Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721203865
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5721203865.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. A. XXXX/X, A., občan SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému:
A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, G. G., občan SR, právne zastúpený: AK JUDr.
Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, Martin, IČO: 36 868 108, o určenie neplatnosti
závetu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17C/36/2021-167 zo dňa
06.04.2023 a dopĺňaciemu rozsudku č.k. 17C/36/2021-221 zo dňa 12.10.2023 v spojení s opravným

uznesením č.k. 17C/36/2021-225 zo dňa 25. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 17C/36/2021-167 zo dňa 6. apríla 2023 a dopĺňací rozsudok č.k.
17C/36/2021-221 zo dňa 12.10.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 17C/36/2021-225 zo dňa
25.10.2023 potvrdzuje.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že závet, datovaný a podpísaný 05.02.2007
poručiteľom A. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, je čiastočne neplatný, a to v časti

týkajúcej sa zákonného dediča – žalobcu, ktorému sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí polovica jeho
dedičského podielu zo zákona, a vo zvyšku žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá
právo na náhradu trov konania.
Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti závetu poručiteľa zo dňa 05.02.2007, pričom ako dôvody
neplatnosti uviedol, že tak závet, ako aj listina o vydedení je neplatná, pretože poručiteľ ho nemohol
vydediť ako vnuka bez toho, aby vydedil najskôr svoju dcéru A. B.. Taktiež tvrdil, že existuje neskorší
závet, ktorý skorší závet zrušil, a naviac, dôvody vydedenia v celom rozsahu popiera. Primárne sa

teda venoval existencii neskoršieho závetu, o ktorom žalobca tvrdil, že má vedomosť, že tento existuje
a hovoril mu o ňom samotný poručiteľ, ktorý mu aj závet dal prečítať a preukazoval to čestným
prehlásením družky poručiteľa pani H., avšak bez toho, že by uvedený neskorší závet bol k dispozícii
a mohol súd posúdiť jeho platnosť, tak nebolo možné skonštatovať, že by neskorší závet zrušil závet
pôvodný zo dňa 05.02.2007. Len platný neskorší závet je spôsobilý vyvolať dôsledok, a to zrušenie
skoršieho závetu, a to iba za predpokladu, že popri ňom nemôže obstáť. Keďže závet nie je k dispozícii,
nemohol byť podrobený prieskumu z hľadiska aspektov, či spĺňa platnosť závetu, a teda zrušil pôvodný

závet z 05.02.2007, pokiaľ popri ňom tento nemôže obstáť. Závet datovaný 05.02.2007, ktorý poručiteľ
skutočne zanechal, bol písaný vlastnou rukou, do ktorého bola inkorporovaná aj vydeďovacia listina,
ktorou mal úmysel poručiteľ vydediť svojho vnuka – žalobcu, pretože sa k nemu správa hrubo, nevedie
životporiadnehočloveka,jebezohľadnýksvojejmatke,akoajvďalšíchtamuvedenýchdôvodoch.Tentozávet bol aktualizovaný vždy opätovne vlastnoručne napísanou listinou, datovanou a vlastnoručným
podpisom poručiteľa podpísanou a tieto listiny z 23.01.2011, 08.06.2011, 20.10.2012 a 01.04.2015 majú
zruba rovnaký obsah s tým, že poručiteľ zotrváva na svojom závete a na vydedení svojho vnuka,

ako aj všetkých potomkov A. B. a výlučným dedičom ustanovil svojho syna A. D.. Pod vydedením
zákon rozumie jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako
neopomenuteľnému dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie musí
spĺňať určité materiálne aj formálne náležitosti s tým, že musí byť uvedený dôvod vydedenia. Písomná
forma listiny o vydedení bola zachovaná, bola písaná vlastnou rukou, ako boli aj splnené náležitosti §

476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to deň, mesiac a rok a listina bola v zmysle § 476a Občianskeho
zákonníka napísaná a podpísaná vlastnou rukou. Zo všeobecných náležitostí táto spĺňala podmienky §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj podmienku stanovenú v § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a dôvody vydedenia. V listine o vydedení možno okruh vydedených osôb rozšíriť z priamych potomkov
na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka (vnuci, pravnuci a prapravnuci poručiteľa).
Tieto osoby však nemôžu byť vydedené bez toho, aby bol súčasne vydedený ich priamy predchodca,

teda rodič. Vydedenie sa týka v prvom rade vždy priameho potomka poručiteľa (syna alebo dcéry), a to
bez ohľadu na to, či sa dožije alebo nedožije smrti poručiteľa. Ide o neopomenuteľného dediča podľa §
479 Občianskeho zákonníka. Poručiteľ A. D. mal dve deti, a to A. D. a A. B., ktorá poručiteľa predumrela,
avšak z dedičského spisu bolo zistené, že poručiteľ svoju dcéru A. B. nevydedil, tak potom nemohol
vydediť platne svojho vnuka A. B. – žalobcu. Preto prijal záver, že listina o vydedení je relatívne neplatný

právny úkon podľa § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 479 Občianskeho zákonníka, keďže
nebola vydedená neopomenuteľná dedička.
2. Neplatnosť listiny o vydedení mala priamy vplyv aj na samotný závet zo dňa 05.02.2007, ktorý bol
predmetom posudzovania. Pri skúmaní absolútnej neplatnosti závetu súd podrobil závet skúmaniu po
formálnej stránke, pričom bola dodržaná písomná forma, závet bol písaný vlastnou rukou poručiteľa,

bola splnená požiadavka § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď bol uvedený deň, mesiac a rok, kedy
bol spísaný, ako aj vlastnoručný podpis poručiteľa a aj všetky nasledujúce aktualizácie závetov sú takto
opatrené. Poručiteľ ustanovil za svojho jediného dediča svojho syna A. D.. Z vyjadrenia v samotnom
závete je zrejmý úmysel samotného poručiteľa, že hodlá celý svoj majetok po smrti odkázať svojmu
synoviA.D.,ktorémumácelýmajetokpripadnúť.Keďževšetkypožiadavkynazávetbolisplnené,možné

skonštatovať, že závet nie je absolútne neplatný, avšak žalobca ako neopomenuteľný dedič podľa § 40a
Občianskeho zákonníka sa dovolal relatívnej neplatnosti tohto závetu a keďže, ako bolo vyššie uvedené,
nedošlo k platnému vydedeniu žalobcu ako neopomenuteľného dediča, tak bolo možné žalobe vyhovieť
iba čiastočne a určiť, že závet je v časti týkajúcej sa zákonného dediča, v danom prípade žalobcu,
ktorému sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica jeho dedičského podielu zo zákona.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca mal čiastočný úspech,
nakoľko sa domáhal neplatnosti celého závetu a súd vyhovel jeho žalobe iba čiastočne, pričom v zmysle
rozhodnutia súdu mu patrí iba jedna polovica z jeho dedičského podielu zo zákona, preto bol úspešný
len v polovici a v zostávajúcej polovici bol úspešný žalovaný.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej
inštancie,hocivyslovil,žezávetspĺňavšetkyvšeobecnénáležitosti,avšakvôbecsanevysporiadalsjeho
tvrdeniami o tom, že napadnutý závet zo dňa 05.02.2007 je neurčitý. Poručiteľ v závete na jednej strane
odkázalcelýsvojmajetoksvojmusynovi(žalovanému),avšaknáslednenadruhejstranevzáverezávetu
k vydedeniu žalobcu uviedol, že toto platí, aj keby dcéra A. B. zomrela, nemá na jej podiel žiadny nárok.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že poručiteľ chcel, aby po ňom jeho dcéra A. B. dedila nejaký podiel.
Riadne odôvodnenie rozhodnutia je podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, ako aj právnej teórie
jedným z viacerých samostatných subjektívnych práv a princípov inkorporovaných v pojme základného
práva na spravodlivý súdny proces (nález Ústavného súdu SR III.ÚS 119/03-30, IV.ÚS 115/03). Pokiaľ
ide o existenciu neskoršieho závetu, súd prvej inštancie v bode 36. odôvodnenia uviedol, že sa primárne

venoval existencii neskoršieho závetu, ktorý v prípade preukázania jeho existencie a platnosti vyvolal
zrušenie skoršieho závetu, ktorého platnosť má súd posudzovať. Následne súd uviedol, že existenciu
neskoršieho závetu potvrdila čestným prehlásením aj družka poručiteľa pani H.. Z uvedeného má za
to, že súd dospel k záveru, že neskorší závet existoval, avšak tým, že nemohol posúdiť jeho platnosť,
nemôže dospieť k záveru, že by neskorší platný závet zrušil skorší. V tejto súvislosti poukázal na judikát

R 30/1982, a teda v prípade, ak je závet zničený, už nie je možné spätne posúdiť jeho platnosť, nakoľko
už naďalej neexistuje, avšak aj napriek tomu sa predpokladá, že bol platný, keďže sa účinnosť skoršieho
závetu, resp. listiny o vydedení, neobnovuje, analogicky preto vieme predmetný judikát aplikovať aj na
prejednávaný prípad. Žalovaný v žiadnom svojom vyjadrení účinne nepoprel existenciu neskoršiehozávetu, vždy len uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by bol spísaný neskorší závet alebo, že je veľmi
nepravdepodobné, že by poručiteľ sám spísal ďalší závet bez toho, aby výslovne poprel existenciu
neskoršieho závetu. Preto skutkové tvrdenia strany sa považujú za nesporné. Vyjadrenie žalovaného, že

nemá vedomosť o tom, že by bol spísaný neskorší závet, nie je možné kvalifikovať ako účinné popretie
skutkových tvrdení žalobcu. Navrhuje, aby odvolací súd v plnom rozsahu vyhovel odvolaniu a rozsudok
okresného súdu zmenil, tak že závet, datovaný a podpísaný 05.02.2007, vysloví za absolútne neplatný
a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca namieta neurčitosť závetu, pričom účelovo

vytrháva z kontextu jednu vetu, zatiaľ čo je nadovšetkú nepochybnosť jasné, aký účel poručiteľ sledoval.
Poručiteľ nevydedil svoju dcéru, jeho cieľom bolo zabezpečiť, aby nič z jeho majetku nepripadlo
žalobcovi, a to pre dlhodobé správanie sa žalobcu. V zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd
pochybnosti o obsahu právneho úkonu vedľa jazykového vyjadrenia zachyteného slovne, má skúmať
aj vôľu konajúcej osoby. Súd správne posúdil na základe vykonaného dokazovania, aká bola skutočná
vôľa poručiteľa v okamihu urobenia právneho úkonu, pričom podmienkou na prihliadanie na vôľu je, aby

nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Na pochopenie jej obsahu môže
poslúžiť aj širší kontext konania účastníkov, takým môže byť aj následné konanie účastníkov zmluvy,
ak je z neho možné usudzovať obsah vôle účastníkov, vrátane toho, ako skôr prejavenú vôľu vykladajú
samotní účastníci (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/281/2005, ako aj rozsudok Najvyššieho
súdu České republiky sp.zn. 26Odo 159/2006). Judikatúra už viackrát vyložila, že vôľa účastníka vtelená

do právneho úkonu je prejavená určite a zrozumiteľne, ak je výkladom objektívne pochopiteľná. Pokiaľ
žalobca tvrdil k neskoršiemu závetu, že jeho zničením sa neobnoví účinnosť pôvodného závetu, s tým sa
dá súhlasiť len za predpokladu, že by žalobca preukázal existenciu neskoršieho závetu, čo sa doteraz
nestalo. Žalobca existenciu neskoršieho závetu opiera o náhodnú návštevu, pri ktorej na stole videl
nejaké listiny, z ktorých nadovšetkú pochybnosť usúdil, že poručiteľ akurátne spisoval ten nový závet.

Vzhľadom na stav vzájomných vzťahov, ktorých nekvalitu dokazujú aj preukázateľné existujúce závety,
spísané poručiteľom vlastnou rukou, sa takéto vysvetlenie javí ako krajne nepravdepodobné. Žalovaný,
ktorý mal naopak so zosnulým dobré vzťahy, si takejto náhlej zmeny názoru a vzájomných vzťahov
nebol vedomý, žalobcu pri otcovi nevídal. Zotrváva na stanovisku, že ak poručiteľ naozaj chcel zmeniť
závet tak, aby sa dedilo podľa zákona, stačilo mu predchádzajúce závete zničiť. Poukázal na nález

Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 24/2019 ohľadne dôkaznej povinnosti. Naďalej má za to, že iný závet
snovšímdátumomnežten,ktorýbolpredložený,neexistujeanikdyneexistoval.Akžalobcatvrdí,žetaký
dokument existuje, má povinnosť jeho existenciu, pravosť a hodnovernosť dokázať pred súdom tak, aby
nemohla byť spochybniteľná. Celé dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý sa domáha majetku. Právo
nemôže dať garanciu účastníkovi, pokiaľ jeho jediným dôkazom je tvrdenie, že niečo existovalo, ale

existenciu nevie ani len náznakom preukázať. Starší ľudia rozmýšľajú prirodzene racionálne, roztrhali by
celédoposiaľzávety/závet,anietakkomplikovane,abysiuvedomili,žespísanímnovéhozávetusazruší
predchádzajúci závet. Má za to, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy vo veci a neuniesol
teda dôkazné bremeno, preto navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

5. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie i voči dopĺňaciemu rozsudku, ktorým súd prvej
inštancie zamietol žalobu vo zvyšku. Poukázal na dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)
CSP. Opätovne poukázal na dôvody v odvolaní proti pôvodnému rozsudku ohľadne toho, že namietal
neurčitosť závetu, ku ktorému súd prvej inštancie neuviedol žiadne dôvody. Takisto zopakoval ohľadne
toho, že bol preukázaný neskorší závet a súd prvej inštancie najskôr konštatoval existenciu neskoršieho

závetu a následne vyslovil, že nemôže posúdiť jeho platnosť pre jeho neexistenciu, avšak v tejto
súvislosti poukázal na judikát R 30/1982. Taktiež namietal, že žalovaný v žiadnom svojom vyjadrení
účinne nepoprel existenciu neskoršieho závetu a zotrval na rovnakom odvolacom návrhu.
6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.
7. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní (nedostatok odôvodnenia ohľadne

nejasnosti a neurčitosti napádaného závetu, odôvodnenie rozhodnutia ohľadne neskoršieho závetu, ako
aj to, že žalovaný počas celého konania nerozporoval existenciu nového závetu, preto táto skutočnosť
sa má považovať za nespornú) a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcom vydaniu
rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.8. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa
nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Z obsahu preskúmavaného závetu poručiteľa z 5.2.2007 je

jednoznačne možné ustáliť, že skutočná vôľa poručiteľa v čase urobenia právneho úkonu – závetu
spísaného vlastnou rukou bolo, aby výslovným dedičom po ňom sa stal jeho syn – žalovaný A. D.
a aby nič z jeho majetku nepripadlo vnukovi – žalobcovi, a to pre jeho dlhodobé správanie sa voči
poručiteľovi. Uvedenú vôľu poručiteľ opakovane prejavoval v ďalších listinách zo dňa 23.01.2011,
08.06.2011, 20.10.2012 a 01.04.2015. Podľa obsahu vôle poručiteľa vyslovenej v spornom závete je

zrejmé, že jeho posledná vôľa bola, aby celý majetok v prípade jeho smrti zdedil jeho syn A. D. a takto
tvrdená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom vykonaným v závete. Nie je možné prisvedčiť
odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení nevysporiadal s ním tvrdenou
skutočnosťou, že závet je neurčitý. V bode 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že „Zo
závetu jasne vyplýva vôľa poručiteľa, aby jeho jediným dedičom bol syn A. B. (poznámka odvolacieho
súdu došlo k pisárskej chybe, správne malo byť A. D.). Z vyjadrenia v samotnom závete je zrejmý takýto

úmysel samotného poručiteľa, že hodná celý svoju majetok po smrti odkázať svojmu synovi A. B. (opäť
tá istá pisarska chyba), ktorému má celý majetok pripadnúť.“ Pokiaľ sa jedná o pisárske chyby, keď súd
prvej inštancie uviedol A. B., namiesto A. D., uvedené je zrejmé, že sa jedná o chyby v písaní, nakoľko
poručiteľ mal jediného syna, a to A. D., čo výslovne aj uviedol v spornom závete, a nie syna A. B..
9. Nie je možné prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie v bode 36. mal dospieť

k záveru, že neskorší závet existoval, avšak tým, že nemohol posúdiť jeho platnosť, nemôže dospieť
k záveru, že by neskorší platný závet zrušil skorší. Žalobca účelovo vytrháva z kontextu tohto bodu
odôvodnenia súdu prvej inštancie a oboznámením sa s celým obsahom bodu 36. je možné konštatovať,
že súd prvej inštancie uviedol, že žalobca tvrdil existenciu neskoršieho závetu, o ktorom mu mal hovoriť
samotný poručiteľ, ktorý mu aj závet dal prečítať, a uvedené mala potvrdiť čestným prehlásením aj

družka poručiteľa pani H.. Avšak nekonštatoval, že bola preukázaná aj existencia tohto závetu, následne
len uviedol, že keďže nemal takýto neskorší závet k dispozícii, nemohol ani konštatovať jeho platnosť
alebo neplatnosť. Záver z judikátu R 30/1982, že v prípade preukázania neskoršieho závetu a jeho
následného zrušenia alebo zničenia sa neobnoví účinnosť pôvodného závetu, je možné aplikovať iba
za predpokladu, že by bola preukázaná existencia neskoršieho závetu, čo doteraz žalobca v konaní

nepreukázal a v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca ohľadne tvrdenia neskoršieho závetu
menil svoje vyjadrenia, keď v žalobe uviedol, že o neskoršom závete sa dozvedel od družky poručiteľa
v spoločnom telefonickom rozhovore a domnieval sa, že tento závet bol spísaný u notára, preto listinu po
smrti poručiteľa nehľadal. O tom, že uložený doma v drevenej truhlici sa dozvedel neskoro, keď už nemal
k nemu prístup. Následne žalobca pred súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 06.04.2023 (č.l. 163)

uviedol, že o novom závete mal osobne vedomosť, dozvedel sa o ňom od starého otca, ktorý mu ho
dal aj prečítať, avšak nečítal ho podrobne, ale podstatou bolo, že mení svoj pôvodný zámer a tiež mu
povedal, že rozdeľuje majetok na polovicu medzi syna a vnuka. Hovoril mu o tom niekedy v r. 2019, keď
náhodne prišiel na návštevu a na stole videl nejaké listiny, bol to ten nový závet a na jeho otázku mu starý
otec povedal, že aby mal kľud v hrobe rozdelil majetok pol na pol. Myslel si, že všetky závety sú u notára,

tak o ne viac nestaral. Kde tie listiny stará otec poschovával nemal vedomosť. Do spisu predložil čestné
prehlásenie družky poručiteľa pani H. zo dňa 13.12.2021, ktorá v čestnom prehlásení mala uvádzať,
že poručiteľ jej v máji 2019 ma uviesť, že zmenil pôvodné rozhodnutie o poslednej vôli a vlastnoručne
napísal a podpísal nový závet, ktorý jej ukázal a dal prečítať, v ktorom vyjadril,, že delí svoj majetok
rovnakou polovicou medzi svojho syna A. D. a vnuáka A. B.. Závet nepísal pred ňou. Do dedičského

spisu bolo pripojené čestné prehlásenie p. H. z 23.10.2021, v ktorom tvrdila, že poručiteľ jej mal v apríla
2020 ukázať závet spísaný vlastnou rukou s tým, že celý jeho majetok dedí syn A. D. a vnuk A. B. po
jednej polovici. Tak žalobca, ako aj družka poručiteľa p. H. si vo svojich vyjadreniach odporujú. Žalobca
v žalobe najskôr tvrdí, že o novom závete sa dozvedel od p. H. a následne do zápisnice pred súdom
prvej inštancie uviedol, že sa o ňom dozvedel od starého otca, dokonca ho videl a čítal. V čestných

prehláseniach p. H. uvádza rozdielne dátumy, kedy jej mal o novom závete hovoriť poručiteľ a tento jej
ukazovať, jednak v máji 2019 a potom, že v apríli 2020. Vzhľadom na konštatované žalobca náležite
nepreukázal existenciu nového závetu, ako prejav poslednej vôle poručiteľa A. D., a teda že ním došlo
k zrušeniu pôvodného závetu z 5.2.2007.

10. K tvrdeniam žalobcu, že žalovaný nepoprel existenciu neskoršieho závetu, a preto je uvedené nutné
považovať za nesporné, odvolací súd má za to, že žalobca popieral existenciu tohto nového závetu
v tom zmysle, keď vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nový závet nenašiel a jedná sa o vymyslené tvrdenia
žalobcu, a zároveň uviedol, prečo by poručiteľ potom nezničil pôvodný závet, keď mal záujem spísaťnový závet. Taktiež na pojednávaní pred súdom dňa 06.04.2023 (č.l. 163) žalovaný uviedol, že otec pred
ním nespomínal, že spísal nový závet. Teda žalovaný vyslovil, že nemá vedomosť o neskoršom závete
anepotvrdiljehoexistenciu.Pokiaľžalobcatvrdil,žeexistujenovýzávet,bolanaňomdôkaznápovinnosť

preukázať existenciu tohto nového - neskoršieho závetu, ktorý by zrušil pôvodný závet. Žalobca však
s poukazom na dôvody v bode 9. relevantne nepreukázal jeho existenciu.
11. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania, keď správne súd prvej inštancie aplikoval
zásadu úspechu a neúspechu v konaní a rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP,

keď každá sporová strana mala v konaní čiastočný úspech.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP, keď
žalovaný v odvolacom konaní mal plný úspech, preto mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)