Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoPr/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220203738
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7220203738.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a sudcov JUDr.
Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: A. B. C., narodená XX.X.XXXX, trvale
bytom D. XX/XX, E., zastúpená: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., Krivá 3, Košice IČO: 51 941 244,
proti žalovanému: Obec Vojčice, P.O. Hviezdoslava 1, Vojčice, IČO: 00 332 135, zastúpený: JUDr.
Miroslav Bereš, advokát, Kukučínova 1, Trebišov, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

a náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 11. januára 2023 č.
k. 11Cpr/14/2020-256

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku II. o trovách konania sporových strán.

II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania plnom
rozsahu.

2. Len proti výroku II. tohto rozsudku o trovách konania sporových strán podala žalobkyňa odvolanie.
Výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu, nebol odvolaním napadnutý; v tejto časti

rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 3 C.s.p., a preto v nej nebol v odvolacom
konaní preskúmavaný.

3. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plným
procesným úspechom žalovaného v spore.

4. Žalobkyňa v odvolaní tvrdila existenciu výnimočných okolností v danom spore odôvodňujúcich
nepriznanie náhrady trov konania žalovanému podľa ust. § 257 C.s.p.. Poukázala na skutkové okolnosti
samotného prípadu, a síce, že žalovaný s ňou ukončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu jej
nadbytočnosti, po tom, ako bola nútená vzdať sa funkcie riaditeľky materskej školy v súvislosti
s neuznaním dovolenky, čím sa stala radovou učiteľkou, pričom následne, keď žalovaný prijal do
pracovného pomeru nového zamestnanca na pozíciu riaditeľa materskej školy, sa počet radových

učiteliek zvýšil o jednu, čím podľa tvrdenia žalovaného prevyšoval počet zamestnancov potreby
zamestnávateľa. Podľa jej nasledovnej argumentácie bola žaloba podaná dôvodne, poukázala na
skutočnosť, že sa jedná o spor s ochranou slabšej strany, že bola nútená si nájsť nové zamestnanie
v dobe, kedy celú krajinu zasiahlo obdobie spojené s nákazou COVID-19, pričom do súčasného
zamestnaniamusídochádzať20km,sčímmáspojenézvýšenévýdavky.Svojimiodvolacíminámietkami
poukazujúcimi na nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, žalobkyňa podľa

posúdenia odvolacieho súdu uplatnila odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., s návrhom,
aby na jeho základe odvolací súd napadnuté rozhodnutie o trovách konania strán zmenil tak, že stranámnárok na náhradu trov prvoinštančného konania neprizná. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva,
že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom,

je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné
pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie
odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia
zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne o existencii dôvod
hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 C.s.p.. Poukázal na to, že nevyvolal
tento spor, v štádiu pred začatím konania jej opakovane navrhoval uzavrieť dohodu o skončení
pracovného pomeru z organizačných dôvodov, ako aj na to, že žalobkyňa má vlastného právneho
zástupcu, ktorého odmena a náhrada nákladov sa vypočítavajú podľa rovnakého „Advokátskeho

cenníka“ ako ich právnemu zástupcovi. Pokiaľ ide o majetkové a sociálne pomery žalobkyne, uviedol, že
ako riaditeľka materskej školy poberala prislúchajúcu mzdu, býva v novopostavenom rodinnom dome,
používa osobné motorové vozidlo zn. AUDI, ako rodina absolvujú dovolenky pri mori, pričom žalobkyňa
sa podľa neho prezentuje ako solventná osoba s luxusnými vecami. Vyslovil domnienku, že jej manžel
pracuje v zahraničí ako zvárač a dosahuje pekné zárobky.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas (§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1
a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného

odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že (odvolanie) nie
je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania strán je vecne
správne.

7. Žalobkyňa svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. učinila predmetom odvolacieho prieskumu otázku správnosti a dôvodnosti
(ne)aplikovania zmierňujúceho sudcovského oprávnenia podľa ust. § 257 C.s.p. na rozhodnutie o
trovách konania. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej
právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú

subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť
omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než
ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak
právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej

normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

8. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9. Citované ustanovenie zákona umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu,
ktorej inak tento nárok patrí. Jeho aplikácia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa
a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom zákon
bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno

však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti
sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej
zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 942).

10. Odvolateľka koncentrovala dôvody pre použitie sudcovskej moderácie pri rozhodovaní o trovách
konania v predmete sporu s ochranou slabšej strany, v špecifických okolnostiach danej veci, ktoré
predchádzali výpovedi z pracovného pomeru, v dôvodoch pre ktoré ju považovala za neplatnú, ako aj vdôsledkoch, ktoré pre ňu znamenala strata zamestnania v období pandémie, súvisiacich s obavou v jej
schopnosť nájsť si nové zamestnanie.

11. Odvolací súd, na rozdiel od nazerania odvolateľky, skutočnosti uvedené v odvolaní, a to ani v
spojení s ďalšími okolnosťami, nepovažoval za tak výnimočné, aby predstavovali dostatočnú právnu,
alebo aspoň morálnu oporu pre uplatnenie sudcovskej moderácie. Akiste žiadnu zo žalobkyňou
uvádzaných súvislostí nemožno a priori vylúčiť z okruhu dôvodov pre uplatnenie sudcovskej moderácie
pri rozhodovaní o trovách konania. § 257 C.s.p. je totiž právnou normou s relatívne neurčitou

hypotézou, tj. právnou normou, ktorej hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom (ani
pozitívnym a ani negatívnym vymedzením), ale ktorá ponecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v
každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy z vopred neobmedzeného okruhu
okolností. Jednotiacim znakom takto do úvahy prichádzajúcich okolností je ich výnimočnosť z hľadiska
spravodlivosti usporiadania nákladov konania. Záver súdu o výnimočnosti prípadu a prítomnosti
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania sa preto musí opierať

o také zistené okolnosti, za ktorých by v konkrétnom prípade bolo nespravodlivé zaťažiť stranu
povinnosťou nahradiť náklady konania podľa jeho výsledku, a za ktorých by zároveň bolo možné
spravodlivo požadovať na oprávnenom subjekte, aby náklady konania ním vynaložené znášal zo
svojho. Z výnimočnosti sudcovskej moderácie vyplýva, že skutočnosť hodná osobitného zreteľa nemôže
spočívať len na všeobecnom kritériu týkajúcom sa veci alebo strany, nakoľko v opačnom prípade by sa

muselo pripustiť, že určité kategórie osôb (napr. aj starobní dôchodcovia, nezamestnané osoby a pod)
alebo strany v istých druhoch sporoch (frekventovane sa do takejto pozície stavajú napr. spotrebitelia
v spotrebiteľských sporoch) fakticky trovy konania podľa výsledku s použitím § 257 C.s.p. pravidelne
nenahrádzajú, čo logicky prvok mimoriadnosti vylučuje. Spravodlivosť usporiadania vnáša do procesu
rozhodovania o trovách potrebu posudzovať skutočnosti na strane oboch dotknutých subjektov, pričom

ako už bolo zmienené na inom mieste, vo výsledku by záver potrebe mimoriadneho nepriznania
(zníženia) náhrady mal vyjadrovať nie len nespravodlivosť toho, aby jedna strana nahradila trovy druhej
ale zároveň aj spravodlivosť toho, aby oprávnená strana znášala trovy sama.

12. V svetle týchto právno-teoretických východísk možno v danom prípade na prvý pohľad akiste

vzhliadnuť momenty, ktoré vyvolávajú potrebu zamyslieť sa nad spravodlivosťou toho, aby žalobkyňa
ako zamestnankyňa, s ktorou bol skončený pracovný pomer, v porovnaní s ekonomicky lepšou pozíciou
žalovaného znášala nie len svoje trovy, ale aj trovy iných subjektov, v tak časovo i materiálne náročnom
konaní. Na strane druhej ale odvolací súd postráda čo i len náznak toho, aby k vyvolaniu sporu alebo
k takému jeho priebehu žalovaný akokoľvek prispel, inak, než legitímnou obranou v spore. Vo svojich

úvahách preto odvolací súd nemohol nájsť odpoveď na otázku, prečo by mal žalovaný trovy spojené
so svojou obranou spravodlivo znášať sám. Týmto dôvodom nie je ani prípadná majetková disproporcia
dotknutých strán. Odvolací súd zdôrazňuje, že § 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie majetkových
rozdielov (por. napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2862/07 z 5. novembra 2008) a
že dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno vzhliadnuť len v tom, že by priznanie náhrady trov konania

privodilo jednej strane väčšiu ujmu, než druhej (por. napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp.
zn. I. ÚS 401/2006 z 26. októbra 2006). Porovnanie dopadu uloženia povinnosti nahradiť trovy konania
do majetkových sfér účastníkov tak môže mať z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. vplyv len vtedy, pokiaľ k
skutočnosti, že priznanie náhrady privodí jednému účastníkovi väčšiu ujmu než druhému pristúpia ďalšie
právom aprobované okolnosti.

13. Pokiaľ ide o uvažované dopady zaťaženia povinnosťou nahradiť trovy konania, len status osoby
vo vyššom veku sám o sebe nesvedčí o schopnosti/neschopnosti žalobkyne nahradiť bez adekvátnych
dopadov ňou vyvolané náklady iných subjektov konania, navyše za situácie, ak si následne našla
nové zamestnanie. Odvolací súd v tejto spojitosti akcentuje, že i vo vzťahu k skutočnostiam majúcim

význam pre rozhodnutie o trovách konania, má strana, ktorej sú tieto okolnosti na prospech, povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Podľa nazerania odvolacieho súdu by práve nepriznanie náhrady trov
konania úspešnému žalovanému len na podklade všeobecných fráz a nie na podklade konkrétnych a
právnou praxou aprobovaným okolností odlišujúcich tento prípad od iných, mohlo viesť k vytvoreniu
zdania nespravodlivého usporiadania. Zvlášť za situácie, keď odvolací súd nepostrehol žiadne prejavy

šikanózneho, či iného správania sa žalovaného, ktoré by opodstatňovali záver, že bude spravodlivé, aby
si trovy konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s úspešným bránením práva, znášal sám.14. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že v okolnostiach prípadu dôvody
opodstatňujúce dosiahnutie spravodlivého a morálneho usporiadania procesného vzťahu strán
výnimočnou moderáciou nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 C.s.p. neboli dané, a preto

odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu o trovách konania nemohlo byť z hľadiska ňou uplatneného
odvolacieho dôvodu opodstatnené. Odvolaciemu súdu preto v okolnostiach prípadu neostávalo iné, než
napadnutý výrok rozsudku o trovách konania procesným postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdiť.

15. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

16. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

17. V odvolacom konaní mal žalovaný plný procesný úspech a preto mu v súlade s citovaným ust.

§ 255 ods. 1 C.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobkyni, ktorá bola v odvolacom
konaní neúspešná. Nakoľko podľa obsahu súdneho spisu žalovanému v odvolacom konaní trovy
nevznikli, keďže vyjadrenie k odvolaniu nevypracoval jeho právny zástupca, a v okolnostiach prípadu ich
vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania
tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.