Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-25Cb/195/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222205944
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1222205944.3

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III, v spore žalobcu: Weis & Partners s.r.o., IČO: 47 234 776, Priemyselná
1/A, 821 09 Bratislava, práv. zast. Lacko & Partners s.r.o., Miletičova 46, 821 08 Bratislava, proti
žalovanému: BENZINOL SLOVAKIA s. r. o., IČO: 44 820 704, Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, práv.
zast. JUDr. Michaela Pobijak, advokátka, Svätej Anny 1, 034 01 Ružomberok, o zaplatenie 598,61 EUR
s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zo dňa 20.09.2023
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2022 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
598,61 EUR s príslušenstvom titulom úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov.

2. Zároveň žalobca podaním z 20.09.2023 navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie a neodkladné
opatrenie voči žalovanému, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach
žalovaného na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní a súčasne neodkladné
opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanému previesť vlastnícke právo, či akokoľvek zaťažiť právom
žalovaného, či tretej osoby špecifikované nehnuteľnosti žalovaného.

3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tvrdením, že
o finančných problémoch žalovaného pojednávajú viaceré články na internete uvedené v zozname
príloh. Z lustrácie žalovaného vykonanej žalobcom prostredníctvom platenej časti portálu Epi monitoring
dňa 13.09.2023 vyplýva, že žalovaný je vlastnený cyperskými obchodnými spoločnosťami a dlh
žalovaného na daniach predstavuje sumu 3.151.016,96 EUR. Celková zadlženosť majetku žalovaného
je odhadovaná na 85,55 %. Na hnuteľný majetok žalovaného boli zriadené viaceré záložné práva.

Voči žalovanému sú vedené viaceré exekučné a súdne konania. Z výpisov z listov vlastníctva vyplýva,
že všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú zabezpečené záložným právom tretej osoby.
Postupom času sa zvyšuje dôvodná obava žalobcu o vymožiteľnosti jeho pohľadávky voči žalovanému
v dôsledku pribúdania nových záložných práv na majetok žalovaného, v dôsledku narastania celkového
dlhu žalovaného voči Slovenskej republike na dani a poistnom voči zdravotným poisťovniam, ako aj v
dôsledku množstva súdnych a exekučných konaní. Pre stratu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči

žalovanému stačí, ak sa exekvovateľný majetok žalovaného zmenšuje v dôsledku pribúdania záložných
práv. Žalobca získa na základe uznesenia súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia postavenie
záložného veriteľa. Z omeškania žalovaného s úhradou jeho splatných záväzkov voči viacerým
subjektom je možné vyvodzovať aj úpadok žalovaného. Žalobca má za to, že z návrhu jednoznačne
vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah na základe Zmluvy o poskytovaní
právnych služieb a že došlo k uznaniu dlhu žalovaného voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky v zmysle

dohody zo dňa 06.12.2019. Zásah do práv žalovaného nariadením zabezpečovacieho opatrenia je
dostatočne primeraný nároku žalobcu na zabezpečenie jeho splatnej pohľadávky. Zriadením záložnéhopráva žalovaný nepríde o vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia. Čím viac zabezpečení bude v
čase výkonu pohľadávky žalobcu zriadených na majetok žalovaného, tým menšiu hodnotu bude mať
predmetný majetok a tým menšia bude pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu. Nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia nemôže samo o sebe zabezpečiť vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu voči
žalovanému, keďže zriadenie záložného práva súdom nebráni dlžníkovi nakladať so zálohom takým
spôsobom, ktorý veriteľovi sťaží, či dokonca zmarí výkon záložného práva. Účelom navrhovaného
neodkladného opatrenia je okrem uvedeného aj prerušiť správne konania o plombách vyznačených na
niektorých listoch vlastníctva predložených do konania týkajúcich sa vkladových konaní o zápise ďalších

záložných práv zriadených v prospech tretích osôb na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného.
Žalovaný už s najväčšou pravdepodobnosťou nevykonáva žiadnu činnosť, v dôsledku ktorej by bolo
možné očakávať nárast jeho majetku. Práve naopak, žalovaný už pravdepodobne ukončil všetky svoje
podnikateľské aktivity. Nie je teda predpoklad, že by žalovaný svojou činnosťou do budúcna zvyšoval
hodnotu jeho majetku. Práve naopak, hodnota jeho majetku sa môže do budúcna ešte znižovať, ak by
žalovaný začal vykonávať úkony smerujúce k zmareniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov.

4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.

6. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť

najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo
niečo znášala.

9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ustanovenia § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje
predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také
vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

13. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.16. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

17. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

18. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

19. Súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach,
alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného
práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká

až zápisom do príslušného registra. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie
reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho
opatrenia - potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní. Základným predpokladom vydania
zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). (Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.

H. Beck, 2016, s. 1092).

21. V predmetnej veci žalobca podaným návrhom zákonné predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal ich nariadení z dôvodu
obavy, že výkon rozhodnutia vo veci samej bude ohrozený. Žalovaný pohľadávku žalobcu, ktorá je

predmetom konania vo veci samej neuznáva a zdôrazňuje, že k žiadnemu omeškaniu so zaplatením
pohľadávky žalobcu nedošlo, že všetky faktúry uvedené v žalobe boli riadne uhradené. Na základe
uvedeného súd konštatuje, že v danom štádiu konania nie je osvedčená pohľadávka žalobcu, ktorú
si v tomto konaní uplatňuje a na zabezpečenie ktorej požaduje, aby súd nariadil zabezpečovacie/
neodkladné opatrenie. Súd bude existenciu pohľadávky žalobcu, ktorú žalovaný spochybňuje skúmať v

rámci konania vo veci samej, keďže v konaní o nariadenie zabezpečovacieho/ neodkladného opatrenia
vykonanie dokazovania nie je možné. Súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút zabezpečovacieho/
neodkladného opatrenia je výnimočným prostriedkom súdnej ochrany, súd preto na jeho nariadenie
vyžaduje naplnenie zákonných predpokladov, konkrétne existenciu bezodkladnej potreby úpravy
pomerov medzi sporovými stranami alebo dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žiadny z

uvedených predpokladov nie je podľa názoru súdu naplnený, pretože žalobca nijako neosvedčil, že sa
žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej
hodnoty, ani že skutočne vyvíja činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov
medzi žalobcom a žalovaným a ktorá by spôsobovala žalobcovi vznik škody značného rozsahu. Žalobca
len na úrovni pravdepodobnosti tvrdí, že žalovaný nevykonáva žiadnu činnosť, v dôsledku ktorej by bolo

možné očakávať nárast jeho majetku, resp. že ukončil svoju podnikateľskú činnosť. Internetový článok o
tom, že pumpy zívajú prázdnotou a Epi monitoring žalovaného o vývoji ziskov relevantne a hodnoverne
neosvedčuje skutočné majetkové pomery žalovaného. Rovnako údaje o dlhoch žalovaného na daniach
a v Sociálnej poisťovni, či plomby a vecné bremená na listoch vlastníctva nie sú dôkazom o tom, že by
žalovaný nebol schopný v rámci prípadnej exekúcie na jeho majetok uhradiť žalobcovi žalovanú sumu,

ktorá je neprimerane nízka v pomere k obmedzeniu jeho práv a oprávnených záujmov, ku ktorým by
došlo nariadením požadovaného zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia.22. Vzhľadom k vyššie uvedenému je súd toho názoru, že v danom prípade žalobca nepreukázal
splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho, a ani neodkladného opatrenia, preto
návrh na ich nariadenie zamietol.

23. O trovách konania o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia súd rozhodne v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).