Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/127/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120242133
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6120242133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., D. C.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, F. F., 2/ A. G. C., D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX,
F. F., zastúpených I. A. J. - Advokátska kancelária, so sídlom K. X, L., A.: XX XXX XXX, proti žalovanej:
M. N., D. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX B., F. F., zastúpenej advokátkou I. O. P., so sídlom
I. B. E. XXX, F. F., A.: XX XXX XXX, o zriadenie vecného bremena a odstránenie hnuteľností z pozemku,
o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/13/2020 zo dňa
02.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/13/2020 zo dňa 02.06.2023 vo výrokoch I.,
II., IV., V. a VI. p o t v r d z u j e .

II. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti o určenie nadobudnutia práva
zodpovedajúcehovecnémubremenuvydržanímzamietol(výrokI.).Zamietolajžalobuvčastiozriadenie

vecného bremena (výrok II.). Konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanej odstrániť betónové tvárnice
a odpadové nádoby na smeti zastavil (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca 1/ a
žalobkyňa 2/ sú povinní zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania žalovanej (výrok IV.). Ďalej
rozhodol, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú povinní zaplatiť I. Q. R. svedočné vo výške 55,70 Eur, a to
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok V.) a tiež rozhodol, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú
povinní zaplatiť S. T. R. svedočné vo výške 17,66 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia

(VI.).
Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali určenia práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu, a to práva prechodu peši cez novovytvorenú parcelu CKN parc. č. XXX/X o výmere
15 m2 v k. ú. D., ktorá bola vytvorená Geometrickým plánom H. XXXXXXXX-XXX/XXXX a oddelenú z
parcely CKN parc. č. XXX/X, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaná, tvrdiac, že žalobcovia nadobudli
vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Alternatívnym petitom sa žalobcovia domáhali
zriadenia práva cesty v prospech vlastníkov stavby súp. č. XXXX, a to prechodu cez novovytvorenú

parcelu CKN parc. č. XXX/X. Žalobou sa domáhali tiež odstránenia betónových tvárnic a odpadových
nádobnasmetizpozemkužalovanej,vktorejčastižalobuvpriebehukonaniapredsúdomprvejinštancie
zobrali späť.Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia sú podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností, a to:
§ rodinného domu so súpis. č. XXXX, postavenom na parcele CKN parc. č. XXX/X;

§ parcely CKN parc. č. XXX/X, o výmere 184 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktoré sa
nachádzajú v okrese Banská Bystrica, obci F. F., k. ú. D. a sú evidované na LV č. XXXX, ktorý je vedený
Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor.
Spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach vo veľkosti 1 v pomere k celku nadobudla žalobkyňa
2/ do jej výlučného vlastníctva titulom Osvedčenia o dedičstve XXX XXX/XX zo dňa 29. 07. 2008 a

spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/4 v pomere k celku nadobudla žalobkyňa
2/ do jej výlučného vlastníctva titulom Darovacej zmluvy U. XXXX/XXXX zo dňa 22. 07. 2015, a to od
matky žalobkyne 2/ ako darkyne. Žalobca 1/ jeho spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach vo
veľkosti 1/4 v pomere k celku nadobudol do jeho výlučného vlastníctva taktiež titulom Darovacej zmluvy
U. XXXX/XXXX zo dňa 22. 07. 2015 od matky žalobkyne 2/ ako darkyne.
Žalobkyňa 2/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to:

§ parcely CKN parc. č. XXX/X, o výmere 245 m2, druh pozemku záhrada, ktorá sa nachádza v okrese
Banská Bystrica, v obci F. F., k. ú. D. a je evidované na LV č. XX, ktorý je vedený Okresným úradom
Banská Bystrica, katastrálny odbor.
Vlastnícke právo k uvedenej záhrade nadobudla žalobkyňa 2/ titulom Osvedčenia o dedičstve XXX XXX/
XX zo dňa 29. 07. 2008 a titulom Darovacej zmluvy U. XXXX/XXXX zo dňa 22. 07. 2015 od matky

žalobkyne 2/ ako darkyne.
Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to:
§ rodinného domu so súpis č. XXXX, postavenom na parcele CKN parc. č. XXX/X;
§ parcely CKN parc. č. XXX/X, o výmere 65 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
§ parcely CKN parc. č. XXX/X, o výmere 170 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

§ parcely CKN parc. č. XXX/X, o výmere 137 m2, druh pozemku záhrada, ktorí sa nachádzajú v okrese
Banská Bystrica, obci F. F., k. ú. D. a sú evidované na LV č. XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom
Banská Bystrica, katastrálny odbor.
Vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudla žalovaná titulom Kúpnej zmluvy V1510/2017
zo dňa 24. 03. 2017, a to od matky žalobkyne 2/ ako predávajúcej.

Medzi rodinným domom so súpis. č. XXXX (v podielovom spoluvlastníctve žalobcov) a rodinným domom
sosúpis.č.XXXX(vovýlučnomvlastníctvežalovanej)jechodníkvšírkecca135cm,zktoréhojednačasť
v šírke cca 60 cm sa nachádza na parcele CKN parc. č. XXX/X (v podielovom spoluvlastníctve žalobcov)
a druhá časť v šírke cca 75 cm sa nachádza na parcele CKN parc. č. XXX/X (vo výlučnom vlastníctve
žalovanej). Žalobcovia predmetný chodník v celej jeho šírke cca 135 cm používajú ako prístup k vchodu

do ich rodinného domu so súpis. č. XXXX, keďže vchod do tohto rodinného domu sa nachádza z jeho
zadnej časti. Z prednej fasádovej uličnej časti sa vchod do rodinného domu žalobcov nenachádza; vstup,
ktorý je na tejto čelnej fasáde ich rodinného domu vedie len do prízemnej miestnosti, ktorá nie je žiadnym
spôsobom spojená so zvyšnou časťou rodinného domu, t. j. z tejto prízemnej miestnosti nie je možný
prístup do zvyšnej časti rodinného domu žalobcov. Používanie predmetného chodníka ako prístupu k

vchodu do ich rodinného domu potvrdili svedeckými výpoveďami aj svedkovia I. R., S. R. a svedkyňa
C.. V roku 2015 na základe Geometrického plánu č. 31061591-123-2015 zhotoveného vyhotoviteľom A.
S. H., došlo k oddeleniu pozemkov, a to v nasledovnom rozsahu:
§ parcela CKN parc. č. XXX/X, o výmere 137 m2, druh pozemku záhrada, vznikla oddelením z pôvodnej
parcely CKN parc. č. XXX/X, pôvodne o výmere 382 m2, druh pozemku záhrada (ktorej výmera sa po

oddelení zmenšila na výmeru 245 m2). Po takomto oddelení sa vlastníčkou novovzniknutej parcely CKN
XXX/X stala matka žalobkyne 2/, ktorá následne v roku 2017 ako predávajúca túto parcelu na základe
Kúpnej zmluvy U. zo dňa 24. 03. 2017 predala žalovanej;
§ parcela CKN parc. č. XXX/X, o výmere 170 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, vznikla
oddelenímzpôvodnejparcelyCKNparc.č.XXX/X,pôvodneovýmere354m2,druhpozemkuzastavaná

plocha a nádvorie (ktorej výmera sa po oddelení zmenšila na výmeru 184 m2). Po takomto oddelení sa
vlastníčkou novovzniknutej parcely CKN XXX/X stala matka žalobkyne 2/, ktorá následne v roku 2017
ako predávajúca túto parcelu na základe Kúpnej zmluvy U. zo dňa 24. 03. 2017 predala žalovanej.
Z dôvodu vyhotovenia uvedeného Geometrického plánu H. XXXXXXXX-XXX-XXXX sa tak predmetný
chodník medzi rodinnými domami (pôvodne v celej jeho šírke cca 135 cm, nachádzajúci sa na pôvodnej

parcele CKN parc. č. XXX/X o pôvodnej výmere 354 m2) po oddelení parciel dostal tak na parcelu
CKN parc. č. XXX/X (s novou výmerou 184 m2) v časti jeho šírky cca 60 cm, ako však aj na parcelu
CKN parc. č. XXX/X (s výmerou 170 m2) v časti jeho šírky cca 75 cm, keď hranica týchto pozemkov
vedie priamo cez (približne) stred tohto chodníka. Vykonanou obhliadkou súd zistil, že tak, ako jenavrhované zriadenie vecného bremena podľa geometrického plánu založeného na č. l. 19 súdneho
spisu, v zmysle ktorého bol aj formulovaný žalobný návrh žalobcov, tak parcela CKN s parc. č. XXX/X,
na ktorej má byť zriaďované vecné bremeno na začiatočnej časti, resp. na úvode danej parcely, hneď

za bráničkou vstupnou sa momentálne nachádza vybetónovaný múrik so začiatkom vo výške tvárnice
35 cm, ktorý skutkový stav však takýto nebol v čase začatia konania a podania žalobného návrhu na
súd. Súd následne vykonanou obhliadkou zistil, že prístup do domovej nehnuteľnosti žalobcov, kde
vchod do nehnuteľnosti sa nachádza v zadnej časti rodinného domu so súp. č. XXXX, keď tento vstup
je umožnený cez vydláždený chodník, cez stred ktorého vedie hranica pozemkov žalobcov a žalovanej.

V rámci vykonanej obhliadky súdu bolo umožnené navštíviť suterénnu časť rodinného domu žalobcov,
kde súd navštívil dve miestnosti nachádzajúce sa v takomto mieste stavby, teda v suteréne, kde súd
z vykonanej obhliadky mal za zistené, že tieto miestnosti nie sú spojené akýmkoľvek prechodom s
ostatnou časťou nehnuteľnosti, teda rodinného domu žalobcov. Súd ešte v rámci obhliadky zistil, že za
hranicou parcely CKN s parc. č. XXX/X sa nachádza ďalej ďalší súvislý pozemok, ktorý je na jeho konci
oplotený, nie je však vo vlastníctve žalobcov, žalobcovia ho len udržiavajú kosením. Za predmetným

plotom sa cestná komunikácia ani iná prístupová cesta k rodinnému domu žalobcov nenachádza. Z
Geometrického plánu č. XX XXX XXX-XXX/XXXX, ktorý bol v konaní predložený žalobcami vzhľadom
na zmenu skutkového stavu veci, reflektujúci vybudovanie múrika na parcele CKN parc. č. XXX/X
vo vlastníctve žalovanej, vyplýva, že bol vyhotovený „na oddelenie nehn. T. H. XXX/X, na zriadenie
vecného bremena na p. č. XXX/X v prospech KN-C T. H. XXX/X“. Z k nemu priloženému výkazu

výmer vyplýva, že parcela CKN parc. č. XXX/X, o výmere 12 m2, druh pozemku zastavaná plocha,
vznikla oddelením z pôvodnej parcely CKN parc. č. XXX/X, pôvodne o výmere 170 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria (ktorej výmera sa po oddelení zmenšila na výmeru 124 m2). Práve na
parcele parc. č. XXX/X, na ktorej je vybudovaný predmetný chodník v časti zodpovedajúcej šírke cca
75 cm, žalobcovia žiadajú zriadiť vecné bremeno, ktoré bude zabezpečovať ich prístup k ich rodinnému

domu so súpis. č. XXXX. Z Expertízneho stanoviska k hodnote odplaty zo vzniku vecného bremena
prechodu k pozemku, vypracovaného spoločnosťou Q. D. G. dňa 03. 11. 2021, vyplýva, že všeobecná
hodnota vecného bremena viaznuceho na parcele CKN parc. č. XXX/X zodpovedá sume 97,- Eur. Z
Expertízneho stanoviska k trhovej hodnote nehnuteľnosti, ocenenie vecného bremena - právo prechodu
cez spoločný chodník, vypracovaného spoločnosťou M. B. P., G. dňa 22. 11. 2021, vyplýva, že parcela

CKN s parc. č. XXX/X, graficky znázornená na Geometrickom pláne č. XX XXX XXX-XXX/XXXX, na
ktorej sa nachádza chodník, má trhovú hodnotu 92,- Eur. Z Expertízneho stanoviska k trhovej hodnote
nehnuteľnosti po zriadení vecného bremena - práva prechodu cez spoločný chodník, vypracovaného
spoločnosťouM.B.P.,G.dňa09.12.2021,vyplýva,žecenarodinnéhodomužalovanejbysapozriadení
navrhovaného vecného bremena v prospech žalobcov znížila max. do výšky 1.000,- Eur. Z Odborného

vyjadrenia spoločnosti F., G. zo dňa 24. 11. 2021 vyplýva, že po zriadení vecného bremena, týkajúceho
sa prechodu cez časť chodníka na pozemku žalovanej, sa predajná cena rodinného domu žalovanej s
pozemkami zníži cca o 27.000,- Eur.
Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu pri právnom posúdení v zmysle § 151o
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka a vo vzťahu k dôvodnosti nároku žalobcov na určenie, že žalobcovia nadobudli právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním súd prvej inštancie dospel k názoru, že žaloba žalobcov
dôvodná nie je. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva a
medzi stranami konania ani nebolo sporné, že žalobcovia už od roku 2000, keď ešte neboli vlastníci
domovej nehnuteľnosti so súpis. č. XXXX, predmetný chodník v celej jeho šírke používali na prístup k

predmetnému rodinnému domu. V konaní taktiež nebolo sporné, že chodník, pôvodne nachádzajúci sa
len na parcele CKN par. č. XXX/X vybudovali rodičia žalobkyne 2/ ešte v roku 1995, keď boli vlastníci
tak uvedenej parcely, na ktorej chodník vybudovali, ako aj predmetného rodinného domu, keď práve za
účelom zabezpečenia prechodu k vstupu k ich rodinnému domu tento chodník vybudovali, čo potvrdili
aj svedkovia v ich svedeckých výpovediach, keď zhodne uvádzali, že chodník vybudovaný rodičmi

žalobkyne 2/ vždy slúžil ako prístup ku vchodu do rodinného domu so súpis. č. XXXX. V konaní taktiež
sporné nebolo, že žalobkyňa 2/ v roku 2008 nadobudla spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 v pomere k
celkukrodinnémudomusúpis.č.XXXXakparceleCKNpar.č.XXX/Xsvýmerou354m2titulomdedenia
po jej zomrelom otcovi a v roku 2015 titulom darovania (od matky žalobkyne 2/ ako darkyne) každý zo
žalobcov nadobudol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 v pomere k celku, a to tak k rodinnému domu

súpis. č. XXXX, ako aj k parcele CKN par. č. XXX/X, ktorej výmera sa však v zmysle Geometrického
plánu H. XXXXXXXX-XXX/XXXX v roku 2015 zmenšila na výmeru 184 m2, keď samotné oddelenie
parcely CKN parc. č. XXX/X od pôvodnej parcely CKN s parc. č. XXX/X vlastne spôsobilo, že predmetný
chodník sa nachádza na dvoch samostatných parcelách. Následne v roku 2017 nadobudla titulomkúpnej zmluvy vlastnícke právo k parcele CKN parc. č. XXX/X o výmere 170 m2 (ktorá vznikla práve
oddelením od pôvodnej parcely CKN s parc. č. XXX/X) žalovaná. Poukazom na vyššie uvádzané právne
posúdenie základnej podmienky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcej v

nevyhnutnej existencii uvádzaného právneho dôvodu (t. j. titulu) a vzhľadom na zistený skutkový stav
veci, tak súd nemohol dospieť k inému právnemu záveru, ako k tomu, že v prípade žalobcov absentuje
práve právny dôvod, od ktorého odvodzujú žalobcovia právo zodpovedajúce vecnému bremenu v ich
prospech. Ako je zo samotného žalobného návrhu žalobcov totiž zrejmé, tí na margo údajného vydržania
vecného bremena zodpovedajúceho právu prechodu, a to cez časť chodníka nachádzajúceho sa na

parcele CKN parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovanej, odvodzujú od nerušeného užívania od roku
2000 a od vybudovania chodníka v roku 1995 rodičmi žalobkyne 2/, čo však ako uvádzaný, resp.
požadovaný právny dôvod obstáť nemôže. Totiž v roku 2000 žalobcovia síce chodník užívať v celej
jeho šírke mohli, ale neboli ešte vlastníkmi rodinného domu súpis. č. XXXX a otázka akéhokoľvek
vecného bremena, prípadne jeho vydržania, bola úplne irelevantná, keďže tak chodník, ako aj rodinný
dom vlastnili rodičia žalobkyne 2/, logicky ho užívali ako ich vlastný, keďže ich vlastným aj nesporne bol.

Ani pri zmene vlastníckej skladby spoluvlastníkov predmetného rodinnému domu a daného pozemku,
na ktorom sa uvedený chodník nachádzal, a to pri zmene v roku 2008 sa nič nezmenilo, nakoľko naďalej
spoluvlastníci (žalobkyňa 2/ a jej matka) vlastnili tento chodník a pozemok pod ním ako celok a tak ho
aj používali, keď rovnako otázka akéhokoľvek vecného bremena, prípadne jeho vydržania, nebola ani
len nastolená, keďže by bolo v rozpore s princípmi elementárnej logiky, v jednoduchosti povedané -

vydržať niečo, čo mi patrí. Užívanie predmetného chodníka v celej jeho šírke, a to až do roku 2015 (t. j.
kým nedošlo k odčleneniu časti parcely, na ktorej sa chodník dovtedy nachádzal, resp. k jej rozdeleniu
a tým vzniku situácie, že chodník sa už nachádzal na dvoch samostatných parcelách, hranica ktorých
išla práve cca stredom tohto chodníka, a to spôsobom zaznamenaným v geometrickom pláne z roku
2015) zodpovedalo práve oprávneniu vlastníkov užívať vlastnú vec. Zo zisteného skutkového stavu veci

vyplýva,žeajpotakomtorozdeleníparcieladefactoajsamotnéhochodníka,žalobcovianaďalejchodník
ako celok užívali za účelom prístupu do ich rodinného domu so súpis. č. XXXX, aj keď teda sa časť
chodníka nachádzala už na oddelenej parcele CKN parc. č. XXX/X, ktorá vlastnícky patrila už len matke
žalobkyne 2/. K zmene situácie avšak došlo v roku 2017, keď túto časť chodníka spolu s uvedenou
parcelou CKN parc. č. XXX/X kúpila od matky žalobkyne 2/ žalovaná, s ktorou už spoločné užívanie aj

jej časti chodníka žalobcami nebolo pokojné a nerušené ako v minulosti. Z uvedeného celkového opisu
skutkového stavu a spôsobu užívania dotknutého chodníka v celej jeho šírke naprieč časovým obdobím
od jeho vybudovania v roku 1995 až po nadobudnutie jeho časti vybudovanej na parcele CKN parc. č.
XXX/X do výlučného vlastníctva žalovanej v roku 2017 je zrejmé, že žalobcovia v konaní nepreukázali
žiadny právny dôvod (titul), z ktorého by mohli usudzovať, že im po zákonom vyžadovanú dobu 10 rokov

patrí právo vecného bremena zodpovedajúce prechodu cez celú šírku chodníka. Ako totiž z uvedeného
vyplýva, v rozhodnom časovom období boli totiž žalobcovia alebo ich právni predchodcovia vlastníkmi
chodníka a pozemku pod ním, keď chodník v celej jeho šírke ako vlastníci logicky aj užívali až do roku
2015. Od roku 2015, keď sa časť chodníka s parcelou pod ním oddelila a jej vlastníčkou sa stala už len
matka žalobkyne 2/, a následne titulom kúpnej zmluvy v roku 2017 už žalovaná, až do podania žaloby v

roku 2020, neuplynulo ani zákonom požadovaných 10 rokov ako ďalšej z podmienok platnosti vydržania
ako spôsobu vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Súd poukazom na vyššie uvedené
dospel k záveru, že podmienky nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním
v prospech žalobcov v konaní preukázané neboli, a preto súd žalobu v časti požadovaného určenia
navrhovaného žalobcami zamietol (I. výroková veta).

Súd sa ďalej zaoberal otázkou oprávnenosti a dôvodnosti žalobného návrhu, ktorým sa žalobcovia
domáhali, aby súd zriadil vecné bremeno v prospech žalobcov - vlastníkov stavby súpisné č. 2539,
spočívajúce v práve cesty - prechodu cez priľahlý pozemok parc. CKN XXX/X zastavaná plocha o
výmere 12 m2, k. ú. D., vytvorená GO plánom č. XX XXX XXX-XXX/XXXX zo dňa 14. 11. 2022, a to
za jednorazovú odplatu vo výške 97,- Eur a aby žalovaná cez uvedený svoj pozemok bola povinná

trpieť vykonávanie práva prechodu žalobcov peši na ich susediace pozemky. Zo zisteného skutkového
stavu veci vyplýva, že žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci rodinného domu so súpis. č. XXXX
sa domáhajú zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty, a to cez parcelu CKN parc.
č. XXX/X o výmere 12 m2, ktorá vznikla oddelením od parcely CKN parc. č. XXX/X vo vlastníctve
žalovanej, a to v zmysle žalobcami v konaní predloženého Geometrického plánu H. XX XXX XXX-

XXX/XXXX, ktorý reflektoval skutkový stav zistený obhliadkou, a teda, že na časti parcely CKN parc.
č. XXX/X sa nachádza vybetónovaný múrik vo výške tvárnice 35 cm, ktorý sa na uvedenej parcele v
čase podania žaloby žalobcami nenachádzal. Z uvedeného dôvodu tak žalobcovia pristúpili v konaní k
procesnému návrhu na zmenu žalobného petitu, predložili do konania nový geometrický plán a žiadalizriadiť nimi navrhované vecné bremeno spôsobom, ktorý práve zistenú realizáciu výstavby daného
múrika reflektoval. V konaní tak nebolo sporné k akej stavbe a cez aký pozemok, a rovnako tak ani
v akom rozsahu má byť žalobcami navrhované vecné bremeno zriaďované súdom. V konaní však

sporné zostalo, či sú splnené všetky zákonné podmienky na jeho zriadenie súdom. Súd tak v rámci
právneho posúdenia riešil aj otázku, či je možné zabezpečiť prístup k vchodu do rodinného domu
žalobcov iným spôsobom ako práve navrhovaným spôsobom cez predmetný chodník, nachádzajúci sa
v určenej časti práve na parcele CKN parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovanej. Za týmto účelom súd vo
veci vykonal aj obhliadku, z ktorej jednoznačne možno vyvodiť, že zo zadnej strany, t. j. zo záhradnej

časti ani z ľavej časti rodinného domu žalobcov nie je možný prístup k vchodu ich rodinného domu,
ktorý je situovaný v jeho v zadnej časti. Súd však vykonaným dokazovaním zistil aj ten skutkový stav,
že až do roku 2015, kedy boli vlastníkmi domovej nehnuteľnosti súpis. č. XXXX žalobcovia alebo ich
právni predchodcovia (t. j. rodičia žalobkyne 2/), prístup do tohto rodinného domu bol zabezpečený
cez predmetný chodník, ktorý sa však v celej jeho šírke nachádzal na parcele CKN parc. č. XXX/X
vo vlastníctve žalobcov alebo ich právnych predchodcov. Pokiaľ boli teda vlastnícke práva k parcele

nachádzajúcejsapoduvedenýmchodníkomusporiadanétak,žetietopatriližalobcomaleboichprávnym
predchodcom, otázka zriaďovania vecného bremena, spočívajúceho v práve cesty, bola pochopiteľne
irelevantná. Relevantnou sa však táto otázka prvýkrát stala až po tom, ako v roku 2017 matka žalobkyne
2/ titulom kúpnej zmluvy odpredala žalovanej parcelu CKN parc. č. XXX/X, na ktorej sa však nachádzala
aj časť predmetného chodníka, a to v rozsahu šírky cca 75 cm. Ako je však z textu kúpnej zmluvy

zrejmé, matka žalobkyne 2/ ako predávajúca, a rovnako tak ani žiadny zo žalobcov ako podielových
spoluvlastníkov dotknutého rodinného domu so súpis. č. XXXX, sa žiadnym spôsobom nedomáhali,
resp. nežiadali upraviť prístup k vchodu do ich rodinného domu cez žalovanou odkúpenú časť chodníka,
a to akoukoľvek právnou cestou. Súd týmto totiž poukazuje na nespornú skutočnosť, že to v roku 2015
bola práve žalobkyňa 2/ a jej matka, ktoré sa rozhodli usporiadať ich spoluvlastnícke vzťahy okrem

iného aj k parcele CKN parc. č. XXX/X spôsobom, že sa z nej oddelí parcela CKN parc. č. XXX/
X, čím vznikne situácia, že predmetný chodník sa už bude ďalej nachádzať na dvoch samostatných
parcelách s ich hranicou v jeho približnom strede, a rovnako tak to boli žalobcovia, ktorí v roku 2017
pri predaji okrem iného aj parcely CKN parc. č. XXX/X do vlastníctva žalovanej nereflektovali na stav,
že takýmto spôsobom im právne zostáva zabezpečený prístup do ich rodinného domu so súpis. č.

XXXX len cez časť chodníka v šírke cca 60 cm. Poukazom na uvedený skutkový stav súd posudzoval,
či je v prípade, keď sa vlastník stavby zbavil možnosti výhodnejšieho prístupu k nej, možné zriadiť
vecné bremeno cesty, resp. či vlastne možno spravodlivo požadovať od vlastníka pozemku, aby za
týchto okolností znášal nútené obmedzenie vlastníckeho práva, keď súd posudzoval aj skutočnosť,
či by takéto zriadenie nebolo v zjavnom rozpore so záujmami vlastníka zaťaženého pozemku. Ako

bolo v rámci zisťovania skutkového stavu súdom náležite zistené, nie je možné konštatovať, že by
žalobcovia vôbec nedisponovali prístupom k vchodu do ich rodinného domu so súpis. č. XXXX. Zo
zisteného skutkového stavu naopak vyplýva, že daný prístup k vchodu do ich rodinného domu majú
zabezpečený cez vlastnú parcelu CKN parc. č. XXX/X, na ktorej je ich rodinný dom postavený, a to v
rozsahu chodníka nachádzajúceho sa na tejto parcele v šírke cca 60 cm, pričom skutočnosť, že od roku

2015 nedisponujú vlastníckym právom k parcelám nachádzajúcim sa pod chodníkom v celej jeho šírke,
vznikla výlučne v dôsledku ich konania, resp. konania ich právnych predchodcov. K samotnej otázke
zachovania princípu proporcionality pri zriaďovaní navrhovaného vecného bremena súdom je potrebné
poukázať aj na z vykonaného dokazovania zistený záver, že zaťažením časti pozemku žalovanej, na
ktorej sa nachádza predmetný chodník (t. j. v rozsahu vytvorenej oddelenej parcely CKN parc. č. XXX/

X), by došlo k zníženiu predajnej ceny rodinného domu žalovanej s pozemkami o sumu vo výške cca
o 27.000,- Eur, tak ako to vyplýva z Odborného vyjadrenia spoločnosti F., G. zo dňa 24. 11. 2021.
K otázke prípadného zníženia hodnoty dotknutých nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej predložila
listinný dôkaz aj strana žalobcov, keď z nimi predloženého Expertízneho stanoviska k trhovej hodnote
nehnuteľnosti po zriadení vecného bremena - práva prechodu cez spoločný chodník, vypracovaného

spoločnosťou M. B. P., G. dňa 09. 12. 2021, vyplýva, že cena rodinného domu žalovanej by sa po
zriadení navrhovaného vecného bremena v prospech žalobcov znížila max. do výšky 1.000,- Eur. Súd
konštatuje, že z predložených listinných dôkazov možno jednoznačne vyvodiť, že zriadením vecného
bremena, tak ako to v konaní navrhujú žalobcovia, by došlo k zníženiu hodnoty dotknutých nehnuteľností
žalovanej, a to v priemere o sumu 14.000,- Eur. Súd tak pri hodnotení predložených listinných dôkazov

samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, keď v konaní žiadna zo strán napriek zjavnému značne
širokému rozptylu medzi stanovenými sumami predmetného zníženia hodnoty nehnuteľností žalovanej
nenavrhovala predloženie ďalšieho, prípadne kontrolného vyjadrenia k tejto výške znehodnotenia, súd
pristúpil k ustáleniu výšky znehodnotenia prepočtom takto uvádzaných súm v ich priemernom vyjadrení,t. j. /(27.000 + 1000)/2/, čím dospel k určenej priemernej výške znehodnotenia zodpovedajúcej sume
14.000,- Eur. Pokiaľ v konaní žalovaná v rámci jej procesnej obrany poukazovala na skutočnosť, že
vchod do rodinného domu si môžu žalobcovia prebudovať zo zadnej časti do časti domu z prednej

uličnej fasády, a to konkrétne cez vstup do suterénnej časti rodinného domu, tak ako tento vstup v
rámci obhliadky obhliadol aj súd a konštatoval, že vykonanou obhliadkou síce bolo zistené, že na
prednej uličnej fasáde rodinného domu žalobcov sa nachádza vstup, avšak z miestnosti, do ktorej
daný vstup vedie, nie je vybudované schodisko ani žiadny iný prístup, cez ktorý by bolo možné
vstupovať do zvyšnej časti rodinného domu žalobcov. V konaní strana žalovaná nenavrhovala vykonať

dokazovanie za účelom, ako finančne nákladné by bolo práve vybudovanie takéhoto nového vchodu do
rodinného domu žalobcov, a preto súd ani nepristúpil k posudzovaniu otázky prípadnej proporcionality
medzi obmedzením vlastníctva žalovanej a nákladov potrebných na zabezpečenie iného vstupu do
rodinného domu žalobcov, keďže takéto úvahy o možnom vybudovaní iného vstupu do rodinného domu
žalobcov zostali zo strany žalovanej len v rovine tvrdení, bez náležitého preukázania relevantnými
dôkazmi, ktoré by súd mohol posudzovať a vyhodnocovať v rámci právneho posúdenia. Poukazom

na všetky vyššie uvádzané skutočnosti, najmä na skutočnosť, že žalobcovia majú prístup k vstupu
do ich rodinného domu zabezpečený cez chodník v šírke cca 60 cm, ktorý sa nachádza na priľahlej
parcele CKN parc. č. XXX/X v ich podielovom spoluvlastníctve daného prístupu v širšom rozsahu
(t. j. aj cez časť chodníka nachádzajúceho sa na parcele CKN parc. č. XXX/X), sa oni, resp. ich
právni predchodcovia zbavili vlastnou nedbanlivosťou, ako aj vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že

z dôvodu zníženia hodnoty nehnuteľností žalovanej v dôsledku zriadenia vecného bremena by došlo k
zriaďovaniuvecnéhobremenavzjavnomrozporesozáujmamižalovanejakovlastníkataktozaťaženého
pozemku a porušeniu princípu proporcionality vo vzťahu k výške navrhovanej jednorazovej odplaty 97,-
Eur, súd tak dospel k záveru, že návrh žalobcov na zriadenie vecného bremena je potrebné zamietnuť
(II. výroková veta), keďže podmienky na jeho zriadenie súdom, tak ako to predpokladá ustanovenie §

151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, naplnené neboli.
O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na mieru úspechu žalovanej v plnom rozsahu tak, že
žalobcom 1/ a 2/ pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) uložil
povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%. O trovách svedočného rozhodol pri
aplikácii § 258 ods. 1, 2 a 3 CSP, a keďže vypočutí svedkovia preukázali vznik uplatneného svedočného,

súd uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť svedkom I. Q. R. a S. T. R. svedočné z dôvodu, že
žalobcovia 1/ a 2/ v konaní neboli úspešnou stranou sporu.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výrokom I., II., IV.,
V., VI. podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1

písm. f) a h) CSP, keď podľa žalobcov súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietali záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali žiadny právny dôvod, titul,
z ktorého by mohli usudzovať, že im patrí právo vecného bremena vzniknutého formou vydržania po
dobu 10 rokov, a že nepreukázali podmienky nadobudnutia práva zodpovedajúce vecnému bremenu.

V odvolaní uviedli, že spornú nehnuteľnosť, prístupový chodník do domovej nehnuteľnosti, užívali
nerušene, a to v dobrej viere od roku 2000 až do obdobia po roku 2017, kedy uvedenú nehnuteľnosť
nadobudla aj žalovaná na základe kúpnej zmluvy. Od roku 2000 boli majiteľmi nehnuteľností rodičia
žalobkyne 2/, vlastníkmi neboli žalobcovia. Následne došlo k nadobudnutiu nehnuteľností, teda aj
sporného prístupového chodníka žalobcami; nie vinou žalobcov došlo k odpredaju nehnuteľností, a teda

ajrozdeleniupôvodnejnehnuteľnostiprístupovéhochodníkanaparc.č.XXX/X.Parcelu,kdejesituovaný
prístupový chodník užívali predchodcovia žalobcov, následne žalobcovia sa stali postupne s odstupom
času vlastníkmi; žalobkyňa 2/ v roku 2008 a žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ v roku 2015. Nehnuteľnosti aj
v čase keď ich nevlastnili žalobcovia užívali ako svoje, a preto majú za to, že aj po zmene vlastníctva
časti parcely, kde je zriadený prístupový chodník nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu

vydržaním. Žalovaná začala brániť v užívaní časti prístupového chodníka v čase, keď žalobcovia mali
pripomienky a námietky proti stavebnému konaniu, o ktoré požiadala žalovaná v súvislosti s prístavbou
jej domovej nehnuteľnosti. Sú toho názoru, že splnili zákonné podmienky pre vydržanie vecného
bremena, a to dobromyseľnosť a dobrú vieru ako aj 10-ročnú lehotu, počas ktorej nadobudli vydržaním
právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Vo vzťahu k alternatívnemu petitu, pokiaľ sa domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho
v práve cesty, nestotožňujú sa s právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným v odôvodnení
rozhodnutia. Z vykonanej ohliadky súdom jednoznačne vyplynulo, že šírka prístupu cez prístupový
chodník v rozsahu 60 cm je nevyhovujúca jednak pre žalobcov a 75 cm pre žalovanú. Obe stranykonania sú odkázané na využívanie prístupového chodníka v celej jeho šírke 135 cm. Uviedli, že
poukazovali v konaní na rôzne životné situácie, kedy by za okolností, že bude vybudované oplotenie na
hranici pozemkov nebol možný prístup do vchodu domovej nehnuteľnosti žalobcov, ktorý sa nachádza

v zadnej časti nehnuteľnosti, pričom žalovaná stavebnými úpravami počas konania jednoznačne
naznačila,žemienivybudovaním múrikaoplotiťsisvojučasťpozemku,čímobmedzíprístupdodomovej
nehnuteľnosti žalobcov, tento zostane len v šírke 60 cm, preto neobstojí záver súdu, že žalobcovia
majú prístup do rodinného domu zabezpečený cez časť prístupového chodníka vo vlastníctve žalobcov
v rozsahu 60 cm. Zo strany žalobcov sa v minulosti nejednalo o nedbanlivosť tak ako to uvádza

súd, nemohli ovplyvniť rozhodnutie matky žalobkyne 2/, ktorá sa rozhodla odpredať nehnuteľnosti,
ktoré vlastnila; žalobcovia neboli účastníkmi tejto kúpnej zmluvy, a preto si nemohli vymedzovať voči
kupujúcej obmedzenia, prípadne zriadenie vecného práva v tejto zmluve. Majú za to, že súd neposúdil
predmetnú vec správne, zároveň nedostatočne odôvodnil svoj právny záver, nakoľko podľa žalobcov
sú splnené zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena zo strany súdu. Súd nedal dostatočné
odpovede na žalobné dôvody uvedené v podanej žalobe, nesplnil legitímne očakávania žalobcov, že

sa súd riadne vysporiada so žalobnými námietkami. K vysporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov medzi
žalobkyňou 2/ a jej matkou v roku 2015, keďže sa jednalo o rodinne spriaznené osoby, nebola racionálna
potreba zriaďovania vecného bremena prechodu na dotknutej parcele, táto vznikla až v roku 2017 kedy
došlo k predaju nehnuteľnosti zo strany matky žalobkyne 2/ v prospech žalovanej. V tomto smere súd
nesprávne posúdil konanie žalobcov ako nedbanlivé. Vyvstáva otázka aj udelenia súhlasu žalovanej so

zriadením, resp. umožnením súhlasu so zriadením vecného bremena prechodu pri kúpe nehnuteľnosti
v roku 2017, keď s jeho zriadením teraz nesúhlasí, hoci ako sama tvrdí, časť chodníka neplánuje
užívať. Žalovaná už pri kúpe nehnuteľnosti mala vedomosť o užívaní spoločného chodníka zo strany
žalobcov, pretože ho aj sama užívala a užíva ako prístup k záhrade. Nakoľko žalovaná začala žalobcom
znemožňovať bezpečné používanie prístupového chodníka, ktorú slúži ako jediná prístupová cesta do

ich domovej nehnuteľnosti, keďže vstup do domovej nehnuteľnosti sa nachádza v zadnej časti domu,
pričom prístupový chodník slúži ako jediný možný prístup, bol len jediný legitímny a zákonný dôvod
domáhať sa na súde zriadenia vecného bremena prechodu cez časť pozemku žalovanej. Poukázali
na zvykové právo prechodu chodníkom k vstupu do ich domu, ktoré trvá od postavenia nehnuteľnosti
v ich vlastníctve, a ktoré nie je možné dispozične vyriešiť inak, vzhľadom na neprimerane veľké finančné

náklady viažuce sa k vybudovaniu nového vstupu do domu ako prípadnú nutnosť prestavby celého
domu. Vstup do domu z prednej časti nie je možný z dôvodu vybudovaných prípojok vody a plynu
a nosného múru. Súd nesprávne posúdil (nijako bližšie neodôvodnil) šírku prístupu k nehnuteľnosti
žalobcov, keď len skonštatoval, že žalobcovia majú prístup v šírke 60 cm, pričom počas celého
konania argumentovali, prechod v šírke 60 cm nie je postačujúci z hľadiska bezpečnosti denného

používania. Takýto priestor nevyhovuje z dôvodu požiarnej bezpečnosti, zdravotníckej starostlivosti ako
aj pohybu a prístupu imobilnej osoby, prípadne kočíka, takisto aj prenos nadrozmerných rozmerov.
S uvedenými skutočnosťami sa súd v rozsudku nezaoberal, hoci sú podstatné dôvody pre zriadenie
vecného bremena, nebral do úvahy aj dlhodobú potrebu užívania nehnuteľností a v energetickej potrebe
zateplenia nehnuteľnosti sa šírka prístupu môže zmenšiť až na 40 cm. Nedostatočne zdôvodnil výšku

znehodnotenia nehnuteľnosti žalovanej. Obmedzil sa len na priemer cien predložených v priebehu
súdneho konania. K znehodnoteniu ceny nehnuteľnosti žalovanej dôjde jej samotným konaním, a to
zamedzením si prístupu do záhrady. Zriadením vecného bremena prechodu dispozične nedôjde
k žiadnemu obmedzeniu užívania nehnuteľnosti žalovanej. Namietajú aj rozhodnutie súdu o trovách
konania, ktoré považujú za predčasné. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu v zmysle ustanovenia

§ 389 ods. 1 písm. c) zrušil v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla, že súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a tento aj správne právne posúdil. Súd správne dospel k záveru, že podmienky
nadobudnutia práva zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním v prospech žalobcov v konaní

preukázanéneboli.Nielenžeužalobcovabsentujeakýkoľvekprávnydôvod,odktoréhoodvodzujúprávo
vecného bremena zodpovedajúceho prechodu na celú šírku chodníka, ale aj zákonom požadovaná
doba, po ktorú by takéto právo z vecného bremena mali a vykonávali. Súd správne vyhodnotil, že
v rozhodnom časovom období žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia boli vlastníkmi chodníka a
pozemku pod ním, pričom chodník v celej jeho šírke ako vlastníci logicky aj užívali do roku 2015, a

teda nemohli vydržať niečo, čo im patrilo, v podstate vykonávali vlastnícke právo k tomuto pozemku a
nie právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena. Súd správne zistil skutkový stav a
právne správne ho posúdil aj v časti žalobcami požadovaného zriadenia vecného bremena, keď správne
zistil, že žalobcovia majú prístup k vchodu do ich rodinného domu zabezpečený cez vlastnú parceluCKN č. XXX/X, na ktorej je ich rodinný dom postavený, a to v rozsahu chodníka nachádzajúceho sa na
tejto parcele v šírke cca 60 cm. V skutkových súvislostiach súd správne poukázal aj na skutočnosť,
že rozdelenie chodníka medzi rodinnými domami o celej jeho šírke bolo výsledkom usporiadania

spoluvlastníckych vzťahov žalobkyne 2/ a jej matky k parc. CKN č. XXX/X spôsobom, ktorým došlo k
oddeleniu parcely CKN č. XXX/X, čím vznikol stav, že od roku 2015 sa predmetný chodník nachádza na
dvoch samostatných parcelách, s ich hranicou v jeho približnom strede. Správne tak súd vyhodnotil, že
vlastník stavby sa zbavil možnosti výhodnejšieho prístupu k nej, v dôsledku čoho nemožno od žalovanej
požadovať, aby za týchto okolností znášala nútené obmedzenie vlastníckeho práva. V prípade, že

by súd požadované právo podrobil testom proporcionality, nemohol by dospieť k inému záveru ako
k takému, že zriadenie vecného bremena by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv
žalovanej, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv žalobcov ako vlastníkov
stavby. Žalovaná dvomi realitnými spoločnosťami preukázala, že zriadením vecného bremena by došlo
k zníženiu hodnoty nehnuteľností žalovanej, a to potvrdením realitnej spoločnosti V., z ktorého vyplýva
zníženie trhovej hodnoty nehnuteľností žalovanej o 25.000,- Eur a potvrdením realitnej kancelárie F.,

G., o znížení ich hodnoty o 27.000,- Eur. Pôdorysom rodinného domu žalobcov žalovaná preukázala,
že iný vstup do svojej nehnuteľnosti si žalobcovia ako vlastníci stavby môžu vybudovať, resp. obnoviť
z jej prízemnej časti na poschodie, keďže stavba je tomu technicky uspôsobená. V danej súvislosti
zodpovedanie otázky, že aké náklady by žalobcom vznikli v súvislosti s potrebou vybudovania takéhoto
vstupu, neunesenie dôkazného bremena nemožno v tomto smere prenášať na žalovanú, najmä ak

nemá objektívnu možnosť takýto dôkaz získať, prípadne že by takýto dôkaz v teoretickej rovine mohol
byť v neprospech žalovanej. Pokiaľ žalobcovia na podklade dôkaznej obrany žalovanej nepreukázali,
že schodisko by nebolo možné vybudovať a že s jeho vybudovaním by boli objektívne spojené také
vysoké náklady, že ich vynaloženie by nebolo možné spravodlivo od nich požadovať, je potrebné
uzavrieť, že ani v tejto časti neuniesli dôkazné bremeno. Odvolacie dôvody a argumentácia žalobcov o

potrebezriadeniavecnéhobremenajevrovinehypotetickýchpredpokladovadomnienok.Zvykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by žalovaná žalobcom v užívaní ich prístupu do domovej nehnuteľnosti
bránila alebo ich akýmkoľvek spôsobom obmedzovala. Nielenže vstup do svojej nehnuteľnosti majú
žalobcovia zabezpečený cez vlastnú parcelu CKN č. XXX/X, na ktorej je postavený ich rodinný dom,
ale vstup si môžu zabezpečiť aj z prednej časti prízemia domu obnovením schodiska, ktoré nemožno

považovať za pivničný priestor ako ho žalobcovia označujú, ale za obytné prízemie, keďže asi do
roku 2018-2019 ho užívala a bývala v ňom matka žalobkyne 2/. Odôvodnenie rozsudku považuje za
presvedčivé, logicky konzistentné. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil.

4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedli, že sa s ním nestotožňujú, v celom
rozsahu zotrvávajú na dôvodoch ich odvolania. V ďalšom uviedli skutočnosti totožné ako v podanom
odvolaní. Doplnili, že predložili posudok na stanovenie reálnej výšky odplaty za zriadenie vecného
bremena. Sumy žalovanej 25.000,- Eur, 27.000,- Eur za spornú časť pozemkov (pre zriadenie
vecného bremena) sú skutočne neprimerané, nezodpovedajú ani trhovej hodnote pozemkov v Banskej

Bystrici, ktorá by bola potrebná na ich odkúpenie. Zopakovali, že súd nedostatočne zdôvodnil výšku
znehodnotenia nehnuteľnosti a obmedzil sa len na priemer cien predložených v priebehu súdneho
konania.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedla, že v konaní bolo preukázané, že

žalobcovia majú prístup k vchodu do ich rodinného domu zabezpečený cez vlastnú parcelu č. CKN
XXX/X. Je absurdné, aby potrebu zriadenia vecného bremena zdôvodňovali aj tým, že plánujú zatepliť
nehnuteľnosť, a teda tým by sa ich prístup do nehnuteľnosti zmenšil z 60 cm na 40 cm, pri skutočnosti,
že nielenže zateplenie z prednej časti domu majú o šírke maximálne do 5 cm, ale v prípade zriadenia
vecného bremena by žalovaná k zatepleniu jej domovej nehnuteľnosti nemohla pristúpiť. Rovnako

ani tvrdenia, že šírka chodníka 60 cm je nepostačujúca a nebezpečná, nemožno s nimi súhlasiť,
pretože 60 cm je štandardný stavebný otvor na plynulé manipulovanie s predmetmi väčších rozmerov.
V ďalšom uviedla skutočnosti totožné ako v predchádzajúcom vyjadrení, pričom v závere konštatovala,
že žalobcami uplatnené právo v tomto spore je len vyvrcholením susedských sporov, pretože od marca
2017, odkedy sa žalovaná stala vlastníčkou domu so súp. č. XXXX, do októbra 2019, kedy jej žalobcovia

prostredníctvom právneho zástupcu doručili výzvu na umožnenie bezpečného prístupu do domovej
nehnuteľnosti a k pozemku, nemala vedomosť o tom, že majú záujem alebo vykonávajú právo z vecného
bremena k jej časti chodníka. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že by udelila súhlas so zriadenímvecného bremena prechodu pri kúpe nehnuteľnosti v roku 2017, keďže o ňom nemala vedomosť a
nevyplývalo ani z kúpnej zmluvy.

6. V dôsledku odvolania podaného žalobcami 1/ a 2/ proti výrokom I., II., IV., V. a VI. rozsudku súdu prvej
inštancie krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku,
ďalej len CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Na základe podaného odvolania žalobcov voči rozsudku súdu prvej inštancie tak v rozsahu podaného
odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku
súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej

inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia aj skonštatoval
skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje
a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd dôkazy
vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že

žalobcovia ako odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré
by boli spôsobilé vyvodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadali ani doplniť
dokazovanie za podmienok stanovených ustanovením § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné
skutočnosti, ktoré nemohli byť bez ich viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto
prirozhodovanívychádzalzosúdomprvejinštanciezistenéhoskutkovéhostavu,pričomnebolinaplnené

procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany
odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP). S prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcov a odvolacie dôvody uvedené v ich odvolaní odvolací súd konštatuje, že na
základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcov nie je dôvodné a nemožno mu
vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie,
ktoré by sa týkali procesných podmienok.

10.Spoukazomnaustanovenie§387ods.2CSPodvolacísúdpovažujenapadnutýrozsudoksúduprvej
inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj časti odôvodnenia. Zároveň v podrobnostiach

odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného, k námietke žalobcov,
v ktorej namietali záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali žiadny právny dôvod, titul,
z ktorého by mohli usudzovať, že im patrí právo vecného bremena vzniknutého formou vydržania po
dobu 10 rokov a že nepreukázali podmienky nadobudnutia práva zodpovedajúce vecnému bremenu,
odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka dôvodná nie je. Odvolací súd sa v plnom rozsahu

stotožňuje s právnym posúdením vykonaným súdom prvej inštancie vo vzťahu k žalobe žalobcov, ktorou
sa domáhali určenia, že vydržali právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to s prihliadnutím na
zistený skutkový stav, pričom toto právne posúdenie je riadne zdôvodnené, a to konkrétne v bodoch
27., 28., 30. a 31. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ v odvolaní argumentujú, že
žalobcovia vykonávali v dobrej viere právo prechodu už od roku 2000, žiadnym spôsobom pred

súdom prvej inštancie nepreukázali skutkové okolnosti, z ktorých by mohli vyvodzovať dobromyseľnosť
a oprávnenosť ním tvrdeného výkonu práva, pričom neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že v roku
2000 boli vlastníkmi domovej nehnuteľnosti a pozemkov právni predchodcovia žalobkyne 2/. Žalobkyňa
2/ sa stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v roku 2008 dedením a následne v roku 2015
na základe darovacej zmluvy, ktorú ako darkyňa uzavrela so žalovanou 2/ jej matka. Žalobca 1/ sa

stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností až v roku 2015 na základe darovacej zmluvy od matky
žalobkyne 2/. Súd prvej inštancie správne ustálil, že podmienky nadobudnutia práva zodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním v prospech žalobcov v konaní preukázané neboli, keď žalobcovia v konaní
nepreukázali žiadny právny dôvod (titul), z ktorého by mohli usudzovať, že im po uplynutí zákonomvyžadovanej doby 10 rokov patrí právo vecného bremena zodpovedajúce prechodu cez celú šírku
chodníka. V období, keď boli vlastníkmi, resp. podielovými spoluvlastníkmi domovej nehnuteľnosti ako
aj sporného chodníka, resp. sporného pozemku pod chodníkom, tieto užívali z titulu vlastníckeho

práva, a teda nemohli vydržať právo prechodu, keďže im svedčalo vlastnícke právo, a to od doby
nadobudnutia podielového spoluvlastníctva tak, ako odvolací súd uviedol vyššie, až do roku 2017, kedy
matka žalobkyne 2/ vedľajšiu domovú nehnuteľnosť spolu s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom sporu
odpredaja, a teda na základe kúpnej zmluvy sa vlastníčkou spornej nehnuteľnosti stala žalovaná. Počas
doby, keď boli vlastníkmi právni predchodcovia žalobcov nepreukázali titul na vydržanie práva vecného

bremena.
Odvolacia námietka žalobcov dôvodná nie je, a preto súd správne vecne rozhodol, keď výrokom I.
žalobu žalobcov v časti o určenie nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním
zamietol.
Za nie dôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobcov, že súd nesprávne posúdil (neodôvodnil)
šírku prístupu namietajúc, že sa nestotožňujú s názorom súdu. Z ohliadky vyplynulo, že šírka prístupu

pre žalobcov aj pre žalovanú je nevyhovujúca s poukazom na rôzne životné situácie v prípade, ak
by bol žalovanou vybudovaný na hranici pozemku plot, pričom žalovaná stavebnými úpravami počas
konania naznačila, že si mieni pozemok oplotiť, potom neobstojí záver súdu, že žalobcovia majú prístup
do rodinného domu cez ich chodník v šírke 60 cm namietajúc, že šírka prístupu je nepostačujúca
z dôvodu požiarnej bezpečnosti, zdravotnej starostlivosti, prípadne pohybu a prístupu imobilnej osoby,

prípadne kočíka, prenos nadrozmerných predmetov (chladnička, práčka, nábytok). Rovnako namietali,
že súd nebral do úvahy aj dlhodobú potrebu užívania nehnuteľnosti a v energetickej potrebe zateplenia
nehnuteľnosti sa šírka prístupu môže zmenšiť až na 40 cm. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke
uvádza, že súd prvej inštancie vo vzťahu k tomuto alternatívnemu nároku žalobcov – zriadenie vecného
bremena, s prihliadnutím na zistený skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v bode 34.

odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, a to aj vykonaním ohliadky miesta samého, dospel k záveru,
že žaloba žalobcov dôvodná nie je, pričom dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobcom právne
zostáva zabezpečený prístup do ich rodinného domu cez časť chodníka v šírke cca 60 cm, pričom
správne akcentoval aj skutočnosť, že je potrebné pri rozhodovaní vziať do úvahy okolnosť, že vlastník
domovej nehnuteľnosti sa zbavil možnosti výhodnejšieho prístupu k nej a správne posudzoval, či

v takomto prípade je možné zriadiť vecné bremeno cesty, resp. či možno spravodlivo požadovať od
vlastníka pozemku, aby za týchto okolností znášal nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Súd tiež
správne posudzoval skutočnosť, či by takéto zriadenie nebolo zjavnom rozpore so záujmami vlastníka
zaťaženého pozemku, pričom odvolací súd uvádza, že vlastník zaťaženého pozemku uhradil dohodnutú
kúpnu cenu, pričom bolo na rozhodnutí predávajúceho vlastníka, v akom rozsahu spolu s odpredávanou

nehnuteľnosťou – rodinným domom, odpredá aj priľahlý pozemok k tomuto rodinnému domu. Práve
s ohľadom na tieto zistené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nemožno
konštatovať, že by žalobcovia vôbec nedisponovali prístupom k vchodu do ich rodinného domu, keď
prístup do rodinného domu majú zabezpečený cez parcelu CKN parc. č. XXX/X, na ktorej je rodinný dom
vo vlastníctve žalobcov postavený, a to v rozsahu chodníka nachádzajúceho sa na tejto parcele v šírke

cca 60 cm, pričom skutočnosť, že nedisponujú vlastníckym právom k pozemkom, ktoré sa nachádzajú
pod chodníkom v celej jeho šírke, vznikla výlučne v dôsledku konania právnych predchodcov žalobcov
1/ a 2/. V týchto súvislostiach preto nemožno považovať odvolaciu námietku žalobcov za dôvodnú,
keď namietali, že šírka prístupu je podstatná pre zriadenie vecného bremena (podľa žalobcov 1/ a 2/
nedostatočná šírka prístupu). Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy všetky špecifiká v rámci zisteného

skutkového stavu a podľa názoru odvolacieho súdu ich s prihliadnutím na zistený skutkový stav aj
správne posúdil, pričom nemožno prisvedčiť námietke žalobcov, že súd svoje rozhodnutie neodôvodnil
dostatočne, keď z odôvodnenia rozsudku vyplýva myšlienková línia, ktorou sa súd riadil pri právnom
posúdení uplatneného nároku s prihliadnutím na zistený skutkový stav.
Pokiaľ namietali žalobcovia, že z ich strany sa nejednalo o nedbanlivosť a nemali ako ovplyvniť

rozhodnutie matky žalobkyne 2/, keď táto je svojprávnou osobou, neboli účastníkmi zmluvy, odvolací súd
uvádza, že túto skutočnosť nemožno pričítať na ťarchu žalovanej, je jednoznačné, že rodinný dom spolu
s priľahlými pozemkami odpredávala ako vlastníčka matka žalobkyne 2/ žalovanej, pričom žalobcovia
vstúpilidoprávnehostavuberúcdoúvahyvšetkyprávneúkonyurobenéprávnymipredchodcami,apreto
ani túto námietku žalobcov nemožno považovať za dôvodnú. Súd sa aj s touto otázkou dostatočne

vysporiadal v bode 37. odôvodnenia rozhodnutia.
Rovnako nemožno považovať za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalobcov, že súd nedostatočne
zdôvodnil výšku znehodnotenia nehnuteľnosti žalovanej, keď sa obmedzil len na priemer cien a dospel
k názoru, že by došlo zriadením vecného bremena tak ako to navrhujú žalobcovia k zníženiu hodnotydotknutých nehnuteľností žalovanej, a to v priemere o sumu 14.000,- Eur. Odvolací súd k tejto námietke
uvádza, že dôkazná povinnosť zaťažuje strany sporu a súd berúc do úvahy dôkazy, ktoré k otázke
znehodnotenia nehnuteľnosti žalovanej predložili strany sporu, pričom jednotlivé dôkazy, ktoré boli

predložené tou-ktorou stranou sporu boli pomerne rozdielne, keď žalobcovia preukazovali zníženie
hodnoty nehnuteľnosti žalovanej do výšky maximálne 1.000,- Eur, žalovaná do výšky cca 27.000,-
Eur, potom súd prvej inštancie správne pristúpil k spriemerovaniu cien a dospel k záveru, že výška
znehodnotenia prepočtom takto uvádzaných súm v ich priemernom vyjadrení predstavuje 14.000,- Eur.
Keďže súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol v celom rozsahu, správne rozhodol aj o nároku

na náhradu trov konania, keď pri aplikácii ustanovenia § 255 uložil žalobcom 1/ a 2/ ako neúspešnej
strane sporu povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% z dôvodu, že žalovaná
bola v konaní v celom rozsahu stranou úspešnou (výrok IV.). Rovnako správne rozhodol o povinnosti
žalobcov 1/ a 2/ zaplatiť svedočné vypočutým svedkom, ktorí si svedočné uplatnili, a to pri právnom
posúdení podľa § 258 ods. 1, 2 a 3 CSP, berúc do úvahy výsledok konania, keď žalobcovia 1/ a 2/ neboli
úspešnou stranou sporu (výroky V.,VI.).

11. Z dôvodu, že odvolací súd v rámci odvolacieho konania nezistil existenciu odvolacích dôvodov
v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda že by súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie by
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže odvolací súd mal preukázané, že žiadna

z odvolacích námietok žalobcov dôvodná nie je, postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil v celom rozsahu, pričom odvolací súd uvádza,
že pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní navrhli postupom v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci,
v súdenej veci neexistovali podmienky pre zrušenie rozhodnutia postupom v zmysle § 389 ods. 1 písm.

c) CSP, podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné
doplniť dokazovanie odvolacím súdom, pričom žalobcovia v podanom odvolaní ani neuvádzali, že by
súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhované dôkazy.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1
CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom žalobcami 1/ a 2/ títo
úspešní ani sčasti neboli, a preto procesný úspech v rozsahu 100 % je potrebné priznať žalovanej.
Keďže žalovanej v odvolacom konaní preukázateľne vznikli trovy (trovy právneho zastúpenia), preto
odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že povinnosť nahradiť trovy odvolacieho

konania žalovanej uložil s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP procesne neúspešnej strane
sporu – žalobcom 1/ a 2/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).