Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623201430
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6623201430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar.
XX. XX. XXXX, bytom E. A. XXXX/XX, F., právne zastúpeného C. C. G., advokátom, so sídlom G. H.
XX, F., proti žalovanej G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. J. XX/X, F., právne zastúpenej C. E. K.,
advokátkou, so sídlom L. D. M. XX, F., o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 16C/27/2023 – 119 zo dňa 29. 11. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 16C/27/2023 – 119 zo dňa 29. 11. 2023 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol tak, že určil, že
dôvody vydedenia žalobcu uvedené poručiteľom B. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. A. XXX/
XX, F., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX v závete zo dňa XX.XX.XXXX a v listine o vydedení zo dňa
XX.XX.XXXX nie sú dané (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
súdu o výške trov konania (výrok II.).

Predmetom konania bol spor vyplývajúci z dedičského konania po poručiteľovi B. D., nar. XX.X.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX. V priebehu predchádzajúceho sporu na Okresnom súde Lučenec sp. zn.
11C/41/2020 bol predložený závet zo dňa XX.XX.XXXX a listina o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX, s
ktorým žalobca v dedičskom konaní nesúhlasil, považoval ho za nepravdivý. V dôsledku toho, že s tým
žalovaná ako druhá dedička nesúhlasila, bol žalobca súdnym komisárom odkázaný na podanie žaloby.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že dôvody vydedenia žalobcu uvedené poručiteľom B.
D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. A. XXX/XX, F., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX v závete zo

dňa XX.XX.XXXX a v listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX nie sú dané. Súd prvej inštancie na základe
ustálenia všeobecných nesporných skutočností, ako aj nesporných skutočností vymedzeným dôvodom
vydedenia a na základe vykonaného dokazovania pri rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, ktorý
uviedol v bode 9. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že žalobca ako zákonný dedič
po poručiteľovi bol v dedičskom konaní odkázaný súdnym komisárom na podanie žaloby o určenie,
že dôvody vydedenia v závete a listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX nie sú dané. Rozsudkom
Okresného súdu Lučenec č. k. 11C/41/2020-227 zo dňa 07.11.2022 bola zamietnutá žaloba žalobcu,

že dôvody vydedenia žalobcu zo skoršieho závetu nie sú dané, a to pre existenciu závetu a listiny
o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX. Poručiteľ v závete zo dňa XX.XX.XXXX odkázal celý svoj majetok
pre prípad smrti žalovanej. V listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX vydedil žalobcu z dedenia jeho
majetku,rovnakoajjehodeti.Vsporezaskutkovédôvodyvydedeniabolipovažované:a)podaniežalobyna poručiteľa žalobcom pre neplatenie výživného, b) žalobca si poručiteľa nevšímal, nezdravil ho, c)
nepozval ho na svadbu, záverečný verdikt skončenia vysokej školy, d) neposkytol mu pomoc v chorobe
a v závažných prípadoch, keď bol na plnom invalidnom dôchodku, trikrát bol operovaný, mal zlomenú

chrbticu a pravú nohu, vybrali mu celú prostatu a operovali oči, pričom dva mesiace ležal v nemocnici
v Banskej Bystrici a Lučenci, e) nenavštívil poručiteľa po dobu 15 rokov, f) žalobca napísal poručiteľovi
list, ktorý by nenapísal poručiteľ ani svojmu nepriateľovi, ktorý bol prílohou listiny o vydedení.
Po dokazovaní a vyhodnotení nesporných skutočností bolo zistené, že žalobca podal žalobu na
poručiteľa na zvýšenie výživného, ktorá bola zamietnutá. Žalobca sa s poručiteľom zdravil. Žalobca

poručiteľanenavštevoval,maliobmedzenývzťahastretávalisapríležitostneujehostarejmamy.Žalobca
nepozval poručiteľa na zásnuby a svadbu z dôvodu, že poručiteľ jeho partnerku urazil, resp. uviedol
žalobcovi, že je takou osobou, čo robí najstaršie povolanie, čo sa dozvedela od žalobcu. Žalobca to
partnerke oznámil. Poručiteľa nepozval na záverečný verdikt školy, pretože ho žalobca neabsolvoval,
nepodpísal zmluvu s Ozbrojenými silami SR. Žalobca napísal poručiteľovi list zo dňa 05.05.1994, v
ktorom oznámil poručiteľovi, že ho nenávidí, skončil s ním, kým sa neospravedlní A. N.. Nenávidí ho aj

preto, čo mu stváral, urážal ho, niekedy aj na verejnosti. Z toho dôvodu žalobca s poručiteľom počas
vysokej školy obmedzil kontakt, nakoľko poručiteľ ho urážal. Žalobca mal vedomosť o tom, že poručiteľ
má zdravotné problémy.
1.1 V spore išlo o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, t. j. o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva
z osobitného predpisu, pri ktorej súd neskúma existenciu naliehavého právneho záujmu. Osobitným

predpisom v danom prípade bolo ustanovenie § 194 ods. 1 CMP, podľa ktorého bol žalobca odkázaný
súdom prostredníctvom súdneho komisára na podanie predmetnej žaloby, ktorou sa vyrieši sporná
otázka v dedičskom konaní po poručiteľovi, t. j. či dôvody vydedenia žalobcu sú/ nie sú dané. Petit
žaloby žalobca naformuloval v súlade s pokynom súdneho komisára a žalobu podal v lehote na to
určenej. Preto súd žalobu vecne prejednal a rozhodol. Súd subsumoval zistený skutkový stav pod

ustanovenie § 469a ods. 1 písm. a), b), ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 476 ods. 1
a 2 a § 476a Občianskeho zákonníka. Listina o vydedení bola spísaná vlastnou rukou poručiteľa a
ním podpísaná podľa § 476a Občianskeho zákonníka, pričom spĺňa podľa názoru súdu všetky formálne
náležitosti vyžadované v § 476 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s vymedzením dôvodov
vydedenia podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca bol dieťaťom poručiteľa a teda jeho

zákonným dedičom v prvej dedičskej skupine podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rovnako tak
akožalovaná.Listinaovydedenípredstavujeprejavporučiteľovejvôle,ktorýmodnímadedičovidedičské
právo, ktoré by mu inak podľa zákona prináležalo. Pri platnosti úkonu vydedenia je rozhodujúci stav v
dobe, keď bol tento úkon urobený, teda za obdobie pred napísaním listiny (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo/98/2018 zo dňa 24.06.2020). Dôvod vydedenia sa musí uviesť do listiny o vydedení

a musí existovať v čase pred prejavom vôle v listine o vydedení. Pre všetky dôvody vydedenia je
charakteristické konanie dediča v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2 Cdo 109/2010 zo dňa 29.02.2012). Materiálnou náležitosťou vydedenia je existencia konkrétneho
dôvodu vydedenia uvedená v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre všetky dôvody vydedenia
je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. V spore o platnosť

dôvodovvydedeniajenadedičovi,abypreukázal,žejehosprávanienenaplniloznakyupravenévzákone
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 30Cdo/2214/2002 zo dňa 20.01.2004). O neposkytnutie pomoci
za podmienok uvedených v písmene a/ tohto ustanovenia pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi
odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti
poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť.

Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa
musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z hľadiska, či dedičovo
správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ
bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii
(dedič mu neposkytol pomoc v iných závažných prípadoch, napr. pri živelnej pohrome, ohrození života,

zdravia alebo jeho majetku zásahom tretích osôb). Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či
nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto
pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok,
ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné, aby potomok mal
reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad

zdravotný stav potomka (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/109/2010). Žalobca v spore
preukázal, že nenastal dôvod vydedenia upravený v § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. V
sporebolosícepreukázané,žežalobcamalvedomosťozdravotnýchproblémochporučiteľa.Tovšakpre
naplnenie dôvodu vydedenia nepostačuje. Nebolo preukázané, že by bol žalobca poručiteľom o pomocpožiadaný, bol na ňu odkázaný v konkrétnom čase, kedy mal poručiteľ mať tieto zdravotné problémy.
Naopak, už priamo z listiny o vydedení vyplýva, že potrebnú pomoc poskytla poručiteľovi žalovaná, s
ktorou mal zjavne dobré osobné vzťahy, čo sa prejavilo spísaním závetu poručiteľom v jej prospech. V

spore však nebolo preukázané, že poručiteľ bol naozaj v stave odkázanosti, bez pomoci inej osoby a
žalobca mu túto pomoc nemohol poskytnúť. Skutočnosť, že žalobca neprejavil účasť pri zdravotných
komplikáciách poručiteľa, napríklad nenavštívením v nemocnici, že mu nevaril, nepral a neriadil mu,
mohla prameniť z ich vzájomného vzťahu. Súdu sa zdá ako veľmi pravdepodobné, o čom svedčí zistený
skutkový stav, že poručiteľ ani v rozhodnom čase o pomoc žalobcu nestál. Súd ustálil, že žalobcovo

konanie tak nemalo znaky rozporu s dobrými mravmi v tejto časti. Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia
uvedený v písmene b/ zákonného ustanovenia, t.j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o
poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah
mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto
kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne
písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní

otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne
možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či
potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či
zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod
vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí

len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba
posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale
neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka,
nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom
na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia sa

nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (pozri
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 173/96). Žalobca preukázal, že neboli
splnené ani zvyšné dôvody vydedenia, ktoré súd subsumoval pod ustanovenie § 469a ods. 1 písm. b)
Občianskeho zákonníka a ktoré boli predmetom sporu medzi stranami. Bolo z nesporných skutočností
preukázané, že žalobca sa poručiteľovi zdravil. Bolo preukázané, že žalobca podal žalobu na poručiteľa

pre zvýšenie výživného, čo samo o sebe podľa názoru súdu nemôže zakladať dôvod pre vydedenie
potomka podľa § 469a Občianskeho zákonníka. Ide o zákonné právo podľa Zákona o rodine bez
ohľadu na výsledok konania. Dôvod, že žalobca nepozval poručiteľa na záverečný verdikt vysokej školy,
bol žalobcom preukázaný a teda vysvetlený. Žiadny záverečný verdikt vysokej školy nemal, pretože
odmietol podpísať zmluvu s Ozbrojenými silami SR, to nebolo sporné. Čiže uvedený dôvod vydedenia

nenastal. Nepozvanie rodiča na svadbu a zásnuby za bežného chodu vecí môže predstavovať zásah
do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Je to však možné subsumovať pod neprejavenie opravdivého
záujmu potomka o svojho predka? Syna o otca? Alebo išlo len o výsledok ich vzťahov? V tomto prípade
bolo preukázané, že ujma, ktorú tým mal utrpieť poručiteľ, bola len predstieraná, formálna, pričom
samotné správanie poručiteľa bránilo žalobcovi prejavovať v tejto časti opravdivý záujem. Pre súd je

pochopiteľné, ak žalobca nepozval otca na svadbu a zásnuby, keď pred tým mal uraziť jeho budúcu
manželku spôsobom zisteným v skutkovom stave. To objektívne bolo spôsobilé zasiahnuť žalobcu,
nielen jeho partnerku, ktorej sa s tým zveril. Pokiaľ mal mať žalobca záujem zúčastniť sa takejto životnej
udalosti svojho potomka, mal vážiť slová a nehovoriť synovi, že bude z neho paroháč. Keďže takto
postupoval, zjavne účasť poručiteľa na svadbe a zásnubách syna až tak netrápila a nemohol očakávať,

že na ňu bude pozvaný. Ujmu poručiteľa v listine o vydedení tak súd považoval za predstieranú. Tento
záver je potrebné vnímať v celkových okolnostiach vzťahu poručiteľa a žalobcu. List, ktorý žalobca
napísal poručiteľovi na č. l. 37 spisu 11C/41/2020 svedčí o správaní poručiteľa k priateľom žalobcu. Súd
si preto položil otázku, prečo to poručiteľ robil? Z akého dôvodu urážal priateľky žalobcu, keď mohol
predpokladať, že s tým bude žalobca konfrontovaný a vystavený nepríjemnej situácii? Zjavne s cieľom,

aby poškodil žalobcu v sociálnych a iných vzťahoch v podstate v jeho mladom veku, keď si takéto
vzťahy budoval. Uvedený list tak bol len reakciou žalobcu na jeho správanie. Bolo preukázané, že aj
to bolo dôvodom, prečo žalobca poručiteľa nenavštevoval, stretávali sa len u starej matky a teda mali
obmedzené vzťahy. Poručiteľ teda sám zjavne nestál o riadny a zdravý vzťah so žalobcom, tento vzťah
mu bol podľa názoru súdu ľahostajný a sám k nemu prispel. Nebolo zistený opak, ani vysvetlenie, ako sa

k uvedenému listu postavil poručiteľ. Pokiaľ sa tak správal voči žalobcovi, ochladenie ich vzťahu sa ho v
skutočnosti nemohlo citovo dotýkať tak, že by to napĺňalo zákonný dôvod vydedenia (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/32/2014 zo dňa 27.05.2014) . Nie je preto možné viniť žalobcu, žeich vzťahy neboli štandardné a že neprejavoval opravdivý záujem o poručiteľa, ako potom by prejavovať
za bežných okolností mal.
Vec právne posúdil podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka v spojení s §

476 ods. 1 a 2, § 476a ods. 3, § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca
bol v spore úspešný v celom rozsahu. Preto súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdneho
úradníka o výške trov konania. Rozhodnutie o výške trov konania súd vydá po právoplatnosti tohto

rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná v celom
rozsahu z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a f/ Civilného sporového poriadku (ďalej
„CSP“) namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V konkrétnostiach namietala,
že súd neuskutočnil výsluch svedkov navrhnutých žalovanou, pričom žalovaná navrhla v konaní ako
svedkov vypočuť K. D., N. O., K. P. a K. Q., ktorých účasť na pojednávaní mala zabezpečiť žalovaná,
čo sa jej však nepodarilo. Súd odôvodnil neuskutočnenie výsluchu svedkov tým, že na predbežnom

prejednaní sporu súd konanie skoncetroval a vyzval strany sporu, aby uviedli prostriedky procesného
útoku a obrany v lehote do 31.08.2022. Žalovaná tak v stanovenej lehote urobila, súd jej napriek
tomu vytkol, že na pojednávanie ich účasť nezabezpečila a napriek výzve súdu neuviedla, konkrétne k
akým skutočnostiam majú byť navrhnutí svedkovia vypočutí. Podľa žalovanej uvedeným postupom súd
znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Žalovaná
v súdom stanovenej lehote navrhla vykonať výsluch uvedených svedkov, tiež uviedla, že ich navrhuje
vypočuť k existencii dôvodov na vydedenie žalobcu, ktoré zdôvodnenie návrhu na výsluch svedkov
súd označil za abstraktné. Namietala, že zdôvodnenie návrhu na vykonanie dôkazov nemá nahrádzať
dôkazsamotnýanemožnoodstranysporupožadovať,abykonkretizovalaobsahnavrhovanejsvedeckej

výpovede, keď tento má súd získať až z výpovede samotnej. Tým, že súd odmietol vykonať tento
dôkaz, došlo k závažnému zásahu do práv žalovanej, nakoľko nebol objektívne zistený skutkový stav.
Skutočnosť, že na pojednávanie dňa 15.11.2023 sa žalovanej nepodarilo zabezpečiť účasť navrhnutých
svedkov, nemohla byť dôvodom na nevykonanie tohto dôkazu. Predvolanie na pojednávanie na deň
15.11.2023 bolo doručené právnej zástupkyni žalovanej dňa 30.10.2023, dňa 01.11.2023 bol sviatok

všetkých zosnulých, preto žalovaná kontaktovala svedkov až v týždni po uvedenom sviatku. Svedok
N. O. jej deň pred pojednávaním oznámil, že nebude vedieť prísť, s ďalšími dvoma navrhnutými
svedkyňamisamalažalovanáproblémskontaktovať,pretožesaobezdržiavajúvzahraničí,keďsasnimi
skontaktovala, oznámili jej, že v uvedenom termíne nebudú na Slovensku a nevedia sa na súd dostaviť.
Navrhnutá svedkyňa D. musela ísť na lekárske vyšetrenie, okrem p. D. sa o nemožnosti zúčastniť sa

pojednávania dozvedela žalovaná od navrhnutých svedkov len krátko pred pojednávaním. Podľa názoru
žalovanej, prísne formalistický výklad právnych predpisov nemá byť na ujmu práv strán sporu a nemôže
dostávať stranu sporu do takej situácie, ktorú subjektívne strana pociťuje ako neprimeraný tlak zo strany
súdu a zásah do jej práva na spravodlivý proces, pričom má za to, že postupom prvostupňového súdu
k takémuto zásahu došlo. Odopretím výsluchu svedkov došlo k nedostatočne zistenému skutkovému

stavuveciatýmajknesprávnemurozhodnutiu.Ideotakúvadukonania,prektorújepotrebnénapadnuté
rozhodnutie zrušiť. Ďalej namietala, že prvostupňový súd odmietol vykonať dôkaz – oboznámenie sa
so spisom sp. zn. 11C/41/2020 s odôvodnením, že „súd tu nie je na to, aby robil v sporovom procese
prácu za strany sporu naštudovaním si celého predchádzajúceho spisu a abstrahoval z neho podstatné
tvrdenia strán sporu. Sú to strany sporu, ktoré majú zodpovednosť za výsledok sporu v súlade s

prejednacou zásadou. Súd pritom vychádza zo skutočností, ktoré vyšli najavo v tomto spore, nie v
inom súdnom konaní (čl. 11 ods. 4 CSP). Ak strany sporu chceli, aby sa súd oboznámil s nejakou
listinou alebo výpoveďou svedka zo spisu 11C/41/2020, mali konkrétne tento dôkaz označiť“. V odvolaní
uviedla, že žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 29.06.2023 navrhla pripojiť spis Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 11C/41/2020 a zároveň navrhla, aby sa súd oboznámil a) s jej písomným vyjadrením

zo dňa 05.03.2021 nachádzajúcim sa v uvedenom spise, b) s obsahom listu žalobcu poručiteľovi zo
dňa 05.05.1994 založený v uvedenom spise, c) s obsahom všetkých jej ďalších vyjadrení a tvrdení či
svedeckých výpovedí nachádzajúcich sa v uvedenom spise. Žalovaná má za to, že týmto spôsobom
dostatočne konkretizovala svoj návrh a celkom jednoznačne špecifikovala, s obsahom ktorých listínnavrhla, aby sa súd oboznámil, pričom pri tomto návrhu zohľadňovala aj zásadu hospodárnosti konania.
Na to, aby súd mohol a vedel vo veci spravodlivo rozhodnúť, je v prvom rade nevyhnutné zistiť objektívne
skutkový stav veci a pri tomto zisťovaní je nevyhnutná určitá miera aktivity aj zo strany súdu. Ak strana

sporu neoznačí presne číslo listu, na ktorom sa prípadne v navrhnutom spise ňou navrhovaný dôkaz
nachádza alebo nekonkretizuje každú jednu svedeckú výpoveď, ale len súhrnne navrhne, aby sa súd
oboznámil s obsahom „všetkých svedeckých výpovedí“, nie je to taký nedostatok, pre ktorý by súd takto
navrhnutý dôkaz mal odmietnuť vykonať, naopak odmietnutie vykonať dôkaz navrhnutý stranou konania
zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.

2.1 K vyhodnoteniu vykonaných dôkazov a následnému ustáleniu skutkového stavu súdom prvej
inštancie namietala, že čo sa týka hodnotenia dôkazov, nie je možné sa stotožniť so závermi súdu
prvej inštancie, svedeckú výpoveď nie je možné považovať z časti za dôveryhodnú a z časti za
nedôveryhodnú, svedeckú výpoveď je potrebné posudzovať ako celok a je potrebné sa vysporiadať s
otázkou, či je možné svedka považovať za osobu dôveryhodnú v tom zmysle, či vypovedá pravdivo a
najmä objektívne. Dôveryhodnosť svedka je potrebné vnímať aj cez jeho spoľahlivosť, jeho pamäť a

najmä cez existenciu iných objektívnych dôkazov, ktorými vie svedok svoje tvrdenia preukázať, prípadne
cez zhodu jeho tvrdení s tvrdeniami iných svedkov alebo strán sporu. Podľa žalovanej celá výpoveď
svedkyne D. F. sa javí ako nedôveryhodná ako celok a celkom zreteľne z nej bolo poznať snahu pomôcť
synovi v uvedenom spore.
Nestotožňuje sa so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k hodnoteniu obsahu listu žalobcu

poručiteľovi zo dňa 05.05.1994, na základe ktorého súd skonštatoval, že otec by nemal uvádzať
vulgárnosti na partnerky, priateľky a kamarátky svojho syna. Z obsahu listu nie je zrejmé, za kých
okolností a komu to poručiteľ mal povedať (tvrdenia od A. N.), či to skutočne aj povedal a ak áno prečo,
prípadne čo tomu predchádzalo. Z obsahu uvedeného listu je objektívne možné vyvodiť len záver o
tom, že vzťahy medzi poručiteľom a žalobcom v uvedenom období neboli naozaj dobré. Kto mal na

tom aký podiel viny sa z uvedeného listu vyvodiť nedá, aj nie je možné jednoznačne skonštatovať,
že poručiteľ sa dopustil neprípustného správania voči žalobcovi. Súd sa veľmi všeobecne a vágne
vysporiadal s konštatovaním, že nebolo preukázané, že by existovali dôvody na vydedenie žalobcu, keď
skonštatoval: „Žalobca v spore preukázal, že nenastal dôvod vydedenia upravený v § 469a ods. 1 písm.
a) Občianskeho zákonníka. V spore bolo síce preukázané, že žalobca mal vedomosť o zdravotných

problémochporučiteľa.Tovšakprenaplneniedôvoduvydedenianepostačuje.Nebolopreukázané,žeby
bol žalobca poručiteľom o pomoc požiadaný, bol na ňu odkázaný v konkrétnom čase, kedy mal poručiteľ
mať tieto zdravotné problémy. Naopak, už priamo z listiny o vydedení vyplýva, že potrebnú pomoc
poskytlaporučiteľovižalovaná,sktoroumalzjavnedobréosobnévzťahy,čosaprejavilospísanímzávetu
poručiteľomvjejprospech.Vsporevšaknebolopreukázané,žeporučiteľbolnaozajvstaveodkázanosti,

bez pomoci inej osoby a žalobca mu túto pomoc nemohol poskytnúť. Skutočnosť, že žalobca neprejavil
účasť pri zdravotných komplikáciách poručiteľa, napríklad nenavštívením v nemocnici, že mu nevaril,
nepral a neriadil mu, mohla prameniť z ich vzájomného vzťahu. Súdu sa zdá ako veľmi pravdepodobné,
o čom svedčí zistený skutkový stav, že poručiteľ ani v rozhodnom čase o pomoc žalobcu nestál. Súd
ustálil, že žalobcovo konanie tak nemalo znaky rozporu s dobrými mravmi v tejto časti.“

Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle § 389 ods. 1
písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovanou namietané
neuskutočnenie výsluchu svedkov, ktorých navrhla a neoboznámenie so spisom Okresného súdu

Lučenec, s touto odvolacou námietkou nie je možné súhlasiť. Žalovaná podaním zo dňa 17.08.2023
navrhla vypočuť svedkov K. D., N. O. a K. P., pričom uviedla, že účasť svedkov na pojednávaní
zabezpečí. Následne podaním zo dňa 23.08.2023 rozšírila návrh o výsluch svedkyne K. Q., ku
ktorej tiež uviedla, že jej účasť na pojednávaní zabezpečí. Súd výzvou zo dňa 17.10.2023 žalovanú
vyzval, aby v lehote 10 dní oznámila súdu, aké skutočnosti tvrdené žalovanou má výsluch svedkov

preukazovať,pričomžalovanápodanímzodňa02.11.2023oznámila,ževýsluchminavrhnutýchsvedkov
mieni preukazovať existenciu dôvodov na vydedenie žalobcu. Poukázal na ustanovenie § 197 ods. 2
CSP. Podľa žalobcu súd postupoval správne, keď nevykonal výsluch svedkov, a to s ohľadom na tú
skutočnosť, že návrh žalovanej nespĺňal podmienky uvedené v ustanovení § 197 ods. 2 CSP. Vyjadrenie
žalovanej, „že výsluchmi navrhnutých svedkov mieni žalovaná preukazovať existenciu dôvodov na

vydedenie žalobcu“, považuje za za neurčité a nejasné, nakoľko žalovaná neuviedla na podporu ktorých
tvrdení má výsluch svedkov slúžiť. Pokiaľ žalovaná v odvolaní uvádza skutočnosti týkajúce sa toho,
že svedkov nemohla zabezpečiť z rôznych príčin, tieto tvrdenia žalovanej neboli v konaní pred súdom
prvej inštancie žiadnym spôsobom preukázané. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa neoboznámenia sospisom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11C/41/2020, žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 29.06.2023
navrhla pripojiť tento spis, a to bez bližšieho rozvedenia a list zo dňa 05.05.1994 založený v predmetnom
spise. Keďže žalovaná bližšie nekonkretizovala na aké dôkazy v predmetnom súdnom konaní v súdnom

spise odkazuje, považuje postup súdu, keď nevykonal tento dôkazný návrh za správny. Podľa názoru
žalobcu, súd prvej inštancie k vyhoveniu žalobe viedla nielen skutočnosť, že žalovaná nepreukázala
svoje tvrdenia, ale aj skutočnosť, že žalovaná účinne nepoprela podstatné tvrdenia žalobcu. Vo vzťahu
k námietke žalovanej v podanom odvolaní, týkajúcej sa hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie
a rozporovania hodnotenia výpovede svedkyne D. F., uviedol, že svedkyňa F. vo svojej výpovedi pri

opise svojho spolužitia s poručiteľom uviedla, že tento bol ku nej vulgárny, bil ju, mal záujem iba
o svoj život a bol jej neverný. Je preto prirodzené, že pri takomto správaní poručiteľa, svedkyňa k
nemu neprechováva pozitívny vzťah. Ak sa žalovaná snaží naznačovať, že svedkyňa F. žalobcu ako
matka, neviedla k dobrému vzťahu s poručiteľom, poukazuje na jeho skutkové tvrdenia o tom, že
počas detstva sa pravidelne stretával, ktoré žalovaná nepoprela. Aj svedkyňa F. vypovedala, že sa
žalobca s poručiteľom stretával, a to aj počas štúdia na vysokej škole. Poukázal na to, že žalovaná

sama odkazovala na list zo dňa 05.05.1994, pričom v konaní nepoprela tvrdenia o tom, že napísaniu
listu predchádzalo nevhodné správanie poručiteľa k vtedajšej priateľke žalobcu. Vo vzťahu k námietke
hodnotenia listu zo dňa 05.05.1994 súdom uviedol, že žalovaná v skutočnosti uvedené v liste nikdy
nepoprela a rovnako tak nepoprela ani skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa správania poručiteľa, ktoré
napísaniu listu predchádzalo. Z tohto dôvodu sa v plnom rozsahu stotožňuje s hodnotením tohto dôkazu

súdom prvej inštancie, ktoré uviedol v bode 16. odôvodnenia rozhodnutia. Stotožňuje sa s vyhodnotením
dôvodov súdom, čo sa týka pomoci poručiteľovi zo strany žalobcu v chorobe, prejavovania opravdivého
záujmu. V konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ v čase do spísania závetu potreboval pomoc
alebo bol na pomoc odkázaný. Jednoznačne však bolo zistené, že poručiteľ žalobcu o pomoc v chorobe
do času spísania závetu nikdy nepožiadal a ani o pomoc z jeho strany nestál. Poručiteľ mal dve deti

a v prípade nemoci nebol odkázaný na jediného potomka. Ak žalovaná poukazuje na absolvované
operácie, v konaní nebolo ustálené, či poručiteľ tieto absolvoval pred spísaním záveru, ani to či by ich
absolvovaním bol odkázaný na akúkoľvek pomoc. Nestotožňuje sa s tvrdeniami žalovanej týkajúcimi
sa neprejavovania opravdivého záujmu. V konaní žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu, že otec sa k
nemu nevhodne správal už od malička. Tieto skutočnosti vo svojom výsluchu potvrdila aj svedkyňa F..

Žalovaná tvrdí, že poručiteľovi zrejme osud žalobcu nebol ľahostajný, pričom mal obavu z jeho výberu
školy, keď nesúhlasil so štúdiom na vojenskej škole. Tieto tvrdenia žalovanej sú špekulatívne a nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní. Otec nemal obavu z voľby školy žalobcom, otec nesúhlasil s tým,
aby sa zo žalobcu stal vojak, čo tiež označoval pejoratívnym pomenovaním. Uvedené sa vzťahuje aj na
vulgárne vyjadrenia poručiteľa o jeho vtedajšej partnerke. Toto správanie otca však nebolo podmienené

jeho obavou o voľbu partnerky, ale išlo o všeobecné obviňovanie akejkoľvek ženy z promiskuity. O tom
svedčí aj to, že otec takéto vyjadrovanie mal aj k jeho prvej manželke, čo samozrejme viedlo k tomu,
že nebol pozvaný na svadbu žalobcu. Rovnako ani toto skutkové tvrdenie žalobcu žalovaná v konaní
účinne nepoprela. Ak žalovaná v tejto súvislosti odkazuje na výpoveď N. O. z konania vedeného na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 11C/41/2020, táto výpoveď nebola v súdenom spore vykonaná ako

dôkaz a preto nemôže na ňu strana odkazovať. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.

4. Žalovaná k písomnému vyjadreniu žalobcu uviedla vo vzťahu k neuskutočnenému výsluchu svedkov,
že zotrváva na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanému

ustanoveniu § 197 ods. 2 CSP uviedla, že žalovaná na pojednávaní dňa 15.11.2023 navrhla výsluch
uvedených svedkov, lebo ich prítomnosť sa jej ich nepodarilo zabezpečiť, ktorý návrh bol na tom istom
pojednávaní zamietnutý a pojednávanie bolo odročené už len za účelom vyhlásenia rozsudku. Civilný
sporový poriadok neukladá strane sporu akým spôsobom má uviesť súdu adresy svedkov, ktorých
vypočutie strana sporu navrhne priamo na pojednávaní, a preto nie je vylúčená možnosť doplniť adresy

svedkov aj dodatočne písomne v súdom určenej lehote. Adresy svedkov, ktorých v konaní navrhla
vypočuť, už boli uvedené v jej písomnom podaní zo dňa 17.08.2023.
Vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalobcu obsiahnutých v bode II. písomného vyjadrenia k odvolaniu
žalovanej uviedla, že v plnej miere zotrváva na skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že nie je možné súhlasiť s tvrdeniami
žalovanej, ktorými odôvodňuje svoj postup pri návrhoch na výsluch svedkov. Súd k zamietnutiu návrhu
žalovanej na výsluch svedkov viedlo to, že žalovaná neuviedla, na preukázanie akých skutočností mieni
svedkov vypočuť a nie skutočnosť, že žalovaná neuviedla adresy, z ktorých mal svedkov predvolať.Keďže súd bez vymedzenia predmetu výsluchu nemôže náležite vyhodnotiť potrebu vykonania výsluchu
navrhovaného svedka, je potrebné, aby strana, ktorá výsluch navrhne uviedla, aké skutkové okolnosti
má výsluch preukázať. Žalovaná však tieto skutočnosti nevymedzila ani v písomných návrhoch zo

dňa 17.08.2023 a 23.08.2023 (§ 197 ods. 1 CSP) a ani pri návrhu prednesenom na pojednávaní dňa
15.11.2023 (§ 197 ods. 2 CSP), a to ani napriek osobitnej výzve súdu. Bolo teda na mieste, aby súd
takýmto dôkazným návrhom žalovanej nevyhovel.

6. V dôsledku odvolania podaného žalovanou proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd, ako súd

odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal
vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s
ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Na základe podaného odvolania žalovanou voči rozsudku súdu prvej inštancie, tak v rozsahu
podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní
rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, berúc do úvahy odvolacie
námietky žalovanej v podanom odvolaní, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na

základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne,
so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

10. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP,

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd uvádza, že žalovaná ako
odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie; nežiadala ani doplniť dokazovanie za
podmienok ustanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré by nemohli
bez jej viny byť prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o veci

vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom v súdenej veci neboli naplnené
procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany
odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2, 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP). S prihliadnutím na
rozsah odvolania žalovanej a odvolacie dôvody uvedené v podanom odvolaní, odvolací súd konštatuje,
že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalovanej dôvodné nie je,

nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne; po
preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré
by sa týkali procesných podmienok.

11. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti vecného odôvodnenia a zároveň
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného k
zásadným odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza:
Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní uvádzala existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. b/ CSP dôvodiac, že súd prvej inštancie neuskutočnil výsluch svedkov navrhnutých žalovanou

poukazujúc na to, že žalovaná v súdom stanovenej lehote navrhla vykonať výsluch svedkov a tiež
navrhlatýchtosvedkovvypočuťkexistenciidôvodovnavydedeniežalobcu,pričomzodvolaniažalovanej
vyplýva, že je toho názoru, že dostatočne skonkretizovala okolnosť, na ktorú majú byť svedkovia
vypočutí a síce, či skutočne existovali dôvody vydedenia a zároveň uvádzala, že žalovanej sa nepodarilo
zabezpečiť účasť navrhovaných svedkov na pojednávaní dňa 15.11.2023, pričom podľa žalovanej táto

skutočnosť nemohla byť dôvodom na nevykonanie tohto dôkazu; podľa žalovanej prísne formalistický
výklad právnych predpisov nemá byť na ujmu práv strán sporu a nemôže dostávať stranu sporu do
takej situácie, ktorú subjektívne strana sporu pociťuje ako neprimeraný tlak zo strany súdu a zásah
do jej práva na spravodlivý proces, pričom podľa názoru žalovanej, postupom súdu prvej inštancie ktakémuto zásahu došlo, čím došlo k odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom a odopretím výsluchu
uvedených svedkov, potom podľa názoru žalovanej, došlo k nedostatočne zistenému skutkovému
stavu veci a tým aj k nesprávnemu rozhodnutiu, odvolací súd preskúmaním tejto odvolacej námietky,

oboznámení sa s celým obsahom spisu, ako aj vypočutím zvukového záznamu z pojednávania zo dňa
15.11.2023 a zo zvukového záznamu z predbežného prejednania sporu, mal za preukázané, že súd
prvej inštancie v súdenej veci striktne aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku. Odvolací
súd z obsahu spisu mal jednoznačne preukázané, že súd prvej inštancie dňa 10.07.2023 v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 CSP nariadil pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu, na

ktorom boli prítomné strany sporu ako aj ich právni zástupcovia. Na tomto prejednaní, okrem iného
súd poskytol sporovým stranám predbežný právny názor, ako aj poučenie vo vzťahu k procesným
právam a povinnostiam sporových strán, zároveň stanovil termín pojednávania vo veci samej na deň
27.09.2023,ktorýtermínpojednávaniabolzrušenýasúdombolvytýčenýtermínpojednávaniavovecina
deň 15.11.2023. Zároveň súd v rámci predbežného prejednania sporu dňa 10.07.2023 uložil sporovým
stranám, aby prostriedky procesného útoku a procesnej obrany podľa § 149 CSP uplatnili v lehote do

31.08.2023; poučil sporové strany podľa § 132 ods. 1 a 2 a § 153 CSP, pričom v konkrétnostiach sporové
strany poučil, že sú povinné uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia, označiť dôkazy, ktoré rozhodujúce
skutkové tvrdenia majú preukazovať, ďalej poučil strany sporu, že súd nie je povinný za sporové strany
z masy predložených a označených dôkazov vyhľadávať rozhodujúce skutkové tvrdenia a rozhodujúce
skutkové tvrdenia nemôžu nahrádzať odkazom na dôkazy. Tiež strany poučil, že prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany sú povinní uplatniť v lehote stanovenej súdom (do 31.08.2023),
inak súd na ne nebude uplatnením sudcovskej koncentrácie konania prihliadať. Z obsahu spisu tiež
nepochybne vyplýva, že žalovaná podaním zo dňa 17.08.2023 navrhla pripojiť spis OS Lučenec sp.
zn. 11C/41/2020 a tiež navrhla vypočuť svedkov K. D., N. O., K. P., pričom u týchto svedkov uviedla
adresu svedkov, zároveň v podaní uviedla, že účasť svedkov zabezpečí na pojednávaní žalovaná.

Ďalším podaním zo dňa 23.08.2023 navrhla výsluch svedkyne K. Q. s uvedením adresy bydliska s
tým, že účasť tejto svedkyne na pojednávaní žalovaná zabezpečí. Súd prvej inštancie vytýčil termín
pojednávania na deň 15.11.2023, predvolanie na pojednávanie súd doručoval právnym zástupcom strán
sporu, na tomto predvolaní zároveň právni zástupcovia boli poučení o povinnosti zabezpečiť účasť
klienta a nimi navrhovaných svedkov na pojednávaní, zároveň boli opätovne poučení podľa § 153

ods. 2 CSP a právna zástupkyňa žalovanej osobitnou výzvou (v spise na č.l. 94) bola vyzvaná, aby v
lehote 10 dní oznámila súdu v zmysle zásady konkretizácie dôkazov, aké skutočnosti, ktoré žalovaná
tvrdí, má výsluch nimi navrhnutých svedkov preukazovať; predvolanie na pojednávanie aj predmetnú
výzvu právna zástupkyňa žalovanej obdržala dňa 30.10.2023, t.j. v dostatočnej lehote pred termínom
pojednávania. Právna zástupkyňa žalovanej elektronickým podaním doručeným súdu dňa 02.11.2023

súdu oznámila, že výsluchmi navrhnutých svedkov mieni žalovaná preukazovať existenciu dôvodov
na vydedenie žalobcu. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.11.2023 odvolací súd zistil, že na toto
pojednávanie sa žiadny zo svedkov, ktorých navrhla žalovaná a u ktorých sa zaviazala zabezpečiť
ich prítomnosť na pojednávaní nedostavil, pričom z obsahu spisu zároveň odvolací súd zistil, že
žalovaná, a to ani prostredníctvom právnej zástupkyne, súdu vopred neoznámila, že prítomnosť ňou

navrhnutých svedkov na pojednávaní dňa 15.11.2023 osobne nezabezpečí. Odvolací súd uvádza, že
označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení strany sporu plnia dôkaznú povinnosť. Pokiaľ strana
sporu navrhne súdu vykonanie dôkazu, je zároveň povinná uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom
majú preukázať, teda ktoré skutkové tvrdenia strany sporu majú byť dôkazom preukázané, v opačnom
prípade sa strana sporu vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie navrhnutým dôkazom. Na

to, aby strana sporu splnila svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia, to znamená predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností
stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. V súdenej veci, s prihliadnutím na predmet sporu, ktorým sa žalobca domáhal určenia,
že dôvody vydedenia žalobcu uvedené poručiteľom v závete zo dňa XX.XX.XXXX a v listine o vydedení

zo dňa XX.XX.XXXX nie sú dané, berúc do úvahy obsah týchto listín poručiteľa a berúc do úvahy
povinnosť tvrdenia strán sporu, t. j. aj žalovanej, nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalovanej,
že dostatočným spôsobom špecifikovala skutočnosti, ktoré sa majú navrhnutými dôkazmi – výsluchom
toho ktorého svedka preukázať, keď všeobecne uviedla, že svedkov navrhuje vypočuť k existencii
dôvodov na vydedenie žalobcu. Odvolací súd preskúmaním veci - a to aj vypočutím si zvukového

záznamu z pojednávania zo dňa 15.11.2023 mal za preukázané, že právna zástupkyňa žalovanej aj na
tomto pojednávaní navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedkov (zrejme totožných ako vo svojich
predchádzajúcich písomných podaniach), avšak iba k výsluchu jedného zo svedkov, a to konkrétne N.
O.,špecifikovalaskutočnosti,ktorémajúbyťvýsluchomtohtosvedkapreukázané. Súdprvejinštancienapojednávaní uznesením návrh na doplnenie alebo vykonanie dokazovania svedkov K. D., N. O., K. P. a
K.Q.zamietol,pričomzároveňústneodôvodnilzamietnutienávrhunadoplneniedokazovania;vovzťahu
k svedkom D., P. a Q. z dôvodu, že neboli konkretizované žalovanou skutočnosti, ktoré týmito dôkazmi

sa majú preukázať, vo vzťahu ku N. O. súd konštatoval, že právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní
tieto skutočnosti konkretizovala, avšak návrh na výsluch svedka N. O. s potrebnou špecifikáciou bol
daný oneskorene s prihliadnutím na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 2
CSP. Berúc do úvahy postup súdu (striktný v zmysle ustanovení CSP) a zároveň postup žalovanej ako
strany sporu v konaní, potom nemožno (berúc do úvahy vyššie uvedené) prisvedčiť odvolacej námietke

žalovanej, že súd by sa tým, že odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedkov navrhnutých žalovanou
dopustil závažného zásahu do práv žalovanej a že by týmto postupom došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces, nakoľko nebol objektívne zistený skutkový stav.
Pokiaľ žalovaná tiež namietala, že skutočnosť, že na pojednávaní dňa 15.11.2023 sa nepodarilo
žalovanej účasť navrhnutých svedkov zabezpečiť, nemohla byť dôvodom na nevykonanie tohto dôkazu,
odvolací súd uvádza, že sama žalovaná v opakovaných písomných podaniach, pokiaľ navrhovala

výsluch svedkov uviedla, že ich účasť na pojednávaní zabezpečí. Aj z obsahu vyjadrenia právnej
zástupkyne žalovanej na pojednávaní dňa 15.11.2023 možno dospieť k záveru, v súlade so záverom
súdu prvej inštancie, že žalovaná nekonala v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 CSP berúc do
úvahy potrebu rýchleho a hospodárneho konania; súdu vopred neoznámila, že v súlade s ustanovením
§ 197 nezabezpečí prítomnosť navrhnutých svedkov na pojednávaní dňa 15.11.2023, pričom súd

prvej inštancie aj v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne uviedol, že v prípade, že by takto žalovaná
postupovala, súd by nariadené pojednávanie odročil za účelom zabezpečenia svedkov z dôvodu, aby
všetci svedkovia boli vypočutí spravila na jednom pojednávaní, a to predovšetkým pre zachovanie
autenticityichvýpovedí.Správnesúdprvejinštanciekonštatoval,žežalovanávšakbolavsporepasívna.
Práve aj z tohto dôvodu súd zamietol žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania za účelom doplnenia

dokazovania.
K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkaz – oboznámenie so
spisom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11C/41/2020 tvrdiac, že žalovaná už vo svojom písomnom
vyjadrení k žalobe zo dňa 29.06.2023 navrhla pripojiť tento spis a zároveň navrhla, aby sa súd oboznámil
s jej písomným vyjadrením zo dňa 05.03.2021, ktoré sa nachádza v uvedenom spise, ďalej s obsahom

listu žalobcu poručiteľovi zo dňa 05.05.1994, ktorý je založený v uvedenom spise, ako aj s obsahom
všetkých jej ďalších vyjadrení a tvrdení, či svedeckých výpovedí nachádzajúcich sa v uvedenom spise,
odvolací súd uvádza, ako to už uviedol aj vyššie, že súd prvej inštancie už v rámci predbežného
prejednania sporu dňa 10.07.2023 poučil sporové strany, že sú povinné uviesť rozhodujúce skutkové
tvrdenia a označiť dôkazy, ktoré rozhodujúce skutkové tvrdenia majú preukazovať, zároveň ich poučil,

že súd nie je povinný za sporové strany z masy predložených a označených dôkazov vyhľadávať
rozhodujúce skutkové tvrdenia a rozhodujúce skutkové tvrdenia nemôžu nahrádzať odkazom na dôkazy,
zároveň strany sporu boli poučené, že v prípade, ak do termínu 31.08.2023 nebude k spisu pripojený
spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11C/41/2022 (z dôvodu, že v tom čase sa spis nachádzal na
Krajskom súde v Banskej Bystrici – poznámka odvolacieho súdu), majú strany súd požiadať o predĺženie

uvedenej lehoty, ak potrebujú vzniesť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
na základe skutočností, ktoré sa nachádzajú v predmetnom spise. Odvolací súd z obsahu spisu zároveň
zistil, že súd prvej inštancie oznámením zo dňa 17.10.2023 (v spise na č.l. 91) oznámil stranám sporu,
že spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11C/41/2020 bol pripojený do konania. Zároveň strany sporu
oboznámil s tým, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany podľa § 149 CSP, pre uplatnenie

ktorých bolo potrebné nahliadnuť do spisu sp. zn. 11C/41/2020 sú strany povinné uviesť v lehote 10 dní
od prevzatia oznámenia s tým, že podľa § 153 ods. 2 CSP nebude súd na neskôr uvedené prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany prihliadať. Toto oznámenie spolu s predvolaním na pojednávanie
právna zástupkyňa žalovanej prevzala dňa 30.10.2023. Žalovaná zostala nečinná. Berúc do úvahy
už vyššie uvedené a preskúmajúc postup súdu prvej inštancie v konaní ako aj konanie žalovanej v

rámci konania pred súdom prvej inštancie, súd sa podľa názoru odvolacieho súdu nedopustil pochybení
(nedostatočnej miery aktivity ako to namietala žalovaná v odvolaní – bod 7. odvolania), nedopustil sa
takej vady konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP), pričom súd prvej inštancie dostatočne v odôvodnení rozhodnutia, a
to konkrétne v bode 8. objasnil prečo nevykonal návrh sporových strán na oboznámenie sa s celým

obsahom pripojeného spisu sp. zn. 11C/41/2020. Postupu súdu, ktorý striktne aplikoval ustanovenia
Civilného sporového poriadku v rámci koncentrácie konania a dôkaznej povinnosti strán sporu, preto
nemožno pričítať takú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.K odvolacej námietke žalovanej vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie, a to konkrétne
vyhodnoteniu svedeckej výpovede svedkyne D. F., keď žalovaná namietala, že nie je možné považovať
svedeckú výpoveď sčasti za dôveryhodnú a sčasti za nedôveryhodnú ako to vyhodnotil súd prvej

inštancie, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri výsluchu svedkyne dôsledne postupoval v
zmysle § 196 ods. 1 a§ 200 a § 201 CSP. Je nepochybné, že svedkyňa uviedla, že žalobca je jej syn,
žalovaná je nevlastná sestra jej syna, pričom svedkyňa v úvode výpovede k veci spontánne vypovedala,
následne odpovedala na otázky právnych zástupcov strán sporu a súdu, pričom súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia, a to konkrétne v bode 7. odôvodnenia rozsudku vyhodnotil jednotlivé dôkazné

prostriedky, vrátane výpovede svedkyne D. F., pričom berúc do úvahy aj iné dôkazné prostriedky
uvedené v bode 6. odôvodnenia vyhodnotil výpoveď svedkyne za čiastočne vierohodnú len v časti, kde
jej tvrdenia mali prienik s inými listinnými dôkazmi a sčasti, kde odporovala tvrdeniam žalobcu v spore.
Súd jednoznačne v odôvodnení rozhodnutia zároveň uviedol, že pri hodnotení výpovede tejto svedkyne
vychádzal aj z toho, že išlo o matku žalobcu, ktorá ho mala v starostlivosti a vychovávala ho, pričom
zároveň poukázal správne na to, že všeobecne nemožno výpoveď svedka považovať za nedôveryhodnú

z dôvodu, že je blízkou osobou jednej zo sporových strán, pričom podrobne uviedol všetky úvahy a
skutočnosti, pre ktoré časť výpovede tejto svedkyne považoval za vierohodnú a zároveň riadne označil
aj tie tvrdenia svedkyne, ktorým súd neuveril. Vyhodnotenie tohto dôkazu vykonaného súdom prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia je riadne zdôvodnené, dostatočným spôsobom špecifikované. Len
všeobecná odvolacia námietka žalovanej, že celá výpoveď svedkyne sa javí ako nedôveryhodná z

dôvodov, že svedkyňa vypovedala, ako vnímala poručiteľa, z čoho podľa žalovanej by malo vyplývať, že
je málo pravdepodobné, že vychovávala žalobcu k úcte k poručiteľovi alebo že by žalobcovi vštepovala
rešpekt k poručiteľovi, ktoré tvrdenia sú len úvahou žalovanej bez splnenia dôkaznej povinnosti, pričom
ani ďalšie námietky žalovanej vo vzťahu k výpovedi svedkyne nie sú v zásade spôsobilé spochybniť
správnosť vyhodnotenia tohto dôkazu súdom prvej inštancie tak, ako to vykonal v bode 7. odôvodnenia

rozhodnutia.
Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietla, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k
hodnoteniu obsahu listu žalobcu poručiteľovi zo dňa 05.05.1994, keď podľa žalovanej z obsahu listu je
objektívne možné vyvodiť len záver o tom, že vzťahy medzi poručiteľom a žalobcom v uvedenom období
neboli naozaj dobré, avšak kto mal na tom aký podiel viny sa z uvedeného listu vyvodiť nedá a nie

je možné jednoznačne skonštatovať, že poručiteľ sa dopustil neprípustného správania voči žalobcovi,
odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení bodu 16. okrem iného vyhodnotil,
že poručiteľ zjavne sám nestál o riadny a zdravý vzťah so žalobcom, list žalobcu poručiteľovi bol
len reakciou žalobcu na správanie poručiteľa, pričom súd zároveň konštatoval, že nebol zistený opak
a ani vysvetlenie ako sa k uvedenému listu postavil poručiteľ, pričom správne žalobca vo vyjadrení

k tejto odvolacej námietke žalovanej poukázal na to, že žalovaná skutočnosti uvedené v liste nikdy
nepoprela a rovnako nepoprela ani skutkové tvrdenia týkajúce sa správania poručiteľa, ktoré napísaniu
listu predchádzalo.
Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalovanej (bod. 14 odvolania), keď žalovaná namietala, že súd sa
veľmi všeobecne a vágne vysporiadal s konštatovaním, že nebolo preukázané, že by existovali dôvody

na vydedenie žalobcu, keď skonštatoval, že nebolo preukázané, že by poručiteľ naozaj potreboval
pomoc žalobcu, alebo bol v takom zdravotnom stave, že by si jeho pomoc vyžadoval; pokiaľ potomok
trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o
potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť
dôvodom na jeho vydedenie; že pre súd je pochopiteľné, ak žalobca nepozval otca na svadbu a zásnuby,

keď predtým mal uraziť jeho budúcu manželku spôsobom zisteným v skutkovom stave, odvolací súd
preskúmaním aj tejto odvolacej námietky dospel k záveru, že dôvodná nie je, keď podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal pri zistenom skutkovom
stave a právnom posúdení, tak ako to už odvolací súd uviedol vyššie, predmetom žaloby, ktorou sa
žalobca domáhal určenia, že dôvody vydedenia dané nie sú, a to konkrétne v bodoch 13., 14., 15.,

16., pričom zároveň súd prvej inštancie poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.
Berúc do úvahy všetko vyššie už uvedené odvolací súd z dôvodu vecnej správnosti rozsudok súdu prvej
inštancie postupom v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Odvolací súd zároveň podrobil odvolaciemu prieskumu aj závislý výrok o náhrade trov konania,
pričom preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP,
a keďže žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, správne uložil žalovanej povinnosť zaplatiťžalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej
inštancie postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovanej táto nebola
úspešná ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalobcovi, ktorý sa k odvolaniu žalovanej v rámci
odvolacieho konania vyjadroval prostredníctvom právneho zástupcu. V súvislosti s odvolacím konaním

tak žalobcovi trovy odvolacieho konania preukázateľne vznikli. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1
CSPodvolacísúduložilžalovanejakoprocesne neúspešnejstranesporuvodvolacomkonanípovinnosť
nahradiť žalobcovi trovy vzniknuté v súvislosti s odvolacím konaním v rozsahu 100% v lehote troch dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov konania.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).