Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214205486
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8214205486.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD., v spore žalobcov 1/ Ľ. K., narodenej
XX. I. XXXX, H. - S. W., I. XXXX/X, 2/ Ľ. T., narodenej XX. N. XXXX, H. - S. W., R. XXXX/XX, 3/ I.Á.
G., narodeného XX. G. XXXX, Y., R. XXXX/XX, (právny nástupca po Z. G., narodenej XX. N. XXXX,
zomrelej XX. N. XXXX, naposledy bytom F., T.), 4/ Y. G., narodeného XX. N. XXXX, H. - S. W., X. XXXX/
XX, zastúpených JUDr. Vieroslava Vočková, advokát s.r.o., Prešov, Slovenská 69, IČO: 47 250 631, proti
žalovaným 1/ Mgr. N. Y., narodenému XX. Z. XXXX, H., C. XXXX/XX a 2/ Ing. U. Š., narodenej XX. G.
XXXX, H., C. Š. R. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o určenie, že vec patrí

do dedičstva, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 6C/155/2014, o dovolaní žalobcov proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 03. mája 2023 sp. zn. 13Co/26/2023 a o návrhu žalobcov
na pristúpenie ďalších subjektov do konania takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcov na pristúpenie ďalších subjektov do konania z a m i e t a.
Dovolanie z a m i e t a.
Žalovaným spoločne a nerozdielne p r i z n á v a od žalobcov spoločne a nerozdielne náhradu trov
dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. marca

2020 sp. zn. 6C/155/2014 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že žalobkyňa 1/ je
podielovou spoluvlastníčkou parcely C KN č. 4221/3 kat. úz. H. v podiele 1/2 a určenia, že N. G. bol
ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti a v 1/6 táto patrí do dedičského
konania po ňom, že nebohý N. G. bol ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti
v rozsahu 1/6 a táto patrí do dedičského konania po ňom, ako aj určenia, že nebohý Y. G. bol ku
dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v rozsahu 1/6 a táto patrí do dedičského
konania po ňom. Urobil tak po zistení, že pôvodná parc. č. 515/23 zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici

č. 165, S. W., ako lúka v celosti vo vlastníctve N. C., zodpovedajúca EN parc. č. 1908/15 o výmere 1
771 m2, bola geometrickým plánom č. 915-153-67 z 09. 10. 1967 zrušená a zlúčená do parcely EN
č. 1908/14, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 9 920 m2. Z rozhodnutia č. 1393/68-377 zo 06.
05. 1968 bolo zistené, že táto parcela bola predmetom vyvlastňovacieho konania vedeného Odborom
výstavby a energetiky ONV v Bardejove na žiadosť Čs. štátne Bardejovské kúpele z 28. 03. 1968
dokumentovanej v zmysle § 45 vyhlášky č. 144/59 Úr. V.; tejto žiadosti predchádzalo konanie zo 17. 04.
1967 v kancelárii MNV S. W.. Uvedeným rozhodnutím malo dôjsť k vyvlastneniu okrem iného aj parcely

mpč. 515/23 vedenej v záp. č. 165 stotožnenej s parcelou EN č. 1908/15 vo výmere 1 771 m2, vlastnícky
vedenej na N. C., S. W. Č.. XX, a to za náhradu v náhradnom pozemku, ktorý mal podľa rozhodnutia
č. 1393/98-377 na písomnú žiadosť poskytnúť finančný odbor ONV v Bardejove. Nesporné bolo, že
žalobcomaniichprávnympredchodcomzavyvlastňovanýpozemoknáhradnýpozemokpridelenýnebol.Sporné bolo, či rozhodnutie Odboru výstavby a energetiky ONV v Bardejove č. 1393/68-377 zo 06. 05.
1968 nadobudlo právoplatnosť, keďže N. C. v čase vyvlastňovacieho konania nemal právnu subjektivitu
z dôvodu úmrtia (XX. XX. XXXX) pred podaním žiadosti o vyvlastnenie z 28. 03. 1968. Pod pol. v. z.

7/1969 bolo na podklade rozhodnutia doručeného ONV dňa 20. 06. 1969 (zn. 2215/68-II) zapísané v
evidencii nehnuteľností zrušenie parcely EN č. 1908/15 o výmere 1 771 m2 na meno N. C. a jej zlúčenie
s parcelou EN č. 1908/14, ktorej výmera bola zmenená na 9 920 m2. Rovnako bola zapísaná zmena
vlastníka zlúčenej parcely EN č. 1908/14 na Čs. štát - Čs. štátne kúpele Bardejovské kúpele na podklade
„Rozhodnutia ONV - odboru výstavby Vsl. KNV v Košiciach a geometrického plánu č. 915-153-67“. Na

základe tohto zápisu začala byť parcela EN č. 1908/14, pôvodne kat. úz. S. W., neskôr kat. úz. H.,
vedená na Čs. štát - Čs. štátne kúpele Bardejovské kúpele na LV č. XXXX. Po technicko-hospodárskom
meraní bola parcela EN č. 1908/14 prečíslovaná na parc. EN č. 4221/1, zastavaná plocha o výmere 9
039 m2 a súčasne začali byť na označenom liste vlastníctva vedené aj parcely EN č. 4221/2, zastavaná
plocha o výmere 120 m2 a EN č. 4222, zast. plocha o výmere 631 m2. Pod pol. v. z. 246/94 bol zrušený
LV č. XXXX, kat. úz. H. a nehnuteľnosti tam vedené boli prepísané na LV č. X, na ktorom bolo vedené

vlastníctvo pre Slovenské liečebné kúpele Bardejovské Kúpele, IČO: 00 165 417. Na LV č. X pre kat.
úz. H. bola parcela č. 4221/1 vedená pod por. č. 214 najskôr o výmere 9 039 (9 038) m2, neskôr 8
629 m2, 501 m2 (čo vyplýva zo zápisu geometrického plánu vyhotoveného spoločnosťou Geocomp
Bardejov, s.r.o. 06. 05. 2016 pod č. 33/2016 na vytvorenie parciel C KN č. 4222, 4221/2, 4221/6-4221/12)
a nakoniec bola parcela C KN č. 4221/1, zastavaná plocha o výmere 501 m2 odpísaná na iný LV na

základe prevodu kúpnou zmluvou z 23. 01. 2017 na spoločnosť Cerberus invest group, s.r.o., 086 31
Bardejovské kúpele 2037, IČO: 43 843 964. Žiadosťami zo dňa 12. 06. 2014, 10. 04. 2008, 06. 05. 2008,
31. 03. 2008 bol pôvodný žalovaný vyzývaný k predloženiu listinných dôkazov o nadobudnutí vlastníctva
parcely mpč. 515/23, ako aj k náprave prípadného nezákonného zabratia uzavretím prevodnej zmluvy
k pozemku na žalobkyňu 1/. Žiadosťou z 15. 04. 1996 doručenou pôvodnému žalovanému 17. 04. 1996

Y. G. (právny predchodca žalobcu 4/) požiadal o vyplatenie finančnej náhrady za parcelu mpč. 515/23,
roľa o výmere 1 277 m2, ktorá mala byť vyvlastnená rozhodnutím č. 1393/68 zo 06.05.1968. Pozemkový
úrad v Bardejove rozhodnutím č. 110/1992 z 15. 06. 1992 podľa § 9 ods. 4 zák. č. 229/1991 Zb. o
úprave vlastníckych práv k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku rozhodol, že I. N. (uvedená aj vo
vyvlastňovacom rozhodnutí č. 1393/68-377 zo 06. 05. 1968) spĺňa podmienky pre vydanie nehnuteľnosti

podľa § 6 ods. 1 písm. h) označeného zákona z dôvodu, že pozemok v kat. úz. S. W. pôvodne vedený v
PK záp. č. 159, mpč. 515/24 pod B8g a B12g v podiele 19/180-in na jej mene, roľa o výmere 2 139 m2,
prešiel do vlastníctva štátu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady. Zároveň podľa § 11 ods. 2
označeného zákona Pozemkový úrad v Bardejove rozhodol, že I. N. má právo, aby sa jej bezodplatne
previedli do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu a správe SPF a ak s prevodom nebude súhlasiť,

má nárok na náhradu podľa § 16 ods. 1 označeného zákona. N. G., Y. G. a N. I. na rokovaní dňa 18.
03. 1968 na Miestnom národnom výbore v S. W. vo veci vyriešenia pozemkov pre výstavbu skleníka v
Bardejovských Kúpeľoch nevzniesli výhrady voči odpredaju pozemkov, ale namiesto ponúkanej kúpnej
ceny 3,20,- Kčs za 1 m2 požadovali vyplatenie sumy 10,- Kčs za 1 m2. Podľa rozhodnutia Mestského
národného výboru, odboru výstavby v Bardejove z 01. 12. 1974 došlo (zrejme k vyvlastneniu, pozn.

dovolaciehosúdu)vprospechČsl.štátuMsNVvBardejovezaúčelomzriadeniaLesoparkuBard.Kúpele
aj parciel mpč. 840 a 882, záp. č. 10 vo výmere 8 632 m2, ku ktorým mali vedené vlastnícke práva aj N.
I. v 3/24 - inách a N. G., N. G. a Y. G. po 1/24-ine, celkovo ocenených v sume 863,- Kčs, náhradu ktorú
bol žiadateľ povinný vložiť na účet Š. G. v Bardejove do 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia. V čase vedenia dedičského konania (r. 1976) po N. C., zomr. XX. XX. XXXX (sp.

zn. D 147/76) na osobu poručiteľa boli vedené nehnuteľnosti vedené v poz. kn. záp. č. 95 pod mpč.
877 roľa o výmere 9 891 m2 v 72/1584-inách, v PK záp. č. 135 pod mpč. 353 roľa o výmere 2 697
m2 v 1 a v poz. kn. záp. 165 pod mpč. 515/23 roľa o výmere 1 277 m2 v 1/1-ine, kat. úz. S. W..
Na pojednávaní konanom 23. 03. 1976 prítomní dedičia odhadli cenu dedičstva sumou 1.240,- Kčs a
prehlásili, že časť z týchto nehnuteľností bola vyvlastnená za protihodnotu 180,- Kčs, zloženú v G..

Š.. G. a zbytok poľnohospodárskych nehnuteľností je združený v JRD. Štátne notárstvo v Bardejove
uznesením z 23. 03. 1976 potvrdilo, že majetok poručiteľa pozostávajúci z nehnuteľností označených
vyššie, ktorých časť bola vyvlastnená, nadobudli vnuci N. I. v 1-ine a N. G., N. G. a Y. G. spolu v 1-ine.
Podľa odôvodnenia uznesenia sa predmetom dedenia stali poľnohospodárske nehnuteľnosti v menšej
výmere, združené v JRD. Opravným uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. D 147/1976 z 23. 07.

2014 bolo v uznesení Štátneho notárstva sp. zn. D 147/76 z 23. 03. 1976, ktoré nadobudlo právoplatnosť
04. 05. 1976 opravené označenie mpč. 515/23 v poz. kn. záp. č. 165. Dedičmi N. I., nar. XX. XX. XXXX,
zomrelého XX. XX. XXXX boli bývalá manželka I. I., nar. XX. XX. XXXX, N. I. nar. XX. XX. XXXX, Q. I.,
nar. XX. XX. XXXX, žalobkyňa 1/ a I. I., nar. XX. XX. XXXX. Podľa rozhodnutia sp. zn. D 188/90 z 21. 08.1990 mala nadobudnúť mpč. 515/23 v záp. č. 515/53 v podiele 1 - iny žalobkyňa 1/, podľa doplňujúceho
lustra z 10. 12. 1991 bola označená nehnuteľnosť v označenej poz. kn. záp. vedená na meno N. C. a v
evidencii nehnuteľností bol pre dotknuté parcely vedený tzv. hluchý list vlastníctva č. XXX bez uvedenia

parcelného čísla a ostatných identifikačných údajov pozemkov zapísaných na základe rozhodnutia D
147/76 podľa PK záp. č. 95, 135 a 165. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 3D/30/2012 z 30. 08. 2012 po Y.
G., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX prichádzajú do úvahy ako dedičia N. R., nar. XX. XX. XXXX,
I. C., nar. XX. XX. XXXX, G. G., nar. XX. XX. XXXX a žalobca 4/. Z obsahu tohto rozhodnutia nevyplýva,
že by predmetom dedenia bola parcela mpč. 515/23, kat. úz. S.Á. W., alebo iná s ňou stotožnená parcela

reg. C KN. Z osvedčení o dedičstve sp. zn. 3D 143/2012 z 18. 09. 2013 a sp. zn. D 179/95 z 19. 05. 1998
vyplynulo, že po N. G., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX prichádzajú do úvahy ako dedičia I. G.,
nar. XX. XX. XXXX a žalobkyňa 3/, pričom predmetom dedenia nebola parcela mpč. 515/23, kat. úz. S.
W., alebo iná s ňou stotožnená parcela reg. C KN. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 6D 23/2016 z
13. 07. 2016 a osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 808/94 z 27. 08. 1996 po N. G., nar. XX. XX. XXXX,
zomr. XX. XX. XXXX prichádzajú ako dedičia do úvahy žalobkyňa 2/, I. N., nar. XX. XX. XXXX, S. G., nar.

XX. XX. XXXX a K. I., nar. XX. XX. XXXX. Z obsahu rozhodnutí nevyplýva, že by predmetom dedenia
bola parcela mpč. 515/23, kat. úz. S. W., alebo iná s ňou stotožnená parcela reg. C KN.“
1.2. Súd prvej inštancie aplikujúc § 77, § 137 písm. c), § 191 Civilného sporového poriadku (ďalej aj
„CSP“) a § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že bola splnená podmienka
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, no nebola splnená podmienka nerozlučného

spoločenstva, nakoľko ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie v spore musí vzťahovať
navšetkýchdedičov.Uviedol,žekonaniasanezúčastňovalivšetcidedičiapôvodnéhopozemnoknižného
vlastníka N. C., zomr. 02. 03. 1905, respektíve právni nástupcovia jeho dedičov, ktorými boli N. I., pričom
právna subjektivita okrem žalobkyne 1/ trvala minimálne aj u I. I. nar. XX. XX. XXXX a I. I. nar. XX. XX.
XXXX. Rovnako u N. G., kedy právna subjektivita ku dňu rozhodovania súdu okrem žalobkyne 2/ trvala

aj u I. N., nar. XX. XX. XXXX a S. G., nar. XX. XX. XXXX i K. I. nar. XX. XX. XXXX. Vo vzťahu k N. G.
okrem žalobkyne 3/ svedčala právna subjektivita aj pre I. G. nar. XX. XX. XXXX a vo vzťahu ku Y. G.
svedčala subjektivita okrem žalobcu 4/ aj N. R. nar. XX. XX. XXXX, I. C., nar. XX. XX. XXXX a G. G., nar.
XX. XX. XXXX. Vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa žalobcovia 2/ až 4/ domáhali určenia parcely C KN
č. 4221/3 v podiele po 1/6 do dedičstva po N. G., N. G. a Y. G. sa konania nezúčastnili všetci ich dedičia

napriek tomu, že ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP, čo odôvodňuje zamietavé rozhodnutie.
1.3. Rovnakou procesnou vadou bolo podľa okresného súdu konanie postihnuté aj vo vzťahu k žalobe
žalobkyne 1/ o určenie podielového spoluvlastníctva s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 k parc. C
KN č. 4221/3, nakoľko parcela mpč. 515/23 predmetom dedenia po N. C. nebola, pretože bola osem
rokov predtým predmetom vyvlastňovacieho konania, o čom mali vedomosť aj účastníci dedičského

konania pod sp. zn. D 147/1976; poukázal aj úradný záznam spísaný na MNV v S. W. 18. 03. 1968
predpodanímžiadostiovyvlastnenieONVžiadateľomČeskoslovenskýmištátnymikúpeľmiBardejovské
kúpele. Pre záver o tom, že išlo o mylné vyhlásenie dedičov nepostačuje poukaz na rozhodnutie
MNV Bardejov z 01. 12. 1974 obsahujúceho odlišnú cenu náhrady vyvlastneného pozemku (863,-
Kčs) v porovnaní so sumou uvedenou účastníkmi dedičského konania (180,- Kčs), keďže pozemky

mpč. 840 a 822 vedené v PK zápisnici č. 10 S. W. boli už v tom čase vlastníctvom dedičov N. C. na
rozdiel od poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré boli v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D
147/1976 prejednané. Vykonanie dôkazov, ktoré by preukazovali, že iná parcela, ktorej bol poručiteľ
vlastníkom, mohla byť v inom vyvlastňovacom konaní predmetom vyvlastnenia nebolo navrhnuté, preto
jediná parcela vedená na meno poručiteľa, ktorá bola pred vedením dedičského konania v roku 1976

vyvlastňovaná,bolaparcelampč.515/23S.W..Jedinoumožnosťoubolodomáhaťsaurčenia,žeparcela
C KN č. 4221/3 v podiele 1/2 patrí do dedičstva po N. I., respektíve N. C., a to v konaní, ktorého
účastníkmi by boli všetci dedičia pripadajúci do úvahy.
1.4. Okresný súd z obsahu LV č. X kat. úz. H. zistil vlastnícke zmeny týkajúce sa parcely C KN č. 4221/1
na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena a konštatoval, že v tejto časti žaloba

nebola v čase rozhodnutia okresného súdu vedená proti aktuálnym vlastníkom, čo je ďalším dôvodom jej
zamietnutia (nedostatok vecnej pasívnej legitimácie). Vzhľadom aj na dĺžku súdneho konania súd prvej
inštancie nevyhovel návrhu na pripustenie nových subjektov do konania, čo by vyžadovalo ďalší časový
priestor pre oboznámenie sa nových subjektov v konaní s týmito úkonmi, ďalšie procesné rozhodnutia
a doplnenie naviazaného dokazovania.

1.5. Nad rámec zistených nedostatkov okresný súd konštatoval, že vykonané dokazovanie
nenasvedčuje tomu, aby žalobcovia boli úspešní v konaní, nakoľko si mohli uplatniť reštitučný nárok
na pôvodnú parcelu mpč. 515/23. Zároveň konštatoval, že nedostatok doručenia vyvlastňovacieho
rozhodnutia ONV z 06. 05. 1968 N. C. nebol preukázaný. Rozhodnutie pozemkového úradu č.110/1992 z 15. 06. 1992 právoplatnosť rozhodnutia z 06. 05. 1968 nespochybňuje, keď osobe
uplatňujúcej nárok na vydanie nehnuteľnosti podľa zák. č. 229/1991 Z. z. uznáva ako dôvodný z dôvodu
vyvlastnenia nehnuteľnosti bez vyplatenia náhrady. Ak by aj došlo k prevzatiu parcely mpč. 515/23

bez právneho dôvodu, žalovanému k nej muselo vzniknúť vlastnícke právo vydržaním v zmysle vtedy
platných právnych predpisov, a to najneskôr uplynutím 10-tich rokov od uplynutia lehoty pre uplatnenie
reštitučného nároku, t. j. 01. 01. 2003, nakoľko táto nehnuteľnosť ako súčasť parcely EN č. 1908/14
po prečíslovaní na č. 4221/1 bola preukázateľne od 20. 06. 1969 vedená v evidencii nehnuteľností
na právneho predchodcu žalovaného, a to Československý štát a následne prepísaná na LV č. X pod

položkou 246/94 na Slovenské liečebné kúpele Bardejovské kúpele a po privatizačnom procese na
žalovaného.Žalovanývrátanejehoprávnychpredchodcovnehnuteľnosťdlhodobodobromyseľneužívali
na základe titulu, ktorým bolo rozhodnutie zo 06. 05. 1968 bez toho, aby mohli mať reálnu vedomosť
o tom, že toto rozhodnutie nie je právoplatné. To, že nehnuteľnosť bola dlhodobo užívaná žalovaným,
respektíve jeho právnymi predchodcami vyplýva aj z tvrdení samotných žalobcov, pričom v užívaní
pozemku do roku 2008 žalovaný nebol rušený. Poskytnutie náhrady štátom nemá žiadny vplyv na

oprávnenosť držby žalovaného, respektíve jeho právnych predchodcov. Rozhodnutie o vyvlastnení malo
konštitutívneúčinkybezohľadunastavzápisuvpozemkovejknihe,atodňomprávoplatnostiakovyplýva
z § 135 OZ v znení účinnom od 01. 04. 1964 do 31. 12. 1991. Zápis vlastníka N. C. v PK zápisnici č.
165 S. W. preto nepostačuje pre záver o skutočnej existencii jeho vlastníckeho práva, keď v evidencii
nehnuteľností vedenej od roku 1964 tieto nehnuteľnosti reálne zapísané neboli (bol k nim vytvorený len

tzv. hluchý list vlastníctva č. XXX) a v dedičskom konaní sp. zn. D 147/76 a D 188/90 boli prejednané
len na podklade pozemno-knižného vlastníctva bez identifikácie so stavom registra EN.
1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku s
poukazom na skutočnosť, že aj keď boli žalobcovia v konaní neúspešní, nebolo by spravodlivé priznať
náhradu trov konania žalovanému. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl okresný súd okrem rozdielnej

rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít v oblasti vzťahu reštitučných predpisov a Občianskeho
zákonníka aj v tom, že prípadné zaviazanie žalobcov na náhradu trov konania, ktoré malo napraviť
majetkovú krivdu z obdobia rokov XXXX až XXXX, by bolo nespravodlivým.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 26. januára 2021 sp. zn.

13Co/42/2020 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalovaného vstúpili žalovaný 1/ Mgr. N. Y.
a žalovaná 2/ Ing. U. Š., rozsudok (súdu prvej inštancie) v zmysle § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku potvrdil a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
3.1. Po zrušení rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 26. januára 2021 sp. zn. 13Co/42/2020 vo výroku,
ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 11. marca 2020 sp. zn. 6C/155/2014 a

vo výroku o trovách konania a vrátení veci odvolaciemu súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2023 sp. zn. 5Cdo/34/2022 odvolací
súd vo veci znovu rozhodol rozsudkom z 03. mája 2023 sp. zn. 13Co/26/2023 tak, že rozsudok
okresného súdu potvrdil a stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania ani náhradu trov
dovolacieho konania.

3.2. Odvolací súd za použitia § 387 ods. 2 CSP konštatoval, že nezistil iba všeobecne namietané
konanie súdu porušujúce práva odvolateľov (žalobcov) na spravodlivý proces ani všeobecne namietané
pochybenie podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (chýbala konkretizácia, ktoré dôkazy súd prvej inštancie
nevykonal a ani z obsahu zápisnice o pojednávaní z 11. marca 2000 nevyplýva prednes žalobcov na
doplnenie dokazovania, ktorý by súd prvej inštancie zamietol).

3.3. K odvolacej výtke týkajúcej sa nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým mal súd prvej inštancie
dospieť na základe vykonaného dokazovania (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) odvolací súd uviedol, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre
ktoré okresný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku; odvolacie dôvody boli len

zopakovaním argumentov prednášaných žalobcami pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa tento
dostatočne presvedčivo vyporiadal a svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré v podstate
odvolaním ani neboli vytýkané. Predložené dohody dedičov, datované dňa 10. 06. 2014 predstavovali
neprípustné novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, na ktoré odvolací súd nemohol prihliadať
ani sa nimi zaoberať. Na zdôraznenie správnosti záveru okresného súdu o nesplnení podmienky okruhu

účastníkov odvolací súd uviedol, že k takýmto rozhodnutiam dospeli najvyšší súd aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 8Cdo/94/2018 a III. ÚS 93/2019. Nemožno preto súhlasiť
s názorom odvolateľov, že nikoho nemožno nútiť, aby bol stranou sporu.3.4. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj odvolanie žalovaného voči výroku o náhrade trov konania
stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie o danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa pre
nepriznanie ich náhrady.

3.5. O trovách odvolacieho konania aj o trovách dovolacieho konania (sp. zn. 5Cdo/34/2022) odvolací
súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, keď považoval za spravodlivé aplikovať
rovnaké závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie s poukazom na charakter sporu aj na ďalšie
osobitosti prípadu.

4. Žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“) podali proti rozsudku odvolacieho súdu z 03. mája 2023
(ktorý zrejme len nedopatrením v úvode označili nesprávnou spisovou značkou 13Co/42/2020 pozn.
dovolacieho súdu) dovolanie podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Z dôvodu, že „okresný
súd dospel k názoru, že v predmetnom prípade nedošlo k naplneniu procesnej podmienky v podobe
zachovania nerozlučného spoločenstva“ navrhli, aby dovolací súd v zmysle § 79 CSP pripustil, aby „do
konania pristúpili ďalšie subjekty a odstránil sa tým nedostatok procesnej podmienky.....“. Argumentovali,

že súdy v zmysle § 161 ods. 3 CSP neurobili vhodné opatrenia pre odstránenie nedostatku procesnej
podmienky - zachovania nerozlučného spoločenstva. Nesúhlasili so záverom odvolacieho súdu, že
predmetom dedenia po neb. N. C.D. nebola parcela mpč. 515/23 z dôvodu jej vyvlastnenia. Žalobkyňa
1/ ale svoje vlastnícke právo odvodzuje od dedičského rozhodnutia z 21. 08. 1990 sp. zn. D 188/90 a
žalovaní (správne má byť zrejme uvedené žalobcovia pozn. dovolacieho súdu) 2/ až 4/ od dedičského

rozhodnutia z 23. 03. 1976 sp. zn. D 147/76 a dohody dedičov z 10. 06. 2014. Dovolatelia zdôraznili,
že rozhodnutie o vyvlastnení nebolo účastníkom konania riadne a zákonne doručené. Prehliadnuť
nemožno, že rozhodnutie o vyvlastnení bolo vydané voči zomrelým N. C.Š., Y.T. N., N. Š., Z. Š., F.
Š. a pod. Nesúhlasili tiež so záverom súdov, že nepreukázali nedoručenie oznámenia o vyvlastnení
nehnuteľnosti verejnou vyhláškou. Preukázanie oznámenia o vyvlastnení nie je reálne možné, ide

o tzv. negatívnu skutočnosť, pri ktorej treba aplikovať negatívnu dôkaznú teóriu. Pri posudzovanom
vydržaní nebola naplnená podmienka dobromyseľnosti. Uzavreli, že odvolací súd dospel k nesprávnym
skutkovým záverom, čím žalobcom znemožnil uskutočňovať ich procesné práva a došlo k porušeniu ich
práva na spravodlivý proces. V záverečnej časti dovolania dovolatelia uviedli, že odňatie vlastníckeho
práva bez vedomosti vlastníka z dôvodov, ktoré rozviedli, považujú za protizákonné.

5. Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu navrhli jeho odmietnutie uplatniac si náhradu trov dovolacieho
konania.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej len „najvyšší súd“ alebo

„dovolací súd“) sa najprv zaoberal návrhom dovolateľov podaným podľa § 79 CSP, aby do konania (na
strane žalobcov) pristúpili ďalšie subjekty. Dovolací súd takýto návrh zamietol, pretože v zmysle § 438
ods. 2 CSP sa na dovolacie konanie nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov, ktoré dovolaciemu
súdu neumožnilo návrhu vyhovieť. Pre úplnosť sa žiada dodať, vychádzajúc z dovolacej argumentácie
žalobcov, že nedostatok nerozlučného procesného spoločenstva nie je procesným nedostatkom, na

odstránenie ktorého má súd v zmysle § 161 ods. 3 CSP urobiť vhodné opatrenia (akým je napr.
nedostatok právomoci alebo príslušnosti súdu, prekážka litispendencie alebo nedostatok procesnej
spôsobilosti).

7. Následne najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana,

v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom
(§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP, časť vety pred bodkočiarkou) dospel k
záveru, že dovolanie treba zamietnuť.

8. Dovolatelia vyvodzovali prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého dovolanie je

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).9.2. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú a) zásah súdu
do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane,
aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

9.2.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil

sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
9.2.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia
spravodlivosti).

10. Pokiaľ dovolatelia namietali porušenie svojho práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávnych
skutkových záverov, dovolací súd opakuje (pozri napr. skoršie rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/54/2022), že

dovolanie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri
ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové
závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z
toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej
inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (porov. §

442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd).
Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a
druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd má iba možnosť vyhodnotiť
a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,
deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté

skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle
§ 420 písm. f) CSP.

11. Z obsahu spisu a z rozsudkov súdov nižších inštancií je zrejmé, že okresný súd žalobu zamietol

predovšetkým pre nedostatok v okruhu osôb, ktoré mali z titulu nerozlučného spoločenstva vystupovať
na strane žalobcov. Uviedol, že konania sa nezúčastňovali všetci dedičia pôvodného pozemnoknižného
vlastníka N. C., zomrelého XX. XX. XXXX, respektíve právni nástupcovia jeho dedičov. Konania o
určenie, že pozemok - parcela C KN č. 4221/3 v podiele po 1/6 patrí do dedičstva po N. G., N. G. a Y.
G. sa nezúčastnili všetci ich dedičia (špecifikovaní v rozsudku súdu prvej inštancie) napriek tomu, že

ide o nerozlučné spoločenstvo pôvodného pozemnoknižného vlastníka N.T. C., ktorý zomrel XX. XX.
XXXX, respektíve právnych nástupcov jeho dedičov. Rovnakou procesnou vadou bolo podľa okresného
aj odvolacieho súdu konanie postihnuté aj vo vzťahu k nároku žalobkyne 1/ o určenie podielového
spoluvlastníctva k parcele C KN č. 4221/3 v podiele 1/2, nakoľko v dedičskom konaní po N. C. nebola
PK parc. č. 515/23 predmetom dedenia. Za jedinú možnosť okresný súd označil domáhanie sa určenia,

že parcela C KN č. 4221/3 v podiele 1/2 patrí do dedičstva po N. I., respektíve N. C., a to v konaní,
ktorého účastníkmi by boli všetci dedičia pripadajúci do úvahy.

12. Správnosť záveru súdov nižších inštancií o zamietnutí žaloby z dôvodu, že v tomto konaní ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca

alebo žalovaný (nerozlučné procesné spoločenstvo - § 77 CSP), čo na strane žalobcov nebolo splnené
dovolatelianespochybnili.Naopak,navrhli,abydokonania(nastranežalobcov)pristúpiliďalšiesubjekty.
Uvedený nedostatok znamená, že pokiaľ sa na konaní nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci, súdnemohol žalobe vyhovieť. V dovolacom konaní tento nedostatok zhojený nemohol byť a bolo potom
nadbytočné zaoberať sa akoukoľvek inou dovolacou argumentáciou.

13. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod
spočívajúci v tvrdenej existencii vady zmätočnosti, ktorá by bola porušením práva dovolateľov na
spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP), naplnenie ktorého dovolací súd nezistil, dovolací súd dovolanie
podľa § 448 CSP zamietol.

14. V dovolacom konaní úspešným žalovaným (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací súd
prisúdil voči neúspešným žalobcom náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu, a to na oboch
stranách spoločne a nerozdielne.

15. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.