Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/192/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109222556
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8109222556.63

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudcomMgr.PetromRevickýmvprávnejvecižalobkyne:A.B.C.,r.č:615325/6769,
bytomC.XX,XXXXXA.,zastúpenejJUDr.IgoromČerevkom,advokátom,JankaKráľa3,97401Banská
Bystrica, proti žalovanému: D. E. C., F.: XXXXXX/XXXX, bytom G. X, XXX XX A., zastúpenému JUDr.
Branislavom Kahancom, advokátom, Vajanského 33, 080 01 Prešov, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

V y p o r i a d a v abezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že:

I. Súbor nehnuteľností označených ako byt - C. H. XX, A., a to:
- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie A., byt číslo X nachádzajúci sa na 1. poschodí
v bytovom dome súpisné číslo XXXX I. A., J. C. H. XX, K. A. H. XXX/X, spolu so spoluvlastníckym
podielom XXXX/XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu,
- spoluvlastnícky podiel 1/6 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie A., ako parcela č.

XXX/X - záhrady o výmere 574 m2, a
- spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX, na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie A.,
ako parcela č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1569 m2, parcela č. XXX/X – zastavané
plochy a nádvoria o výmere 296 m2, a parcela č. XXX/X – záhrady o výmere 142 m2,
p r i k a z u j e v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.

II. Hnuteľné veci – zariadenie nachádzajúce sa v byte strán sporu č. 4 v A., J. C. H. XX ku dňu zániku
ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v členení:
- kuchyňa so spotrebičmi v zelenom prevedení vyhotovená na mieru v roku 2009
- jedáleň zn. SIA pozostávajúca z jedálenského stola. 4 stoličiek a vitríny v drevenom
prevedení zakúpená v roku 2009
- obývacia stena štvordielna v orechovom prevedení nadobudnutá v roku 1985
- sedačka kožená hnedá rohová, kreslo a konferenčný stolík, nadobudnutá v roku 1992

- detská izba pozostávajúca z kovovej postele a červenej skrine nadobudnutá v roku 2003
- detská izba drevená - masív nadobudnutá v roku 1992
- spálňa v olivovo - krémovom prevedení, bukas, nadobudnutá v roku 1985
- šatník - trojdielne skrine z drevotriesky nadobudnuté v roku 1992
- predsieň (skriňa, botník 3 ks) nadobudnuté v roku 1992
- televízor zn. Bang - Oluffsen nadobudnutý v roku 2003

- obraz Kytica od J. Plachého
- automatická práčka Zanussi nadobudnutá v roku 2008
- vysávač na paru nadobudnutý v roku 2003
- barová stolička 1 ks zakúpená v roku 2003
- kancelárske kreslo kožené svetlohnedé zakúpené v roku 2003
- príbor 32 ks zn SIA. poháre sklenené 10 ks. krčah na víno zn. SIA. obedová súprava
19 ks zn. SIA, zakúpené v roku 2005

- HIFI veža Technics zakúpená v roku 1990p r i k a z u j e v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.

III. Súbor nehnuteľností označených ako rodinný dom – G. H. X, A., a to:

- nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX, kat. územie A., rodinný dom L. H. XXXXX K. A. H. XXXX/
XX I. A.,
- spoluvlastnícky podiel 1/5 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, kat. územie A., ako parcela č.
XXXX/XX - záhrady o výmere 302 m2, a
- nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX, kat. územie A., ako parcela č. XXXX/XX – záhrady o výmere

592 m2,
p r i k a z u j e v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.

IV. Hnuteľné veci – zariadenie nachádzajúce sa v rodinnom dome strán sporu súpisné číslo 11955 v A.,
ul. G. H. X ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v členení:
- nábytok atypický zhotovený firmou CREATEC so sídlom v Detve, nadobudnutý v roku

2003, nachádzajúci sa:
- v zádverí - botník, skriňa lavica. skrinka, vešiak. skrinka na kľúče
- v obývačke - knihovnička, skrinka pod televízor
- v hosťovskej izbe - skrine 2krát dvojdverové
- v kúpeľni - skrinka pod umývadlo

- v galérii - knihovníčka
- v spálni - skriňa. knihovníčka
- v pracovni - stôl. 2 skrine, polica
- v detskej izbe - skrinková zostava 3krát. písací stôl
- v detskej izbe - skrinková zostava 3krát. písací stôl. troidielna skriňa. posteľ

- v kúpeľni pre deti - skrinková zostava
- obývačka: kožená sedacia súprava maslová, konferenčný stolík
- jedáleň: stôl ROLF BENZ, stoličky kožené biele 4 ks, kreslá kožené ROLF BENZ 2 ks,
jedálenská skrinková štvordielna súprava biela
- kuchyňa zn. Sykora vyrobená na mieru so spotrebičmi zn. Elektrolux, barová stolička

- lustre v obývačke, jedálni a kuchyni
- kožené sedačky rozťahovacie v maslovej a červenej farbe
- konferenčný stolík
- manželská posteľ, nočné stolíky 2 ks, bielizník
- vírivka

- záhradný nábytok z teakového dreva: 6 stoličiek, stôl, 2 ležadlá, slnečník, servírovací
stolík
- obrazy od S. Mrázovej - 5 ks
- keramické mozaikové hodiny
- elektronika: televízor Bang – Oluffsen, DVD prehrávač, CD prehrávač, televízor Sony,

všetko zakúpené v rokoch 2002 – 2004
p r i k a z u j e v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.

V. Nehnuteľnosť označenú ako pozemok – časť F., A., a to:
- nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, kat. územie A., ako parcela č. XXXX/XXX – orná pôda o výmere

400 m2,
p r i k a z u j e v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.

VI. Nehnuteľnosť označenú ako pozemok – obec B. I., a to:
- nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, kat. územie Dulová Ves, ako parcela č. XXX/XX – orná pôda

o výmere 72 m2,
p r i k a z u j e v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného.

VII. 1000 ks akcií obchodnej spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, so sídlom Sofias Vempo 14,
Limassol, Cyperská republika, registračné číslo firmy – HE 133027, miesto registrácie – Ministerstvo

obchodu, priemyslu a turizmu, Cyperská republika
p r i k a z u j e v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného.VIII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie jej podielu z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu 156.400,- Eur do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 21.9.2009 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu vzniknutého uzavretím manželstva dňa 13.7.1985 a zaniknutého
právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/23/2008-62 zo dňa 21.10.2008 (o zrušení
bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva). Tento rozsudok nadobudol

právoplatnosť 29.11.2008, a po ňom bolo manželstvo strán sporu následne aj rozvedené. Žalobkyňa
v žalobe vymedzila niektoré veci a hodnoty, ktoré za trvania manželstva nadobudli strany sporu do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“), a v rámci širšieho vyporiadania navrhovala
vyporiadať „aj hodnoty majetkových a iných účastí žalovaného v obchodných spoločnostiach, resp. iných
subjektoch, ako aj prípadné ďalšie majetkové práva“.

2. Počas konania následne žalobkyňa, v nadväznosti na vyjadrenia žalovaného a zmeny vlastníctva
niektorých nehnuteľností (zahŕňajúcich aj prevody nehnuteľností s úplným vyporiadaním kúpnej ceny
medzi stranami), postupne upravovala rozsah majetkových hodnôt, ktoré podľa nej mali byť predmetom
vyporiadania. Podľa podania žalobkyne označeného ako úprava návrhu na vyporiadanie BSM zo dňa

26.7.2019 (č.l. 1795 spisu) nimi mali byť (okrem iného) nehnuteľnosti a hnuteľné veci tak ako sú
špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku, ako aj súbor nehnuteľností označených ako pozemky
– G. M., z ktorých časti označené ako byt – C. H. XX v hodnote 240.000,- Eur, rodinný dom – G. H. X,
Prešov v hodnote 400.000,- Eur, ako aj s nimi súvisiace hnuteľné veci – zariadenie bytu a rodinného
domu, ďalej pozemok – H. F., A. v hodnote 12.000,- Eur a 500 ks akcií obchodnej spoločnosti ROSE

WELL TRADE LIMITED, so sídlom Sofias Vempo 14, Limassol, Cyperská republika, registračné číslo
firmy – HE 133027, miesto registrácie – Ministerstvo obchodu, priemyslu a turizmu, Cyperská republika
(ďalej len „spoločnosť ROSE WELL TRADE LIMITED“) v hodnote 453.450,- Eur žalobkyňa navrhovala
prikázať do jej výlučného vlastníctva, a časti označené ako pozemky – obec N., pozemky – obec M. v
hodnote 10.000,- Eur a 500 ks akcií obchodnej spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED v hodnote

453.450,- Eur navrhovala prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou žalovaného
zaplatiť jej sumu vo výške 75.000,- Eur titulom predaja nehnuteľností označených ako pozemky – obec
B. I. (pozn. súdu: žalobkyňa pritom pozemky v obci B. I., a to: nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX,
kat. územie B. I., ako parcela č. XXX/XX – orná pôda o výmere 72 m2, a nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX, kat. územie B. I., ako parcela č. XXX/X – orná pôda o výmere 1119 m2, a parcela č. XXX/

XX – orná pôda o výmere 1766 m2, označila za predmet vyporiadania patriaci do BSM už predtým
vo svojej žalobe, v predchádzajúcej sumarizácii majetku tvoriaceho BSM zo dňa 6.3.2015 – č.l. 1110
spisu, i v podaní s návrhom na vyporiadanie BSM zo dňa 14.9.2015 – č.l. 1239 spisu), ktoré mal
žalovaný speňažiť kúpnou zmluvou za kúpnu cenu 150.000,- Eur bez vedomia a súhlasu žalobkyne
v kalendárnom roku 2019. V súvislosti s nehnuteľnosťami označenými ako pozemky – obec B. I. však

žalovaný neskôr na pojednávaní dňa 8.10.2019 (čl. 1955 spisu) oznámil, že ohľadom nehnuteľností
v katastrálnom území obce B. I. došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy a uvedená nehnuteľnosť patrí do
BSM, predložil žiadosť o zápis odstúpenia od kúpnej zmluvy, a následne spolu so žiadosťou o odročenie
pojednávania(zdôvodu,žeOkresnýúradPrešov,katastrálnyúradeštenerozhodolozáznamovejlistine)
aj znalecký posudok, podľa ktorého boli ocenené na sumu 47.900,- Eur (č.l. 1970 spisu). Žalobkyňa

sa pritom na pojednávaní 14.1.2020 (po oboznámení so žiadosťou žalobcu o odročenie pojednávania
a jej prílohami) vyjadrila tak, že túto cenu nerozporuje, avšak nemá záujem, aby táto nehnuteľnosť bola
prikázaná do jej výlučného vlastníctva .

3. Žalovaný voči vyššie uvedenému vymedzeniu majetku patriacemu podľa žalobkyne do BSM, a jeho

hodnote, tak ako bola uvedená v predchádzajúcom odseku, okrem námietok vo vzťahu k akciám
spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, do ukončenia dokazovania na pojednávaní dňa 5.4.2022
nenamietal. V súvislosti s hodnotou hnuteľných vecí – zariadenia bytu a rodinného domu, ktorú
žalobkyňapredtýmnaposledyšpecifikovalalenvosvojompodaníoznačenomakonávrhnavyporiadanie
BSM zo dňa 14.9.2015, ktoré však bolo úplne zmenené návrhom zo dňa 26.7.2019 (v ktorom

hodnotu zariadenia bytu a rodinného domu už žalobkyňa samostatne nešpecifikovala), pritom strany napojednávaní dňa 5.4.2022 zhodne navrhli, aby boli prikázané tomu, komu bude prikázané vlastníctvo
konkrétnych nehnuteľností s tým, že hodnotu uvedených hnuteľných vecí s poukazom na celkovú masu
BSM nepovažujú za podstatnú).

4. V poslednom komplexnom návrhu žalobkyne na vyporiadanie BSM zo dňa 26.7.2019 bola, okrem
vyššieuvedeného,akoďalšiavecpatriacadoBSM(snávrhomnajejprikázaniedovýlučnéhovlastníctva
žalovaného), uvedená i položka označená ako pozemky – obec N., pri ktorej však neskôr počas konania,
podľa zhodného vyjadrenia strán sporu, došlo k prevodu nehnuteľností na tretiu osobu a k vyporiadaniu

všetkých práv, a vzhľadom na to preto napokon podľa ich vyjadrení predmetom vyporiadania BSM
byť nemali, a položka označená ako akcie Hotela M. C. v celkovej hodnote 1.000.000,- Sk (33.193,92
Eur), ku ktorým však žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.9.2019 uviedol (č.l. 1936 spisu), že
v minulosti bol počas trvania manželstva minoritným vlastníkom akcií Hotela M. C. v zanedbateľnom
(so zreteľom na ich trhovú hodnotu) počte 10 kusov, ale tieto niekedy v roku 2007 aj so zreteľom na
ich nízku „ekonomickú“ využiteľnosť scudzil s tým, že trhová hodnota predmetných akcií sa pohybovala

v rozhodnom období (rok 2007) na úrovni 307,- Sk (10,19 Eur) za jednu akciu, a do masy BSM by tak
mohla patriť suma 3.070,- Sk (101,90 Eur). Poukázal k tomu aj na článok o odkupovaní zvyšných akcií
N. M. zo dňa 20.2.2007 publikovaný v internetových novinách O.. Žalobkyňa následne na toto vyjadrenie
žalovaného k akciám N. M. nijako nereagovala a návrh na vyporiadanie BSM v tejto časti do ukončenia
dokazovania bližšie nešpecifikovala a ani dôkazne nepodložila.

5. Na základe týchto postojov mal preto súd napokon za to, že strany sporu, z ktorých má v danom
prípade každá súčasne postavenie žalobcu i žalovaného (tzv. iudicium duplex), vyjadrili zhodne (§
186 ods. 2 CSP), že predmetom vyporiadania BSM majú byť nehnuteľnosti a hnuteľné veci uvedené
v bode 2. tohto odôvodnenia, a to v hodnotách uvedených v tomto bode. Okrem toho (nad rámec zhody

s postojom žalovaného) žalobkyňa vo svojich podaniach uviedla, že predmetom vyporiadania BSM
má byť aj 1000 ks akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, s čím však žalovaný nesúhlasil,
a v priebehu konania všeobecne pôvodne ešte aj to, že predmetom vyporiadania BSM má byť aj
zostatok z vyúčtovania transakcií a spoločných príjmov získaných z predaja spoločného majetku (pred
zánikom BSM v rokoch 2002 až 2008), pričom však výšku tohto zostatku počas konania viackrát

menila, a žalobca s takouto položkou vôbec nesúhlasil s tým, že peňažné prostriedky boli spotrebované
v manželstve a namietal, že podstatnou je otázka aká masa tvorila BSM ku dňu jeho zániku. Žalobkyňa
k tomu na pojednávaní dňa 14.5.2015 (č.l. 1164 spisu) síce uviedla, že pokiaľ došlo k úkonom, ktorými
žalovaný odoberal majetok zo spoločného BSM tento sa musí opätovne zarátať do masy BSM, na
výzvu súdu, aby tieto úkony špecifikovala, však uviedla iba všeobecne, že za takéto úkony považuje

vlastne všetky úkony, ktorými odišli peniaze zo spoločného účtu s tým, že sa jednalo o obdobie kedy sa
schyľovalo k zániku manželstva, a s odkazom na odborné vyjadrenie (P. I.), ktoré predložila, všeobecne
poukazovala na možnosť, že na účtoch boli uskutočnené finančné operácie, ktoré mohli byť predmetom
vyporiadania BSM. Vo svojom návrhu na vyporiadanie BSM zo dňa 26.7.2019 následne žalobkyňa
napokon síce ešte uviedla, že na základe (jej) analýzy finančných operácií, príjmov a výdavkov počas

trvania manželstva sporových strán v rokoch 2002 až 2008 nadobudli sporové strany hnuteľný majetok
v sume 1.155.984,- Eur s tým, že po odrátaní výdavkov a spotreby hodnota nadobudnutého finančného
hnuteľného majetku tvoriaceho BSM predstavuje podľa nej 296.980,- Eur a zostala vo výlučnej dispozícii
odporcu, túto položku však do konkrétneho návrhu na rozhodnutie súdu o prikázaní tejto časti BSM do
vlastníctva niektorej zo strán sporu žalobkyňa neuviedla. Strany sporu nad rámec vyššie uvedeného

(majetku označeného žalobkyňou) žiadne ďalšie konkrétne veci či hodnoty, ktoré by mali byť predmetom
vyporiadania BSM strán sporu, s návrhom na ich konkrétne zohľadnenie v rozhodnutí súdu a prikázanie
niektorej zo strán sporu, v priebehu konania do ukončenia dokazovania dňa 5.4.2022 neuviedli.

6. Pokiaľ ide o postoj žalovaného, ten od začiatku konania (z hľadiska vyššie uvedeného vymedzenia

toho, čo by malo byť predmetom vyporiadania) nesúhlasil len s tým, že by predmetom vyporiadania
BSM strán sporu mali byť aj akcie spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED. Vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 16.9.2019 (č.l. 1935 spisu) žalovaný uviedol, že v spoločnosti Hotel B., E. nemala
akúkoľvek majetkovú účasť žiadna zo sporových strán, a že v čase zániku BSM, t.j. v roku 2008,
bola jediným akcionárom spoločnosti Hotel B., E.. A. spoločnosť ROSE WELL TRADE LIMITED so

sídlom na Cypre, o ktorej žalobkyňa tvrdila, že vlastnícky patrila v tomto období žalovanému, čo on
poprel. Tvrdil, že s prihliadnutím na oficiálny zápis v registri Cyperskej republiky svedčiaci v prospech
pána Q. R. a jeho manželky je nepochybné, že predmetné akcie spoločnosti ROSE WELL TRADE
LIMITED, nepatria žalovanému D. E. C., a preto ani nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM.V súvislosti s predbežným názorom súdu vysloveným v priebehu konania na pojednávaní aj v súvislosti
s pokusom o zmier (§ 181 ods. 2 a § 148 ods. 1 CSP) - v ktorom súd vyslovil, že podľa vykonaných
dôkazov sa javí, že do masy BSM patria aj akcie spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED - žalovaný,

s poukazom na to, že (ako uviedol): „sa v súdnom spise nachádza písomnosť (čl. 962 súdneho spisu),
že medzi pánom Q. R. a žalovaným D. E. C. bola dňa 19. septembra 2002 uzatvorená innominátna
Zmluva o zverení správy, podľa ktorej má za určitých podmienok prednostné právo na prevedenie akcií
spoločnosti pán D. E. C., avšak nie je vlastníkom týchto akcií“ tvrdil, že uvedené právo (na prevedenie
akcií spoločnosti) nikdy neuplatnil. Podotkol, že táto Zmluva o zverení správy nebola uzatvorená aj s

manželkou pána Q. R., R. R., a že napriek súdom preukázaným skutočnostiam, že 500 kusov akcií
spoločnosti vlastní cyperský občan pán Q. R. a ďalších 500 kusov akcií vlastnila až do svojej smrti
jeho manželka R. R., súd sa nezaoberal otázkou, prečo táto innominátna zmluva je uzatvorená len
medzi pánom Q. R. a žalovaným D. E. C., a nie aj s jeho manželkou. Uviedol, že zmluvu o zverení
správy akcií chápal ako právo do budúcna disponovať s akciami v prípade, ak by mala spoločnosť
v budúcnosti nejaké aktíva (čl. 1154), a že s pánom Q. R. ho zoznámil D. D. M., ktorý s ním dňa

15.10.2002 spísal Dohodu o postúpení práv, ktoré mal zo Zmluvy o zverení správy (čl. 975), a D. D.
M. na pojednávaní uviedol, že zastupoval spoločnosť ROSE WELL TRADE LIMITED (čl. 1064). Podľa
žalovaného sa súd nezaoberal skutočnosťami, aký právny vzťah majú medzi sebou pán Q. R. a D. E.
C. E. D. D. M. navzájom. Neprihliadol na vyjadrenia a dôkazy počas konania a na možnosť klamlivých
tvrdení a iných právnych dojednaní vyplývajúcich zo spoločného podnikania, ale jednostranne uznal bez

ďalšieho výpoveď pána Q. R. za pravdivú. Podľa žalovaného nemožno súhlasiť so súdom, že na základe
výpovede zainteresovanej osoby pána Q. R., bez skúmania vzájomných právnych vzťahov medzi ním
a D. E. C., a ním a D. D. M. (pozn. súdu: vo vzťahu ku ktorým pritom žalovaný neuviedol vôbec žiadne
konkrétne tvrdenia, ktoré by mohli byť predmetom dokazovania), možno určiť, kto je vlastník akcií, o to
viac, ak štátny úradný záznam svedčí v neprospech názoru súdu.

7. Napokon žalovaný, okrem jeho vyjadrení k tvrdeniam žalobkyne o jednotlivých položkách BSM
a návrhom na vyporiadanie BSM (ktoré súd zohľadnil v predchádzajúcich bodoch odôvodenia tohto
rozsudku), dodatočne (až) v priebehu konania (začatého ešte v roku 2009) vo svojom vyjadrení zo dňa
16.9.2019 (po 10 rokoch súdneho konania) vyjadril stanovisko, že podiely oboch strán sporu na BSM

nie sú rovnaké, čo podľa jeho názoru zakladá tzv. disparitu podielov, a síce rozdielne určenie podielov
pre každého z manželov (č.l. 1938 spisu). Uviedol, že zo žalobkyňou predložených výpisov z účtov za
obdobie rokov 2006 – 2008, ako aj z výpisov z účtu žalovaného je nepochybné, že je to práve žalovaný,
ktorý sa podstatnou mierou podieľal nielen na nadobudnutí spoločného majetku a spoločnej domácnosti,
ale aj zabezpečoval jeho následné udržiavanie a ďalšie zveľaďovanie s tým, že miera akou sa žalovaný

podieľal na nadobudnutí a udržiavaní spoločného majetku podľa neho podstatným spôsobom prevyšuje
prínos žalobkyne do BSM, ktoré je v tomto sporovom konaní predmetom vyporiadania. Uviedol, že
dosahoval počas trvania manželstva, a to najmä v období rokov 2001 – 2002 podstatne vyšší pravidelný
mesačný príjem ako žalobkyňa samotná, a že práve príjem dosahovaný žalovaným ako jedným z
manželov, ktorý bol výlučne v jeho dispozícii, bol žalovaným pravidelne počas trvania manželstva

používaný na krytie všetkých tak nevyhnutných, ako aj bežných a nadštandardných potrieb rodiny.
Podľajehonázoruzdoposiaľdosúdnehospisuzabezpečenýchdôkazovvyplývanadštandardnáživotná
úroveň strán sporu, pričom na jej dosiahnutie vyvíjal žalovaný značné úsilie (pozn. súdu: ktoré však
žalovaný v konaní nijako bližšie nešpecifikoval). Žalovaný ďalej poukázal na niektoré rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR (pozn. súdu: ktoré ako predpoklad disparity pertraktovali nutnosť mimoriadnych

zásluh a okolností daného prípadu) a uzavrel, že dôvod na disparitu podielov vzhliada aj v príjmoch
dosahovaných stranami sporu v rozmedzí rokov 2006 – 2008. Dodal, že okrem toho bol v období rokov
2001 – 2002 príjem žalovaného mnohonásobne vyšší ako príjem žalobkyne, a disparitu podielov vyjadril
percentami v pomere 75 % podielu v jeho prospech ku 25 % podielu prislúchajúcemu žalobkyni.

8. Na ďalšie dodatočné tvrdenia žalovaného uvedené oneskorene v jeho písomnom podaní zo dňa
5.4.2022, označenom ako „záverečná reč s poukazom na ustanovenie § 182 C.s.p.“ (v ktorom navyše
žalovaný bez dostatočne konkrétneho vysvetlenia zrozumiteľným uvedením rozhodujúcich skutočností
stručne uviedol, že niektoré nehnuteľnosti - B. I., F. E. M. - do masy BSM nepatria), doručenom súdu dňa
28.4.2022 po skončení dokazovania (vydaní uznesenia, ktorým súd v zmysle ust. § 182 CSP vyhlásil

dokazovanie za skončené), súd neprihliadal (§ 153 a 154 CSP).

9. Počas konania ešte žalovaný písomným podaním zo dňa 2.6.2021 (č.l. 2256 spisu) doplneným
podaním zo dňa 22.6.2021 (č.l. 2268) navrhol zrušiť znesenie Okresného súdu Prešov sp. zn.13C/192/2009 zo dňa 11.4.2017 v spojení s uznesením sp. zn. 13C/192/2009 zo dňa 20.10.2017 (o
ustanovení znalca na stanovenie všeobecnej hodnoty podniku Hotel B., E.. A.), ktoré je právoplatné
a zo strany tunajšieho súdu nezrušiteľné, a prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veci vedenej na Ústavnom súde SR pod sp. zn. III. ÚS 357/2021 o porušení jeho práv
uznesením Najvyššieho súd SR sp. zn. 7CdoGp/1/2020 zo dňa 28.1.2021, ktorým tento odmietol
dovolanie generálneho prokurátora proti vyššie uvedeným uzneseniam.

10.1. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/192/2009-2334 zo dňa 5.5.2022 tak, že

návrh žalovaného na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho
vyššie uvedenej ústavnej sťažnosti zamietol, a bezpodielové spoluvlastníctva strán sporu vyporiadal tak,
že I. súbor nehnuteľností označených ako byt - C. H. XX, A. prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva
žalobkyne, II. hnuteľné veci – zariadenie nachádzajúce sa v byte strán sporu č. X v A., J. C. H. XX ku
dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva
žalobkyne, III. súbor nehnuteľností označených ako rodinný dom – G. H. X, A., prikazuje v celosti do

výlučného vlastníctva žalobkyne, IV. hnuteľné veci – zariadenie nachádzajúce sa v rodinnom dome
strán sporu súpisné číslo XXXXX v A., ul. G. H. X ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, V. nehnuteľnosť označenú ako
pozemok – časť F., A., prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, VI. súbor nehnuteľností
označených ako pozemky – obec M., prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného, VII.

súbor nehnuteľností označených ako pozemky – obec B. I., prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva
žalovaného, a VIII. 1000 ks akcií obchodnej spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, prikazuje
v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že IX. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na
úplné vyrovnanie jej podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 156.400,- Eur do 3
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadna zo strán

nemá právo na náhradu trov konania.

10.2. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že strany sporu boli od roku 1985
manželmi, na základe čoho im vznikol režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku všetkému,
čo môže byť predmetom vlastníctva a nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva (okrem

zákonom stanovených výnimiek). Dňa 29.11.2008 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 9C/23/2008-62 zo dňa 21.10.2008, ktorým bolo ich bezpodielového spoluvlastníctvo
manželov za trvania manželstva zrušené, a následne došlo aj k rozvodu ich manželstva, no k
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu dohodou do času rozhodovania súdu
nedošlo. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal z toho, že medzi stranami v čase do skončenia dokazovania

nebolo sporné, že za trvania ich manželstva nadobudli nehnuteľnosti a hnuteľné veci, ktoré súdu uviedol
v bodoch I. až VII. výrokovej časti vyššie uvedeného rozsudku. Cena týchto vecí bola medzi stranami na
základe ich zhodných resp. nespochybnených vyjadrení ku dňu rozhodovania súdu ustálená tak, že veci
označené stranami súhrnne ako byt - C. H. XX, A. majú hodnotu 240.000,- Eur, rodinný dom – G. H. X, A.
hodnotu 400.000,- Eur, pozemok – časť F. hodnotu 12.000,- Eur, pozemky – obec M. hodnotu 10.000,-

Eur a pozemky – obec B. I. hodnotu 47.900,- Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že žiadna zo strán
proti tomu nenamietala, a že medzi stranami zostalo sporné (okrem spôsobu akým má byť masa BSM
medzi nimi vyporiadaná) iba to, či do tejto masy BSM patria aj akcie spoločnosti ROSE WELT TRADE
LIMITED, ktorá bola ku dňu zániku BSM jediným akcionárom obchodnej spoločnosti Hotel B., E.. A..
Podľa žalobkyne túto spoločnosť ROSE WELT TRADE LIMITED počas trvania manželstva nadobudol

a vlastnícky riadil žalovaný, a tento majetok tak má byť preto podľa nej súčasťou vyporiadania ich BSM,
čo však žalovaný popieral s tým, že vlastníkom tohto majetku je niekto iný. Po vykonanom dokazovaní
pritom súd prvej inštancie dospel k záveru, že skutočným vlastníkom akcií spoločnosti ROSE WELT
TRADE LIMITED v zmysle ust. § 123 OZ, ktorý počas trvania manželstva so žalobkyňou nadobudol a
mal ku dňu zániku BSM právo akcie tejto spoločnosti v medziach zákona držať, užívať, požívať ich úžitky

a nakladať s nimi, bol žalovaný. Tento záver súd prvej inštancie odvodil najmä zo „Zmluvy o zverení
správy“ uzavretej dňa 19. septembra 2002 medzi pánom Q. R. a žalovaným D. E. C. (značenej v originály
ako „TRUS DEED“, viď č.l. 960 a 962 spisu), podľa ktorej bol žalovaný ako grantor zainteresovaným
príjemcom a mal právo na 500 splatených akcií v podniku menom F. O. Q. S., spoločnosti zapísanej
na Cypre a držanej pánom Q. R. ako správcom. Podľa bodu (B) tejto zmluvy mal žalovaný ako grantor

právo mať spomínané akcie bezodkladne zaregistrované na svoje vlastné meno, ale z jeho vlastných
dôvodov si v tom čase neprial uplatniť tieto svoje práva, a ako výsledok tohto faktu boli spomínané
akcie aj naďalej registrované na meno horeuvedeného správcu pána Q. R., ktorý mal za to dostať
dohodnutú odmenu za konanie tak, ako bolo tam uvedené, a ktorý súhlasil takto konať. Z uvedenejzmluvy o výkone správy tak súd prvej inštancie odvodil, že jej účelom bolo zatajiť meno grantora D. E. C.
ako skutočného vlastníka 500 ks akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED a upraviť jeho práva
apovinnostíprisprávetýchtoakcií,ktorémalpreňhopánQ.R.akosprávcadržať/spravovaťapodľajeho

pokynov s nimi nakladať tak, aby jeho záujmy ako grantora v daných akciách boli plne zabezpečené.
Podľa žalobkyňou predložených príloh obsahovo rovnakú zmluvu na 500 ks akcií pritom v rovnaký deň
žalovaný uzavrel aj s osobou označenou ako R. R. (č.l. 966 súdneho spisu), na základe čoho súd
prvej inštancie uzavrel, že žalovaný teda podľa týchto zmlúv vlastnícky ovládal celých 1000 ks akcií
uvedenej spoločnosti. Rovnaký záver pritom podľa súdu prvej inštancie vyplynul aj z úradného prekladu

miestoprísažného vyhlásenia pána Q. R. urobeného a podpísaného na Okresnom súde Lemesos dňa
20.8.2013 (č.l. 953 a 957 súdneho spisu), keď pán Q. R. pred súdom prisahal a vyhlásil, že je jediným
riaditeľom a jedným z dvoch akcionárov spoločnosti Rose Well Trade Limited, a že (bod 2. vyhlásenia)
podľatrustovýchzmlúv(Trustdeeds)ktorésanachádzajúuňhoajehovedomostíodroku2002aždodňa
tohto vyhlásenia konečným oprávneným majiteľom 500 akcií spoločnosti Rose Well Trade Limited je pán
E. C. zo Slovenska, pričom obsahovo rovnaké vyhlásenie ako pod bodom 2. vo svojom vyhlásení urobil

pán Q. R. (porovnaním textu) dňa 20.8.2013 urobila aj R. R. (viď č.l. 953 a 965, i 1352 súdneho spisu).
Súd prvej inštancie pritom poukázal aj na to, že pán Q. R., ktorému podľa žalovaného svedčí oficiálny
zápis o vlastníctve akcií spoločnosti Rose Well Trade Limited v registri Cyperskej republiky, dokonca
ešte aj dodatočne a opakovane s odstupom času podľa zápisnice o jeho výsluchu na Okresnom súde
Lemesos dňa 28.1.2016, uskutočnenom na základe dožiadania tunajšieho súdu, podal miestoprísažnú

výpoveď v ktorej uviedol, že podľa jeho údajov je žalovaný exkluzívnym akcionárom spoločnosti napriek
tomu, že po doručení súdneho nariadenia skutočnému majiteľovi im žalovaný oznámil a poslal inú
splnomocneneckú zmluvu, že hneď po 2002, t.j. od októbra 2002 previedol všetky akcie spoločnosti
Rose Well Trade Ltd. na inú osobu (č.l. 1346 spisu). Pre úplnosť súd prvej inštancie poukázal aj na
to, že uvedené závery napokon podporujú aj do spisu doložené písomné vyhlásenia dcér žalovaného,

a to D. K. C. a R. E. C. zo dňa 8.7.2020 (č.l. 2090 a 2091 spisu), v ktorých tieto uviedli, že žalovaný,
ktorý je ich otcom, je majiteľom Hotela B. E. s tým, že N. B. kúpil v roku 2002, vnímajú ho ako rodinný
majetok, otec vždy rozprával a vystupoval ako majiteľ Hotela B., a robil v hoteli rozhodnutia ako majiteľ.
Na základe všetkého vyššie uvedeného mal preto súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný mal,
tak ako to vyplýva z predložených zmlúv uzavretých s pánom Q. R. a pani R. R. zo dňa 19.9.2002, právo

mať spomínané akcie
(spoločnosti Rose Well Trade Limited) bezodkladne zaregistrované na svoje vlastné meno, a to
najneskôr od 19.9.2002 minimálne až do času miestoprísažného vyhlásenia pána Q. R., a že tento
majetok reprezentovaný 1000 ks akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, v jeho stave ku dňu
zániku BSM strán sporu, tak do jeho vyporiadania nepochybne patrí.

10.3. Ohľadom hodnoty akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED súd prvej inštancie v rozsudku
vychádzal z toho, že podľa miestoprísažnej výpovede pán Q. R. pri jeho výsluchu pred dožiadaným
súdom na Cypre, vo vzťahu ku ktorej strany sporu nepredložili žiadne námietky, táto spoločnosť vlastnila
ku dňu jeho výpovede iba akcie hotela na Slovensku, na základe čoho mal súd za to, že vzhľadom na

zrejmé ťažkosti spojené s oceňovaním zahraničnej spoločnosti, subsidiárne za primeraného použitia
ust. § 264 ods. 1 CSP, hodnotu spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, resp. jej akcií, ktorá ku dňu
zániku BSM strán sporu vlastnila iba akcie spoločnosti Hotel B. E.. A., možno považovať za približne
zhodnú s hodnotou jej jediného majetku, teda s akciami spoločnosti Hotel B. E.. A.. Podľa záverov
znaleckéhoposudkuznaleckejorganizácieL.E.,s.r.o.zodňa14.5.2019(č.l.1675spisu)pritomsúdprvej

inštancie uzavrel, že všeobecná hodnota podniku Hotel B., E.. A., so stavom k zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, t.j. k 29.11.2008, stanovená podnikateľskou metódou je vo výške 906.900,-
Eur.

10.4. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie následne pri vyporiadavaní BSM

vychádzal z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké, a toho, aby jednotlivé aktíva boli
prikázané sporovým stranám s prihliadnutím na nimi vyjadrené preferencie a predpoklady lepšieho
využitia ich vlastníctva, keďže rodinný dom sa nachádza na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve
žalovanej, a zároveň tak, aby čiastka potrebná na vzájomné vyrovnanie bola súčasne čo najnižšia
a jednotlivé časti majetku boli prikázané najmä tomu kto ho po zániku BSM väčšinou doposiaľ užíval,

nakladalsnímamoholbraťznehoúžitky/keďžepozánikuBSMdochádzaloajkjehozmenám,čiužjeho
opotrebovaním alebo ďalšou transformáciou (prevodom akcií spoločnosti hotel B. E.. A. zo spoločnosti
ROSE WELL TRADE LIMITED na iné osoby)/ tak, aby boli ďalšie spory i prípadné ťažkosti so zápisomvlastníctva akcií v registri cudzieho štátu (Cyperskej republiky) čo najviac eliminované, a vo veci samej
rozhodol tak, ako je uvedené vyššie (bod 10.1. tohto odôvodnenia).

11. Proti tomuto rozsudku (ako i zamietnutiu návrhu na prerušenia konania) však podal žalovaný
odvolanie, v ktorom vo vzťahu k rozsahu BSM namietal (bod. 11. uznesenia odvolacieho súdu), aby
v čase vyhlásenia rozsudku boli predmetom vyporiadania masy BSM nehnuteľnosti označené ako
súbor nehnuteľností M. E. B. I., ako aj 1 000 ks akcií v obchodnej spoločnosti ROSE WELL TRADE
LIMITED. Ďalej žalovaný proti rozsudku súdu prvej inštancie namietal (bod 12. uznesenia odvolacieho

súdu), že rozsudok okrem iného zavádza stav, kedy obe nehnuteľnosti určené na bývanie majú
pripadnúť do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom sa súd nezaoberal otázkou bytovej náhrady
žalovaného, resp. vôbec neposúdil tú skutočnosť, či žalovaný má vyriešenú bytovú otázku iným
spôsobom, ako ani neskúmal či má dostatok finančných prostriedkov nielen na výplatu vyrovnania
podielu, ale aj zaobstarania adekvátneho štandardného (minimálne) bytu. Okrem toho žalovaný vo
svojom odvolaní vyjadril aj stanovisko (bod 13. uznesenia odvolacieho súdu), že podiely oboch strán

nie sú rovnaké, čo zakladá tzv. disparitu podielov. Záverom žalovaný namietal (bod 14. uznesenia
odvolacieho súdu), že súd prvej inštancie sa náležite nevenoval jeho procesnej obrane, čím zaťažil
rozhodnutie vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a navrhol, aby odvolací súd konanie
prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o sťažnosti vedenej pod sp. zn. III. ÚS
357/2021 (o porušení o porušení jeho práv uznesením Najvyššieho súd SR sp. zn. 7CdoGp/1/2020 zo

dňa 28.1.2021), a aby odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

12. Na základe takéhoto (vyššie uvedeného) odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením
č.k. 12Co/39/2022 – 2401 zo dňa 27.4.2023 odvolanie (žalovaného) voči výroku o zamietnutí návrhu

na prerušenie prvoinštančného konania odmietol a návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol,
avšak napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13.1. Vo vzťahu k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uviedol (bod 25.), že súbor
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. M. a B. I., ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozsudku z

05.05.2022 vyporiadal tak, že ich prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, opustili masu BSM pred
rozhodnutím súdu prvej inštancie, konkrétne nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. M. v roku 2012 (výpis
z LV č. XX) a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. B. I. v roku 2020 ( výpis z LV č. XXXX). Okrem toho
stavba popísaná vo výroku napadnutého rozsudku ako priemyselná budova so súpisným číslom XX
k.ú. M. je toho času evidovaná ako dom. Potom za situácie, že označené nehnuteľnosti boli vyvedené

z režimu BSM na základe prevodných zmlúv, ktoré urobil iba žalovaný sám a bez súhlasu žalobkyne,
ktorá sa relatívnej neplatnosti týchto zmlúv nateraz nedovolala, mala sa stať predmetom vyporiadania
iba hodnota za takýto majetok získaná. Nič na tom nemôže zmeniť ani skutočnosť, že k prevodu došlo
po zániku bezpodielového spoluvlastníctva do času jeho vyporiadania (podporne napr. NS ČR, sp. zn.
22Cdo/2055/2011, sp. zn. 22Cdo/172/2012).

13.2. Pokiaľ ide o akcie cyperskej spoločnosti odvolací súd uviedol (bod 33.), že za predpokladu, že by
bolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané (s tým, že v čase rozhodovania odvolacieho
súdu však podľa odvolacieho súdu tak tomu nebolo z dôvodov nižšie uvedených), že ich vlastníkom
bol ku dňu zániku BSM žalovaný, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej rozhodovacej

prax by tie (ich hodnota) patrili do masy BSM len za predpokladu, ak boli nadobudnuté aspoň z
časti z prostriedkov patriacich do BSM za trvania manželstva [napr. NS SR, sp. zn. 8Cdo/196/2018,
2Cdo/168/2005 (R 27/2007)]. Pri ich ocenení sa vychádza z ich stavu (ktorý je určený ich kvantitou a
kvalitou v danom čase) v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak z ich ceny či
cenových relácií platných v čase vyporiadania. Ich cena by mala byť určená tzv. obvyklou cenou (trhovou

alebo všeobecnou) [napr. NS SR, sp. zn. 2Cdo/168/2005 (R 27/2007)]. V prípade zániku spoločnosti
po zániku bezpodielového spoluvlastníctva do doby jeho vyporiadania, sa predmetom vyporiadania
nestávajú samé akcie, lež iba ich hodnota. Ak súd prvej inštancie vo svojom rozsudku z 05.05.2022
vychádzal z ceny akcií určenej znaleckým posudkom vypracovaným dňa 14.05.2019, odklonil sa od
ustáleného právneho názoru, podľa ktorého bol povinný vychádzať z ich ceny v čase vyporiadania

BSM (napr. NS SR, sp. zn. 6Cdo/53/2019). Niet však čo súdu prvej inštancie na druhej strane v
tomto smere vytknúť, že hodnotu akcií cyperskej spoločnosti aj vzhľadom na zrejmé ťažkosti spojené
s oceňovaním zahraničnej spoločnosti dal oceniť cez prizmu hodnoty akcií Hotela B., ako jediného
majetku cyperskej spoločnosti.13.3. Odvolací súd ďalej uviedol (bod 35.), že žalovaný o.i. namietal i nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie v súvislosti s akciami cyperskej spoločnosti, kde konkrétne tvrdil, že

predmetná cyperská spoločnosť bola založená podľa The Companies Law a aj Zmluva o zverení správy,
z ktorej súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaný je konečným vlastníkom akcií cyperskej spoločnosti, a
ktorú žalovaný chápal ako právo do budúcna disponovať s akciami v prípade, ak by mala spoločnosť v
budúcnosti nejaké aktíva, ktoré právo si však nikdy neuplatnil, ba ho naopak previedol na tretiu osobu,
bolaspísanápodľaTheCompaniesLawaniepodľaakéhosiZákonaočinnostispoločnostiposkytujúcich

administratívne služby a súvisiace činnosti, preto má zásadný význam rozlišovať medzi právnym
statusom „konečného užívateľa výhod“ a právnym statusom „vlastníka“, pričom cyperská spoločnosť je
riadnou obchodnou spoločnosťou založenou podľa The Companies Law , a teda jej evidovaní akcionári
sú aj jej riadnymi vlastníkmi, pričom oficiálny zápis svedčil v prospech pána Q. R. a jeho manželky
R.. Preto akcie cyperskej spoločnosti žalovanému nepatria a nemôžu byť tak predmetom vyporiadania
BSM. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce

sa žalovanými v odvolaní nenamietaných (pozn. súdu prvej inštancie: správne zrejme „namietaných“)
skutočností nezodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, pretože z neho
vôbec nevyplýva/nemožno v žiadnej možnej interpretácii vyvodiť, ako s vyššie uvedenou argumentáciou
žalovaného súd prvej inštancie naložil. Osud uvedenej prvoinštančnej argumentácie žalovaného v
rozhodnutí súdu prvej inštancie tak podľa odvolacieho súdu ostal nepovšimnutý a nejasný, a súd prvej

inštancie tak porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces s tým, že uvedený postup súdu
prvej inštancie je preto nutné označiť ako arbitrárny, odporujúci princípu materiálneho právneho štátu.
Ostatné odvolacie námietky žalovaného odvolací súd označil za nedôvodné.

13.4. Odvolací súd napokon uzavrel, že vo svetle vyššie uvedeného mu neostávalo nič iné, iba

rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci a v súvisiacom výroku o trovách konania s použitím
ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s použitím ust. § 391 CSP. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo v ďalšom konaní sa riadiť
názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, t.j. opätovne vec meritórne
prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť a až potom

o veci rozhodnúť s tým, že je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou
argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a ods. 3 CSP
odôvodniť.

14. Na základe uvedeného sa súd prvej inštancie vecou zaoberal opätovne. V písomnom podaní zo dňa

14.8.2023 označenom ako vyjadrenie k uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.4.2023, sp. zn.
12Co/39/2022 (č.l. 2413 súdneho spisu) žalobkyňa v súvislosti s bodom 35. uznesenia odvolacieho súdu
(bod 13.3. odôvodnenia tohto rozsudku) uviedla, že vyššie uvedený záver Krajského súdu v Prešove
je pre ňu v kontexte odôvodnenia rozsudku prvej inštancie nezrozumiteľný a nekompatibilný, a že
súd prvej inštancie podľa nej rozsiahlym a podrobným spôsobom vo svojom odôvodnení napadnutého

rozsudku vysvetlil a vyhodnotil rozsiahle dokazovanie, ktoré prebehlo aj na súde v Cyperskej republike,
s tým, že tieto dôkazy majú jasnú a zrozumiteľnú vypovedaciu hodnotu. Žalobkyňa zdôraznila, že
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.01.2021, sp. zn.
7CdoGp/1/2020 odmietol dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, týkajúce sa podania
mimoriadneho opravného prostriedku proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 11.04.2017, sp.

zn. 13C/192/2009-1406, v spojení s uznesením z 20.10.2017, sp. zn. 13C/192/2009-1438. Uviedla,
že v predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky v bode č. 15 vyslovil nasledujúci
právny názor: „Obiter dictum dovolací súd dodáva, že ani v prípade vecného dovolacieho prieskumu
napadnutého uznesenia prvostupňového súdu o nariadení znaleckého dokazovania (k čomu pre vyššie
uvedené závery nedošlo, pozn.) by dovolanie GP nemohlo byť s najväčšou pravdepodobnosťou

úspešné.Aktotižprvostupňovýsúdvychádzalprivydaníuzneseniaonariadeníznaleckéhodokazovania
na ocenenie spornej nehnuteľnosti z ním doteraz zisteného skutkového stavu (s dôrazom na výpovede
žalobkyne, dcér účastníkov, miestoprísažného vyhlásenia „formálnych“ vlastníkov akcií spoločnosti
ROSE WELL TRADE LIMITED pred súdnym orgánom na Cypre a pod., čo vyplýva z obsahu spisu,
pozn.), že všetko nasvedčuje tomu, že žalovaný je v rozhodnom čase bol vlastníkom, resp. mal

majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti Hotel B., E.. A., potom takýto postup súdu nemožno považovať
za arbitrárny, či zjavne neodôvodnený. Žalobkyňa dodala, že aj keď vyššie uvedené rozhodnutie nie
je výsledkom, resp. rozhodnutím vo veci samej, právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej
republiky má podľa nej jednoznačnú vypovedaciu hodnotu, vzhľadom na vykonané dokazovanie predprvostupňovým súdom o tom, že majetok zatajovaný žalovaným patrí do masy BSM s tým, že je
nesporné, že najvyššou súdnou autoritou je Najvyšší súd Slovenskej republiky a v zmysle právnej
istoty a legitímnych očakávaní sú právne názory najvyšších súdnych autorít, v tomto prípade názoru

vyslovené vo vyššie citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pre súdy nižších
inštancií záväzné. Podľa žalobkyne je preto prekvapujúce, že sa Krajský súd v Prešove sa vo svojom
rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s citáciou právneho názoru, ktorý vyslovil Najvyšší súd
Slovenskej republiky.

15. Na pojednávaní žalobkyňa trvala na podanom návrhu v zmysle jeho písomného vyhotovenia a
všetkých jej prednesov a navrhovala, aby súd rozhodol v zmysle pôvodného rozsudku s korekciami
ohľadom nehnuteľností, ktoré už nie sú v spoločnom vlastníctve, čo vysvetlila v tom zmysle, aby tieto
nehnuteľnostinebolipredmetomvyporiadania,avšakichhodnotazostalapredmetomvyporiadaniaaboli
započítavané v hodnotách tak, ako boli určené v (predchádzajúcom) priebehu konania.

16. Strana žalovaného na pojednávaní uviedla, že pozemky v obci M. boli žalovaným predané za
sumu 10.000,- Eur (pozn. súdu prvej inštancie: čo zodpovedá ich oceneniu stranami tak ako to bolo
ustálené aj v pôvodnom rozsudku), a že pokiaľ sa týka súboru nehnuteľností označených ako pozemky
B. I., ktoré boli pôvodne v konaní ocenené na sumu 47.900,- Eur, predmetom prevodu neboli všetky
pozemky, ale len dva z nich, a z tohto dôvodu nie je možné podľa jeho názoru hovoriť o ustálení ceny.

Strana žalovaného uviedla, že žalovaný nenašiel kúpne zmluvy ohľadom prevodu týchto nehnuteľností
a navrhla, aby si súd vyžiadal kópie prevodných zmlúv z katastra nehnuteľností. Ohľadom akcií
spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMETED poukázala strana žalovaného tiež na potrebu preukázania
toho, či boli tieto akcie nadobúdané z majetkov (prostriedkov) patriacich do BSM, k čomu navrhol aby bol
dotazovaný cyperský registrový súd, prípadne cyperská spoločnosť aby dokladovala akým spôsobom

boli vkladané peňažné prostriedky do tejto spoločnosti, prípadne aby si súd vyžiadal tiež kúpnu zmluvu o
prevode akcií stým, že podľa ich vedomostí boli akcie spoločnosti Hotel B. E. prevádzané zo spoločnosti
Interhoteli a.s.. Súd prvej inštancie však na pojednávaní k tomu v rámci predbežného hodnotenia
poukázal na to, že (nevyhnutným) predpokladom zistenia, že by akcie nadobudnuté niektorou zo strán
počas trvania BSM mali prípadne patriť iba do výlučného vlastníctva len jednej zo strán konania, je

tvrdenie a zistenie jednak toho, že tieto akcie boli nadobudnuté niektorou zo strán počas trvania BSM,
a súčasne aj tvrdenie a zistenie toho, že sa tak stalo z prostriedkov výlučných, avšak že doteraz
v priebehu konania takéto skutkové tvrdenie vznesené nebolo. Rovnako tak súd poukázal aj na to,
že aj pokiaľ sa týka ohodnotenia súboru nehnuteľností pozemkov B. I., tak každá zo strán by mala
uviesť vlastnú predstavu o hodnote predmetu vyporiadania, a len v prípade ak s ňou druhá strana

nesúhlasí (táto otázka resp. skutočnosť je sporná), môže byť vykonávané k nejakému tvrdeniu (ďalšie)
dokazovanie vhodne navrhnutým dôkazným prostriedkom. Na to žalovaná strana uviedla, že nesúhlasí
užzprvoučasťou,žebyakciemalipatriťdobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov, aztohodôvodu
sa nevedia vyjadriť ani k tomu z akých prostriedkov mali byť nadobudnuté, a popierajú, že by tieto akcie
mali byť nadobúdané do vlastníctva, resp. dispozície strán sporu, k čomu navrhli (opätovný) výsluch

žalovaného. Strana žalovaného dodala, že rovnako tak sa nevedia vyjadriť k ohodnoteniu pozemkov B.
I.. Navrhli, aby súd rozhodol tak, že by všetky nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva
strán sporu.

17. Strana žalobkyne v reakcii na prednesy strany žalovaného na pojednávaní uviedla, že pokiaľ sa

týka spornej hodnoty nehnuteľností označených ako súbor nehnuteľností v obci B. I., tak súbor týchto
nehnuteľností bol v priebehu konania v zásade ocenený, pretože ich hodnotu určil samotný žalovaný
a oni ju akceptovali, a že ak aj niektoré nehnuteľnosti boli odčlenené z tohto súboru, získal za nich
pravdepodobneadekvátnuhodnotuačasťzostalavjehovlastníctvestým,žesúbortýchtonehnuteľností
však naďalej zodpovedá hodnote tak, ako bola ocenená medzi stranami sporu, a teda pokiaľ bude táto

nehnuteľnosť prikázaná žalovanému, bude naplnený aj ekvivalent ich majetkovej hodnoty. S odročením
pojednávania nesúhlasila.

18. Na otázku súdu ohľadom informácií, resp. skutkových tvrdení k existencii spoločnosti ROSE WELL
TRADE LIMITED s poukazom na to, že je rozdiel medzi zruśením spoločnosti, po ktorom spravidla

nastupuje jej likvidácia, a zánikom spoločnosti, strany sporu, resp. ich právni zástupcovia na dotaz súdu
zhodne uviedli, že nemajú žiadne vedomosti o týchto skutočnostiach.19. Súd sa opätovne oboznámil so žalobou oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného
útoku a obrany, ktoré strany sporu počas konania uplatnili, pričom v priebehu konania vykonal
dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov ako aj označenými listinnými dôkazmi (§ 132

ods. 1 CSP), ktoré boli na pojednávaní prečítané, resp. ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu
konania doručený, a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal, viď § 204 CSP). Súd pritom poukazuje
na to, že k zisťovaniu skutkového stavu pristúpil najmä v rozsahu jeho vymedzenia v prostriedkoch
procesného útoku a procesnej obrany, ktorými je súd viazaný žalobou, predmet konania bol vymedzený
konkrétnymi tvrdenia strán sporu a dôkazmi navrhnutými na ich preukázanie s tým, že ďalšie dôkazy

v zmysle § 295 CSP môžu slúžiť len na nevyhnutné preukazovanie alebo zisťovanie v žalobe konkrétne
tvrdených skutočností, a nie na vyhľadávanie a zisťovanie ďalších (iných) skutočností, ktoré strany
konania počas konania určite a zrozumiteľne konkrétne netvrdili.. „Dokazovaním v sporovom konaní
sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť
strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech
(tzv. fishing expectations)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,

Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571). Na základe
zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2
CSP) a vykonaných dôkazov pritom súd prvej inštancie zistil tento podstatný skutkový stav:

20. Strany sporu boli od roku 1985 manželmi, na základe čoho im vznikol režim bezpodielového

spoluvlastníctva manželov ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva a nadobudol niektorý
z manželov za trvania manželstva (okrem zákonom stanovených výnimiek). Dňa 29.11.2008 nadobudol
právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/23/2008-62 zo dňa 21.10.2008, ktorým
bolo ich bezpodielového spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva zrušené, a následne došlo
aj k rozvodu ich manželstva. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu dohodou

nedošlo.

21. Medzi stranami v čase do skončenia dokazovania nebolo sporné, že za trvania ich manželstva
nadobudli nehnuteľnosti a hnuteľné veci uvedené v bodoch I. až VI. výrokovej časti tohto rozsudku,
ako aj súbor nehnuteľností označených ako pozemky – obec M., a (v rámci súboru nehnuteľností

označených pôvodne ako pozemky B. I., spolu s nehnuteľnosťou uvedenou v bode IV. výrokovej časti
tohto rozsudku) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie B. I., ako parcela č. XXX/X –
orná pôda o výmere 1119 m2, a parcela č. XXX/XX – orná pôda o výmere 1766 m2. Cena týchto
vecí bola medzi stranami na základe ich zhodných resp. nespochybnených vyjadrení (viď body 2. a 3.
tohto odôvodnenia) ku dňu rozhodovania súdu ustálená tak, že veci označené stranami súhrnne ako

byt - C. H. XX, A. majú hodnotu 240.000,- Eur, rodinný dom – G. H. X, A. hodnotu 400.000,- Eur,
pozemok – časť F. hodnotu 12.000,- Eur, pozemky – obec M. hodnotu 10.000,- Eur a pozemky – obec
B. I. hodnotu 47.900,- Eur. Žiadna zo strán proti tomu nenamietala. Žalovaný síce oneskorene (v jeho
písomnom podaní zo dňa 5.4.2022, označenom ako „záverečná reč s poukazom na ustanovenie §
182 C.s.p.“) ešte uviedol, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. I. nepatria do

masy BSM, keďže boli nadobudnuté z peňažných prostriedkov patriacich do jeho výlučného vlastníctva
(ktoré obdržal od jeho rodičov), a že rovnako tak pozemok - časť F. nepatrí do BSM, keďže bol
nadobudnutý z peňažných prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva žalobkyne (ktoré obdržala
od svojich rodičov), na tieto oneskorené tvrdenia však súd neprihliadal, keďže tieto by znamenali jednak
zmenu dovtedajších žalobných tvrdení (žaloby, viď primerane aj § 140 ods. 2 CSP), na ktorých sa ich

strany zhodli (iudicium duplex), žalovaný ich uviedol nesubstancovane bez uvedenia bližších okolností
a označenia akýchkoľvek dôkazov, a najmä v zmysle ust. § 153 ods. 2 CSP oneskorene, nakoľko ak by
konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, mohol tieto skutočnosti nepochybne
uviesť už skôr (konanie je vedené od roku 2009). Súd prvej inštancie však napokon ohľadom zisteného
skutkového stavu oproti pôvodnému rozsudku urobil korekciu v tom, že súbor nehnuteľností označených

ako pozemky – obec M., a dva pozemky – pozemky v katastrálnou území B. I., ktoré žalovaný počas
konania predal, opustili masu BSM, a preto predmetom vyporiadania ďalej byť nemohli, a predmetom
vyporiadania tak zostali len ich hodnoty.

22. Medzi stranami teda podľa ich vyjadrení ku konkrétnym hodnotám, ktoré urobili predmetom

vyporiadania, napokon zostalo sporné (okrem spôsobu akým má byť masa BSM medzi nimi
vyporiadaná) iba to, či do tejto masy BSM patria aj akcie spoločnosti ROSE WELT TRADE LIMITED,
ktorá bola ku dňu zániku BSM jediným akcionárom obchodnej spoločnosti Hotel B., E.. A.. Podľa
tvrdení žalobkyne túto spoločnosť ROSE WELT TRADE LIMITED počas trvania manželstva nadobudola vlastnícky riadil žalovaný, a tento majetok tak má byť preto podľa nej súčasťou vyporiadania ich BSM,
čo však žalovaný popieral s tým, že vlastníkom tohto majetku je niekto iný. Po vykonanom dokazovaní
však súd opätovne dospel k jednoznačnému záveru, že skutočným vlastníkom akcií spoločnosti ROSE

WELT TRADE LIMITED v zmysle ust. § 123 OZ, ktorý počas trvania manželstva so žalobkyňou
nadobudol a mal ku dňu zániku BSM právo akcie tejto spoločnosti v medziach zákona držať, užívať,
požívať ich úžitky a nakladať s nimi, bol žalovaný.

23. Tak ako v pôvodnom rozsudku pritom súd prvej inštancie poukazuje na to, že tento záver vyplýva

najmä zo „Zmluvy o zverení správy“ uzavretej dňa 19. septembra 2002 medzi pánom Q. R. a žalovaným
D. E. C. (značenej v originály ako „TRUS DEED“, viď č.l. 960 a 962 spisu), podľa ktorej bol žalovaný
ako grantor zainteresovaným príjemcom a mal právo na 500 splatených akcií v podniku menom ROSE
WELL TRADE LTD., spoločnosti zapísanej na Cypre a držanej pánom Q. R. ako správcom. Podľa bodu
(B) tejto zmluvy mal žalovaný ako grantor právo mať spomínané akcie bezodkladne zaregistrované
na svoje vlastné meno, ale z jeho vlastných dôvodov si v tom čase neprial uplatniť tieto svoje práva,

a ako výsledok tohto faktu boli spomínané akcie aj naďalej registrované na meno horeuvedeného
správcu pána Q. R., ktorý mal za to dostať dohodnutú odmenu za konanie tak, ako bolo tam uvedené,
a ktorý súhlasil takto konať. V ďalšom texte tejto zmluvy boli pritom v bode 1. písm. a – h) uvedené
prehlásenia a pokyny ako mal správca konať, konkrétne aby správca držal/spravoval spomínané akcie
za nasledujúcich podmienok:

a) Na základe tohto poverenia si spomínané akcie ponechať, alebo ich na základe pokynu grantora
(žalovaného) previesť v mene grantora, alebo, na príkaz grantora, previesť spomínané akcie, alebo
ktorúkoľvek z nich, za podmienok a na osobu, alebo osoby určené grantorom a zaplatiť zisk z predaja
ktorejkoľvek z akcií grantorovi.
b) Na základe tohto poverenia previesť tieto akcie na grantora, ak po písomnom oznámení správcu

grantorovi grantor po dobu viac ako 15 dní od dátumu výpovede neurčí inú osobu, na ktorú majú byť
tieto akcie prevedené, a následne, ak grantor takýto prevod neprijme, previesť tieto akcie na akúkoľvek
inú osobu podľa voľby správcu, po zabezpečení skutočnosti, že záujmy grantora v daných akciách budú
plne zabezpečené.
c) Preplatiť grantorovi všetky dividendy, ktoré sa stanú splatnými vo vzťahu k týmto akciám, alebo

akúkoľvek ďalšiu sumu, na ktorú by mal držiteľ týchto akcií ináč právo, buď prostredníctvom existencie
spoločnosti, alebo jej ukončenia, a tak dlho ako bude spomínaný správca pokračovať alebo vystupovať
ako registrovaný držiteľ týchto akcií, alebo akejkoľvek ich časti.
d) Vo vzťahu k týmto akciám vykonávať akékoľvek ďalšie práva, alebo právomoci po konzultácii
s grantorom (v tejto zmluve ináč bližšie nešpecifikované), ktoré právo, alebo právomoc by majiteľ týchto

akcií vykonával v reálnom čase, vrátane akéhokoľvek práva, alebo právomoci týkajúcej sa rozdeľovania/
prideľovania nových akcií, distribúcie akéhokoľvek majetku horeuvedenej spoločnosti v hotovosti alebo
ináč. Akékoľvek akcie získané správcom ako dôsledok vlastnenia spomínaných akcií budú spravované
správcom opäť za tých istých podmienok ako je uvedené v tejto zmluve.
e) Zúčastňovať sa, vykonávať všetky dostupné práva a voliť na valnom zhromaždení spoločnosti vo

vzťahu k týmto akciám, pokiaľ možno, po konzultácii s grantorom, ale v každom prípade spôsobom nie
poškodzujúcim záujmy grantora a/alebo nie proti predchádzajúcim písomným inštrukciám grantora.
f) Vo všeobecnosti konať, pokiaľ ide o tieto akcie, spôsobom nie škodlivým záujmom grantora a/alebo
nie proti predchádzajúcim písomným inštrukciám grantora.
g) Promptne dodať grantorovi oznamy a iné dokumenty oznamované hore uvedenou spoločnosťou jej

akcionárom, vrátane jej účtov.
h) S ohľadom na vyššie spomínané držať, držať tieto akcie v správe výlučne pre grantora.
Z uvedenej zmluvy o výkone správy je tak podľa názoru súdu zrejmé, že jej účelom bolo zatajiť meno
grantora D. E. C. ako skutočného vlastníka 500 ks akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED
a upraviť jeho práva a povinností pri správe týchto akcií, ktoré mal preňho pán Q. R. ako správca držať/

spravovať a podľa jeho pokynov s nimi nakladať tak, aby jeho záujmy ako grantora v daných akciách
boli plne zabezpečené. Podľa žalobkyňou predložených príloh obsahovo rovnakú zmluvu na 500 ks
akcií pritom v rovnaký deň žalovaný uzavrel aj s osobou označenou ako R. R. (č.l. 966 súdneho spisu).
Žalovaný teda podľa týchto zmlúv vlastnícky ovládal celých 1000 ks akcií uvedenej spoločnosti.

24. Rovnaký záver, ako je uvedený v bode 22. tohto odôvodnenia (o tom, že skutočným vlastníkom
spoločnosti ROSE WELT TRADE LIMITED v zmysle ust. § 123 OZ, ktorý mal ku dňu zániku BSM
právo akcie tejto spoločnosti v medziach zákona držať, užívať, požívať ich úžitky a nakladať s nimi,
bol žalovaný), pritom podľa názoru súdu prvej inštancie úplne jednoznačne stále vyplýva aj z úradnéhoprekladu miestoprísažného vyhlásenia pána Q. R. urobeného a podpísaného na Okresnom súde
Lemesos dňa 20.8.2013 (č.l. 953 a 957 súdneho spisu), podľa ktorého pán Q. R. pred súdom prisahal
a vyhlásil, že je jediným riaditeľom a jedným z dvoch akcionárov spoločnosti Rose Well Trade Limited, a

že (bod 2. vyhlásenia) podľa trustových zmlúv (Trust deeds) ktoré sa nachádzajú uňho a jeho vedomostí
od roku 2002 až do dňa tohto vyhlásenia konečným oprávneným majiteľom 500 akcií spoločnosti Rose
Well Trade Limited je pán E. C. zo Slovenska s tým, že kópia trustovej zmluvy (Trus deed) s dátumom
19.9.2002 je pripojená ako dôkaz (pozn. súdu: zhodná s anglickým originálom vyššie uvedenej Zmluvy
o výkone správy). Ako vyplýva z bodu 3. tohto vyhlásenia, pán Q. R. zároveň vyhlásil, že ako riaditeľ

spoločnosti Rose Well Trade Limited na základe inštrukcií, ktoré dostával od žalovaného, otvoril bankové
účty v mene spoločnosti v banke A. C. /ktoré boli podľa jeho doplňujúceho miestoprísažného vyhlásenia
zo dňa 30.8.2013 (viď č.l. 969 i 1353) otvorené dňa 20.9.2002 na základe inštrukcií žalovaného/, ďalej
že dňa 12.8.2013 informoval žalovaného o súdnom procese (na Okresnom súde Lefkosia) a osobitne
o obsahu vydaného príkazu, na základe ktorého je povinný uviesť meno skutočného oprávneného
majiteľa akcií spoločnosti Rose Well Trade Limited, a že dňa 19.8.2013 (pozn. súdu: o 5 dní neskôr)

dostal od pána E. C. dopis (e-mail), v ktorom mu mal uviesť, že právo na všetky akcie spoločnosti
Rose Well Trade Limited preniesol dňa 15.10.2002 na nejakého pána menom D. M.. Podľa žalobkyňou
predložených príloh obsahovo rovnaké vyhlásenie ako pod bodom 2. vo svojom vyhlásení urobil pán Q.
R. (porovnaním textu) pritom dňa 20.8.2013 urobila aj R. R. (viď č.l. 953 a 965, i 1352 súdneho spisu).
V tejto súvislosti preto možno osobitne poukázať aj na to, že neobstojí teda ani námietka žalovaného

(bod 6. tohto odôvodnenia), že Zmluva o zverení správy nebola uzatvorená aj s manželkou pána Q. R.,
R. R. (viď aj záver predchádzajúceho bodu a zmluva na č.l. 966 súdneho spisu), a že súd sa nezaoberal
tým, že 500 kusov akcií spoločnosti vlastní cypreský občan pán Q. R. a ďalších 500 kusov akcií vlastnila
až do svojej smrti jeho manželka R. R..

25. Pre úplnosť pritom súd prvej inštancie opätovne poukazuje aj na to, že pán Q. R., ktorému podľa
žalovaného svedčí oficiálny zápis o vlastníctve akcií spoločnosti Rose Well Trade Limited v registri
Cyperskej republiky, dokonca ešte aj dodatočne a opakovane s odstupom času podľa zápisnice o jeho
výsluchu na Okresnom súde Lemesos dňa 28.1.2016, uskutočnenom na základe dožiadania tunajšieho
súdu, podal miestoprísažnú výpoveď v ktorej uviedol, že podľa jeho údajov je žalovaný exkluzívnym

akcionárom spoločnosti napriek tomu, že po doručení súdneho nariadenia skutočnému majiteľovi
(pozn. súdu: podľa kontextu a predchádzajúceho vyhlásenia zrejme súdneho nariadenia na oznámenie
skutočného majiteľa) im žalovaný oznámil a poslal inú splnomocneneckú zmluvu, že hneď po 2002, t.j.
od októbra 2002 previedol všetky akcie spoločnosti Rose Well Trade Ltd. na inú osobu (č.l. 1346 spisu).

26. Vzhľadom na to preto súd prvej inštancie námietky žalovaného týkajúce sa oficiálneho zápisu
v registri Cyperskej republiky, s poukazom na to, že (1) podľa vykonaných dôkazov je zrejmé, že medzi
oficiálnym zápisom vlastníctva akcií a reálnym právom k nim nemusí byť zhoda, ďalej na to, že (2)
z predložených zmlúv o výkone správy je zrejmé, že žalovaný (prinajmenšom) v minulosti nechcel,
aby uvedené akcie, hoci mal na to právo, boli zaregistrované na jeho meno, pričom žiadne dôvody

jeho anonymity pre ktoré tak konal, a v súvislosti s ktorými by zároveň prípadne malo byť zrejmé kedy
prípadne mali tieto jeho dôvody zaniknúť (z ktorých by vyplývalo, že by už eventuálne ďalej nemal
žiadny dôvod svoje vlastníctvo akcií tajiť) nevysvetlil, a tiež s poukazom na to, že (3) zo správ oficiálnych
vlastníkov vyplýva, že žalovaný je skutočným vlastníkom týchto akcií, považoval aj naďalej za účelové.

27. Pozornosti súdu pritom neušlo ani to, že pokiaľ ide o poukaz žalovaného na jeho dohody o postúpení
práv uzavreté s D. M. a datované ku dňu 15.10.2002 /ktoré sa napokon podľa žalobkyňou predložených
príloh mali týkať aj jeho práv voči pani R. R., a nie len práv voči pánovi Q. R. ako to vzhľadom na
ich obsah vedome zjavne nepravdivo uvádzal žalovaný (viď bod 6. tohto odôvodnenia a č.l. 975 a 976
spisu)/, pri ktorom sa žalovaný obmedzil všeobecne len na tvrdenie o nedostatku skúmania vzájomných

právnych vzťahov (bez toho aby ich podstatu a význam zároveň konkrétne vysvetlil), tak podľa týchto
dohôd nešlo o pokyn správcom na prevod akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED na inú osobu
(tak ako to predpokladali zmluvy o výkone správy uzavreté s pánom Q. R. a pani R. R.), ale malo
ísť len o postúpenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o správe (obsahom ktorej boli práva a povinnosti
pri udeľovaní pokynov), a okrem toho, že (tieto dohody o postúpení práv) boli (z hľadiska ich formy

a významu) na rozdiel od zmlúv o výkone správy uzavreté bez osvedčenia času a pravosti podpisov,
pozornosti súdu ešte neušlo navyše ani to, že tieto dohody zjavne neboli správcovi, tak ako to vyplýva z
jeho vyjadrení pred dožiadaným súdom a obsahu ním predloženej e-mailovej komunikácie vyjadrujúcej
jeho rozčarovanie /v ktorej uviedol, že: „S veľkým prekvapením som prečítal tvoj mal o postúpenítvojich práv na ROSE WELL na tretiu osobu bez nášho vedomia. Je to veľmi vážna záležitosť, mal
si nám to hneď oznámiť, pretože sú isté pokyny ktoré by sa mali vtedy vykonať“ (č.l. 1303 spisu)/,
notifikované už (aspoň) bezprostredne pri jeho telefonickom oznámení žalovanému (o súdnom procese

a príkaze na oznámenie skutočného vlastníka), ale boli správcovi pánovi Q. R. zaslané (bez toho aby
bolo zároveň zrejmé, že mali byť doručené aj druhému správcovi spravujúcemu ďalších 500 ks akcií –
pani R. R.) až dodatočne po viac ako desiatich rokoch od v nich deklarovaného podpisu. Okrem toho,
v súvislosti s (nejasným) obsahom dohody o postúpení práv, na ktorú bez ďalšieho (neurčito) poukázal
žalovaný, súd poukazuje aj na pochybnosti o jej význame s odkazom na ust. § 525 ods. 1 OZ, podľa

ktorého postúpiť nemožno pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Všetky
tieto skutočnosti podporujú podozrenia o účelovom konaní žalovaného. Aj v týchto súvislostiach je preto
podľa názoru súdu absolútne nepravdepodobné a ťažko uveriteľné, že by sa iné osoby, pri ktorých
žalovaný odkazom na ich oficiálny zápis v registri na Cypre poukazuje na ich vlastníctvo akcií dotknutej
spoločnosti, v prípade ak by boli ich skutočnými vlastníkmi, vo svojom miestoprísažnom vyhlásení pred
súdom na Cypre priznávali len k ich správe (z ktorej im nepochybne vyplývajú najmä rôzne povinnosti),

a nie aj ku skutočnému vlastníctvu akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, ak táto spoločnosť
má podľa ich vyjadrenia (pána Q. R.) na výsluchu k otázkam zaslaným dožiadanému súdu (viď č.l. 1257,
1259 a 1346) len aktíva (akcie spoločnosti Hotel B., E.. A.) a žiadne záväzky, a že by sa zároveň osoba,
ktorej mal žalovaný podľa týchto dohôd nejaké práva postúpiť (D. D. M.), o tieto práva, dotýkajúce sa
značného majetku, bližšie nezaujímala, a ich nadobudnutie sama správcom po tak dlhý čas neoznámila.

Neurčité tvrdenia žalovaného o postúpení práv zo zmluvy o výkone správy, a o tom, že zmluvu o zverení
správy akcií údajne chápal ako právo do budúcna disponovať s akciami v prípade, ak by mala spoločnosť
v budúcnosti nejaké aktíva (ktoré pritom spoločnosť ROSE WELL TRADE LIMITED podľa doplňujúceho
miestoprísažného vyhlásenia pána Q. R. o otvorení účtov v banke A. C. dňa 20.9.2012 podľa inštrukcií
žalovaného bezprostredne po uzavretí zmlúv o výkone správy v tom čase zjavne aj mala), preto súd

vyhodnotil ako účelové s cieľom zatajiť svoje právo mať spomínané akcie bezodkladne zaregistované
na svoje vlastné meno.

28. Pre úplnosť súd prvej inštancie opätovne poukazuje aj na to, že uvedené závery napokon plne
podporujú aj do spisu doložené písomné vyhlásenia dcér žalovaného, a to D. K. C. a R. E. C. zo dňa

8.7.2020 (č.l. 2090 a 2091 spisu), v ktorých tieto uviedli, že žalovaný, ktorý je ich otcom, je majiteľom
Hotela B. E. s tým, že Hotel B. kúpil v roku 2002, vnímajú ho ako rodinný majetok, otec vždy rozprával
a vystupoval ako majiteľ Hotela B., a robil v hoteli rozhodnutia ako majiteľ. Vyhlásili v nich, že v roku 2004
a 2005 boli celá rodina na dovolenke na Cypre, keďže Hotel B. bol napísaný na cyperskú spoločnosť
Rose Well Trade Limited a na Cypre mal správcu, s ktorým potreboval riešiť pracovné záležitosti, a že

o všetkých týchto skutočnostiach majú vedomosť, keďže sa jedná o ich otca. Vo vzťahu ku týmto
vyhláseniam pritom strany sporu do ukončenia dokazovania nevzniesli žiadne pripomienky a nijako sa
k nim nevyjadrili, a neurobili tak ani po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu.

29. Na základe všetkého vyššie uvedeného mal preto súd prvej inštancie aj naďalej za preukázané,

že žalovaný mal, tak ako to vyplýva z predložených zmlúv uzavretých s pánom Q. R. a pani
R. R. zo dňa 19.9.2002, právo mať spomínané akcie (spoločnosti Rose Well Trade Limited)
bezodkladne zaregistrované na svoje vlastné meno, a to najneskôr od 19.9.2002 minimálne až do času
miestoprísažného vyhlásenia pána Q. R., a tento majetok reprezentovaný 1000 ks akcií spoločnosti
ROSE WELL TRADE LIMITED, v jeho stave ku dňu zániku BSM strán sporu, tak do jeho vyporiadania

nepochybne patrí.

30. Pokiaľ ide o výhradu odvolacieho súdu, že z pôvodného rozsudku nebolo zrejmé ako súd prvej
inštancie naložil s argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdil, že predmetná cyperská spoločnosť bola
založená podľa The Companies Law a aj Zmluva o zverení správy, z ktorej súd prvej inštancie vyvodil,

že žalovaný je konečným vlastníkom akcií cyperskej spoločnosti, a ktorú žalovaný chápal ako právo do
budúcna disponovať s akciami v prípade, ak by mala spoločnosť v budúcnosti nejaké aktíva, ktoré právo
si však nikdy neuplatnil, ba ho naopak previedol na tretiu osobu, bola spísaná podľa The Companies
Law a nie podľa akéhosi Zákona o činnosti spoločnosti poskytujúcich administratívne služby a súvisiace
činnosti, preto má zásadný význam rozlišovať medzi právnym statusom „konečného užívateľa výhod“

a právnym statusom „vlastníka“, pričom cyperská spoločnosť je riadnou obchodnou spoločnosťou
založenou podľa The Companies Law , a teda jej evidovaní akcionári sú aj jej riadnymi vlastníkmi, pričom
oficiálny zápis svedčil v prospech pána Q. R. a jeho manželky R.. Preto akcie cyperskej spoločnosti
žalovanému nepatria a nemôžu byť tak predmetom vyporiadania BSM. (bod 35. uznesenia odvolaciehosúdu), tak súd prvej inštancie poukazuje na to, že uvedené námietky žalovaného súd prvej inštancie
v kontexte vyššie uvedených zistení súd hodnotil ako účelové, tak ako sa to pokúsil vysvetliť už bode
v bode 26. odôvodnenia tohto rozsudku (resp. bode 22. pôvodného rozsudku). Na doplnenie tohto

odôvodnenia pritom súd prvej inštancie poukazuje na to, že za rozhodujúce, tak ako bolo uvedené už
vyššie, považoval súd prvej inštancie samotný text zmluvy ako i obsah miestoprísažných vyhlásení pána
Q. R. ako aj pani R. R., z obsahu ktorých nepochybne vyplýva ich dohoda so žalovaným o tom, že tento
je, resp. bol ku dňu zániku BSM skutočným vlastníkom akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMETED
oprávneným mať tieto akcie napísané na vlastné meno a udeľovať im pokyny na nakladanie s nimi, a to

bez ohľadu na to podľa akého zákona mala byť táto spoločnosť založená či zmluva o zverení správy
spísaná, vychádzajúc z týchto skutočností, pri ktorých súd nezistil a ani žalovaný netvrdil ich rozpor
sakýmkoľvekzákonom,akoajzovšeobecnejzásady„pactasuntservanta“asubsidiárneizustanovenia
§ 51 OZ, podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená.

31. Pokiaľ ide o hodnotu akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED súd vychádzal z toho, že podľa

miestoprísažnejvýpovedepánQ.R.prijehovýsluchupreddožiadanýmsúdomnaCypre,uskutočnenom
na základe žiadosti procesného súdu k tomu, aby bol vypočutý a oznámil všetky majetkové aktíva
a pasíva ovplyvňujúce hodnotu spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED ku dňu 29.11.2008 (viď čl.
1257, 1259 a 1346 súdneho spisu), vo vzťahu ku ktorej strany sporu nepredložili žiadne námietky, táto
spoločnosť vlastnila ku dňu jeho výpovede iba akcie hotela na Slovensku, na základe čoho mal súd

za to, že vzhľadom na zrejmé ťažkosti spojené s oceňovaním zahraničnej spoločnosti, subsidiárne za
primeraného použitia ust. § 264 ods. 1 CSP, hodnotu spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, resp.
jej akcií, ktorá ku dňu zániku BSM strán sporu vlastnila iba akcie spoločnosti Hotel B. E.. Prešov, možno
považovať za približne zhodnú s hodnotou jej jediného majetku, teda s akciami spoločnosti Hotel B. E..
A.. Tento postup už pritom prešiel aj testom odvolacieho súdu (záver bodu 33. uznesenia odvolacieho

súdu). Podľa záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie SK ACTIVE, s.r.o. zo dňa 14.5.2019
(č.l. 1675 spisu), ktorého odpis bol stranám sporu (rovnako ako odpis všetkých vyššie uvedených listín)
v zmysle ust. § 204 CSP v priebehu konania doručený a ktorého obsah nebol stranami spochybnený /
ku ktorému žalobkyňa uviedla, že nemá žiadne námietky (č.l. 1718), a žalovaný sa vyjadril tak, že proti
spôsobu a metóde vypracovania predmetného znaleckého posudku nemá žiadne námietky a záver

z neho plynúci berie na vedomie (č.l. 1721)/, všeobecná hodnota podniku Hotel B., E.. A., so stavom
k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. k 29.11.2008, bola stanovená podnikateľskou
metódou vo výške 906.900,- Eur. Pokiaľ ide o (všeobecný) poukaz odvolacieho súdu na to, že ak súd
prvej inštancie vo svojom rozsudku z 05.05.2022 vychádzal z ceny akcií určenej znaleckým posudkom
vypracovaným dňa 14.05.2019, odklonil sa od ustáleného právneho názoru, podľa ktorého bol povinný

vychádzať z ich ceny v čase vyporiadania BSM, tak súd prvej inštancie poukazuje na to, že si je
a aj predtým bol vedomý potreby takéhoto postupu a snažil sa ním aj riadiť, avšak poukazuje na to, že
po vypracovaní uvedeného znaleckého posudku žiadna zo strán v konaní nijako netvrdila inú hodnotu
podniku Hotel B., E. a ani jej zmenu než bola hodnota uvedená v tomto znaleckom posudku, ktorá by tak
prípadne bola sporná a následne by tak mohla či mala byť predmetom (nového či ďalšieho) dokazovania,

a nepredložila k tomu ani žiadny (novší) dôkazný návrh. V zmysle ust. § 185 ods. 2 CSP pritom súd
prvej inštancie iné (než stranami navrhnuté) dôkazy bez návrhu vykonať nemohol, a preto mu napokon
nezostávalo iné, než aj naďalej vychádzať z tých cien, ktoré boli predtým v konaní ustálené, a vo vzťahu
ku ktorým žiadna zo strán ich zmenu, a to ani v rámci predchádzajúceho odvolacieho konania, netvrdila
a ani dôkazy k tomu nenavrhla.

32. Podľa § 143 OZ - v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

33. Podľa § 144 OZ - veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

34. Podľa § 145 ods. 2 OZ - z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne.35. Podľa § 148 ods. 1 OZ - zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

36. Podľa § 149 ods. 1 OZ - ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa

zásad uvedených v § 150.

37. Podľa § 149 ods. 3 OZ - ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

38. Podľa § 150 OZ - pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

39. Podľa § 853 ods. 1 OZ - občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

40. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je typickým príkladom tzv.
iudicium duplex, za ktoré sa považujú spory a iné právne veci, ohľadom ktorých majú legitimáciu na
začatie konania obe „sporné“ strany, žalobu môže podať ktorákoľvek z nich, a obe strany sporu majú
zároveň postavenie žalobcu i žalovaného. Ohľadom spôsobu vyporiadania vzájomných vzťahov pritom
súd v zmysle § 216 ods. 2 CSP nie je viazaný návrhmi strán sporu, pretože spôsob vyporiadania sa týka

obidvoch strán (iudicium duplex), a vyplýva priamo zo zákona.

41. Súd teda v týchto prípadoch nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania (žalobným
návrhom), ale len tým, čo strany sporu (určite a zrozumiteľne) urobili jeho predmetom, pretože, na druhej
strane, len tí zase môžu určiť predmet sporu (konania).

42. Podľa § 217 ods. 1 CSP - pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

43. „Súd v tomto konaní vyporiada len tie veci, ktoré účastníci urobia predmetom vyporiadania; súd

tiež nie je povinný (a zjavne ani oprávnený) zahrnúť do vyporiadania veci, ktoré účastníci neurobili
predmetom vyporiadania. ... Predmetom konania je vyporiadanie spoločného majetku, t.j. tie veci,
práva a záväzky, ktoré tvoria súčasť spoločného majetku a ktoré jeden z účastníkov urobil predmetom
konania. ... V konaní je potrebné vykonať na návrh i realizáciu zápočtov (v prospech spoločného
majetku či v prospech samostatných majetkov manželov). Tým sa rozumie, že manželia jednak uhradia

svoje záväzky voči spoločnému majetku, jednak spoločný majetok vyrovná záväzky voči samostatným
majetkom manželov.“ (D. T., D. L., R. T., R. N. a kol.: Občanský zákonník I,II, 2. vydání, Praha: C.H.Beck,
2009, s. 1008, 1010).

44.VtejtosúvislostisúdvzhodesnázoromNajvyššiehosúduČR(ktorývzhľadomnavtedajšiutotožnosť

právnej úpravy možno plne vztiahnuť aj na tento prípad) zdôrazňuje, že „Predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom môžu byť len tie pohľadávky každého z nich z titulu
úhrady toho, čo zo svojho vynaložili na spoločný majetok, a ich spoločné pohľadávky voči niektorému
z nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na jeho oddelený majetok, ktoré
urobili predmetom konania.“ (Soudní rozhledy, 2007, č. 5 – Nejvyšší soud ČR sp.zn. 22 Cdo 999/2006,

in: D. T., D. L., R. T., R. N. a kol.: Občanský zákonník I,II, 2. vydání, Praha: C.H.Beck, 2009, s. 1022,
dostupný aj na O.).

44. Pokiaľ ide o (neustálený) poukaz žalobkyne na zostatok z vyúčtovania transakcií a spoločných
príjmov získaných z predaja spoločného majetku (pred zánikom BSM v rokoch 2002 až 2008), ktoré

boli zase naopak podľa žalovaného počas manželstva spotrebované, a ktorého výšku žalobkyňa počas
konania viackrát menila, do 3 rokov od zániku BSM v návrhu neustálila a túto položku do konkrétneho
návrhu na rozhodnutie súdu o prikázaní tejto časti BSM do vlastníctva niektorej zo strán sporu napokon
ani vôbec neuviedla (a preto sa ňou súd napokon vo svojom konečnom rozhodnutí ani nezaoberal), súd(aj vzhľadom na absenciu odôvodnenia práve rokmi 2002-2008 rozsiahle stanovenej celkovej spätnej
dĺžky tohto obdobia pred zánikom manželstva, ako aj s tým súvisiaci nedostatok ustálenia konkrétnych
skutkových tvrdení ktoré by mohli byť predmetom konkrétneho dokazovania a rozhodnutia), poukazuje

na to, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 22 Cdo 14/2006 „Zo sporu o vyporiadanie spoločného
majetku manželov nemožno robiť spor, v ktorom by sa súd zaoberal vzájomným vyúčtovaním celého
spotrebného spoločenstva manželov (porovnaj Komentář k občanskému zákoníku, Praha Panorama
1987, díl I. str. 534)“. Pri tak dlhom období a s tým súvisiacom obrovskom objeme položiek príjmov
a výdavkov podľa názoru súdu obvykle ani nemožno od strán sporu spravodlivo požadovať, aby všetky

takéto položky vedeli identifikovať a vyjadriť sa k nim, čo má svoj odraz aj v konštantne zdôrazňovaných
rovnakých záveroch súdnej praxe, podľa ktorej „Zo sporu o vyporiadanie BSM nemožno robiť vyúčtovací
spor, v ktorom by sa dohľadávali jednotlivé výnosy a výdavky s ich účelovým určením spravidla bez
možnosti dospieť ku spoľahlivým záverom“ (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1192, sp. zn. 22 Cdo
1287/2014, a mnohé ďalšie).

45. V danom prípade nebolo sporné, že strany sporu boli manželmi od 13.7.1985, a že ich bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov bolo súdom právoplatne zrušené 29.11.2008. Nehnuteľnosti a hnuteľné veci,
ktoré niektorá zo strán sporu urobila ku dňu skončenia dokazovania (určite a zrozumiteľne) predmetom
vyporiadania, sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovanie súd zistil, že
všetky tieto veci nadobudli strany sporu ako manželia, či už spoločne alebo niektorým z manželov,

počas trvania manželstva, teda v zmysle ust. § 143 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Akcie spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED v počte 1000 ks boli síce zaregistrované na meno
správcov (pána Q. R. a R. R.), z vykonaného dokazovania (tak ako je to bolo uvedené v bodoch 19. až
25. odôvodnenia pôvodného rozsudku, čo sa súd prvej inštancie sa pokúsil vo svojich úvahách bližšie
vysvetliť či doplniť v bode 23. až 30. tohto odôvodnenia) však vyplynulo, že skutočným vlastníkom

akcií spoločnosti ROSE WELT TRADE LIMITED v zmysle ust. § 123 OZ, ktorý (najneskôr od 19.9.2002
minimálne až do času miestoprísažného vyhlásenia pána Q. R., teda počas trvania BSM strán sporu
a aj po jeho skončení) mal právo mať spomínané akcie tejto spoločnosti bezodkladne zaregistrované na
svoje vlastné meno, bol žalovaný, a tieto akcie tak do BSM strán sporu nepochybne patria.

46. Z vyjadrení strán sporu a podanej žaloby ďalej vyplýva, že ku komplexnému vyporiadaniu ich BSM
dohodou a ani nevyvrátiteľnou zákonnou domnienkou (márnym uplynutím lehoty podľa § 149 ods. 4
OZ – keďže návrh na jeho súdne vyporiadanie bol podaný ešte pred uplynutím troch rokov od jeho
zániku) nedošlo, a preto sú tieto veci ku dňu rozhodnutia súdu stále v režime ich bezpodielového
spoluvlastníctva. V tejto súvislosti totiž súd pripomína, že „Občiansky zákonník nemá ustanovenia

o tom, podľa akých zákonných ustanovení sa riadia vzťahy manželov ohľadom vecí, ktoré patria do ich
bezpodielového spoluvlastníctva, najmä správa tohto majetku, v období, keď toto spoluvlastníctvo síce
už zaniklo, kedy však ešte nebolo vykonané jeho vyporiadanie. Je preto nutné v zmysle ustanovenia
§ 496 o.z. (teraz § 853 ods. 1 OZ), vychádzať z ustanovení občianskeho zákonníka, ktoré upravujú
vzťahy svojim obsahom a účelom im najbližšie. Prax súdov vychádza správne z toho, že takýmito

najbližšími ustanoveniami sú ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a z týchto
ustanovení analogicky vychádzajú“ (porovnaj R 42/1972, K výkladu ustanovení občanského zákoníku
o bezpodílovém spoluvlastnictví manželů).

47. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie následne v zmysle ust. § 150 OZ pri vyporiadavaní

opätovne vychádzal z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. Žalovaný síce dodatočne
(až po 10 rokoch od začatia súdneho konania) vyjadril stanovisko, že podiely oboch strán sporu
by nemali byť rovnaké, a to dokonca až v pomere 75% podielu v jeho prospech v pomere k 25%
podielu v prospech žalovanej (ktorého konkrétny výpočet vôbec nijako neodôvodnil), žiadne konkrétne
a závažné skutočnosti, ktoré by pritom ale mali vplyv na nadobúdanie alebo udržanie spoločného

majetku, resp. ktoré by svedčili o mimoriadnych okolnostiach a jeho mimoriadnych zásluhách, však
v konaní netvrdil a ani nepreukázal. Takýmito dôvodmi by pritom mohli byť obvykle iba skutočnosti
svedčiace o tom, že žalobkyňa permanentne, alebo aspoň pravidelne v závažnej miere, vzhľadom na
svoje možnosti a schopnosti, v čase nadobúdania spoločného majetku hrubo v rozpore so zákonom,
resp. so všeobecne vžitými predstavami (dobrými mravmi), zanedbávala nadobúdanie a udržanie

spoločných vecí, či starostlivosť o deti alebo obstarávanie spoločnej domácnosti, ktorá sa tomuto
v zmysle ust. § 150 OZ kladie na roveň, resp. o nejakom žalobcovom mimoriadnom úsilí, ktoré však
v konaní nijako konkrétne tvrdené a ani preukázané neboli. Pokiaľ ide pritom o poukaz žalobcu na
to, že dosahoval počas trvania manželstva, a to najmä v období rokov 2001 – 2002 podstatne vyššípravidelný mesačný príjem ako žalobkyňa samotná, a že dôvod na disparitu podielov vzhliada aj v
príjmoch dosahovaných stranami sporu v rozmedzí rokov 2006 – 2008 (ktorých výšku pritom bližšie
nešpecifikoval), tak súd k tomu poukazuje jednak na to, že z týchto vyjadrení nie je zrejmé, či tento

zvýšený príjem nesúvisel práve so správou spoločného majetku, a tiež na to, že rozdiely v príjmoch
sú prítomné vo väčšine rodín, zákon s nimi však nespája nerovnosť ich podielov. Práve naopak,
s prihliadnutím na osobitosti muža a ženy, na často krát ich osobitné postavenie, možnosti a schopnosti,
na obvykle väčšiu osobnú starostlivosť ženy o deti (najmä v útlom veku) a na obstarávanie spoločnej
domácnosti, i solidárnu úlohu rodiny vzájomne si pomáhať tak, aby životná úroveň jej členov bola

približne rovnaká, zákon i súd vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú v zásade rovnaké.

48. Možno teda opätovne uzavrieť, že v danom prípade žiadne výnimočné a osobitne závažné
skutočnosti odôvodňujúce určenie iných než rovnakých podielov bývalých manželov v tomto konaní
riadne a včas tvrdené a ani zákonom stanoveným procesným postupom súdu zistené neboli. Pre úplnosť
pritom súd poukazuje aj na to, že v priebehu konania došlo medzi stranami podľa ich prednesov

dohodami k čiastkovému vyporiadaniu niektorých hodnôt ich predajom a rovnocenným rozdelením
výťažku, a nie je zrejmé, prečo by mal byť práve zostávajúci spoločný majetok podľa žalovaného
vyporiadaný inak. „Vo vzťahu k predchádzajúcej čiastočnej dohode o vyporiadaní treba neskôr prihliadať
na to, ako boli v dohode premietnuté zásady vyplývajúce z ust. § 150 OZ tak, aby kritériá uvedené
v tomto ustanovení neboli neodôvodnene použité nejednotne.“ (uznesenie NS SR z 12.8.2021, sp. zn.

5Cdo/169/2019).

49. Pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z toho, aby jednotlivé aktíva boli prikázané sporovým stranám
s prihliadnutím na nimi vyjadrené preferencie a predpoklady lepšieho využitia ich vlastníctva, keďže
rodinný dom sa nachádza na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a zároveň tak, aby

čiastka potrebná na vzájomné vyrovnanie bola súčasne čo najnižšia a jednotlivé časti majetku boli
prikázané najmä tomu kto ho po zániku BSM väčšinou doposiaľ užíval, nakladal s ním a mohol brať
z neho úžitky /keďže po zániku BSM dochádzalo aj k jeho zmenám, či už jeho opotrebovaním alebo
ďalšou transformáciou (prevodom akcií spoločnosti hotel B. E.. A. zo spoločnosti ROSE WELL TRADE
LIMITED na iné osoby)/ tak, aby boli ďalšie spory i prípadné ťažkosti so zápisom vlastníctva akcií

v registri cudzieho štátu (Cyperskej republiky) čo najviac eliminované.

50. Tento postup pritom primerane zodpovedá aj zásade ustálenej v súdnej praxi v konaniach
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, aby (najmä s ohľadom na dobu uplynutú
od rozvodu manželov či oddelené bývanie manželov) boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich

má či naposledy mal v držaní a u ktorého došlo k ich amortizácii. Tak judikoval aj Najvyšší súd ČR
v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 980/2003.

51. Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikázal 1000 ks akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE
LIMITED, ktorých hodnota (v ich stave ku dňu zániku BSM, keď táto spoločnosť bola jediným

akcionárom, a teda vlastnila všetky akcie spoločnosti Hotel B. E.. A.) bola v tomto konaní na základe
znaleckého posudku (voči obsahu ktorého strany ku skončeniu dokazovania nenamietali) ustálená na
sumu 906.900,- Eur, ďalej v šiřšom zmysle aj hodnotu súboru nehnuteľností označených ako pozemky
– obec M., ktorých hodnota bola v konaní stranami ustálená na 10.000,- Eur a ktoré žalovaný počas
konania za túto hodnotu podľa vlastných vyjadrení aj predal, a napokon aj zostávajúcu nehnuteľnosť

v katastrálnom území B. I. v širšom zmysle aj spolu s hodnotou ostatných nehnuteľností tvoriacich
predtým súbor nehnuteľností označených ako pozemky – B. I. a ocenených spolu na sumu 47.900,- Eur,
spolu teda majetok s prihliadnutím na všetky hodnoty v sume 964.800,- Eur.

52. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikázal ostatný majetok uvedený vo výrokovej časti tohto

rozsudku, a to v hodnote 240.000,- Eur ustálenej za byt – C. H. XX, ďalej v hodnote 400.000,- Eur
za rodinný dom – G. H. X, Prešov a v hodnote 12.000,- Eur za pozemok – časť F., A., spolu teda
v hodnote 652.000,- Eur, čo je o 312.800,- Eur menej než je hodnota spoločného majetku prikázaného
do výlučného vlastníctva žalovanému.

53. Vzhľadom na uvedené, vychádzajúc z rovnosti podielov bývalých manželov a s prihliadnutím k tomu,
že žalovaný bude mať zo spoločného majetok, ktorého hodnota je o 312.800,- Eur vyššia než hodnota
majetku prikázaného žalobkyni (z ktorého by jej mala patriť polovica), súd žalovanému na spravodlivé
vyrovnanie podielov strán sporu uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni polovicu rozdielu týchto súm vo výške156.400,- Eur tak, aby hodnoty ich vyporiadacích podielov boli rovnaké. V zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP
je lehota na plnenie spravidla tri dni od právoplatnosti rozsudku, vzhľadom na výšku sumy a nedostatok
zistení svedčiacich o tom, že by žalovaný s takouto sumou aktuálne disponoval však súd v tomto prípade

určil na splnenie lehotu 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, ktorú považoval za primeranú povahe
veci a tomu, aby mal žalovaný možnosť sa na úhradu tejto sumy (či už predajom časti svojho majetku,
zabezpečením úveru alebo inak) pripraviť.

54. O náhrade trov konania súd prvej inštancie opätovne rozhodoval podľa pomeru úspechu strán sporu

v zmysle § 255 ods. 2 CSP O.s.p. s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

55. Súd pripomína, že aj podľa výkladu z už vyššie citovaného rozboru Nejvyššího soudu ČSR
„pri rozhodovaní o nákladoch konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vychádzajú súdy napospol z ustanovení § 142 O.s.p. (pozn. súdu: teraz § 255 CSP). Túto prax treba
považovať za správnu. Pokiaľ súdy vidia procesný úspech alebo neúspech oboch manželov v tom, ako

veľkého podielu sa im zo spoločného majetku dostane, ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy
nie sú návrhom na vyporiadanie viazané pri zisťovaní rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva a pri
vykonaní vyporiadania“ (R 42/1972), a ani v tomto prípade nevidí zásadný dôvod na odklon od tohto
názoru.

56. Vo vzťahu k náhrade trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
(zahŕňajúcich aj trovy odvolacieho konania) súd vychádzal z toho, že strany sporu v konaní nepredniesli
od začiatku konania ustálené konkrétne návrhy na ich vyporiadanie (tak aby bolo možné podľa nich určiť
ich hodnotu a úspešnosť v tomto konaní), ani jedna zo strán nebola vo svojich návrhoch na úkor druhej
výrazne úspešnejšia, a nemožno teda uvažovať o ich prevažujúcom a určiteľnom pomere úspechu

a neúspechu v konaní, a keďže rozhodnutie vychádza z toho, že ich podiely sú rovnaké, i s prihliadnutím
na to, že vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán, rozhodol tak, že žiadna zo strán na náhradu trov
konania nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.