Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823221310
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3823221310.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr.AlenyZáhumenskejaMgr.MartinyTrnavskejvsporežalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.
XX,XXXXXC.,zast.:doc.JUDr.LilouBronislavouPavelkovouPhD.,advokátkou,sosídlomJesenského
12, 811 02 Bratislava, IČO: 30 852 064, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/
X, XXX XX E. a tiež XXXX F. G. H. #XX I. H. XXXXX, J., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

porozvodemanželstva,oodvolanížalobkyneprotiuzneseniuOkresnéhosúduPrievidzazodňa9.apríla
2024, č.k. 21C/45/2023-25, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil, že
nemá právomoc konať v tejto veci a konanie zastavil, výrokom II. rozhodol o trovách konania tak, že
žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
09.11.2023 sa žalobkyňa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len

„BSM“) po rozvode manželstva, navrhujúc, aby žalovanému prikázal súd do vlastníctva peniaze z
predajarodinnéhodomusgarážouvJ.,štátH.,krajF.E.A.H.G.,K.XXXX,J.L.H.,ktorýjepostavenýna
parcele č. 6324210001; motorové vozidlo zn. TOYOTA, model Scion; motorové vozidlo zn. MERCEDES,
model GLE a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel vo výške 100.000,- eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku, tiež jej nahradil trovy konania. Uviedla, že manželstvo so žalovaným
uzavreli dňa 09.01.2010 v G. M. I., obaja sú štátni občania Slovenskej republiky a J., ich posledné

spoločné bydlisko ako manželov bolo v J. v meste H. G., D. J. L. H., kde už v súčasnosti nebývajú.
Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 18.08.2022 pod sp. zn.
27Pc/7/2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2022. Obaja manželia majú trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky, žalovaný má trvalý pobyt aj v J., kde aj preberá zásielky. Bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo počas trvania manželstva modifikované, ani zrušené. Po zrušení
manželstva sa žalobkyňa pokúsila o vyporiadanie ich BSM dohodou, avšak bezúspešne. Žalobkyňa

tvrdila, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov pôvodne tvorili aktíva, a to nehnuteľnosť, rodinný
dom s garážou v J. (štát H.), ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti 479 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva N. XX G. O. D.
X H. G., motorové vozidlo zn. TOYOTA, model Scion, uzavretá limuzína, nadobudnuté v roku 2016 za
kúpnu cenu 30.000,- USD, hodnota ktorého vozidla ku dňu rozvodu bola približne 10.000,- USD, ďalej
motorové vozidlo zn. MERCEDES, model GLE, nadobudnuté v roku 2018 za kúpnu cenu 70.000,- USD,

hodnota ktorého vozidla bola ku dňu rozvodu približne 35.000,- USD. Bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov tvorili aj pasíva, a to pôžička 10.000,- eur čerpaná žalobkyňou z dôvodu zabezpečenia sipotrebných osobných vecí, ktoré si musela zakúpiť po tom, ako zistila, že ich rodinný dom bol predaný a
manžel na jej správy vôbec nereagoval. Žalobkyňa sa už nemala kam vrátiť, preto zostala na Slovensku
a nakoniec sa tu manželia aj rozviedli. Uviedla, že podľa jej výpočtu má majetok v ich BSM hodnotu vyše

340.000,- USD. Na dom sa viazala hypotéka, ale jej výšku žalobkyňa nevedela vyčísliť, keďže vinou
žalovaného stratila možnosť všetky veci (vrátane dokladov) držať, preto presnú výšku majetku musí
vyčísliť žalovaný a v prípade ak to neurobí, navrhla započítať na hypotéku sumu 140.000,-
USD. Okrem hypotéky by mal žalovaný predložiť aj dôkazy, týkajúce sa jeho životnej poistky, ktorá
predstavovala nemalú hodnotu a bitcoinov, ktoré rodina vlastnila. Rovnako ako v prípade hypotéky

navrhla, aby súd prvej inštancie vyzval žalovaného na doplnenie chýbajúcej položky BSM. Navrhla
pracovať so sumou 200.000,- eur ako sumou na rozdelenie, ktorá je tvorená „ziskom“ z predaja domu
po zaplatení hypotéky vo výške 200.000,- USD, hodnotou auta TOYOTA 10.000,- USD a hodnotou auta
MERCEDES 35.000,- USD. V prípade úveru 10.000,- eur, ktorý spláca výlučne žalobkyňa, navrhla súdu
prvej inštancie, aby ho prikázal jej a o jeho podiel vo výške 1/2 sa navýšil jej podiel na BSM. Za reálne
považovala, aby žalovaný vyplatil žalobkyni vyrovnací podiel vo výške 100.000,- eur. Na základe

vyššie uvedeného túto variantu považovala za najschodnejšiu, dôvodiac, že žalovaný užíva (možno
predal v USA) obe motorové vozidlá, dom s garážou predal bez jej vedomia, ako bolo uvedené vyššie.

3. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 3, § 9, § 161 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom konštatoval,

že právomoc slovenských súdov v konaní o majetkových právach, medzi ktoré patrí aj konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je dané len v prípade, že žalovaný má na
území Slovenskej republiky tento majetok, bez ohľadu na jeho bydlisko (žalovaný sa má zdržiavať v J.,
kde preberá aj poštu), avšak z predmetnej žaloby podľa jeho názoru nevyplynulo, že by sa na území
Slovenskej republiky nachádzali nejaké hnuteľné alebo nehnuteľné veci patriace do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Motorové vozidlá, ktoré označila žalobkyňa že majú patriť do BSM, boli
kupované a evidované v J. a žalovaný ich užíva (či možno predal) na území J. a zo žaloby nevyplynulo,
že by sa tieto nachádzali na Slovensku. Rovnako rodinný dom, ktorý má patriť do BSM sa nachádza
v J., ktorý ako uvádzala žalobkyňa, mal údajne žalovaný predať za 295.000,- USD. Podľa názoru súdu
prvej inštancie peňažné prostriedky v inštitúciách bankového typu nepredstavujú majetok nachádzajúci

sa na území Slovenskej republiky, keďže vzhľadom na ich nehmotný charakter ako majetkového práva
nie je dosť možné určiť miesto, kde sa táto pohľadávka nachádza a vychádzať z tejto skutočnosti pri
skúmaní danosti právomoci slovenských súdov v tejto veci konať, čo platí aj v prípade bitcoinov (naviac
ani nie je zrejmé na akých účtoch a kde vedených by sa tieto mali nachádzať). Identicky v prípade
životnej poistky z dôvodu jej nehmotného charakteru nemožno určiť miesto, kde sa nachádza, pričom

žalobkyňa ani neuviedla žiadne bližšie informácie o tejto. Právomoc slovenských súdov tak podľa názoru
súdu prvej inštancie nie je daná, keďže žalobkyňa nepreukázala, že by sa majetok tvoriaci masu BSM
nachádzal na území Slovenskej republiky. Pre nedostatok právomoci slovenských súdov konať vo veci
ako neodstrániteľnej vade procesných podmienok, ani podľa iných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb.,
tak súd prvej inštancie podľa § 9 ods. 1 a § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil. O náhrade trov konania súd

prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 a 262 ods. 1 a 2 CSP, zastavenie konania zavinila žalobkyňa,
avšak žalovanému žiadne trovy preukázateľne v tomto konaní nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovej lehote odvolaním napadla žalobkyňa
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie a pokračovanie v konaní po vrátení mu veci. Uplatňujúc odvolacie dôvody podľa ust. §
365 ods.1 písm. g/ a h/ CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, tiež nesprávne
právne posúdenie veci) a posúdiac obsah odvolanie tiež dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365
ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces) v konkrétnosti dôvodila, že súd prvej

inštancie nesprávne posúdil, že na území SR nemajú bývalí manželia žiadny majetok, ktorý by sa mal
vyporiadavať, z ktorého dôvodu ani súd nemá právomoc v tejto veci konať. Majetok tvoria aj pasíva.
Manželia majú spoločný účet v pobočke A., nie sú na ňom síce žiadne peňažné prostriedky, avšak
z tohto účtu sa čerpal úver a tento účet je možné zrušiť iba preukázaním, že došlo k vyporiadaniu
majetku bývalých manželov, naviac súd je povinný vyporiadať úver v slovenskej pobočke banky. Trvala

na tom, že spoločný účet v banke je jediný skutočný majetok, o ktorom sa nateraz dá preukázať, že
existuje na Slovensku, pričom dôkaz o existencii tohto účtu (a skutočnosť, že majiteľmi sú obe strany) bol
prílohou žaloby. K otázke osobných áut a ďalšieho majetku (peniaze za predaj domu), s ktorými sa súd
prvej inštancie vysporiadal tak, že boli kupované v J., uviedla, že to ešte neznamená, že sa tam stálenachádzajú a neboli prevedené (privezené) na územie SR a to s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný
má žiť podľa dostupných informácií momentálne na Slovensku a má tu mať vedené účty. Domnieva sa,
že motorové vozidlá sa buď nachádzajú na Slovensku, alebo peniaze nadobudnuté z predaja týchto

vozidiel sa nachádzajú v slovenských pobočkách bánk (na účtoch vedených týmito pobočkami). Podľa
žalobkyne argumentácia, že peniaze na účtoch a bitcoiny sa nenachádzajú na území SR zakladá
nebezpečný precedens, v rozpore so základnými zásadami práva na spravodlivosť a prístup k súdom.
Podľa uvedenej argumentácie by súdy museli zamietnuť každú žalobu na vyporiadanie BSM, ktorého
masa spočíva iba v peniazoch na účtoch a iných nehmotných investičných produktoch. Rozhodnutie

o zastavení konania považuje za odmietnutie spravodlivosti a za vážny zásah do základných práv na
prístup k súdu a spravodlivý proces. Majetok je širší pojem ako vlastníctvo a teda ak by aj peniaze
za predaj majetku v J. už neexistovali (boli žalovaným spotrebované), stále existuje spoločný účet a
úver, ktorý sa na tomto účte vedie a ktorý spláca žalobkyňa sama, pričom bez vyporiadania BSM nevie
uzavrieť účet v A..

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v
neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému
je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. a/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v
rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387
ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP (a contrario).

7. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a posúdení obsahu podaného
odvolania, námietky odvolateľky vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. Odvolací súd
zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti správne vyhodnotil a

z týchto vyvodil správne právne závery o nedostatku právomoci slovenských súdov konať vo veci
(§ 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom), z ktorého dôvodu
podľa ust. § 9 a § 161 ods. 2 CSP konanie vo veci zastavil. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež
dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa
stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho

dôvodov, na ktoré v podrobnostiach poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval
pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou aplikovaných právnych predpisov.

8. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza:

9. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je
súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Existencia právomoci súdu
je podmienkou konania, ktorú musí súd skúmať v každom štádiu konania (§ 161 CSP). V prípade
jej absencie ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy súd musí konanie zastaviť.
V prípade, že súd dôjde k záveru o nedostatku právomoci s tým, že právomoc má orgán cudzieho

štátu, vec tomuto orgánu nepostupuje z dôvodu, že slovenský súd nemá takéto oprávnenie, ktoré by
mu vyplývalo z medzinárodných predpisov.

10. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak nie
je uvedené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba),

má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

11. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

12. Z obsahu žaloby podanej žalobkyňou súdu prvej inštancie dňa 19.11.2023 vyplýva, že táto ako
predmet konania definovala vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode
manželstva (ktoré bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa
15. augusta 2022, č.k. 27Pc/7/2022-58). Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov podľa jej tvrdeniamali tvoriť nehnuteľnosti (rodinný dom s garážou) nachádzajúce sa v USA (resp. suma za ich predaj),
motorové vozidlá zakúpené a evidované v J., pôžička/úver čerpaný žalobkyňou na osobnom bežnom
účte vedenom v A.. Do masy BSM žalobkyňa žiadala zahrnúť aj životnú poistku žalovaného

a bitcoiny (bez bližšej konkretizácie). Navrhovala vyporiadať BSM tak, aby súd žalovanému prikázal
do vlastníctva peniaze z predaja rodinného domu s garážou v J., motorové vozidlo zn. TOYOTA model
Scion a motorové vozidlo zn. MERCEDES model GLE a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni
vyrovnací podiel vo výške 100.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť jej tiež trovy
konania vo výške 100 %.

13. Neexistuje manželský majetkový režim bez manželstva a žiadne manželstvo nie je bez majetkového
režimu a preto majetkový režim manželov sa bude spravovať určitým právom a je úlohou noriem
medzinárodného práva súkromného určiť, aké právo to bude. Konanie o vyporiadanie BSM je
nepochybne majetkový spor a na posúdenie právomoci bolo preto nevyhnutné skúmať, v ktorom
štáte sa majetok a s ním súvisiace práva nachádzajú. Ak by sa majetok, o vyporiadanie ktorého

ide (a s ním súvisiace práva), nachádzal na území Slovenskej republiky, potom by mal slovenský
súd právo v tejto veci konať a rozhodnúť. V posudzovanej veci je však nesporné, že ide o konanie
s tzv. cudzím prvkom, keďže žalobkyňa už vo svojej žalobe uviedla, že konanie sa týka (aj) majetku,
ktorý sa nachádza na území J., kde so žalovaným žili, kde má doposiaľ žalovaný evidovaný aj
trvalý pobyt (na území J. má aj preberať poštu). Súd prvej inštancie so zreteľom na vyššie uvedené

žalobkyňou produkované skutočnosti správne primárne skúmal, či je daná vôbec jeho právomoc v
tejto veci konať a rozhodnúť. Keďže ťažiskový majetok konkretizovaný žalobkyňou, ktorý označila ako
predmet vyporiadania BSM a ktorý je zreteľne identifikovateľný územím iného štátu, na ktorom sa
má nachádzať (hnuteľné a nehnuteľné veci v J. a s nimi súvisiace práva), s ktorým ale SR nemá
uzatvorenú osobitnú medzinárodnú zmluvu pre danú oblasť (upravujúcu majetkové vzťahy manželov),

bolo potrebné postupovať podľa príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy, t.j. vychádzať z ustanovení
zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS“). Súd
prvej inštancie týmto spôsobom aj postupujúc, s poukazom na všeobecné kritérium právomoci podľa
§ 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (z dôvodu absencie
osobitnej normy právomoci pre majetkové vzťahy manželov) a okolnosti posudzovanej veci (absencia

spoločného majetku manželov na území SR) správne ustálil, že v danom prípade nemá právomoc konať
o vyporiadaní BSM strán sporu po rozvode ich manželstva, keďže v posudzovanej veci ide o práva
k majetku nachádzajúcemu sa v inom štáte (porov. napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/37/2017).

14. V konkrétnostiach vo vzťahu k okruhu majetku, ktorý žalobkyňa označuje ako spoločný majetok

manželov, ktorý žiada vyporiadať, primárne pokiaľ ide o nehnuteľný majetok a to rodinný dom
s garážou, tento sa nesporne aj podľa tvrdení samotnej žalobkyne nachádza na území USA, v dôsledku
čoho nie sú naplnené podmienky výlučnej právomoci slovenského súdu podľa miesta, kde sa
nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania (podľa § 37d písm. a/ zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom), ktorým režimom sa spravujú v rámci manželských

majetkových vzťahov nielen otázky vzniku, ale aj prípadného následného prevodu vlastníckeho práva
ktakémutomajetku,čisnímsúvisiacich(tiežvzájomných)právapovinností(vrámcitohoajvyporiadanie
prípadnej hypotéky, ktorá na nich viazne, ako to v danej veci tvrdila tiež žalobkyňa). Vo vzťahu k nim
tak právomoc slovenských súdov pokiaľ ide o vyporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi/
rozvedenými manželmi daná nie je, a k odlišnému záveru nie je spôsobilé ani tvrdenie žalobkyne,

že tieto už mali byť predané. Nemožnosť konať pre nesplnenie zákonnej podmienky danej ust. § 37
ZMPS dopadá aj na žalobkyňou označený hnuteľný majetok a to motorové vozidlá, ktoré ako sama
uvádza boli kupované, evidované a užívané v USA a pre určenie právomoci o tomto majetku konať je
bez významu, či ich žalovaný ďalej užíva, prípadne ich predal v USA (čo je naviac len v rovine ničím
nepodloženého teoretizovania žalobkyne). Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdenú životnú poistku žalovaného

a tiež tvrdené vlastníctvo bitcoinov manželmi, tak žalobkyňa ani v žalobe, ani následne v priebehu
konania (tiež odvolacieho) neprodukovala v konkrétnostiach vo vzťahu k nim také skutkové tvrdenia,
ktoré by boli spôsobilé ani vo vzťahu k nim založiť právomoc slovenských súdov o vyporiadaní takéhoto
majetku/majetkového práva konať. Nielenže nepredložila ani najmenší dôkaz o ich existencii, ale
neprodukovala ani elementárne skutkové tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé k záveru, že tieto spĺňajú

zákonnú podmienku predpísanú ust. § 37 ZMPS. Vo vzťahu k bitcoinom neuviedla kedy, kým a v akej
hodnotemalibyťnadobudnutéanaakomvúčteavktoromštátesamajúnachádzať,vovzťahukživotnej
poistke ani neuviedla, kedy a na území ktorého štátu ju mal žalovaný uzatvoriť.15. Pokiaľ ťažiskovo v odvolaní žalobkyňa zakladá svoj odlišný názor na nedostatok právomoci
slovenských súdov v tejto veci konať na tvrdení, že predmetom vyporiadania BSM sú tiež pasíva, za
ktoré označuje úver, ktorý mal byť ako sama uvádza čerpaný výlučne ňou z kartového účtu na jej osobné

potreby, ktorý má byť viazaný k spoločnému účtu v slovenskej pobočke bankovej inštitúcie A., na
ktorom spoločnom účte ako zároveň uvádza, nie sú žiadne finančné prostriedky, pričom zároveň tvrdí,
že zrušenie tohto spoločného účtu je podmienené vyporiadaním BSM, tak ani v tomto smere nie sú jej
námietky spôsobilé k odlišným záverom, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

16. Odvolací súd nespochybňuje, že v rámci tzv. širšieho vyporiadania majetkových vzťahov manželov
po rozvode ich manželstva môžu byť vyporiadavané aj pasíva, samozrejme za predpokladu, že ten,
kto tvrdí ich existenciu, ich vôbec preukáže a zároveň za predpokladu, že sú dôsledkom záväzkovo-
právneho vzťahu, za ktorý zodpovedajú obaja manželia.

17. Primárne je potrebné v konkrétnostiach danej veci uviesť, že žalobkyňa existenciu takéhoto

spoločného účtu, ktorý by bol naďalej aktívny, či tvrdenie o úvere spojenom s takýmto účtom, ktorý
by bol naviac možné považovať za spoločné pasívum manželov, žiadnym hodnoverným spôsobom
nepreukázala. Žalobkyňa nielenže nepreukázala existenciu takéhoto aktívneho spoločného účtu
(predložením zmluvy o jeho založení, či aktuálneho originálneho výpisu z takéhoto účtu), ale neuviedla
ani dátum uzavretia zmluvy o poskytnutí úveru, či zriadenia kartového účtu, dátum čerpania/vyčerpania

úveru, prípadne jeho aktuálny zostatok a to napriek tomu, že tvrdí, že ide o účet spoločný a teda má
nepochybne prístup k zadováženiu si listín, ktoré by boli spôsobilé jej tvrdenia hodnoverne preukázať.
Za takýto dôkaz rozhodne nemožno považovať fotokópiu tzv. „detailu z účtu“, ktorý síce svojím obsahom
naznačuje, že spolumajitelia bližšie neidentifikovaného (jeho číslom) určitého účtu vedeného v A. môžu
byť/boli obaja bývalí manželia (A. B. a A. B.), tento detail účtu však nie je sprevádzaný jeho datovaním

a preto ho nemožno považovať za dôkaz toho, že takýto účet je stále aktívny. Naviac, podľa tvrdenia
samotnej žalobkyne, na tomto nemajú byť žiadne peňažné prostriedky, ktoré by mali byť spoločným
majetkom a byť tak predmetom vyporiadania. V zmysle dikcie § 37 ZMPS by totiž nebola splnená
podmienka „ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok“. Formuláciu uvedeného ustanovenia „ak tu má
majetok“ nie je totiž možné vykladať extenzívne v tom duchu, že stačí mať na území Slovenskej republiky

akýkoľvekmajetok(hociajúčetvbankeapodobne),alemusíísťpráveotenmajetok,ktorýjepredmetom
konania. Slovenský súd si teda nemôže založiť právomoc v spore o právach viažucich sa k majetku v
inom štáte s odôvodnením, že osoba, proti ktorej žaloba smeruje, má na území Slovenskej republiky
majetok, ak je tento majetok odlišný od toho, o ktorom sa má v konaní rozhodovať (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 1Cdo/37/2017 zo dňa 22.08.2018), či len samotný neaktívny

účet, na ktorom nie sú peňažné prostriedky, ktoré by mali byť predmetom vyporiadania.

18. K odlišnému záveru nie je spôsobilé ani tvrdenie žalobkyne o čerpanom úvere k tomuto účtu. Nad
rámec toho, že nebola preukázaná ani aktuálna existencia samotného účtu, nebol preukázaný ani úver
ako spoločné pasívum spôsobilé k vyporiadaniu, keď za dôkaz o jeho existencii a spôsobilosti byť

spoločným pasívom nemožno považovať predložený „detail kreditnej karty“, z ktorého vyplýva, že ide
o kreditnú Mastercard kartu na meno „A. B.“ zriadenú k spoločnému účtu, že na tejto (kartovom účte) sú/
mali byť k čerpaniu dostupné ešte úverové prostriedky vo výške 8,95 eur a celkové zadĺženie malo byť
vo výške 10.023,77 eur, keďže ani v tomto prípade nejde o listinu, z ktorej by bolo zjavné jej datovanie
a z hľadiska potrebných informácií má takto nulovú výpovednú hodnotu. Nejde o hodnoverný výpis,

z ktorého by bolo zrejmé, kedy bol úver čerpaný, kto a kedy uzatvoril zmluvu o poskytnutom úverovom
limite a nakoniec ani to, či je uvedený zostatok aktuálny (či nedošlo a kedy už aj k jeho splateniu), pričom
žalobkyňa ako tvrdená spolumajiteľka účtu nemohla mať najmenší problém si takýto výpovedný listinný
dôkaz zabezpečiť. Nie je úlohou odvolacieho súdu polemizovať o dôvodoch jej nečinnosti v tomto smere
(zámer, nedbanlivosť), vo výsledku však za tohto stavu nemohla legitímne očakávať iné posúdenie.

Polemika o potrebe „uzatvoriť“ takýto účet je za týchto okolností bezpredmetná.

19. Odvolací súd vo vzťahu k nedostatočnej aktivite žalobkyne v nadväznosti na jej odvolacie
námietky v tom smere, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil absenciu majetku nachádzajúceho
sa na území SR, poukazuje na základný princíp, ktorým je na rozdiel od mimosporového

konania ovládaného vyšetrovacím princípom, ovládané dokazovanie v sporovom konaní (o ktoré
ide aj v posudzovanej veci), a to zásadu formálnej pravdy uvedenú v ust. § 185 CSP, ktorá má
pôvod v starej rímsko-právnej zásade „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria len bdelým, teda
tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávneniauplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, inak ich stratia), ktorý spočíva v tom,
že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie

skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie, teda iniciatíva v tomto smere jednoznačne zaťažuje
ich. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť
svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi
dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej
iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Ak tak strany nekonajú, potom postihne

tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom,
že súd rozhodne v jej neprospech. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť má strana plniť od začiatku
konania, čo je významnejším o to viac, ak je v hre možnosť absencie právomoci slovenských súdov
vo veci konať. Bolo tak aj v okolnostiach danej veci na žalobkyni, akým spôsobom dôvody založenia
právomoci formulovala a na akých skutočnostiach tieto zakladala a to vo vedomí, že pasivita, či
nesprávne zvolená argumentácia, môže priniesť pre ňu negatívne dôsledky, k naplneniu čoho aj

došlo v posudzovanej veci na strane žalobkyne, keď táto neprodukovala také tvrdenia a dôkazy, ktoré
by boli spôsobilé k záveru o splnení zákonnej podmienky danej ust. § 37 ZMPS pre to, aby súdy na
území SR mohli v majetkovej veci týkajúcej sa strán sporu konať.

20. Odvolací súd nad rámec vyššie uvedeného do pozornosti žalobkyne dáva, že aj v prípade

preukázania existencie úveru, čerpaného a použitého podľa tvrdení samotnej žalobkyne výlučne
žalobkyňou na jej osobné potreby (nehovoriac o tom, že nebolo preukázané kedy), vychádzajúc
z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít je otázka individuálneho uzatvorenia zmluvy
o pôžičke/úvere vyriešená tak (príkladmo Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.06.2019
pod sp. zn. 4 Cdo/28/2019), že za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nemožno považovať

napr. zmluvu o pôžičke/úvere uzavretú len jedným z manželov – samozrejme vychádzajúc z toho,
že k tomu došlo za trvania manželstva (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp. zn. 3 Cz
57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších
súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT Praha 1986). Pri nezmenenej
právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tieto závery stále použiteľné aj

dnes. Súd záväzkovo-právny vzťah jedného z manželov podľa žiadneho ustanovenia hmotného práva
nemôže zmeniť na záväzkovo-právny vzťah obidvoch manželov. Preto ak si jeden z manželov požičiava
za trvania manželstva (čo je tiež v danej veci otázne) od iného subjektu peniaze a tieto naviac aj
sám pre svoje výlučné potreby spotrebuje, nedochádza tak k pretransformovaniu tohto záväzku na
spoločný záväzok obidvoch manželov. V konečnom dôsledku vo vzťahu k tejto problematike je potrebné

si uvedomiť, že znenie ust. § 37 ZMPS vzhľadom na jeho zmysel a účel nie je možné interpretovať tak,
že aj prípadné hodnoverné zistenie existencie spoločného záväzku rozvedených manželov na území
SR by bolo spôsobilé založiť právomoc slovenských súdov konať aj o ich majetku a právach s ním
spojených, ktorý sa nachádza mimo územia SR (o tejto časti majetku by aj za takéhoto stavu muselo
byť konanie pre nedostatok právomoci zastavené).

21. Bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia je tiež argumentácia odvolateľky, že
o rozvode manželstva rozhodol slovenský súd, preto aj majetkové vyporiadanie po rozvode manželstva
by mal vykonať slovenský súd. Otázka právomoci vo veci rozvodu manželstva je totiž riešená právnymi
predpismi odlišne. Právomoc slovenských súdov na konanie vo veciach osobných vzťahov medzi

manželmi (teda aj vo veci rozvodu) je daná podľa ZMPS v prípade, že ten z manželov, voči ktorému
smeruje návrh, má na území Slovenskej republiky bydlisko (§ 37 ZMPS), ktoré ustanovenie sa uplatní v
prípade, že bilaterálna medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, nestanovuje inak,
presne o ktorý prípad išlo pri absencii bilaterálnej zmluvy v prípade konania o rozvod manželstva strán
sporu. Rozhodným právom, ktorým sa spravujú osobné vzťahy medzi manželmi, je právo štátu, ktorého

sú obaja manželia štátnymi príslušníkmi (§ 21 ZMPS). V majetkových veciach však ZMPS vyžaduje
splnenie inej podmienky.

22. Odvolacie námietky žalobkyne spočívajúce v uplatňovaní dôvodov na odvolanie uvedených v ust. §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých je založené rozhodnutie)

tak neboli spôsobilé k ich naplneniu, rovnako ako uplatnený dôvod na odvolanie uvedený v ust. §
365 ods. 1 písm. g/ CSP, ktorý v spojitosti s ust. § 366 CSP stanovuje podmienky prípustnosti tzv.
novôt v odvolacom konaní spôsobilých spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keďskutočnosti takéhoto charakteru, ktoré by svojou kvalitou boli spôsobilé k požadovanému záveru,
žalobkyňou produkované neboli.

23. V konečnom dôsledku žalobkyňa tvrdí zásah do jej základných práv na prístup k súdu a spravodlivý
súdny proces, ktorý má mať pôvod v súdom prvej inštancie zvolenom postupe, ktorý vyústil do
zastavujúceho rozhodnutia (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Ani v tomto
smere nie je odvolanie žalobkyne spôsobilé k odlišnému rozhodnutiu.

24. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru nepatrí totiž právo dožadovať sa navrhnutého spôsobu hodnotenia produkovaných
skutočností či dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97) a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda,
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom
konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov

vykladať a aplikovať zákony (I. ÚS 50/04).

25. Všeobecný súd dokonca nemusí dať odpoveď ani na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.
zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky

súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre
ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval
na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty),
ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci
Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/ Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303

A a č. 303 B), k naplneniu čoho v posudzovanej veci došlo.

26. Sumarizujúc vyššie uvedené závery dospel odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie k záveru,
že v posudzovanej veci nie je daná právomoc slovenských súdov na to, aby mohli konať a vo veci
rozhodnúť a keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd prvej inštancie správne

konanie zastavil. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu preto odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne (za súčasnej správnosti rozhodnutia tiež v časti o trovách konania) potvrdil
za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP. Odvolateľka neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé k odlišnému, ňou požadovanému rozhodnutiu a s ktorými by sa tiež súd prvej inštancie nebol
zaoberal a vysporiadal.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako síce úspešnému v odvolacom konaní, nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu z obsahu spisu vznik trov nevyplýva.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).