Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010092
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3818010092.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 25. októbra 2023 senáte zloženom z predsedu

JUDr. Pavla Bielika a prísediacich A. B. a A. A. v trestnej veci proti obžalovaným C. D. a ml. E. F.
pomerom hlasov 3:0

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. C. D., nar. XX.XX.XXXX v G., okres H., trvale bytom H., E. H. XXX/XX, t. č. bytom H., I. X,

2. ml. E. F., nar. XX.XX.XXXX v G., okres H., trvale bytom A., J. XXX/XX, t. č. ústave na výkon trestu

odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová,

sú vinní že

dňa 17.02.2007 presne nezistených skorých ranných hodinách, v Prievidzi, na ulici Ondrejova, v bližšie
nezistených priestoroch baru Jantár, obžalovaný C. D. vytiahol z diskotéky poškodeného K. L., vyčítal
mu, že neplatí úver, ktorý si vzal v banke vo výške 150 000,- Sk, pri ktorom ručil C. D., žiadal ho, aby úver

splácal, pričom mu strhol bundu, ktorú odhodil na zem a fackal ho, dôsledku čoho poškodený spadol na
zem a prebral sa až v byte obžalovaného D. v H., na ulici M. X/XX, kde od neho obžalovaný D. žiadal
150 000,- Sk s tým, že on pôjde do banky úver zaplatiť, pretože na poškodeného sa nedá spoľahnúť, že
bude úver splácať, pričom poškodeného v byte bili päsťami obžalovaný D. a obžalovaný ml. F., následne
poškodený ponúkol obžalovanému D. ako zálohu svoje osobné motorové vozidlo značky Ford Escort, po
čom obžalovaný D. nadiktoval N. H. čestné prehlásenie o darovaní vozidla Ford Escort obžalovanému
D. poškodeným L., ktoré následne poškodený podpísal, ďalej obžalovaní žiadali od poškodeného kľúče
od jeho vozidla, ktoré však mal v bunde, ktorá zostala v Jantári, preto obžalovaný D. šiel pre ňu do

Jantára, bundu však nenašiel, preto poškodený L. na ich žiadosť šiel s nimi vo vozidle svedka F. k nemu
domov a v byte, v ktorom býval, vzal náhradné kľúče od auta, ktorými sa pokúšali vozidlo pred bytom
otvoriť, čo sa im však nepodarilo a keďže v tom čase prechádzalo okolo nich policajné auto, obžalovaní
sa zľakli a ušli, pričom poškodený K. L. utrpel ľahký otras mozgu a pomliaždenie ľavej strany tváre s
podkožným krvným výronom okolí ľavej očnice s narušením obvyklého spôsobu života 5 - 6 dní,

teda

spoločným konaním proti inému použili, násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci

tým spáchali

zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 § 188 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Zbierky
zákonov, v znení zákona č. 692/2006 Zbierky zákonov (ďalej Tr. zák.), a za to sa

odsudzuje:Obžalovaný ml. E. F.

Podľa § 188 ods. 1, § 118 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 5
(päť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 13 (trinásť) mesiacov.

Podľa§44TrestnéhozákonasúduobžalovanéhoC.D. upúšťa oduloženiasúhrnnéhotrestu,pretože

má za to, že trest odňatia slobody 17 (sedemnásť) mesiacov, v ústave na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 1T 30/2016 zo dňa
29.6.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. 2To 80/2016, zo dňa 7.3.2017 je na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, po tom, čo obaja obžalovaní urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a)

Trestného poriadku, že zo skutku v obžalobe sa cítia byť nevinní; vypočul oboch obžalovaných. Keďže
obaja obžalovaní odmietli vypovedať, podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal ich výpovede z
prípravného konania na návrh prokurátora.
Na hlavnom pojednávaní vypočul svedkov A., F., A., F., podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal
výpovede svedkyne O. L. na čísle listu 110 - 115, 117 - 119, svedka K. L. na čísl listu 69 - 88, svedka

P. A. na čísle listu 99 - 104.
Podľa § 269 Trestného poriadku súd oboznámil zápisnicu o konfrontácii číslo listu 158 - 163, zápisnice
o rekognícii číslo listu 164 - 168, 170 - 180, listinné dôkazy číslo listu 139, 181 - 182, 211, 216, 251
- 252, 267 - 287, 290 - 323, 339, zápisnicu o ohliadke miesta činu číslo listu 197 - 210, správy číslo
listu 325 - 332, výpisy z evidencie priestupkov číslo listu 333 - 335, registre trestov číslo listu 326 - 328,

596 - 598, listinný dôkaz číslo listu 613, pripojené spisy Okresného súdu Prievidza č. 1 T 71/2019, č.
1 T 30/2016, č. 1 T 81/2007, č. 2 T 88/2008, Okresného súdu Martin č. 3 T 25/2022, Okresného súdu
Prievidza č. 2 T 286/2010, č. 2 T 294/2010, z prílohovej obálky na čísle listu 635 registre trestov, listinné
dôkazy číslo listu 639 - 640.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a oboch obžalovaných boli

oboznámené znalecké posudky číslo listu 186 - 192, 218 - 234.
Obžalovaný C. D. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 06.10.2016 (číslo listu 31 - 39), okrem
iného uviedol, že s E. F., aj K. L. boli kamaráti. V minulosti K. vystupoval ako ručiteľ prípade pôžičky
150.000 slovenských korún. K. ako dlžník tento úver riadne nesplácal, zo strany banky mu bolo
povedané, že keďže dlžník úver nespláca, tento budú vymáhať od neho. Informáciu, že úver nespláca

sa dozvedel náhodou, chcel priamo u K. zistiť, či je to pravda. S týmto sa následne skontaktoval, prisľúbil
mu, že bude plniť splátky, aby nemal s tým problém. Istý čas svoj sľub plnil, neskôr znovu prestal splácať
splátky. Pokúšal sa s ním skontaktovať, bol však s tým problém. Náhodou sa s K. stretol v ten deň keď
sa mal stať skutok 17.02.2007, prišiel sa zabaviť do Jantáru, chvíľu tam pobudol, keď odtiaľ vychádzal
náhodne stretol medzi dverami K.. Spýtal sa ho, ako je to s úverom, pretože má informácie, že tento

znovu nespláca. Vytiahol ho von na parkovisko, tvrdil mu, že úver spláca, že má od toho nejaké doklady
a ak chce ukáže mu ich na druhý deň. Povedal mu, že takto to nepôjde, že nemá telefón a že je problém
sa s ním stretnúť. K. mu ponúkol, aby si zobral jeho mobil, že mu zavolá na druhý deň, aby sa stretli.
Zobral si ten K. telefón k sebe, chvíľu sa ešte rozprávali a K. povedal niečo, čím ho vytočil. Praskli mu
nervy, bol dosť opitý, tak K. prefackal. Začal ho sácať, strhol mu bundu. Keďže K. bol od krvi, povedal

mu, že takto nemôže ísť späť do Jantáru, nech sa ide umyť k nemu domov, do bytu na ulici Q. M., ktorý
sa nachádza kúsok od E.. Spolu s K. vošli do bytu, po otvorení dverí sa K. zapotácal, spadol ako klát na
zem ku stene. Zľakol sa, keď takto spadol, narazil tvárovou časťou do botníka, zisťoval, či vôbec žije.
Bolo počuť, že chrápe, tak to ďalej neriešil. Urobil si kávu a keďže K. sa stále nepreberal a mal vtedy
130 kg, bolo jasné, že ho nedostane na nohy. Rozhodol sa, že pôjde pozrieť do Jantáru, či tam nie je

nikto kto by mu pomohol s K., dostať ho z bytu. Náhodne stretol E. F., poprosil ho, aby išiel s ním do
bytu, nepovedal mu dôvod, ak by to povedal, isto by to odmietol. Išli potom spolu do bytu, po príchode
do bytu K. stále chrápal na zemi vo vstupnej chodbe. Keď prišli do bytu bol už hore jeho otčim N. H.,
pýtal sa kto je ten chlap v chodbe a prečo je od krvi. Zdá sa mu, že mu vysvetlil o čo ide a sľúbil mu,
že ho čo najskôr odnesie z bytu. Opätovne sa snažil budiť K., nakoniec ho zobudil a keď ho postavil na

nohy, všimol si, že bol ešte viac zakrvavený ako keď prišiel k nemu domov a mal pripuchnuté oko. Išiels ním do kúpeľne aby sa umyl. Nechal ho v kúpeľni samého a išiel za E. do kuchyne. Po nejakom čase
sa k nim pripojil K., spočiatku bol ticho, potom začal nezmyselne rozprávať a vyskakovať do neho. Reč
sa opätovne stočila na pôžičku, znovu medzi nimi vznikla hádka, K. hlasno nadával, zdá sa mu, že mu

dal jednu facku, aby prestal. Pamätá si, že do kuchyne prišiel otčim, bol nahnevaný, že robia rámus. K.
hovoril, že stále mu tvrdí niečo iné a vôbec nemá záruku, že pôžičku vyplatí a banka nepôjde po ňom.
Povedal, že mu môže dať záruku, spomenul nijaké auto, Ford Escort. Keďže bol opitý a na druhý deň
by si nemusel pamätať čo sľúbil, povedal mu že to musia dať na papier, napísal to jeho otčim, aby čo
najskôr vypadli z bytu. Keďže nikdy predtým vozidlo nevidel, spýtal sa ho, či to nie je nijaká finta, K. mu

povedal, že kľúče má pri sebe v bunde. Zistili, že bunda nie je v byte, že ju musel nechať v Jantári, zdá
sa mu, že poslali E. F. aby išiel pozrieť tú bundu. Bunda sa nenašla, K. povedal, že to nie je problém, že
náhradné kľúče má doma a môžu pre ne skočiť k nemu domov. Išiel spolu s K. k nemu domov, otvorila
jeho sestra O., zhrozila sa ako K. vyzerá. K. za chvíľu prišiel z bytu von aj s kľúčmi, že idú auto vyskúšať.
Spolu s K. a E. sa presunuli k nejakému vozidlu Ford Escort, ktoré sa pokúšal otvoriť K., keďže mu
to nešlo, pokúšal sa aj on. V tom čase išlo okolo policajné auto, keďže mal obavu, aby si nemysleli že

auto kradnú, s Jarom odišiel z toho miesta. Na druhý deň sa snažil spojiť s K., chcel mu vrátiť kľúče
od auta. Nepodarilo sa mu to, a keďže za nejaké 2 až 3 dni mal nástup do výkonu trestu išiel za ich
spoločným známym P. A. u ktorého nechal kľúče od auta aby tieto vydal K.. Zdá sa mu, že mu dal do
zástavy mobilný telefón, aby si ho neskôr K. vybral. Na otázku vyšetrovateľa aby sa vyjadril k tomu, že
mali poškodenému ukradnúť 2 retiazky zo šedého kovu, jednu na krk, druhú na ruku; uviedol, že nič

také neodcudzil, za jeho prítomnosti nič také neurobil E. F., ani jeho otčim. Vo vzťahu k poškodenému
nepoužil žiadne násilie, to auto ako záloha bola nápad poškodeného, na tomto sa normálne dohodli. Na
otázku obhajcu, či F. nijakým spôsobom udieral poškodeného, pálil mu vlasy, alebo inak sa voči nemu
nevhodne správal, uviedol, že k ničomu takému nedošlo. F. bol v byte len preto, aby mu pomohol opitého
poškodenéhodostaťzbytuvon,následnezabezpečilauto. Nahlavnompojednávanídňa25.10.2023bol

obžalovaný C. D. vypočutý k osobným pomerom. Uviedol, že súčasnej dobe je zamestnaný v kúpeľoch.
Okrem toho platí výživné, jeho bývalej žene boli zobraté deti pretože brala drogy. Deti mu neboli zverené
z dôvodu tohto súdneho pojednávania. Vyživovaciu povinnosť si plní. Taktiež sa stará o imobilnú matku.
V byte s matkou žije spoločne s manželkou. Manželstvo bolo uzavreté v mesiaci máj. Manželka má zlý
zdravotný stav. Má duševné problémy. Naposledy bol odsúdený v roku 2017, za neplnenie vyživovacej

povinnosti. Odvtedy nebolo voči nemu vedené trestné stíhanie, nebol odsúdený. Nebolo voči nemu
vedené priestupkové konanie.
Obžalovaný ml. E. F. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 05.10.2016 (číslo listu 47 - 51),
okrem iného, uviedol že dňa 17.02.2007 v ranných hodinách bol v klube Jantár spolu s kamarátom R.
F.. Vtedy prišiel za ním C. D., povedal mu, aby išiel s ním na kávu do bytu. Keď sa opýtal prečo, uviedol

len aby išiel s ním, že sa u neho porozprávajú. Spolu prešli na ulicu M., išli do jeho bytu. Keď otvoril
vchodové dvere, videl v chodbe ležať jemu vtedy neznámeho muža (K. L.), ktorý keďže chrápal, tak si
myslel, že spí. C. ho zobudil, vzal ho pod pazuchu a išli do kúpeľne. Všimol si, že L. bol krvavý na tvári
a mal opuchnuté oko. L. ostal sám v kúpeľni, s C. išli do kuchyne, urobiť si kávu. Za malú chvíľu prišiel
za nimi L., s C. sa začali hádať o peniazoch, porozumel, že sa hádajú o pôžičke ktorú si zobral L. a C.

mu ručil, pričom L. ju nesplácal a preto mal C. problémy kvôli peniazom. Hádka bola dôrazná, C. buchol
rukou do stola, už si ale nespomína, či C. udrel L., alebo nie. Nezapájal sa do hádky, v žiadnom prípade
L. nebil. Zrejme v dôsledku hluku prišiel do kuchyne starší pán, zrejme to bol druh C. mamy. Začal sa
zaujímať, čo sa dialo, C. mu povedal niečo v zmysle, že L. mu dlhuje peniaze. C. s L. sa začali rozprávať
o nejakom aute, bol to Ford. Nevie povedať, kto to navrhol, oni dvaja začali písať darovaciu zmluvu,

ktorou L. daroval auto C.. Celý čas bol prítomný, keď jeden z nich písal tú zmluvu. Nevie povedať, či
C. robil na L. nijaký nátlak, alebo ho ešte udrel. Potom sa ho C. pýtal ako prišiel do Prievidze, povedal
mu o R. F., že by mal byť ešte s autom v Jantári. Pýtal sa ho, či by mu nezavolal, či ich vezme na
staré sídlisko. Išiel z bytu preč, vyhľadal R. F., súhlasil, že ich zavezie, o pár minút sa všetci stretli na
parkovisku pri Jantári. Šoféroval R., on bol spolujazdec, vzadu sedeli C. s L.. Vystúpili na starom sídlisku,

prišli k nijakému vchodu, prišla tam nejaká neznáma žena, táto sa rozprávala s C. a L.. Keď zbadala
L., zdá sa mu, že sa zľakla. Zdá sa mu, že tá žena s C. a L. išli dnu, zrejme do bytu. Vlastne doteraz
nevie, prečo ho C. volal do bytu, s vecou nemal nič spoločné, nemal žiaden dôvod biť, napadnúť alebo
okradnúť L.. Na otázku vyšetrovateľa, že uznesenie o vznesení obvinenia im kladie za vinu, že spoločne
s D. sa zmocnili mobilného telefónu Nokia 6233, hrozili L. aby im dal kľúče od auta, mali odcudziť retiazku

na ruku zo šedého kovu v hodnote 900 korún, retiazku na krk zo šedého kovu v hodnote 1.000 korún;
uviedol, že tieto skutočnosti nie sú pravdivé, sám, ani spoločne s D. sa nezmocnil, ani neukradol žiadnu
z tých vecí, ktoré mali patriť L.. Na otázku vyšetrovateľa, či počas incidentu zaregistroval nijaký mobilný
telefón Nokia 6233 ktorý mohol alebo mal patriť poškodenému, uviedol, že u C., tento mu v aute podalnejaký telefón, pýtal sa ho či ho nechce, vrátil mu ho s tým, že ho nechce. Nevie sa vyjadriť k tomu,
ako sa dostal C. k telefónu, ktorý mu ponúkal počas jazdy autom. Nevšimol si, či poškodený mal pri
sebe retiazku na ruku zo šedého kovu, retiazku na krk zo šedého kovu. Je pravdou, že u D. doma si

všimol nejakú retiazku položenú na stole v kuchyni, videli ju už niekoľko krát predtým u D.. Nič také, čo
tvrdí poškodený L., že ho mali v byte opakovane udrieť päsťou do ľavej strany tváre, mal mu opaľovať
vlasy na ľavej strane hlavy; sa nestalo. Osobu E. A. pozná, nemajú dobrý vzťah, bol odsúdený za lúpež
ktorého sa dopustil jeho osobe. Ak vypovedá, že C. D. mu povedal, že spoločne napadli a bili K. L.,
vypovedal nepravdivo, aby mu uškodil, pretože v minulosti inicioval trestné konanie. Na otázku obhajcu

uviedol, že v prípade vydania kľúčov od vozidla Ford poškodeným išlo podľa jeho názoru o dobrovoľné
odovzdanie, L. sa dohodol s D., že to bude najlepšie riešenie.
Svedok E. A., okrem iného uviedol, že od skutku uplynulo 12 rokov, veľmi si to nepamätá. Spomína si, že
tam prišli, bola tam nejaká roztržka. Prišiel tam obžalovaný D. a nejaký pán. Poškodený L. mal nejakú
roztržku s obžalovaným D.. Ku dôvodu konfliktu sa nevie vyjadriť, bol tam so svojou partiou. Bol tam
dokonca ako vyhadzovač. Konflikt bol niekde na parkovisku. Čo bolo dôvodom konfliktu sa dozvedel až

neskôr. Malo sa jednať o nejaké peniaze, ktoré mal dlhovať L.. Nevie uviesť, akým spôsobom prebiehal
konflikt. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde okrem iného
uviedol, že D. začal na parkovisku sácať L., neskôr tohto začal fackovať, bolo poukázané na rozpory vo
výpovediach; svedok uviedol, že to bolo tak ako vypovedal v prípravnom konaní. Na otázku prokurátora
uviedol, že je pravdou, že na mieste konfliktu našiel bundu, ktorá patrila L.. Túto odovzdal. Asi o 2 dni

mu povedal D., že dobili L. a zobrali mu veci. Na otázku prokurátora, či sa zapojil do konfliktu niekto
iný, uviedol, že niekto tam bol, tohto, ale nepoznal. Tohto spoznal o 10 rokov neskôr, je to obžalovaný F.
prítomný v pojednávacej miestnosti. Nevie o tom, že by sa obžalovaný D. mal ešte vrátiť na diskotéku.
Na otázku obhajcu uviedol, že podľa jeho názoru sa obžalovaný F. nemiešal do konfliktu medzi D. a
poškodeným L.. Bol však prítomný, keď sa D. s poškodeným strkali. Obžalovaný D. k výpovedi svedka

uviedol, že podľa neho tam F. nebol, bol tam svedok A..
Svedok R. F., okrem iného uviedol, že po tom, čo mu bola prečítaná skutková veta obžaloby môže uviesť,
že toto počuje prvýkrát. V tej dobe bol v Jantári, bol šoférom na otcovom aute. Bol tam s kamarátmi,
prišiel za ním F., uviedol, že potrebuje odvoz. Do vozidla nasadli F., D. a ten pán, poškodený. Išli po
tom jednosmerkami cez Prievidzu, ktorú nepoznal. Keď prišli na miesto, títo vystúpili. Nevie o čom sa

rozprávali. Neskôr sadli opäť do auta a šli späť do Jantáru. Na otázku prokurátora uviedol, že v čase,
keď ho požiadal F., aby ich odviezol, mal trochu vypité. Je možné, že tá tretia osoba mala modrinu,
krv na perách. Pripúšťa, že tento mohol dostať bitku, dôvod však nepozná. Na otázku prokurátora, či
táto osoba šla s tými dvomi dobrovoľne, alebo nie uviedol, že normálne si sadla do auta. Počas jazdy
autom sa rozprávali, keď vystúpili z auta riešili tú bundu. Po vystúpení z auta stáli od neho 4 - 5 metrov,

bolo medzi nimi ešte jedno auto. Rozprávali sa normálne, nevidel žiaden fyzický kontakt. Obžalovaný D.
pôsobil nahnevane, usudzuje, že keďže mu bol prečítaný skutok, riešili tých 150.000 korún. Pripadal mu
v triezvom stave, mohol však mať vypité 2 - 3 pivá. Tá tretia osoba, poškodený, bol v podobnom stave
ako tí ďalší dvaja. Na otázku obhajcu uviedol, že z tých osôb, ktoré nastúpili do auta, určite mala strach
tá tretia osoba, mala strach z D. a F.. Bolo tomu tak preto, že vedel, ako sa títo prejavovali v tom období v

Prievidzi, vedeli to všetci. Na otázku predsedu senátu uviedol, že nebol prítomný pri celom skutku, ktorý
je kladený za vinu obžalovaným, bol prítomný len pri časti skutku. V priebehu večera nebol v priestore
diskoklubu Jantár, bol vonku. Na ďalšiu otázku, po akej dlhej dobe po tom, čo prišiel ku Jantáru bol
požiadaný F. o odvezenie uviedol, že možno po pätnástich minútach. Potom, čo bola prečítaná časť
výpovede svedka z prípravného konania, kde svedok uviedol, že sa prvýkrát stretol so F., tento potom

odišiel na 40 - 45 minút, potom sa vrátil a požiadal o odvoz; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach,
svedok uviedol, že to bolo tak ako vypovedal v prípravnom konaní. Na ďalšiu otázku uviedol, že späť
sa vracali traja ku Jantáru. Na otázku prokurátora uviedol, že ten večer nebol v spoločnosti F., tento
mal vlastnú partiu a on tiež. Na otázku obhajcu, či na spiatočnej ceste do Jantáru sa D. a F. o niečom
rozprávali, uviedol, že rozprávali o bunde. V nasledujúcich dňoch sa nerozprával s týmito o tejto veci.

Svedok E. A., okrem iného uviedol, že sa jedná o skutok spred 14 rokov, vôbec si na to nepamätá.
Preto boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania po vznesení obvinenia obom obžalovaným.
Vo výpovedi 01.12.2007 uviedol, že zotrváva na svojich výpovediach z 19.02.2007 a 28.03.2007, uviedol
tam všetky skutočnosti ktoré sú mu známe o veci. Vo výpovedi dňa 28.10.2016, okrem iného uviedol, že
na dátum si už presne nepamätá, v Jantári bol so svojou partiou, bol s nimi aj C. D., Je to kamarát. Okolo

22.00 hodine odišiel, pretože z autobusovej stanice mu išiel posledný autobus do O.. Čosi pred jeho
odchodom okolo 22.00 hodine prišiel do Jantáru E. F.. Keďže išiel domov, nevie či sa niečo v ten večer
stalo. V tom čase sa stretával s C. D. pravidelne, skoro každý deň, tento mu potom povedal, že potom
čo odišiel, mal incident s nejakou osobou, ktorú nepoznal po mene, pobil sa s ním. Bližšie podrobnostimu neuviedol. Na otázku obhajcu, či C. D. spomínala aj inú osobu, ktorá sa mala zapojiť do incidentu s
neznámou osobou, uviedol, že spomenul E. F., tento mu to potvrdil. Na otázku, aké vzťahy s týmto má,
uviedol, že tento je obyčajný potkan. Sedel za neho v base, za lúpež. Na ďalšiu otázku, že vo výpovedi

19.02.2007 tohto nespomínal, uviedol ho až vo výpovedi 28.03.2007, že druhým útočníkom bol E. F.;
uviedol, že mal vtedy niečo s týmto na polícii, povedal mu, že ak to nestiahne, tak pôjde svedčiť proti
nemu. Keď bol vypovedať druhýkrát už povedal, že vie, že druhým útočníkom bol F.. Keď bol vypovedať
prvýkrát vtedy to ešte nevedel, dozvedel sa to asi po dvoch týždňoch, povedal mu to D..
Svedok E. F., okrem iného uviedol, že zo skutku, ktorým bol teraz prečítaný, si nepamätá nič. Keby

povedal čokoľvek, klamal by. Vzhľadom na vyjadrenie svedka, boli preto prečítané jeho výpovede z
prípravného konania po vznesení obvinenia obom obžalovaným. Vo výpovedi dňa 12.12.2007 uviedol,
že vo veci už vypovedal 20.02.2007 pred vyšetrovateľom, uviedol všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe
o veci, na tejto výpovedi trvá. Vo výpovedi dňa 19.06.2017 uviedol, že pracoval ako operatívny pracovník
na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Partizánske, už je na dôchodku. Ohľadom predmetného
skutku si nič nepamätá, vzhľadom na odstup času sa mu všetko zlieva dohromady. Počas policajnej

práce mali množstvo akcií a zákrokov podobného charakteru. Potom, čo mu vyšetrovateľ umožnil
prečítať si jeho úradný záznam zo 17.02.2007 uviedol, že aj po bližšom upresnení veci sa mu skutok
vôbecnevybavuje.Točouviedolvosvojejvýpovediadoúradnéhozáznamubolonazákladeskutočností,
ktoré zistil od p. H..
SvedkyňaO.L.vosvojejvýpovedivprípravnomkonanídňa17.02.2007,ktorábolaprečítanánahlavnom

pojednávaní podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku, okrem iného uviedla, že dnešného dňa 17.02.2007
asi o 05.00 hodine jej zvonil a následne volal telefónom brat K. L., aby mu išla otvoriť vchodové dvere.
Zišla dolu na prízemie, dvere otvorila, uvidela brata s dvoma chalanmi, jeden bol C. D., ktorého dobre
pozná. Oni dvaja boli ticho a brat bol opuchnutý, mal krvavú tvár, nič nehovoril, spoločne všetci traja
šli ku nim domov. Oni dvaja zostali pred dverami, brat zobral kľúče od auta Ford Escort a išiel zasa s

nimi preč. Prišiel asi za 2 minúty a povedal, že oni dvaja ho zbili, kopali ho na zemi v nejakom byte, bar
nespomínal. Hovoril, že mu zobrali peňaženku, telefón, bundu a kľúče od bytu. Potom zobral jej telefón
a zavolal na políciu. Má vedomosť, že jej brat má nejaké podlžnosti finančného charakteru s C. D.. Spolu
s bratom išla dňa 16.02.2007 asi o 23.30 hodine na diskotéku do baru Jantár. Niečo po polnoci odišla
domov. Počas tejto doby nemal brat s nikým žiaden incident. Vo výpovedi dňa 22.06.2007 uviedla, že

dňa 17.02.2007 vypovedala pred vyšetrovateľom, na tejto svojej výpovedi trvá a plne sa jej pridržiava.
Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku, so súhlasom prokurátora a
obžalovaných, prečítané výpovede svedka - poškodeného K. L.. Vo výpovedi dňa 22.06.2007 uviedol,
že už vypovedal dňa 17.02.2007, dňa 20.02.2007 a dňa 06.03.2007, uviedol všetky skutočnosti, ktoré sú
mu známe, na týchto výpovediach trvá. Na otázku vyšetrovateľa, či si je skutočne istý, že bol napadnutý

aj osobou, ktorú opoznal pri rekognícii ako druhého páchateľa, pričom sa jedná o E. F.; uviedol že si je
určite istý že vonku bol bitý D., F. sa musel nachádzať niekde pri nich, pretože následne išli do bytu D.
všetci traja. Určite v byte D. bol bitý aj F., konkrétne v kuchyni, keď sedel pri stole. Tu ho F. dva krát udrel
päsťou do tváre, na líce, pri tomto mu vystrekla z úst krv. Keď potom zistil, že nemá bundu, nevedel, kde
ju má a keď D. pýtal kľúče od auta, F. išiel hľadať von jeho bundu. Po chvíli sa vrátil, bundu nenašiel.

Potom išli k nemu domov, pre druhé kľúče od jeho vozidla. Na otázku obhajcu uviedol, že tú druhú osobu
ktorá ho mala napadnúť v čase incidentu nepoznal, tento nadával, stále na neho niečo kričal. Mal pocit
ako keby konal na príkaz D., ako keby sa chcel pred ním ukázať. Vo výpovedi dňa 06.10.2016, okrem
iného, uviedol, že nevie presne, v ktorej dobe, ale od banky čerpal úver vo výške 150.000 slovenských
korún. Za tento úver mu ručil kamarát C. D.. Pamätá si, že mal problém so splácaním úveru, tento

nesplácal tak ako mal. Nevie ako, ale C. sa o tomto dozvedel, rozprávali sa o tom, žiadal ho, aby pôžičku
riadne platil, inak vraj pôjde banka po ňom. Toto mu sľúbil, nejaký čas to dodržal. Znovu mal finančné
problémy a opätovne prestal pôžičku riadne platiť. V deň skutku dňa 17.02.2007 sa išiel zabaviť do
Jantáru, náhodne stretol C., začal mu vyčítať prečo pôžičku neplatí. Vytiahol ho von z diskotéky aby sa
porozprávali o pôžičke. C. mu vyčítal, že ho hľadal, že sa nemôže s ním spojiť, nemá telefón, na ktorý

by sa mu dal zavolať. Zdá sa mu, že pri tejto príležitosti dal C. telefón s tým, že sa mu na tento ozve.
Toto C. rozzúrilo, začal na neho kričať a fackovať ho. Po nejakej dobe s tým prestal. Zdá sa, že sa chcel
vrátiť do Jantáru, ďalej si len pamätá že sa prebral v kúpeľni cudzieho bytu. Zbadal C., ktorý stál vedľa
neho, bolela ho hlava, mal napuchnuté oko. Prišiel potom do kuchyne, kde bol C. a pre neho cudzí mladý
chalan, neskôr sa dozvedel, že sa volal E. F.. Rozprávali sa o niečom, reč sa znovu zvrtla na pôžičku.

S C. začali na seba kričať, C. stále chcel vedieť, či tú pôžičku spláca. Zdá sa mu, že C. mu dal nejakú
facku alebo úder do tváre. Zrazu sa zjavil v kuchyni nejaký cudzí chlap, zisťoval prečo robia krik. C. stále
opakoval, že pôžičku zaplatí a že ak mu neverí, môže mu dať do zálohy nejakú vec. Napadlo mu, že by
mohol dať C. dočasne do zálohy auto Ford Escort, ktoré má odparkované pred domom. C. s tým súhlasil,avšak chcel, aby to dali na papier. Zdá sa mu, že aj nejaký papier podpisoval, C. chcel reálne vidieť auto,
povedal mu, že to nie je problém, že sa môžu ísť na auto pozrieť. Pamätá si, že kľúče od auta mal v
bunde, bunda sa však u C. nevedela nájsť. Napadlo ho, že doma má náhradné kľúče, dohodli sa s C.,

že pôjdu k nemu domov a že mu ukáže to auto, že skutočne existuje. Otvorila mu sestra, šiel pohľadať
náhradné kľúče. Keď sa vrátil s náhradnými kľúčmi, pokúšal sa auto otvoriť najprv on, potom C., auto
sa nepodarilo otvoriť. Okolo išlo policajné auto a C. so F. ušli preč. Na otázku obhajcu, koľko mal vypité
uviedol, že bol dosť opitý, mal problémy s pohybom, mal možno až 130 kg. Na otázku vyšetrovateľa,
či ho napádal alebo bil E. F. v kuchyni bytu D., či už pred podpisom darovacej zmluvy, alebo vplýval na

neho, aby ju podpísal; uviedol, že si to presne nepamätá, nejaké facky v kuchyni dostal, nevie od koho,
ani presne kedy. Na otázku obhajcu, či podpis zmluvy alebo odovzdanie zálohy C. D. bolo dobrovoľné
alebo išlo o násilné konanie D., prípadne F.; uviedol, že odovzdanie auta bol jeho nápad, toto nebolo
dôsledkom toho, že predtým mali s C. potýčku. Na ďalšiu otázku uviedol, že si spomína, že C. nevedel
povedať „ešpézetku“ Fordu, C. to nahnevalo, dal mu facku. Nesúviselo to s tým, že by zmluvu nechcel
podpísať. Na otázku obhajcu, či mal u seba dve retiazky v ten deň zo šedého kovu, jednu na krk a jednu

na ruku a či vie, že mu boli zo strany obžalovaných odcudzené uviedol, že nemôže v žiadnom prípade
s istotou tvrdiť, že retiazky mu boli odcudzené alebo ulúpené niektorým z obžalovaných. Počas skutku
ho nikto z obžalovaných nežiadal o vydanie týchto retiazok a tiež mu nehrozil ujmou v prípade, ak ich
nevydá. Pripustil, že tieto retiazky mohol stratiť počas incidentu, keď sa strkali, chytali za ruky, okolo
krku. Pokiaľ ide o telefón, tento dal dobrovoľne C. aby mu mohol zavolať. Kľúče od auta odovzdal C.

dobrovoľne, dohodol sa, že auto nechá ako zálohu. Kľúče a mobilný telefón mu vrátil P. A. s tým že to u
neho nechal C.. Vo výpovedi dňa 02.06.2017, okrem iného uviedol, že v období, keď sa mal stať skutok
boli s C. D. kamaráti, tento mu vystupoval ako ručiteľ na zmluve o pôžičke od banky vo výške 150.000
slovenských korún. Spomína si, že so splácaním úveru mal nejaké problémy, bolo to obdobie, kedy
pôžičku nesplácal. C. mal nejaké informácie o tom, ako sa pôžička platí, o jej splácaní sa rozprávali, C.

sľuboval, že bude pôžičku splácať, inak hrozilo, že pôžičku budú vymáhať od neho. Potom sa raz išiel
zabaviť do Jantáru, bolo to v ten deň, keď sa mal stať skutok. Stretol sa s C., rozprávali sa o splácaní
pôžičky, hovoril mu, že vraj pôžičku nespláca, on mu hovoril, že to nie je pravda, že má doma nejaké
doklady, na druhý deň sa môžu stretnúť. C. s tým nesúhlasil hovoril, že sa nemôže s ním dlhšie spojiť
a že teraz nemá mobil. Aby ho presvedčil, že sa nechce zatajovať, C. dal vtedy svoj mobil. Spomína

si že o pôžičke sa rozprávali pred diskotékou na parkovisku, C. sa kvôli niečomu vytočil, začal po ňom
bliakať a fackovať ho. C. potom s tým prestal, on chcel ísť späť do Jantáru, avšak čo sa dialo odvtedy
nevie, má okno, prebral sa v cudzom byte. Strašne ho bolela hlava, mal problém vidieť na jedno oko.
Neskôr vo výkone trestu sa s C. o tom rozprával, tento mu povedal, že pri vstupe do bytu náhle odkväcol
a udrel si hlavu o botník a dlho ležal na zemi v chodbe, C. mal strach či nie je mŕtvy. Keď sa prebral,

počul nejaké hlasy z kuchyne, išiel tam, videl tam C. a ešte nejakého chalana (neskôr sa dozvedel, že
sa volal E. F.). Chvíľu sa o niečom rozprávali a opäť vznikol problém s pôžičkou, C. mu stále neveril,
že pôžičku reálne spláca. Vytáčalo ho to, s C. začali po sebe kričať. Vtedy mu C. pustil nijakú facku do
tváre. Asi robili dosť veľký krik, prišiel niekto do kuchyne, že čo toľko hulákame. Aby C. presvedčil, že
ho nechce so splácaním pôžičky oklamať napadlo mu dať nijakú zálohu, nejakú vec, napadlo mu dať

do zálohu Ford Escort, ktoré používal. Toto bol jeho nápad, na C. to evidentne zabralo, súhlasil s tým,
chcel však o tom nejaký doklad, pretože vykrikoval, že či si bude pamätať na druhý deň čo mu vôbec
sľúbil. Zdá sa mu, že niečo ohľadne auta podpisovali, avšak C. chcel auto vidieť, či skutočne existuje.
Nemal s tým problém, navrhol mu, že môžu sa ísť pozrieť k nemu domov. Niekto zohnal auto, ktorým
prišli k nemu domov. Ešte bol problém s kľúčmi od auta, pretože originálne kľúče mal v bunde, ktorú

mal na sebe na diskotéke v Jantári, v cudzom byte bundu ani kľúče nenašiel. Preto išli k nemu domov
aby dal C. náhradné kľúče od auta, chcel vedieť či auto vôbec funguje. Otvorila mu sestra a išiel do
bytu hľadať náhradné kľúče, avšak týmito sa auto nepodarilo otvoriť. Keď išlo okolo policajné auto C.
a ten cudzí chalan z miesta ušli. Na otázku vyšetrovateľa, prečo je jeho dnešná výpoveď a výpoveď
zo 06.10.2016 taká odlišná od výpovedí tesne po skutku dňa 17.02.2007 a 20.02.2007 uviedol, že si

nepamätá čo vypovedal v roku 2007. Dňa 17.02.2007 bol v nemocnici, bol po otrase mozgu, prišli za ním
policajti a pýtali sa ho na skutok. Hovoril im, že ho strašne bolí hlava a že sa cíti zle. Policajti povedali,
že by bolo vhodné aby k veci vypovedal aby mohli čo najskôr zistiť, čo sa stalo. Je možné, že tie dávne
výpovede boli ovplyvnené jeho vtedajším zdravotným stavom. Po tom, čo mu bolo umožnené prečítať
jeho výpovede zo 17.02.2007 a 20.02.2007 za účelom odstránenia rozporov; uviedol, že pred E. mal

skutočne konflikt len s C. týkal sa len pôžičky. Toho druhého chalana, pokiaľ si pamätá, začal vnímať
až v tom cudzom byte. Mal tam opäť potýčku s C. ohľadne pôžičky, C. mu dal opäť niekoľko úderov,
toho druhý chalan si nepamätá, že by ho nijako bil. Pokiaľ sa týka jeho výpovede zo 17.02.2007 tá nie
je presná, bola iste poznačená jeho vtedajším zdravotným stavom a najmä otrasom mozgu. Potom čovyšetrovateľ umožnil svedkovi prečítať jeho výpoveď počas konfrontácie s E. F. uviedol že nie je úplne
vylúčené že do konfliktu sa ohľadne pôžičky zapojil aj ten druhý chalan a že ho nejako udrel, avšak si na
to nepamätá. Ak sú jeho aktuálne výpovede sčasti odlišné od výpovedí z roku 2007 nie je to úmyselné.

Svedok P. A. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 20.12.2007, ktorá bola so súhlasom
obžalovaných a prokurátora prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedol, že zotrváva na výpovediach zo
dňa 19.02.2007 a zo dňa 07.03.2007. Vo výpovedi dňa 28.10.2016, okrem iného, uviedol , že v roku
2007 pracoval v záložni R. na B.. Raz prišiel do záložne obžalovaný D., doniesol mobil, typ bol Nokia.
Povedal, že mobil patril L.. Mobil založil, mal si preň po určitej dobe prísť. Tiež s ním doniesol nabíjačku

a škatuľu. Hovoril že išiel s L. na nejaký byt. Spomína si keď prišiel D. do záložne mal tenisky červené,
povedal, že je to krv od L.. Vyplatil mu nejakú sumu peňazí, snažil sa potom spojiť s L. či nechce mobil
vykúpiť späť. Tento nakoniec vyplatil nejakú sumu aby mobil dostal späť. Na otázku obhajcu uviedol, že
mobil vydal L., pretože D. uviedol, že ho môže vyzdvihnúť aj L.. Na otázku vyšetrovateľa, že vo výpovedi
dňa 07.03.2007 uvádzal, že D. priniesol v modrom puzdre kľúče od vozidla Ford a uviedol, že ich zobral
pri konflikte L. a že ich má tomuto vrátiť, uviedol, že je možné, že sa to tak stalo.

Na č.l. 158- 163 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným ml. F. a svedkom L. zo dňa 04.12.2007.
V rámci konfrontácie svedok L. uviedol, že F. pozná odvtedy, čo bol napadnutý D., obaja ho napádali.
Na otázku vyšetrovateľa, aby popísal akého konania sa voči nemu dopustil ml. F., uviedol, že si presne
nespomína na celý priebeh udalosti, mal vypité. Spomína si, že sa nachádzal v byte, ktorý patril matke
D., prebral sa v kúpeľni, umyl sa a išiel do kuchyne. Sedel potom pri stole, D. a F. po ňom kričali, D.

chcel 150.000 slovenských korún, kričal, že ide kvôli nemu do basy. Potom ho F. päsťou udrel do ľavej
časti tváre, z úst mu vystrekla krv, potom ho znovu udrel na tú istú časť tváre, povedal pri tom čo robí.
Potom mu F. začal opaľovať vlasy na ľavej časti tváre. Potom mu dal D. podpísať papier, že mu dáva
svoje vozidlo. Nemal pri sebe svoju bundu, v ktorej mal kľúče od vozidla, preto F. išiel do Jantáru hľadať
jeho bundu. Následne sa vrátil, bundu nenašiel, povedal, že má doma náhradné kľúče, preto išli k nemu

domov na nejakom vozidle, boli v ňom štyria, spolu s vodičom. Išli na Staré sídlisko, chcel zavolať
sestre, nemal kľúče, mobil mu požičal F.. Ku vchodu prišla otvoriť sestra, ostala zhrozená ako vyzerá.
Spolu s D. išiel do bytu, zobrali kľúče od auta a išli von. Pokúšali sa auto otvoriť, nešlo to. Vtedy okolo
prechádzalo policajné auto, F. s D. ušli preč. Obžalovaný ml. F. v reakcii na výpoveď svedka L. uviedol,
že s výpoveďou nesúhlasí. V byte D. bol, nachádzal sa tam muž pevnejšej postavy, je možné, že to bol

tu prítomný L.. D. ho prišiel zavolať do Jantáru, aby išiel k nemu na kávu. Po príchode do bytu ten muž
ležal na chodbe, D. ho zobral do kúpeľne. Potom mu niekto uvaril kávu, túto pil v kuchyni. Po nejakej
dobe prišiel ten muž do kuchyne, D. robil na neho krik, vravel, že mu dlhuje 150.000 korún, že pôjde kvôli
nemu do basy. Následne podpisoval ten muž nejakú darovaciu zmluvu na jeho vozidlo. Počas doby, čo
boli v kuchyni udrel D. toho muža päsťou na ľavú časť tváre. On sa nijako tomu mužovi nevyhrážal, nebil

ho ani mu nepálil vlasy, nijako sa nezapájal do ich rozhovoru, nemal na to dôvod. D. zapálil plynový
horák a chcel tomu mužovi strčiť hlavu do ohňa. Po podpísaní zmluvy sa D. opýtal muža, kde má kľúče
od auta povedal, že ich nemá, ale doma má druhé kľúče. Išiel potom za kamarátom spýtať sa či odvezie
na Staré sídlisko D.. Potom spoločne išli na Staré sídlisko k nejakému vchodu do domu, neznámy muž
niekam volal, prišla otvoriť nejaká pani. Nie je pravdou, že by mal mobilný telefón L.. D. spolu s mužom

išli dnu, on čakal vonku. Po nejakej dobe vyšli von a išli k vozidlu Ford, ktoré sa pokúšali otvoriť. Po
nejakej dobe sa od kina Baník približovalo vozidlo polície, tak sadli do vozidla a odišli k Jantáru. Na
otázku, prečo vo výpovedi dňa 22.06.2007 uviedol, že v kuchyni D. iba raz udrel päsťou po stole a teraz
uvádza, že udrel poškodeného päsťou do tváre a chcel mu páliť vlasy, aby ho donútil podpísať zmluvu
o darovaní vozidla, prečo v tejto výpovedi uvádzal, že vo vozidle mu ponúkal D. mobil, tento vzal do ruky

a vrátil ho D. a teraz tvrdí, že ho nemal v ruke, povedal, že nechcel D. ublížiť, teda neuviedol, že D. ho
bil do tváre a chcel mu páliť vlasy. Mobil mal v ruke, v aute, nebolo to pred domom L.. Poškodený k tejto
výpovedi ml. F. uviedol, že s ňou nesúhlasí, trvá na tom, že ho dva krát udrel päsťou do tváre a vlasy
mu chcel páliť on. Mobilný telefón pred vchodom mu dával F..
Na č.l. 164- 168 sa nachádza zápisnica o rekognícii zo dňa 30.03.2007 pri ktorej poškodený L.

v predložených fotoalbumoch č.1 a č.2 označil osobu obžalovaného F., s istotou na 80 %, ako
spolupáchateľa D..
Na č.l. 170-180 sa nachádza zápisnica o rekognícii zo dňa 20.04.2007 pri ktorej svedok N. H.
v predložených fotoalbumoch č.1 a č.2 nespoznal osobu obžalovaného F., ako osobu, ktorá bola dňa
17.02.2007 v ranných hodinách u nich doma s obžalovaným D. a poškodeným L..

Na č.l. 211 sa nachádza čestné prehlásenie zo dňa 17.02.2007, že darca K. L., nar. XX.X.XXXX svojím
podpisom potvrdzuje, že daruje svoje vozidlo Ford Escort C. D..
Na č.l. 216 sa nachádza lekárska správa pre účely trestného konania spísaná MUDr. Evou Obertovou,
z ktorej vyplýva, že K. L. bol dňa 17.02.2007 ošetrený v NsP Bojnice s hospitalizáciou do 19.02.2007.Subjektívne uviedol, že bol zbitý na byte, odvezený vozidlom RZP, hospitalizovaný na traumatológii
s otrasom mozgu, pohmoždenie tváre vľavo s modrinou v okolí ľavého oka.
Na č.l. 267 sa nachádza správa Slovenskej sporiteľne a. s. Bratislava zo dňa 25.11.2007 podľa ktorej

na meno L. K. r. č. XXXXXXXXXX bol poskytnutý úver vo výške 150.000 slovenských korún, tento nebol
splácaný a dňa 10.12.2009 bol postúpený spoločnosti EOS KSI s. r. o. Pajštúnska 5, Bratislava.
Z obsahu pripojeného spisu OS Prievidza č. 1T 30/2016 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 29.06.2016
v spojení s uznesením KS Trenčín č. 2To 80/2016 zo dňa 07.03.2017 bol obžalovaný C. D. uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a bol

mu uložený trest odňatia slobody 17 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.
Na č.l. 186-192 sa nachádza znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská
Ľupča, zo záverov ktorého vyplýva, že zo stôp zaistených pri dodatočnej ohliadke miesta činu
a z tenisiek obžalovaného D. boli zaistené krvné stopy, pôvodcom ktorých je osoba od ktorej bol zaistený
porovnávací materiál označený ,,K. L., nar. XX.X.XXXX“.

Na č.l. 218-234 sa nachádza znalecký posudok MUDr. Macha, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia, z ktorého vyplýva, že poškodený K. L. utrpel dňa 17.02.2007 ľahký otras mozgu
a pomliaždenie ľavej strany tváre s podkožným krvným výronom v okolí ľavej očnice. K pomliaždeniu
ľavej strany tváre s podkožným krvným výronom ľavej očnice došlo jednoznačne stredne silným tupým
úderom a to s veľkou pravdepodobnosťou rukou zovretou v päsť. K ľahkému otrasu mozgu došlo veľmi

pravdepodobne pri páde poškodeného nárazom do nejakej prekážky, respektíve pádom a nárazom
hlavou o zem. Doba narušenia obvyklého spôsobu života bola 5-6 dní.
Na č.l. 613 sa nachádza potvrdenie od firmy MB STAV, stavebné práce Prievidza zo dňa 01.12.2022,
z ktorého vyplýva, že obžalovaný C. D. je zamestnancom firmy, s jeho prácou sú spokojní, je nekonfliktný
a spoľahlivý.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,
že bolo preukázané, že obžalovaný C. D. a obžalovaný ml. E. F. sa dopustili skutku, ktorý je
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnili všetky zákonné znaky zločinu lúpeže formou
spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods.1 Tr. zákona, pretože spoločným konaním proti inému použili
násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Podľa názoru súdu je možné ustáliť záver, na základe dôkazov,

ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, že skutok sa stal tak ako je to uvedené v skutkovej vete
tohto rozsudku. Konanie oboch obžalovaných vykazuje všetky zákonné znaky lúpeže, ktorá bola oboma
páchateľmi spáchaná spoločne, v spolupáchateľstve. Obžalovaný ml. F. poprel spáchanie trestnej
činnosti úplne, pričom nepopieral prítomnosť na mieste činu a obžalovaný D. poprel, že by sa dopustil
na poškodenom L. násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom nepoprel použitia násilia voči

poškodenému. Je treba zdôrazniť, že trestná činnosť oboch obžalovaných je preukázaná predovšetkým
prečítanou výpoveďou poškodeného z prípravného konania zo dňa 22.06.2007, teda po vznesení
obvinenia obom obžalovaným. V tejto výpovedi poškodený uviedol, že obžalovaný D. ho vytiahol z baru
Jantár, vyčítal mu, prečo neplatí pôžičku, strhol mu bundu a začal ho fackovať. Prebral sa v byte D., tam
ho bili obaja obžalovaní, ml. F. ho udrel dva krát päsťou do tváre, vystrekla mu z úst krv. Vo výpovedi

dňa 06.10.2016 uviedol, že podpis zmluvy alebo odovzdanie zálohy obžalovanému D. bol jeho nápad,
nebol to dôsledok potýčky s D.. Vo výpovedi dňa 02.06.2017 uviedol, že keď sa prebral v cudzom
byte, strašne ho bolela hlava, mal problém vidieť na jedno oko. V kuchyni videl C. a ešte nejakého
chalana, neskôr sa dozvedel, že sa volá E. F.. Vtedy mu ,,pustil“ C. nejakú facku do tváre. Aby ho
presvedčil, že ho nechce oklamať so splácaním pôžičky napadlo dať mu nejakú zálohu, napadlo mu

dať auto Ford Escort. Dôkazom, ktorý tiež priamo usvedčuje oboch obžalovaných z trestnej činnosti,
je konfrontácia medzi obžalovaným ml. F. a svedkom L. dňa 04.12.2007, teda po vznesení obvinenia
obom obžalovaným. V tejto svedok- poškodený L. uviedol, že ho napádali obaja, v byte D. ho ml. F.
udrel päsťou do ľavej časti tváre, z úst mu vystrekla krv, potom ho znovu udrel na tú istú časť tváre
a začal mu opaľovať vlasy na ľavej časti tváre. Potom mu dal D. podpísať papier, že mu dáva svoje

vozidlo. V reakcii na výpoveď poškodeného, obžalovaný ml. F. uviedol, že v kuchyni D. udrel toho muža
do tváre, on ho nebil, nevyhrážal sa mu, nepálil mu vlasy. Poškodený zotrval na tom, že ml. F. ho udrel
päsťou dva krát do tváre a vlasy mu chcel páliť. Nepriamym dôkazom, ktorý tiež usvedčuje obžalovaných
z trestnej činnosti je výpoveď svedkyne L. z prípravného konania, ktorá uviedla, že brat-poškodený
L. jej povedal, po návrate zvonku potom, čo prišiel pre kľúče od auta, že tí dvaja ho zbili, kopali ho

na zemi v nejakom byte, má vedomosť, že mu zobrali peňaženku, telefón, bundu a kľúče od auta.
Za nepriamy dôkaz, ktorý tiež usvedčuje obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti treba považovať
výpoveď svedka A. zo dňa 28.10.2016, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že v tom
období sa pravidelne stretával s D., skoro každý deň, povedal mu, že potom čo odišiel, mal incidents nejakou osobou, nepoznal ju po mene, pobil sa s ním. Taktiež uviedol, že do incidentu sa mala zapojiť
aj iná osoba, E. F.. Svedok A., vyhadzovač z Jantáru, vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá
bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, potvrdil po prečítaní časti výpovede z prípravného konania, že

D. začal na parkovisku sácať L., neskôr ho začal fackovať. Tiež potvrdil, že asi za dva dni mu povedal
D., že dobili L. a zobrali mu veci. Obžalovaný F. bol prítomný konfliktu, ale sa do konfliktu nemiešal.
Svedok F. vo výpovedi potvrdil, že na požiadanie F. odviezol tohto, D. a poškodeného. Poškodený
mal na perách krv, pripustil, že mohol dostať bitku, dôvod však nepoznal. Z tých osôb čo nastúpili do
vozidla mala strach tá tretia osoba, mala strach z D. a F.. Na základe vykonaných dôkazov, dôkazov

sčasti priamych a sčasti nepriamych, je možné konštatovať, že obaja obžalovaní použili spoločným
konaním proti inému násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Dokazovaním na hlavnom pojednávaní
bolo preukázané, že obaja obžalovaní použili násilie voči poškodenému v úmysle zmocniť sa cudzej veci
- finančnej čiastky, prípadne motorového vozidla poškodeného. Toto je preukázané dôkazmi, ktoré boli
konštatované vyššie.Jesícepravdou,žečasťdôkazov,výpovedísvedkovbolanahlavnompojednávaní
prečítaná, avšak tieto výpovede boli urobené v prípravnom konaní zákonným spôsobom, teda po

vznesení obvinenia obžalovaným v prípravnom konaní a je teda možné na tieto výpovede prihliadať
aj v konaní pred súdom. Zároveň je možné tiež konštatovať, že v týchto výpovediach nie sú zásadné
rozpory, ktoré by ich vierohodnosť spochybňovali. Z týchto dôvodov súd uznal oboch obžalovaných za
vinných zo zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa §20, §188 ods. 1 Tr. zákona.
Obžalovaný C. D., ako vyplýva z odpisu registra trestov zo dňa 20.10.2023 bol doteraz tri krát súdne

trestaný, naposledy bol odsúdený rozsudkom OS Prievidza č. 1T 30/2016 zo dňa 29.06.2016 v spojení
s uznesením KS Trenčín č. 2To 80/16 zo dňa 07.03.2017 k nepodmienečnému trestu 17 mesiacov
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený
dňa 01.12.2017, v skúšobnej dobe dvoch rokov sa osvedčil dňa 01.12.2020. Z listinných dôkazov na
č.l. 639, 640 vyplýva, že dňa 27.05.2023 uzavrel manželstvo, pracuje v oblasti stavebníctva, má jednu

vyživovaciu povinnosť.
Obžalovaný ml. E. F. bol podľa odpisu registra trestov zo dňa 20.10.2023 osem krát súdne trestaný,
naposledy bol odsúdený rozsudkom OS Prievidza č. 2T 23/2020 zo dňa 10.05.2023, právoplatným dňa
15.05.2023 k súhrnnému nepodmienečnému trestu štyri roky v ústave na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Priukladanítrestusasúdriadilustanovením§34ods.4Tr.zákonapodľaktoréhopriurčovanídruhutrestu
a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Taktiež
prihliadol na ustanovenie § 39 ods.1 Tr. zákona o možnosti mimoriadneho zníženia trestu vzhľadom
na okolnosti prípadu a pomery páchateľa. Súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného ml. F. je

mimoriadnou okolnosťou skutočnosť, že od spáchania trestnej činnosti do odsudzujúceho rozsudku
uplynula doba viac ako 16 rokov bez zavinenia obžalovaného ml. F.. Rovnako je tomu aj v prípade
obžalovaného D., u ktorého navyše je potrebné zohľadniť aj aktuálne rodinné pomery. S prihliadnutím
na tieto skutočnosti, súd uložil obžalovanému ml. F. za použitia §118 Tr. zákona, podľa ktorého ak
súd zistí splnenie podmienok § 39 ods. 1, alebo 2 na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody

pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nie je u mladistvého viazaný obmedzeniami podľa §39 ods.3, trest
odňatia slobody 5 mesiacov podmienečne odložený na skúšobnú dobu 13 mesiacov. Takto uložený
trest považuje za trest primeraný, dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania páchateľa.
V prípade obžalovaného D. súd prihliadol na odstup času od spáchania trestnej činnosti, na aktuálne
rodinné pomery a na posledný uložený trest vo vzťahu ku ktorému by prichádzalo do úvahy uloženie

súhrnného trestu a rozhodol, podľa §44 Tr. zákona, o upustení od uloženia súhrnného trestu pretože
má za to, že trest odňatia slobody 17 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trest so stredným
stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom OS Prievidza č. 1T30/2016 zo dňa 29.06.2016
vspojenísuznesenímKSTrenčínč.2To80/2016zodňa07.03.2017jenaochranuspoločnostianápravu
páchateľa dostatočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.