Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-71S/71/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200540
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200540.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov
senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: GynVi s.r.o., so
sídlom 29. augusta 608/3, 963 01 Krupina, IČO: 47 996 005, právne zastúpeného advokátkou JUDr.
Evou Bornayovou, so sídlom Fučíkova 795/15, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 37 996 070 proti
žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova

14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalšieho účastníka: Mesto Krupina, so sídlom
Svätotrojičné nám. 4/4, 963 01 Krupina, IČO: 00 320 056, právne zastúpeného advokátkou JUDr.
Elou Kockovou, so sídlom Hontianske Nemce č. 406, 962 65 Hontianske Nemce, IČO: 10 924 744,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej
politiky č. OU-BB-OVBP2-2022/025556-002 zo dňa 5. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č.
OU-BB-OVBP2-2022/025556-002 zo dňa 5. augusta 2022 a rozhodnutie obce Bzovík č.

SK10049/2022/20-15129 zo dňa 23. júna 2022 z r u š u j e a v e c v r a c i a obci Bzovík na
ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca podal stavebnému úradu mesta Krupina dňa 28.02.2022 žiadosť o vydanie stavebného
povolenia pre stavbu - mobilné odberné miesto gynekologicko-pôrodníckej ambulancie v katastrálnom
území A. na pozemku parc. č. 178/1, ku ktorej priložil projektovú dokumentáciu. Súčasťou
administratívneho spisu je stanovisko mesta Krupina z 25.01.2022 k zmene účelu využitia stavby,
výsledkom ktorého je konštatovanie, že mesto Krupina neudelí súhlas ani k dočasnému zariadeniu MOM

(mobilné odberné miesto) a k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle zmluvy o budúcej zmluve pristúpi len v
prípade splnenia účelu využitia budovy na zdravotnícke zariadenie pri dodržaní dohodnutej lehoty pre
vydanie kolaudačného rozhodnutia dohodnutého Dodatkom č. 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve.
V spise sa ďalej nachádzajú kladné stanoviská dotknutých orgánov. Stavebný úrad mesta Krupina
rozhodnutím z 21.03.2022 zastavil stavebné konanie z dôvodov, že mobilné odberné miesto v zmysle
zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nie je zdravotníckym zariadením a

na základe toho ani mesto Krupina ako vlastník pozemku a stavby neudelil súhlas ani k dočasnému
zriadeniu mobilného odberného miesta v stavbe vo svojom vlastníctve. Stavebný úrad preto usúdil, že
stavebník nesplnil podmienku vyplývajúcu z § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní astavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), podľa
ktorého musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139
ods. 1 stavebného zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom stavbu. Na základe podaného odvolania

žalobcu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“)
rozhodnutím číslo OU-BB-OVBP2-2022/015469-002 zo dňa 21.04.2022, že rozhodnutie stavebného
úradu mesta Krupina z 21.03.2022 ruší ako nezákonné pre porušenie § 119 ods. 3 stavebného
zákona nakoľko obec - mesto Krupina rozhodovala o veci, v ktorej bola aj vlastníkom stavby, ktorá bola
predmetom konania.

2. Následne bola žalobcom podaná nová žiadosť o vydanie stavebného povolenia, ktorá bola podaná
stavebnému úradu obce Bzovík na základe určenia tejto obce súlade s § 119 ods. 3 stavebného zákona
žalovaným. Stavebný úrad obce Bzovík (ďalej len „stavebný úrad“) vydal dňa 23.06.2022 rozhodnutie
číslo SK10049/2022/20-15129, ktorým podľa § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona zastavil stavebné
konanie týkajúce sa povolenia zmeny dokončenej stavby „zmena dvojgaráže na mobilné odberné
miesto“ z dôvodu, že žalobca ako stavebník nepreukázal, že má právo realizovať stavbu na pozemku vo

vlastníctve mesta Krupina a nepredložil ani písomnú dohodu s vlastníkom stavby, čím nesplnil povinnosti
vyplývajúce z § 58 ods. 2 a 3 stavebného zákona (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
číslo OU-BB-OVBP2-2022/025556-002 zo dňa 05.08.2022 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého

rozhodnutia žalovaný poukázal na platnú právnu úpravu, na obsah administratívneho spisu a priebeh
predchádzajúceho stavebného konania. Uviedol, že zmeny a udržiavacie práce na stavbách sa môžu
uskutočňovať podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu, ktoré je
potrebné urobiť aj predložením dokladov v súlade s § 8 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a to
doložením dokladov, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k nehnuteľnostiam. Ďalej žalovaný uviedol,

že súčasťou spisového materiálu je aj stanovisko mesta Krupina z 25.01.2022, kde je uvedené, že
mesto neudelilo súhlas k inému využitiu dotknutej stavby vo vlastníctve mesta, pretože mobilné odberné
miesto nespĺňa charakter zdravotníckeho zariadenia, nakoľko nie je uvedené ako prevádzkový útvar
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotných pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého zdravotnícke zariadenie je prevádzkový útvar zriadený na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V
závere vyjadrenia je uvedené, že mesto Krupina v tejto súvislosti oznamuje, že neudelí súhlas ani
k dočasnému zriadeniu MOM, ak k uzavretiu kúpnej zmluve v zmysle zmluvy o budúcej zmluve a
k jej uzavretiu pristúpi len v prípade splnenia účelu využitia budovy na zdravotnícke zariadenie, pri

dodržaní dohodnutej lehoty pre vydanie kolaudačného rozhodnutia. Zo stanoviska mesta Krupina je
tak podľa žalovaného zrejmé, že ako vlastník stavby a pozemku s uvedeným vybudovaním MOM
nebude súhlasiť, čím nie je naplnená skutková podstata preukázania vlastníckeho alebo iného práva k
pozemku a stavbe. K námietke žalobcu, že uvedená stavba je ambulantným zdravotníckym zariadením
uviedol s poukázaním na platnú právnu úpravu, že to neovplyvňuje skutočnosť, že stavebník v konaní

nepreukázal, že má k pozemku a stavbe vlastnícke právo alebo iné právo v zmysle stavebného zákona,
na základe čoho je zastavenie konania v súlade so zákonom. Vzhľadom na to mal za to, že stavebný
úrad postupoval správne.
Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body
4. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia,

kde zdôraznil, že na právne posúdenie veci bol oprávnený jedine stavebný úrad a žalovaný a nie
mesto Krupina, ktoré len predložilo svoje stanovisko k veci. Samotný fakt, že mesto Krupina, nebude
súhlasiť s vybudovaním stavby alebo so zmenou stavby nemá žiadnu váhu. Ďalej namietal, že mobilné
odberné miesto gynekologickej ambulancie spĺňa charakter zdravotníckeho zaradenia, nakoľko zmluva
o budúcej zmluve obsahuje záväzok oboch strán uzavrieť kúpnu zmluvu na uvedenom pozemku na

účel zdravotníckeho zariadenia pre gynekologickú ambulanciu, ktorá zriadená bola. Tvrdil, že Zmluva
o budúcej zmluve neuvádza konkrétny typ zdravotníckeho zariadenia len jeho využitie viaže pre
gynekologickú ambulanciu, pričom žalovaný využiteľnosť MOM gynekologickou ambulanciou nijako
nespochybnil. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení uviedol obdobné skutočnosti ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
z ktorých plynulo, že s žalobnými dôvodmi nesúhlasí a navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Žalobca v replike zdôraznil obdobné skutočnosti ako uviedol v podanej správnej žalobe. Ďalší účastníkvo vyjadrení k správnej žalobe poukázal najmä na to, že podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia
Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zákon nestanovoval MOM ako zdravotnícke zariadenie.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec
prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov
nenavrhol, aby bolo nariadené pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1

SSP. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žaloba
bola dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej
stránke tunajšieho súdu dňa 31.05.2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného
znenia na úradnej tabuli súdu dňa 18.07.2024 (§ 137 ods. 3 SSP).

7. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
12. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu

bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
13. Podľa § 58 ods. 1, 2 a 3 stavebného zákona
(1) žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou
oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania

stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania
stavby.
(2) Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa §
139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej
investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku

alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí,
ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo
k zmene.
(3) Ak ide o stavebnú úpravu, nadstavbu alebo udržiavacie práce na stavbe, môže byť stavebníkom
právnická alebo fyzická osoba, ktorá je nájomcom stavby, ak o tom predloží písomnú dohodu s

vlastníkom stavby.
14. Podľa § 60 ods. 1, 2 stavebného zákona
(1) Ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad
pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia
podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote

doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že
inak stavebné konanie zastaví.
(2) Stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník
a) nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou,b) nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4,
c) nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1,
d) neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného

rozhodnutia,
e) vzal žiadosť o stavebné povolenie späť,
f) začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.

15. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v

spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie
a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu, 13)
b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a)
c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b)

d)užívaniepozemkualebostavbynazákladekoncesnejzmluvy,zktorejvyplývaprávouskutočniťstavbu
alebo jej zmenu. 13c)
(2) Ak sa v tomto zákone používa pojem
a) "stavba", rozumie sa tým aj jej časť,
b) "vlastník", rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu, 14)

c) "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s
pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch,
d) "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu
s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou
dotknuté.

16. Podľa § 139b ods. 5 stavebného zákona zmeny dokončených stavieb sú
a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú,
b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s
doterajšou stavbou,
c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.

17. Zákonom č. 151/2022 Z.z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a/
uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v
Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 71S/71/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-71S/71/2022.
18. Vo vzťahu k žalovanému správny súd konštatuje právne významnú skutočnosť, ktorá nastala ex
lege, a to, že dňom 1. apríla 2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom
plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe

pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli
kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja
na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 40al zákona č. 575/2001
Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy
na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania s výnimkou ekologických aspektov. V
dôsledku uvedenej legislatívnej zmeny a na základe uskutočnenej delimitácie z Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky na úrad, dňa 1. apríla 2024 sú predmetom prechodu právomoci Odborov výstavby
a bytovej politiky, Oddelení štátnej stavebnej správy Okresného úradu Bratislava, Okresného úradu

Trnava, Okresného úradu Trenčín, Okresného úradu Žilina, Okresného úradu Nitra, Okresného úradu
Banská Bystrica, Okresného úradu Košice a Okresného úradu Prešov, na Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky. V súlade s ustanovením § 180 ods. 3 SSP tak namiesto pôvodného
žalovaného v tomto konaní je žalovaným Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,
ako orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu verejnej správy, ktorý bol

pôvodným žalovaným. Preto odo dňa 1. apríla 2024 správny súd koná na strane žalovaného s Úradom
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
19. Preskúmaním veci správny súd zistil, že stavebný úrad zastavil konanie o povolení zmeny stavby
„zmena dvojgaráže na mobilné odberové miesto“, pretože žalobca ako stavebník doloženými dokladmia Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve nepreukázal, že má právo realizovať stavbu, pretože nepredložil
písomnú dohodu s vlastníkom stavby, čím nesplnil povinnosti vyplývajúce z § 58 ods. 2, 3 stavebného
zákona. Stavebný úrad pritom poukázal na stanovisko vlastníka pozemku a stavby – mesta Krupina,

ktorý trval na vybudovaní gynekologicko-pôrodníckej ambulancie na svojom pozemku, čo považoval
za záujem hodný osobitného zreteľa, nie MOM. Žalovaný v odvolacom konaní potvrdil prvostupňové
rozhodnutie a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný s odkazom na obsah čl. 1 bodu č.
4 a 5 Zmluvy o budúcej zmluve poukázal na stanovisko mesta Krupina z 25.01.2022 adresované
žalobcovi, podľa ktorého stanoviska vlastník pozemku a stavby s vybudovaním MOM nesúhlasí, čím

nie je naplnená skutková podstata preukázania vlastníckeho alebo iného práva k pozemku a stavbe.
Ďalej argumentoval, že podľa § 7 ods. 3 písm. a/ bod 6 zákona č. 578/2004 Z.z. o
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú zariadenia ambulantnej starostlivosti
epidemiologická ambulancia. Ďalej uviedol, že na základe platnej uvedenej legislatívy je MOM
ambulantné zdravotnícke zariadenie a jeho prevádzkovateľ je poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti.

Uvedené však neovplyvňuje skutočnosť, že stavebník (žalobca) v konaní nepreukázal, že má k pozemku
a k stavbe vlastnícke alebo iné právo v zmysel § 58 ods. 2 stavebného zákona, na základe čoho je
zastavenie konania v súlade so zákonom. Stavebný úrad, ktorý bol oprávnený vzťah žalobcu k pozemku
a stavbe len overiť (nie zaňho preukázať) tak postupoval správne vzhľadom na to, že stavebník potrebné
doklady týkajúce sa vlastníckeho, prípadne iného práva k pozemku alebo k stavbe nepreukázal.

20. Žalobca v podanej žalobe namietal že stavebný úrad prihliadol na nepravdivé alebo zavádzajúce
informácie, ktoré poskytlo vo svojom vyjadrení mesto Krupina, pričom poukázal, že predmetom záväzku
v rámci zmluvy o budúcej zmluve je uzavretie kúpnej zmluvy a predaj budovy s pozemkom pre
vybudovanie zdravotníckeho zariadenia pre gynekologicko-pôrodníckom ambulanciu. Ďalej tvrdil, že
mobilné odberové miesto je zdravotníckym zariadením v zmysle § 7 ods. 3 písm. a/ bod 6 zákona č.

578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizácií v dedičstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nesúhlasil so záverom stavebného
úradu a žalovaného že nepreukázal potrebné doklady týkajúce sa vlastníckeho alebo iného práva
k pozemku alebo stavbe. Žalobca naopak mal oprávnenie zriadiť na danom pozemku požadovanú
stavbu, respektíve vykonať zmenu stavby a vybudovať tam zariadenie pre gynekologicko-pôrodnícku

ambulanciu, čoho dôkazom je Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 12.12.2019 v spojení s dodatkom číslo 1
k tejto zmluve zo dňa 02.12.2020. Stanovisko mesta Krupina je podľa žalobcu v rozpore s so Zmluvou o
budúcej zmluve a nezakladá sa na pravde. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že zo stanoviska
obce mesta Krupina je zrejmé, že žalobca nepreukázal iné právo k stavbe a k pozemku. Žalovaný pritom
pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy dôkazy a to zmluvu o budúcej kúpnej zmluve vrátane dodatku.

Mal za to, že skutková podstata preukázania práva k pozemku a stavbe bola z jeho strany preukázaná
zmluvou o budúcej zmluve. V zmluve o budúcej zmluve sa neuvádza o aký konkrétny typ zdravotníckeho
zariadenia sa má vybudovať preto konajúce orgány nepostupovali správne, keď túto skutočnosť zobrali
do úvahy a v dôslednej, no a v jej dôsledku nesprávne rozhodli.
21. Žalobca teda namietal zákonnosť (právne posúdenie) záveru žalovaného o nepreukázaní iného

práva žalobcu k stavbe, ku ktorému dospel najmä zohľadnením stanoviska mesta Krupina, pričom nebral
do úvahy Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaný a stavebný úrad vec nesprávne právne posúdili,
nakoľko žalobca ako stavebník v konaní o povolení zmeny stavby predložil Zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve, ktorej obsahom preukázal iné právo k pozemku a k stavbe v zmysle ust. § 139 ods. 1 písm.
a/ stavebného zákona. Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám"

použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu
rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve
alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo
jej zmenu.
22. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve týkajúca sa požadovanej zmeny stavby bola predložená

stavebnému úradu (čím boli splnené aj požiadavky v zmysle § 8 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000
Z.z.), teda bola podkladom rozhodnutia o žiadosti žalobcu o povolenie zmeny stavby (§ 32 ods. 2
Správneho poriadku) a tým aj rozhodnutia o zastavení stavebného konania. Uvedená zmluva ako dôkaz
podliehala hodnoteniu jeho obsahu v súlade s § 34 ods. 4, 5 Správneho poriadku, a to samostatne ako
aj o vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Podľa § 34 ods. 4, 5 Správneho poriadku vykonávanie

dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenia, ktoré sú následne subsumované pod
príslušné právne normy (právne posúdenie veci) tak pochádzajú z vykonaného dokazovania, ktorého
súčasťou je hodnotenie všetkých dôkazov v celom ich obsahu, bez ktorého nie je možné dosiahnuťspoľahlivo(presneaúplne)zistenýskutočnýstavveci,akopodkladprevecipriliehavéprávneposúdenie.
Stavebný úrad a žalovaný sa pri posudzovaní veci zamerali najmä na stanovisko mesta Krupina z
25.01.2022 a čl. 1 body 4. a 5. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, z ktorých im vyplynulo, že zmena stavby

na MOM nenapĺňa účel kúpy, ktorým bolo vybudovanie zdravotníckeho zariadenia pre gynekologicko-
pôrodnícku ambulanciu v meste Krupina, hoci v záujme mesta Krupina, teda v súlade s požiadavkami
účelu hodného osobitného zreteľa v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, bolo zachovanie
poskytovanie odbornej ambulantnej starostlivosti v meste Krupina.
23. Podľa článku II. a nasledujúcich Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 12.12.2019 je obsahom

záväzku budúceho predávajúceho - mesta Krupina, že za podmienok špecifikovaných v tejto zmluve
uzatvorí s budúcim kupujúcim - žalobcom riadnu kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti - budove, garáž na parcele C 178/1. V rámci dojednania ďalších práv a povinností
zmluvných strán v článku III. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je uvedené, že zmluvné strany sa
zaväzujú, že uzatvoria riadnu kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho práva
z výlučného vlastníctva budúceho predávajúceho do výlučného vlastníctva kupujúceho - žalobcu

po získaní kolaudačného rozhodnutia na budovu zdravotníckeho zariadenia. Žalobca je oprávnený
požiadať o uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy len na základe vydaného kolaudačného rozhodnutia na
budovu zdravotníckeho zariadenia a mesto Krupina má stanovenú povinnosť uzatvoriť riadnu kúpnu
zmluvu do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy na uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy po získaní
kolaudačného rozhodnutia zo stavebného úradu. Podľa tohto článku má a mal žalobca povinnosť osloviť

správcov svieti sieti a získať ich súhlasné stanoviská k výstavbe na základe projektovej dokumentácie.
Žalobca má ako staviteľ počas výstavby zdravotníckeho zaradenia na uvedených parcelách zabezpečiť
opravu hradobného múru podľa požiadaviek Krajského pamiatkového úradu a ostatných dotknutých
úradov. Dodatkom číslo 1 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa bol článok 3 Zmluvy o budúcej
kúpnej zmluvy doplnený tak, že zmluvné strany sa zaviazali, že uzatvoria riadnu kúpnu zmluvu

najneskoršie do troch rokov od účinnosti tohto dodatku.
24. Po oboznámení sa s obsahom Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v znení jej Dodatku č. 1 správny
súd zistil, že stavebný úrad a žalovaný sa pri posudzovaní obsahu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy
zamerali len na čl. 1 body 4. a 5, pričom ich pozornosti úplne unikol čl. III tejto zmluvy. Jeho obsahom
je zmluvný záväzok oboch strán na uzavretie kúpnej zmluvy časovo ohraničený na obdobie po získaní

kolaudačného rozhodnutia, z čoho je zrejmé, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve vymedzením času
budúceho uzavretia kúpnej zmluvy odvíjajúcim sa od vydania kolaudačného rozhodnutia implicitne
podmienila uzavretie budúcej kúpnej zmluvy zabezpečením kolaudačného rozhodnutia zmeny stavby
žalobcom. Kolaudačnému rozhodnutiu (rozhodnutiu o povolení užívania stavby) v režime právnej
regulácie stavebného zákona nevyhnutne predchádza stavebné (prípadne aj a územné) konanie,

výsledkom ktorého je stavebné povolenie na stavebné úpravy – zmenu stavby. Legálne užívanie
zmenenej stavy stavby inak dosiahnuť nemožno. Stanovením povinnosti osloviť správcov svieti sieti a
získať ich súhlasné stanoviská k výstavbe na základe projektovej dokumentácie a postavením „staviteľa“
v ďalšom odseku, mesto Krupina žalobcovi definitívne „prepožičalo“ úlohu stavebníka, ktorého úlohou
bolo zabezpečenie kolaudačného rozhodnutia.

25. Hodnotenie práve tejto časti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve malo podstatný význam pre právne
posúdenie veci. Jednak v čiastkovej otázke, či žalobca mal oprávnenie ako stavebník požiadať o vydanie
stavebného povolenia na zmenu stavby, ale najmä v tom, či žalobca bol nositeľom tzv. iného práva
k stavbe a pozemku, ktoré mu poskytovalo materiálnu oporu na vydanie stavebného povolenia zmeny
stavby. Stavebník totiž v súlade s ust. § 58 ods. 2 stavebného zákona musí preukázať, že je vlastníkom

pozemku alebo že má k pozemku iné právo definované v ust. § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho
oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona sa pod
pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom
a stavbám na nich" podľa povahy prípadu rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej
zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých

vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. Ustanovenie § 58 ods. 3 stavebného zákona len
dopĺňa túto právnu úpravu povinnosťou doloženia písomnej dohody nájomcom, pričom žalobca nebol
v postavení nájomcu dvojgaráže, avšak Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve žalobca predložil. Z obsahu
čl. III. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve tak zreteľne plynie, že mesto Krupina a žalobca sa dohodli na
tom, že žalobca uskutoční zmenu predmetnej stavby garáže na zdravotnícke zariadenie, z čoho možno

bez pochybností usudzovať, že žalobca mal právo uskutočniť zmenu stavby dvojgaráže pred uzavretím
kúpnej zmluvy. Žalobca tak splnil formálny predpoklad spočívajúci v predložení dohody o budúcej kúpnej
zmluve a svedčí mu aj materiálny predpoklad tkvejúci v tom, že zo Zmluvy o budúcej zmluve mu
nepochybne plynie právo uskutočniť zmenu stavby, ktoré svojim obsahom zodpovedá inému právuk pozemku a stavbe v zmysle ust. § 58 ods. 2, 3 v nadväznosti na § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného
zákona. Žalovaný, ktorý dospel k záveru, že z podkladov predložených žalobcom také právo neplynie,
vec nesprávne právne posúdil, nakoľko na zistený skutkový stav aplikoval právnu normu nesprávne.

Možno teda uzavrieť, že neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 60 ods. písm. b/ stavebného
zákona, podľa ktorého stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník nepreukázal požadované
náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4 stavebného zákona.
26. Stanovisko mesta Krupina, ktoré je v priamom rozpore s obsahom záväzku dohodnutého v čl.
III. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, žalovaný uprednostnil pred dojednaným záväzkom plynúcim

z tejto zmluvy bez toho, aby to argumentačne podoprel v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Tento svojvoľný postup naráža najmä na ust. § 3 ods. 1 a 4, pretože konajúce orgány verenej
správy svedomite nechránili záujmy žalobcu, a na § 40 Správneho poriadku, keďže platnosť Zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve, ktorú žalovaný v celosti neakceptoval, nebola v čase rozhodnutia nikým
spochybnená, tobôž nebolo rozhodnutia príslušného orgánu, ktorý by také rozhodnutie vydal. Bolo tak
povinnosťou stavebného úradu a žalovaného akceptovať záväzky plynúce z označenej zmluvy alebo si

v rámci hodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach urobiť o tejto predbežnej otázke
vlastný úsudok predpokladajúci podrobné zdôvodnenie, ktoré však v odôvodneniach preskúmavaných
rozhodnutí úplne absentuje. Žalovaný a stavebný úrad naopak časti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve,
ktorá mala podstatný vplyv na práva žalobcu nevenoval žiadnu pozornosť a napriek tomu, že zmluvu mal
v celosti k dispozícii a poznal tak jej obsah, odsunul jej časť (najmä čl. III.) do úzadia takým spôsobom,

že sa v rozhodnutiach o ňom ani nezmienil. V rámci procesu aplikácie práva tieto okolnosti úplne obišiel.
Žalovaný tak čiastkovým ignorovaním zjavných skutkových okolností vyvodil nesprávne právne závery
podstatné pre zákonné rozhodnutie.
27. Vzhľadom na to, že prvostupňové a napadnuté rozhodnutie boli založené na uvedenom výsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci bolo potrebné ich podľa § 191 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm.

a/, ods. 4 SSP zrušiť a vec vrátiť stavebnému úradu na ďalšie konanie. Stavebný úrad v ďalšom
konaní v súlade s právnym názorom správneho súdu, ktorým je viazaný, vec opätovne prejedná a po
vyhodnotení všetkých dôkazov v celom ich obsahu jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach znovu
rozhodne o žiadosti žalobcu o vydanie stavebného povolenia na zmenu stavby dvojgaráže v súlade so
zákonom. Rozhodnutie stavebný úrad odôvodní, pričom neopomenie uviesť zrozumiteľnú úvahu o tom,

ako vec v celom rozsahu právne posúdil.
28. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezrozumiteľne uviedol, že podľa § 7 ods. 3 písm. a/ bod
6 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú zariadenia
ambulantnej starostlivosti epidemiologická ambulancia. Ďalej uviedol, že na základe platnej uvedenej

legislatívy je MOM ambulantné zdravotnícke zariadenie a jeho prevádzkovateľ je poskytovateľ
zdravotníckej starostlivosti. Uvedené však neovplyvňuje skutočnosť, že stavebník (žalobca) v konaní
nepreukázal, že má k pozemku a k stavbe vlastnícke alebo iné právo v zmysel § 58 ods. 2 stavebného
zákona, na základe čoho je zastavenie konania v súlade so zákonom. Žalovaný neuviedol a aké znenie
zákona ide, ani to, čo z týchto konštatovaní pre právne posúdenie veci alebo pre zvolený procesný

postup plynie, na základe čoho je napadnuté rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné.
29. Z vyjadrenia ďalšieho účastníka konania – mesta Krupina plynie, že v čase uzavretia Zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve platná právna úprava (§ 7 ods. 3 písm. a/ bod 6 zákona č.
578/2004 Z.z.) neklasifikovala mobilné odberné miesta (MOM) ako zdravotnícke zariadenia. Napriek
tomu, že ide o tvrdenie presahujúce dôvody vyjadrené v prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí

správny súd považuje na účely ďalšieho konania (ako obiter dictum) v súlade so zásadou iura novit curia
zapotrebnédoplňujúcopoukázaťnato,žepodľa§7ods.6zákona č.578/2004Z.z.oposkytovateľoch
zdravotnej starostlivosti v znení platnom a účinnom do 31.12.2019 určujúce znaky jednotlivých druhov
zdravotníckych zariadení podľa odsekov 3 a 4 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo zdravotníctva. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky určujúcej znaky

jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení č. 84/2016 Z.z. v znení platnom a účinnom do 01.12.2022
v časti „Zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti“- § 7 definuje ako zdravotnícke
zariadenie aj zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek určené na zabezpečenie a
vykonávanie vyšetrení, rozborov, skúšok a liečby v súvislosti s poskytovanou ambulantnou zdravotnou
starostlivosťou alebo ústavnou zdravotnou starostlivosťou. Mobilné odberné miesto gynekologicko-

pôrodníckej ambulancie možno práve takto charakterizovať. Pre úplnosť je ďalej vhodné v otázke
sporného vymedzenia zdravotníckeho zariadenia, ktorého vybudovanie predpokladá Zmluva o budúcej
kúpnej zmluve s použitím zásady zmluvnej voľnosti prisvedčiť žalobcovi, ktorý interpretoval obsah pojmu
zdravotnícke zariadenie pre gynekologicko-pôrodnícku ambulanciu v súlade s jeho slovným vyjadrenímtak, že požadoval vydať stavebné povolenie na zmenu stavby s účelom jej využitia ako mobilné
odberné miesto gynekologicko-pôrodníckej ambulancie. Formulácia použitá v Zmluve o budúcej kúpnej
zmluve ako aj ďalší obsah zmluvy takúto interpretáciu jednoznačne umožňuje. Žalovaný ani mesto

Krupina nepredložili, okrem svojich názorov na výklad tohto zmluvného ustanovenia, žiadne relevantné
argumenty ani iné podklady, z ktorých by plynula potreba použitia nimi preferovaného výkladu.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak
mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd

priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Správny
súd nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania, keďže mu správnym súdom nebola
uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené
zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi

31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na
tunajšom správnom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.