Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 23, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/187/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422204658
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4422204658.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky (osoba oprávnená na výživné):
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. D. XXXX/XX, E. F. G., zastúpená advokátom JUDr. Borisom
Štanglovičom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti povinnému (osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť
výživné): D. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B. D. XXXX/XX, E. F. G., zastúpený advokátom JUDr. Ernestom
Botkom, M. R. Štefánika 3, Nové Zámky, o určenie výživného na manželku, o odvolaní povinného proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. mája 2023, č.k. 15Pc/6/2022-190, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a v závislom výroku IV. p

o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil povinnej osobe povinnosť prispievať na
výživu oprávnenej sumou 500,- EUR mesačne od 08.11.2022 do 15.12.2022 (výrok I.), určil zročné
výživné za obdobie od 08.11.2022 do 15.12.2022 vo výške 625,20 EUR, ktoré je povinná osoba
povinná zaplatiť oprávnenej do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), v zostávajúcej časti
žalobu zamietol (výrok III.), rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

(výrok IV.) a určil povinnej osobe povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny poplatok
vo výške 16,50 EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.). Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že navrhovateľka sa domáhala návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.11.2022
určenia vyživovacej povinnosti na manželku vo výške 1.000,- EUR mesačne. Dôvodila, že s povinným
uzavreli manželstvo v júni v roku 1980. Pred podaním návrhu, potom, ako sa začali medzi nimi
objavovať nezhody, ktoré naberali na intenzite a pravidelnosti, sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti,
nakoľko ďalšie spolužitie s povinným si nedokázala predstaviť. Povinný ju opakovane verbálne napádal,

v minulosti ju napadol aj fyzicky, čo na polícii neohlásila, nakoľko chcela zachrániť manželstvo kvôli
celistvosti rodiny. Uviedla, že ich manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené. Postoje a názory na vzájomné
súžitie a spôsob života sú nezlučiteľné. Intímne spolu nežijú, manželstvo plní len formálnu funkciu.
S manželom počas manželstva nadobudli nehnuteľnosti v okrese F. H., katastrálne územie E. F. G.,
zapísané na LV č. XXXX, XXXX I. XXXX. Napriek tomu, že tieto nadobudli počas manželstva, v katastri
nehnuteľností je evidovaný jej manžel ako výlučný vlastník. Z prenájmu časti týchto nehnuteľností
povinný prijíma mesačné nájomné vo výške najmenej 2.750,- EUR. Navrhovateľka sa odsťahovala

zo spoločnej domácnosti od povinného 07.09.2022, teda počas manželstva. Dňa 27.10.2022 bol na
súd prvej inštancie prijatý návrh na rozvod manželstva. Súd rozsudkom, č.k. 16Pc/111/2022-46 zo dňa
13.12.2022 manželstvo rozviedol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2022. Navrhovateľka
od doby, ako sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti povinného žiadala, aby jej dobrovoľne prispievalna výživu, avšak bezvýsledne. Navrhovateľka svoje náklady za mesiac november 2022 vyčíslila sumou
591,-EUR,zamesiacdecembervyčíslilasumou331,-EUR. Povinnýpotvrdil,ževobdobíod08.11.2022
do 15.12.2022 dostával starobný dôchodok a nájomné vo výške 1.000,- EUR a 1.750,- EUR. Z výpisu

z účtu povinného za obdobie od 01.11.2022 do 30.11.2022 bol počiatočný stav na účte 196,77 EUR,
vklady boli realizované vo výške 3.322,43 EUR, celková výška výberov bola 2.621,38 EUR a konečný
stavúčtubol891,82EUR.Právnesúdprvejinštancievecposúdilpodľa§71,§75a§77Zákonaorodine.
Oprávnenou osobou z vyživovacej povinnosti, ktorá existuje medzi manželmi je jeden z manželov
v tom prípade, ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu

druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Vyživovacia
povinnosť medzi manželmi je základným vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity. Súd v konaní
zistil, že vzťahy medzi účastníkmi boli rozvrátené, v dôsledku čoho navrhovateľka dobrovoľne opustila
spoločnú domácnosť dňa 07.09.2022. od tohto obdobia povinný na výživu oprávnenej neprispieval.
Mesačný príjem navrhovateľky v rozhodnom období tvorila dávka starobného dôchodku vo výške 355,40
EUR, z ktorej sumy si zabezpečovala základné potreby a výživu v nevyhnutnej miere. V rozhodnom

období nebývala na adrese trvalého pobytu, bývala v časti nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX
v priestoroch, ktoré nie sú určené na bývanie. V konaní nebolo sporné, že náklady na bývanie
v súvislosti s energiami oprávnená neuhrádzala. Navrhovateľka napriek zistenej finančnej situácii
musela z niečoho žiť a aj si zabezpečiť aspoň základné potreby na bývanie. Aby bola zabezpečená
aspoň približne rovnaká životná úroveň oboch manželov, mal súd za to, že bolo povinnosťou povinného

ako manžela primerane prispievať na výživu svojej vtedajšej manželky. Súd uznal výdavky oprávnenej,
ktoré pozostávali minimálne z nákladov na jej stravu a zabezpečenie základných hygienických potrieb.
Rovnako akceptoval aj jej náklady v súvislosti s nákupom pohonných hmôt, ale aj ostatných nákladov,
ktoré mala v rozhodnom období. Mesačný príjem povinného bol v rozhodnom období 2.750,- EUR
z prenájmov a 416,30 EUR starobný dôchodok. Z uvedeného príjmu mal povinný mesačné výdavky

približne 500,- EUR. Po odpočítaní výdavkov zostalo povinnému ešte približne 2.666,- EUR. Aj keď
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX povinný previedol darovacou zmluvou na dcéru účastníkov,
súd mal za to, že v rozhodnom období uvedené nehnuteľnosti patrili povinnému a preto pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku z tejto skutočnosti vychádzal. Nebolo sporné, že v rozhodnom období mal povinný
príjem z prenájmu uvedených nehnuteľností. Súd tak priznal navrhovateľke ako oprávnenej osobe

výživné od podania návrhu, teda od 08.11.2022 do právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov, t.j.
do 15.12.2022 vo výške 625,50 EUR, pričom vychádzal zo skutočnosti, že primeraná výška mesačného
výživného predstavuje sumu 500,- EUR. Zročné výživné tak pozostáva z alikvótnej časti výživného
za mesiac november vo výške 383,30 EUR a z alikvótnej časti výživného za mesiac december
vo výške 241,90 EUR. Odsťahovaním navrhovateľky zo spoločnej domácnosti sa znížila jej životná

úroveň o príjem manžela. Miera ohrozenia životných potrieb, poukazujúc na výšku životného minima
jednotlivca (234,42 EUR) podľa názoru súdu s poukazom aj na výšku starobného dôchodku oprávnenej
v konaní preukázaná nebola. Po pripočítaní súdom určeného výživného vo výške 500,- EUR k príjmu
oprávnenej boli mesačné výdavky oprávnenej v rozhodnom období pokryté v ňou uvádzanej výške. Súd
poznamenal, že nie všetky výdavky uvádzané oprávnenou možno klasifikovať ako nevyhnutné. V konaní

nebolo sporné, že náklady na bývanie v súvislosti s energiami oprávnená neznášala. Súd zohľadnil
aj skutočnosti, že povinný uhrádzal ďalšie náklady, ktoré sa týkali oprávnenej, alebo ich spoločného
majetku. K tvrdeniam navrhovateľky, že nehnuteľnosti nadobudol manžel do výlučného vlastníctva
počas manželstva, súd uviedol, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX manžel navrhovateľky
nadobudol ešte pred uzavretím manželstva. Po uzavretí manželstva nadobudol do výlučného vlastníctva

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. Súd zastáva názor, že navrhovateľka po uplynutí 20 rokov
nemôže spochybňovať vlastníctvo manžela, pričom počas celého tohto obdobia nepodnikla žiadne
právne kroky, aby sa domohla svojho vlastníckeho práva. Vzhľadom k všetkým skutočnostiam preto
súd určil výživné navrhovateľke ako manželke v sume 500,- EUR mesačne za rozhodné obdobie od
podania návrhu do právoplatnosti rozvodu manželstva a vzhľadom k tomu, že sa jedná o obdobie, ktoré

už uplynulo, určil zročné výživné za rozhodné obdobie v sume 625,20 EUR. O trovách konania rozhodol
podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie manžel
navrhovateľkyakopovinný,ktorýuviedol,žemázato,žesúdprvejinštancienevyhodnotilsprávnevšetky

aspekty a všetky dôkazy, ktoré boli počas konania uvedené a predložené. Súd neprihliadol s celou
vážnosťou na dôvody ich rozvodu. Navrhovateľka sa bez akejkoľvek vážnej príčiny odsťahovala zo
spoločnej domácnosti ešte dňa 07.09.2022. V uvedenom období mu strpčovala život tým, že skoro
pri každej svojej návšteve v ich spoločnom rodinnom dome sa snažila vyprovokovať hádku a hneďnato volala políciu. Snažila sa svojím správaním ho vyprovokovať aj keď vie, že on potom, čo utrpel
porážku, potrebuje v prvom rade kľud bez akýchkoľvek stresov. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že
oprávnená v čase ich oddeleného žitia ho opakovane žiadala, aby dobrovoľne prispieval na jej výživu.

V Maďarsku v obchodoch nie je nič také, čo by u nás na Slovensku sa nedalo kúpiť. Nákupmi v Maďarsku
navrhovateľka zvyšovala svoje celkové výdavky a takto v podstate nákupy predražovala. O tom svedčí
aj fakt, že na tankovanie minula viac peňazí ako na potraviny, resp. drogériu. Súd neskúmal z akého
titulu, okrem samotného dôchodku, obdržala navrhovateľka na svoj účet v mesiaci november 450,-
EUR a v mesiaci december 542,14 EUR. Správne súd uviedol, že miera ohrozenia životných potrieb

navrhovateľky v tomto konaní nebola preukázaná. Nesúhlasí však s konštatovaním súdu v tom, že po
pripočítaní súdom určeného výživného k príjmu navrhovateľky boli mesačné výdavky navrhovateľky
v rozhodnom období pokryté v neuvádzanej výške. Stotožňuje sa s názorom súdu, ktorý konštatoval,
že nie všetky výdavky, ktoré navrhovateľka uviedla, bolo možné kvalifikovať ako nevyhnutné. Pri
komplexnom vyhodnotení štruktúry a výšky výdavkov navrhovateľky ako aj na jej iné príjmy na jej
účet vo výške 450,- EUR a potom 542,- EUR spolu s výškou jej mesačného dôchodku je prisúdená

výška výživného v sume 500,- EUR a to aj s prihliadnutím na jeho aktuálne príjmy v tom období, ako
neprimeraná. Má za to, že primerané výživné je postačujúca polovica prisúdenej sumy 500,- EUR, t.j.
výživné vo výške 250,- EUR mesačne a z toho vyplýva zaostalé výživné za rozhodné obdobie v celkovej
výške 312,60 EUR. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť a určiť výživné ním navrhované.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že argumentáciu povinného
považuje za irelevantnú vo vzťahu k posúdeniu merita veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za zákonné, vecne správne, navrhuje ho potvrdiť a priznať jej právo na náhradu trov konania a právneho
zastúpenia v rozsahu 100%.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na dôvody odvolania
(§ 66 CMP), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na

webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny a je dôvodné ho potvrdiť.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 15Pc/6/2022 je určenie vyživovacej
povinnosti medzi manželmi, ktorej sa domáha navrhovateľka/osoba oprávnená na výživné proti

manželovi ako osobe, ktorá je povinná platiť výživné a to v sume 1.000,- EUR mesačne.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým čiastočne návrhu navrhovateľky vyhovel, určil výživné sumou 500,- EUR mesačne za obdobie
od 08.11.2022 do 15.12.2022 a zároveň určil zročné výživné za uvedené obdobie vo výške 625,20 EUR,

ktoré je povinný povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

7. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe
ktorého dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
návrhom uplatneného nároku. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie

vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou
i správne vyložil, preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutých výrokoch o určení
výživného, zročného výživného a v závislom výroku o dlhu na zročnom výživnom s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP. Odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty povinného nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže tak dať za pravdu
odvolateľovi.

8. V zmysle § 71 ods. 1 veta prvá, druhá Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť. Ak jeden z manželom túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah

tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
Európske rodinné právo je založené na princípe solidarity v manželských vzťahoch, ktorá sa
transformuje do ustanovení o životnej úrovni manželov počas trvania manželstva a tiež do ustanovení
zabezpečujúcich pre manželov podiel na spoločnom majetku alebo podiel na majetku toho druhéhoza obdobie trvania manželstva. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená
ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Bez ohľadu
na to, či manželia spolu žijú alebo nie vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Je potrebné

vysporiadať sa z dôvodmi, pre ktoré vznikla odkázanosť jedného z manželov na výživu. Návrh však
možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy,
akjespravodlivédorovnaťichrozdielnuživotnúúroveň.Oprávnenýmzvyživovacejpovinnostijemanžel,
ktorého životná úroveň je nižšia, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná
úroveň bola zásadne rovnaká.

9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku napadnutého vo výroku o určení výživného, zročného
výživného dospel k záveru, že súd zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku
a vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, že životná úroveň manželov nie je rovnaká. Príjem oprávnenej v rozhodnom období tvoril
len jej starobný dôchodok vo výške 355,40 EUR. Príjem manžela ako povinného bol však diametrálne

vyšší. Dosahoval príjem zo svojho dôchodku vo výške 416,30 EUR a v rozhodnom období vo výške
2.750,- EUR z prenájmov. Pokiaľ manželia viedli spoločnú domácnosť, tak jednoznačne životná úroveň
navrhovateľky bola vyššia, keďže v rodinnom rozpočte hospodárili s týmito príjmami. Určené výživné
sumou 500,- EUR mesačne odvolací súd považoval za správne, primerané potrebám oprávnenej, ako
aj schopnostiam a možnostiam povinného a zodpovedá i zásade rovnakej životnej úrovne manželov.

Odvolací súd tak mal za to, že odvolacie námietky povinného nemali vplyv na správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie o výške jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke.

10. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch, ako i závislom výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52
CMP, keď v danej veci odvolací súd nevidel žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 55 CMP.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).