Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/102/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010046
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6723010046.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.

a sudcov JUDr. Štefana Nováka, A. a B. C. D., E., C., v trestnej veci obžalovaného F. G., pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom
dňa 18. júna 2024 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 2T/8/2023 zo dňa 28. júna 2023, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 2T/8/2023 zo dňa 28. 06. 2023 vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám

odsudzuje

obžalovaného F. G., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom I. XXX, J.,

podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, ods. 5, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
e), § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke po dobu 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/48/2023 zo dňa 27. 04. 2023, právoplatným dňa
10. 05. 2023, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov
v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/8/2023 zo dňa 28. 06. 2023 bol obžalovaný F. G. uznaný
za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, žedňa 21. 09. 2022 si na doposiaľ nezistenom mieste od doposiaľ nezistenej osoby zadovážil a následne
pri sebe na rôznych miestach v meste Detva, okres H., bez povolenia prechovával presnejšie nezistené
množstvo kryštalickej látky metamfetamín (pervitín), pričom z takto zadováženej látky jej časť o presne

nezistenej hmotnosti dňa 22. 09. 2022 v čase približne o 11.02 h v meste Detva, na križovatke ulíc K. L.
I., okres H., odovzdal osobe M. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., O. XXX/XX, pričom zvyšnú časť
tejto látky o celkovej hmotnosti 7,178 g s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 58,3 %
hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 71 bežným jednotlivým dávkam drogy, spôsobilým
po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta) následne prechovával pri sebe v plastovom

vrecku v priestoroch OMV Volkswagen Golf, EČV: H., v ktorom sa v tom čase nachádzal na zadnom
sedadle vpravo a to až do presne nezisteného času dňa 22. 09. 2022, kedy túto látku po vystúpení z
vozidla odhodil na zem v blízkosti uvedeného vozidla, kde táto bola následne zaistená pri vykonanej
obhliadke miesta nálezu dňa 22. 09. 2022 o 14.30 h, pričom metamfetamín podlieha ustanoveniam
Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch a je zaradený v
II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2,
ods. 5, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2, § 46 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 6 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa§61ods.1,ods.2Trestnéhozákonasúduložilobžalovanémutrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke po dobu 20 mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/48/2023 zo dňa 27. 04. 2023, právoplatným dňa 10. 05. 2023, ktorým
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, ktoré
neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým, že obžaloba nedokázala
žiadnym relevantným spôsobom vysvetliť zmenu jeho obhajoby, kedy pri svojom prvom výsluchu (ako
zadržaný podozrivý) popieral spáchanie skutku a popisoval skutok zhodne s svedkyňou I. C. (že drogy

nepatrili jemu, ale N. N.). Naopak, zmena jeho postoja bola detailne vysvetlená pri jeho výpovedi
na hlavnom pojednávaní, pričom toto zdôvodnenie logicky zapadá do priebehu vyšetrovania (a jeho
postoja v tomto štádiu konania). Až následne po tom, ako absolvoval verejné zasadnutie o trvaní
väzby po podaní obžaloby, kedy bol opätovne ponechaný vo väzbe pochopil, že vyjadrenia a sľuby
vyšetrovateľov, že keď sa prizná, pôjde na náramok domov, neplatia. Poukázal na skutočnosť, že sa

k spáchaniu skutku nepriznával od začiatku trestného stíhania (od môjho zadržania), avšak k jeho
priznaniu (prevzatiu zodpovednosti za uvedený skutok) došlo pod ťarchou okolností, ktoré nastali po
zadržaní všetkých osôb, vrátane jeho partnerky I. C.. Počas noci z 22. 09. na 23. 09. v cele predbežného
zadržania ho policajti v pravidelných intervaloch budili a viackrát vypočúvali. V rámci tohto času mu bolo
uvádzané, že v prípade, ak sa nenájde konkrétny vinník, budú všetky zadržané osoby (vrátane jeho

partnerky I. C.) vzaté do väzby a bude voči nim vznesené obvinenie. Jeho partnerka bola v tom čase
v podmienke, z čoho mal reálne obavy, že môže mať vážnejšie trestnoprávne následky. Pár týždňov
pred týmto incidentom jej otec spáchal samovraždu a nachádzala sa v ťažkej životnej situácii. V tejto
súvislosti mu bolo oznámené, že v prípade, ak sa prizná, I. bude z toho vonku a on dostane buď
podmienku, alebo trest domáceho väzenia a budú môcť byť spolu do niekoľkých mesiacov. Ďalej uviedol,

že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR obsah priznania možno považovať za vierohodný
iba vtedy, ak je možné túto vierohodnosť preukázať ďalšími vierohodnými dôkazmi. Priznanie musí
byť podporené aj inými dôkazmi, ktoré toto priznanie potvrdzujú (v tomto trestnom konaní neexistuje
jediný dôkaz, ktorý by ho usvedčoval zo spáchania trestného činu). Priznaniu musí zodpovedať aj
celková dôkazná situácia. Priznanie obvineného nemožno považovať za dôkaz takej „sily“, ktorý by v

zásade úplne „zatienil“ napríklad objektívne verifikované skutočnosti preukazujúce nevinu obvineného.
Skutočnosť, že sa k skutku (v záujme chrániť svoju partnerku pred väzobným stíhaním) nepravdivo
priznal a následne po podaní obžaloby (keď pochopil, že prísľuby orgánov činných v trestnom konaní
neplatia) toto priznanie odvolal, nie je vôbec ojedinelá situácia, čo podporil aj citáciou niektorých článkovautorov z odboru psychológia. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje založenie jeho odsúdenia výlučne
na jeho predchádzajúcom priznaní a výpovedi po vznesení obvinenia, ignorujúc objektívnu dôkaznú
situáciu (kedy neexistuje žiadny priamy ani nepriamy dôkaz o tom, že sa mal dopustiť trestného činu,

ktorý mu je kladený za vinu), za neoprávnený zásah do jeho práv ako obžalovaného na spravodlivý
súdny proces. V ďalšej časti odvolania poukázal na to, že pervitín, ktorý bol zaistený pri aute nebol
jeho, na zaistenom sáčku neboli nájdené stopy jeho DNA, ani na ňom neboli zistené jeho odtlačky
prstov. Poukázal na výpovede jednotlivých svedkov a uzavrel, že žiadny z nich neuviedol, že mal
prechovávať omamné látky, keď podľa jeho názoru osoby C., E. a N. preukázateľne požívali omamné a

psychotropné látky, ktoré boli zaistené v predmetný deň a to tie, ktorými disponovali ešte predtým, ako
prišli vyzdvihnúť jeho a priateľku I.. Zaistený sáčok s bielou kryštalickou látkou patril práve N. N., ktorému
boli pri osobnej prehliadke zaistené injekčné striekačky s prítomnosťou stôp metamfetamínu. Jediným
možným vysvetlením, prečo mal pri sebe injekčné striekačky, je skutočnosť, že súčasne mal pri sebe
aj psychotropné a omamné látky, ktoré boli neskôr zaistené pri motorovom vozidle. Záverom uviedol,
že obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu, ale vina mu musí byť dokázaná, a to spôsobom

nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. Ak nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z alternatív skutkového
stavu zodpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady in dubio pro reo zvoliť alternatívu pre
obžalovaného najpriaznivejšiu. Na základe uvedeného preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods.
1 písm. a), b), d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
vo veci sám rozhodol tak, že ho oslobodí spod obžaloby.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie dňa 18. 06. 2024 v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku
v neprítomnosti obžalovaného, pretože upovedomenie o verejnom zasadnutí mu bolo doručené riadne
a včas, pričom svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil a zároveň bol pred konaním verejného
zasadnutia osobne poučený, že ak sa ho nezúčastní, môže byť vykonané a rozhodnuté v jeho

neprítomnosti.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za
zákonný a správny, preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného sa na verejnom zasadnutí pridržal písomného odôvodnenia podaného odvolania
a navrhol, aby mu krajský súd vyhovel. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že vina obžalovaného bola
preukázaná, požiadal, aby pri rozhodovaní zobral do úvahy aj novelu Trestného zákona, ktorá zmierňuje
tresty za prejednávanú trestnú činnosť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací

súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného
je z časti dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal

dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke

viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom
prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny,
ako aj vo vzťahu k otázke trestu. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku, s ktorým sa v otázke viny v plnej miere stotožnil.Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na obhajobné námietky obžalovaného
krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 3 Trestného zákona nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti. Z dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní možno spoľahlivo zistiť, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako
bol ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Krajský súd v tejto súvislosti len pripomína, že obžalovaný sa ku spáchaniu skutku priznal v prípravnom
konaní, hoci svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní zmenil, neskôr popieral spáchanie skutku, a to
s odôvodnením, ktoré je uvedené vyššie. Ani krajský súd však takéto zdôvodnenie zmeny výpovede
nepovažuje za vierohodné, a to s poukazom na skutočnosť, že už v prípravnom konaní, keď ešte
nebola ustálená koncentrácia a množstvo psychotropnej látky v zaistenom sáčku presne vedel uviesť,
aké množstvo tejto látky sa v ňom nachádzalo, čo bolo neskôr aj potvrdené znaleckým dokazovaním.

Obžalovaný mal údajne vinu za spáchaný skutok vziať na seba kvôli svojej partnerke, svedkyni
I. C., ktorá však v prípadnom konaní neuvádzala žiadne skutočnosti, ktoré by mali obžalovaného
zbavovať viny za spáchaný skutok. Až na hlavnom pojednávaní vypovedala v zhode so zmenenou
výpoveďou obžalovaného, a to po tom, ako sám potvrdil, že po prepustení z väzby sa spolu rozprávali
o prejednávanej veci. Taktiež z kamerového záznamu, ktorý bol oboznámený na hlavnom pojednávaní,

je zrejmé, že to bol práve obžalovaný, ktorý mal pri sebe sáčok, ktorý bol neskôr zaistený a boli v ňom
zistené psychotropné látky, manipuloval s ním a následne ho v motorovom vozidle podával svedkovi M.
N., ktorý túto skutočnosť v rámci svojej výpovede potvrdil. A napokon, bol to práve obžalovaný a jeho
partnerka I. C., u ktorých bola znaleckým dokazovaním zistená najvyššie koncentrácia metamfetamínu
v krvi a moči spomedzi všetkých osôb, ktoré sa nachádzali na mieste činu.

Záverom vo vzťahu k výroku o vine je potrebné uviesť, že v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval
pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, tzn. že ich hodnotil podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd podľa § 321

ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho
presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim výsledkom, čo však nebol tento
prejednávaný prípad. V tomto prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu
v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Krajský súd sa preto stotožnil s názorom okresného súdu, že
v posudzovanej veci nejde o žiadnu pochybnosť, ale o rozumnú istotu, že obžalovaný F. G. žalovaný

skutok spáchal tak, ako bol ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. V trestnom konaní platia
zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa
nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný
poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej
skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2

ods. 12 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Námietky obžalovaného k obsahu a rozsahu vlastnej
úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom,

ktorý nezodpovedá predstavám obžalovaného, svojim obsahom potom nenapĺňa žiadny odvolací dôvod
podľa § 321 Trestného poriadku. Všetky vykonané dôkazy totiž tvoria uzavretú reťaz logicky na seba
nadväzujúcich priamych, ako aj nepriamych dôkazov, po vyhodnotení ktorých nie je možné prijať iný
logický a právny záver, než ten, že vina obžalovaného bola preukázaná.

Možno teda konštatovať, že okresný súd vykonal všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, tieto správne
a zákonným spôsobom vyhodnotil, a dospel tak k správnym skutkovým a právnym záverom. V
prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s
inýmdoúvahyprichádzajúcimvýsledkom,akotietodôkazyhodnotilsúdprvéhostupňa.Odvolateľtaktiež
namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie

dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súdneporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.

Čo sa týka výrokov o treste, krajský súd na úvod konštatuje, že v rámci požiadavky primeranosti trestu
zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom
v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba
páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť

a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni
mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona pre jeho
aplikovateľnosť v konkrétnom prípade nevyžaduje priznanie páchateľa ku spáchaniu trestného činu,
ani jeho postoj k prejednávanej veci. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať
iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Po
zohľadnení všetkých okolností prípadu, najmä však aj s poukazom na novelu Trestného zákona,

ktorá však v čase rozhodovania krajského súdu ešte nenadobudla účinnosť, avšak je zrejmý zámer
zákonodarcu v budúcnosti postihovať páchateľov drogových trestných činov, dospel krajský súd
k záveru, že trest uložený okresným súdom vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov je neprimerane prísny
(hoci bol uložený na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby). Preto krajský súd zrušil
výrok o treste a sám uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, a to za

použitia mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 Trestného zákona. Takto uložený trest je potom
podľa názoru krajského súdu zákonný a spravodlivý, a zároveň postačujúci pre ochranu spoločnosti,
nápravu páchateľa, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie, pričom dostatočne zabezpečí
prevýchovu obžalovaného a zároveň takýto trest postihuje len obžalovaného.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, krajský súd ho na výkon
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň krajský súd zrušil výrok o treste v zmysle § 42 ods. 2 Trestného poriadku z trestného rozkazu

Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/48/2023 zo dňa 27. 04. 2023, keďže mu bol ukladaný súhrnný trest
a zároveň v súlade s týmto ustanovením prevzal aj výrok o treste zákazu činnosti.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného
poriadku po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste sám vo veci rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného

poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.