
stredne ťažkého stupňa, ktoré si vyžadovalo ošetrenie v nemocnici, kontrolné vyšetrenia, šetriaci
režim, imobilizáciu postihnutej dolnej končatiny sadrovou dlahou. Podľa pracovného zaradenia si takéto
poranenie vyžaduje aj práceneschopnosť v trvaní cca 4 - 6 týždňov. Zlomenina metatarzu u osoby A.

B. sa hojila uspokojivo, bez komplikácií, okraje úlomkov zlomeniny boli v správnom osovom postavení,
poranenie nezanechalo trvalé následky. Znalec popísal mechanizmus vzniku zranení tak, že vodič
osobného motorového vozidla je vždy v okamžiku stretu s prekážkou pevne zapretý nohami do pedálov,
v závislosti od upútania bezpečnostným pásom sa jeho telo pohybuje dopredu a dolné končatinynarážajú do prekážok pred vodičom. Podľa intenzity nárazu sa nachádzajú na dolných končatinách
odreniny, krvné podliatiny (hematómy), tržné a tržnozmliaždené rany až zlomeniny kostí. Pokiaľ je
dolná končatina ohnutá v kolennom kĺbe, typickou je trieštivá zlomenina pately (jabĺčka) spôsobená

priamym nárazom do prístrojovej dosky. Prenesením sily môže vzniknúť i zadná luxácia resp. odlomenie
zadnej hrany acetabula (jamky bedrového kĺbu). Pokiaľ je dolná končatina, zvlášť pri silnom brzdení, v
kolennom kĺbe napnutá, sila sa cez chodidlo, kosti nohy, predkolenia a stehna, prenesie do bedrového
kĺbu a môže sa tu nájsť úplne identické poranenie bedrového kĺbu. Pri zaklinení nohy medzi pedálmi
môže dôjsť k zlomeninám kostí predkolenia, členkov a chodidiel. Samotné zlomeniny metatarzálnych

kostí nohy (predpriehlavkové kosti) všeobecne sú častým poranením, väčšinou vyvolané priamym
násilím ako pády bremien na nohu, pády z výšky, zaklinením chodidla pri dopravných nehodách,
kolíziách automobilu. Izolované zlomeniny kostí predpriehlavku nohy sú poraneniami, ktoré je možno
považovať za charakteristické pre vodičov osobných motorových vozidiel, pri dopravných nehodách
s čelným nárazom do pevnej prekážky. V danom prípade u obžalovaného došlo k
priamemu predobočnému nárazu vozidla zn. Škoda Octavia do pevnej prekážky (v dvoch fázach),

konkrétne do bočnej strany ťahača Scania, došlo k zbrzdeniu dopredného pohybu vozidla zn. Škoda
Octavia - decelerácii. V tom momente mohlo veľmi dobre dôjsť práve aj k poraneniu predpriehlavkovej
kosti ľavej nohy (bočná strana chodidla na malíčkovej strane) pri zaklinení ľavej nohy medzi pedálmi,
či náraze okraja chodidla o protiľahlú časť interiéru vozidla na ľavej strane pred vodičom, keď bol
obžalovaný upnutý bezpečnostným pásom. Miesto na úrovni vodiča osobného motorového vozidla sa

nachádzalo v epicentre násilia aj podľa výrazných plastických deformácií s vpáčením na úrovni ľavého
predného blatníka, ľavého kolesa a okraja predných dverí vodiča. Na otázku, či uvedené zranenia mohli
vzniknúť pri dopravnej nehode dňa 23.09.2017 uviedol, že porovnaním poranení troch v danom prípade
zainteresovaných osôb (A. B. so subkapitálnou zlomeninou V. predpriehlavkovej kosti vľavo, L. J. s
oškretou ľavou rukou v oblasti palca a ukazováka a udretím hlavy a A. B. bez poranení) je zrejmé,

že poranenie u obžalovaného bolo spôsobené pri inkriminovanej dopravnej nehode z 23.09.2017,
obžalovaný bol nepochybne v danú dobu vodičom osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia,
iné ďalšie dôležité skutočnosti, ktorými by sa zranenia obžalovaného dali vysvetliť inak, neboli pri
vypracovávaní odborného vyjadrenia zistené.
K danému odbornému vyjadreniu prostredníctvom obhajcu obžalovaný namietol podklady z obdobia

spred vznesenia obvinenia predložené znalcovi, vyjadrenia znalca podľa názoru obhajoby nekritické
a úplne mimo jeho právomoci ako odborníka, prináležiace výlučne súdu, spochybňujúc tým celkovú
vierohodnosť a najmä použiteľnosť odborného vyjadrenia, nie však odbornosť znalca.
V odbornom vyjadrení - doplnku č. 13/2021 znalec k prípadnej inej príčine zranení obžalovaného po
preštudovaní kompletného spisového materiálu opätovne popísal ním utrpené zranenia, ich charakter,

ošetrenia (s nasadením sadrovej dlahy, užívaním analgetík, liekov na riedenie krvi, doporučeného
šetrenia a odľahčenia nohy), absolvovanie kontrol vrátane objednania na záverečnú rtg kontrolu na
deň 23.10.2017. Podľa pracovného zaradenia si takéto poranenie vyžaduje aj práceneschopnosť v
trvaní cca 4 až 6 týždňov. U obžalovaného sa hojila uspokojivo, bez komplikácií, nezanechalo trvalé
následky. Zlomeniny metatarzálnych kostí nohy (predpriehlavkové kosti) vo všeobecnosti sú častým

poranením, väčšinou vyvolané priamym násilím – predozadným, ako sú pády bremien na nohu,
pozdĺžnym (zriedkavo) pri doskoku pri dorziflexii metatarzov (vyhnutie chodidla dohora), priečnym
ako laterálna (bočná) kompresia zaklinením chodidla pri dopravných nehodách, kolíziách automobilu.
Uvedené poranenie obžalovaného teda teoreticky mohlo vzniknúť aj iným spôsobom (dopad bremena
na nohu, doskok na nohu pri vyhnutí chodidla), ale žiadny takýto alebo podobný mechanizmus zranení

a úrazový dej nie je nikde v spisovom materiáli, ani vo výpovedi obžalovaného, zaznamenaný. Práve
naopak, menovaný bol obvinený, že šoféroval pod vplyvom návykovej látky a mal dopravnú nehodu,
keď mohol utrpieť uvedené poranenie ľavého chodidla. Izolované zlomeniny predpriehlavku nohy sú
poraneniami, ktoré je možno považovať za charakteristické pre vodičov osobných motorových vozidiel
pri dopravných nehodách s čelným nárazom do pevnej prekážky. V danom prípade u

obžalovaného došlo k priamemu predobočném nárazu vozidla zn. Škoda Octavia do pevnej prekážky
(v dvoch fázach), konkrétne do bočnej strany ťahača Scania, k zbrzdeniu dopredného pohybu
vozidla zn. Škoda Octavia (decelerácii), v tom momente mohlo veľmi dobre dôjsť práve aj k poraneniu
predpriehlavkovej kosti ľavej nohy (bočná strana chodidla na strane malíčka) pri zaklinení ľavej nohy
medzi pedálmi, či náraze okraja chodidla o protiľahlú časť interiéru vozidla na ľavej strane pred vodičom,

keď bol obžalovaný upnutý bezpečnostným pásom. Miesto na úrovni vodiča osobného motorového
vozidlasanachádzalovepicentrenásiliaajpodľavýraznýchplastickýchdeformáciísvpáčenímnaúrovni
ľavého predného blatníka, ľavého kolesa a okraja predných dverí vodiča. Aj na základe predmetnéhoporanenia obžalovaného možno ustáliť, že v inkriminovanú dobu dňa 23.09.2017 bol vodičom osobného
motorového vozidla zn. Škoda Octavia ev. č. G. práve on a nikto iný.
K danému odbornému vyjadreniu prostredníctvom obhajcu obžalovaný namietol údajné opakované

prisvojenie si právomoci, ktorá prináleží výlučne súdu, údajným vyjadrením skutkového záveru nie
odbornej povahy, čo má znižovať hodnotu záverov jeho odborného výstupu, pričom znalcom uvádzané
teoretické závery a popisy hypotetických zranení obhajoba vzala na vedomie a nesporila. Záver znalca
je však podľa nej nesprávny najmä o tom, kto spôsobil dopravnú nehodu.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil i s fotodokumentáciou nachádzajúcou sa
v spisovom materiáli, na ktorej je zachytené miesto dopravnej nehody zo dňa 23.09.2017 medzi obcami
J. Z. a H. v okrese H..

Súd sa ďalej oboznámil s listinami pripojenými do súdneho spisu. Z nich zistil nasledovné skutočnosti.
Trestnéstíhanievdanejvecizačalouznesenímzodňa06.10.2017,obvinenieboloosobeA.B.vznesené

dňa 29.03.2018.
V rámci rekognície neopoznal svedok L. H. D. žiadnu osobu, ktorá sa mala dopustiť skutku, pričom
medzi opoznávanými osobami mu v rámci fotoalbumu boli predložené fotografie tak obžalovaného, ako
i osoby L. J..
V predmetnej veci bolo potrebné vykonať vyšetrovanie mimo územia Slovenskej republiky, čo sa

realizovalo na základe vydaných európskych vyšetrovacích príkazov.
Zo zmluvy o poskytnutí osobného motorového vozidla medzi firmou D. I. E. a zamestnancom A.
B. okrem iného vyplýva, že je možné ho používať aj na mimoslužobné aktivity, pričom používanie
vozidla blízkym príbuzným (napr. rodinným príslušníkom) je dovolené iba vo výnimočnom prípade, na
dopravenie/vyzdvihnutie oprávneného zamestnanca podľa dohody o poskytnutí s predpokladom, že

blízky príbuzný má platný vodičský preukaz. Používanie tretími, firme cudzími osobami, zobratie tzv.
stopárov a používanie vozidla na účely športovej motoristky nie je dovolené. Ďalej je v nej riešená
oznamovacia povinnosť v prípade dopravnej nehody, náklady či ukončenie poskytovania využívania
vozidla. Uzavretá bola dňa 27.06.2016.
Z evidenčnej karty A. B. vyplýva udelenie vodičského oprávnenia v roku 1988. Za uvedený čas mala

uloženú jednu blokovú pokutu vo výške 20,- eur, a to v roku 2010 za porušenie povinnosti vodiča.
Z podania V. Y. S. I. zo dňa 03.06.2019 vyplýva, že u obžalovaného v období od 23.09.2017 do
23.10.2017 nemajú zadokumentovanú žiadnu práceneschopnosť. V uvedenom období však absolvoval
ambulantnú liečbu v B. J. F.. Poisťovni nie sú známe nijaké diagnózy ambulantných ošetrení.
Zo zabezpečených potvrdení o ambulantnom ošetrení obžalovaného vyplýva, že tieto absolvoval dňa

23.09.2017 na ambulancii úrazovej chirurgie v zariadení B. F., kde v časti odporúčania lekára je uvedená
prvá pomoc, v anamnéze že sa jedná o zranenie prednej časti ľavej nohy. V náleze sú uvedené bolesti,
opuchy a modré sfarbenie krvnej podliatiny, periférne prekrvenie, senzibilita a nenarušená motorika.
Je v ňom stanovená diagnóza, terapia i nasledujúce procedúry. Ďalšie ošetrenie absolvoval dňa
26.09.2017, a to ako kontrolu pri nedislokovanej predpriehlavkovej fraktúre hlavice V. Nález bol

obdobného charakteru - zlomenina s bolesťami, opuchom a modrým sfarbením krvnej podliatiny na
priehlavku IV. a V., periférne prekrvenie, senzibilita a motorika nenarušené, v rámci terapie sa založenie
sadry predpokladá na 4 týždne, polohovanie nohy hore, odľahčovanie. Objednaný na kontrolu dňa
04.10.2017 s tým, že pacient odlieta dňa 06.10.2017 do W.. V potvrdení o ošetrení dňa 04.10.2017,
kedy prišiel na kontrolu, je v náleze uvedené zlepšenie stavu, pacient je do 16.10.2017 mimo K., znova

je teda objednaný na kontrolu na deň 17.10.2017. Ošetrenie následne absolvoval dňa 16.10.2017 ako
kontrolu. V rámci nálezu sa fraktúra ukazuje v správnom osovom postavení, znova objednaný na deň
23.10.2017 na zloženie sadry a záverečnú kontrolu s RTG.
K tejto listine a skutočnostiam z nej vyplývajúcim, teda že na služobnú cestu mal obžalovaný odletieť až
06.10.2017 a nie tak, ako uvádzal vo výpovedi na súde, 2 až 3 dni po dopravnej nehode, uviedol, že na

služobné cesty lieta 20 až 30 krát do roka, tak si to zrejme pomýlil. Potvrdil, že tie ošetrenia absolvoval.
Nemal pevnú sadru, ale len založenú ortézu, ktorú si dával len vtedy, keď chodil. Toto zranenie a dané
ošetrenia súviseli s úrazom, ktorý utrpel na basketbalovom podujatí, šiel sa dať vyšetriť na odporúčanie
jedného z kamarátov - lekárov do nemocnice v F., aby mohol letieť. Prišiel na takú recepciu v nemocnici
a oni ho poslali v súvislosti s tou bolesťou nohy na ambulanciu úrazovej chirurgie, práceneschopný

v tejto súvislosti nebol.
Podľa správy SHMÚ zo dňa 13.12.2017 bolo počasie dňa 23.09.2017 v čase o 03.50 hod. v lokalite
H. pod vplyvom veľkej oblačnosti a bez zrážok. Teplota vzduchu dva metre nad povrchom terénudosahovalo okolo 7 stupňov Celzia, vietor bol slabý. Minimálna vodorovná dohľadnosť bola dobrá,
dosahovala okolo 15 km.
Z informácie zo dňa 13.12.2017, zaslanej do spisu z MV SR, KR PZ v Žiline, Centra policajnej a colnej

spolupráce, vyplýva, že z poľskej strany boli subjektu Q. N. B. O. zaslané údaje ohľadom orgánu
vykonávajúceho vyšetrovanie dopravnej nehody zo dňa 23.09.2017 s účasťou ich návesu. Uvedená
spoločnosť informovala, že oprávnený na konanie vo veci škody je subjekt J. [. J. M., O.. M. G., uvedené
tiež boli kontaktné údaje riaditeľa spoločnosti Q. N. B. O.. Súčasťou je aj príloha napísaná v poľštine
bez príslušného prekladu.

Súčasťou spisového materiálu sú i záznamy dopravnej nehody s uvedením lokácie, opísaním udalosti
a účastníkov nehody. V spise sa tiež nachádza zápisnica o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody.
Vsamostatnompotvrdeníozaistenívecisúuvedenévšetkyvecizaistenévosobnommotorovomvozidle
Škoda Octavia, nachádzajúcom sa na mieste dopravnej nehody.
Obžalovaný k uvedenému dôkazu uviedol, že veľa cestuje po Európe, preto mal tie veci zbalené.
Nepotreboval ich, dostal sa ku nim až po dlhšom čase, mal k dispozícii iné veci.

Zo záznamu o dychovej skúške vyplýva, že u vodiča L. H. D. bola táto vykonaná dňa 23.09.2017
o 05.42 hod. s nameranou hodnotou 0,00 mg/l, u A. B. v uvedený deň o 08.32 hod. na OO PZ Prievidza
s výsledkom merania 0,00 mg/l, u L. J. v uvedený deň o 08.25 hod. 0,60 mg/l a o 08.47 hod. s hodnotou
0,57 mg/l, u obžalovaného o 08.19 hod. s hodnotou 0,68 mg/l a o 08.43 hod. s hodnotou 0,59 mg/l
alkoholu v krvi.

Z hlásenia o použití služobného psa na pachové práce vyplýva, že tento bol použitý dňa 23.09.2017 od
05.30 hod. do 06.45 hod. bez kladného výsledku, pričom na miesto činu dopravnej nehody bol vyslaný
z dôvodu, že z miesta dopravnej nehody ušiel neznámy vodič, ktorý túto dopravnú nehodu zapríčinil.
Po príchode na uvedené miesto bolo zistené, že okolie osobného motorového vozidla Škoda Octavia
bolo znehodnotené pohybom prítomného požiarneho zboru a iných osôb, ktoré zabezpečovali miesto

dopravnej nehody a reguláciu cestnej premávky. Služobný pes po opakovaných pokusoch pachovú
stopu vyhľadal a sledoval v smere od vozidla Škoda Octavia cca 7 metrov v trávnatom povrchu hore do
svahu, následne smeroval na pravú stranu cca 50 metrov po horizonte terénu, kde zišiel do hlbokého
rigola, pokračoval cca 30 metrov, odbočil na poľnú cestu k objektu poľnohospodárskeho družstva,
pokračoval po poľnej ceste v smere na obec H., kde cca 200 metrov od smrekového lesa začal overovať

stopu, kde stopu ukončil. Opätovne bol použitý na vyhľadanie pachovej stopy, kde túto už nevyhľadal.
V čase použitia služobného psa bol v teréne intenzívny dážď. Služobný pes ani nevyhľadal žiadny
predmet, ktorý by mohol maž súvis s uvedeným skutkom.
Z úradného záznamu práp. I. \. zo dňa 23.09.2017 vyplynulo, že v predmetný deň o 07.01 hod. boli
vyslaný na preverenie udalosti v Prievidzi na adresu, kde sa mal nachádzať obžalovaný ako držiteľ

vozidla Škoda Octavia, ktoré malo dopravnú nehodu a nenachádzali sa v ňom žiadne osoby. Na mieste
obžalovaný polícii uvádzal, že vozidlo neviedol, nespôsobil žiadnu dopravnú nehodu, ku skutku dodal, že
sahomaladopustiťjehomatkaA.B.sbratrancomL.J..Počasvyťažovaniajavilznámkypožitiaalkoholu.
Telefonicky bola kontaktovaná jeho matka, ktorá uviedla, že momentálne cestuje z miesta dopravnej
nehody a osobne sa dostaví aj s L. J. k podaniu vysvetlenia. Obžalovaný sa taktiež v čase o 08.15

hod. s hliadkou dobrovoľne dostavil na OO PZ Prievidza k podaniu vysvetlenia, podrobil sa dychovej
skúške na alkohol, ktorá bola pozitívna. Následne bol vykonaný samostatný výsluch osôb ku skutku na
zápisnicu o podaní vysvetlenia, v ktorých menovaní L. J. a A. B. uvádzali rozporné výpovede, A. B. sa
k veci priamo nevyjadril. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia osoby A. B. po poučení o možnosti odmietnuť
podať vysvetlenie, ak by sebe alebo blízkej osobe spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania, či postih

za priestupok, uviedol, že sa momentálne necíti dobre a potrebuje ísť za svojou dcérou B. B., je však
ochotný kedykoľvek prísť vypovedať na výzvu polície.
Z informácie OR PZ, OKP Prievidza vyplynulo, že sa nepodarilo zistiť, ktorá taxislužba v I. a blízkom okolí
prevážala dňa 22.09.2017 resp. 23.09.2017 v nočných hodinách H. A. B., A. B. a L. J. z obce H. do I..
ZošetreníkdopravnejnehodeORPZPrievidzajezrejmé,žeo04.08hod.užmaliinformáciuodopravnej

nehode v okrese H..
Na základe písomného podania obhajoby, v ktorom namietala postup vyšetrovateľa ako nezákonný a
hrubo porušujúci práva obvineného, okrem iného z dôvodov poskytnutia podkladov znalcovi V. H. P.,
I., doručeného prokurátorovi dňa 02.02.2021, bol podľa § 210 Tr. por. postup policajta preskúmaný
dozorujúcim prokurátorom. V rámci uvedeného preskúmania sa zameral na odborné vyjadrenie č.

1/2021 znalca V. H. L. P., I. zo dňa 11.01. 2021, ako aj celý na vec sa vzťahujúci vyšetrovací spis. V
procesnom postupe vyšetrovateľa PZ nezistil namietané pochybenia. Z opatrenia vyšetrovateľa
PZ zo dňa 22.12.2020, označeného ako žiadosť o odborné vyjadrenie, vyplýva podrobný popis
skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, ďalej skutkové zistenia, ktoré majú oporu vo vykonanomdokazovaní (vyplývajúce zo zabezpečených listinných dôkazov získaných prostredníctvom právnej
pomoci z Rakúskej republiky) a tiež otázky na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie, na
zodpovedanie ktorých sú potrebné odborné znalosti. Toto bolo vydané v súlade s § 141 ods. 1, ods.

2 Tr. por. S názorom obhajoby sa preto nestotožnil. Vyšetrovateľ PZ zároveň následne postupoval v
súlade s § 141 ods. 3 Tr. por. a znalcovi V. H. L. P., I. umožnil, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil
s obsahom vyšetrovacieho spisu. Z obsahu odborného vyjadrenie znalca č. 1/2021 vyplýva, že
znalec v nálezovej časti odborného vyjadrenia uviedol ako podklad slúžiaci na jeho vypracovanie, okrem
iného, záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 23.09.2017 - v tejto súvislosti sa prokurátor stotožnil s

námietkou obhajoby spočívajúcou v tom, že podklady pre vypracovanie odborného vyjadrenia mali tvoriť
skutočnosti zistené najmä z dôkazov vykonaných po začatí trestného stíhania, nie je však procesným
pochybením vyšetrovateľa, pokiaľ tomuto znalcovi umožnil preštudovať spis a oboznámiť sa s doposiaľ
zabezpečenými dôkazmi. Za potrebné v ďalšom konaní považoval umožniť znalcovi oboznámenie sa
v potrebnom rozsahu s celým obsahom spisu a následne tohto znalca v súlade s ustanovením § 141
ods. 3 Tr. por. v procesnom postavení svedka vypočuť, či zotrváva na záveroch, ktoré vyslovil vo svojom

odbornom vyjadrení, prípadne vyžiadať vypracovanie dodatku k predmetnému odbornému vyjadreniu so
zohľadnením návrhu na doplnenie dokazovania podaným obhajobou dňa 29.01.2021. Tým prokurátor
považoval žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa za vybavenú.
Z vykonaných lustrácií vyplynulo, že obžalovaný nemá doposiaľ žiaden záznam v registri trestov, nie
je voči nemu vedené v zmysle lustrácie v GP SR ani žiadne iné trestné konanie. V lustrácii Centrálnej

evidencie správnych deliktov a priestupkov má 5 záznamov. Prvý je zo dňa 24.07.2019, kde pre
prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti mu bola uložená pokuta 100,- eur, ďalej pre priestupok
zo dňa 20.11.2020 pre nerešpektovanie dopravného značenia pokuta 10,- eur, dňa 03.09.2021 pre
prekročenie rýchlosti bloková pokuta vo výške 20,- eur, opätovne pre prekročenie rýchlosti dňa
14.03.2022 pokuta 30,- eur a pre nesplnenie si povinnosti v zákonom stanovenej lehote mu bolo

Oddelením bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií uložené ako sankcia napomenutie.

V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. je ohrozovacím
trestným činom, ktorý je dokonaný začatím vykonávania zakázaného konania, za súčasného naplnenia
niektorého z alternatívnych znakov (možnosť ohrozenia života, zdravia či spôsobenia značnej škody na
majetku), v danej skutkovej podstate ide zároveň o poruchový delikt.
Objektom tohto trestného činu je ochrana života a zdravia ľudí, ako aj ochrana cudzieho majetku

pred osobami, ktoré po požití návykovej látky znižujúcej ich vnímanie a psychické funkcie, vykonávajú
zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by mohli v dôsledku takéhoto ovplyvnenia návykovou látkou
ohroziť chránené záujmy.
Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo

zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku v spojení s podmienkou, že spôsobil, hoc aj
z nedbanlivosti, inému ublíženie na zdraví (t. j. také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne
vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený
obvyklý spôsob života poškodeného) alebo spôsobil väčšiu škodu na cudzom majetku (t. j. škodu,
ktorá dosahuje najmenej 2 660 eur). Na naplnenie znakov tohto trestného činu bude stačiť také

ovplyvneniefyzickýchapsychickýchschopnostínávykovoulátkou,ktorávylučujespôsobilosťvykonávať
zamestnaniealeboinúčinnosť,priktorýchbymohlodôjsťkzákonompredpokladanémuohrozeniuživota
alebo zdravia, prípadne k spôsobeniu značnej škody na majetku, pričom jazda motorovým vozidlom,
ktoré vodič vedie pod vplyvom alkoholu, je typickým príkladom tohto trestného činu.
Subjekt je všeobecný, páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná

fyzická osoba.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie zahŕňajúce vedomie páchateľa, že
po užití návykovej látky vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život
alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku (pre posúdenie zavinenia nie je významnévedomie páchateľa v čase užívania návykovej látky, teda či páchateľ vedel, že bude vykonávať takéto
zamestnanie alebo inú činnosť už v čase, keď požíval návykovú látku), na druhú časť objektívnej stránky
tohto trestného činu, teda na spôsobenie ublíženia na zdraví inému resp. spôsobenie väčšej škody na

cudzom majetku, postačí na naplnenie znakov tejto skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky aj zavinenie z nedbanlivosti. Z hľadiska následku ide o poruchový trestný čin,
takže sa vyžaduje, aby páchateľ svojím konaním inému skutočne spôsobil ublíženie na zdraví alebo
spôsobil väčšiu škodu na cudzom majetku. Pri určení výšky škody na cudzom majetku sa vychádza z
ceny, za ktorú sa vec v čase a mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno týmto spôsobom

zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo
na uvedenie veci do predošlého stavu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný formou priameho úmyslu
v stave vylučujúcom spôsobilosť na ňu, vykonával inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo
zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku – viedol motorové vozidlo – a spôsobil tak

z nedbanlivosti v dôsledku ním zapríčinenej dopravnej nehody väčšiu škodu na cudzom majetku, čím
naplnil všetky zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm.
c/ Tr. zák.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie

všetky formálne znaky prečinu, a tiež či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zák. Súd sa teda
zaoberal i otázkou tzv. materiálneho korektívu, keďže podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. by nešlo o prečin,
ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku páchateľa, by bola jeho závažnosť nepatrná. V danom prípade išlo o konanie
súvisiace s celospoločensky zvlášť nežiaducim javom v cestnej premávke - vedenie motorového vozidla

pod vplyvom alkoholu - ktorý so sebou prináša enormné riziko pre životy, zdravie a majetok ľudí, a teda je
potrebné s ním dôsledne bojovať i z hľadiska preventívneho. Na základe prepočtov znalca vykonaných
v trestnom konaní bolo zistené, že obžalovaný motorové vozidlo viedol pod vplyvom až takmer 2 promile
alkoholu v krvi, pričom už hodnota 1 promile, je takou hodnotou, pri ktorej podľa lekárskej vedy žiadny,
teda ani prípadne nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla, nie je schopný bezpečne

viesť motorové vozidlo. Navyše obžalovaný v rámci prebiehajúceho trestného konania neprejavil ani
minimálnu známku sebareflexie, z vykonaného dokazovania sa dokonca javí, že sa svoje nepotrestanie
snažil dosiahnuť na úkor najbližšieho rodinného okolia. Tvrdeniam obžalovaného o priebehu udalostí
súd neuveril, čo podrobne vysvetlil na inom mieste odôvodnenia tohto svojho rozhodnutia. Na základe
vyššie uvedených skutočností, najmä spôsobu spáchania činu, jeho okolností, vrátane nielen hroziacich

závažných následkov konania obžalovaného, ale i skutočne vzniknutej škody na majetku subjektov
zúčastnených na dopravnej nehode bez ich vlastného zavinenia, je možné konštatovať, že sa bez
akýchkoľvek pochybností v danom prípade jedná o trestný čin.

V predmetnej trestnej veci bolo vykonané podrobné dokazovanie, ktorého cieľom bolo zistiť všetky

okolnostižalovanéhoskutkuvrozsahupotrebnomnaspravodlivérozhodnutie,pričombolizabezpečené
dve skupiny dôkazov. Na strane jednej išlo o dôkazy potvrdzujúce verziu obžalovaného, ktorý
sa k spáchaniu žalovaného prečinu nepriznal (výpoveď obžalovaného a jemu blízkych osôb, na
ktoré poukazoval pri svojej obhajobe), na strane druhej potom dôkazy objektívneho charakteru
v podobe odborných posúdení, s ktorými korešpondovali viaceré nepriame dôkazy preukazujúce vinu

obžalovaného. Po komplexnom zhodnotení vykonaného dokazovania možno dôjsť bez akýchkoľvek
rozumných pochybností k záveru, že daný skutok bol spáchaný obžalovaným tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

K dôvodom, prečo súd výpovedi obžalovaného neuveril a jeho tvrdenia vyhodnotil ako účelové, považuje

za potrebné uviesť najmä nasledovné.
Vtvrdeniachobžalovanéhonahlavnompojednávanísavyskytlomnožstvorozdielovoprotijehovýpovedi
zprípravnéhokonania,akoiviaceréskutočnosti,ktorésajavialenakoveľmimálouveriteľné.Vysvetlenia
takto početných rozporov, na ktoré bolo poukazované v rámci hlavného pojednávania, boli zo strany
obžalovaného podané bez uveriteľnej logiky a racionálneho zdôvodnenia. V tomto kontexte sa výpoveď

obžalovaného javí ako účelová, podaná v úmysle zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje
konanie. Po požití údajne dvoch pív za celý večer, ako to uvádzal sám obžalovaný, nemohol byť
v takom stave ovplyvnenia alkoholom, keď by nebol schopný vyhodnocovať situáciu racionálne do tej
miery, že prípadnou žiadosťou o odvoz zo spoločenskej akcie smerovanou jeho matke (ktorá navyšev skutočnosti ani nie je pravidelnou vodičkou, rovnako ani užívateľom auta a je odkázaná na taxislužbu)
svoju malú dcéru vystaví v noci situácii, že zostane osamote s osobou taktiež odkázanou na cudziu
opateru. V danom stave by nemohol mať problém ani zvládnuť „rozjareného“ bratranca a čeliť jeho

žiadosti o odvoz na inú akciu. Ak obžalovaný s bratrancom prišli do Valče tak, ako obžalovaný tvrdil,
teda medzi 21.00 až 22.00 hod., je málo uveriteľné, že už o cca 23.00 hod. bol bratranec v stave
opitosti, keď bolo nutné vážne riešiť jeho prespávanie vo W., v alternatíve s prípadným odchodom na inú
zábavu do I.. Ak už matka, ktorá mala byť napriek minimálnej vodičskej praxi podľa slov obžalovaného
dobrá šoférka, predsa len prišla do W., logické bolo nechať sa ňou odviezť do I., tým vyriešiť aj prevoz

svojho služobného auta (navyše plne v súlade so zmluvou o jeho užívaní, ktorú mal podpísanú so
svojim zamestnávateľom) a nie prehnať tam ešte aj druhé vozidlo s pomalou a málo skúsenou vodičkou.
Obžalovaný na viaceré položené otázky k dôležitým okolnostiam v konaní zisťovaným uvádzal, že si
nepamätá, nevie, tiež skutočnosť, že mal požívať u babky alkohol, priznal až pri kladení mu cielených
otázok k tomu na hlavnom pojednávaní, nie pri jeho spontánnej výpovedi o prežitých udalostiach. To isté
platí o okolnostiach jeho ošetrenia v K.. Obžalovaný nepravdivo vypovedal ku svojej práceneschopnosti,

ako i k údajom o skutočnom odchode na služobnú cestu do W., kam išiel nie 25.09.2017 alebo
26.09.2017, ako tvrdil súdu, ale až 06.10.2017, teda o viac ako 10 dní neskôr. Obžalovaný nevedel
uviesť osobu kamaráta, ktorý mu mal odporučiť vyšetrenie v K., doslova „zahmlieval“ okolnosti údajného
vzniku svojho zranenia pri basketbale. O tomto sa prvý raz zmienil na hlavnom pojednávaní pred súdom,
nikdy dovtedy tento svoj údajne existujúci zdravotný problém pred orgánmi činnými v trestnom konaní

nespomenul. Takáto výpoveď sa súdu javí ako nedôveryhodná. Ostatným zabezpečeným dôkazom
nezodpovedajú ani obžalovaným uvádzané časové údaje, že do I. prišiel 01.30 hod. (resp. v inej
časti svojej výpovedi že až o 03.00 hod.), keď z W. v podstate odchádzali s matkou tesne po sebe,
tak ako uvádzal on i jeho matka v postavení svedkyne, tá však pritom mala mať dopravnú nehodu
(objektívne o cca 03.50 hod.). Súd tiež pri komplexnom náhľade na dôkazmi zistené okolnosti skutku

neuveril tvrdeniu obžalovaného, že mal požiť alkoholické nápoje až u babky nadránom „zo stresu“
po tom, čo sa dozvedel o dopravnej nehode s poškodením služobného motorového vozidla, za ktoré
niesol zodpovednosť. Obrana obžalovaného v priebehu trestného konania zjavne reagovala až na
okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, zvlášť vo vzťahu k záverom znalcov. Tu má
súd na mysli najmä tvrdenia obžalovaného o údajnom utrpení zranenia pri basketbale (rozporuplné,

nepresné a nejasné) až po doplnených záveroch znalcom v odbore zdravotníctvo, keď sa obžalovaný
začal snažiť spochybniť konštatovania znalca o mechanizme vzniku zranenia nohy dobre korelujúcom
s priebehom dopravnej nehody. Rovnako tak tvrdenia obžalovaného o vyššom objeme požitého alkoholu
údajne nadránom u babky v I., a to taktiež až po doplňujúcich záveroch znalca H. F.. Kým obžalovaný
v prípravnom konaní hovoril o vypití na akcii vo W. dvoch alebo troch pív, na hlavnom pojednávaní

pri samostatnom opise doslova uviedol, že vypil „nejaké dve pivá“. K požívaniu alkoholu doma hovoril
v prípravnom konaní o troch poldeci domácej slivovice, na hlavnom pojednávaní samostatne nič a až
na cielené otázky prokurátorky uviedol tri „whiskáče“ domácej pálenky, ktorú objemovo nevedel presne
špecifikovať, rovnako ako ani uviesť presný druh a obsah alkoholu v nápoji, no v žiadosti o dodatok
k odbornému vyjadreniu znalca už chcel spätný prepočet exaktne k trom 0,8 dcl pohárom nápoja

domácej slivovice 52 %. Je ťažko uveriť tvrdeniu obžalovaného, že išiel urýchlene na vyšetrenie v K.
na základe odporúčania kamaráta, a to z preventívnych dôvodov (kvôli potenciálne hroziacej embólii
pri plánovanom lete do zahraničia), keď objektívne bolo zistené, že takýto postup vôbec nebol akútny,
pretože let sa uskutočnil až za 10 dní. Obžalovaný bol liečený pre zlomeninu na dolnej končatine, teda
ako zjavne nepravdivé možno označiť aj jeho tvrdenie, že už zhruba dva týždne s takýmto zranením

mal fungovať bez toho, aby ním bol výraznejšie obmedzovaný, dokonca by bol schopný aktívne
absolvovať spoločenské podujatie spojené so športovou aktivitou (bowlingom) - to sa javí v podstate
ako nepredstaviteľné.
Vo vzťahu k výpovedi matky obžalovaného súd konštatuje, že táto je s výpoveďou jeho samotného
vzájomne nekonzistentná, a to najmä v dôsledku viacerých zásadných rozdielov. Nezrovnalosti

a pochybnosti vo výpovedi H. A. B., matky obžalovaného, boli napríklad vo vzťahu k dôvodu odchodu
svedkyne do Valče (podľa nej zlá predtucha, nie žiadosť o odvoz syna, ako to tvrdil on), k informácii
o príchode svedkyne do W. (podľa nej mal obžalovaný vedomosť z jej telefonátu, obžalovaný to poprel,
zbadal ju až po jej príchode), popisu emócií pri stretnutí (svedkyňa hovorí o hneve obžalovaného
z kontroly, obžalovaný o strachu o dcéru), času odchodu z W. (svedkyňa hovorí, že bezprostredne

po obžalovanom, a to v čase o cca 02.30 hod., obžalovaný však že približne o polnoci). Nezhody sú
i v popise situácie po príchode svedkyne k starkej v I. (svedkyňa uvádza, že všetci spali, obžalovaný
vo svojej výpovedi, že starká hore už v noci, nadránom hore aj malá dcéra, príchod matky napriek
tomu, že nemohol spať, nezaznamenal), k spôsobu informovania o dopravnej nehode (svedkyňa tvrdí,že syn jej volal po nehode ako prvý, a to v čase po príchode policajtov k babke v I., obžalovaný naopak,
že o dopravnej nehode vedel už v priebehu noci, keď následne z nervov mal začať požívať údajne
alkohol), vyjadreniam o zranení obžalovaného (svedkyňa hovorí o zlom skočení, kvôli ktorému kríval

ráno po príchode z W., obžalovaný hovorí o starých zraneniach spred približne dvoch týždňov, nič
vážne to podľa neho nemalo byť). Pozornosti súdu v tejto súvislosti neušla ani skutočnosť, že matka
obžalovaného v čase po začatí trestného stíhania, po riadnom zákonom poučení o možnosti odmietnuť
vypovedaťpodľa§130Tr.por.,totosvojeoprávneniesodôvodnením,ženechceprivodiťtrestnéstíhanie
podozrivým synovi a synovcovi aj využila, a následne po vznesení obvinenia naopak výslovne trvala na

možnosti sa k veci vyjadriť, pričom vinu za dopravnú nehodu v plnej miere pripísala sebe.
Čo sa týka uvádzaných časových údajov, tieto neboli v zhode, či aspoň v prijateľnej tolerancii, ani vo
výpovediach obžalovaného a svedkyne M.. Jej výpoveď súd vyhodnotil ako účelovú, podanú v snahe
pomôcť obžalovanému.
Výpoveď obžalovaného nepotvrdila ani svedkyňa P. S., ktorá vypovedala, že obžalovaný aj jeho
bratranec v ich podniku hrali v daný večer bowling, pili alkoholické nápoje, nevie, či mal obžalovaný veľmi

vypité, a ani že by jeho bratranec robil neporiadok, hoci bola s nimi. Zranenie obžalovaného nepostrehla.
K ich odchodu sa vyjadriť nevedela.
Obžalovaný je nepriamo usvedčovaný tiež výpoveďou príslušníka PZ I. C. T.. Uviedol, že prvotný
popis dopravnej nehody matkou obžalovaného na ich policajnom oddelení bol nekonkrétny, množstvo
okolností nevedela alebo nechcela uviesť, jej výpoveď mu podľa jeho slov v niečom „nesedela.“ Nevedel

posúdiť pravdivosť tvrdení obžalovaného o tom, že musí odísť k malej dcére, nevie, či sa nejednalo len
o prípadné vyhnutie sa výpovedi v danej chvíli. Matka obžalovaného tvrdila, že pri dopravnej nehode
spanikárila, pri výsluchu však pôsobila úplne pokojným dojmom.
Obžalovaný je bez akýchkoľvek pochybností usvedčovaný výpoveďou manželky (toho času už bývalej),
ktoráporiadnomzákonnompoučenípopísalajejtelefonátvčaseponehodesbratrancomobžalovaného

L. J.. Takýmto spôsobom priamo získala informácie o predmetnej dopravnej nehode a jej okolnostiach,
ktoré v konečnom dôsledku zodpovedali aj súdom konštatovaným skutkovým zisteniam daného prípadu.
Účasť na tejto dopravnej nehode v ďalšom telefonáte jej následne potvrdil aj sám obžalovaný (vtedajší
manžel a otec ich spoločného dieťaťa), v tom čase bol podľa svedkyne opitý. Po príchode domov
videla na ňom čerstvé zranenie nohy, ktoré si dal následne ošetriť v K.. Svedkyňa tiež bola osobne

prítomná telefonátu, v ktorom obžalovaný žiadal bratranca J. po tom, čo vypovedal na polícii o dopravnej
nehode tak, že vozidlo viedol obžalovaný, aby túto svoju výpoveď zmenil, čo však bratranec odmietol.
Popísala podrobne informácie, ktoré jej o udalostiach po dopravnej nehode povedal neskôr sám
obžalovaný. Uvedené skutočnosti mal uvádzať opakovane aj v manželskej poradni, ktorú v tom čase
navštevovali. Hoci svedkyňa priznala, že ich manželstvo bolo problematické od roku 2016, vyhlásila, že

vypovedalapravdivoasúdnevidelžiadendôvod,prektorýbyvýpoveditejtosvedkynenemalveriť,keďže
vypovedala po riadnom zákonnom poučení vrátane poučenia o trestnoprávnych následkoch prípadne
nepravdivej výpovede či krivého obvinenia a obsah jej výpovede korešpondoval i s ďalšími vo veci
vykonanými dôkazmi. Obsah výpovede tejto svedkyne dáva logickú odpoveď na postup bratrancov J.
(ako osoby priamo zúčastnenej na dopravnej nehode) a C. (aktívneho v dianí po dopravnej nehode),

keď s odôvodnením možného spôsobenia ujmy osobe blízkej – obžalovanému B. – využili svoje právo
a o prežitých udalostiach orgánom činným v trestnom konaní po vznesení obvinenia svojmu bratrancovi
nevypovedali.
Obžalovaný je bez akýchkoľvek rozumných pochybností usvedčovaný objektívnymi odbornými
posúdeniami znalcov pribratých do trestného konania. H. F. zrozumiteľne vysvetlil svoje závery

o nepochybnom ovplyvnení obžalovaného alkoholom v čase dopravnej nehody v miere vylučujúcej
bezpečné vedenie motorového vozidla. Taktiež podľa znalca z odboru dopravy je z technického hľadiska
vylúčený priebeh dopravnej nehody tak, ako to opísala svedkyňa H. B. - podľa jej vlastných tvrdení
vodička vozidla, čo zapríčinilo dopravnú nehodu – a teda uvedené nepriamo svedčí o vine obžalovaného
práve v zmysle skutkových a právnych zistení konajúceho súdu v danej veci. Rovnako tak na základe

záverov znalca v odbore zdravotníctvo možno konštatovať, že charakter zranení obžalovaného, ktoré
si podľa neho bezpodmienečne vyžadovali ošetrenie, a pre ktoré i skutočne bol obžalovaný ošetrovaný
v zdravotníckom zariadení v K., bez pochýb svedčí o ich súvislosti práve s predmetnou dopravnou
nehodou, hoci obžalovaný svoju účasť na nej po celý čas trestného konania popiera. Nepriamo
usvedčujúcim dôkazom sú i pozitívne výsledky na alkohol v krvi u obžalovaného a jeho bratranca J.,

ako osôb spoločne sa zabávajúcich na podujatí vo Valči, a to v približne rovnakých hodnotách.

K obhajobou namietanému procesnému postupu súd uvádza, že vyskytnutie sa istých formálnych
nedostatkov v niektorých svedeckých výpovediach z prípravného konania, nepovažoval za skutočnosťtak závažného charakteru, ktorá by mala vplyv na ich využiteľnosť v rámci trestného konania, zvlášť
za situácie, keď obsah výpovedí dotknutí potvrdili podpismi na zápisniciach o nich, výslovne v nich
vyjadrili súhlas s ich obsahom, a tiež zohľadňujúc to, že za uvedeného stavu (obžalovanému známemu)

on sám udelil súhlas s prečítaním týchto výpovedí bez potreby osobného výsluchu daných svedkov
za účelom prípadného odstraňovania tých rozporov, ktoré obhajoba za podstatné považovala (napr.
pri bývalej manželke obžalovaného). Pokiaľ obžalovaný žiadal o vypracovanie dodatku k odbornému
vyjadreniu znalca (k spätnému prepočtu ovplyvnenia obžalovaného alkoholom pri požití exaktne troch
0,8 dcl pohárov nápoja 52 % domácej slivovice), súdu sa takýto dôkaz pri nepresnosti a nekonzistencii

údajov obžalovaného uvádzaných v trestnom konaní javil ako málo výpovedný, neobjasňujúci udalosti,
ktoré sú vyšetrované, navyše pri zachovaní rovnosti strán, keď každá z nich má právo ňou navrhnutý
dôkaz sama zabezpečiť, a preto tento návrh vykonať odmietol.

Súd sa pri ukladaní trestu ako právneho následku spáchaného trestného činu riadil zákonom
stanovenými zásadami. Jeho cieľom bolo zabezpečiť najmä ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria sa podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
v budúcnosti viedol riadny život a súčasne sa odradia iní od páchania trestných činov. Trest mal zároveň
vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

U obžalovaného súd (aj vzhľadom na viaceré postihnutia na úseku bezpečnosti cestnej premávky)

nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, rovnako tak žiadna okolnosť obžalovanému ani nepriťažovala.
V súlade so znením § 38 ods. 2 Tr. zák. teda ukladal obžalovanému trest v základnej trestnej sadzbe
(výmera do 2 rokov trestu odňatia slobody). Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadňoval tak
podmienky na strane páchateľa v podobe osobných a majetkových pomerov, ako aj všetky relevantné
okolnosti spáchanej trestnej činnosti, zároveň však i jej celospoločenské dôsledky v podobe významnej

finančnej záťaže, ktoré objasňovanie tejto trestnej činnosti a konanie smerujúce k spravodlivému
potrestaniu páchateľa predstavovali (napr. nadštandardne vysoké prostriedky vyplácané v konaní
znalcom,prekladateľom,vynakladanésosúvisiacouadministratívouatď.).Úhradanáslednevyčíslených
paušálnych trov trestného konania sa súdu javí v danom prípade ako absolútne nezohľadňujúca jeho
osobitosti, preto zvolený druh trestu je aj istým prostriedkom na zjednanie nápravy, spravodlivosti

a vyrovnania sa spoločnosti s obžalovaným v dôsledku ním spáchanej trestnej činnosti. Výmera
uloženého peňažného trestu bola pri možnom zákonnom rozmedzí od 160,- eur až po 331.930,- eur
súdom ukladaná pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností na dolnej hranici jej výmery, za tomu
adekvátny súd považoval náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Vzhľadom na to, že
sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil mu súd i trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 3 roky, teda taktiež v dolnej polovici
zákonom určenej trestnej sadzby (1 až 10 rokov).

Súd je presvedčený, že takto uložený trest v plnej miere splní účel trestu tak, ako ho má na mysli Trestný
zákon.

O náhrade škody súd v rámci adhézneho konania rozhodol tak, že poškodenému subjektu D. I. E. priznal
nárok vo výške uplatnenej uvedenou spoločnosťou už v prípravnom konaní, teda v sume 1.430,10
eur. Priznaná suma bola určená ako rozdiel medzi hodnotou nového zaobstarania vozidla vypočítanou
k 23.09.2017 (suma 20.450,- eur) a hodnôt zostatkovej (6.000,- eur) a zúčtovacej (13.019,90 eur). Súd

po vykonanom dokazovaní zistil, že sa v spisovom materiáli nenachádza plná moc na uplatnenie škody
za spoločnosť O. M. L. pre pána D., navyše jeho vyjadrenie k vzniknutej škode je nejasné, keďže v jednej
časti uvádza, že žiadna škoda mu nevznikla, vzápätí však žiada uhradenie škody v zmysle znaleckého
posudku, preto uvedený poškodený subjekt O. M. L. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces. Pri subjekte Q. N. B. O. chýba v spise tak plná moc na uplatnenie škody v adhéznom konaní,

ako aj vypočutie niekoho z jej predstaviteľov k prípadnému vzniku škody v dôsledku danej dopravnej
nehody (tento poškodený sa nezúčastnil ani preštudovania vyšetrovacieho spisu). Informácie o vzniku
škody tomuto subjektu vyplývajú len z listinných dôkazov (písomná informácia na č. l. 377), odkiaľ boli
následne prevzaté do písomne podanej obžaloby. Z uvedených dôvodov nebolo možné škodu tomuto
poškodenému subjektu priznať a bol odkázaný na civilný proces.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde Martin do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný
účinok ( § 306/2 ).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu

podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.