Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010783
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123010783.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie

Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., C.,
trvale bytom D. E. X, A., C., prechodne bytom F. G., H. G. I. E. XX/X, J. D., toho času vo výkone väzby
v Ústave na výkon väzby Ilava, pre trestný čin obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1,
odsek 2 písmeno c) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Tr. zákona, na neverejnom
zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 21. mája 2024, prejednal odvolania obžalovanej a prokurátora
Krajskej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
14. marca 2024 pod sp. zn. 3Tk/2/2023 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e), odsek 3 Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok okresného
súdu z r u š u j e vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody.

Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku

s a

obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v Kyjeve, Ukrajina, trvale bytom D. E. X, A., C., prechodne bytom
F. G., H. G. I. E. XX/X, J. D., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava,

u k l a d á

podľa § 145 odsek 2 Tr. zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Tr. zákona, § 38 odsek 2, odsek 3,
odsek 8 Tr. zákona, § 36 písmeno j) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 3Tk/2/2023 zo dňa 14. marca 2024 bola obžalovaná
A. B. nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaná“) na základe podanej obžaloby Krajskej prokuratúry
v Trenčíne zo dňa 13. júna 2023 pod sp. zn. 1Kv 17/23/3300 uznaná za vinnú zo spáchania
trestného činu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. c) Tr. zákona

s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa28.1.2023včasemedzi22.01hod.až22.13hod.vF.G.,vbyteč.40nachádzajúcomsanauliciH.G.
I. E. XX/X, po predchádzajúcej slovnej hádke a fyzickom napadnutí zo strany jej manžela – poškodenéhoH. F. v kuchyni a potom ako jej poškodený dal dve facky do oblasti tváre v stave vystupňovaného afektu
potenciovaného stredne ťažkou ebrietou zobrala obžalovaná do svojej pravej ruky z kuchynskej linky
kuchynský nôž s čiernou plastovou rúčkou o jednom brite s celkovou dĺžkou 27 cm, dĺžkou čepele 14,5

cm a šírkou čepele 2,6 cm a trikrát bodla poškodeného stredne veľkou až veľkou intenzitou, pričom prvý
švih noža smeroval zhora nadol sprava doľava, čím poškodenému spôsobila škrabanec na čele vpravo,
nábod kože pleca vpravo a škrabanec na bočnej časti pleca vpravo, druhým švihom mu spôsobila
bodnorezné poranenie vľavo pod kľúčnou kosťou, kde nôž prenikol zhora sprava nadol doľava, pričom
hrot noža prenikol cez kožu, podkožie popod ľavú kľúčnu kosť, kde narazil do prvého rebra, po ktorom sa

skĺzol von a tretím bodnutím mu spôsobila bodné poranenie pravej strany hrudníka tým spôsobom, že
nôž v uhle 45 stupňov smerom sprava doľava z pohľadu poškodeného, mierne spredu dozadu prenikol
cez kožu, podkožie, medzirebrové svalstvo medzi 4. a 5. rebrom, ďalej prenikol cez pohrudnicu, dolný
okraj horného laloka pravých pľúc a prenikol do pľúcnej bránky, kde pozdĺžne narezal magistrálnu pľúcnu
tepnu pre pravé pľúcne krídlo, v dôsledku čoho došlo k vykrvácaniu do pravej pohrudnicovej dutiny
(šok z vykrvácania) s bodnorezným poranením poškodených pravých pľúc a hlavného kmeňa pravej

pľúcnice, na následky čoho dňa 28.01.2023 v čase o 22.50 hod. poškodený H. F., trvale bytom K. XX/
XXX, A., C., prechodne L. XXX zomrel .

Za to bola obžalovaná odsúdená podľa § 145 odsek 2 Tr. zákona, s použitím ustanovenia § 36 písmeno
j), písmeno l) Tr. zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Tr. zákona, aplikujúc §

39 odsek 2 písmeno c) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 48
odsek 4 Tr. zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd ďalej podľa § 60 odsek 1 písmeno a)
Tr. zákona obžalovanej uložil aj trest prepadnutia veci, a to : kuchynského noža s čiernou plastovou
rúčkou o jednom brite s celkovou dĺžkou 27 cm, dĺžkou čepele 14,5 cm a šírkou čepele 2,6

cm. Obžalovanej bolo podľa § 73 odsek 1 Tr. zákona, § 74 odsek 1 Tr. zákona uložené tiež ochranné
ambulantné psychiatrické liečenie. Obžalovanej okresný súd uložil podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1
Trestného zákona tiež ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. marca 2024

podali odvolanie prokurátor voči výroku o treste v neprospech obžalovanej a obžalovaná voči výrokom
o vine aj treste.

V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor uviedol, že je toho názoru, že napadnutým rozsudkom
boli porušené ustanovenia zákona, keď uložený trest považuje za neprimerane mierny. Poukázal

pritom na spôsob akým obžalovaná zaútočila na poškodeného, lokalizáciu rán a intenzitu jej útoku.
Skutku sa obžalovaná navyše dopustila v stave intoxikácie alkoholom, pričom do tohto stavu sa
priviedla sama a dobrovoľne vediac o jeho nepriaznivých účinkoch. Vzhľadom na znalcom konštatovaný
vystupňovaný afekt u obžalovanej v čase skutku je toho názoru, že práve konzumácia alkoholu
v prípade zohrala podstatnú úlohu. Konflikty medzi obžalovanou a poškodeným v rámci ich spolužitia,

neboli pritom ničím výnimočné a konanie poškodeného v tomto prípade sa nevymykalo z radu ich
predchádzajúcich konfliktov. Prokurátor namietal aj preukázanie prítomnosti takého zdravotného stavu
na strane obžalovanej, pre ktorý by bolo dôvodné jej ukladaný trest odňatia slobody mimoriadne
znižovať s použitím ustanovenia § 39 odsek 2 písm. c) Tr. zákona. K tomu prokurátor uviedol, že druh
a výmera trestu majú byť stanovené tak, aby zodpovedali všetkým osobitostiam jednotlivého prípadu a

zľahčovanie trestnej činnosti je v rozpore s § 34 odsek 1 Tr. zákona. Je podľa jeho názoru potrebné brať
do úvahy, že účelom trestu je aj odradiť iné osoby od páchania trestnej činnosti a vyjadriť aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Záverom navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm.
d), písm. e) Tr. poriadku zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a podľa § 322 odsek
3 Tr. poriadku rozhodol tak, že obžalovanej uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15

rokov, so zaradením na jeho výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia,
pri zachovaní výrokov o treste prepadnutia veci a uložených ochranných opatreniach v napadnutom
rozsudku.

Obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo dňa 11. apríla 2024 konkretizovala

dôvody ňou podaného odvolania a vyjadrila sa tiež k odôvodneniu odvolania prokurátora v
jejneprospech.Poukázalanato,žekjejkonaniudošlovstavepodstatne,forenznevýznamnezmenšenej
príčetnosti, keď jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli výrazne zmenšené. Poprela opakované
tvrdeniaprokurátora,žeobdobnékonflikty,akoten,ktorýpredchádzalskutku,bolivpriebehumanželstvaobžalovanej s poškodeným bežné. Obžalovaná uviedla, že svojim konaním nemala v úmysle privodiť
poškodenému smrť. Použitie noža aj keď opakované by nemalo byť jediným kritériom pri posudzovaní
právnej kvalifikácie a neexistencii jej úmyslu spôsobiť poškodenému smrť, čomu nasvedčuje aj

skutočnosť, že začala poškodeného ihneď oživovať. Záverom vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti
navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písm. a) až písm. d) Tr. poriadku
zrušil a následne aby sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku rozhodol tak, že obžalovanú uzná za
vinnú z trestného činu zločinu zabitia podľa § 147 Tr. zákona, alebo trestného činu zločinu opilstva podľa
§ 363 Tr. zákona. Alternatívne, v prípade, ak by sa odvolací krajský súd s jej argumentáciou nestotožnil,

navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, za splnenia všetkých procesných podmienok,
prokurátor krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu uviedol, že poukazuje na ich písomné
odôvodnenie odvolania a navrhol rozhodnúť spôsobom v ňom uvedeným a súčasne navrhol odvolanie
obžalovanej podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné, zamietnuť.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že
poukazuje na ich písomné odôvodnenie odvolania a navrhol rozhodnúť spôsobom v ňom uvedeným
a súčasne navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné,
zamietnuť.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečnom návrhu uviedla, že ľutuje toho,
čoho sa dopustila.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora a
obžalovanej podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku

podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 21. mája 2024, na podklade
v zákonnej lehote podaných odvolaní prokurátora a obžalovanej preskúmal podľa § 317 odsek 1
Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o vine a treste, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami
vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku. Nezistil

pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 odsek 1 Trestného poriadku. Na základe výsledkov svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora podané v neprospech
obžalovanej, ktoré je prípustné, podané oprávnenou osobou, včas aj na správnom mieste je dôvodné,
a naproti tomu odvolanie obžalovanej, ktoré je rovnako prípustné, podané oprávnenou osobou, včas

aj na správnom mieste, dôvodné ale nie je.

Krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok je chybný iba vo vzťahu k výrokom o uloženom treste odňatia
slobody a spôsobu jeho výkonu a to z dôvodu, že uvedenými výrokmi boli porušené ustanovenia
Trestného zákona a súčasne uložený trest odňatia slobody a určený spôsob jeho výkonu sú v zrejmom

rozpore s hľadiskami určenými v zásadách pre ukladanie trestov /§ 321 odsek 1 písm. d), písm. e) Tr.
poriadku/.

Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti vo vzťahu k napadnutému výroku o vine odvolaním
obžalovanej uvádza, že pokiaľ ide o náležité zistenie skutkového stavu veci vo vzťahu k žalovanému

skutku tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, prvostupňový okresný súd
vykonal správne všetky dostupné a relevantné dôkazy, s ohľadom aj na kontradiktórny spôsob ich
zabezpečovania a vykonávania a tieto dôkazy rovnako správne vyhodnotil zákonným spôsobom, t. j.
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 odseku 12 Tr. poriadku, a na

základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením
168 odseku 1 Tr. poriadku aj podrobne, presvedčivo a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil.
So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na
seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani krajský súd relevantné pochybnosti
ovierohodnostiasprávnostiskutkovýchzistení,aleizáverovprvostupňovéhookresnéhosúduvovzťahu

k právnemu posúdeniu konania obžalovanej. Napriek viacerým námietkam obžalovanej týkajúcim
sa právneho posúdenia jej konania krajský súd uvádza, že právne posúdenie konania obžalovanej
v žalovanom a okresným súdom ustáleného skutkového stavu veci nie je nesprávne a nezákonné.
U obžalovanej bol v síce čase spáchania trestného činu znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie,odvetvia psychiatrie konštatovaný stav forenzne významnej zmenšenej príčetnosti. Existencia stavu
zníženej príčetnosti ale nevylučuje úmyselné zavinenie a súčasne tak tento stav nemožno považovať za
nepríčetnosť, čo na druhej strane vylučuje právne posúdenie ako trestného činu zločinu opilstva podľa

§ 363 Tr. zákona. Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že pri zistení zmenšenej príčetnosti páchateľa
v čase spáchania skutku je nevyhnutné vyvodzovať zavinenie páchateľa najmä z okolností prípadu,
charakteru predmetu použitého pri útoku na poškodeného, zo spôsobu jeho použitia voči poškodenému
aintenzitykonaniapáchateľa.Okresnýsúdktejtootázkesprávnetýmtospôsobompristúpilarelevantne,
zrozumiteľne a akceptovateľne aj odôvodnil. Pokiaľ obžalovaná sama vzala nôž a opakovane, najmenej

troma útokmi minimálne strednej intenzity touto zbraňou útočila do oblasti tela poškodeného, v ktorej sa
nachádzajú jeho životne dôležité orgány, pričom v podstate každý z uvedených útokov mohol spôsobiť
smrteľné zranenia, od pokračovania v útoku neupustila ani v súvislosti so vznikom zranení v dvoch
prvotných útokoch nožom (pričom rozsah spôsobených zranení následnými švihmi postupne gradoval
a už druhý útok noža po bodnutí prenikol popod kľúčnu kosť a narazil do prvého rebra po ktorom sa
skĺzol von). Od pokračovania v ďalšom útoku týmto spôsobom obžalovaná upustila až po spôsobení

smrteľného zranenia tretím útokom nožom (ktoré napriek námietkam obžalovanej v súlade so závermi
znaleckého posudku MUDr. Františka Štullera, PhD. znamenalo „finále“ útoku obžalovanej). Vzhľadom
na vyššie uvedené opakované použitie noža obžalovanou ako aj lokalizácia útokov smerujúca na
hlavné, ľahko zasiahnuteľné životne dôležité orgány poškodeného v spojitosti s intenzitou útokov a ich
gradáciou, jednoznačne vylučujú neexistenciu uzrozumenia s možným vznikom smrteľného následku

u poškodeného (a to i v takom psychickom stave, v akom sa obžalovaná v rozhodnom čase nachádzala),
práve naopak preukazujú existenciu minimálne nepriameho úmyslu spôsobiť smrť poškodeného, keď
na strane obžalovanej jednoznačne bolo dané uzrozumenie, že takýmto svojim konaním môže spôsobiť
takýto závažný následok - smrť poškodeného. Vyššie uvedené dôvody preto aj vylučujú správnosť
právneho posúdenia skutku ako trestného činu zločinu zabitia podľa § 147 Tr. zákona, čoho sa

obžalovaná alternatívne domáhala v odvolacích námietkach.

Preskúmaním výrokov o uloženom treste odňatia slobody, v spojitosti s obžalovanou napadnutým
výrokom o vine ako aj z podnetu podaného odvolania prokurátora (v neprospech obžalovanej), krajský
súd dospel k nepochybnému záveru, že dôvodné je iba odvolanie prokurátora, a to vo vzťahu k výroku

o uloženom treste odňatia slobody a výroku o spôsobe jeho výkonu. Okresný súd síce vo vzťahu
k výrokom o uloženom treste odňatia slobody (týka sa to aj výrokov o uložených ochranných opatreniach
a výroku o uloženom treste prepadnutia veci, ktoré ale neboli expressis verbis odvolaniami napadnuté)
tiež vykonal správne všetky dostupné a relevantné dôkazy (pričom postupoval tiež v intenciách právneho
názoru vysloveného v posudzovanej trestnej veci v uznesení Krajského súdu zo dňa 31. októbra 2023

pod sp. zn. 23To/83/2023, ktorým mu vec bola po zrušení vrátená na ďalšie konanie a meritórne
rozhodnutie) a na ich podklade správne obžalovanej priznal existenciu jednej prevažujúcej poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písmeno j) Tr. zákona (obžalovaná viedla pred spáchaním trestnej činnosti riadny
život), za nezistenia iných poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností. Následne však už nesprávne
postupoval, keď mimoriadne znížil obžalovanej trest odňatia slobody za použitia ustanovenia § 39

odsek 2 písmeno c) Tr. zákona, nakoľko pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Krajský
súd konštatuje, že ani z doplneného dokazovania pred okresným súdom nevyplynuli také okolnosti,
ktoré by relevantne a skutočne odôvodňovali aplikáciu tohto ustanovenia, odôvodňujúceho mimoriadne
zníženie trestu, keďže predpokladom jeho zákonnej aplikácie je popri zníženej príčetnosti páchateľa
v čase skutku a súčasného uloženia ochranného liečenia aj zistenie takého zdravotného stavu na

jeho strane s prihliadnutím na ktorý by bolo možné ochranu spoločnosti dosiahnuť aj trestom kratšieho
trvania. Vykonaným dokazovaním s prihliadnutím na závery znaleckých posudkov z odvetvia psychiatrie
a odboru psychológie ale nebolo zistené narušenie zdravotného stavu obžalovanej, o ktoré by bolo
možné oprieť tento spôsob mimoriadneho zníženia, ako moderačného oprávnenia súdu. U obžalovanej
bola znalcom z odvetvia psychiatrie konštatovaná totiž iba psychická porucha (čo v žiadnom prípade

nie je možné stotožňovať s duševnou chorobou) a škodlivé užívanie alkoholu, ktoré kvalitatívne
nedosahuje charakter závislosti na alkohole. Na základe vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo,
že obžalovaná sa v čase skutku nachádzala v stave vystupňovaného afektu potencovaného práve
v spojitosti s intoxikáciou alkoholu, ktorý požila obžalovaná sama a dobrovoľne, jednoznačne majúc
vedomosť o jeho účinkoch na jej osobu. Z uvedeného preto nemožno na strane obžalovanej vyvodiť

záver o duševnej chorobe, alebo iné relevantné ochorenie, zasahujúce do jej zdravotného stavu, ktoré
by relevantne odôvodňovalo aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 2 písm. c) Tr. zákona a preto ani
nedošlo k naplneniu podmienok na použitie uvedeného ustanovenia pri ukladaní trestu odňatia slobody
obžalovanej v prejednávanej a posudzovanej veci.Krajský súd pri aplikácii hmotnoprávneho odklonu zo strany okresného súdu stupňa, ktorým je
mimoriadne zníženie trestu vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody, dospel k záveru, že aj keď

podstatne zníženie ovládacích a rozpoznávacích schopností u obžalovanej v čase spáchania skutku,
v spojení s uložením ochranného ambulantného psychiatrického liečenia, nepovažoval s prihliadnutím
na zdravotný stav a vplyv alkoholického opojenia na konanie obžalovanej, ktoré zákonne odôvodňujúce
mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 2 písmeno c) Tr. zákona. Aj podľa názoru krajského súdu
po vyhodnotení všetkých relevantných okolností (prípadu, ako aj na strane obžalovanej a poznatky

o jej osobe, s prihliadnutím na jej doterajšiu predovšetkým trestnoprávnu bezúhonnosť), by ukladanie
trestu aj na samotnej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby bolo neprimerane prísne.
V preskúmavanej veci však krajský súd zistil, že je možné aplikovať mimoriadne zníženie trestu
u obžalovanej postupom podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona, keď aplikácia tohto ustanovenia spĺňala nielen
kritériá opodstatnenosti, zákonnosti, primeranosti, ale aj spravodlivosti.

Pri hodnotení preukázaných okolností prípadu krajský súd zistil, že obžalovaná je trestne stíhana
a právoplatne uznaná za vinnú pre trestný čin obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek
1, odsek 2 písmeno c) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Tr. zákona. Charakter
uvedeného obzvlášť závažného zločinu, premietnutý do skutkovej vety výroku o vine napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, podľa názoru krajského súdu, napriek podrobne uvedeným okolnostiam

prípadu okresným súdom bráni tomu, aby mohol byť obžalovanej mimoriadne znížený trest v takom
rozsahu, ako to nesprávne urobil okresný súd. Krajský súd ďalej uvádza, že ani pri pomeroch
obžalovanej neboli relevantne preukázané také jej významné osobné pomery, ktoré by odôvodňovali
takýto postup, a to aj pri zohľadnení doterajšej bezúhonnosti obžalovanej, jej postoju k trestnej činnosti
a významne znížených ovládacích a rozpoznávacích schopnostiach na jej strane v čase spáchania

skutku, kde bolo na druhú stranu potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že na tomto stave sa významne
podieľala aj intoxikácia alkoholom obžalovanej, pričom obžalovaná sa do alkoholického opojenia dostala
sama, majúc vedomosti o jeho vplyvoch na jej psychiku. Po ustálení skutkového a právneho stavu
veci však obdobne ako okresný súd aj krajský súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci by
ukladanie trestu aj na dolnej zákonom stanovenej hranici trestnej sadzby - 20 rokov bolo neprimerane

prísne a prichádza predsa len do úvahy mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, avšak už z
uvádzaného dôvodu uvedeného v ustanovení § 39 odsek 1 Tr. zákona, vzhľadom na súhrn vyššie
uvedených okolnosti prípadu a aj s prihliadnutím na osobu a osobné pomery obžalovanej. Krajský súd
po zohľadnení zákonnej hranice mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 odsek 3 písm. b) Tr.
zákona (ukladanie trestu odňatia slobody vo výmere minimálne 8 rokov) dospel k záveru, že je dôvodné

obžalovanej uložiť trest odňatia slobody pri strede zákonom stanovených hraníc pre mimoriadne
zníženie trestu podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona (od 8 do 20 rokov, čo je dolná zákonom stanovená
hranicautohtotrestnéhočinu).Trestodňatiaslobody,ktorýkrajskýsúdsámuložilobžalovanejvovýmere
15 (pätnásť) rokov totiž zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie
v zmysle § 34 odsek 1, 3 a 4 Tr. zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň

závažnosti spáchaného trestného činu, zistenú jednu poľahčujúcu okolnosť za nezistenia priťažujúcich
okolností (t.j. prevaha poľahčujúcich okolností), ako aj pomery obžalovanej a možnosti jej nápravy z
hľadiska účelu trestu, jej individuálnej i generálnej prevencii. Uložený trest odňatia slobody v takto
určenej výmere je pritom tiež dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovanej spoločnosťou
akorešpondujesúčasneajsnavrhovanýmtrestomodňatiaslobodytak,akonavrhovalprokurátorvrámci

odvolacích námietok.

Krajský súd na výkon trestu odňatia slobody, obžalovanú podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd v tomto smere, s prihliadnutím
na závažnosť trestného činu a menšiu mieru narušenia obžalovanej zistil obdobne ako okresný súd

dôvod pre jej zaradenie do miernejšieho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, avšak s prihliadnutím
na závažnosť konania obžalovanej považoval rozhodnutie okresného súdu o zaradení obžalovanej do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia už za neprimerane mierne a nesúladné so zásadami ukladania
trestov podľa § 34 Trestného zákona, keď takéto zaradenie by nedostatočne zohľadňovalo spôsob
spáchania trestného činu a jeho následok a očakávané zákonné naplnenie účelu trestu.

Krajský súd pri preskúmavaní výrokov o uloženom treste prepadnutia veci a ochrannom liečení
a ochrannom dohľade (titulom napadnutého výroku o vine obžalovanou), konštatuje že okresný súd
pri ich ukladaní postupoval v súlade so zákonom a ich uloženie primerane, zrozumiteľne a tiež ajakceptovateľne odôvodnil. Trest prepadnutia veci uložený podľa § 60 odsek 1 písm. a) Tr. zákona
sa vzťahoval na kuchynský nôž, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu. Dôvodnosť uloženia
ochranného opatrenia obžalovanej podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného

zákona - ochranného ambulantného psychiatrického liečenia má plnú oporu v závere znaleckého
dokazovania k jej duševnému stavu a v zmysle § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona
obžalovanej uložený ochranný dohľad na dobu jedného roka, je odôvodnené vzhľadom na skutočnosť,
že súd obžalovanú odsudzoval za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody,
pričom v takomto prípade sa jedná o obligatórne ukladanie takéhoto ochranného opatrenia, ktoré je

súčasťoutzv.nútenej,resp.povinnejpostpenitenciárnejstarostlivosti,nevyhnutnejnadovŕšenienápravy
u obžalovanej po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd uzatvára, že vzhľadom na to, že si poškodená M. B., sestra zosnulého poškodeného H.
F., nárok na náhradu škody vôbec neuplatnila, výroková časť rozsudku krajského súdu, zhodne ako to
správne bolo aj v prípade napadnutého rozsudku okresného súdu, výrok o náhrade škody neobsahuje.

Z týchto dôvodov potom krajský súd z podnetu odvolania prokurátora výrokom pod bodom I. zrušil podľa
§ 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e), odsek 3 Tr. poriadku v napadnutom rozsudku
výroky o uloženom treste odňatia slobody s tým, že na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku sám
vo veci uloženia trestu obžalovanej rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,

pričom odvolanie obžalovanej týmto považoval súčasne za nedôvodné aj s poukazom na vyšie uvedené
dôvody..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon n e p r i p ú š ť a žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.