Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010155
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6724010155.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 19.06.2024 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. nar. XX.XX.XXXX C. D., trvale bytom E. XX/XX, F., občan SR,

j e v i n n ý ,

že
v presne nezistenom čase od mesiaca november 2023 do dňa 29.12.2023 vošiel bez súhlasu vlastníka
domu do garáže bez popisného čísla, ktorá tvorí súčasť rodinného domu súp. č. XXX/XX v obci F., okres
D., ktorého výlučným vlastníkom je G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXXX/XX, D. tak, že
preskočil oplotenie rodinného domu, cez dvor prešiel ku dvojkrídlovým riadne uzamknutým dreveným
dverám garáže, ktoré nezisteným spôsobom otvoril a z priestorov garáže odcudzil bicykel značky J.

K., výrobné číslo J. čiernej farby s cyklistickou taštičkou, motorovú pílu značky zn. L. M. K. XXXX, 1ks
uťahovačku značky G. s batériou modro čiernej farby, 1 ks adaptér na batériu k uťahovačke G., 1 ks
batériu k uťahovačke G., 1 ks cyklo taštička na bicykel zn. I. s obsahom 1 ks tachometer zn. J., 1 ks
kamera nezistenej značky, 1 ks cyklosvetlo, 2 zväzky kľúčov, 5 ks skrutkovače rôznych veľkostí, 2 ks
kliešte, 1 ks koženkové puzdro obsahujúce 3 ks skrutkovače, 2 ks orezávače, 1 ks skladací nôž a 1 ks
čierna fixku, 3 ks mobilné telefóny rôznych značiek nezistených IMEI čísel, sadu súčiastok (N. B., O.,
P., I. B.) a 1 ks mobil zn. E. nezisteného IMEI čiernej farby, čím G. H. spôsobil odcudzením vecí škodu
vo výške 1 005,20 €,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním
č í m s p á c h a l

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona
- prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a/, písm. b/ Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/, m/, 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 46,
§ 49 ods. 2 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov

nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodenému G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXXX/XX, D. vo výške 39,68 Eur (tridsaťdeväť eur a šesťdesiatosem
centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXXX/XX,

D. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 2 Pv 43/24/6611-12 dňa 19.03.2024 na Okresný
súd Zvolen obžalobu na obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že poškodeného pozná už dlhšie, nejaký
čas predtým u neho býval, nejaké 3-4 mesiace, v lete pred skutkom. Veci, ktoré sú uvedené v obžalobe
poškodenému len odložil u seba doma. Do garáže prišiel cez dvere od dvora, ktoré si otvoril kľúčom.
Sbratompoškodenéhokomunikovalcezsociálnusieť,kdemuuviedol,ževecisúodloženéunehodoma

a že to doriešia v utorok. Potom sa mu už brat poškodeného neozval a nasledujúci piatok prišla polícia.
Približne v tomto čase komunikoval brat poškodeného cez sms aj s jeho mamou, ktorá mu tiež uviedla,
že veci sú u nich. Je pravdou, že bicykel poškodeného používal, ale keď videl, že ide brat poškodeného,
tak ho dal na stojan, nestretol sa s ním, nechcel žiadny konflikt. Veci išiel zobrať z garáže z dôvodu, že
sa mu dostala do uší taká vec, že tam chce niekto nabehnúť.

Svedok – poškodený G. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná, býval u neho
asi dva mesiace cca tri roky dozadu v záhradnom domčeku, keď ho vyhodili z domu. Od domu nemal
kľúče, v dome sa mohol zdržiavať len v jeho prítomnosti. Jeho zobrali do väzby dňa 02.11.2023. Keď
odchádzal, garáž bola uzamknutá na dvakrát, vstupuje sa do nej cez dvojkrídlové dvere. Rovnako aj

bránička do dvora rodinného domu bola riadne zamknutá. Ešte sa do garáže dá vojsť zboku, ale tieto
dvere boli uzamknuté. Kľúče od garáže mal on, brat, mama a jeden kľúč bol v rozvodovej skrinke.
O tomto kľúčiku nikomu nehovoril, ale tento zmizol už dávnejšie. Po vzatí do väzby poprosil mamu, aby
chodila pravidelne dom kontrolovať a táto mu oznámila, že chýba bicykel a potom sa zistilo, že zmizli
aj ďalšie veci. Mal v dome mobilné telefóny, kamery, USB, adaptéry. V garáži mal uťahovačky, batérie

kuťahovačke,tachometer,skrutkovače,orezávače.Užpreddvomarokmi,keďunehobývalobžalovaný,
mu bez jeho vedomia zobral z garáže bicykel. Obžalovaný mu vtedy povedal, že si otvoril tak, že uvoľnil
háčik, ktorým boli zapreté dvere. Tento bicykel mu na naliehanie vrátil. Následne po tomto zabezpečil
dvojkrídlové dvere tak, aby sa dali otvoriť iba kľúčom. Z uvedeného dôvodu aj teraz mal podozrenie, že
tieto veci odcudzil obžalovaný. Poprosil brata, aby napísal v jeho mene obžalovanému a brat mu tiež

spomínal, že videli obžalovaného ako jazdí na jeho bicykli a keď obžalovaný videl bratovo auto, tak hodil
bicykel buď do kríkov alebo ho iba tak niekde položil.

Svedok Q. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného videl v minulosti cca dvakrát. Mama
mu povedala, že bratovi zmizol bicykel a jeho napadli v mysli tri osoby, ktoré by mohli byť páchateľmi, tak

napísal hneď prvej osobe, ktorá ho napadla a to bol obžalovaný. Tomuto napísal sms cez bratov mobil
v jeho mene, pričom obžalovaný na túto správu neodpovedal. Ďalšiu správu mu napísal tiež v bratovom
mene, aby vrátil veci. Na túto tiež nereagoval, tak napísal mame obžalovaného v bratovom mene, že
je už doma a na túto odpísala v tom zmysle, že veci sú u nich. Ďalej uviedol, že kľúče od domu mala
mama a jedny náhradné boli ešte v dome, ktoré musel zrejme obžalovaný zobrať už predtým. Bránička

bola riadne uzamknutá. Poistky od cesty boli vypnuté. Toto zistili, keď prišli kontrolovať veci, nakoľko
nad garážou sa nachádza svetlo, ktoré sa rozsvieti pri pohybe. Nenašiel u brata v garáži vŕtačky, ani
bicykel, ani pílu. Našlo sa sklíčko od bicykla pred bránou rodinného domu. Jedna pani zverejnila vo fóre,
že vykradli vchod na ulici B. a dala aj foto, kde síce osoba nebola riadne viditeľná, ale bol tam na fotke
aj bratov bicykel. Tento bicykel je špecifický, lebo sa bežne nerobia v tomto farebnom tóne.Svedkyňa G. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že mala na starosti dom syna, keď bol vo väzbe. Keď
tam prišla zistila, že nejde svetlo, tak volala synovi Q., že prečo sa tam nesvieti, keď sa platí elektrina.
Následne syn Q. prišiel tiež do domu a zistili, že je elektrika vypnutá v skrinke. Počas toho, ako bol syn

vo väzbe, tak dom aj garáž boli riadne zamknuté a rovnako aj bránička, pričom kľúče mala ona. Pôvodne
mala ísť skontrolovať do garáže bicykel, tento tam nenašla.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku súd prečítal na hlavnom pojednávaní výpoveď svedka Q. R., ktorý
uviedol, že

Podľa § 269 Tr. poriadku sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to : zápisnica z domovej prehliadky
(č.l. 110-120), zápisnica o vydaní veci (č.l. 123-129), zápisnica z OMČ (č.l. 130-135), LV (č.l. 138-142),
trestný rozkaz (č.l. 147-148), sms komunikácia (č.l. 149-155), správy a odpis registra trestov, podstatný
obsah spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/104/2023.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku súd prečítal obsah znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho
ústavu PZ, Slovenská Ľupča č. ČES : PPZ-KEU-SL-EXP-2024/422 zo dňa 05.03.2024 z ktorého záverov
vyplynulo, že bola skúmaná cylindrická vložka s kľúčom zn. A., pričom neboli zistené stopy po násilných
zásahoch predmetom – nástrojom, t.j. predložená cylindrická vložka bola z jej obidvoch strán otváraná
pravým príslušným kľúčom alebo jeho kópiou – duplikátom. Optickým skúmaním povrchu drieku kľúča

neboli zistené mechanoskopické stopy, ktoré by nasvedčovali tomu, že tento kľúč bol použitý ako vzor
pri mechanickom kopírovaní. Z odborného vyjadrenia Q. A. č. XXX/XXXX bolo zistené, že všeobecná
hodnotavecíodcudzenýchvrodinnomdomesúp.č.XXX/XX,vobciF.,ktorésúšpecifikovanévobžalobe
je stanovená na 1005,20 Eur.

Podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 194 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak
malú škodu potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 138 písm. e) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

vlámaním.

Podľa § 122 ods. 4 Tr. zákona, trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého
priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky
použitím sily alebo ľsťou.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sám priznal, že zobral veci špecifikované
v obžalobe z domu poškodeného, čo odôvodnil tým, že mal vedomosť, že tam chce niekto „nabehnúť“.
Tieto veci mal doma, chcel ich poškodenému vrátiť. Z týchto vecí používal bicykel, ostatné vrátil, nenašla
sa uťahovačka. Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčuje výpoveď poškodeného G. H. ako aj

svedkov Q. H. a G. H.. Poškodený G. H. jednoznačne od počiatku prípravného konania vypovedal,
že predtým ako bol vzatý do väzby nehnuteľnosť riadne uzamkol, rovnako ako aj bráničku do dvora
rodinného domu. Kľúčmi od nehnuteľnosti pritom disponoval len on a jeho matka G. H., ktorá dom
v pravidelných intervaloch kontrolovala. Poškodený uviedol, že je síce pravdou, že obžalovaný u neho
nejakú dobu v minulosti býval, v záhradnom domčeku, od domu mu však kľúče nedal, ani nemal

povolenie na vstup do domu v jeho neprítomnosti. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná ani
obrana obžalovaného, že by konal v snahe zabrániť odcudzeniu vecí inou osobou a preto premiestnil
veci z garáže poškodeného do ním užívaného rodinného domu. Poškodený a ani jeho rodinní príslušníci
obžalovaného nepožiadali o takú činnosť, pričom bolo preukázané, že veci boli riadne zabezpečené.
O dobrom úmysle obžalovaného možno pochybovať aj vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný najskôr

vypol elektriku, čím zabezpečil tmu pre svoju činnosť a zrejme nechcel byť videný. Veci poškodeného
používal, minimálne bicykel, ktorý bol aj nájdený mimo bydliska obžalovaného a uťahovačka sa nenašla
vôbec. Obžalovaný teda užíval veci ako vlastné a vôbec ich neuskladňoval.Z vykonaného dokazovania teda mal súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré
je popísané v skutkovej vete obžaloby. Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a prečinu krádeže podľa §

212 ods. 1 Tr. zákona , keď neoprávnene vnikol do obydlia poškodeného a prisvojil si veci poškodeného
špecifikované v obžalobe tým, že ich zmocnil a spôsobil tak škodu vo výške 1.005,20 Eur.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Taktiež prihliadal na zásadu podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona,
podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a blízke osoby.

V evidencii priestupkov MV SR má obžalovaný sedem záznamov, v šiestich prípadoch sa jedná

o priestupky proti majetku. Obžalovaný má jeden záznam v odpise registra trestov a to odsúdenie
trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/104/2023 zo dňa 09.10.2023, právoplatným
03.11.2023 kedy bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom
jeho výkonu s probačným dohľadom a určením skúšobnej doby vo výmere tri roky, t.j. skutku sa dopustil
počas plynutia skúšobnej doby.

Podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona v platnom znení, na okolnosť, ktorá je zákonným znakom
trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá
podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť,
ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

V tomto ustanovení je upravená konkurencia okolností, ktoré môžu byť súčasne zákonnými znakmi
základnej skutkovej podstaty, kvalifikovanej skutkovej podstaty, ale tiež okolnosťami poľahčujúcimi,
priťažujúcimi alebo okolnosťami odôvodňujúcimi použitie nižšej alebo vyššej trestnej sadzby. V prípade
takejto konkurencii je ustanovená zásada, podľa ktorej prednosť má použitie určitej okolnosti len ako

kvalifikačného znaku základnej skutkovej podstaty pred jej iným použitím. Určitú okolnosť ako prísnejší
kvalifikačný znak možno použiť len vtedy, ak takáto okolnosť nie je obsiahnutá v základnej skutkovej
podstate.

V súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku súd poukazuje na to, že na základe vykonaného dokazovania

„hlavný“ úmysel obžalovaného smeroval ku krádeži, nakoľko jeho cieľom bolo odcudziť vec, resp.
veci, ktoré sa nachádzali v uzamknutých miestnostiach, resp. garáži. Preto bol nutné „vlámanie“ spojiť
práve s trestným činom krádeže, čím došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu
podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Trestný čin porušovania domovej slobody v danom
prípade pôsobí ako prostriedok vedúci ku spáchaniu trestného činu krádeže. Osobitný kvalifikačný

moment „vlámanie“ však už nie je možné obvinenému opätovne pričítať, nakoľko už tvorí znak základnej
skutkovej podstaty trestného činu krádeže. Preto, hoci je nepochybná existencia úmyslu obžalovaného
neoprávnene vniknúť do obydlia iného, rovnako je nepochybné, že jeho hlavným zámerom bolo spáchať
trestný čin krádeže.

Vo vzťahu k ukladanému trestu súd uvádza, že súd v prípade obžalovaného mohol podľa § 194 ods. 1
Tr. zákona ukladať trest vo výmere až na dva roky. U obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu
okolnosť, priťažujúcou okolnosťou bolo, že obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný a svojím konaním
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty dvoch trestných činov. Pri prevahe priťažujúcich okolností podľa
§ 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona mohol súd obžalovanému ukladať trest vo výmere

osem mesiacov až dva roky. Súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov
ako trest nepodmienečný, keďže sa skutku dopustil v skúšobnej dobe, ktorá mu plynula na základe
rozhodnutia Okresného súdu Zvolen v konaní sp.zn. 6T/104/2023. Takto uložený trest považoval súd za
primeraný a zákonný s prihliadnutím na osobu obžalovaného a charakter skutku.

Obžalovaného súd na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
keďže nebol v posledných desiatich rokov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.Zároveň obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému G. H. a to vo výške 39,68
Eur za odcudzenú AKU vŕtačku R. červeno čiernej farby, ktorá nebola poškodenému vrátená a ktorej
hodnotu stanovil odborným vyjadrením č. XXX/XXXX Q. A. na sumu 39,68 Eur. Ostatné veci, ktoré boli

poškodenému odcudzené mu boli všetky vrátené, čo nepochybne vyplýva z potvrdenia o vydaní veci zo
dňa 14.02.2024 (čl. 122). Pokiaľ si poškodený uplatnil tiež náhradu škody z dôvodu, že bicykel ako aj
telefóny mu boli vrátené poškodené, súd ho v tejto časti odkázal so zvyškom jeho nároku na náhradu
škody na civilný proces, keďže uvedené tvrdenia o poškodení vecí nijakým spôsobom nepreukázal
a ďalšie dokazovanie týkajúce sa výšky škody za poškodenie týchto vecí by presahovalo potreby

trestného konania a predĺžilo by ho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti
vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj

prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307

ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.