Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200532
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:4020200532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr.
Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. I.. XX, K., zastúpeného
JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom, Štúrova 43, Nitra, IČO: 53 109 538, JUDr. Pavlom Gráčikom,
advokátom, Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, Nitra a Mgr. Martinom Lieskovským, Farská 40, Nitra,
IČO: 42 427 291, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so
sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava, IČO: 54 669 464 (do 31.12.2022 Ministerstvo dopravy a
výstavbySlovenskejrepubliky,sosídlomNámestieslobody6,Bratislava,IČO:30416094),zastúpeného

AK BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 85 872 900, za účasti pribratého
účastníka konania (sťažovateľa): MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530,
zastúpeného JUDr. Allanom B?hmom, advokátom, AK Böhm & Partners, Jesenského 2, Bratislava,
IČO: 30 845 238, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 24338/2016/B625-SV/62456/
Pek, zo dňa 10.10.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.
11S/159/2020-414, zo dňa 24.11.2021, v spojení s opravným uznesením č. k. 11S/159/2020-507, zo
dňa 12.04.2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/159/2020-414, zo
dňa 24.11.2021, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/159/2020-507, zo
dňa 12.04.2022, zrušuje a?vec v r a c i a Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/159/2020-414, zo dňa 24.11.2021 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“),postupompodľa§191ods.1písm.d)vspojenís§191ods.3písm.a)zákonač.162/2015Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného
č. 24338/2016/B625-SV/62456/Pek, zo dňa 10.10.2016 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) ako

i prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-
OVBP2-2016/033157-010, zo dňa 30.08.2016, o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný
po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) uznesením sp. zn. 10Sžk/38/2019
zo dňa 27.10.2020 zrušil v poradí prvé rozhodnutie krajského súdu č. k. 11S/279/2016-205 zo dňa
27.03.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol krajský súd napadnutým
rozsudkom v spojení s opravným uznesením č. k. 11S/159/2020-507 zo dňa 12.04.2022 tak, že

úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 3 SSP priznal voči žalovanému náhradu
trovkonaniavrátanetrovkasačnéhokonaniavplnomrozsahuapribratémuúčastníkovikonanianáhradu
trov konania vrátane kasačného konania podľa § 169 v spojení s § 467 ods. 3 SSP nepriznal z dôvodu,
že mu nebola krajským súdom uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by pribratémuúčastníkovi vznikli trovy konania a krajský súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe
ktorých by mu právo na náhradu trov konania bolo možné priznať.
2. Krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,

preskúmal najmä v intenciách § 78 ods. 1, § 82 ods. 1 a 2, § 140, § 140c ods. 8 a 10 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase
(ďalej aj „stavebný zákon“), § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „zákon
o EIA“), § 14 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1, 2 a 3, § 46, § 52 ods. 1 a 2, § 53, § 59 ods. 1, 2 a 3 a § 60a zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „SP“)
a v režime stanovenom SSP a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že obe
napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť z dôvodu, že sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
3. Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že dňa 26.07.2016 bol
prvostupňovému správnemu orgánu doručený návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre časť
stavby: „Príprava strategického parku Nitra - objekt: SO 701 Prekládka VTL plynovodu“ v rozsahu

objektov: SO 701.1 Prekládka VTL plynovodu DN 300, SO 701.2 Prekládka katódovej ochrany VTL
plynovodu, k.ú. Q., J., G., Č., v ktorom bola za stavebníka označená spoločnosť MH Invest, s.r.o.
Podaním zo dňa 23.08.2016, doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 24.08.2016, žalobca
podal stanoviská, pripomienky a námietky účastníka konania k oznámeniu o začatí kolaudačného
konania č. OU-NR-OVBP2-2016/033157-002 zo dňa 28.07.2016, v rámci ktorého uviedol, že je

účastníkom konania okrem iného aj z dôvodu, že bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii,
kde sú zahrnuté aj jeho pozemky, a to priamo v Nitre, v kat. úz. G. o výmere 149.886 m2, toho
času začlenené do Strategického parku. Mal za to, že kým sú pozemky v jeho vlastníctve zahrnuté v
predmetnom osvedčení MH SR, štátnej obchodnej spoločnosti MH Invest, s.r.o. je nespochybniteľné
jeho postavenie ako účastníka konania, a to nielen v tomto, ale vo všetkých správnych konaniach

týkajúcich sa Strategického parku. Taktiež poukázal na to, že žalobou inicioval konanie o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra proti neposudzovaniu vplyvov na životné prostredie,
ktorý návrh podával SARIO, a to Automotive Nitra Project, kde OÚ rozhodol, že sa nebude posudzovať
vplyv na životné prostredie. Je teda zrejmé, že aj od tohto výsledku závisí procesná možnosť aj tohto
kolaudačného konania.

4. Krajský súd s poukazom na uznesenie NS SR 10Sžk/38/2019 zo dňa 27.10.2020, ktorým bol
v predmetnej veci viazaný, uviedol, že jeho povinnosťou bolo vec meritórne prejednať a zaujať
právne stanovisko k zákonnosti postupu orgánov verejnej správy, ktorým bol žalobca vylúčený z
administratívneho konania, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bolo alebo nebolo skončené konanie, v
ktorom sa žalobca domáhal postavenia účastníka konania. Poukázal tiež na uznesenia NS SR sp. zn.

6Sžk/5/2020 zo dňa 24.03.2020, sp. zn. 10Sžk/14/2019 zo dňa 26.05.2020 a sp. zn. 3Sžk/6/2020 zo
dňa 15.10.2020.
5. V úvode dôvodil, že na kolaudačné konanie sa aplikuje SP, ktorý všeobecným spôsobom upravuje
konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho
konania. Keďže pojem účastníka konania definuje tak SP, ktorý je všeobecným predpisom o správnom

konaní, ako i stavebný zákon, je potrebné v danej veci aplikovať derogačné pravidlo lex specialis derogat
legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon). Dospel k záveru, že na posúdenie účastníctva
žalobcu v kolaudačnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona,
ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k SP. Na podporu tohto záveru, bez
ohľadu na toto všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, dôvodil tiež poukazom na §

140 stavebného zákona, keď uzavrel, že v danej veci je vylúčená aplikácia ust. § 14 SP, v ktorom
je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Správny orgán prvého stupňa preto
správne posudzoval okruh účastníkov predmetného kolaudačného konania v zmysle ust. § 78 ods. 1
stavebného zákona.
6. Krajský súd naproti tomu správnym orgánom vytýkal, že z predloženého administratívneho spisu,

ako ani z rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 30.08.2016 o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania
a ani z rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.10.2016 nevyplýva, či a akým spôsobom správne orgány
zisťovali, či by žalobca mal, resp. mohol byť, účastníkom konania v zmysle osobitného predpisu, t. j.
zákonaoEIA.Vdanejsúvislostidôvodil,žepodaniežalobcuzodňa23.08.2016bolopotrebnépovažovať
za prihlásenie sa za účastníka prebiehajúceho kolaudačného konania, s tým, že svoje účastníctvo

odvodzoval od ust. § 24 ods. 2 zákona o EIA. Správny orgán prvého stupňa napriek podaniu žalobcu zo
dňa23.08.2016sajehoprípadnýmúčastníctvomvkolaudačnomkonaníztituluúčastníctvavzisťovacích
konaniach nezaoberal.7. Krajský súd uviedol, že z vlastnej rozhodovacej činnosti je mu známe, že žalobca bol ako dotknutá
verejnosť účastníkom viacerých zisťovacích konaní, ktoré sa týkali výstavby automobilového závodu
v Nitre, resp. tejto výstavbe predchádzali (okrem iného bol žalobca účastníkom zisťovacieho konania,

v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a
vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo
dňa 08.10.2015, o tom, že navrhovaná činnosť "Automotive Nitra Project", ktorú predložil navrhovateľ
- Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu sa podľa ust. § 29 zákona o EIA po ukončení
zisťovacieho konania nebude posudzovať). Podľa názoru krajského súdu nie je postačujúce tvrdenie

žalovaného, že kolaudovaný objekt stavby je súčasťou inej stavby "Príprava strategického parku Nitra",
ktorá nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania, a
preto žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania. Predmetom posudzovania vplyvov na životné
prostredie podľa zákona o EIA účinnom do 30.12.2016 sú strategické dokumenty ako aj navrhované
činnosti, nie stavby. Pokiaľ sa žalobca domáhal účastníctva v kolaudačnom konaní podľa osobitného
predpisu, t. j. zákona o EIA, dôvodiac tým, že bol účastníkom zisťovacieho konania a žalovaný bol toho

názoru, že takéto postavenie žalobcovi nepatrí, bolo jeho povinnosťou sa s touto námietkou žalobcu
riadne vysporiadať. Aj z obsahu odvolania žalobcu zo dňa 21.09.2016 proti procesnému rozhodnutiu
zo dňa 30.08.2016 možno celkom jednoznačne vyvodiť, že žalobca svoje účastníctvo v kolaudačnom
konaní odvodzuje od svojej účasti a postupu v zisťovacích konaniach, resp. v konaniach o posudzovaní
navrhovaných činností, ktoré predchádzali výstavbe automobilového závodu. V predmetnej veci je

nesporné, že stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa so žalobcom ako s účastníkom konania
od jeho začatia nekonal. Účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona o EIA pritom verejnosť získava
automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích konaniach, akými je i kolaudačné konanie.
Zo strany žalovaného bolo potrebné zrozumiteľne a jednoznačne vysvetliť vzťah medzi navrhovanou
činnosťou "Automotive Nitra Project" (ktorá sa po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať,

čo je výslovne uvedené v rozhodnutí zo zisťovacieho konania zo dňa 08.10.2015) a stavbou "Príprava
strategického parku" (ktorej súčasťou sú i povoľované objekty, čo vyplýva i zo žiadosti o vydanie
kolaudačného rozhodnutia), ktorá podľa tvrdenia žalovaného nebola predmetom posudzovania vplyvov
na životné prostredie a ani zisťovacieho konania.
8.Krajskýsúdďalejuviedol,ževpriebehukolaudačnéhokonaniaaždovydaniameritórnehorozhodnutia

(rozhodnutia o kolaudácii) bolo potrebné skúmať a vymedziť okruh účastníkov kolaudačného konania.
Správny orgán je povinný v každom štádiu správneho konania dbať o to, aby bol okruh účastníkov
konania správne určený a nemožno spochybniť ani jeho právo v odôvodnených prípadoch a na základe
skutkovejaprávnejargumentácievydaťrozhodnutieovylúčenízosprávnehokonania.Vpredmetnejveci
však takáto argumentácia absentuje a nemôže ju vytvoriť ani súd. S poukazom na uvedené krajský súd

vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa, ktorý sa bude ďalej zaoberať otázkou účastníctva žalobcu
v kolaudačnom konaní podľa zákona o EIA.
9. K námietke žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom
posudzovania vplyvov na životné prostredie krajský súd uviedol, že predmetom správnej žaloby v
predmetnej veci bolo preskúmanie procesného rozhodnutia o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania.

Zároveň nie je možné posudzovať ani otázku zaujatosti prednostu žalovaného, keďže túto námietku
žalobca v priebehu správneho konania nevzniesol (vzniesol ju oneskorene). Krajský súd neprisvedčil
tvrdeniu žalobcu, že ide o rozšírenie žalobného dôvodu podľa § 134 ods. 2 písm. b) SSP. Argumentácia
žalobcu, že v súdenej veci rozhodoval orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený len na základe
toho, že prednosta Okresného úradu Nitra sa stal v júni 2021 prokuristom v spoločnosti MH Invest, s.r.o.,

nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v tomto súdnom konaní. Rovnako
tak túto zákonnosť nespochybňuje ani zápis zo stretnutia, uskutočneného v januári 2020, z ktorého
taktiež nevyplýva zaujatosť prednostu žalovaného.
II. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
10. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote pribratý účastník konania (ďalej aj

„sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd
zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň sťažovateľovi priznal
náhradu trov kasačného konania. Namietal, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
dospel k nesprávnemu právnemu záveru, (i) keď uviedol, že žalobca získava automaticky účastníctvo
v kolaudačnom konaní za predpokladu, že bol účastníkom procesu posudzovania vplyvov na životné

prostredie. Nesprávny právny záver krajského súdu sťažovateľ vzhliadol aj v tom, že (ii) súd
považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné, pretože správny orgán nevysvetlil jednoznačne vzťah
medzi navrhovanou činnosťou „Automotive Nitra Project“ (o ktorej bolo rozhodnuté v zisťovacom konaní,
ktorého bol žalobca účastníkom, že sa nebude posudzovať) a stavbou „Príprava strategického parku“,ktorej súčasťou sú povoľované objekty a ktorá nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné
prostredie a ani zisťovacieho konania.
11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že žalobca nemal a nemohol byť účastníkom

kolaudačného konania. Dôvodil, že predmetom napadnutých rozhodnutí bolo procesné rozhodnutie v
kolaudačnom konaní realizované podľa príslušných ust. stavebného zákona (§ 76 a nasl.), nie konanie
podľa tretej časti zákona o EIA a súčasne tvrdil, že aplikácia ust. § 24 ods. 2 zákona o EIA je limitovaná
výlučne na následné (po konaní podľa tretej časti zákona o EIA nasledujúce) „povoľovacie konania k
navrhovanej činnosti alebo jej zmene“. Kolaudačné konanie nie je povoľovacím konaním k navrhovanej

činnosti alebo k jej zmene, t. j. nie je konaním, ktoré má na mysli ust. § 24 ods. 2 zákona o EIA. V tejto
súvislosti poukázal na definíciu navrhovanej činnosti a projektu v zmysle § 3 písm. f) zákona o EIA a čl.
1 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ z 13.12.2011. Kolaudačné
konanie nie je konaním o povolenie realizácie stavieb a nemenia sa ním fyzické aspekty lokality - na to
slúži výlučne územné konanie a následne stavebné konanie podľa stavebného zákona, nie kolaudačné
rozhodnutie, pretože v štádiu kolaudačného konania je už realizácia stavieb dávno povolená. Tento

záver vyplýva aj z ust. čl. 1 ods. 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ
z 13.12.2011.
12. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ zastával názor, že úprava účastníctva v stavebnom
zákone predstavuje osobitnú úpravu nielen vo vzťahu k úprave účastníctva podľa správneho poriadku
(§ 14), ale taktiež aj vo vzťahu k účastníctvu podľa zákona o EIA (§ 24 ods. 2), ktorý túto otázku rieši v

porovnaní so stavebným zákonom len všeobecne, bez presnej konkretizácie a pozitívnej enumerácie.
Dôvodil tiež, že právo účasti žalobcu v?kolaudačnom konaní nezakladá ani § 140c ods. 8 stavebného
zákona. Uvedené ustanovenie priznáva právo podať odvolanie aj osobám, ktoré neboli účastníkmi
kolaudačného konania, ak tomuto predchádzalo (zisťovacie) konanie podľa zákona o EIA, v rozsahu,
v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA, v žiadnom prípade

však nezakladá aj právo účasti tejto osoby v samotnom kolaudačnom konaní. Z tohto dôvodu nemožno
hovoriť o žiadnom porušení práv žalobcu v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie. Žalobca
ako dotknutá verejnosť mal na základe tohto ust. možnosť, v prípade, že by sa viedlo zisťovacie konanie,
ktorého bol účastníkom, podať kvalifikované odvolanie a v rámci neho namietať potenciálny nesúlad
vydaného kolaudačného rozhodnutia s rozhodnutím podľa zákona o EIA. Sťažovateľ tiež poukázal na

rozdiel medzi § 80 ods. 1, § 36 ods. 1 a § 61 ods.?1 stavebného zákona vo vzťahu k?oznámeniu o?
začatí konania. Navyše, zákon o?EIA neupravuje procesný postup povoľujúceho orgánu smerom k?
dotknutej verejnosti v?povoľujúcich konaniach. Ak by sa teda v?kolaudačnom konaní malo konať aj?s?
účastníkmi EIA, nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia by im malo byť oznámené začatie konania.
13. Pokiaľ ide o krajským súdom uvádzanú nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, ktorá bola

dôvodom pre ich zrušenie, sťažovateľ namietal, že správny orgán na strane 4 napadnutého rozhodnutia
jednoznačneuviedol,žestavba-„PrípravastrategickéhoparkuNitra-stavebnýobjektSO701Prekládka
VTL plynovodu“ nebola predmetom posudzovania a ani zisťovacieho konania. Keďže skutočnosť, že
stavba posudzovaná nebola, mal správny orgán za dostatočne preukázanú, bolo preňho zbytočné
zaoberať sa úvahami o vzťahu medzi stavbou, ktorú v kolaudačnom konaní povoľuje k užívaniu a

rôznymi navrhovanými činnosťami, ktoré boli predmetom zisťovacích konaní. Správnemu orgánu taktiež
ani neprináležalo zaoberať sa úvahami, či by žalobca bol účastníkom podľa zákona o EIA, ak by
stavba posudzovaná bola, resp. zaoberať sa úvahami, či stavba mala alebo nemala byť posudzovaná
z hľadiska jej vplyvov na životné prostredie. V kolaudačnom konaní správny orgánu posudzuje výlučne
súlad postavenej stavby so stavebným povolením a nie skutočnosti, ktoré predchádzali alebo mali

predchádzať samotnému stavebnému povoleniu.
14. Sťažovateľ záverom krajskému súdu vytýkal, že postupoval príliš formalisticky, keď nevzal do úvahy
proporcionalitu medzi oprávnenými záujmami žalobcu a oprávnenými záujmami ostatných účastníkov
konania, príp. obyvateľov mesta Nitra, a investorov v strategickom parku, ktorí z predmetnej stavby
majú jednoznačný prospech. Správny súd tiež neskúmal skutočnosť, či zrušením rozhodnutí je možné

privodiť iné vecné rozhodnutie v merite veci, pretože ak by to urobil, dospel by k tomu, že v merite
veci je rozhodnutie už právoplatné a stavba je už skolaudovaná. Poukázal v tejto súvislosti na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne napr. na rozhodnutie sp. zn.
4Sž/98-102/2002.
15. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 17.03.2022, v ktorom uviedol, že

napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za zákonný. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť
ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Podľa názoru žalobcu je v predmetnej veci zrejmé, že kto bol účastníkom konania podľa zákona o
EIA, je automaticky účastníkom aj kolaudačného konania. Orgány verejnej správy okruh účastníkovkonania neurčili správne, pretože nekonali s?účastníkmi, ktorí boli účastníkmi zisťovacieho konania na
navrhovanúčinnosť„AutomotiveNitraProject“,medziktorýmibolajžalobca,čov?konanínebolosporné.
Mal za to, že na určenie okruhu účastníkov konania sa uplatní zákon o?EIA ako lex specialis, teda vždy

bude účastníkom konania aj ten, kto spĺňa znaky dotknutej verejnosti, ktorá sa v?procese posudzovania
vplyvov na životné prostredie správala v?zmysle §?24 ods. 3 a?ods. 4 zákona o?EIA. Predmetné
konanie je totiž vedené vo vzťahu k?stavbe, ktorá bola predmetom procesu EIA, ktorého sa žalobca
procesne zúčastnil, čiže je účastníkom aj všetkých následných povoľovacích konaní. Žalobca namietal,
že v dôsledku procesného postupu prvostupňového orgánu vznikla situácia, že o jeho odvolaní proti

kolaudačnému rozhodnutiu nie je ani doteraz rozhodnuté. Vzhľadom na zákonný predpoklad účastníctva
uvedený v § 24 ods. 2 zákona o EIA orgán verejnej správy nemôže ani teoreticky polemizovať, či
sa výsledky povoľovacích konaní priamo alebo nepriamo dotýkajú osoby, keď v?zmysle § 44 ods. 1
ÚstavySlovenskejrepublikymákaždýprávonapriaznivéživotnéprostredie,tedaneobstojíaniargument
orgánov verejnej správy, že v?blízkosti predmetných stavieb žalobca nevlastní žiadny pozemok. Pokiaľ
nebolo riadne rozhodnuté o?jeho odvolaní, nemožno považovať zo zákonného hľadiska kolaudačné

konanie za právoplatne skončené. Záverom žalobca poukázal na skutočnosť, prednosta Okresného
úradu v?sídle kraja dostal v?júni 2021 funkciu prokuristu a?štatutára spoločnosti MH Invest s.r.o.
(sťažovateľ) a rozsiahlo popísal svoje pochybnosti o jeho nezaujatosti pri rozhodovaní.
16. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 09.03.2022 vyjadril súhlas s kasačnou
sťažnosťou pribratého účastníka a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie

zastavil. Podľa názoru žalovaného žalobca nemôže byť účastníkom konania podľa zákona o EIA.
Žalobca v žalobe namietal to, že mu ministerstvo a stavebný úrad neumožnili uplatňovať práva
účastníka konania v kolaudačnom konaní č. OU-NR-OVBP2-2016/033157, ktorého predmetom bola
stavba „Príprava Strategického parku Nitra - objekt SO 701 Prekládka VTL plynovodu“ realizovaná v
katastrálnom území Mlynárce. Podľa § 18 zákona o EIA predmetom posudzovania podľa tretej časti

tohto zákona sú činnosti uvedené v prílohe č. 8.. Činnosť „prekládka plynovodu“ sa v prílohe č. 8 zákona
o EIA nenachádza. Žalovaný súhlasil so sťažovateľom, že žalobca nie je účastníkom konania podľa
zákona o EIA, pretože kolaudácia plynového potrubia nie je posudzovanou činnosťou. Vzhľadom na to,
že pri povolení preložky plynovodu nebolo predmetom posudzovania podľa tretej kapitoly zákona o EIA,
žalobca nemohol prejaviť záujem podľa § 24 ods. 3 a 4 zákona o EIA a stať sa účastníkom konania

podľa § 24 ods. 2 uvedeného zákona.
III. Konanie na kasačnom súde
17. Prejednávaná vec bola dňa 02.06.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky, ako súdu príslušnému na konanie a?rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k?danému
dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S pod sp.

zn.: 4Svk/33/2022. Následne na základe § 27b rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky na rok 2024 v?znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do senátu 6S Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o?nej rozhodol v?zložení uvedenom v?záhlaví tohto
rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v?postavení kasačného súdu (§ 11 písm. h/ v spojení s §

438 ods. 2 SSP) (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo ?„kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho
súdu z?dôvodov a v rozsahu uvedenom v?podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, §?441?SSP a?§
453 SSP).
19. Kasačný súd s?ohľadom na?§?455 SSP nepovažoval za?potrebné nariadiť vo?veci pojednávanie
a?rozhodol o?kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení

dňa vyhlásenia v?súlade s § 137 ods. 4 SSP.
20. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou
a?včas. Súdny poplatok za?podanú kasačnú sťažnosť pribratého účastníka bol?uhradený.
21. Z predloženého administratívneho spisu kasačný súd zistil, že

správnemu orgánu prvého stupňa bol dňa 26.07.2016 doručený návrh na vydanie kolaudačného
rozhodnutia pre časť stavby „Príprava strategického parku Nitra - objekt: SO 701 Prekládka VTL
plynovodu“, v rozsahu tam uvedených stavebných objektov SO 701.1 Prekládka VTL plynovodu DN 300,
SO 701.2 Prekládka katódovej ochrany VTL plynovodu v k.?ú. Q., J., G. a Č. stavebníka MH Invest,
s.r.o. V návrhu je uvedené, že na stavbu vydal Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky dňa

16.12.2015 stavebné povolenie č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026;
správny orgán prvého stupňa vydal dňa 28.07.2016 oznámenie o začatí kolaudačného konania na
uvedenú stavbu s konkretizáciou parciel v k. ú. Q., J.H., G. a Č., na ktorých sa stavba realizovala.
Zároveň zvolal na 24.08.2016 ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Účastníci boli poučení, ženajneskôr na ústnom pojednávaní sa môžu k?podkladom vyjadriť, lebo na neskôr podané námietky
neprihliadne;
žalobca v podaní zo dňa 23.08.2016 označenom ako „Stanoviská, pripomienky a námietky účastníka

konania k oznámeniu o začatí kolaudačného konania č. OU-NR-OVBP2-2016/033157-002 zo dňa 28.
07. 2016“ uviedol, že je účastníkom konania s poukazom na skutočnosti vymedzené v ods. 3 tohto
rozsudku [Dôvodil zároveň, že dňa 4.7.2016 podal na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky, odbor Štátnej stavebnej správy, sp. zn.: 13507/2016/B625-SV/26533/Pek zo dňa 26.4.2016;

z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal kolaudačné konanie prerušiť, resp. zastaviť z dôvodu, že
stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie v súlade s príslušnými ust. stavebného zákona
a ani konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona o EIA];
okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný stavebný úrad, vydal rozhodnutie
pod č. OU-NR-OVBP2-2016/033157-010 dňa 30.08.2016 (podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.10.2016), ktorým žalobcu vylúčil z konania vo veci návrhu na?vydanie kolaudačného rozhodnutia

podaného spoločnosťou MH Invest, s.r.o. [Rozhodnutie o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania
stavebný úrad, okrem iného, odôvodnil s poukazom na ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý
vymedzuje účastníkov kolaudačného konania. Uviedol, že?pozemky vo vlastníctve žalobcu nie sú
žiadnym spôsobom stavbou dotknuté, nie sú ani susediacimi pozemkami, a preto nie sú jeho vlastnícke
práva predmetnou stavbou žiadnym spôsobom dotknuté.] Žalobcovi bolo rozhodnutie doručené dňa

07.09.2016 do?vlastných rúk.;
žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy a
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím č. 24338/2016/B625-SV/62456/
Pek, zo dňa 10.10.2016 tak, že odvolanie zamietlo a potvrdilo procesné rozhodnutie Okresného úradu
Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky [Ministerstvo sa stotožnilo s právnym názorom okresného

úradu. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dodalo, že žalobcovi neprináleží postavenie
účastníka konania ani podľa ust. § 140c ods. 8 stavebného zákona, keďže navrhovaná činnosť - stavba
„Príprava strategického parku Nitra - objekt: SO 701 Prekládka VTL plynovodu“ nebola predmetom
posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania podľa zákona o EIA. K ďalším
námietkam žalobcu týkajúcich sa meritórneho rozhodnutia či predchádzajúcich ukončených konaní vo

veci predmetnej stavby a námietkam súvisiacich s konaniami vo veci iných stavieb sa ministerstvo
nevyjadrovalo, keďže procesné konanie prebiehajúce v rámci meritórneho konania je samostatným
správnym konaním týkajúcim sa konkrétnej stavby.]
22. Kasačný súd poznamenáva, že v?zmysle zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a?dopĺňa
zákon č. 575/2001 Z. z. o?organizácií a?činnosti vlády a?organizácií ústrednej štátnej správy v?znení

neskorších predpisov, a?ktorým sa menia a?dopĺňajú niektoré zákony, od?1.?januára 2023 došlo k
prechodu práv a povinností v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších
všeobecne záväzných právnych predpisov z?Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na
Úrad pre územné plánovanie a?výstavbu Slovenskej republiky.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

23. Najvyšší správny súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo?vzťahu k
napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s?obsahom administratívneho a?
súdneho spisu, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
24. S?ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo posúdiť, či krajský
súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP], keď zrušil

napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu a?vec vrátil
stavebnému úradu na ďalšie konanie z?dôvodu, že orgány verejnej správy postupovali nesprávne,
keď vylúčili žalobcu ako účastníka konania z?kolaudačného konania bez náležitého vysporiadania sa s
argumentáciou žalobcu o jeho účastníctve podľa zákona o EIA.
25. Kasačný súd v?nadväznosti na uvedené zistil, že v kasačnom konaní boli?rovnaké právne otázky v?

obdobnej veci už právoplatne posúdené najvyšším správnym súdom v?rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021
z?30.11.2022. Zohľadniac túto skutočnosť, kasačný súd v?súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostnému
bodu sťažovateľa poukazuje na?odôvodnenie skôr vydaného rozsudku najvyššieho správneho súdu sp.
zn. 3Svk/21/2021 z?30.11.2022, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožňuje a v príslušnom rozsahu
ho uvádza.

„30. Správny súd v?napadnutom rozsudku dospel k?záveru, že správne orgány postupovali v?rozpore
so zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78
ods. 1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o?EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania
sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o?EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v?konaniach
uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k?navrhovanej činnosti
alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak?jej účasť v konaní už nevyplýva

z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s?pojmom
„zainteresovaná verejnosť“)
32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods.
2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred

dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla
dotýkať.
33. Ako vyplýva z?citovaných ustanovení, zákon o?EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá
verejnosť, ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o?EIA (postup?podľa odseku 3 alebo odseku 4),
je následne ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným
zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon

zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34
ods. 1 stavebného zákona) ako?aj v?stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od
územného a?stavebného konania, stavebný zákon v?kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti
postavenie účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného
konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba

umiestnená (účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v?
prejednávanom prípade nebolo preukázané a?ani tvrdené, že išlo o?zmenu stavby). Dochádza tak k?
významovému stretu dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v?danom prípade bolo vyložiť oba
tieto zákony v?súlade s?požiadavkami na?výklad práva uvedenými v?čl. 3 a?4 Civilného sporového
poriadku v?spojení s § 5 ods. 1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a?odôvodniť svoj záver.

34. Správny súd v?napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za
„povoľovacie konanie“ v?zmysle zákona o?EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a?preto
sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred?ustanovením § 78 ods. 1 stavebného
zákona.
35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z?ktorých ustanovenie §

24 ods. 2 zákona o?EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa
životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)
ako aj v?Smernici č. 2011/92/EÚ o?posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na
životné prostredie (ďalej?len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a?čl. 9) a?smernica o?EIA (čl.?

11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v?ktorých prebieha?povoľovanie činností, musí byť
zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o?povolení týchto činností a?následne im
musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.
36. Aarhuský dohovor a?tiež Smernica o?EIA práva verejnosti na účasť v?administratívnom alebo
súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o?EIA, ktorá je implementovaná

do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo
orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a?pojem
„projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného
prostredia a krajiny, vrátane?ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené
definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje

tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb
alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v?zmysle článku 1
ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod
24) alebo, že pokračovanie v?prevádzke existujúcej skládky je?„povolením“ v?zmysle článku 1 ods.?2
smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta

prostredníctvomprácčizásahovmeniacichich?fyzickýstav,ktorémôžumaťpodstatnýnepriaznivývplyv
na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31).
37. Rovnako zákon o?EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu
vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo
zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o?EIA, v?zhode so Smernicou

EIA,realizáciustavieb,inýchzariadení,realizačnýzámeraleboinýzásahdoprírodnéhoprostrediaalebo
do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o?EIA).
38. V?zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona?o?EIA a?
rozhodovacej praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na?rozhodovaní a?jej prístup k?súduje potrebné spájať len s?tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác
či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané,
ak?napr.?stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o?EIA, povoľovacími procesmi,

ktoré na ňu nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a?nie iné konania,
ktoré by mohli súvisieť s?prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby
a?nezasahujú do stavby či krajiny.
39.Použijúctaktozadefinovanévýchodiskákasačnýsúdposúdil,akúpovahumá?kolaudačnépovolenie
alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia §?76 až?84 stavebného zákona,

ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa?kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým
sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez?ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje
realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie
o?umiestnení stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito
povoleniami sú, keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania
aj konanie o?zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k?realizácii prác, v?takom

prípade je aj kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v?zmysle zákona o?EIA
(v súlade s § 78 ods. 2 stavebného zákona).
40.Aktedapodľa§24ods.2zákonao?EIAmádotknutáverejnosťpostavenieúčastníkav?povoľovacom
konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že?ide len o?také
povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj

zákona o?EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie
povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej
krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o?EIA nevzniká postavenie účastníka
kolaudačného konania. Záver správneho súdu o?postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako
účastníka kolaudačného konania podľa §?24 ods. 2 zákona o?EIA bez posúdenia ďalších skutočností

preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.
41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v?zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa
ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa?zákona o?EIA, má
právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v?rozsahu, v?akom sa namieta
nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8

sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania (§?140c?ods.?10 stavebného zákona). Z?uvedeného
vyplýva, že žalobca v?postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka
kolaudačného konania, ale?podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a?následne bol aj oprávnený
podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o?odvolaní v?pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178
SSP).“

26. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel kasačný súd k?záveru, že kasačná sťažnosť
sťažovateľa bola dôvodná a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP
vychádzal z?nesprávneho právneho posúdenia vo veci účastníctva žalobcu v?kolaudačnom konaní.
27. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a?vec vrátil na ďalšie konanie podľa
§ 462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v?Bratislave, a?to s?odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona

č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Úlohou správneho súdu v?ďalšom konaní bude opätovne posúdiť účastníctvo v?
kolaudačnom konaní.
28. V?ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o?nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).

29. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.