Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 26, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423200975
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4423200975.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom A., toho času Centrum pre deti a rodiny B., D. E.
X,B.,zastúpenéopatrovníkom:ObecF.,sosídlomF.,G.XX,vkonanízastúpenékolíznymopatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

C. I., A. XXX/XX, toho času: C. I., J. XXX/XX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. J. XX, G. J., o
návrhu opatrovníka na zmenu opatrovníka, o odvolaní Obce A. proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 29. septembra 2023, č.k. 16P/24/2023-58, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

X.SúdprvejinštancieuznesenímnapadnutýmodvolanímustanovilmaloletýmdeťomA.aC.opatrovníka
Obec A., ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať v konaní pred úradmi a inými
štátnymi orgánmi a spravovať ich majetok od právoplatnosti tohto uznesenia a raz ročne ku dňu
31.12. predložiť súdu správu o hospodárení s ich majetkom (výrok I.), zároveň súd odvolal z výkonu
funkcie doterajšieho opatrovníka Obec F. (výrok II.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nové

Zámky, sp.zn. 16P/31/2011-59 zo dňa 27.06.2012 v časti o ustanovení opatrovníka maloletým deťom
(výrok III.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že opatrovník Obec F. sa návrhom zo dňa 09.03.2023 domáhal
zmeny opatrovníka maloletých detí z dôvodu, že maloleté deti sú aktuálne umiestnené v Centre pre
deti a rodiny B., matka maloletých mala evidovaný trvalý pobyt v Obci F. do 07.10.2013 s tým, že
následne sa prihlásila na trvalý pobyt do Obce A. od 20.09.2016. Otec maloletých sa zdržiava na

adrese G. J. XX a o matke maloletých detí, ani o maloletých nemajú žiadnu vedomosť a sú iba
formálnym opatrovníkom na zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku od roku 2011.
Z dôvodu riadneho výkonu a plnenia si práv a povinností opatrovníka vo vzťahu k maloletým deťom,
k ich zastupovaniu a spravovaniu majetku je potrebné, aby bol deťom ustanovený opatrovník Obec
A. podľa trvalého pobytu matky maloletých detí. Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky, č.k. 17PPom/3/2011-46 zo dňa 22.07.2011 súd nariadil u maloletých detí A. a C. ústavnú

starostlivosť a deti boli umiestnené v Detskom domove B.. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky,
č.k. 16P/31/2011-59 zo dňa 27.06.2012 súd vyslovil osvojiteľnosť nad maloletou A. a maloletým C.,
rodičom obmedzil výkon rodičovských práv a povinností tak, že nie sú oprávnení a povinní zastupovať
maloleté deti a spravovať ich majetok a ustanovil maloletým deťom opatrovníka Obec F., ktorá je
oprávnená a povinná deti zastupovať a spravovať ich majetok od právoplatnosti rozsudku. Navrhovaný
opatrovník Obec A. vyjadril svoj nesúhlas s ustanovením za opatrovníka maloletých detí B. z dôvodu,

že deti sú prihlásené k trvalému pobytu v ich obci len formálne od roku 2016. Ani jeden z rodičov
nemá k ich obci žiadny vzťah, dlhodobo sa tam nezdržiavajú. Matka sa zdržiava v obci C. I.. Navrhliosloviť blízkych príbuzných oboch rodičov maloletých, prípadne starú matku E. K., trvale bytom A. XXX.
Kolízny opatrovník uviedol, že matka maloletých detí, ako aj obe deti majú trvalý pobyt v obci A. od roku
2013. Matka t.č. žije v obci C. I. bez prihlásenia. Deti neudržiavajú kontakt s rodičmi, ani širšou rodinou.

Rodina o deti v zariadení neprejavila záujem a nie sú zárukou, že funkciu opatrovníka by vykonávali
v najlepšom záujme maloletých detí. Navrhli, aby bola ustanovená za opatrovníka Obec A., ktorá bude
vykonávať funkciu opatrovníka v záujme detí. Súd mal ďalej preukázané, že otec maloletých detí má
trvalý pobyt v obci G. J.. V spoločnej domácnosti žije so svojou družkou A. L. a spoločným maloletým
dieťaťom. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve brata partnerky otca. Matka maloletých detí

má evidovaný trvalý pobyt v obci C. I., zdržiava sa na adrese J. XXX/XX, C. I.. Zo správy CDR B. mal súd
preukázané, že matka detí od 14.03.2011 do 27.10.2022 v zariadení maloleté deti nenavštívila. Osobne
ich navštívila 28.10.2022. Je s nimi v telefonickom kontakte a tiež v pravidelnom kontakte cez skype
s A. dvakrát týždenne a s maloletým C. jedenkrát do mesiaca. Otec maloleté deti od 14.03.2011 do
23.05.2023 nenavštívil, v roku 2022 sa s maloletým C. skontaktoval telefonicky, po troch mesiacoch sa
telefonátyukončilizostranymaloletýchdetí.Odtejdobyotecneprejavilodetižiadnyzáujem.Zrodinných

príslušníkov sa nikto o maloleté deti žiadnym spôsobom od ich prijatia do CDR nezaujímal. Stará matka
maloletých detí E. K. uviedla, že v žiadnom prípade nesúhlasí, aby bola ustanovená za opatrovníka
maloletým deťom. Uviedla, že deti nepozná, oni nepoznajú ju. V čase, keď mala matka detí problémy ju
nevyhľadala, nepožiadala o pomoc, aj keď nepopiera, že mala dosť starostí so svojimi deviatimi deťmi.
S matkou maloletých detí nie je v kontakte pre jej konanie vo vzťahu k maloletým deťom. Právne súd

prvej inštancie vec posúdil podľa § 272, § 274 ods. 1,2, § 275, § 276, § 277 ods. 1, 2 CMP, § 60 ods. 1, 2,
§ 61 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 1 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 zb. o obecnom zriadení. Súd rozhodol
tak, že ustanovil maloletým deťom B. nového opatrovníka Obec A. (tzv. verejného opatrovníka). Maloleté
deti sú t.č. umiestnené v CDR B., trvalý pobyt majú evidovaný od 20.09.2016 v Obci A., preto by nebolo
v ich záujme, aby opatrovníkom ostal pôvodný opatrovník Obec F.. Rodičom detí súd obmedzil výkon ich

rodičovských práv a povinností tak, že nie sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti a spravovať
ich majetok. Súd zisťoval okruh príbuzných, ktorí by prichádzali do úvahy za účelom ustanovenia
opatrovníka. Stará matka maloletých detí nesúhlasila s ustanovením za opatrovníka, uviedla, že deti
nepozná, ani deti nepoznajú ju. Súdu sa nepodarilo nájsť iných príbuzných, prípadne inú osobu, ktorá
by spĺňala podmienky pre ustanovenie za opatrovníka. Súd preto ustanovil deťom nového opatrovníka

Obec A., tzv. verejného opatrovníka, ktorý vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich pracovníkov
na základe uznesenia súdu a v súlade s vymedzením úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení.
Verejnýopatrovníksanemôževzdaťfunkcieopatrovníka.Zásadypreustanovenieplatianielenpriprvom
rozhodovaní o ustanovení opatrovníka maloletým deťom alebo opatrovancovi, ale aj v prípade zmeny
opatrovníka. Funkcie opatrovníka sa možno vzdať a to aj bez uvedenia dôvodu, čo možno dať do roviny

s tým, že navrhovaný opatrovník odmietne dať súhlas s ustanovením do funkcie opatrovníka, avšak toto
neplatí pre tzv. verejného opatrovníka. Súd zároveň uložil Obci A., povinnosť maloleté deti zastupovať
v konaní pred úradmi a inými štátnymi orgánmi spravovať ich majetok a raz ročne ku dňu 31.12. predložiť
súdu správu o hospodárení s ich majetkom. Súd tvrdenia navrhovaného opatrovníka ohľadne toho, že
deti sú prihlásené k trvalému pobytu v obci len formálne, ani jeden z rodičov nemá k obci žiadny vzťah,

dlhodobo sa tam nezdržiava, považuje za irelevantné. Súd poukazuje na to, že obec ako orgán štátnej
správy, je povinná zabezpečovať i potreby obyvateľov, medzi ktoré patria i povinnosti vyplývajúce jej
z opatrovníctva, ktoré jej boli riadne vymedzené. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 52 CMP.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie ustanovený
opatrovník Obec A.. Dôvodil, že súd vec nesprávne právne posúdil. Ustanovenie § 60 ods. 2 Zákona
o rodine upravuje len možnosť ustanoviť obec za opatrovníka, nie je to povinnosť obce. Poukázal na
ust. § 117 CMP, keď obec nie je orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Odvolateľ
neuznáva návrh v celom rozsahu. Nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka. Deti sú v ich obci prihlásené

k trvalému pobytu len formálne. Ani jeden z rodičov nemá k obci žiaden vzťah, dlhodobo sa tam
nezdržiavajú. Obec nemá o nich žiadne informácie. Opatrovníkom by mala byť osoba, ktorá deti pozná,
má o nich informácie, aby sa vedela správne rozhodnúť pri ich zastupovaní. Matka detí sa prihlásila na
trvalý pobyt v Obci C. I.. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

3. Navrhovateľ Obec F. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že skutočnosti tvrdené odvolateľom
ohľadne pobytu maloletých detí a ich rodičov vyplynuli z vykonaného dokazovania. Avšak pokiaľ deti
majú evidovaný trvalý pobyt v obci A. a tento trvalý pobyt nie je v súlade s evidenciou trvalého pobytudetí s trvalým pobytom matky, súd nevyužil inú možnosť ustanoviť opatrovníka pre maloleté deti podľa
miesta, kde je zariadenie, v ktorom sa deti aktuálne nachádzajú, pravdepodobne vzhľadom k platnému
zákonodarstvusúdinúmožnosťustanoviťopatrovníkamaloletýmdeťomnemal.Navrhlipretonapadnuté

uznesenie potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je v záujme maloletých detí, aby
funkciu opatrovníka vykonávala Obec A., kde majú deti trvalý pobyt, má za to, že ustanovený opatrovník
bude vykonávať svoju funkciu v najlepšom záujme maloletých detí.

5. Obec A. v písomnom vyjadrení k vyjadreniu Obce F. uviedla, že tak, ako uviedli už v odvolaní,
nie sú orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Obec F. podala návrh na
zmenu opatrovníctva, navrhované opatrovníctvo by však bolo pokračovaním formálneho zastupovania
maloletých detí. Má za to, že keďže nikto z blízkych príbuzných nesúhlasil s opatrovníctvom, nastupuje
orgán sociálnoprávnej ochrany detí a kurately, ktorý je najvhodnejším, pretože majú personálne

obsadenie na primeranej vzdelanostnej úrovni, deti poznajú, pravidelne riešia ich problémy.

6. Kolízny opatrovník zaslal správu o účinkoch opatrení u maloletých detí B.. Vykonal návštevu
maloletých detí v CDR B. dňa 30.10.2023. Sociálny pracovník uviedol, že maloleté deti spolu so sestrou
M. H. sú naďalej umiestnené v profesionálnej rodine. Matka detí do 28.10.2022 deti nekontaktovala.

Od tejto doby je s nimi v kontakte cez sociálne siete, otec o deti nejaví záujem. Obaja rodičia si
vyživovaciu povinnosť neplnia. Profesionálny rodič neuvádza výrazné ťažkosti s výchovou maloletých
súrodencov. Počas pohovoru maloletá A. uviedla, že je spokojná s výberom strednej školy, plánuje
si urobiť barmanský kurz, v škole sa jej darí, má rada praktické vyučovanie. Má priateľa, s ktorým si
dobre rozumejú. Je v kontakte s matkou cez messenger. Osobné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo

v októbri vnímala pozitívne, ale k matke necíti hlbší vzťah. S otcom v kontakte nie je. Maloletý C. uviedol,
že navštevuje Základnú školu N. L. B., kde je deviatak. Po ukončení školy zvažuje štúdium v odbore
kuchár alebo mäsiar. Rád pomáha profesionálnemu rodičovi pri prácach okolo domu a v domácnosti.
V profesionálnej rodine sa cíti dobre.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 CMP), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP a §
59 ods. 1 CMP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti a odvolateľ použil
zákonomprípustnéodvolaciedôvody,preskúmalnapadnutérozhodnutievcelomrozsahubezviazanosti

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 CMP a § 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16P/24/2023 je zmena opatrovníka
ustanoveného maloletým deťom A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bola za opatrovníka ustanovená obec A., ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti
zastupovať v konaní pred úradmi a inými štátnymi orgánmi a spravovať ich majetok, a raz ročne ku dňu
31.12. predložiť súdu správu o hospodárení s ich majetkom.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na zistenie skutočného stavu rozhodného pre posúdenie dôvodnosti návrhu opatrovníka na zmenu
opatrovníka. Takisto zistený stav odvolací súd v celom rozsahu preberá. Odvolací súd sú sa rovnako

stotožnil so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a považuje za správne jeho právne posúdenie,
pričom na základe vykonaných dôkazov zhodne s prvoinštančným súdom vyhodnotil navrhovanú zmenu
opatrovníka za správnu. Preskúmaním obsahu spisového materiálu sa aj v odvolacom konaní potvrdila
správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia, jeho odôvodnenie, s ktorým

sa plne stotožňuje. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza
dôvod,prektorýbysamalodzáverovprvoinštančnéhosúduodchýliť,keďodvolateľvodvolaníneuviedol
také dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.11. K odvolaniu odvolateľa odvolací súd dodáva nasledovné. Ak súd obmedzí výkon rodičovských
práv a povinností obidvom rodičom alebo jedinému žijúcemu rodičovi, potom ustanoví dieťaťu
hmotnoprávneho opatrovníka podľa § 60 Zákona o rodine. V danom prípade z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že rodičia maloletých detí boli obmedzení vo výkone rodičovských práv a povinností tak, že
nie sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Maloletým deťom bol
v súlade s ustanovením § 60 ods. 1, 2 ustanovený opatrovník Obec F.. Uvedený opatrovník požiadal
o zmenu opatrovníka z dôvodu, že v ich obci nemajú trvalý pobyt ani rodičia ani maloleté deti. Súd prvej
inštancie správne zisťoval pobyt rodičov ako aj maloletých detí, správne zisťoval možnosť ustanovenia

opatrovníka z príbuzných maloletých detí, pričom z tohto dokazovania vyplynulo, že medzi príbuznými
nie je nikto, žiadna osoba, ktorá by bola ochotná vykonávať funkciu opatrovníka. Z dokazovania tiež
vyplynulo, že maloleté deti sú prihlásené k trvalému pobytu v Obci A.. Opatrovníkom môže byť, ak sa
nenájde žiadna vhodná fyzická osoba, ako hromadný/verejný opatrovník ustanovená aj obec, pričom
u hromadného opatrovníka sa nevyžaduje jeho súhlas, takže možno ho poveriť výkonom tejto funkcie aj
proti jeho vôli. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 veta prvá zákona SNR č. 369/1990 Zb.

o obecnom zriadení, ktoré predstavuje subsidiárnu možnosť ustanoviť obec za takzvaného verejného
opatrovníka osobe, ktorá ho musí mať ako zákonného zástupcu, ak neexistuje iná osoba, ktorá by
spĺňala podmienky na ustanovenie opatrovníka. Každá fyzická osoba s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky je obyvateľom určitej obce. Zákonodarca zvolil toto kritérium z dôvodu, že medzi
obcou a jej obyvateľom existuje špecifický vzťah, ktorý zahŕňa starostlivosť o potreby obyvateľov

obce. Z uvedeného vyplýva, že v prípade neexistencie inej osoby, ktorá by spĺňala predpoklady pre
ustanovenie za opatrovníka, za opatrovníka by súd ustanovil obec, v ktorej má osoba v danom prípade
maloleté deti trvalý pobyt. Nie je pritom rozhodujúcim, kde sa nachádza zariadenie, v ktorom sa maloleté
deti momentálne nachádzajú, resp. sú umiestnené. Odvolací súd tak mal za to, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil, že maloleté deti majú trvalý pobyt v Obci A., preto Obec A. je správne ustanovená

za opatrovníka maloletým deťom, keď sa nenašla žiadna iná osoba, ktorá by spĺňala podmienky na
ustanovenie opatrovníka. Správne súd prvej inštancie Obci A. uložil aj povinnosti pri zastupovaní
maloletých detí a to v rozsahu, v ktorom boli rodičia zbavení svojich rodičovských práv a povinností.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 52 CMP.

14. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).