Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10T/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011052
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Bott

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124011052.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred samosudcom JUDr. Rudolfom Bottom, v trestnej veci obžalovaného:

Q. Z., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Z. ulica XXX/XX, B., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a
ÚVV Leopoldov, pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a prečin nebezpečné vyhrážanie
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave, dňa 22. mája 2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Q. Z., nar. XX.XX.XXXX v Q.,
trvale bytom Z. ulica XXX/XX, B.,
t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že

1. v čase medzi 23:50 hodinou dňa 31.12.2023 do 06:30 hodiny dňa 01.01.2024 vo Vrbovom na ulici M.

A.Beňovskéhočíslo353/17,potomakobúchalnadverebytučíslo31,patriacemujehobývalejpartnerke
A. S. a tá ho do svojho bytu pustila, tam zotrval aj potom ako ho opakovane vyzvala, aby z jej bytu odišiel,
čo obvinený neuposlúchol a naviac ju fyzicky napádal tým spôsobom, že ju opakovane udieral zovretou
päsťou do oblasti hlavy, následne jej obranu prekonal podkopnutím jej nôh, v dôsledku čoho spadla na
zem a udrela si sedaciu časť tela a pritom jej aj vulgárne nadával a vyhrážal sa jej slovami „tupá kurva,
odseknem ti obuvákom hlavu, budeš pľuť krv, vykopnem ti zuby“, následne od svojho konania upustil a
o 02:30 hodine dňa 01.01.2024 z jej bytu odišiel, pričom v ten istý deň o 05:00 hodine sa ešte vrátil s
tým, že sa chce len porozprávať a A. S. ho preto opäť dobrovoľne pustila do svojho bytu, kde sa opäť

správal agresívne, na poškodenú ceril zuby, zotínal päste a vulgárne jej nadával a preto A. S. zo strachu
vyšla na schodisko, kde sa ich vzájomná hádka ozývala a keď ich okríkla suseda z bytového domu, aby
už boli konečne ticho, Q. Z. približne o 06:30 hodine z miesta odišiel, čím svojím konaním u A. S. z
Vrbového opakovane vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

2. dňa 12.01.2024 v čase približne o 14:00 hodine presne nezisteným spôsobom vošiel do bytového
domu na adrese Vrbové, M. A. Beňovského číslo 353/17, následne vyšiel na 2. podlažie, kde pristúpil

k zatvoreným vstupným dverám do bytu číslo 31 patriacemu jeho bývalej partnerke A. S., ktoré násilím
poškodil tak, že do nich kopol nohou, čím ich otvoril a dostal sa do vnútra bytu, následne prešiel do
kuchyne, kde sa v tom čase nachádzala A. S., ktorú začal fyzicky napádať tým spôsobom, že ju mal
viackrát udierať päsťami do oblasti hlavy a kopať do rôznych častí tela a počas toho jej mal adresovať aj
vyhrážky „zabijem ťa a aj si to odsedím“, čím svojím konaním u A. S. z Vrbového vzbudil dôvodnú obavu
o jej život a zdravie, a okrem toho v dôsledku fyzického napadnutia prevažne slabej intenzity jej spôsobil
zranenia s dobou liečenia do 1 týždňa, konkrétne pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v záhlavnej oblasti,

pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej strany tváre a ľavej ušnice s krvnými výronmi, pomliaždenie mäkkých
tkanív pravého lakťa a pomliaždenie mäkkých tkanív pravého stehna, v dôsledku čoho bola poškodenájednorázovo ošetrená v Nemocnici Alexandra Wintera v Piešťanoch a súčasne jej spôsobil škodu na
vstupných dverách do jej bytu vo výške 200 Eur,
teda

v bode číslo 1) a 2) neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval a taký čin spáchal
v bode číslo 2 závažnejším spôsob konania - násilím a prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu,
v bode č. 1) a 2) inému sa vyhrážal smrťou, a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe,

čím spáchal
v bode 1 a 2)
pokračujúci prečin porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a),
písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenia § 138 písm. d) Trestného zákona a prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na

ustanovenia § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 4 (štyri) roky a zároveň sa mu podľa § 51 ods. 1 Trestného
zákona nariaďuje probačný dohľad nad správaním obžalovaného na dobu 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona per analogiam sa ukladá obmedzenie obžalovanému v

zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona per analogiam sa ukladá povinnosť obžalovanému
nepriblížiť sa k určenej osobe a to: A. S., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako päť metrov,
nekontaktovať určenú osobu a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste
kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona per analogiam sa ukladá povinnosť obžalovanému podrobiť
sa liečeniu závislosti od návykových látok ak mu nebolo uložené ochranné liečenie.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona per analogiam sa ukladá povinnosť obžalovanému podrobiť
sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona per analogiam sa ukladá povinnosť obžalovanému

zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale
bytom Z. ulica XXX/XX, B. povinnosť nahradiť poškodenej A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. M.
A. O. 353/17, Vrbové škodu vo výške 200,- A. (dvesto eur).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal dňa 12.04.2024 obžalobu na obvineného Q. Z., nar.
XX.XX.XXXX v Q., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre prečin porušovanie domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
d) Trestného zákona a prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorý mal byť obvineným spáchaný na

tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Piešťany a zaujatí stanoviska k obžalobe zo
strany obhajkyne obžalovaného, obžalovaný bol poučený o tom, že môže urobiť vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, a zároveň bol poučený o ďalšom postupe

a následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 4 až 8 Trestného poriadku. Po porade obžalovaný so svojím
obhajkyňou urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania
skutkov uvedených v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f),
g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia
obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor vo vzťahu k obžalovanému navrhol súdu jeho vyhlásenie prijať.Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovaného o vine zo
spáchaniaskutkovuvedenýchvobžalobeprijal,keďskutkyprávneposúdilzhodnetak,akobolposúdený
v prednesenej obžalobe, teda ako pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.

2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a prečin
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c) Trestného zákona, pretože boli naplnené všetky štyri zákonné formálne znaky týchto trestných
činov - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívne stránka, nakoľko na podklade výsledkov
dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým,

že súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a výrokom o náhrade škody.

Súd po prijatí vyhlásení vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu potrebnom v
rozhodovaní o treste obžalovaného a to výsluchom obžalovaného Q. Z., oboznámením aktualizovaného
odpisu z Registra trestov na obžalovaného, oboznámením z lustrácie CESDAP, prečítaním časti
zápisnice poškodenej Ely Korviny ohľadom náhrady spôsobenej škody, so súhlasom procesných

strán bol prečítaný Znalecký posudok č. 4/2024 ako aj jeho doplnenie, oboznámením hodnotenia
obžalovaného z výkonu väzby, oboznámením uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa
14.03.2024 sp. zn. 15PP/3/2020.

Podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku tento rozsudok neobsahuje odôvodnenie vo vzťahu k výrokom

o vine týkajúci sa obžalovaného Q. Z., pretože predmetný výrok o vine nadobudol právoplatnosť po
vyhlásení rozsudku.

*** K výroku o treste ***

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že v ňom má obžalovaný 3 záznamy a to z roku 2014, roku 2014 a roku
2015. Z prvého záznamu Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 4T/113/2014 vyplýva, že obžalovaný Z. bol
vroku2014odsúdenýzadrogovútrestnúčinnosťatopodľa§172ods.1písm.c)Trestnéhozákonaabol
mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, avšak následne prišlo k neosvedčeniu sa v skúšobnej
dobe a výkon trestu mu bol nariadení a z predmetného trestu bol Z. podmienečne prepustený Okresným

súdom Rimavská Sobota sp. zn. 15PP/3/2020. Oboznámeným uznesením zo dňa 14.03.2024 vyplynulo,
že Q. Z. sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia osvedčil. Druhý záznam v registri trestov má
odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 19.01.2015 pod sp. zn. 2T/122/2014,
kde bol odsúdený za trestný čin podľa § 364 ods. 1 písm. a), § 360 ods. 1 § 194 ods. 1 Trestného
zákona a bol mu uložený trest podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky, s poznámkou že na

páchateľa sa hladí akoby nebol odsúdený. Tretí záznam je trestný rozkaz Okresného súdu Piešťany
sp. zn. 2T/7/2015 zo dňa 11.03.2015, kde mu bol ukladaný súhrnný trest k odsúdeniu 2T/122/2014, kde
opätovne sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený. Súd však pri rozhodovaní o výroku o treste
pri obžalovanom nemohol zohľadniť predchádzajúce odsúdenia súdmi ako priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona, pretože pri všetkých záznamoch sa na páchateľa hľadí akoby nebol

odsúdený. Na základe uvedeného súd nepriznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona.

Z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že v ňom má obžalovaný 3
záznamy za priestupky na úseku cestnej premávky a jeden záznam proti občianskemu spolunažívaniu.

Súd ukladal trest za viac trestných činov a najprísnejší z nich je prečin porušovanie domovej slobody
podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, kde je zákonom stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody
od 1 (jeden) rok do 5 (päť) rokov.Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní súd si ustálil skutočnosti vzhľadom na osobu
obžalovaného a jeho pomery (ako aj na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona); v prípade
obžalovaného prichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona

(priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), a jednu priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestný činov. V danom prípade nastal rovnovážny
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u osoby obžalovaného.
Súd vykonal výsluch obžalovaného Q. Z. ohľadom ukladania trestu, z ktorého vyplynulo, že úprimne
oľutoval svoju trestnú činnosť a uviedol, že jeho city k poškodenej úplne ochladli, necíti k poškodenej

žiadnu nenávisť a veľmi ľutuje čo sa stalo, taktiež ohľadom náhrady škody uviedol, že chce poškodenej
všetko zaplatiť. Taktiež napísal poškodenej list v ktorom sa jej ospravedlnil a veľmi ho mrzí čo sa stalo.
Ohľadom svojej závislosti uviedol, že počas výkonu väzby abstinenčné príznaky nemal, avšak chce sa
dať liečiť a nemá problém nastúpiť na liečenie, príjme zo strany súdu všetky obmedzenia a povinnosti.
So súhlasom procesných strán bol prečítaný znalecký posudok č. 4/2024 spolu s doplnením, z
ktorého vyplynulo, že znalec nenavrhuje ochranné protitoxikomanické liečenie pre obvineného, napriek

viacročnej dĺžke užívania psychoaktívnych látok, toto užívanie skotomizuje, racionalizuje s rekreačným
užívaním a k liečbe nie je motivovaný. Znalec na záver uviedol, že obvinený môže kedykoľvek
dobrovoľne vyhľadať odbornú pomoc.
Z hodnotenia ÚVV Leopoldov vyplynulo, že obvinený sa počas pobytu vo väzbe nachádza na
oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby, nemal problémy s adaptáciou na podmienky väzby,

správanieavystupovaniejenapožadovanejúrovni,kontaktspríbuznýmiudržiavaformoutelefonovania,
korešpondencie a návštev.
Z oboznámeného uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 14.03.2024 sp. zn. 15PP/3/2020
vyplynulo, že sa odsúdený Z. v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia osvedčil.

Súd v prípade obžalovaného Q. Z. ukladal úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov
podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, § 36 písm. l), § 37 písm. h), §
38 ods. 2 Trestného zákona. Súd zároveň podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému
predmetný výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 (štyri) roky a zároveň mu podľa § 51
ods. 1 Trestného zákona nariadil probačný dohľad nad jeho správaním na dobu 4 (štyri) rokov.

Súd potom má možnosť, ak vzhliadne dôvody predpokladané § 49 ods. 1 Trestného zákona,
podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, teda je potom na úvahe súdu, či vzhliadne dôvody
na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, alebo dospeje k záveru, že napriek možnosti
použitia § 49 ods. 1 Trestného zákona nie sú na jeho použitie dané dôvody, a je potrebné ukladať trest

odňatia slobody ako trest nepodmienečný.

Súd k inštitútu podmienečného odloženia výkonu trestu uvádza, že tento inštitút predstavuje určité
zmiernenie prísnosti ukladanej sankcie a je to jednou z alternatív k uloženiu nepodmienečného trestu
odňatia slobody a v rámci tohto inštitútu súd uplatnil sudcovskú individualizáciu trestu. Súd poukazuje,

že výkon uloženého trestu odňatia slobody bol odložený s uložením primeranej skúšobnej doby a táto
skúšobná doba bola zo strany súdu posilnená probačným dohľadom nad správaním obžalovaného.
Súd mal vykonaného dokazovania ohľadom ukladania trestu v dostatočnej miere preukázané, že nie
je nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody a na nápravu
obžalovaného respektíve účel trestu bude postačovať aplikácia miernejšieho prostriedku trestného

práva.

Súd pri individualizácii trestu s ohľadom na osobu páchateľa a predmetný skutok skúmal odôvodnenosť
záveru uloženia podmienečného trestu. Ohľadom okolností týkajúcich sa obžalovaného a najmä s
poukazom na jeho doterajší život (predchádzajúce odsúdenie má zahľadené) a prostredie v ktorom

žije a pracuje, súd považoval spáchané skutky za určité vybočenie zo spoločenských noriem. Súd
poukazuje,žečosatýkaposúdeniaprostrediavktoromobžalovanýžijeapracuje,boloveľmidôležité,že
obžalovaný žije riadny život a je riadne zamestnaný na pracovnú zmluvu, chce sa starať o svojich rodičov
a svoju maloletú dcéru, ktorá je finančne závislá od obžalovaného, a preto výkon nepodmienečného
trestu by bol výrazným zásahom do života osôb žijúcich a finančne závislých od obžalovaného.

Súd vzhľadom na skutočnosť, že je rovnovážny stav poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd
dospel k záveru, že sú splnené podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody za
súčasnéhouloženiaprobačnéhodohľadunadsprávanímobžalovanéhovskúšobnejdobe.Súdpovažujeza nevyhnutné uviesť, že predmetný podmienečný trest posilnil probačným dohľadom nad správaním
obžalovaného počas celej skúšobnej doby a v rámci probačného dohľadu uložil obžalovanému. Povahu
a následky spáchaných trestných činov, ako aj postoj obžalovaného ku nim, súd premietol do trestu

odňatia slobody a dĺžky skúšobnej doby, pričom súd konštatuje, že ide o najprísnejší trest, aký bol
obžalovanému doposiaľ uložený.

Súd v rámci probačného dohľadu uložil obžalovanému príkaz zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo
uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, pretože z dokazovania mal súd za preukázané, že

obžalovaný sa musí zaradiť do pracovného života a zabezpečiť finančné prostriedky na náhradu škody
poškodenej ale aj na zabezpečenie finančných prostriedkov pre jeho neplnoleté dieťa.

Súd ďalej v rámci probačného dohľadu uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania návykových látok, pretože z dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný je ich
dlhoročným užívateľom, bol pod ich vplyvom v čase, keď bol zadržaný a napokon tieto môžu negatívne

vplývať na úsudok obžalovaného pri riešení rôznych životných situácií. Prokurátor v záverečnej
reči uvádzal skutočnosti ohľadom užívania návykových látok počas skúšobnej doby podmienečného
prepustenia, avšak je potrebné vychádzať z právneho stavu toho, že sa odsúdený v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia osvedčil. Súd rešpektuje rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota,
avšak na posilnenie správania obžalovaného na slobode ukladal obžalovanému povinnosť zákazu

užívania omamných a návykových látok, čo bude kontrolované počas probačného dohľadu probačným
úradníkom avšak aj náhodnými kontrolami príslušníkov policajného zboru podľa pokynov probačného
úradníka.

Napokon súd v rámci probačného dohľadu uložil obžalovanému príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe

psychoterapiialebozúčastniťsanapsychologickomporadenstve,atozdôvodu,žeobžalovanýsadostal
do nepriaznivej životnej situácie, túto mal problém zvládať, a ako riešenie zvolil protiprávnu činnosť. Táto
povinnosť má viesť k tomu, aby zmenila prístup obžalovaného k užívaniu návykových látok, a zlepšila
schopnosť obžalovaného zvládať nepriaznivé, náročné a stresové životné situácie tak, aby neviedli k
páchaniu protiprávnej činnosti.

Taktiež súd uložil obžalovanému povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako
5 metrov a tiež nekontaktovať určenú osobu a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, čím súd
zabezpečil aj ochranu poškodenej a preventívne zabránil určitému možnému styku medzi obžalovaným
a poškodenou, aby neprichádzalo k žiadnym vypätím situáciám medzi nimi.

Súd aj napriek oboznámenému znaleckému posudku č. 4/2024 uložil obžalovanému povinnosť podrobiť
sa liečeniu závislosti od návykových látok, pretože predmetný skutok bol spáchaný pod vplyvom
návykových látok a súd považuje za potrebné vplývať na obžalovaného aj tým, že sa počas skúšobnej
doby podrobí liečeniu od závislostí. Súd poukazuje, že aj obžalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že
chce sa dobrovoľne podrobiť liečeniu tak súd snahu obžalovaného vidí ako určitý posun v uvedomení

si drogovej závislosti u obžalovaného.

Pokiaľ prokuratúra navrhovala uloženie trestu odňatia slobody ako trestu nepodmienečného, súd sa
s takýmto návrhom nestotožnil. Súd je toho názoru, že na osobu obžalovaného je potrebné vplývať
s probačným dohľadom a určiť mu obmedzenia a povinnosti na slobode, aby proces resocializácie

u obžalovaného bol reálny. Súd poukazuje aj na oboznámené uznesenie Okresného súdu Rimavská
Sobota, z ktorého vyplýva, že obžalovaný sa s skúšobnej dobe osvedčil, z čoho možné vyvodiť záver,
že obžalovaný viedol riadny život počas skúšobnej doby. Podľa názoru súdu je potrebné vplývať na
osobu obžalovaného probačným dohľadom s poukazom na reálne začlenenie do spoločnosti kde bude
pracovať, starať sa o svoju rodinu, podrobovať sa liečeniu a psychoterapii. Podľa názoru súdu je pre

spoločnosť efektívnejšie vplývať na osobu obžalovaného počas skúšobnej doby vo výmere 4 roky a
probačného dohľadu, ako ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, kde po výkone tohto trestu
obžalovaný stratí sociálne zázemie, prácu, rodinný život. Súd predmetné úvahy opiera aj o aktuálne
trendy v trestnom práve ohľadom resocializácie a motivovania obžalovaného začleniť sa riadne do
spoločnosti a viesť riadny život. Všetky spomenuté okolnosti však umožňujú dospieť k záveru, že výkon

trestu odňatia slobody je možné u obžalovaného podmienečne odložiť. Súd nezistil také skutočnosti, a
ani zistený skutkový stav tak súd neposúdil, že by na obžalovaného bolo nevyhnutne potrebné pôsobiť
nepodmienečným trestom odňatia slobody na to, aby bol naplnený účel trestu. Podľa názoru súdu budeúčel trestu naplnený aj v prípade, keď obžalovanému nebude uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody, čo je aj v súlade so zásadou ultima ratio.

*** Výrok o náhrade škody ***

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody,
keď si nárok na náhradu škody v predmetnej trestnej veci riadne a včas uplatnil poškodená A. S..

Súd uvádza, že s prihliadnutím na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní a uznaní viny
obžalovaného bolo možné zaviazať obžalovaného Q. Holiča aby nahradil poškodenej spôsobenú škodu
špecifikovanú vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za

zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech

jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.