Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, July 11, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122461484
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:6122461484.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobcu: POMO, s.r.o., IČO: 52 756

904, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, právne zastúpeného: ADVOKÁTI Müller §
Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava
– Staré mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie v konaní o zaplatenie 1130 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 30 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 30.3.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 94 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom v upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1130 eur spolu s 5
% ročným úrokom z omeškania od 30.03.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Nárok skutkovo odôvodnil tým, že dňa 03.06.2021 došlo v Rosine k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Peugeot 308, EČV: A., ktorého držiteľom
v čase dopravnej nehody bola B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D. (ďalej len

„poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Golf, EČV: A., v danom
čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Žalovaný uvedenú poistnú udalosť eviduje pod č.
9569830085. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť
do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku
č. 32/2021 zo dňa 23.06.2021, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové
vozidlo značky KIA Ceed SW, EČV: E., za nájomné vo výške 50 EUR denne a za jednorazový poplatok
za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 EUR. V zmysle Protokolu o prenájme náhradného

vozidla č. 32/2021 bolo náhradné vozidlo dané do užívania poškodenému dňa 23.06.2021. Nájom
náhradného vozidla trval od 23.06.2021 do 20.07.2021 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v
autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 20.07.2021 a čakalo na doručenie krycieho listu, bez ktorého
autoservis nevydá opravované vozidlo, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým
spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii
iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu
zabezpečenia vykonávania svojej zárobkovej činnosti. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného

vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 0442021 zo dňa 20.07.2021, splatnú dňa 04.08.2021,
na sumu 1430 EUR za dobu užívania náhradného vozidla od 23.06.2021 do 20.07.2021, t.j. 28 dní.
Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného
vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, na ktorých náhradunesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Vynaložením predmetných nákladov na nájom náhradného
vozidla poškodenému vzniká voči žalovanému nárok na ich náhradu. Poškodený dňa 20.07.2021
odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne

vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla vo výške 1430 EUR spolu s jej príslušenstvom a
právami s ňou spojenými na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za
postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry č. 0442021 v
zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.07.2021 vznikla voči žalovanému pohľadávka
vo výške 1430 EUR, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného

na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu
bola postúpená poškodeným, listom zo dňa 20.07.2021. Žalovaný listom zo dňa 15.03.2022 oznámil
žalobcovi, že dňa 14.03.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti a že poistné plnenie predstavuje suma
300 EUR. Žalovaný priznal plnenie len za 6 dní nájmu náhradného vozidla, teda len do ukončenia
opravy poškodeného vozidla. Taktiež nebolo priznané plnenie za pristavenie a prevzatie náhradného
vozidla. Dňa 17.03.2022 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za nájom náhradného motorového

vozidlapoškodenýmvovýške300EUR.Žalovanýtaksvojvoľneabezdôvodnenazákladeindividuálnych
výpočtov zamestnanca, či likvidátora žalovaného, krátil poistné plnenie, a teda konal v rozpore so svojimi
zákonnými povinnosťami.
3. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom
pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné

vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v
dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný
na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1130
EUR predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vo výške 1430 EUR a
poskytnutým poistným plnením vo výške 300 EUR. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných

súdnych sporoch ustálila i súdna prax, v zmysle ktorej skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi
žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor
s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo
k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne

vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa
len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je
práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry
a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných
súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému

zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za
postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení
pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom,
čím došlo k vzniku škody, a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody
voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu (napr. rozsudok Krajského

súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp.
zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a
rozsudokKrajskéhosúduvŽilinezodňa30.05.2019,sp.zn.9Co/300/2018).Kpostupovanejpohľadávke
žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové

vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a
teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom,
že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený
donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov
za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu

poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že
po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom
smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy, a preto
mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného
vozidla po celkovú dobu od 23.06.2021 do 20.07.2021 bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou

poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu
náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a
poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné vo výške 1430 EUR vrátane poplatkuza pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu,
právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo
dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn.

11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým,
že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas doby, keď sa po nevyhnutnú
dobu nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým
vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa
12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018).
4. Ďalej žalobca zdôraznil, že s poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s
poskytnutím poistného plnenia vo výške 1130 EUR žalobcovi ako postupníkovi, a to ku dňu 30.03.2022,
nakoľko bol povinný poskytnúť poistné plnenie žalobcovi do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, t.j. po 14.03.2022.

Preprípadvznikupochybnostíohľadomnárokužalobcunazaplatenieúrokovzomeškaniapoukazujeme
na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu
zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného

predpisu,konkrétnepodľa§11ods.8zákonaoPZP.Právnynázordovolaciehosúduotom,žepovinnosť
zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu
právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd
SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení

§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.
5. Upomínací súd návrh vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 16Up/1528/2022 zo dňa
22.11.2022. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor.
6. Žalovaný odpor odôvodnil tým, že poškodená si dala opraviť poškodené motorové vozidlo v

autoservise FINAL - CD spol. s r.o.. Za opravu poškodeného motorového vozidla bola zo strany
autoservisu vystavená faktúra č. 22150876 zo dňa 25.6.2021, z ktorej vyplýva aj dátum dodania služby
(t. j. ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla), a to deň 25.6.2021. Poškodená uzatvorila
so žalobcom ako prenajímateľom náhradného vozidla Zmluvu o nájme č.32/2021 zo dňa 23.6.2021 na
vopred stanovené obdobie odo dňa 23.6.2021 do 20.7.2021. Touto zmluvou si poškodená prenajala

od žalobcu náhradné vozidlo za sumu 50,00 EUR na deň s poplatkom za pristavenie a odobratie
vozidla vo výške 30,00 EUR. Žalovaný má za to, že je neobvyklé, aby si poškodená prenajala vozidlo
na vopred určené obdobie, nakoľko pri uzatvorení zmluvy o nájme náhradného vozidla nemohla mat'
vedomosť o tom, kedy bude jej poškodené motorové vozidlo opravené. Žalovaný ma za to, že zo
strany poškodenej išlo o účelové a nehospodárne konanie, obzvlášť s prihliadnutím na skutočnú dĺžku

opravy vozidla, ktorá bola tri dni. Vypožičanie náhradného vozidla na 28 dní vyznieva v tomto prípade
až absurdne. O to viac, že žalovaný prihliadol na skutočnosť, že oprava bola ukončená v piatok a
priznal poškodenej poistné plnenie až do nasledujúceho pracovného dňa, t.j. do pondelka. Žalobca
vystavil poškodenej (v zmysle vyššie uvedenej zmluvy) faktúru č. 0442021 dňa 20.7.2021 za prenájom
motorového vozidla v sume 1430,00 Eur bez DPH (žalobca nie je platcom DPH). Následne poškodená

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.7.2021 postúpila pohľadávku vo výške 1430 Eur na
žalobcu. Žalovaný listom zo dňa 15.3.2022 oznámil poškodenej, že dňa 14.3.2022 ukončil šetrenie
poistnej udalosti. Na účet žalobcu uhradil žalovaný poistné plnenie v sume 300,00 Eur, predstavujúce
rozdiel medzi faktúrou za prenájom náhradného vozidla v sume 1430,00 Eur a neprimeranými nákladmi
za náhradné vozidlo v sume 1130,00 Eur. Plnenie žalovaného zodpovedalo času skutočnej opravy

vozidla, t.j. času, kedy bol nájom vozidla účelný a nevyhnutný. Uviedol, že v nadväznosti na vyššie
opísaný skutkový stav, problematiku povinného zmluvné poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla upravuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.Zpovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorového

vozidla má poistený právo, aby poisťovňa za neho nahradila poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody špecifikované v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., za ktoré zodpovedná
poistený. Žalovaný poukázal na to, že dôkazy na podporu svojich tvrdení o účelnosti a nevyhnutnosti
zapožičania motorového vozidla je povinný v konaní predložiť žalobca. Žalovaný má za to, že žalobcanepreukázal účelnosť a nevyhnutnosť zapožičania náhradného motorového vozidla aj za obdobie
od 29.6.2021 do 20.7.2021, keďže motorové vozidlo bolo opravené už dňa 25.6.2021 a poistné
plnenie bolo žalovaným priznané až do nasledujúceho pracovného dňa, t.j. do 28.6.2021. Žalobcom

predložená faktúra za prenájom náhradného motorového vozidla nepreukazuje uplatnený nárok a nie
je ju možné bez ďalšieho považovať za vyčíslenie skutočnej škody, ktorá má byť krytá povinným
zmluvným poistením. Faktúra predstavuje daňový doklad, čo znamená, že sumu uvedenú žalobcom
vo faktúre nie je možné stotožňovať' so škodou, na ktorej náhradu má nárok voči žalovanému ako
poisťovateľovi poškodená, resp. v tomto prípade žalobca. V súvislosti s vynaložením nákladov na

prenájom náhradného motorového vozidla žalovaný poukazuje na judikát R 7/92, v ktorom sa uvádza, že
z hľadiska rozsahu náhrady škody je potrebné skúmať, či a v akom rozsahu bolo vypožičanie vozidla za
úplatu s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu skutočne nutným dôsledkom danej poistnej udalosti.
Jej skutočným následkom pritom môžu byť náklady len v tom rozsahu, v akom boli vynaložené správne
a účelne na vypožičanie náhradného vozidla, zodpovedajúceho vozidlu poškodenému. Poisťovňa je
povinná nahradiť poškodenej náklady za vypožičanie náhradného vozidla za obdobie, počas ktorého

nemôže užívať svoje poškodené motorové vozidlo z dôvodu vykonávania opravy - keďže táto bola
ukončená dňa 25.6.2021, nie je dôvodným a ani účelným nájom náhradného vozidla za obdobie od
29.6.2021 do 20.7.2021.
7. Náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy, teda po dátume
28.6.2021 (s ohľadom na víkend) nebolo možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v

príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už nejde o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po
dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné vozidlo. Z ustálenej súdnej
praxe taktiež vyplýva, že je vylúčené a nehospodárne, aby v situácii, keď dôjde k oprave poškodeného
motorového vozidla, boli aj naďalej za účelné považované náklady na prenájom náhradného vozidla.
Opačný názor by viedol k absurdnému záveru, že poškodená si môže prenajať „náhradné" motorové

vozidlo na akúkoľvek dlhú dobu.
8. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 2043/17 zo dňa 14.2.2018,
ktorý sa zaoberal otázkou nemravnosti účelového navyšovania nákladov na odstraňovanie škôd v
systéme povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu a parazitovania na tomto systéme
zo strany tretích osôb, pričom v tejto súvislosti uviedol: „Systém povinného ručení

slouží k ochraně poškozených při dopravních nehodách a jeho prostřednictvím mají být likvidovány
náklady vynaložené na odstranéní vzniklé újmy (materiální a imateriální). Tento systém primárně chrání
poškozené, potažmo i viníky nehod, kteří následné nemusí hradit škody zcela z vlastních finančních
prostředků. Nelze však připustit, aby byly účelovým navyšováním nákladú na odstraňování škod čerpány
finanční prostředky, které by při poctivém jednání čerpány nebyly, což by nakonec mohlo jít k tíži

všech pojistniků (nejen podnikatelů v oboru pojišťovnictví), neboť "povinné ručení by podražilo". Tiež
poukázal na postoj Národnej banky Slovenska v odpovedi a poskytnutí informáciie zo dňa 11.03.2019,
v ktorej okrem iného uvádza, že: „ Výška nároku na náhradu nákladov za zapožičanie náhradného
vozidla je závislá od dĺžky zapožičania náhradného vozidla, pričom Národná banka Slovenska zastáva
právny názor, že poškodený má nárok na zapožičanie náhradného vozidla odo dňa poškodenia, resp.

zničenia jeho motorového vozidla do doručenia oznámenia poisťovateľa o totálnej škode, resp. do
ukončenia opravy poškodeného vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla
danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom na objednanie
nevyhnutne potrebných náhradných dielov. Vychádzajúc z uvedeného má podľa Národnej banky
Slovenska poškodený nárok na náhradu nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla po

splnení nevyhnutnosti a účelnosti zapožičania, a to iba v primeranom rozsahu v súvislosti s kategóriou
zapožičaného náhradného vozidla, s cenou zapožičania náhradného vozidla a iba po primeranú dobu
zapožičania náhradného vozidla.". Dôvodné je zapožičanie si náhradného motorového vozidla len po
dobu do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, t. j. v tomto prípade do 27.12.2021, v
deň, ktorý je uvedený ako deň dodania tovaru/služby na faktúre autoservisu. Nemôže byť na ťarchu

žalovaného,žepoškodenýsiprevzalopravenémotorovévozidloneskôr.Motorovévozidlopoškodeného
bolo dňa 27.12.2022 opravené a mohol si ho z autoservisu prevziať (opak žalobca nepreukázal).
Žalovaný dokonca poskytol plnenie za nájom náhradného vozidla ešte za jeden deň navyše. To, že
sa poškodený rozhodol čakať do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného, aby nemusel opravu
poškodeného motorového vozidla uhradiť z vlastných zdrojov a následne čakať na jej preplatenie,

bolo výlučne rozhodnutím poškodeného, čo taktiež nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného. Z
uvedenéhovyplýva,ženiejesprávnetvrdeniežalobcu,žežalovanýsisvojvoľneurčildobutrvanianájmu,
ale bol to práve žalobca, ktorý si svojvoľne určil dobu trvania nájmu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
aj na súdne rozhodnutie v obdobnej veci vedenej na Okresnom súdu Rimavská Sobota pod sp. zn.12C/4/2022, ktoré súdne rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.
zn. 11 Co/34/2022-171 zo dňa 21.7.2022. V tomto prípade je na základe faktúry vystavenej autoservisom
zrejmé, že spoločnosť FINAL - CD spol. s r.o., ktorá vykonala opravu poškodeného vozidla, túto ukončila

dňa 25.6.2021, ktorý deň je označený ako dátum dodania tovaru a poskytnutia služby a dňom splatnosti
je dátum 9.7.2021. Je teda nepochybné, že v čase ukončenia opravy nebola pohľadávka autoservisu
splatná, táto sa stala splatnou až neskôr, a preto si autoservis nemohol uplatniť zádržné právo postupom
podľa § 15ls OZ. Iný dôvod zadržania poškodeného motorového vozidla preukázaný nebol a poškodená
si mohla prevziať svoje opravené motorové vozidlo kedykoľvek po ukončení opravy.

9. K žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie úroku z omeškania uviedol, že nárok žalobcu na
úroky z omeškania voči žalovanému je potrebné posúdiť podľa zákona o PZP, nakoľko uvedený právny
predpis ako lex specialis obsahuje aj špeciálnu právnu úpravu omeškania poisťovateľa v § 11 ods. 6
až 8 zákona o PZP.
10. Právny predchodca žalobcu si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody dňa 17.2.2022.
Žalovaný dňa 15.3.2022 vyplatil poistné plnenie vo výške 300,00 Eur. Žalovaný dodržal aj zákonom

stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohol dostať do omeškania s plnením svojho
záväzku.
11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný si svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zákona
o PZP splnil, preto sa nemohla dostať do omeškania. Úrok z omeškania má charakter sankcie za to,
že dlh nebol splnený riadne a včas a je vlastne zmenou v obsahu záväzku. Keďže žalovaný si svoju

povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP splnil, nie je povinný poškodenému uhradiť úroky
z omeškania (§ 11 ods. 7 zákona o PZP a contrario), a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, t.j.
15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (§ 11 ods. 6 zákona o PZP
po spojke „alebo"). V opačnom prípade by sa žalobcovi priznal nárok na príslušenstvo pohľadávky, ktorý

doposiaľ nevznikol.
12. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že vo vzťahu k námietkam žalovaného považujeme za
podstatné uviesť, že zmluva o nájme sa vždy uzatvára na začiatku nájmu pri odovzdaní vozidla,
nakoľko predmetná zmluva slúži nielen na účely uplatnenia poistného plnenia, ale prioritne zakladá
záväzkový vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Zároveň v prípade, že by nájomca odmietol vrátiť

zapožičané vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle škodu alebo ho užíval v rozpore s dohodnutými
podmienkami, zmluva o nájme je právnym titulom žalobcu voči poškodenému, na základe ktorého
sa môže domáhať svojich práv, preto aj z hľadiska logického sa vždy zmluva podpisuje pri prevzatí
náhradného vozidla, nakoľko je zrejmé, že už v prípade sporu by ju poškodený nepodpísal. V ďalšom
je potrebné uviesť, že žalobca v čase začatia nájmu nevie, koľko bude nájom trvať, nakoľko oprava

poškodeného vozidla a vybavenie poistnej udalosti je v každom jednotlivom prípade odlišná, preto je
zrejmé, že dátum vrátenia vozidla poškodeným nájomcovi sa do zmluvy vpisuje po ukončení nájmu,
načo má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový program. Pri podpise nájomnej zmluvy sú v zmluve
uvedené zmluvné strany, typ zapožičaného vozidla, odkedy nájom trvá a cena nájmu, pričom dodatočne
sa vloží len doba dokedy nájom trval, v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi ako

prenajímateľovi oznámi ukončenie nájmu a miesto vrátenia zapožičaného vozidla. Doba nájomného
pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia
jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom
neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy
nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy

takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej
zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške
nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude
poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho
sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda, po aké časové obdobie bude poškodený reálne

vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať
náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. Pre posúdenie nutnosti a
účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej
klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si
musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých

z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo
poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného
užívať svoje motorové vozidlo. Poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať
svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradnémotorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od
poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní
svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie

do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený
z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby
trvanianájmupredstavujeznášhopohľaduneoprávnenéasvojvoľnékonaniežalovaného,pričommáme
za to, že takýto postup nemožno akceptovať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu
v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018 a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019.

Žalovaný spolu s odporom predložil faktúru vystavenú autoservisom FINAL - CD spol. s r. o. zo
dňa 25.06.2021. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania služby dňa
25.06.2021, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova
zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady
škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere
s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu

poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle
reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte
nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. V danom prípade
však poškodená ukončila prenájom náhradného vozidla a toto vrátila už dňa 20.07.2021, hoci v tomto
čase ešte nemala k dispozícii svoje opravené vozidlo, ale toto si mohla vyzdvihnúť až po doručení

krycieho listu zo strany žalovaného, čo vyplýva z predloženého potvrdenia autoservisu FINAL - CD
spol. s r. o.. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné
vozidlo nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o
možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (k uvedenému poukazujeme na Rozsudok Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Poškodený v danom prípade nemohol

žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie
v autoservise. Poškodený v danom prípade ukončil nájom a náhradné vozidlo vrátil ešte predtým,
ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Argumentácia žalovaného je irelevantná, a to s
poukazom na skutočnosť, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných
udalostí je zo strany autoservisov bežne uplatňované zádržné právo k opravovanému motorovému

vozidlo, a to celkom v súlade so zákonom až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy
poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu
zo strany poisťovne. Až následne teda klasicky dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla
poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného
motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti,

ktorú nezavinil, disponoval dostatočnou hotovosťou (finančnými prostriedkami) na vyplatenie nákladov
opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla.
Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené
až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry
za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Uvádzame, že sa

jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla v
prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danej veci je relevantné, že poškodené vozidlo sa po
celé obdobie v čase od 23.06.2021 do 20.07.2021, t.j. 28 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z
čestného prehlásenia poškodeného, ako aj z predloženého potvrdenia autoservisu, pričom prenájom

náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti,
ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na
ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Okrem toho
predkladáme súdu emailovú komunikáciu medzi autoservisom FINAL - CD spol. s r. o. a žalovaným, z
ktorej vyplýva, že autoservis vložil faktúru za opravu vozidla spolu so všetkými relevantnými dokladmi

do systému žalovaného priamo v deň jej vystavenia, teda už 25.06.2021. Najskôr v tento deň teda
mohol žalovaný vystaviť krycí list a zaslať ho autoservisu, v dôsledku čoho by poškodený získal späť
svoje vozidlo a ukončil by nájomný vzťah so žalobcom. Pokiaľ však žalovaný vystavil a doručil krycí list
autoservisu až so značným oneskorením, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu poškodeného, resp.
žalobcu.

13. Vo vzťahu k nároku na poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla zdôraznil, že tento je všeobecne
paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s
prenájmomnáhradnéhovozidla.Dojednaniepoplatkubolopriamosúčasťouzmluvyonájme,okremtoho
je poplatok účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musívynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Krátenie
poplatku nebolo podporené nijakým dôkazom ani argumentáciou a preto považujeme toto krátenie
za svojvoľné a neopodstatnené konanie žalovaného. Predmetný poplatok predstavuje náklady, ktoré

nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda
na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by
vôbecnedošlo.Vovzťahukvyhodnoteniuúčelnostianutnostivynaloženiatýchtonákladovpoukazujeme
na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017,
podľa ktorých: „Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i

prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel
o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu
dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil
požičanímnáhradnéhovozidlaacenuzanájompožičanéhovozidlapodobuopravysvojhovozidla,ktorú
vyplatil a uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp.
jeho právnemu predchodcovi vznikli, a ktoré by inak nenastali, ak by mohol užívať svoje vlastné vozidlo.

Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutne vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho,
že na vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď.“
14. K nároku na zaplatene úroku z omeškania odkázal na tvrdenia v podanom návrhu na vydanie
platobného rozkazu a poukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorým bol zrušený Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018. V odôvodnení predmetného nálezu sa
Ústavný súd SR zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa
osobitného predpisu, konkrétne § 11 ods. 8 zákona o PZP, kde skonštatoval, že: „na priznanie úroku z
omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne

po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na
úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na
výplatu, ak k výplate žiadnej náhrady skutočne došlo. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah
poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
dopravného prostriedku, ktorá pre plné štandardné odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia

úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach
vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery,
že by jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na
rozhodnutie súdu. Každý škodca by mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie škody „odkazom na súd“
a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že „čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre

škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová
lehota na plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej
udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z
omeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vzniknutej z ublíženia na zdraví. Výklad prijatý
dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z

omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy.“
ÚstavnýsúdSRzároveňpoukázalnaobsahSmerniceEurópskehoparlamentuaRadyč.2009/103/ESo
poistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidielaokontrole,ktorúdovolací
súd nezohľadnil a pri výklade ustanovení zákona o PZP nepostupoval v súlade s právom Európskej
únie. V dôsledku uvedeného dospel k záveru, že právny názor Najvyššieho súdu SR je postavený

na zjavnej chybe v právnom posúdení. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo
veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020. Najvyšší súd SR následne zaujal právny názor v
intenciách výkladu Ústavného súdu SR, a to v Uznesení zo dňa 23.02.2022, sp. zn. 3Obdo/27/2021.
Vzhľadom k uvedenému je potrebné rozlišovať okamih, kedy sa poisťovateľ dostal do omeškania s
plnením poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP od okamihu, keď sa poisťovateľ dostal do

omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP t. j. tým, že si nesplnil povinnosť zakotvenú v § 11
ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, ktoré majú zabezpečiť, aby poisťovňa nezostala nečinná. Na
základe uvedených skutočností máme za to, že do omeškania s plnením poistného plnenia v prípade,
ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti alebo ho vôbec neprizná, sa možno dostať už po
uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti. Moment, kedy sa poisťovňa

dostala do omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu na rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej
výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z o meškania, kde súd buď prizná alebo neprizná žalobcom
uplatnenú sumu. V prípade určenia začiatku omeškania tak súd len deklaruje už existujúci stav, nakoľko
pohľadávka na náhradu zvyšných vynaložených nákladov tu existovala už pri rozhodnutí poisťovne oposkytnutí kráteného poistného plnenia. Súd súčasne stanoví vo svojom rozhodnutí dodatočnú lehotu
na doplatenie priznaného poistného plnenia. Žalobca je názoru, že mu vznikol nárok na uplatnený úrok
z omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP.

15. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý neúčasť ospravedlnil.
16. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Zdôraznil, že sa nestotožňuje s argumentáciou a procesnou
obranou žalovaného a to najmä v tom smere, že podľa nášho názoru sú náklady v danom prípade
jednoznačne vynaložené v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinil v danom prípade
práve klient žalovaného. Uvedená skutočnosť v končenom dôsledku ani teda nebola sporná a to teda

práve to, že oprava nebola výsledkom dobrovoľného rozhodnutia poškodeného, ale práve dôsledkom
tejto škodovej udalosti. Uvedená skutočnosť je podstatná pre posúdenie nutnosti a účelnosti nákladov
vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Možnosť prenajať si náhradné vozidlo počas doby
opravy je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a slúži tiež na
zachovanie určitého sociálneho komfortu. Práve v tej súvislosti úhrada nákladov za nájom náhradného
vozidla je objektívne dôvodná počas doby, kedy poškodený nemohol užívať svoje poškodené vozidlo

počasdobyopravy.Vpriamejpríčinnejsúvislostisdopravnounehodousipretopožičalnáhradnévozidlo,
za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu preukázateľne vznikla škoda, ktorá je krytá z povinného
zmluvného poistenia. V tej súvislosti zdôraznil, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti, ktoré
mal za účelom riadneho a včasného uplatnenia jeho nároku na náhradu škody či už vo vzťahu
k žalovanému takisto aj vo vzťahu k autoservisu. Práve z toho dôvodu nechal opraviť svoje motorové

vozidlo v autorizovanom servise Final CD, ktorý je okrem iného tiež obchodným partnerom žalovaného
a práve aj z toho dôvodu očakával, že celá oprava ako aj úhrada nákladov za túto opravu zo strany
poisťovne prebehne rýchlo, efektívne a teda promptne. Je preto zarážajúce, že žalovaný až 20.7.2021
nebol schopný poskytnúť plnenie za opravu. Samotná poškodená pritom nemohla nijakým spôsobom
ovplyvniť dobualebopriebehtrvaniaopravy,akoanidoručeniefaktúryzaopravužalovanémualeboteda

úhradu poistného plnenia z jeho strany. Rovnako nemohla ovplyvniť ani vydanie motorového vozidla
zo strany autoservisu, ku ktorému dochádza až po doručení krycieho listu v zmysle zaužívanej praxe
autoservisov. Nemôže sa preto jednať o okolnosti, ktoré by mali vylučovať dôvodnosť nákladov na nájom
náhradného vozidla. Ak by mal žalovaný pravdu, tak to prináša určitú bezvýchodiskovosť celej situácie
pre poškodeného, v danom prípade pre poškodenú, ktorá teda buď by musela byť nepredvídateľne

dlhý čas bez motorového vozidla, alebo by bola nútená iniciovať ďalšie súdne konanie vo vzťahu
k autoservisu za účelom teda domáhania sa skoršieho vydania jej motorového vozidla. Poukázal na
predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že poškodená ukončila nájom dňa 20.7.2021 a to napriek
tomu, že ani v tomto čase jej ešte nebolo vydané jej motorové vozidlo z autoservisu, pričom je názoru, že
náklady na nájom preto boli vynaložené v dôsledku poistnej udalosti a predstavujú tak skutočnú škodu,

ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha.
17. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené

preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
19. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu

začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľaposkytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
20. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť

poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ustanovenie odkazuje na § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka).
21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
23. V konaní nebolo sporné, že dňa 03.06.2021 došlo v Rosine k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Peugeot 308, EČV: A., ktorého držiteľom v čase
dopravnejnehodybolaB.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.XXX,XXXXXD.anito,žekvznikuškodydošlo

prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Golf, EČV: A., v danom čase povinne zmluvne poisteným
u žalovaného. Žalovaný uvedenú poistnú udalosť eviduje pod č. 9569830085.
24. V konaní bolo nesporné, že poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania
jeho opravy odviezť do autoservisu FINAL – CD spor. s r.o. , pobočka Prielohy 5, Žilina, na čo
bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 32/2021 zo dňa

23.06.2021, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky KIA
Ceed SW, EČV: E., za nájomné vo výške 50 Eur denne a za jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie vozidla vo výške 30 Eur.
25. Uvedené skutočnosti súd podľa § 151 ods. 2 CSP považoval za nesporné.
26. Súd z listinných dôkazov zistil, že poškodený a žalobca uzavreli dňa 20.12.2021 Zmluvu o

nájme dopravného prostriedku č. 32/2021, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné
motorové vozidlo značky KIA Ceed SW, EČV: E., za nájomné vo výške 50 Eur denne označené ako
zmluvné nájomné (s uvedením denné nájomné 55 Eur) a za jednorazový poplatok za pristavenie
a prevzatie vozidla vo výške 30 Eur. V zmluve bola uvedená doba nájmu od 23.06.2021 do 20.07.2021,
nájazd od 46128 km do 47424 km. V zmysle Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 32/2021

bolo náhradné vozidlo dané do užívania prenajímateľom nájomcovi (poškodenému) dňa 23.06.2021
a odovzdané bolo 20.07.2021.
27. Z údajov uvedených v zmluve súd musí dať za pravdu žalovanému, že zmluva pôsobí dojmom
a podľa jazykového znenia je ju potrebné tak vykladať (§ 35 ods. 2 OZ), že vopred bola dohodnutá doba
nájmu na určitú dobu od 23.06.2021 do 20.07.2021 a nájazd od 46128 km do 47424 km. V zmluve nie

je uvedený čas ukončenia zmluvy odovzdaním vozidla, ukončením opravy poškodeného vozidla či iný
časový úsek viažuci sa na inú skutočnosť ako dátum a nájazd.
28. K zmluve priložil poškodený čestné oznámenie, v ktorom poškodená prehlásila, že mala od
spoločnosti žalobcu zapožičané náhradné vozidlo KIA Ceed SW, EČV: E. od 23.06.2021 do 20.07.2021,
t.j. v trvaní 28 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9569830085 zo dňa 03.06.2021

a autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňou, bez ktorého autoservis nevydá opravované
vozidlo. Zároveň prehlásil, že po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo
a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.
29. Žalobca vystavil poškodenému ako nájomcovi faktúru č. 0442021 zo dňa 20.07.2021, splatnú
dňa 07.08.2021 sumu 1430 Eur, ktorou mu vyúčtoval užívanie náhradného vozidla od 23.06.2021 do

20.07.2021, t.j. 28 dní 1400 Eur + 30 Eur poplatok za pristavenie vozidla.
30. FINAL – CD spol. s r.o. vystavil dňa 25.06.2021 faktúru č. 22150876 s dátumom dodania tovaru,
poskytnutia služby 25.06.2021, splatnú 09.07.2021 prevodným príkazom, ktorou vyúčtoval poškodené
sumu za opravu vozidla PEUGEOT 308 ZA518GJ sumu 1846,61 eur.
31. Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil nájomca – poškodený ako postupca postupníkovi –

žalobcovi pohľadávku voči KOOPERATIVA poisťovňa a.s. ako likvidačný zástupca, ktorý rieši škodu
spôsobenú vozidlom VW GOLF EČ:A. vo výške 1430 Eur, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa §
4 zákona č. 381/2001 Z. z. na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného
vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 03.06.2021 na vozidle Peugeot 308, EČV: A. vrátane
všetkého príslušenstva. V bode 4 bola dohodnutá odplata vo výške 1430 Eur s DPH, ktorá zodpovedá

faktúre č. 0442021 vystavenej prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného vozidla KIA
Ceed SW, EČV: E.. V čl. 5 si strany dohodou vzájomné nároky, odplatu za postúpenie pohľadávky
a pohľadávku za prenájom vozidla vzájomne započítali. Postúpenú pohľadávku sa zaviazal vymáhať vovlastnom mene žalobca. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému ako dlžníkovi oznámením
postupcu z 20.07.2021.
32. Oznámením žalovaného z 15.03.2022 o poistnom plnení, žalovaný oznámil žalobcovi, že poistnú

udalosť č. 9531861900 hlásenú pod č. 44744706 dňa 17.02.2022 vzniknutú 03.06.2021 vyriešil
priznaním sumy 300 Eur za prenájom vozidla do ukončenia opravy 25.06.2021. Podľa prílohy nebol
priznaný poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30 Eur a náhrada 22 dní v sume 1100 Eur.
33. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd dospel k názoru, že táto je daná. V danom prípade bolo
nesporné, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla. Poškodenie vozidla

poškodeného bolo zavinené poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme poškodený užíval
vozidlo po dohodnutú dobu za dohodnuté odplatu. Na základe užívania prenajatého vozidla žalobcovi
vznikol voči poškodenému nárok na nájomné. Tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúrou v zmysle zmluvy.
Záväzok nájomcu vznikol užívaním vozidla na základe synalagmatického úkonu, z ktoré sú si strany
povinné plniť. Podmienku vznik nároku na nájomné nie je ani vyúčtovanie a vznik nároku je úplne
nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje za škodcu (v jeho mene) poistnú udalosť.

34. Poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi
pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni (pohľadávka je voči škodcovi, ktorý protiprávnym konaním
škodu zavinil, ktorý možno uplatniť aj priamo voči poisťovni podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.
z.), ktorá mu vznikla titulom náhrady škody spôsobenej poškodením vozidla tým, že nemohol užívať
poškodené vozidlo počas opravy a musel si zapožičať náhradné vozidlo (ako následok poškodenia veci).

Postúpenie pohľadávky bolo odplatné rovnajúcej sa výške postúpenej istiny.
35. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku od poškodeného voči poisťovni, vznikla mu dohodnutá
zmluvná povinnosť zaplatiť postupcovi dohodnutú odplatu.
36. Poškodený mal voči žalobcovi zároveň záväzok titulom úhrady nájomného, a zároveň pohľadávku
titulomodplatyzapostúpenúpohľadávkunanáhraduškody.Žalobcamalvočipoškodenémupohľadávku

na nájomnom (za užívanie vozidla) a záväzok zaplatiť odplatu za postúpenú pohľadávku. Tým,
že si strany (poškodený a žalobca) započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu
(prenajímateľa vozidla) za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného
- nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená
pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, ktorá nebola a nemohla byť predmetom započítania

(predmetom započítania bolo nájomné oproti odplate za postúpený pohľadávku). Samotné započítanie
je voči poisťovni irelevantné (započítaná bola odplata za postúpenie voči nájomnému). V žiadnom
prípade súd nezistil, že by žalobca vykonal akýkoľvek úkon pristúpenia k dlhu poškodeného, ktorý mal
poškodený voči nemu, že by dochádzalo k obchádzaniu zákona či inému konaniu v rozpore so zákonom
či dobrými mravmi.

37. V konaní bolo preukázané, že poistenec žalovaného zavinil vznik nehody a poškodil právnemu
predchodcovi žalobcu osobné motorové vozidlo, ktoré pre odstránenie následkov škody a navrátenie
veci do pôvodného stavu, musel poškodený nechať opraviť. Po dobu opravy nemohol motorové vozidlo
užívať, pričom za účelom obvyklej prepravy si poškodený prenajal náhradné vozidlo. Vznikom nároku
na odplatu prenajímateľovi vnikla poškodenému ujma, pretože je povinný zaplatiť nájomné za užívanie

náhradného vozidla, teda došlo k zmenšeniu aktív rovnako, ako pri povinnosti úhrady za opravu vozidla.
Súd uvádza, že je bežné, že aj autorizovaný servis počas opravy prenajíma náhradné motorové vozidlo
a nájomné účtuje priamo s cenou za opravu. Teda z daného nároku je žalovaný jednoznačne pasívne
legitimovanou osobou (osobou povinnou plniť), pretože škoda je následkom poškodenia vozidla.
38. V konaní je spor o primeranú dĺžku nájmu náhradného vozidla a nárok na poplatok za pristavenie

a prevzatie vozidla vo výške 30 eur. V konaní nebola už sporná skutočnosť, že poškodený má nárok
počas opravy vozidla na zabezpečenie náhradného vozidla vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu
obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase (3Mcdo/3/2015). Uvedený nárok bol ustálený aj
v súdnej praxi a akceptuje ho aj žalovaný, o čom svedčí aj úhrada nároku za 6 dní užívania.
39. Žalobca predložil potvrdenie FINAL-CD, spol. s r.o. Žilina, ktorým vyhlásil: „Týmto vydáva potvrdenie

o bežnej obchodnej praxi uplatňovanej pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch, kedy náklady za
opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia vinníka autonehody.
Výslovne potvrdzujeme, že v deň končenia ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného
motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady za opravu. Túto faktúru servis
v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni, ktorá z PZP vinníka nehody je povinná

faktúru zaplatiť. V prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom nášho autoservisu, ako náhrada
úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list. Krycí list vystavuje príslušná poisťovňa, a tento doručuje nášmu
autoservisu. Autoservis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu
na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne.“40. Podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať,
aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno
však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

41. Podľa § 151s ods. 2 Občianskeho zákonníka zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri
odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.
42. Podľa § 151u Občianskeho zákonníka na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone
súdneho rozhodnutia na prednostné uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, a to
aj záložným veriteľom.

43. Podľa § 151v Občianskeho zákonníka zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej
pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky.
44. Súd z faktúry č. 22150876 dodávateľa FINAL – CD spol. s r.o. zo dňa 25.06.2021 zistil poskytnutie
služieb za opravu vozidla PEUGEOT 308 ZA518GJ, za čo si vyúčtoval odmenu vo výške 1846,61
Eur, splatnú 09.07.2021 prevodným príkazom. Na faktúre bol výslovne uvedený dátum dodania tovaru,
poskytnutia služby, deň 25.06.2021. Teda vozidlo poškodenej bolo opravené najneskôr dňa 25.06.2021.

45. Podľa úvahy súdu, jediným dôvodom, pre ktorý autoservis sa rozhodol nevydať vozidlo po oprave
poškodenej,bolomožnéuplatneniezádržnéhopráva,resp.svojvôľapodľaprehlásenia,kedyservisvydá
vozidlo po úhrade alebo doručení krycieho listu. Súd totiž v konaní nezistil žiaden právny úkon zo strany
autoservisu, ktorým by uplatnil zádržné právo ako zabezpečovací prostriedok s oznámením takejto
skutočnosti poškodenému alebo poisťovni, ktorá na základe splnomocnenia poškodeného uhrádza

opravu priamo autoservisu. Dokonca súd ani nemal preukázané, že by autoservis odmietol poškodenej
vydať opravené motorové vozidlo. Túto skutočnosť tvrdil len žalobca a preukazoval ju vyhlásením
autoservisu o bežnej praxi.
46. Súd považuje za nesporné, že autoservis na základe žiadosti poškodeného vykonal opravu
poškodeného vozidla podľa zmluvy o oprave v zmysle § 652 Občianskeho zákonníka. Podľa § 657 Obč.

zák. objednávateľ je povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď sa
oprava alebo úprava mala vykonať, a ak bola vykonaná neskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o
jej vykonaní. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok za uskladnenie. Teda zákonodarca ustanovil len
maximálnu dobu, počas ktorej objednávateľ je povinný si prevziať opravenú vec bez účtovania poplatku
za uskladnenie, nestanovil žiadne podmienky pre vydanie či prevzatie veci. Zákonodarca nepodmienil

prevzatie vozidla oproti úhrade odplaty, zabezpečeniu pohľadávky a pod.. Súd tiež nezistil, že by servis
pri prevzatí veci do opravy si takéto právo vyhradil, prípadne aspoň na takúto skutočnosť upozornil
objednávateľa. Súd pritom s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. s/ Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého: „za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane

vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody
o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa“, považuje za neprijateľné, aby osoba vykonávajúca
opravu vozidla žiadala zabezpečenie úhrady opravy uplatnením zádržného práva na vozidlo, ktoré
prevzala za účelom opravy. Súd tu osobitne zdôrazňuje, že autoservis sa prezentuje ako zmluvný
autoservispoisťovne,ktorálikvidujepoistnúudalosť,tedamuselomubyťzrejmé,žepoisťovňabudeplniť

z poistnej udalosti primeranú cenu za opravu. Poisťovňa mohla síce čiastočne namietať výšku plnenia,
rozporovať účelnosť celej opravy, cenu dielov, avšak za takúto opravu a účelnosť prevažne zodpovedá
samotnýautoservis,ktorýopravurealizovalazároveňnazákladeplnomocenstvasazaviazalzastupovať
poškodeného, ktorému vykonával opravu, voči poisťovni pri likvidácii poistného plnenia. Poisťovňa
mohlanamietaťspoluúčasť,čiastočnézhodnoteniečiinépraktiky,ktorýmisaobvyklesnažíznížiťvlastnú

povinnosť plniť za škodcu, avšak takéto prípadné a sporné nároky, nemôžu dosahovať tak značnú sumu,
aby oprávňovali autoservis na uplatnenie zádržného práva. Obvykle takýto nárok (zostatok z odmietnutej
likvidácie) je poškodený schopný uhradiť a vymáhať od toho, kto škodu spôsobil, prípadne aj priamo
voči poisťovni. Ak má autoservis závažné pochybnosti o splnení povinnosti poisťovne, voči ktorej má
poškodený aj priamy nárok podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., nemôže sa prezentovať ako

zmluvný autoservis a ponúkať riešenie opravy a poistnej udalosti, pritom zadržiavať vydanie vozidla až
do úhrady ceny opravy a takýmto spôsobom zavádzať poškodeného. Takéto konanie vykazuje znaky
klamlivejobchodnejpraktiky.Obdobnetoplatíprepoisťovňu.Akpoisťovňaspolupracujesautoservisom,
odporúča vykonať opravu v danom autoservise s riešením poistnej udalosti, musí mať ujasnené ceny
práce, dielov a materiálu, ustálené postupy odporúčané výrobcom automobilu pri oprave a vzájomne

musia mať vybudovanú určitú vyššiu mieru dôvery a obvykle nemôže vzniknúť spor o výšku plnenia za
opravu.
47. Súd v konaní nemal preukázané, že by dĺžka nájmu odo dňa vykonania opravy a uskutočnenia
zdaniteľného plnenia – dodania služby 25.06.2021 bola následkom konania či nekonania žalovanéhoalebo poistenca žalovaného, ktorý škodu spôsobil. Súd nezistil, že by autoservis vyzval napr. na
zabezpečenie nároku, ktoré by poisťovňa odmietla akceptovať, že by bezdôvodne rozporovala či
odmietala uhradiť nárok za opravu v rozpore s povinnosťami pod zákona č. 381/2001 Z.z. alebo bola

inak nečinná. Dokonca faktúra za opravu bola splatná až od 09.07.2021, hoci oprava bola ukončená
25.06.2021. Preto autoservis do splatnosti faktúry nebol v žiadnom prípade oprávnený uplatniť zádržné
právo, ktoré podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka možno uplatniť iba na splatnú pohľadávku
a po ukončení opravy mal vyzvať objednávateľa na prevzatie vozidla.
48. Preto, ak žalobca predložil potvrdenia o bežnej praxi, v prevažnej väčšine prípadov (najmä, ak

sa jedná o zmluvné autoservisy alebo nie je inak vopred dôvodne zabezpečená úhrada opravy) sa
jedná o prax, ktorá pri konaní so spotrebiteľom je v rozpore s povinnosťami dodávateľa konať bez
neprijateľnýchzmluvnýchpodmienok.Akmáautoservispochybnostioúmyslepoškodenéhoapoisťovne
uhradiť cenu opravy, musí tieto pochybnosti uviesť pred samotným prijatím vozidla so opravy tak, aby
sa mohol poškodený – objednávateľ rozhodnúť, či využije služby daného servisu, využije iný autoservis,
prípadne upozorní na tento stav poisťovňu, ktorá môže pred vykonaním opravy vystaviť krycí list (podľa

cien práce, materiálov a stanovených postupov pre opravu) na účelom zabezpečenia úhrady, prípadne
akceptovať aj inak zvýšené náklady spojené s odstránením škody, ako sú napríklad aj náklady spojené
so zabezpečením náhradného vozidla počas opravy.
49. Súd v konaní súd nezistil skutočnosti, ktoré by oprávňovali autoservis k nevydaniu vozidla
poškodenému po uskutočnení opravy, k nevyhnutnosti zabezpečenia náhradného vozidla vo ukončení

opravy, teda právne nič nemohlo poškodenej brániť prevziať si opravené vozidlo. Ak by aj vozidlo
nebolopoškodenejvydané,nebolotonásledkomkonaniapoistencažalovanéhoaničinnostičinečinnosti
žalovaného ale právo konaním autoservisu, ktorý si vybrala poškodená. Nakoľko pri náhrade škody za
nájom vozidla od 29.6.2021 do 20.7.2021 absentuje príčinná súvislosť s konaní poistenca žalovaného,
resp. z takéhoto porušenia povinnosti nie je zodpovedná osoba, ktorá spôsobila poškodenie vozidla

poškodeného, ani žalovaný ako poisťovňa, súd nárok v tomto rozsahu považoval voči žalovanému
uplatnený nedôvodne a žalobu v tomto rozsahu zamietol.
50. Pokiaľ žalovaný nepriznal žalobcovi poplatok za pristavenie vozidla vo výške 30 Eur, konal tak
nedôvodne. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že je na vôli obchodnej spoločnosti ako si nastaví
cenovú a obchodnú politiku, či náklady spojené s odovzdaním a prevzatím vozidla zahrnie do nájmu

alebo stanoví primeraný poplatok. Platí, že poplatok spolu s nájomným nemôže sa vymykať primeranosti
a účelnosti danej vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste
a čase. Súdu je z množstva obdobných súdnych sporov známe, že aj autopožičovne majú špecifickú
cenovú politiku, kedy nájom na jeden deň prevyšuje výšku nájmu na dlhšie obdobie, prípadne účtujú
poplatky za očistenie znečisteného vozidla, kontrolu a pod.. Argumentáciu k účelnosti a prijateľnosti

poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla žalobca zhrnul vo svojom vyjadrení, ktoré je uvedené v ods.
9 rozsudku. Súhrnne uviedol, že poplatok vo výške 30 Eur, tento je všeobecne paušalizovaný ako
jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom
náhradného vozidla, dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou zmluvy o nájme a poukázal aj na
vyhodnotenie účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov s poukazom na závery vyplývajúce

z rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. Žalovaný v konaní
zamietnutie nároku neodôvodnil.
51. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že nemal preukázané, že náklady poškodeného spojené
s prenájmom náhradného automobilu vo výške nájomného v prepočte na počet dní nájmu a úhradu
poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla boli neúčelné a neprimerané, vymykajú sa obvyklej cene

prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, prípadne poplatok nebol uvedený
v samotnej zmluve alebo spôsobuje nezákonný nárok, ako napr. neprijateľnú zmluvnú podmienku, úžeru
a pod.. Preto žalovaný ako poisťovňa si nesplnil povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. a/ zákona č. 381/2001
Z.z. riadne bez zbytočného odkladu zistiť rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a okrem
iných, poskytnúť poistné plnenie, pretože nárok poškodeného neposúdil v súlade so zákonnými nárokmi

poškodeného, v súde so súdnou praxou a judikatúrou súdov a teda riadne v plnom rozsahu neplnil. Súd
preto nároku žalobcu na úhradu poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur vyhovel.

52. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3
nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s tým, že omeškanie stanovil v zmysle ust. § 11 ods. 8 a § 11 ods. 6 písm.

a/ zák. č. 381/2001 Z. z. dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty od ukončenia šetrenia.
Súd sa v tomto rozsahu poukazuje na svoju rozhodovaciu prax potvrdenú nadriadeným súdom ako
aj odôvodnením vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018, ktorým aj zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu
ustanovení§11ods.6,7a8zákonaoPZPvspojeníslegislatívouEurópskejúnie.Rovnakýmspôsobom
rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020. Súd pri

nároku na zaplatenie úroku z omeškania a odvíjajúci sa vznik omeškania uvádza, že v prípade rozsudku
v spore o náhradu škody sa jedná o deklaratórny, nie konštitutívny rozsudok, teda súd rozsudkom
potvrdzuje existujúci nárok. Nárok na náhradu škody súd nestanovuje podľa vlastnej úvahy ako napr.
náhradu nemajetkovej ujmy, teda nárok nevzniká rozhodnutím súdu. Nárok na náhradu škody vznikom
nákladov na užívanie náhradného vozidla predstavuje nárok, kde je zrejmé kto škodu spôsobil a v akej

výške, teda povinnosť uhradiť škodu vzniká vtedy, keď sa ten kto škodu spôsobil dozvie, v akej výške
škodu spôsobil a komu. Ak je možné uplatniť nárok priamo voči poisťovni, tak poisťovňa je povinná
plniť v určenej lehote po ukončení šetrenia. Ak poisťovňa ukončí šetrenie tak, že nárok na poistné
plnenie nevznikol (škoda nebola preukázaná), avšak v súdnom konaní za rovnakých skutkových tvrdení
a dôkazov súd dospel k inému zisteniu, poisťovňa si nemohla riadne splniť svoju povinnosť podľa § 11
ods. 6 zákona o PZP, ibaže by nárok nebol riadne uplatnený, teda v konaní pred súdom by bol skutkovo

vymedzený alebo preukázaný iným spôsobom. Ust. § 10 ods. 7 zákona o PZP je potrebné vykladať tak,
že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, teda poisťovňa je povinná plniť
do 15 dní od skončenia prešetrovania na zistenie jej povinnosti plniť a to aj vtedy, ak svoju povinnosť
stanovila nesprávne. Povinnosť plniť po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady

škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia, je
len vtedy, ak by poistenec popieral zodpovednosť za škodu a táto bola deklarovaná až rozhodnutím
súdu. Povinnosť plnil podľa rozsudku sa nevzťahuje na prípad, keď poškodený uznal zodpovednosť za
vznik škody a požiadal poisťovňu o plnenie a poisťovňa nesprávne zistil jeho rozsah povinnosti plniť.
Tomuto tvrdeniu zodpovedá povinnosť poisťovne v prípade sporu ustanoviť poistenému zástupcu (§ 10

ods. 5 zák. o PZP). Poisťovňa nemôže mať výhodnejšie postavenie ak odmietne plniť až do doby pokiaľ
jej povinnosť nie je stanovená súdom, ako keby riadne vykonala šetrenie a za poisteného nahradila
škodu. Tiež ak má poisťovňa povinnosť vykonať šetrenie, musí šetrenie vykonať riadne tak, aby na
základe jeho výsledkov nahradila celú spôsobenú a preukázanú škodu. V takomto prípade ad absurdum
by každého poškodeného mohla odkázať na konanie pred súdom s písomným odkazom, že rozsah

povinnosti plniť nebol riadne preukázaný (§ 10 ods. 6 písm. b/ zák. o PZP). Nesplnenie povinnosti podľa
§ 10 ods. 6 zák. o PZP riadne vykonať šetrenie poistnej udalosti a rozhodnúť o nároku je potrebné
posúdiť tak, že v danej časti poisťovňa šetrenie nevykonala riadne. To, že súd dospel pri stanovení
náhrady škody k iným zisteniam ako poisťovňa – žalovaný, značí porušenie povinnosti poisťovne riadne
vykonať šetrenie a priznať zodpovedajúci nárok na poistné plnenie (ibaže by nárok v súdnom konaní bol

inak skutkovo odôvodnený či preukázaný inými dôkazmi, ktoré boli pre rozhodnutie poisťovne podstatné
a nemohla ich predpokladať). Preto súd podľa § 10 ods. 8 zák. o PZP stanovil omeškania žalovaného
s náhradou škody od uplynutia 15 dní po ukončení šetrenia podľa § 10 ods. 6 zák. o PZP vo výške podľa
§ 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..
53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
55. Nakoľko žalovaný mal aj pri zohľadnení čiastočného späťvzatia úspech v pomere 97% k 3% úspechu
žalobcu (po zaokrúhlení aritmetickým priemerom), priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
proti žalobcovi v rozsahu rozdielu 94%.

56. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebez autorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľaosobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).