Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/78/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722203353
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:8722203353.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu Zinc Euro, a.s.,

Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 918 551, právne zastúpený Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E.,
právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen,
o zaplatenie 1.155,25 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do 3

dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 2.12.2022 domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy vo výške 1.155,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1.117,40 Eur od 8.1.2021 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Na námietku žalovaného
prostredníctvom jeho právneho zástupcu zo dňa 2.2.2023 bola sporová vec dňa 25.9.2023 postúpená
Okresnému súdu Zvolen ako miestne príslušnému na prejednanie a rozhodnutie vo veci.

2. Žalobca v žalobe okrem iného uviedol:

I.
Sprostredkovanie pôžičiek
„Žalobca je spoločnosťou, ktorá prevádzkuje platformu na sprostredkovanie pôžičiek medzi fyzickými
osobami. Činnosť žalobcu spočíva v tom, že prijíma peňažné prostriedky od fyzických osôb, ktoré majú
záujem poskytovať pôžičky a následne tieto prostriedky poskytuje fyzickým osobám, ktoré majú záujem
si požičať. Samotný žalobca vlastné peňažné prostriedky nepožičiava. Jeho činnosť spočíva výlučne v

odplatnomsprostredkovanípôžičiekmedziveriteľmiadlžníkmi.Ziskomveriteľovjeúrok.Ziskomžalobcu
je poplatok za sprostredkovanie.
Poskytovanie pôžičiek sa realizuje spravidla tak, že na poskytnutí jednej pôžičky pre konkrétneho
záujemcu žalobca použije peňažné prostriedky od viacerých investorov. Dôvodom je minimalizácia
rizika.
K uzavretiu zmluvy o pôžičke dochádza tak, že osoby veriteľov nepoznajú totožnosť osôb dlžníkov a
naopak. Totožnosť oboch zmluvných strán je reprezentovaná identifikačným kódom prostredníctvom

ktorého je žalobca schopný v prípade potreby zmluvné strany identifikovať. (Napríklad pre prípad
súdneho konania.)
Každá strana (veriteľ aj dlžník) má súčasne uzavretú zmluvu so žalobcom. Predmetom zmluvy medzi
žalobcom a veriteľom je dohoda o zverení peňažných prostriedkov a vyhľadávaní záujemcov o pôžičky.Predmetom zmluvy medzi žalobcom a dlžníkom je sprostredkovanie poskytnutia pôžičky a dohoda o
odmene žalobcu.
Pri bežnom chode vecí, žalobca sprostredkuje poskytnutie pôžičky a následne dlžník spláca pôžičku

s dohodnutým úrokom a odmenou žalobcu v prospech účtu žalobcu. Žalobca následne postupuje
veriteľom splátky istiny a úroku, pričom si časť splátok ponecháva svoju odmenu.
Pokiaľ sa pôžička nespláca riadne a včas, žalobca zo svojich prostriedkov odškodňuje investorov tak,
že od nich odkupuje predčasne zosplatnené pohľadávky a následne ich vymáha voči dlžníkom.
Dôkaz:

Informačný diagram – opis transakcií pri poskytnutí pôžičky
Informačný diagram – opis transakcií pri splácaní pôžičky
II.
Žiadosť o sprostredkovanie pôžičky
Žalovaný uzavrel so žalobcom, ktorý sprostredkováva tzv. „pôžičky od ľudí pre ľudí“ Rámcovú zmluvu –
dlžník, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vyhľadať pre žalovaného investora (veriteľa) a zároveň v

zmysle čl. 1. tejto rámcovej zmluvy bolo jej predmetom taktiež uzatvoriť v mene a na účet žalovaného
Zmluvu o pôžičke s takýmto investorom. Rámcová zmluva – dlžník bola podpísaná dňa 14.10.2016.
Rámcovou zmluvou - dlžník sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému služby definované v čl. 3 tejto
zmluvy a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za to žalobcovi odplatu vo forme dohodnutých poplatkov. V
rámcovej zmluve – dlžník je uvedený identifikačný kód, ktorým je jedinečný alfanumerický kód priradený

žalobcom dlžníkovi od momentu registrácie, generovaný elektronickým systémom pre každého dlžníka
zvlášť, u žalovaného ide o ID kód 3MWP-5LKY-42ER.
Žalovaný podal dňa 7.12.2018 žalobcovi ako sprostredkovateľovi záväznú žiadosť o pôžičku č.
LB38VDP2273D2EGM v celkovej výške 1.400,-€ a zároveň žalobcu poveril na to, aby uzatvoril v jeho
mene a na jeho účet s neurčitým počtom investorov zmluvy o pôžičke tak, aby sa celková výška pôžičky

rovnala celkovej ním žiadanej výške pôžičky, teda sume 1.400,-€, s dĺžkou splácania 60 mesiacov (5
rokov) a celkovou výškou mesačnej splátky 47,92 €.
Dôkaz:
Rámcová zmluva- dlžník
Záväzná žiadosť o pôžičku

III.
Vyhľadanie investorov
Žalobcavyhľadalcelkom5investorov,ktorímalizáujeminvestovaťfinančnéprostriedkyprostredníctvom
zmluvy o pôžičke so žalovaným, pričom žalobcu prostredníctvom záväzného pokynu splnomocnili, aby
v ich mene predmetné zmluvy o pôžičke uzatvoril za presne určených základných kritérií investície a

rovnako sa žalobca zaviazal v zmysle čl. 3 ods. 2 bod 4. Rámcovej zmluvy investor k zabezpečeniu
inkasa peňažných prostriedkov od investora/ veriteľa za účelom ich poskytnutia dlžníkovi-žalobcovi.
Dôkaz:
Rámcová zmluva investor 5 x
Záväzný pokyn investovať s veriteľmi 5 x

IV.
Uzatvorenie zmluvy o pôžičke a poskytnutie požičanej sumy
Následne žalobca v mene dlžníka-žalovaného na základe osobitného záväzného príkazu uzatvoril
Zmluvy o pôžičke, kde žalovaný ako dlžník a veriteľ sú označení alfanumerickým kódom. ID kódy
investora identifikujú tie fyzické osoby, ktoré ako veritelia poskytli pôžičku žalovanému, pričom sú

uvedenévjednotlivýchRámcovýchzmluvách–investor.Žalovanývzmyslečl.5ods.3Rámcovejzmluvy
- dlžník prehlásil, že takto určenú identifikáciu druhej zmluvnej strany považuje za dostatočne určitú a
zrozumiteľnú, pričom žalobca zodpovedá každej zo zmluvných strán, že identita druhej zmluvnej strany
bola hodnoverným spôsobom zistená a overená. Žalobca v mene žalovaného uzatvoril nasledujúce
zmluvy o pôžičke:

1/ č. 2018053515, medzi investorom (veriteľom) ID kód: N572Z5G78QDR a žalovaným, na základe
ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 500,00 €, s úrokovou sadzbou 7,5% ročne odo dňa
poskytnutia pôžičky do zaplatenia;
2/ č. 2018053516, medzi investorom (veriteľom) ID kód: 4WBPLMNB5Q36 a žalovaným, na základe
ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 500,00 €, s úrokovou sadzbou 10,00% ročne odo dňa

poskytnutia pôžičky do zaplatenia;
3/ č. 2018053517, medzi investorom (veriteľom) ID kód: 7RN2W87Y8QBD a žalovaným, na základe
ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 100,00 €, s úrokovou sadzbou 7,50% ročne odo dňa
poskytnutia pôžičky do zaplatenia;4/ č. 2018053518, medzi investorom (veriteľom) ID kód: E87Q9GRJPGL a žalovaným, na základe
ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 100,00 €, s úrokovou sadzbou 9,0% ročne odo dňa
poskytnutia pôžičky do zaplatenia;

5/ č. 2018053519, medzi investorom (veriteľom) ID kód: 4WB2LMEDYP36 a žalovaným, na základe
ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 200,00 €, s úrokovou sadzbou 11,0% ročne odo dňa
poskytnutia pôžičky do zaplatenia;
Dôkaz:
Zmluvy o pôžičke 5 x

Žalovaný zdôrazňuje, že vyššie uvedená pôžička má občiansko-právny charakter a bola poskytnuté
výhradne fyzickou osobou-nepodnikateľom prostredníctvom bankového účtu žalobcu prostredníctvom
elektronickej platformy uľahčujúcej ich poskytovanie „od ľudí pre ľudí“.
Pôžička bola žalovanému poukázaná na ním označený bankový účet v sume 1400,-Eur v zmysle čl. 3
ods. 2 písm. d. Rámcovej zmluvy s investorom.
Dôkaz:

Potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 10.12.2018 (transakcia)
Rámcová zmluva s investorom 5 x
V.
Vyhlásenie okamžitej splatnosti
Žalovaný sa v zmluve o pôžičke zaviazal splácať poskytnutú pôžičku po dobu 36 mesiacov, pri celkovej

výške mesačnej splátky 28,83 €. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola dohodnutá na 22.01.2019,
splatnosť každej nasledujúcej splátky nastala 22. deň v kalendárnom mesiaci a termín poslednej splátky
bol 22.12.2023. Výška mesačnej splátky pôžičky pod 1/ bola v sume 9,96 €, pod 2/ v sume 10,52 €, pod
3/ v sume 1,99 €, pod 4/ v sume 2,06 €, pod 5/ v sume 4,30 €.
Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnuté pôžičky a prestal splácať riadne a včas dohodnuté

splátky.
Investor– veriteľ prostredníctvom žalobcu listom zo dňa 4.1.2021 oznámili žalovanému vyhlásenie
okamžitej splatnosti pôžičky v zmysle ustanovenia čl. 3 bod 3.4 zmluvy o pôžičke v nadväznosti na
ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka. Oznámenie okamžitej splatnosti pôžičky bolo žalovanému
doručené do jeho dispozičnej sféry dňa 7.1.2021, teda v tento deň sa žalovaný mohol dozvedieť o

okamžitej splatnosti pôžičky a nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania so splatením dlžnej
sumy.
Dôkaz:
Vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky
Doklad o doručovaní vyhlásenia- vrátenie nedoručenej zásielky

VI.
Postúpenie pohľadávok
Po vyhlásení splatnosti jednotlivých pôžičiek investor postúpil svoju pohľadávku na základe osobitných
zmlúv o postúpení pohľadávok na žalobcu ako postupníka, na základe čoho sa stal žalobca novým
veriteľom:

1/ Investor s ID kódom N572ZG78QDR, F. G., uzavrel so žalobcom, Zmluvu o postúpení pohľadávok
dňa 14.1.2021, ktorou ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanému zo zmluvy o pôžičke č. 2018053515, vo výške 407,82 € spolu s príslušenstvom a právami
z akéhokoľvek zabezpečenia (ďalej „Pohľadávka 1“), na žalobcu ako postupníka;
2/ Investor s ID kódom 4WBPLMNB5Q36, A. E., uzavrel so žalobcom, Zmluvu o postúpení pohľadávok

dňa 14.1.2021, ktorou ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o pôžičke č.
2018053516, vo výške 415,71 € spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia (ďalej
„Pohľadávka 2“), na žalobcu ako postupníka;
3/ Investor s ID kódom 7RN2W87Y8QBD, H. H., uzavrel so žalobcom, Zmluvu o postúpení pohľadávok
dňa 14.1.2021, ktorou ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o pôžičke

č. 2018053517, vo výške 81,54 € spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia (ďalej
„Pohľadávka“ 3), na žalobcu ako postupníka;
4/ Investor s ID kódom E87Q9GRGJPGL, I. H., uzavrel so žalobcom, Zmluvu o postúpení pohľadávok
dňa 14.1.2021, ktorou ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o pôžičke
č. 2018053518, vo výške 82,61 € spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia (ďalej

„Pohľadávka 4“), na žalobcu ako postupníka;
5/ Investor s ID kódom 4WB2LMEDYP36, H. J., uzavrel so žalobcom, Zmluvu o postúpení pohľadávok
dňa 14.1.2021, ktorou ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o pôžičke č.2018053519, vo výške 167,57 € spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia (ďalej
„Pohľadávka 5“), na žalobcu ako postupníka;
O postúpení pohľadávok bol žalovaný upovedomený listom zo dňa 19.1.2021.

Dôkaz:
Zmluva o postúpení pohľadávok 5x
Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.1.2021
VII.
Právny základ žalovaného nároku

Žalobca na základe tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu si uplatňuje výhradne postúpením
nadobudnuté zostatky neuhradených /avšak splatných/ istín pôžičiek investora vo výške 1.117,40
Eur, ktoré poskytli títo Investori ako fyzické osoby nepodnikatelia žalovanému ako fyzickej
osobe nepodnikateľovi – dlžníkovi a teda, ktoré pochádzajú z výhradne občiansko-právnych
(nespotrebiteľských) vzťahov- zmlúv o pôžičke uzatvorenej v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka a
splatné úroky z týchto pôžičiek vo výške 37,85 Eur, na ktorých zaplatenie vznikol nárok investorom do

dňa vyhlásenia splatnosti jednotlivých pôžičiek. Žalobca si touto žalobou neuplatňuje žiadne poplatky,
ktoré by vyplývali zo sprostredkovateľského vzťahu medzi ním a žalovaným v zmysle Rámcovej zmluvy
dlžník, resp. Záväznej žiadosti o pôžičku, preto sa nemôže jednať o spotrebiteľský vzťah.
Žalovaný je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené listinné dôkazy dlžníkom žalobcu,
pričom jeho dlh predstavuje sumu 1.155,25 €, ktorý tvorí Pohľadávku špecifikovanú v článku V tejto

žaloby.
Žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania z istiny vo výške 5% ročne a to od 8.1.2021.“

3. Žalovaný sa prostredníctvom právneho zástupcu po doručení predmetnej žaloby písomne vyjadril
k predmetnej žalobe a vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedol:

„Žalobcom uplatňovaná pohľadávka síce vznikla v dôsledku tzv. P2P pôžičky, avšak za esenciálnej
participácie žalobcu, ktorého hlavnou náplňou podnikateľskej činnosti je práve „poskytovanie
spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov“ – na základe
uvedeného tvrdím, že vystupujem v pozícii spotrebiteľa.
Uvedené nadväzuje na skutočnosť, že tzv. P2P pôžičky je momentálne možné charakterizovať ako

súdnou praxou „zatiaľ“ akceptovaný spôsob obchádzania doterajších, niekoľko rokov trvajúcich snáh o
ochranu fyzických osôb ako spotrebiteľov – celý systém a proces poskytovania takýchto P2P pôžičiek je
produkovaný so snahou čo najväčšmi oklieštiť práva a právom chránené záujmy subjektov vystupujúcich
v takýchto právnych vzťahoch na pozícií dlžníka.
Neraz sa jedná o finančné pôžičky s úrokovou mierou ďaleko presahujúcou dobré mravy,

poprípade je možné v takomto konaní vzhliadnuť veľmi signifikantné prvky úžery, šikanózneho
zaobchádzania s dlžníkom a jeho znevýhodňovanie vo všetkých aspektoch daného právneho vzťahu.
Tvrdím teda, že oblasť crowdfundingu (vo všeobecnosti pod pojmom crowdfunding rozumieme
získavanie prostriedkov od veľkej skupiny osôb rôznym spôsobom, z ktorých každá prispieva pomerne
malou čiastkou z celkovej hodnoty – P2P pôžičky) nie je v súčasnosti upravená slovenským právnym

poriadkom. Rovnako na európskej úrovni absentuje jednotná regulácia, prípadne právny rámec (napr.
smernica, nariadenie), ktorý by oblasť crowdfundingu upravoval záväzným spôsobom. Na úrovni
Európskej únie však prebiehajú rokovania k oblasti crowdfundingu už od roku 2014.
V roku 2016 Expertná skupina Európskeho výboru pre cenné papiere (EGESC) oslovila členské štáty s
cieľom zmapovať aktuálny stav v tejto oblasti. Členské krajiny Európskej únie

pristúpili k regulácii crowdfundingu skupinových pôžičiek rôznym spôsobom; niektoré krajiny ho regulujú
udeľovaním povolenia, iné uplatňujú registračný princíp a niektoré krajiny na crowdfunding neregulujú
vôbec.
V zmysle vyššie uvedeného preto zastávam názor, že relevantným pre riadne rozhodnutie v
prejednávanej veci by bolo aj stanovisko Národnej banky Slovenska, ktorého obsahom by táto inštitúcia

poskytla svoje stanovisko za účelom posúdenia postupu žalujúcej spoločnosti v súvislosti s procesným
postupom týkajúcim sa uzatvorenia zmluvy o pôžičke a procesným postupom predchádzajúcim
uplatneniu pohľadávky zo strany žalujúcej spoločnosti – tvrdím, že takýto postup bol nezákonný,
neopodstatnený a tento má základ vo svojvoľnom a nesprávnom výklade práva zo strany žalujúcej
spoločnosti.

Následne namietam taktiež aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko nie je preukázané, že by si
jeho právny predchodca splnil svoju povinnosť a informoval ma o tom, že došlo k vyhláseniu okamžitej
splatnosti pôžičky a následne i postúpeniu vymáhaného nároku na súčasného žalobcu – výpis zásielokodovzdaných na poštovú prepravu poštovému podniku nepreukazuje, že by mi boli potrebné listiny
doručené a že by som sa s ich obsahom oboznámil.
Z opatrnosti vznášam i námietku premlčania žalobcom tvrdeného nároku v celom jeho rozsahu.“

4. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k predmetnému vyjadreniu
žalovaného a vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedol:
I.
„Dňa 16.2.2023 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe na

zaplatenie sumy 1.155,25 € s prísl., kde uvádza, že pôžička vznikla za esenciálnej participácie
žalobcu, ktorého hlavnou náplňou podnikateľskej činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov bez
obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov a teda na základe uvedeného sa podľa
názoružalovanéhojednáospotrebiteľskúzmluvuastýmsúvisiaceďalšiedôvody,prektoréžiadažalobu
zamietnuť.
Treba uviesť, že žalovaný ani v jednom bode svojho vyjadrenia nepoprel žalovanú čiastku čo do dôvodu

a výšky, nepoprel právny základ žaloby, ktorým sú platne uzatvorené zmluvy o pôžičke s jednotlivými
fyzickými osobami alebo žeby mu tieto čiastky vyplývajúce z pôžičiek neboli poskytnuté a pod.
II.
Žalobca zdôrazňuje, že touto žalobou sa nedomáha uhradenia sumy z titulu poplatku za
sprostredkovanie pôžičky žalobcom, na základe rámcovej zmluvy zo dňa 14.10.2016, ani na základe

záväznej žiadosti o pôžičku zo dňa 7.12.2018, ktorý by zakladal postavenie spotrebiteľa. Predmetom
tohto konania je výlučne vzťah medzi pôvodným veriteľom, súkromnou osobou, nepodnikateľom
a žalovaným, súkromnou osobou, nepodnikateľom. Súkromný veriteľ finančné prostriedky požičal,
súkromný dlžník finančné prostriedky prijal a má povinnosť finančné prostriedky vrátiť. Toto je právny
základ predmetu konania.

Opierať sa o predmet činnosti žalobcu ako dôkaz o spotrebiteľskom vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným, ktorý je medzi iným aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu
poskytovania spotrebiteľských úverov, nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu ku konaniu, nakoľko žalobca
neposkytol žalovanému žiadny úver. V tomto prípade žalovanému sprostredkoval pôžičku od iných osôb
a túto službu zahŕňa predmet činnosti, ktorým je sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek..

Žalobca žalobou uplatňuje výlučne nároky jednotlivých fyzických osôb, ktoré vznikli výlučne na základe
jednotlivýchzmlúvopôžičkešpecifikovanýchvžalobevčl.IV.Nakoľkoneuhradenépohľadávkyveriteľov
na základe zmluvy o pôžičke boli postúpené na žalobcu (čl. VI. žaloby), sú jednoznačne splnené
predpoklady aktívnej vecnej legitimácie.
V zmysle § 526 (1) Občianskeho zákonníka: Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, baví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
V zmysle § 526 (2) Občianskeho zákonníka: Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie
je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázanie zmluvy o postúpení.

V zmysle § 530 (1) Občianskeho zákonníka: Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený
nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo
preukázalo dlžníkovi, môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a
postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.
Je zrejmé, že veriteľ ako postupca prostredníctvom žalobcu si splnil svoju povinnosť oznámiť dlžníkovi/

žalovanému postúpenie pohľadávky, a to na základe oznámenia o zmene veriteľa zo dňa 19.1.2021,
ktoré bolo žalovanému preukázateľne doručené dňa 22.1.2021. Je zrejmé, že žalobca je oprávnený
pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene na vlastný účet. Námietka aktívnej vecnej legitimácie nemá vo
vzťahu k žalobcovi žiadne opodstatnenie.
Rovnako tak prípadné stanovisko Národnej banky Slovenska by bolo len zbytočným prieťahom v konaní,

nakoľko právnym základom prejednávanej veci nie je poskytnutie úveru zo strany žalobcu ale pôžička
od konkrétnych fyzických osôb, nad ktorými táto inštitúcia nemá kompetenciu vykonávať dohľad. S
vykonaním predmetného dôkazu žalovaného preto nie je možné súhlasiť.
Dôkaz:
Zmluvy o pôžičke 5x (založené v spise)

Zmluvy o postúpení pohľadávky 5x (založené v spise)
Oznámenie o zmene veriteľa zo dňa 19.1.2021
Doručenka oznámenia o zmene veriteľa
III.Na základe uvedeného má žalobca za to, že žalovaný v snahe vyhnúť sa splneniu svojho splatného
záväzku špekulatívne a účelovo vyvracia dôvodnosť žaloby poukazovaním na spotrebiteľské právo,
ktoré však v rámci tohto konania nemá opodstatnenie. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné vecné či

právne skutočnosti, ktoré by nárok žalobcu spochybňovali.
Vzhľadom na uvedené, žalobca trvá na dôvodnosti svojho nároku ako aj podanej žalobe v celom jej
rozsahu.“

5. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k predmetnému vyjadreniu

žalobcu a vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedol:
„Ohľadom merita veci samej uvádzam, že vyjadrenie žalobcu len stroho odkazuje na jeho schopnosť
obchádzať nedokonalú právnu úpravu a prezentovať svoju činnosť v rozpore s jej
zrejmým účelom, ktorým je poskytovanie pôžičiek prostredníctvom formulárových, neindividuálne
dojednaných – trvám na tom, že z pohľadu ochrany spotrebiteľ a ide nepochybne o spotrebiteľský
zmluvný vzťah, keďže subjekt prevádzkujúci peer to peer platformu pri uzavretí rámcovej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a druhá zmluvná strana vystupuje ako fyzická osoba
nepodnikateľ. Toto postavenia vyplýva zo
samotnej podstaty peer to peer lendingu, ako aj z označenia druhej zmluvnej strany dlžníka i
investora, t.j. identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa.
Spotrebiteľský charakter zmluvy je zdôraznený aj tým, že rámcová zmluva býva pripravená vopred na

formulári, vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia spotrebiteľom. Na záväzkový
vzťah, ktorý vzniká na základe rámcovej zmluvy, je preto potrebné aplikovať ustanovenia zákona .
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník")
o spotrebiteľských zmluvách. Pri určení o aký zmluvný typ pri rámcovej zmluve ide, sa stretávame s
odlišnými prístupmi v rámci

rozhodovacej činnosti súdov. Predmetné rámcové zmluvy sa zväčša uzatvárajú ako nepomenované
zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka. S takýmto vymedzením zmluvného typu sa stotožňuje aj
časť súdov v rámci ich rozhodovacej činnosti.
Právne otáznym sa javí zastúpenie zmluvných strán subjektom prevádzkujúcim peer to peer platformu
(teda v tomto prípade oprávnenie zastupovať veriteľov právnym predchodcom žalobcu – mám za to, že

nedošlo ku platnému postúpeniu pohľadávky z postupcu a postupníka
(žalobcu)), a to pri zastúpení dlžníka platformou sprostredkujúcou peer to peer lending. Toto zastúpenie
prichádza do úvahy v prípadoch, kedy je identita oboch zmluvných strán (investorov
a dlžníka) navzájom utajená. Sporným sa zastúpenie dlžníka platformou prevádzkujúcou peer
to peer lending javí najmä v kontexte s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý vylučuje zastupovanie

v prípadoch, keď záujmy zástupcu a zastúpeného sú v rozpore. Takéto zastúpenie
spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý by urobil zástupca, pretože by išlo o právny
úkon, ktorý odporuje zákonu.
Práve na toto ustanovenie poukazuje rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 3.10.2019, sp.
zn. 19Csp/203/2018 (potvrdený rozsudkom Krajského súdu Trnava, sp. zn. 25CoCsp/4/2020, zo dňa

20.10.2020), v zmysle ktorého nemožno považovať konanie subjektu
prevádzkujúceho peer to peer platformu v rámci zastupovania oboch zmluvných strán za nezávislé.
Podľa predmetného rozsudku, subjekt prevádzkujúci peer to peer platformu vystupuje ako
zainteresovaná strana, ktorá koná buď v záujme investora alebo vo vlastnom záujme, a to z týchto
dôvodov:

-časťodmenysubjektuprevádzkujúcehoplatformusaskladázpoplatkov,ktorévyberáoddlžníka.Medzi
tieto poplatky patria aj poplatky za zasielanie upomienok za omeškanie s platením pôžičky a poplatok za
spracovanie predčasného splatenia pôžičky. Tieto poplatky nemožno stotožniť so službou v prospech
dlžníka;
- subjekt prevádzkujúci peer to peer platformu je oprávnený vykonávať v mene investora, ktorý je

dlžníkovou protistranou s odlišnými záujmami, právne úkony sankčnej povahy ako využitie práva žiadať
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej zo splátok podľa § 565 Občianskeho zákonníka;
- postúpenie pohľadávky investora na subjekt prevádzkujúci peer to peer platformu v prípade vyhlásenia
predčasnej splatnosti pôžičky.
V zmysle argumentácie obsiahnutej v predmetnom rozsudku, oprávnenia subjektu, ktorý prevádzkuje

peer to peer platformu, výrazným spôsobom narúbajú jeho zdanlivo nezávislé postavenie vo vzťahu
medzi veriteľom a dlžníkom a predstavujú dôkaz uprednostňovania postavenia veriteľa pred postavením
dlžníka a sú jasným prejavom záujmu subjektu, ktorý prevádzkuje peer to peer platformu, stať sa
veriteľom pohľadávky zo zmluvy, ktorú sám v mene a na ú et dlžníka obstarával - na základe uvedenýchskutočností dospel vo veci konajúci súd k záveru, že medzi záujmami subjektu prevádzkujúceho peer
to peer platformu ako zástupcu a záujmami dlžníka ako zastúpeného je rozpor, ktorý podľa § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka neumožňuje, aby tento subjekt dlžníka zaväzoval.

Porušeniezákazuobsiahnutéhovcitovanomustanovenímázanásledokabsolútnuneplatnosťprávneho
úkonu, v dôsledku oho neprichádza do úvahy ani ratihabícia podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a tento právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným dojednaním. Na
základe predmetného neplatného dojednania preto subjekt prevádzkujúci peer to peer platformu nemal
oprávnenie uzatvárať v mene a na účet dlžníka zmluvy o pôžičke, a preto dlžníkovi z týchto zmlúv

nemohli vzniknúť žiadne povinnosti.
V nadväznosti na uvedené sa súd zaoberal aj otázkou platnosti rámcovej zmluvy, ktorú uzatvoril dlžník.
Keďže jediným účelom rámcovej zmluvy uzavretej s dlžníkom bolo uzavieranie zmlúv a pôžičiek v mene
a na ú et dlžníka, dotknuté ustanovenie nie je v zmysle §
41 Občianskeho zákonníka oddeliteľným ustanovením od ostatných častí tohto právneho úkonu, v
dôsledku oho je rámcová zmluva uzavretá s dlžníkom absolútne neplatná ako celok - myslím si, že

podporným argumentom pre aplikáciu tohto ustanovenia môže byť aj skutočnosť,
že subjekt prevádzkujúci peer to peer platformu určuje mieru a spôsob zabezpečenia pôžičky dlžníka,
o podporuje tézu o konflikte záujmov.
Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výhrada aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto
konaní stále ostáva otvorená, nakoľko nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na jeho osobu.

Zotrvávam teda na svojom doterajšom stanovisku, a síce, aby bol žalobný návrh žalujúcej
spoločnosti (miestne príslušným súdom) ako nedôvodný zamietnutý a aby mi bol priznaný
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

6. Po postúpení predmetnej veci Okresnému súdu Zvolen Okresný súd Zvolen prípisom vyzval právneho

zástupcu žalobcu, pričom v tejto výzve Okresný súd Zvolen upovedomil žalobcu o tom, že na základe
predbežného právneho posúdenia považuje žalobu v celom rozsahu za zjavne nedôvodnú a preto ho
vyzval podľa § 138 CSP na späťvzatie žaloby v lehote do 10 dní od doručenia výzvy a to s poukazom
na predbežné právne posúdenie, kedy žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore.

7. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadril k predmetnej výzve Okresného súdu
Zvolen a vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:
„Najprv krátko pre vysvetlenie, prečo sú zmluvy koncipované anonymne prostredníctvom kódu.
Základným dôvodom je to, že ani veriteľ, ani dlžník nemajú záujem poznať identitu druhej zmluvnej
strany. Dlžníkovi je úplne jedno, ktorá konkrétna fyzická osoba mu poskytne pôžičku. Pre dlžníka sú

podstatné podmienky jej poskytnutia a splácania.
Rovnako veriteľovi je úplne jedno, komu konkrétne poskytne peniaze. Pre neho sú podstatné úroky a
rýchlosť návratnosti. Podstatná je aj bonita dlžníka, ale v tomto ohľade sa veriteľ spolieha na odborné
znalosti sprostredkovateľa, ktorý mu navyše ručí za 100% návratnosť istiny. Ani veriteľ ani dlžník teda
nepotrebujú a nechcú poznať meno, priezvisko a ďalšie osobné údaje druhej zmluvnej strany. Ich

znalosťou nič nezískajú, ich postavenie sa nijako nezlepší a nemá to ani žiadny vplyv na ich rozhodnutie
požičať si / investovať.
Anonymizáciasúčasnebrániobomstranám,abybezsúčinnostisosprostredkovateľomjednavočidruhej
vykonávali akékoľvek úkony – napríklad aby veriteľ obťažoval dlžníka upomínaním, alebo aby dlžník
obťažovalveriteľažiadosťamioďalšiepôžičky.Anidlžníkaniveriteľnemajúzáujem,abyichdruhástrana

kontaktovala svojvoľne a kedykoľvek.
Práve z týchto dôvodov zverujú svoju identitu do rúk sprostredkovateľa a vzájomne dohodnutých
pravidiel, za ktorých môžu jeden aj druhý identitu druhej zmluvnej strany zistiť. To, že tento mechanizmus
funguje, preukazuje práve tento spor. Súd prvej inštancie na jednej strane tvrdí, že zmluvné strany
svoju identitu nepoznajú, ale súčasne nijako nevysvetľuje, ako je možné, že v tomto konaní im známa

je. Zmluva nie je neurčitá vtedy, ak neobsahuje niektorý z obligatórnych prvkov, ale súčasne obsahuje
mechanizmus, podľa ktorého tento prvok možno zistiť. Tak je to aj v tomto prípade a evidentne to funguje.
Súd prvej inštancie vyslovil predbežne názor o neplatnosti zmluvy v prípade, ktorý je v praktickom živote
úplne bežný. Žalobca apeluje na konajúceho sudcu, aby sám sebe položili otázku, koľkokrát sa pri
nákupe potravín v supermarkete pri pokladni identifikoval svojím menom a priezviskom, nehovoriac a

bydlisku a dátume narodenia. Pravdepodobne ani raz. Sú všetky tieto nákupy preto neplatné?
KoľkokupujúcichvsupermarketeLidlmávedomosťotom,žepredávajúcimjespoločnosťLidlSlovenská
republika, v.o.s., sídlom Bratislava, Ružinovská 1E, IČO: 35 793 783? Zrejme ani jeden. A koľko svojich
denných zákazníkov pozná spoločnosť Lidl po mene a priezvisku? Ani jedného.Žalobcu by veľmi zaujímala odpoveď na tieto otázky. Lebo ak majú byť neplatné jeho zmluvy, musia byť
pre ten istý dôvod neplatné aj ostatné zmluvy uzatvárané rovnakým spôsobom.
Je evidentné, že v bežnej praxi je skôr výnimkou než pravidlom, že sa obe zmluvné strany poznajú, čo sa

týka ich identifikačných údajov. Z toho samozrejme existujú výnimky, kedy povinnosť identifikácie strán
priamo ukladá zákon, napríklad Zákon o advokácii, Zákon o bankách, Zákon o poisťovníctve, Nariadenie
o zákaze prania špinavých peňazí a podobne. Nič z toho sa však prejednávanej veci netýka.
Zmluva o pôžičke pritom ani len nemusí mať písomnú formu. Z hľadiska formálnych náležitostí je presne
rovnakou zmluvou ako zmluva o kúpe kabáta, ktorú anonymný kupujúci uzavrie tak, že si ho kúpi od

anonymného predavača. Pre úplnosť je potrebné dodať, že identitu predávajúceho by sa môže kupujúci
dozvedieť napríklad z pokladničného dokladu. Ale identitu kupujúceho sa predávajúci ani len nemá ako
dozvedieť a teda v bežnom obchodnom styku je vždy minimálne jedna zmluvná strana druhej strane
neznáma. Dokonca úplne neznáma, nie len anonymizovaná, ako je to v prípade pôžičiek uzavretých
cez Zinc Euro.
A hovoríme o ako tak formalizovanom predaji v obchode. A čo predaj medzi nepodnikateľmi? Na

internete sa denne predávajú státisíce veci na základe súkromnej inzercie. Jedna strana pošle tovar,
druhá pošle peniaze. Meno, priezvisko a ďalšie osobné údaje si strany väčšinou nevymieňajú, hoci tak
samozrejme môžu urobiť. Ak by to bolo potrebné, môžu svoju identitu zistiť, napríklad komu patrí dané
telefónne číslo, alebo bankový účet. Ale to, že im v čase uzavretia zmluvy identita druhej strany nie je
známa, predsa nerobí zmluvu neplatnou.

Podľa názoru súdu by si mal každý predávajúci zistiť a poznamenať osobné údaje každej osoby, ktorej
niečo predáva. Ako by to potom vyzeralo v predajni potravín pri predvianočných nákupoch, je ťažké si
predstaviť. Dokonca aj nákup obyčajnej kávy z automatu by bol neplatný pred neurčitosť!!! Nikto netuší,
kto vlastní automat a vlastník automatu sa nikdy nedozvie, kto si kúpil kávu. Sú takého právne úkony
neplatné?Aksúneplatné,potomzakéhodôvodu?Aksúplatné,potomprečosúanonymizovanépôžičky

Zinc euro neplatné?
Uvažovaniesúduprvejinštancieohľadomtejtoprávnejotázkyjeakovrozporesprávnouteóriou(zmluva
má mechanizmus, podľa ktorého je identitu možné určiť), tak aj v rozpore s reálnym životom (väčšina
zmlúv sa uzatvára dokonca pri oveľa nižšej miere znalosti o identite druhej zmluvnej strany). Preto pokiaľ
súd na tomto názore zotrvá, žiadame o vyporiadanie sa s touto argumentáciou a vyššie uvedenými

príkladmi.“

8. V priebehu ďalšieho konania žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podrobne
vyjadril k vyjadreniam žalobcu a vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedol:
„ Neplatnosť právneho úkonu nie je podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 S~ok S 92/2005z

2.2.2006,1) nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2012z 22.11.2012, 2) nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 15/2014z 28.4.2014 3 založená nedostatočnou identifikáciou zmluvnej strany len v tom
prípade, ~e „je dostatočne určité, kto je zmluvnou stranou“ – v prípade subjektov, ktoré mi mali pod>a
tvrdení žalobcu poskytnúť pôžičku (nie je
možné ani rozlíšiť, či sa jedná o fyzické/ú osobu alebo právnické/ú osobu) sa tieto označujú

prostredníctvom kódu, ktorý môže vyzerať nasledovne 8YG2M7KKMQLV, WJZ2EK8562YL,
74WBPLVRLDQ36, VYKPDB7K8Q4Z. Žalobca teda tvrdí, že zastupuje subjekty označené napr. ako
8YG2M7KKMQLV (K. G.), WJZ2EK8562YL (L. G.), 74WBPLVRLDQ36 (L. H.), VYKPDB7K8Q4Z (K. L.)
a na základe uvedeného, bez právomoci a oprávnenia vo veci konať ako právny zástupca uplatňuje
„práva a právom chránené záujmy“ uvedených subjektov.

Nakoľko tieto subjekty podľa doteraz v konaní známych informácií nemôžu disponovať právnou
subjektivitou, nemôžu disponovať ani ~žiadnymi právami a právom chránenými záujmami – nie je teda
„úplne“ jedno, kto pôžičku poskytuje, z akých finančných prostriedkov
pochádzajú financie poskytnuté na pôžičku a pod. a rovnako tak nie je „úplne“ jedno, ako sú zmluvné
strany na tej-ktorej zmluve označené. Ak by sme takýto naratív akceptovali, tak by nám nevládol právny

poriadok, ale právny neporiadok.
Tvrdenie žalobcu, že anonymizácia účastníkov zmluvy týchto ochraňuje za súčasného dodania, že
„pred obťažovaním dlžníka veriteľom“ a vice versa je oxymoronom, ktorý len dokresľuje nekompetentné
narábaniesprávomajehoinštitútmi–akzmluvnéstranynechcúbyťzmluvouajejobsahomobťažované,
tak žiadnu zmluvu uzatvoriť nemajú. Ak totiž žalobcovi nie je známe, účelom inštitútu zmlúv pre

pretavenie záväzkových vzťahov do spoločenského zriadenia. Ako môže byť veriteľ chránený tým, že
nevie, komu poskytol financie a voči komu uplatniť svoj nárok? Ako môže byť dlžník chránený tým,
že nevie, komu je povinný plniť? Na uvedené otázky podľa môjho právneho názoru rozumná odpoveď
nejestvuje.Jediná, aspoň v rovine polemiky zaujímavá argumentácia žalobcu sa týka skutočnosti, že ak zmluva o
pôžičke v zmysle platného právneho rámca nemusí mať ani len písomnú formu a preto je uzatvorenie
pod „kódovým označením“ osôb (hoci v rozpore s princípmi, ustanoveniami a jasným znením Civilného

sporového poriadku) v súlade s platným právnym rámcom – k tvrdenému uvádzam, že je síce pravdou,
že zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú
formu, avšak účastníci ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičku túto uzatvoria ústne. Je teda dobre
možné predpokladať, že na seba tieto osoby aj vizuálne vidia a minimálne by sa v rámci rekognície
dokázali opoznať ako účastníci im vlastného záväzkového vzťahu (ak už by sa vzájomne nepredstavili).

V prípade uzatvárania zmluvy na diaľku, cez elektronické zariadenia táto možnosť logicky odpadá a
riadna identifikácia zmluvných strán ich osobnými a nezameniteľnými údajmi (v ich vzájomnej súvislosti)
je teda esenciálnym predpokladom pre platné uzatvorenie takejto zmluvy na diaľku – už len uvedeným
je založená podmienka vyhlásenia všetkých právnych úkonov medzi mnou a žalovaným, resp. aj jeho
právnym predchodcom za absolútne neplatné.
Ďalšou podstatnou črtou vedeného sporového konania, ktorej sa žalovaný opomenul venovať je to, že

sa prezentuje ako zástupca tvrdených „veriteľov“ (ktorých nie je možné dostatočne označiť) – uvádzam,
že na takéto zastúpenie nie je žalobca spôsobilý, nemôže prevziať zastúpenie fyzickej osoby v súdnom
konaní a toto následne delegovať na svojho právneho zástupcu. }žalobcovi teda chýba aktívna vecná
legitimácia v tomto konaní. Nositeľmi
aktívnej vecnej legitimácie sú subjekty označené ako 8YG2M7KKMQLV, WJZ2EK8562YL,

74WBPLVRLDQ36, VYKPDB7K8Q4Z a nimi splnomocnení právni zástupcovia z radov advokátov.
Žalobca sa teda (okrem iného) platne nestal nositeľom práva na zaplatenie dlžnej sumy voči mne okrem
iného z dôvodu absolútnej neplatnosti všetkých zmlúv, ktorými svoj nárok preukazuje, absencie aktívnej
vecnej legitimácie, čo je bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie žaloby.
Záverom by som uviedol, že vôbec nie je podstatné, či sa súd vysporiada s „príkladmi“ svojich zvláštnych

konštrukcií, ktoré ~žalobca poskytol, nakoľko tieto sú preukázateľným klamstvom – napríklad v prípade
automatov na horúce nápoje je systém vzťahu nasledovný:
1. každá osoba, ktorá ten-ktorý nápojový automat využije vie, kto ho vlastní, alebo minimálne
prevádzkuje, nakoľko súčasťou každého je identifikačný štítok označujúci jeho vlastníka a ak
nie vlastníka, tak prevádzkovateľa, ďalej tento štítok obsahuje kontakt na vlastníka, poprípade

prevádzkovateľa a kontakt na havarijnú službu;
2. ak osoba do automatu peniaze vhodí, ale produkt nedostane (pre poruchu), kontaktuje uvedené
miesta a buďto vyčká na príchod technika, ktorý jej v hotovosti nahradí vzniknutú škodu, alebo v prípade,
že poškodená osoba nemá záujem na servisného technika čakať, poskytne svoje údaje o bankovom
účte alebo adrese pobytu a financie sú jej vrátené buďto bezhotovostným prevodom na účet, alebo

šekom. Jedná sa o štandardný a samozrejme veľmi jednoducho overiteľný postup – nastavený úplne v
rozpore s tým, čo tvrdí žalobca ako svoj „príklad“.
V prípade žalobcovho príkladu „kúpnej zmluvy v supermarkete“ uvádzam, že tento so zmluvou o pôžičke
podľa Občianskeho zákonníka nemá nič spoločné a prejednávanej právnej
veci sa netýka. Nie je mi zrejmé, čo ním chcel žalobca preukázať, hoci sa o to preukázateľne (z

odkazom na rozsah predmetnej časti) snažil – len na doplnenie uvádzam, že zmluva o pôžičke
je samozrejme odlišnou od kúpnej zmluvy uzatvorenej v akejkoľvek forme a nemôže sa prejavovať
akýmkoľvek subsidiárnym účinkom ku predmetu tohto konania.
Anonymizované zmluvy o pôžičkách spoločnosti Zinc euro a.s. sú neplatné pre všetky vyššie uvádzané
dôvody, ale najmä preto, že popierajú základné zásady zmluvných vzťahov a sú suplované vierou

organizovanosť, poctivosť a čestnosť neregulovanej obchodnej spoločnosti – táto skutočnosť je
preukázaná tvrdeniami samotného žalobcu v jeho vyjadrení (zo dňa 30.08.2023) ku môjmu vyjadreniu
a to pod bodom 2.
K vyjadreniu žalobcu k môjmu vyjadreniu:
Vyššie uvádzané skutočnosti sa vo veľkej miere vzťahujú i na vyjadrenie žalobcu smerované voči môjmu

vyjadreniu a teda na tieto plynule odkazujem.
Okresnému súdu Zvolen prejednávaná problematika nie je cudzia a s touto sa zaoberal napr. v konaní
vedenom pod sp. zn. 19C/55/2023 a rozsudkom . k. 19C/55/2023 – 160 zo dňa 10.10.2023 rozhodol o
zamietnutí žaloby a priznaní nároku na náhradu trov žalovanému v plnom rozsahu.
Mojaargumentáciatýkajúcasakonfliktuzáujmovnastranežalobcuasubjektov,ktorétvrdí,žezastupuje,

bola rozsiahlo riešená a judikovaná v bode 3.6 až 3.7 označeného rozsudku.
Taktiež aktívna vecná legitimácia bola predmetom môjho vyššie uvedeného vyjadrenia a taktiež
bola dôkladne skúmaná v skutkovo totožnom súdnom spore označenom vyššie pod bodom 9. jeho
odôvodnenia. Podľa môjho názoru teda žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciuv spore z titulu postúpených pohľadávok o pôžičkách, keďže pohľadávka žalobcu platne nevznikla
(zmluva o pôžičke neexistuje) a nemohlo tak dôjsť ani k jej účinnému postúpeniu podľa § 524 ods. 1
Ob . Z. na žalobcu (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25CoCsp/4/2020 z 20.10.2020).

Navyše, aj samotné zmluvy o postúpení pohľadávok sú podľa
môjho názoru pre ich neurčitosť absolútne neplatnými právnymi úkonmi.
Dôkaz: Rozsudok OS ZV zo dňa 10.10.2023
Zotrvávam teda na svojom doterajšom stanovisku, a síce, aby bol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný
zamietnutý a aby mi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

9. Okresný súd Zvolen vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.2.2024, pričom pojednával
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu
hospodárnosti a zároveň žiadal, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Súd zároveň pojednával aj
v neprítomnosti žalovaného, za prítomnosti jeho právneho zástupcu.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalovaného,
oboznámením sa Zmluvami o postúpení pohľadávok, Rámcovými zmluvami, záväznou žiadosťou
o pôžičku, potvrdením o zrealizovaní transakcie, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
stav.

11. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 19.2.2024 zistil, že
v celom rozsahu poukazujú na ich vyjadrenia, ktoré zaslali súdu ohľadom samotnej žaloby, ako aj čo sa
týka vyjadrení k vyjadreniam žalobcu a na základe vyššie uvedeného žiadali žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

12. Žalovaný podpísal so žalobcom, ktorý sprostredkúva pôžičky od ľudí pre ľudí Rámcovú zmluvu –
dlžník dňa 14.10.2016, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému služby a žalovaný
sa zaviazal zaplatiť za to žalobcovi odplatu vo forme dohodnutých poplatkov. V rámcovej zmluve – dlžník
sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému služby definované v čl.3 tejto zmluvy a žalovaný sa zaviazal
zaplatiť za to žalobcovi odplatu vo forme dohodnutých poplatkov. V rámcovej zmluve – dlžník je uvedený

identifikačný kód, ktorým je jedinečný alfanumerický kód priradený žalobcom dlžníkovi od momentu
registrácie, generovaný elektronickým systémom pre každého dlžníka zvlášť, u žalovaného ide o ID kód
3MWP-5LKY-42ER.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a investormi – fyzickými

osobami boli uzatvorené Rámcové zmluvy, na základe ktorých sa spoločnosť žalobcu zaviazala
vyhľadávaťpreinvestorajednotlivýchdlžníkovaobstaraťvmeneanaúčetinvestorauzatvorenieZmluvy
o pôžičke s dlžníkom za podmienok stanovených v tejto zmluve. Súčasne medzi spoločnosťou žalobcu
ažalovanýmbolauzatvorenáRámcovázmluva–dlžník,predmetomktorejbolzáväzokžalobcuvyhľadať
pre žalovaného ako dlžníka jednotlivých investorov a obstarať v mene a na účet žalovaného uzatvorenie

Zmluvy o pôžičke s investorom. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie žalovaného pre žalobcu, aby
v jeho mene a na jeho účet uzatvorila Zmluvu o pôžičke a to podľa záväznej žiadosti o pôžičku.

14. Žalovaný podpísal záväznú žiadosť o pôžičku č. LB38VDP2273D2EGM dňa 7.12.2018 v celkovej
výške 1.400 Eur a zároveň žalobcu poveril na to, aby uzatvoril v jeho mene a na jeho účet s neurčitým

počtominvestorovzmluvyopôžičketak,abysacelkovávýškapôžičkyrovnalacelkovejnímpožadovanej
výške pôžičky, teda sume 1.400 Eur s dĺžkou splácania 60 mesiacov (5 rokov) a celkovou výškou
mesačnej splátky 47,92 Eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca poukázal dňa 10.12.2018
na účet určený žalovaným sumu vo výške 1.400 Eur.

15. V súlade s uzatvorenými zmluvami získal dlžník svoj identifikačný alfanumerický kód, pričom aj
samotní investori boli identifikovaní vlastným alfanumerickým kódom a takto označené zmluvné strany
vykonávali vo vlastnom mene právne úkony navzájom.

16. Žalobca v mene žalovaného teda uzatvoril nasledujúce Zmluvy o pôžičke:

1/ č. 2018053515, medzi investorom (veriteľom) ID kód: N572Z5G78QDR a žalovaným, na základe
ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 500,00 €, s úrokovou sadzbou 7,5% ročne odo dňa
poskytnutia pôžičky do zaplatenia;2/ č. 2018053516, medzi investorom (veriteľom) ID kód: 4WBPLMNB5Q36 a žalovaným, na základe
ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 500,00 €, s úrokovou sadzbou 10,00% ročne odo dňa
poskytnutia pôžičky do zaplatenia;

3/ č. 2018053517, medzi investorom (veriteľom) ID kód: 7RN2W87Y8QBD a žalovaným, na základe
ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 100,00 €, s úrokovou sadzbou 7,50% ročne odo dňa
poskytnutia pôžičky do zaplatenia;
4/ č. 2018053518, medzi investorom (veriteľom) ID kód: E87Q9GRJPGL a žalovaným, na základe
ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 100,00 €, s úrokovou sadzbou 9,0% ročne odo dňa

poskytnutia pôžičky do zaplatenia;
5/ č. 2018053519, medzi investorom (veriteľom) ID kód: 4WB2LMEDYP36 a žalovaným, na základe
ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 200,00 €, s úrokovou sadzbou 11,0% ročne odo dňa
poskytnutia pôžičky do zaplatenia.

17. Za obidve zmluvné strany (tak veriteľa na jednej strane a dlžníka na strane druhej) mal Zmluvu

o pôžičke uzatvoriť žalobca ako zástupca – spoločnosť Zinc Euro, a.s., rovnako ako aj pristúpiť
k okamžitej splatnosti jednotlivých pôžičiek pre nezaplatenie splátok. Žalovaný sa v Zmluve o pôžičke
zaviazal splácať poskytnutú pôžičku po dobu 36 mesiacov pri celkovej výške mesačnej splátky 28,83
Eur. Splatnosť 1. mesačnej splátky bola dohodnutá na 22.1.2019, splatnosť každej nasledujúcej splátky
nastala 22. deň v kalendárnom mesiaci a termín poslednej splátky bol 22.12.2023. Výška mesačnej

splátky pôžičky pod 1/ bola v sume 9,96 Eur, pod 2/ v sume 10,52 Eur, pod 3/ v sume 1,99 Eur, pod 4/
v sume 2,06 Eur, pod 5/ v sume 4,30 Eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnuté pôžičky
a prestal splácať riadne a včas dohodnuté splátky. Investor - veriteľ prostredníctvom žalobcu listom zo
dňa 4.1.2021 oznámili žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v zmysle ustanovenia čl. 3
bod 3.4 zmluvy o pôžičke. Oznámenie okamžitej splatnosti pôžičky bolo žalovanému doručené do jeho

dispozičnej sféry dňa 7.1.2021. Po vyhlásení splatnosti jednotlivých pôžičiek investor postúpil svoju
pohľadávku na základe osobitných zmlúv o postúpení pohľadávok na žalobcu ako postupníka.

18. Žalobca si v spore uplatňoval nárok vo výške dlžnej sumy vo výške 1.117,40 Eur, ako aj splatné
úroky z týchto pôžičiek vo výške 37,85 Eur a preto žalovaný si vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

uplatňovalcelkovúsumu1.155,25Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy1.117,40
Eur od 8.1.2021 až do zaplatenia a náhradu trov konania, ktoré pohľadávky mal žalobca nadobudnúť
na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok od investorov.

19. Podľa § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý

na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

20. Podľa § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

21. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

24. Podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

25. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.26. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

28. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju
v celom rozsahu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že Zmluvy o pôžičkách, ako aj Zmluvy o postúpení
pohľadávok vyššie uvedené sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu ich neurčitosti –
jednou z podstatných náležitostí právneho úkonu je určitosť právneho úkonu tak, ako predpokladá
ustanovenie § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 35 ods.2 Občianskeho
zákonníka, pričom absencia tohto predpokladu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Za určitý je nutné považovať právny úkon, ktorý obsahuje dostatočné označenie účastníkov a označenie
predmetu plnenia, teda z ktorého je zrejmé kto ho robí, komu je adresovaný a čo bolo jeho predmetom.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že veriteľom ani dlžníkovi v čase uzatvorenia
právneho úkonu (Zmlúv o pôžičke) nebolo známe kto komu požičiava a následne potom (pri postupovaní
pohľadávok) rovnako nebolo zrejmé aká pohľadávka voči akej osobe sa postupuje. V zmluvách boli

stranyidentifikovanéalfanumerickýmkódom,pričomprijednotlivýchúčastníkochchýbaoznačeniemena
a priezviska fyzickej osoby – z označenia kódom nemožno identifikovať konkrétne fyzické osoby tak na
strane dlžníka, ani veriteľa a už samotná táto skutočnosť má za následok absolútnu neplatnosť zmlúv
opôžičkepreichneurčitosťoznačenýchúčastníkov.Tátoskutočnosťsamotnámázanásledokabsolútnu
neplatnosť Zmlúv o pôžičke pre ich neurčitosť, pre ktorú musí súd prihliadnuť ex offo (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/240/2009).

29. Druhým dôvodom prečo súd predmetnú žalobu zamietol je rozpor zastúpenia, nakoľko žalobca
vystupoval na oboch stranách, teda zastupoval tak veriteľa, ako aj dlžníka pri uzatváraní zmluvy
o pôžičke. Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že ide o vzťah aspoň dvoch subjektov, z ktorých

jeden je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti, čiže právu veriteľa jednoznačne zodpovedá
povinnosť dlžníka. Pre tento typ vzťahov je preto typické, že každý zo subjektov musí mať iné –
spravidla opačné postavenie a záujmy, čím je už a priori daná odlišnosť záujmov týchto strán. Nie je
možné, aby jeden zástupca uzavrel zmluvu za obe zmluvné strany ako ich zástupca, nakoľko jeho
záujem ako zástupcu veriteľa je úplne odlišný, priam protichodný k záujmom dlžníka a preto nedošlo

k platnému uzavretiu zmlúv o pôžičke (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6CoCsP/53/2021
z 22.2.2022 v obdobnej veci). O protichodnosti záujmov svedčí napríklad aj to, že žalobca bol oprávnený
na vyberanie rôznych druhov poplatkov (administratívne, spracovateľské a podobne) od žalovaného ako
dlžníka (aj keď si ich v tomto konaní neuplatňoval), a tiež bol oprávnený vykonávať v mene investora
(proti žalovanému) právne úkony sankčnej povahy. Súd je tak názoru, že došlo k porušeniu zákonného

zákazu obsiahnutého v § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka a v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka to potom malo za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu a teda nemohli platne
vzniknúť zmluvným stranám žiadne práva a povinnosti zo zmlúv o pôžičke (rozsudok Krajského súdu
v Trnave sp.zn. 25CoCsP/4/2020 z 20.10.2020).

30. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, ktorý aj bez ohľadu na označenie
zmluvných strán v zmluve o pôžičke platne vznikol tým, že došlo k faktickému poukázaniu peňažných
prostriedkov vo výške pôžičky na bankový účet, súd poukazuje na ustanovenie § 657 OZ, v zmysle
ktorého veriteľ dlžníkovi prenecháva peniaze. Súd poukazuje na skutočnosť, že z vykonaného
dokazovanianevyplýva,žebyveriteliaodovzdalipriamožalovanémujednotlivésumypôžičiek(rozsudok

KrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.6CoCsp/53/ľ021z22.2.2022vobdobnejveci),alefinančnéprostriedky
(pôžičku) poukázal žalovanému samotný žalobca. Súd pritom poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Cdo/325/2009, podľa ktorého dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde medzi zmluvnými
stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu boli
dané.

31. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu
v spore z titulu postúpených pohľadávok, keďže pohľadávka žalobcu platne nevznikla (zmluvy
o pôžičkách neexistujú) a nemohlo tak dôjsť ani k ich účinnému postúpeniu podľa § 524 ods.1Občianskeho zákonníka na žalobcu (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25CoCsp/4/2020
z 20.10.2020).

32. V prípade neplatnosti zmlúv o pôžičke sa nemožno domáhať plnenia z nich titulom zmluvy
o pôžičke a tak do úvahy prichádza iba plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, pričom skutočnosť,
že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, musí byť v konaní preukázaná. Z konania bolo
preukázané reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom (nie investormi) žalovanému (listinný
dôkaz z č.l. 54), z ktorého vyplýva, že dňa 10.12.2018 bola na účet žalovaného poukázaná suma

1.400 Eur, pričom majiteľom účtu, z ktorej sa táto suma poukazovala bol žalobca a teda v zmysle
toho by existoval nárok žalobcu domáhať sa vrátenia predmetných finančných prostriedkov titulom
bezdôvodného obohatenia. V predmetnom konaní žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vzniesol námietku premlčania a peňažné prostriedky boli poskytnuté dňa 10.12.2018, pričom žaloba
bola podaná na Okresnom súde Poprad dňa 2.12.2022 a z uvedeného tak vyplýva, že v čase podania
žaloby už uplynula tak 2-ročná subjektívna, ako aj 3-ročná objektívna premlčacia doba, ktorá platí

pri bezdôvodnom obohatení a keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, nebolo možné žalobe
vyhovieť.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

34. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku
súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a keďže žalovaný

bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

36. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením v lehote 60 dní, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).