Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Friday, August 9, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoPno/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115205574
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1115205574.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Kristína Srnková a Mgr. Andrea Hadnagyová (spravodajkyňa) v právnej veci starostlivosti súdu
o maloleté deti: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, a B. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, obe bytom
u matky, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Vazovova 7, Bratislava, matky: B. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX,

E., zastúpená splnomocnenkyňou: doc. JUDr. Lila Bronislava Pavelková, PhD., advokátka, so sídlom
Jesenského 12, Bratislava, a otca: F. B. B., nar. X. XXXX XXXX, trvale pobytom G. XX/X, E., zastúpený
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária VERIONS, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, Bratislava, IČO:
47 239 441, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, o
zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o nariadenie neodkladného
opatrenia v priebehu odvolacieho konania takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd konanie o nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania z a s t
a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom predneseným na odvolacom pojednávaní dňa 24.07.2024 počas odvolacieho
konania (vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedenej na
odvolacom súde pod sp. zn. 12CoP/42/2024) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by

odvolací súd matke a maloletým uložil výchovné opatrenie, ktorého cieľom bude príprava maloletých
na obnovu vzťahu s otcom, keďže iba dosiahnutie stavu, keď sa bude maloletým dostávať pravidelnej,
rovnocennej a rovnoprávnej starostlivosti zo strany matky a otca, ako aj pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, bude možné hodnotiť ako odstránenie súdmi
nastoleného a udržiavaného stavu porušujúceho základné práva otca a maloletých. Uviedol, že v
konkrétnosti prednáša rovnaký návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aký navrhol v odvolaní,

na ktoré sa odvoláva. Zdôrazňuje, že tento návrh neprednáša len vo svojom mene, ale i v mene
maloletých, právo zastupovať ktoré mu súdy nikdy neodňali a potvrdil ho napokon i súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku. Odvolaciemu súdu navrhuje nariadiť výchovné opatrenie preto, aby nedošlo
k strate ďalšieho vzácneho času, ktorý súdy stratili prinajmenšom od leta 2022, keď odvolací súd
vrátil vec súdu prvej inštancie po zrušení jeho prvého rozsudku. Už vtedy ošetrujúca pedopsychiatrička
konštatovala, že nič nebráni tomu, aby sa maloleté podrobili opatreniam vedúcim k sanácii ich vzťahu

s otcom. Napriek tomu súd prvej inštancie v osobe sudkyne Škultétyovej žiadne opatrenie neprijal
a svojím rozsudkom neprávoplatne zakonzervoval stav porušujúci práva otca a maloletých. Presné
znenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nachádza v závere odvolania na strane č. 54
(ktorý je súčasťou odvolania otca (v rozsahu 55 strán) proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č.
k. B1-3P/15/2015-2557 zo dňa 11. októbra 2023, doručenom súdu prvej inštancie 12. januára 2024).
Uvedený návrh prednáša opätovne napriek tomu, že už bolo o ňom rozhodnuté, nakoľko má za to, že

dôvody na jeho nariadenie boli a sú.2. Podľa § 362 veta prvá z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný
mimosporový poriadok“) o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu
odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd.

3. Odvolacie konanie v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. a B. vedené na Krajskom súde
v Trnave pod sp. zn. 12CoP/42/2024 bolo začaté na základe odvolania otca proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava II, č. k. B1-3P/15/2015-2557 zo dňa 11. októbra 2023. Otec v priebehu odvolacieho
konaniavporadídruhýmnávrhomnavrhol,abyodvolacísúdnariadilneodkladnéopatrenie.Podľavyššie

citovaného zákonného ustanovenia § 362 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku je o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
príslušný rozhodnúť Krajský súd v Trnave ako odvolací súd.

4. Otec sa návrhom, ktorý je súčasťou odvolania otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k.
B1-3P/15/2015-2557 zo dňa 11. októbra 2023, doručeným súdu prvej inštancie 12. januára 2024 počas

odvolacieho konania, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia uložením výchovného opatrenia,
ktorým matke maloletých uloží povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v
trvaní šiestich mesiacov a počas tohto obdobia najmenej v rozsahu jednej hodiny každý kalendárny
týždeň za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi vyplývajúcich najmä z jej
výrazne negatívneho vzťahu k otcovi manifestovaného aj pred maloletými deťmi, pomoci matke

pochopiť a akceptovať fakt, že vo výchove a individuálnom osobnostnom vývoji ich spoločných detí
má otec nezastupiteľnú úlohu. Taktiež sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia uložením
výchovného opatrenia, ktorým uloží povinnosť maloletej A., maloletej B. a otcovi podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu v trvaní šiestich mesiacov a počas tohto obdobia najmenej v rozsahu
jednej hodiny každý kalendárny týždeň, za účelom odstránenia odmietania otca maloletými deťmi,

obnovenia vzťahu medzi maloletými deťmi a otcom a nápravy následkov dlhoročného odlúčenia otca
a detí a konfliktov v rodine, a tým pomôcť maloletým deťom prekonať ich negatívne pocity, vyrovnať
sa s nimi a napraviť aj ich zjavne narušené vzťahy k otcovi, starým rodičom ako aj svojim súrodencom
maloletej H. a maloletému B.; matka je povinná zabezpečiť účasť maloletých detí A. a B. na realizácii
výchovného opatrenia.

5. Vecne dôvodil, že nemá s maloletými prakticky žiaden relevantný kontakt, a to prinajmenšom odvtedy,
čo súd prvej inštancie uznesením, č. k. 3P/15/2015-122 zo dňa 04.05.2015, zveril maloleté do osobnej
starostlivosti matky, v dôsledku ktorého maloleté ku dňu uskutočnenia pohovoru strávili v osobnej
starostlivosti matky takmer deväť rokov. Ošetrujúca pedopsychiatrička, ako aj procesná opatrovníčka

(avšak zastúpená v tom čase inou fyzickou osobou ako aktuálne pánom G.) vnímajú to, že maloleté
odmietajú svojho otca, a že s týmto stavom je nutné pracovať, čo matka ako rodič maloletých evidentne
a dlhoročne nerobí. Ústavným súdom Slovenskej republiky konštatované a naďalej pretrvávajúce
porušenie základných práv otca a maloletých nie je na rozdiel od založenia tohto stavu možné odstrániť
jediným súdnym rozhodnutím. Iba prijatie a realizácia série cielených krokov, ich vyhodnotenie a

prípadná korekcia môžu viesť k odstráneniu tohto porušenia. Primárnym dôvodom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je ochrana zdravia a psychického vývoja maloletých detí. Maloleté deti sa
už takmer deväť rokov nachádzajú vo výchovnom prostredí matky prakticky bez prítomnosti otcovho
vplyvu, v dôsledku ktorého maloleté ku dňu uskutočnenia pohovoru strávili v osobnej starostlivosti matky
takmer deväť rokov. Počas tohto obdobia sa obidve maloleté stali psychiatrickými pacientkami. Súd

prvej inštancie však nijakým spôsobom neskúmal, ako toto prostredie maloleté ovplyvňuje, a to nielen
v ich vzťahu k otcovi, ale aj k samým sebe. U maloletých detí sa prejavili psychiatrické problémy, čo
naznačuje, že ich výchovné prostredie má na ne negatívny vplyv. Vzťahy medzi maloletými a otcom
boli narušené v dôsledku jednostrannej starostlivosti matky a jej negatívnych výchovných vplyvov. Po
prezverení detí matke sa za približne pätnásť mesiacov medzi dvoma znaleckými posudkami zmenil

názorjednejzmaloletýchnaotcanaveľminegatívny,kopírujúcinázorymatky.Obnovenietýchtovzťahov
je kľúčové pre zdravý vývin detí a ich emocionálnu stabilitu. Matka informovala maloleté, že si otca v
mobile zablokovala, a informuje ich o priebehu súdneho konania, čo ukazuje na jej negatívny postoj voči
otcovi.PodľaorganizácieOrchideajenutnématkuusmerňovať,abynadetineprenášalasvojenegatívne
emócie. Podľa správy pedopsychiatričky zdravotný stav maloletých nevylučuje možnosť podrobiť sa

odbornému psychologickému poradenstvu za účelom odstránenia odmietania otca maloletými deťmi a
obnovenia ich vzťahu.6. Súd prvej inštancie nedodržal základné princípy spravodlivého procesu, čo viedlo k porušeniu práv
otca a detí. Súdu sa vyčíta, že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jeho
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napríklad nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento nesprávny procesný postup znemožnil otcovi
efektívne hájiť svoje práva a práva svojich detí, čo je vážnym dôvodom pre nariadenie neodkladného
opatrenia, aby sa zabezpečilo dodržanie práva na spravodlivý proces. Počas konania nebolo deťom
poskytnuté žiadne odborné psychologické poradenstvo, ktoré by mohlo pomôcť zmierniť negatívne

vplyvy výchovy matky a zlepšiť ich vzťah s otcom. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by
zahŕňalo povinnosť absolvovať odborné psychologické poradenstvo, je preto nevyhnutné na zlepšenie
ichpsychickéhostavuaobnovenievzťahovvrodine.Súdprvejinštanciedlhodobozanedbávalprijímanie
efektívnych opatrení na zlepšenie situácie detí a obnovu ich vzťahu s otcom. Prípad dokumentuje
šesť rokov trvajúcu nečinnosť súdu prvej inštancie, počas ktorej neboli prijaté žiadne konkrétne
kroky na riešenie problému. Napriek tomu, že bolo preukázané, že matka nezabezpečuje odborné

poradenstvo pre maloleté deti, súd prvej inštancie neprijal žiadne vhodné opatrenia na nápravu situácie.
Neodkladné opatrenie by preto malo zaistiť, aby sa okamžite začali prijímať účinné opatrenia na
zlepšenie psychického a emocionálneho stavu detí. Jedným z dôvodov, prečo predchádzajúce opatrenia
neboli účinné, boli prekážky na strane akreditovaných subjektov, ktoré mali zabezpečiť asistovaný styk
otca s deťmi. Tieto subjekty neboli schopné poskytnúť potrebné služby z kapacitných dôvodov alebo

kvôli konfliktom záujmov.

7. Matka prejavovala voči otcovi nepriateľský postoj a bránila mu v styku s deťmi. Obnovenie vzťahov
medzi maloletými a ich otcom nebolo predmetom žiadnej odbornej psychologickej, psychiatrickej či
inej starostlivosti. Neodkladné opatrenie by mohlo zabezpečiť, že bude určený iný subjekt, ktorý bude

schopný efektívne vykonať potrebné opatrenia. Je potrebné prijať okamžité opatrenia na zabezpečenie
odbornej pomoci pre deti, obnovu ich vzťahu s otcom a nápravu procesných pochybení. Tieto kroky
sú nevyhnutné na zabezpečenie zdravého psychického a emocionálneho vývinu detí a ochranu ich
základných práv. Neodkladné opatrenie by malo zaistiť, že deti dostanú potrebnú odbornú starostlivosť,
že sa obnovia ich vzťahy s otcom a že sa zabezpečí spravodlivý proces, ktorý rešpektuje práva

účastníkov konania. Otec opakovane prejavuje záujem o konštruktívne riešenie situácie a vyvíja aktivitu,
aby došlo k obnoveniu osobného kontaktu medzi ním a dcérami, ale matka je v tomto smere absolútne
pasívna a javí sa ako nepochybné, že nemá záujem podporovať obnovenie vzťahu medzi otcom a
maloletýmideťmi,ažesanedáočakávaťpodniknutieakýchkoľvekdobrovoľnýchkrokovzatýmtoúčelom
z jej strany. Tým, že súd prvej inštancie styk otca s maloletými deťmi neupravil a neprijal ani iné opatrenia

na obnovenie vzťahu otca s maloletými deťmi, odňal otcovi akýkoľvek právny nástroj, ktorý by viedol
ostatných účastníkov k obnoveniu jeho osobného kontaktu s deťmi. Súdu prvej inštancie muselo byť v
čase rozhodovania vo veci zrejmé, že protikladné postoje účastníkov konania nie je možné bez odbornej
pomoci zmierniť. Súd prvej inštancie z dôvodov, s ktorými sa nestotožňuje, vyčlenil konanie o uloženie
výchovného opatrenia na samostatné konanie. Výchovné opatrenie na Úrade práce, sociálnych vecí

a rodiny v Bratislave bolo realizované krátko v úvode I. J. a následne dlhšiu dobu K. I., ktorý však už
proces nedokončil, nakoľko ukončil pracovný pomer. Následne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
v Bratislave ani súd prvej inštancie nevykonali žiadne kroky, ktoré by smerovali k efektívnej realizácii
súdom prvej inštancie nariadeného výchovného opatrenia obom rodičom a súd prvej inštancie realizáciu
tohto výchovného opatrenia nevyhodnotil ani len v časti, v ktorej sa stihlo vykonať. Toto výchovné

opatrenie sa totiž nezrealizovalo v celom rozsahu z dôvodov výlučne na strane Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Bratislave, nie kvôli postoju rodičov. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne kroky k tomu,
aby Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, výchovné opatrenie skutočne v celom rozsahu
realizoval. Súdu prvej inštancie však nič nebránilo stanoviť iný subjekt, ktorý by predmetné výchovné
opatrenie vykonal. Vzhľadom na uvedené sa intervencia a najmä následná realizácia primeraného

zásahu zo strany orgánov verejnej moci javí ako nevyhnutná, a to najmä v záujme maloletých detí.
Kľúčovým je v tomto smere aj, v tomto prípade správny, záver súdu prvej inštancie, že v konaní neboli
preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali výrazné obmedzenie rodičovských práv otca
alebo dokonca zákaz styku otca s maloletými deťmi.

8. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
bol podaný počas odvolacieho konania vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 3P/15/2015 (po 1. júni 2023 v dôsledku tzv. novej súdnej mapy na Mestskom súde Bratislava II, sp.
zn. B1-3P/15/2019 – pozn. odvolacieho súdu) a na odvolacom súde pod sp. zn. 12CoP/42/2023, v ktorejsa otec i matka domáhajú zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým. Súd prvej
inštancie rozsudkom, č. k. B1-3P/15/2015-2557 z 11. októbra 2023, výrokom I. a II. zveril maloleté do
osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté a spravovať ich

majetok, výrokmi III. až VI. otcovi zvýšil výživné pre maloletú A. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 220
eur mesačne od 14. mája 2015 do 9. februára 2023 a na sumu 350 eur mesačne od 10. februára 2023
a pre maloletú B. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne od 14. mája 2015 do 9. februára
2023 a na sumu 350 eur mesačne od 10. februára 2023. Súčasne rozhodol o výške zročného výživného
na obe maloleté, výrokom VII. styk otca s maloletými výslovne neupravil, výrokom VIII. zmenil rozsudok

Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 8C/172/2008 - 303 zo dňa 23.09.2011, vo výroku o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, výrokom návrh otca
na zrušenie neodkladného opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, výrokom X. návrh
otca vo veci samej zamietol, výrokom XI. zamietol návrh matky vo zvyšku a výrokom XII. žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie matka
i otec, o ktorom nebolo rozhodnuté.

9. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoPno/12/2021 – 1868 z 3. augusta 2021, bol
zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia počas odvolacieho konania, ktorým sa
domáhal nariadenia výchovného opatrenia uložením povinnosti maloletej A., maloletej B. a otcovi
podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v trvaní dvanástich mesiacov v rozsahu najmenej
jednej hodiny každý kalendárny týždeň, za účelom odstránenia odmietania otca maloletými deťmi,

obnovenia ich vzťahu a nápravy následkov ich dlhoročného odlúčenia a konfliktov v rodine a uloženia
povinnosti matke zabezpečiť účasť maloletých detí na jeho realizácii, tiež uloženia povinnosti matke
podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v trvaní dvanástich mesiacov najmenej v rozsahu
jednejhodinykaždýkalendárnytýždeň,zaúčelomodstráneniakomunikačnýchproblémovmedzirodičmi
a pomoci jej pochopiť nezastupiteľnú úlohu otca v živote maloletých detí.

10. Uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 12CoPno/4/2024 zo dňa 27. mája 2024, bol zamietnutý
návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia počas odvolacieho konania, ktorým sa domáhal
nariadenia výchovného opatrenia uložením povinnosti maloletej A., maloletej B. a otcovi podrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov. Krajský súd v Trnave dospel

k záveru, že otec vtedy osvedčil podstatnú zmenu pomerov po rozhodnutí Krajského súdu Bratislava,
sp. zn. 11CoPno/12/2021 z 3. augusta 2021, a preto pristúpil k preskúmaniu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia po vecnej stránke.

11. Počas odvolacieho pojednávania konaného dňa 24. júla 2024 z vyjadrení a výsluchu účastníkov

konania vyplynulo, že Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že základné právo otca a
maloletých detí na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života, právo
otca na starostlivosť a výchovu detí a právo maloletých na rodičovskú výchovu a starostlivosť bolo
porušené z dôvodu dĺžky trvania právnej neistoty a obmedzená možnosť styku otca s maloletými
zasiahla do ich práva na rodinný život v miere, ktorá odôvodňuje vyslovenie porušenia tohto základného

práva. Neupravením styku otca s maloletými došlo k zásahu do výkonu práva rodiča osobne vykonávať
starostlivosť a výchovu detí, ako aj do práva detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Taktiež Európsky
súd pre ľudské práva potvrdil porušenie práv otca a detí podľa Európskeho dohovoru o ľudských
právach. Súdy za takmer 10 rokov konania neprijali opatrenia, ktoré by sanovali práva otca a detí.
Tento stav je v rozpore so zákonom o rodine a fakticky ide o pozbavenie rodičovských práv otca bez

splnenia zákonom stanovených predpokladov. Otec navrhol prijatie a realizáciu série cielených krokov
na odstránenie porušovania práv. Navrhol, aby odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by
maloletým A. a B., matke a otcovi nariadil výchovné opatrenie, ktorého cieľom bude príprava maloletých
na obnovu vzťahu s otcom, keďže iba dosiahnutie stavu, keď sa bude maloletým dostávať pravidelnej,
rovnocennej a rovnoprávnej starostlivosti zo strany matky a otca, ako aj pravidelného, rovnocenného

a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, bude možné hodnotiť ako odstránenie súdmi
nastoleného a udržiavaného stavu porušujúceho základné práva otca a maloletých. Uviedol tiež, že v
konkrétnosti prednáša rovnaký návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aký navrhol v odvolaní,
na ktoré sa odvoláva.

12. Matka má mesačne k dispozícii okolo 3 000 eur, vrátane príjmu zo zamestnania (hrubá mzda cca
2 200 eur), invalidného dôchodku (cca 250 eur) a výživného od otca (700 eur). Narodilo sa jej tretie
dieťa s ďalším otcom, ktorý tiež prispieva na výživné (posledná známa suma okolo 330 eur mesačne).
Vlastní tri nehnuteľnosti (záhrada, byt a podiel na rodinnom dome), pričom podiel na rodinnom domemal byť prevedený na bývalého partnera, čo doteraz neurobila. Otec má mesačne k dispozícii okolo 2
200 eur, z čoho po zaplatení výživného matke (700 eur) mu zostáva 1 500 eur na zabezpečenie potrieb
manželky na materskej dovolenke a troch maloletých detí. Otec namietal zaujatosť sudkyne, ktorá bola

disciplinárne odsúdená za činy v tomto konaní, aj za iné konania, čo podľa otca narušuje jej nestrannosť.
Poukázalnaopakovanéodmietanienámietokzaujatostisudkyňouaneumožnenienahliadnutiadospisu.
Otec navrhol, aby odvolací súd nariadil matke, otcovi a deťom výchovné opatrenie, ktoré by citlivo
obnovilo vzťah detí s otcom. Súdy by mali brať do úvahy aj práva ďalších detí otca a starých rodičov,
ktorí trpia pretrvávajúcim stavom. K psychologickému poradenstvu maloletých otec uviedol, že je len

formálne a maloleté ho fakticky nevyužívajú.

13. Podľa § 324 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“)
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 329 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
časevydaniauzneseniasúduprvejinštancie.(2)Akpovydaníuznesenia,ktorýmbolzamietnutýnávrhna

nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.(3)

16. Podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd

kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalejlen„procesnépodmienky“).(1)Akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,
súd konanie zastaví.(2)

17. Podľa § 230 Civilného sporového poriadku, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať a rozhodovať znova.

18. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Potreba úpravy pomerov, ktoré majú byť
neodkladným opatrením upravené, musí byť bezodkladná, to znamená naliehavá a nevyhnutná. O

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých
sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka
domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo
veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k

predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné
vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa
javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. V konaní o
prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy
nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak

účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je
splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň
jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie.

19. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvejinštancie.Ajkeďrozhodnutieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianiejerozhodnutímvo
veci samej, má pre osoby dotknuté týmto súdnym rozhodnutím závažné dôsledky. V záujme ich právnej
istoty zákon predchádza tomu, aby v tej istej veci (t.j. o tom istom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, podanom rovnakým účastníkom konania za nezmenených skutkových okolností) bolo

neodkladné opatrenie nariadené niekoľkokrát alebo, aby o tom istom návrhu boli vydané rozdielne
(protichodné) rozhodnutia. Tento účel zabezpečuje Civilný sporový poriadok negatívnou podmienkou
konania, t.j. požiadavkou, aby rozhodnutiu nebránila prekážka právoplatne rozhodnutej v zmysle §
230 Civilného sporového poriadku. Pokiaľ ale po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh nanariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
prekážku veci rozhodnutej veci (§ 329 Civilného sporového poriadku). Výkladom a contrario citovaného

zákonného ustanovenia teda možno nepochybne ustáliť, že ak nedôjde k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, prekážku právoplatne rozsúdenej veci (§ 230 Civilného sporového poriadku).

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na stanovisko č. 25 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2011,
v ktorom súd vyslovil, že „ pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie,
ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej
(§ 159 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 167 ods. O. s. p.)“. Je nepochybné, že aplikácia tohto stanoviska
nevyvoláva žiadne aplikačné problémy v prípade, ak účastník v rámci jedného konania opakovane podá
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia potom, ako už súd právoplatne rozhodol o jeho skoršom

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako je to aj v tomto prípade.

21. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) nastáva vtedy, ak sa má v ďalšom konaní
prerokúvať totožná vec, o ktorej už v inom konaní bolo právoplatne rozhodnuté. O totožnú vec ide vtedy,
pokiaľ ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak

sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Rovnaký (totožný) predmet konania je daný
vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený návrhom na rozhodnutie (petitom) vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne
rozhodnutej, nie je významné, ako bol súdom skutok (skutkový dej), ktorý bol predmetom pôvodného
konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná i vtedy, ak skutok

(skutkový dej) bol doteraz posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. O rovnaký (totožný)
predmet konania ide tiež vtedy, ak bol rovnaký skutok v novom konaní právne kvalifikovaný inak než
v konaní pôvodnom (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 28 Cdo 3199/2009
z 23. februára 2011). V širšom ponímaní prekážka rei iudicatae súvisí s účinkami právoplatnosti
súdneho rozhodnutia. Z formálneho hľadiska nadobúda právoplatnosť rozhodnutie, ktoré nie je možné

napadnúť riadnym opravným prostriedkom (konečnosť rozhodnutia). K materiálnym stránkam (účinkom)
právoplatnosti rozhodnutia náleží jeho nezmeniteľnosť. Možno teda prijať záver, že čo sa týka prekážky
reiiudicataeaprávoplatnostirozhodnutiasúduonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,odvolací
súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 329 Civilného sporového poriadku a ustálenú judikatúru
súdov, podľa ktorej pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností oproti stavu, ktorý tu bol v čase

rozhodovania o predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tvorí právoplatné
uznesenie,ktorýmsúdzamietolnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,prekážkuveciprávoplatne
rozsúdenej [ pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 16.05.2011 (Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.
3/2011, stanovisko č. 25), uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 249/2010 zo

dňa 13.05.2010, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 256/2012 z 18. septembra
2012].

22. Posúdením obsahu návrhu v zmysle vyššie uvedených záverov odvolací súd dospel k záveru,
že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vedené na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.

12CoPno/4/2024 tvorí neodstrániteľnú procesnú prekážku súdneho konania, ktorá zabraňuje, aby na
súde v tej istej veci prebiehalo iné, neskôr začaté totožné súdne konanie, t.j. konanie vedené pod sp.
zn. 12CoPno/7/2024, pričom totožnosť veci je daná totožnosťou predmetu konania (návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia na uloženie výchovného opatrenia maloletým A. a B., matke a otcovi), ako
aj totožnosťou jeho účastníkov a totožnosťou skutkových okolností, od ktorých sa odvodzuje právo

(nutnosť poskytnutia psychologického poradenstva za účelom zmiernenia negatívneho vplyvu výchovy
matky na maloleté, tým zlepšenie ich vzťahu s otcom a obnovenie vzájomných vzťahov).

23. Odvolací súd dopĺňa, že aj keby nešlo o jednoznačnú zhodu návrhu petitu (napr. rozdielne
uvedený rozsah doby trvania výchovného opatrenia, alebo označenie iného zariadenia, v ktorom by

sa výchovné opatrenie realizovalo), bolo by potrebné posudzovať skutkové okolnosti danej veci a ich
prípadnú zmenu, ktorá je významná pre posúdenie prekážky rei iudicatae. V predmetnej veci však
odvolací súd nezistil žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by mohli byť relevantným podkladom pre
nariadenie nového neodkladného opatrenia. Otec pritom výslovne uviedol, že v konkrétnosti prednášarovnaký návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aký navrhol v odvolaní, na ktoré sa odvoláva.
Súčasne otec neuviedol, ani prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave a procesný opatrovník, ani
jednu zmenu skutkových okolností, ku ktorej by mohol odvolací súd prihliadnuť a posúdiť návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia po vecnej stránke. Takúto skutkovú okolnosť nezistil ani odvolací
súd po preskúmaní obsahu spisu, hoci je nepochybné, že maloleté deti majú naďalej odmietavý postoj
z rovnakých dôvodov k otcovi, rodičia spolu nekomunikujú.

24. Z horeuvedených skutočností vyplýva, že otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

zmenu skutkových okolností oproti stavu, aký tu bol v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 12CoPno/4/2024,
neosvedčil a nezistil ju ani odvolací súd napriek využitiu vyšetrovacieho princípu. Odvolací súd
preto dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu nebolo osvedčené splnenie
zákonných podmienok pre preskúmanie nariadeného neodkladného opatrenia po vecnej stránke z
dôvodu neodstrániteľnej procesnej prekážky rei iudicate, a preto konanie o návrhu otca na nariadenie

neodkladného opatrenia počas odvolacieho konania zastavil (§ 161 Civilného sporového poriadku a §
230 Civilného sporového poriadku).

25. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).