Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Marková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/51/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222205944
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1222205944.2
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek
senátu JUDr. Renáty Šiškovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Weis & Partners s.r.o.,
Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, právne zastúpeného:
Lacko & Partners s.r.o., Miletičova 46, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 55 028 845,
proti žalovanému: BENZINOL SLOVAKIA s. r. o., Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 820
704, o zaplatenie 598,61 eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/195/2022-121 zo
dňa 19.10.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/195/2022-121 zo dňa
19.10.2023 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zo dňa 20.09.2023 zamietol, a to s odkazom na
ustanovenia § 324, ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, §
329 ods. 1, 2, § 343 ods. 1, 2, 3, § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
07.12.2022 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 598,61 eur s príslušenstvom titulom
úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov. Zároveň žalobca podaním z 20.09.2023 navrhol, aby
súd nariadil zabezpečovacie a neodkladné opatrenie voči žalovanému, ktorým by zriadil záložné právo
v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach žalovaného na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej
v tomto konaní a súčasne neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanému previesť vlastnícke
právo, či akokoľvek zaťažiť právom žalovaného, či tretej osoby špecifikované nehnuteľnosti žalovaného.
3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tvrdením, že
o finančných problémoch žalovaného pojednávajú viaceré články na internete, pričom z lustrácie
žalovaného vykonanej žalobcom prostredníctvom platenej časti portálu Epi monitoring dňa 13.09.2023
vyplýva, že žalovaný je vlastnený cyperskými obchodnými spoločnosťami a dlh žalovaného na daniach
predstavujesumu3.151.016,96eur.Celkovázadlženosťmajetkužalovanéhojeodhadovanána85,55%.
Na hnuteľný majetok žalovaného boli zriadené viaceré záložné práva. Voči žalovanému sú vedené
viaceré exekučné a súdne konania. Z výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že všetky nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného sú zabezpečené záložným právom tretej osoby. Postupom času sa zvyšuje
dôvodná obava žalobcu o vymožiteľnosti jeho pohľadávky voči žalovanému v dôsledku pribúdanianových záložných práv na majetok žalovaného, v dôsledku narastania celkového dlhu žalovaného voči
Slovenskej republike na dani a poistnom voči zdravotným poisťovniam, ako aj v dôsledku množstva
súdnych a exekučných konaní. Pre stratu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému stačí,
ak sa exekvovateľný majetok žalovaného zmenšuje v dôsledku pribúdania záložných práv. Žalobca
získa na základe uznesenia súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia postavenie záložného
veriteľa. Z omeškania žalovaného s úhradou jeho splatných záväzkov voči viacerým subjektom je
možné vyvodzovať aj úpadok žalovaného. Žalobca má za to, že z návrhu jednoznačne vyplýva, že
medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb
a že došlo k uznaniu dlhu žalovaného voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky v zmysle dohody zo
dňa 06.12.2019. Zásah do práv žalovaného nariadením zabezpečovacieho opatrenia je dostatočne
primeraný nároku žalobcu na zabezpečenie jeho splatnej pohľadávky. Zriadením záložného práva
žalovaný nepríde o vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia. Čím viac zabezpečení bude v čase
výkonu pohľadávky žalobcu zriadených na majetok žalovaného, tým menšiu hodnotu bude mať
predmetný majetok a tým menšia bude pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu. Nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nemôže samo o sebe zabezpečiť vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu voči
žalovanému, keďže zriadenie záložného práva súdom nebráni dlžníkovi nakladať so zálohom takým
spôsobom, ktorý veriteľovi sťaží, či dokonca zmarí výkon záložného práva. Účelom navrhovaného
neodkladného opatrenia je okrem uvedeného aj prerušiť správne konania o plombách vyznačených na
niektorých listoch vlastníctva predložených do konania týkajúcich sa vkladových konaní o zápise ďalších
záložných práv zriadených v prospech tretích osôb na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného.
Žalovaný už s najväčšou pravdepodobnosťou nevykonáva žiadnu činnosť, v dôsledku ktorej by bolo
možné očakávať nárast jeho majetku. Práve naopak, žalovaný už pravdepodobne ukončil všetky svoje
podnikateľské aktivity. Nie je teda predpoklad, že by žalovaný svojou činnosťou do budúcna zvyšoval
hodnotu jeho majetku. Práve naopak, hodnota jeho majetku sa môže do budúcna ešte znižovať, ak by
žalovaný začal vykonávať úkony smerujúce k zmareniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov.
4. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení ďalej opísal podmienky, ktoré musia byť naplnené
pri nariadení zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia, pričom uzavrel, že žalobca podaným
návrhom zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia neosvedčil,
keď sa domáhal ich nariadení z dôvodu obavy, že výkon rozhodnutia vo veci samej bude ohrozený.
Žalovaný pohľadávku žalobcu, ktorá je predmetom konania vo veci samej neuznáva a zdôrazňuje, že k
žiadnemu omeškaniu so zaplatením pohľadávky žalobcu nedošlo, že všetky faktúry uvedené v žalobe
boli riadne uhradené. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že v danom štádiu konania
nie je osvedčená pohľadávka žalobcu, ktorú si v tomto konaní uplatňuje a na zabezpečenie ktorej
požaduje, aby súd nariadil zabezpečovacie/neodkladné opatrenie. Súd bude existenciu pohľadávky
žalobcu skúmať v rámci konania vo veci samej, keďže v konaní o nariadenie zabezpečovacieho/
neodkladného opatrenia vykonanie dokazovania nie je možné. Súd prvej inštancie zdôraznil, že inštitút
zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia je výnimočným prostriedkom súdnej ochrany, preto sa
na jeho nariadenie vyžaduje naplnenie zákonných predpokladov, konkrétne existenciu bezodkladnej
potreby úpravy pomerov medzi sporovými stranami alebo dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Žiadny z uvedených predpokladov nebol podľa názoru súdu prvej inštancie naplnený, pretože žalobca
nijako neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním
alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíja činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným a ktorá by spôsobovala žalobcovi vznik
škody značného rozsahu. Žalobca len na úrovni pravdepodobnosti tvrdí, že žalovaný nevykonáva
žiadnu činnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné očakávať nárast jeho majetku, resp. že ukončil
svoju podnikateľskú činnosť. Internetový článok o tom, že pumpy zívajú prázdnotou a Epi monitoring
žalovaného o vývoji ziskov relevantne a hodnoverne neosvedčuje skutočné majetkové pomery
žalovaného. Rovnako údaje o dlhoch žalovaného na daniach a v Sociálnej poisťovni, či plomby a
vecné bremená na listoch vlastníctva nie sú dôkazom o tom, že by žalovaný nebol schopný v rámci
prípadnej exekúcie na jeho majetok uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorá je neprimerane nízka v
pomere k obmedzeniu jeho práv a oprávnených záujmov, ku ktorým by došlo nariadením požadovaného
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Vzhľadom k uvedenému mal súd prvej inštancie za
to, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho, a ani
neodkladného opatrenia, preto návrh na ich nariadenie zamietol. O trovách konania o nariadenie
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nerozhodoval, nakoľko tak mienil
urobiť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi
neodkladné a zabezpečovacie opatrenie, alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie,
že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca
bol názoru, že riadne preukázal existenciu pohľadávky voči žalovanému, kedy žalovaný rozporoval
pohľadávku žalobcu iba z dôvodu, že došlo k jej splneniu, avšak žiaden dôkaz o tom nepredložil.
Žalobca mal za to, že preukázal aj ohrozenie exekúcie jeho pohľadávky voči žalovanému, keď k návrhu
pripojil dôkazy osvedčujúce zlú ekonomickú situáciu žalovaného v podobe internetových článkov,
výstupov z portálu Epi monitoring, ako aj v podobe článkov o dlhoch žalovaného, existencii zabezpečení
dlhov žalovaného, či porušovaní povinností žalovaného nielen voči žalobcovi. Keby žalovaný mohol
uhradiť dlh voči žalobcovi alebo dlhy voči ďalším subjektom, ktoré sa pohybujú v miliónoch eur, už
by tak urobil, pretože by mu logicky nenarastalo príslušenstvo. Vzhľadom na existenciu množstva
splatných dlhov žalovaného, nie len voči žalobcovi či iným súkromnoprávnym subjektom, ale aj dlhov na
daniach a poistnom, je jediným logickým záverom, že žalovaný nedisponuje dostatočnými finančnými
prostriedkami na úhradu svojich dlhov, pričom nehodlá ani rozpredať majetok za účelom dobrovoľného
uspokojenia dlhov. Bez nariadenia neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia sa tak môže stať,
že v čase keď konanie vo veci samej dôjde do štádia výkonu jeho pohľadávky, nebude už z čoho
pohľadávku žalobcu vymáhať. Rovnako prostriedky z predaja nehnuteľností môžu smerovať na účet,
ktorý nepatrí žalovanému a ktorý nie je možné zabezpečiť bez právneho vzťahu žalobcu k jeho
disponentovi a bez vedomosti žalobcu o existencii takéhoto účtu a o prijatí úhrady kúpnej ceny. Ak
by aj žalovaný prijal kúpnu cenu na svoj účet, tieto finančné prostriedky budú blokované v prospech
iných veriteľov žalovaného, v prospech ktorých boli doposiaľ vydané exekučné príkazy na blokáciu
prostriedkov na účtoch žalovaného. Zabezpečenie nehnuteľností žalovaného, alebo len niektorej z nich,
je preto podľa názoru žalobcu jediný spôsob, ako zabezpečiť vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu voči
žalovanému.
6. Ohľadom proporcionality návrhu žalobca namietal, že súd nie je viazaný formuláciou návrhu,
ani rozsahom navrhovaného opatrenia, preto mohol nariadiť zabezpečovacie alebo neodkladné
opatrenie aj voči len jednej (najmenej hodnotnej) nehnuteľnosti, mohol určiť, že v prípade neúspechu
žalobcu v súdnom konaní vo veci samej zanikne v časti neúspechu žalobcu aj súdom nariadené
opatrenie, prípadne sa súd mohol s návrhom vysporiadať mnohými inými spôsobmi. Existencia majetku
neznamená zároveň nemožnosť preukázať ohrozenie exekúcie. Na majetku žalovaného viaznu viaceré
záložné práva a súd prvej inštancie neskúmal, v akej miere tieto zaťažujú majetok žalovaného, teda
akým majetkom v skutočnosti žalovaný disponuje. Žalobca bol presvedčený, že preukázal zlú finančnú
situáciu žalovaného, keď z lustrácii zo dňa 13.09.2023 vyplýva, že žalovaný je vlastnený cyperskými
obchodnými spoločnosťami a dlhuje na poistnom voči Sociálnej poisťovni sumu vo výške 487.594,54
eur, na poistnom voči spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. dlhuje sumu vo výške 24.532,36
eur, na poistnom voči spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. sumu vo výške 107.757,96
eur a voči Slovenskej republike dlhuje na daniach sumu vo výške 3.151.016,96 eur. V nadväznosti
na uvedené Finančná správa SR určila žalovanému index daňovej spoľahlivosti „menej spoľahlivý“.
V zmysle strany 9 priloženého výstupu z platenej časti portálu Epi monitoring je celková zadlženosť
majetku žalovaného odhadovaná na 85,55%. V zmysle strán 14 až 16 priloženého výstupu z platenej
časti portálu Epi monitoring boli na hnuteľný majetok žalovaného zriadené viaceré záložné práva v
sumách pohybujúcich sa v miliónoch eur. V zmysle strán 17 a 18 priloženého výstupu z platenej časti
portálu Epi monitoring sú voči žalovanému vedené viaceré súdne a exekučné konania. Z výpisov z
listov vlastníctva týkajúcich sa nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalovaného vyplýva, že všetky
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú zabezpečené záložným právom tretej osoby. Po odpočítaní
záväzkov síce žalovanému za rok 2022 ostáva imanie vo výške 4.583.932,- eur, ide však o imanie
ku dňu 31.12.2022, a keďže od vtedy do rozhodovania súdu o návrhu žalobcu ubehol takmer rok,
pre žalobcu, ani pre súd nie je dobre možné určiť, aké imanie mal žalovaný v čase podania návrhu
žalobcu, keďže za rok sa mohla finančná situácia žalovaného výrazne zmeniť. Z uvedeného je však
zrejmé, že žalovaný má obrovské dlhy. Súd sa však napriek tomu v konaní o návrhu žalobcu nezaoberal
otázkou, prečo by žalovaný neuhrádzal svoje splatné dlhy, či už voči žalobcovi, alebo voči štátu či iným
subjektom, ak žalovaný disponuje dostatkom financií na ich úhradu a či by pre žalovaného nebolo v
takom prípade logickejšie uhradiť svoje dlhy a nenechať tieto dlhy a ich príslušenstvo zbytočne narastať
či navyšovať si náklady o trovy konaní. Žalobca pritom osvedčil aj skutočnosť, že žalovaný nevykonáva
žiadnu podnikateľskú činnosť a to internetovými článkami. K strate vymožiteľnosti pohľadávky žalobcuvoči žalovanému môže dôjsť aj v dôsledku úkonov nevykonaných zo strany žalovaného. Žalovaný
sa nemusí zbavovať svojho majetku. Pre stratu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému
stačí, že sa exekvovateľný majetok žalovaného zmenšuje napríklad v dôsledku postupného pribúdania
záložných práv na jeho majetok, ako je tomu aj v prípade žalobcu. Ak dôjde k výkonu predmetných
záložných práv tretích osôb, môže bez zriadenia súdneho či exekučného záložného práva v prospech
žalobcu dôjsť k strate vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Ak by žalobca čakal s
návrhom na zriadenie záložného práva až do exekučného konania, poradie záložného práva žalobcu by
už nemuselo byť dostačujúce pre uspokojenie jeho pohľadávky voči žalovanému. Súd teda môže a má
navrhovaným neodkladným či zabezpečovacím opatrením poskytnúť žalobcovi ochranu aj predtým, než
dôjde k porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu, či už v dôsledku prevodu vlastníckeho
právaknehnuteľnostiamvovlastníctvežalovanéhonainýsubjekt,alebovdôsledkuneznehodnocovania
majetku vo vlastníctve žalovaného, či už vlastnými úkonmi žalovaného, alebo v dôsledku vzniku
ďalších zabezpečení pohľadávok ostatných subjektov na majetku žalovaného. Ak chce veriteľ dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní z majetku dlžníka, musí najprv získať postavenie
záložného veriteľa. Z omeškania žalovaného je možné podľa žalobcu vyvodiť aj úpadok žalovaného.
S poukazom na uvedené bol podľa žalobcu naplnený aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
keď súd prvej inštancie nesprávne usúdil, že žalobca neosvedčil zákonné predpoklady na nariadenie
neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia pre obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, teda že
neosvedčil existenciu svojho nároku, resp. ohrozenie jeho exekúcie napriek tomu, že dôkazy predložené
žalobcom celkom zjavne preukazujú existenciu jeho pohľadávky, ako aj ohrozenie jej exekúcie, a
(ii) že navrhované neodkladné a zabezpečovacie opatrenie je neproporcionálne bez toho, aby sa
zaoberal otázkou, či môže vyhovieť návrhu žalobcu aspoň v jeho časti, teda spôsobom, ktorý by menej
zasahoval do práv žalovaného. V predmetnom smere navyše súd opomenul, že navrhované neodkladné
a zabezpečovacie opatrenie má iba dočasný charakter a má trvať iba do uspokojenia žalobcovej
pohľadávky. Vyššie uvedeným došlo k naplneniu aj odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 365
ods. 1 písm. d) CSP, pričom iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, spočíva v skutočnosti, že súd prvej inštancie sa v konaní opomenul dostatočným spôsobom
vysporiadať s otázkou, či žalobca dostatočne osvedčil svoju pohľadávku, či žalovaný ešte má možnosť
zvrátiť svoj neúspech v konaní vo veci samej, ak do konania predložil relevantné dôkazy, či súd môže
takéto dôkazy vzhľadom na štádium konania ešte prijať bez porušenia rovnosti zbraní strán sporu, na
kohostraneležídôkaznébremenopripreukazovaníriadnejavčasnejúhradydlhu,čiskutočnostitvrdené
žalobcom a dôkazy predložené žalobcom odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie jeho pohľadávky voči
žalovanému, prečo žalovaný neuhrádza svoje splatné dlhy, prečo existuje také množstvo zabezpečení
pohľadávok voči žalovanému, či vôbec môže zabezpečenie pohľadávky žalobcu výraznejším spôsobom
ovplyvniť žalovaného vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu a množstvo existujúcich zabezpečení
pohľadávokinýchsubjektovvočižalovanému,činiejedôvodnévyhlásiťnamajetokžalovanéhokonkurz,
či je dôvodné očakávať nárast hodnoty majetku žalovaného, či by sa žalobca mohol uspokojiť z kúpnej
ceny za nehnuteľnosti žalovaného napriek tomu, že tieto by boli aj v prípade ich prijatia na účet
žalovaného pravdepodobne blokované v dôsledku iných exekúcií, či v dôsledku iných exekúcií nie je
dôvodné očakávať, že prípadná odplata za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaného
by smerovala na iný než účet žalovaného v banke, prečo žalovaný neplní svoje záväzky riadne a
včas, ak disponuje dostatočnými prostriedkami na ich splnenie, ale namiesto toho zbytočne navyšuje
svoje záväzky voči žalobcovi a ďalším subjektom o príslušenstvo či o trovy konaní, prečo žalovaný
bezúspešne rozporuje celkom zjavne danú pohľadávku žalobcu, v akej miere záložné práva iných
subjektov zaťažujú majetok žalovaného, teda akým majetkom žalovaný v skutočnosti disponuje, koľko
z aktuálnych dlhov žalovaného je zahrnutých v údajoch ku dňu 31.12.2022 a koľko z nich vzniklo v
roku 2023 do rozhodovania súdu o návrhu žalobcu, či žalovaný ešte vykonáva činnosť, v dôsledku
ktorej by bolo možné očakávať nárast jeho majetku, či môže dôjsť k strate vymožiteľnosti pohľadávky
žalobcu voči žalovanému aj v dôsledku úkonov nevykonaných zo strany žalovaného, či sa žalovaný
musí zbavovať svojho majetku, aby bolo možné považovať exekúciu pohľadávky žalobcu za ohrozenú,
či môže súd nariadiť neodkladné, resp. zabezpečovacie opatrenie aj predtým, než dôjde zo strany
žalovaného k úkonom, ktorým má navrhované neodkladné opatrenie zabrániť, resp. dôsledkom ktorých
má zabrániť navrhované zabezpečovacie opatrenie, či s odkazom na ustanovenie § 61q ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. by žalobca mal ako uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovanému aj bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva na majetok žalovaného aj napriek
tomu, že majetok žalovaného je zaťažený už skoršími záložnými právami iných veriteľov žalovaného,
keďže podľa predmetného ustanovenia je možné viesť exekúciu na záloh iba vtedy, ak oprávneným
je záložný veriteľ, alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí, či z omeškania žalovaného s úhradoujeho splatných záväzkov voči viacerým subjektom nie je možné vyvodzovať úpadok žalovaného, ak sa
vychádza z predpokladu, že za bežného chodu vecí si dlžník svoje peňažné dlhy plní riadne a včas,
ak mu v tom nebráni nedostatok jeho majetku, ako aj keď sa vychádza z definície úpadku v zmysle
zákona č. 7/2005 Z. z., či vzhľadom na predložené dôkazy nie je dôvodné mať pochybnosti o schopnosti
žalovaného v rámci prípadnej exekúcie na jeho majetok uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, prípadne či
súd môže vyhovieť návrhu žalobcu aspoň v jeho časti, teda spôsobom, ktorý by menej zasahoval do práv
žalovaného. Uvedeným došlo podľa žalobcu aj k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia §
365ods.1písm.f)CSP,keďžesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam, pričom nesprávnym skutkovým zistením súdu prvej inštancie je vylúčenie zlej
ekonomickej situácie žalovaného na základe dôkazov predložených do konania zo strany žalobcu,
pričom tieto dôkazy naopak osvedčujú zlú ekonomickú situáciu žalovaného a potrebu nevyhnutnej
úpravy pomerov v podobe zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, napriek skutočnosti, že odvolanie žalobcu spolu
s návrhom na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia spolu s prílohami, ako i uznesenie
o zamietnutí daného návrhu súdom prvej inštancie, bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené
dňa 28.05.2024. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že právny zástupca žalovaného zaslal súdu
prvej inštancie dňa 22.05.2024 (t.j. až po expedovaní výzvy odvolacieho súdu) odvolanie plnej moci
udelenej mu žalovaným, nakoľko výzva odvolacieho súdu bola expedovaná a doručovaná právnemu
zástupcovi žalovaného už dňa 21.05.2024 o 10:13 hod (prijatá na spracovanie 10:46 hod) a právny
zástupca žalovaného bol tak v zmysle § 18 ods. 1, 2, § 22 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z.. o advokácii,
§ 2 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 písm. a) Advokátskeho poriadku SAK povinný postupovať s odbornou
starostlivosťou tak, že riadne oboznámi klienta o doručovanej výzve, z ktorej plynuli žalovanému práva/
povinnosti.
8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne.
9. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal
priznania nároku na zaplatenie istiny 598,61 eur titulom neuhradenia vyčísleného úroku z omeškania
a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 280,- eur (7x40,- eur), keď
žalovaný postupne uhrádzal odmenu za poskytovanie právnych služieb žalobcom. V danom prípade
ide o obchodnoprávny spor, ktorého predmetom je nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky, za
účelom zabezpečenia ktorej (spolu s trovami konania) žalobca návrhom zo dňa 20.09.2023 navrhol
vydanie uznesenia o neodkladnom opatrení, ktorým by do úplného uspokojenia jeho pohľadávky súd
nariadil žalovanému zdržať sa akéhokoľvek úkonu, ktorým by došlo k prevodu časti vlastníckeho
práva, alebo jeho časti na nehnuteľnom majetku vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ako i vydanie
zabezpečovacieho opatrenie, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnom majetku
vo vlastníctve žalovaného z dôvodu existencie obavy z ohrozenia exekúcie, ktorej opodstatnenosť
žalobca odôvodňoval predovšetkým zlou finančnou situáciou žalovaného a existenciou záložných práv
v prospech tretích osôb.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.14. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
20. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
21. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
23. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom odvolaním
dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie a s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré v čase
vydania napadnutého uznesenia viedli súd prvej inštancie k ustáleniu záveru o nenaplnení zákonom
predpokladaných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia,
ktoré súd prvej inštancie odôvodnil nielen neosvedčením obavy z ohrozenia exekúcie, ale i potreby
bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami tak, ako to má na mysli ustanovenie § 325
CSP. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s vecou zhodne so súdom prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca v danom prípade neosvedčil obavu z budúceho zmarenia exekúcie ako jedného
z predpokladov na vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 CSP
a zároveň aj ako jedného z predpokladov na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 1 CSP. Pre úplnosť je potrebné zo strany odvolacieho súdu vo vzťahu k nariadeniu
neodkladného opatrenia doplniť, že v každom jednom posudzovanom prípade je v zmysle § 324 ods.
3 CSP nariadenie neodkladného opatrenia podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť pred
nariadením neodkladného opatrenia a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu
kúčeluvyplývajúcemuznávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniamožné,samotnýnávrhzamietne.
To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené.
Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne tak musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím
návrhom sleduje a následne tento vyhodnotiť vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho
opatrenia. Je potrebné uviesť, že zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez
ďalšieho považovať za splnenú iba vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci
vylúčené (napr. ak dlžník nie je vlastníkom veci). Po oboznámení sa s obsahom spisu a návrhom
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobcom sledovaný účel možno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje jedinýcieľ, a to aby nehnuteľný majetok, vo vzťahu ku ktorému žiada nariadiť neodkladné opatrenie, zostal
vo vlastníctve žalovaného, aby tak nedošlo k zmareniu možnosti uspokojiť žalobcu, ktorý má voči
žalovanému pohľadávku vo výške 878,61 eur (t.j. aj spolu paušálnou náhradou nákladov). Žalovaný je
vlastníkom nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
čo vyplýva z predložených LV č. XXX A. XXX vedených v k.ú. B. C. (D. E. C.) a LV č. XXX vedenom v
k.ú. F. C. G. (D. E. H.). Sám žalobca v návrhu uvádza, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia
je zabrániť dlžníkovi (žalovanému) speňažiť majetok, alebo sťažiť žalovanému speňaženie majetku.
V tejto súvislosti je odvolací súd nútený konštatovať, že z účelu, ktorý žalobca prezentuje a svojím
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje, je jednoznačne zrejmé, že tento je možné
dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, keďže v dôsledku zriadenia záložného práva na
nehnuteľnom majetku žalovaného, by bola zabezpečená peňažná pohľadávka žalobcu a bolo by
zároveň sťažené speňaženie takéhoto majetku žalovaného. V danom prípade tak zabezpečovacie
opatrenie má jednoznačne prednosť, čo je rovnako bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že je bez právneho
významu, že sa súd prvej inštancie s touto skutočnosťou nevysporiadal (hoci mal), rovnako ako je bez
významu, že táto skutočnosť nie je ani predmetom odvolacích námietok, keďže skúmanie vykonáva súd
(teda aj odvolací súd) ex offo a s ohľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných
ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením.
24. Vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu odvolací súd uvádza, že sa plne stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie o nedostatočnom osvedčení obavy z ohrozenia exekúcie zo strany žalobcu pre
účely zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného v prospech žalobcu.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci
ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého
uznesenia. Súd prvej inštancie sa dostatočným, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom
vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o predmetnom procesnom návrhu
žalobcu, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolacej námietky žalobcu, ktorou
namieta arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia.
25. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá
neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne
a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,
kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh
smeruje. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).
26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že samotná existencia sporu, i prípadné osvedčenie existencie pohľadávky žalobcu, prípadne
predpokladaná dĺžka trvania sporu, ako ani žalovaným zvolený spôsob procesnej obrany, resp.
skutočnosť, že žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť (čo nebolo v konaní osvedčené, ako správne
uvádzal súd prvej inštancie) nepredstavujú skutočnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako dôvod
pre vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Súd prvej inštancie správne právne vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu uzavrel, že žalobca neosvedčil, že by žalovaný jednak ukončil
podnikateľskú činnosť s ohľadom na internetový článok, ktorý sa týka iba Žilinského kraja, ako ani
s ohľadom na údaje o dlhoch žalovaného na daniach a v Sociálnej poisťovni, či plomby a vecné bremená
na listoch vlastníctva, pretože neosvedčil, že by žalovaný nebol schopný v rámci prípadnej exekúcie na
jeho majetok uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorá je neprimerane nízka v pomere k obmedzeniu jeho
práv a oprávnených záujmov. Odvolací súd zdôrazňuje, že obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca
jednu z kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle § 343 ods. 1 CSP, nemôže byť založená na
subjektívnom vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ale ide o kategóriu, ktorá musí byť do
najvyššej možnej miery objektivizovaná. Žalobca sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
zo dňa 20.09.2023, ako aj v odvolaní zameral na osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie v súvislosti
s finančnou a ekonomickou situáciou žalovaného, ktorý si neplní svoje záväzky a ktorého záväzky
sú zabezpečené záložným právom v prospech tretích osôb. Odhliadnuc od zásady proporcionality
výšky zabezpečovanej pohľadávky k rozsahu majetku dotknutého sudcovským záložným právom,
ktorá v danom prípade v nadväznosti na výšku žalovanej pohľadávky s príslušenstvom a na rozsah
nehnuteľného majetku špecifikovaného v návrhu žalobcu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom
opatrení aj bez bližšieho skúmania vykazuje zjavný nepomer, odvolací súd považuje za nevyhnutnézdôrazniť, že pre účely zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením je nevyhnutné existenciu
obavy z ohrozenia exekúcie posudzovať komplexne s prihliadnutím na celkový hospodársky, majetkový
a finančný stav žalovaného a na to nadväzujúcu existenciu exekvovateľného majetku s ohľadom na
zákonom predpokladané spôsoby vykonávania exekúcie. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktorý upravuje viacero spôsobov
vykonávania exekúcie, ako napríklad zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku.
Samotný žalobca v návrhu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení uviedol, že z monitoringu
firiem realizovaného verejne dostupným portálom I. ku dňu 03.09.2023 vyplýva, že žalovaný je vlastnený
cyperskými spoločnosťami a že dlhuje na poistnom voči Sociálnej poisťovni sumu 487.594,54 eur, na
poistnom voči spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. dlhuje sumu vo výške 24.532,36 eur, na
poistnom voči spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. sumu vo výške 107.757,96 eur a voči
Slovenskej republike dlhuje na daniach sumu vo výške 3.151.016,96 eur, v nadväznosti na čo Finančná
správa SR určila žalovanému index daňovej spoľahlivosti „menej spoľahlivý“ a celková zadlženosť
majetku žalovaného je odhadovaná na 85,55%. Napriek skutočnosti, že na majetku žalovaného viaznu
viaceré záložné práva, zo súvahy za rok 2022 je zrejmé, že po odpočítaní záväzkov žalovanému
za rok 2022 ostáva vlastné imanie vo výške 4.583.932,- eur. Nemožno opomenúť ani fakt, že súčet
krátkodobých pohľadávok žalovaného od roku 2018 stále stúpa, napriek stále prevažujúcim záväzkom.
Rovnako z údajov predložených žalobcov vyplýva, že čistý obrat žalovaného stále stúpa, preto
nemožno považovať za osvedčené tvrdenie žalobcu, že by žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť.
Z vyššie uvedených údajov podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že podľa stavu
rozhodného v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 329 ods. 2
CSP je nutné konštatovať, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorej majetok je postačujúci na
uspokojenie v prípade nutnosti realizovania exekúcie za účelom vymoženia žalovanej pohľadávky, ktorá
je neporovnateľne nižšia ako vlastné imanie žalovaného, pričom do úvahy prichádza aplikácia viacerých
spôsobov vykonávania exekúcie predpokladaných zákonom, čo samo osebe vylučuje opodstatnenosť
tvrdenia žalobcu o existencii dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. V čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, t.j. k dátumu 19.10.2023 boli k dispozícii len údaje o hospodárení, finančnom stave a majetku
žalovaného za rok 2022, v dôsledku čoho údaje uvedené samotným žalobcom pri ich objektívnom
posúdení možno vyhodnotiť ako skutočnosti, ktoré žalobcom tvrdenú obavu z ohrozenia exekúcie
v žiadnom prípade neosvedčujú. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť
bezprostredne, čo v danom prípade naplnené nebolo, keďže pre naplnenie predmetnej zákonnej
podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP v nadväznosti na nevyhnutnosť objektívneho
posúdenia existencie obavy z ohrozenia exekúcie nemôže postačovať len osvedčenie existencie
záložných práv zriadených v prospech tretích osôb v dôsledku záväzkov žalovaného. Žalobca rovnako
neosvedčil skutočnosť, že by žalovaný napĺňal podmienky úpadku.
27. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia iba v časti,
kedy súd prvej inštancie nie je viazaný návrhom žalobcu a z dôvodu ktorého podľa názoru žalobcu
súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil i proporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho
(neodkladného) opatrenia vo vzťahu k pohľadávke, ktorá mala byť zabezpečená, odvolací súd uvádza,
že v prvom rade je úlohou a povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať skutočnosť, akú hodnotu majú
zabezpečované nehnuteľnosti. Pri novej procesnej úprave Civilného sporového poriadku nie je úlohou
súdu zisťovať materiálnu pravdu, t.j, ani zisťovať akým majetkom v skutočnosti žalovaný disponuje,
resp. aká je hodnota zabezpečovaného majetku, keďže v dôsledku unesenia dôkaznej povinnosti je
to povinnosťou strany sporu, ktorá s uvádzanými skutočnosťami spája pre ňu priaznivé následky.
Žalobca mal možnosť osvedčiť aspoň približnú hodnotu nehnuteľností, ktoré majú byť zabezpečené
záložným právom a to či odborným vyjadrením, alebo priložením inzerátov o predaji obdobných
nehnuteľností, resp. nehnuteľného majetku. Práve vzhľadom k zjavnému nepomeru pohľadávky žalobcu
vo výške 598,61 eur k hodnote zabezpečovaného nehnuteľného majetku, bolo povinnosťou žalobcu
osvedčiť, že žiada nariadiť zabezpečovacie opatrenie k majetku, kde nebude daná disproporčnosť
žalovanej pohľadávky s hodnotou majetku, ktorým má byť žalovaná pohľadávka zabezpečená.
V danom prípade je však z návrhu žalobcu zrejmé, že tento žiadnym spôsobom neosvedčil hodnotu
majetku, ktorý žiada zaťažiť zriadením záložného práva, iba opakovane poukazuje na skutočnosť,
že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia možno nariadiť aj v menšom rozsahu. Aký rozsah teda
zodpovedá zabezpečovanej pohľadávke, už neuvádza. Hodnota majetku, na ktorý žalobca žiada
zriadiť záložné právo, nebola žalobcom v návrhu uvádzaná a žalobca tak podľa odvolacieho súduneosvedčil skutočnosti svedčiace o tom, že by v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia bolo
splnená zásada proporcionality. Žalobca hodnotu žiadnej z nehnuteľností nijako nešpecifikoval, pričom
žiadal nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k množstvu nehnuteľností zapísaných na troch listoch
vlastníctva a nachádzajúcich sa v rôznych katastrálnych územiach.
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho
dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného
opatrenia v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
29. O náhrade trov odvolacieho konania s poukazom na skutočnosť, že ide o konečné rozhodnutie,
kedy vec v merite už bola právoplatne rozhodnutá, rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania (o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia) voči
žalobcovi v rozsahu 100 %.
30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.