Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124261851
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6124261851.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Stanislavy Salajovej, v spore žalobcu A.
B., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému A. A. E.,
narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XXXX/XX, XXX XX D., o žalobe na obnovu konania,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/27/2024 z 15. apríla

2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu o p r a v u j e v záhlaví tak, že dátum narodenia žalovaného správne
znie: „07. 08. 1961“.

II. Uznesenie okresného súdu v znení opravy p o t v r d z u j e.

III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu žalobcu na obnovu konania, zamietol tiež jeho návrh na
odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Up/1653/2023 zo
dňa 04. 01. 2024 a žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Súd prvej inštancie považoval žalobcom podanú žalobu na obnovu konania smerujúcu proti
právoplatnému platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Up/1653/2023 zo dňa
04. 01. 2024 za zjavne nedôvodnú a preto ju odmietol podľa § 413 ods. 1 písm. e) Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Pokiaľ sa totiž žalobca domáhal obnovy konania sp. zn. 28Up/1653/2023
poukazujúc na dôvod obnovy podľa § 397 písm. a) CSP, naplnenie tohto dôvodu je viazané na

skutočnosť, že ten, kto podal žalobu na obnovu konania nemal podiel na tom, že sa v pôvodnom
konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy a v prejednávanej veci si toto zavinil sám
žalobca, ktorý proti vydanému platobnému rozkazu nepodal odpor. Síce podľa prvoinštančného súdu
je žalobca osobou s trvalo nepriaznivým zdravotným stavom, ale predložené listinné dôkazy (lekárske
správy) nepreukázali, že práve počas plynutia lehoty na podanie odporu došlo na jeho strane k náhlemu
zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý by mu znemožňoval podanie odporu. Vo vzťahu k žalobcom

uvádzanému dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. b) CSP súd prvej inštancie konštatoval, že
musí ísť o dôkazy, ktoré strana navrhla alebo predložila v pôvodnom konaní, avšak kvôli objektívnym
prekážkam ich nebolo možné vykonať, pričom v prejednávanom prípade žalobca v pôvodnom konaní
žiadne takéto dôkazy vykonať nenavrhol. Súd prvej inštancie vzhľadom na odmietnutie žaloby na
obnovu konania zamietol s odkazom na § 412 ods. 1 CSP ako nedôvodný aj návrh žalobcu na
odklad vykonateľnosti platobného rozkazu zo dňa 04. 01. 2024 dodávajúc, že žaloba na obnova

konania ako mimoriadny opravný prostriedok nemôže nahradiť nečinnosť strán, ktoré opomenú, resp.
nevyužijú riadne opravné prostriedky proti rozhodnutiu, ktoré nebolo vydané v súlade s ich predstavamia teda pokiaľ žalobca nevyužil riadne opravné prostriedky, nebolo to možné napraviť, resp. dosiahnuť
zmenu pôvodného rozhodnutia prostredníctvom obnovy konania. O náhrade trov konania rozhodol
prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a nakoľko žalovanému účasťou v konaní žiadne trovy

nevznikli, ich náhradu mu nepriznal.

3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie
zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca súdu prvej
inštancie vytýkal, že rozhodnutie riadne neodôvodnil, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces.

Uznesenie je podľa neho nepresvedčivé a nepreskúmateľné, lebo nereaguje na jeho námietky týkajúce
sa prekážky už právoplatne rozhodnutej veci sp. zn. EX 1718/17, litispendencie, nesplnenia podmienok
na vydanie platobného rozkazu a toho, že mu žalovaný dlhoval peniaze. Žalobca zopakoval, že v čase
doručenia platobného rozkazu nebol v takom zdravotnom stave, ktorý by mu umožňoval podať odpor
proti platobnému rozkazu, čo podľa neho dokazuje lekárske potvrdenie zo dňa 14. 03. 2024, v ktorom
je uvedené, že zdravotný stav mu nedovoľoval zúčastniť sa úradných úkonov bez ohrozenia zdravia.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP

a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho
vecnej správnosti. Odvolací súd však zistil, že prvoinštančný súd v záhlaví napadnutého rozhodnutia
uviedol zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v uvedení chybného dátumu narodenia žalovaného 17. 08.
1961. Správnym dátumom narodenia žalovaného je deň 07. 08. 1961 a preto odvolací súd postupom
podľa § 224 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP tento nedostatok opravil.

6. Inak ale odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, ktoré je jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so
všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá

odôvodnenia uznesenia uvedené v ust. § 236 CSP. V rozhodnutí súd prvej inštancie správne aplikoval
na vec sa vzťahujúce právne normy, ktoré taktiež správne vyložil a preto odvolanie žalobcu odvolací
súd nepovažoval za dôvodné.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza odvolací súd nasledovné:

8. Podstatou odvolania žalobcu bola námietka, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý
proces tým, že rozhodnutie zákonu zodpovedajúcim spôsobom neodôvodnil. Odvolací súd k tomu
uvádza, že preskúmateľnosť uznesenia je zabezpečovaná tým, že ustanovenie § 236 CSP určuje ako
jednu z náležitostí uznesenia „stručné odôvodnenie“ a to, čo má odôvodnenie uznesenia obsahovať

zasa stanovuje § 220 ods. 2 CSP pojednávajúci o odôvodnení rozsudku. Tento je ale primerane (podľa
§ 234 ods. 2 CSP) použiteľným aj na postup pri odôvodnení uznesenia a treba zdôrazniť, že pokiaľ
ust. § 220 ods. 1 CSP hovorí, že rozsudok musí obsahovať (okrem iného) odôvodnenie, tak podľa
ustanovenia § 236 CSP postačuje len „stručné odôvodnenie“ uznesenia. Odvolací súd prihliadajúc na
uvedené a „primerane“ aplikujúc ust. § 220 ods. 2 CSP konštatuje, že prvoinštančný súd svoje uznesenie

adekvátne v dostatočnom, zákonu zodpovedajúcom rozsahu zdôvodnil. Súd prvej inštancie uviedol,
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, uviedol ako po právnej stránke posúdil žalobcom podanú
žalobu na obnovu konania a tiež akým spôsobom aplikoval príslušné zákonné ustanovenia na zistený
stav veci. Súd prvej inštancie jasne vysvetlil svoje uvažovanie a v postačujúcom rozsahu zrozumiteľne
uviedol, prečo bola podaná žaloba na obnovu konania zjavne nedôvodnou – v prípade dôvodu obnovy

podľa § 397 písm. a) CSP preto, že žalobca si sám zavinil nemožnosť procesnej obrany v dôsledku
nepodaniaodporu,čosanedánahradiťpodanímžalobynaobnovukonaniaakomimoriadnymopravným
prostriedkom a v prípade dôvodu obnovy podľa § 397 písm. b) CSP preto, že žalobca (kvôli nepodaniu
odporu) žiadne dôkazy vykonať nenavrhol a nie je ich možné navrhovať vykonať až teraz. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia teda zodpovedá tomu, že strana sporu má v rámci práva na spravodlivý súdny

proces právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Uznesenie
prvoinštančného súdu toto spĺňa, takže odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že v tomto
smere bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.9. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že argumenty žalobcu ohľadne existencie prekážky už právoplatne
rozhodnutej veci, litispendencie, resp. nesplnenia podmienok na vydanie platobného rozkazu a toho,

že mu žalovaný dlhoval peniaze, nemali z hľadiska posúdenia naplnenia ním vymedzených dôvodov
obnovy konania podľa § 397 písm. a) a b) CSP žiaden právny význam. Tieto otázky by mali právnu
relevanciu v druhej fáze obnovy konania, ktorá nasleduje až potom, ako súd dospeje k záveru o splnení
podmienok povolenia obnovy konania. V prejednávanej veci tomu tak nebolo, zákonné dôvody na
povolenie obnovy konania neboli dané a preto uvedenými argumentami žalobcu sa prvoinštančný súd

nemusel zaoberať a teda ani k nim nemusel vo svojom rozhodnutí zaujímať žiadne stanovisko. Súd totiž
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania (porovnaj nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS
241/07 zo dňa 18. 09. 2008). Taktiež Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia
musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 01.

1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 05. 1997, Higgins
c. Francúzsko z 19. 02. 1998). Všetko toto prvoinštančný súd rešpektoval.

10. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní opakoval, že jeho nepriaznivý zdravotný stav mu neumožňoval
podanie odporu proti platobnému rozkazu, odvolací súd sa stotožňuje s prvoinštančným súdom v tom,
že predložené lekárske správy nepreukazujú takú zdravotnú indispozíciu žalobcu, ktorá by mu v čase
plynutia lehoty na podanie odporu bránila urobiť tento procesný úkon. Odvolací súd poukazuje na to,
že toto tvrdenie žalobcu by mohlo mať právny význam z hľadiska posúdenia splnenia dôvodov na

odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu podľa § 122 CSP, ale ani v prípade jeho preukázania
nebolo spôsobilé založiť naplnenie dôvodov obnovy konania podľa § 397 písm. a) a b) CSP. Súd prvej
inštancie totiž správne vo svojom rozhodnutí zadefinoval, že ust. § 397 písm. a) CSP sa vzťahuje na
prípady, kedy rozhodnutia, skutočnosti alebo dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali a
strana z procesného hľadiska nezavinila, že súd sa s nimi nemohol oboznámiť, t. j. spravidla pôjde o

prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela a nemohla vedieť ani pri náležitej
starostlivosti či obozretnosti. Ust. § 397 písm. b) CSP na rozdiel od dôvodov obnovy konania podľa
§ 397 písm. a) CSP rieši situácie, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť, t. j. riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz
nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Z uvedeného je tak podľa odvolacieho súdu zrejmé, že

aj keby žalobca preukázal nemožnosť podania odporu zapríčinenú jeho zdravotným stavom, nič by
táto skutočnosť nemenila na fakte, že žalobca o existencii príslušných skutočností a dôkazov v čase
pôvodného konania vedel, ale ich neoznačil kvôli nepodaniu odporu (§ 397 písm. a) CSP), resp., že
v pôvodnom konaní nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú (§ 397 písm. b) CSP).

11. Pre úplnosť a ešte nad rámec už uvedených dôvodov zakladajúcich správnosť napadnutého
rozhodnutia odvolací súd dodáva, že pri rozhodnutí formou platobného rozkazu podľa § 265 ods. 1
CSP nie je vykonanie dokazovania predpokladom jeho vydania a z toho plynie logický záver, že pri
platobnom rozkaze ani neprichádza do úvahy použitie dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. b)
CSP a ani poukaz na (nové) dôkazy podľa § 397 písm. a) CSP. Inými slovami, žalobu na obnovu konania

smerujúcu proti platobnému rozkazu nemožno úspešne založiť na dôvode obnovy konania podľa § 397
písm. b) CSP, resp. na dôvode obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP spočívajúcom v tvrdení,
že neúspešná strana nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní určité dôkazy. Dokazovanie
sa totiž v pôvodnom konaní vôbec nevykonávalo. A pokiaľ ide o platobný rozkaz a dôvod obnovy
konania podľa § 397 písm. a) CSP založený na tvrdení, že neúspešná strana sporu bez svojej viny

nemohla v pôvodnom konaní uplatniť určité skutočnosti alebo rozhodnutia, podľa odvolacieho súdu by
tieto mohli byť dôvodom obnovy konania len pokiaľ by mohli viesť k záveru, že neboli splnené podmienky
pre rozhodnutie platobným rozkazom podľa § 265 ods. 1 CSP, pričom v prejednávanej veci z tvrdení
žalobcu také skutočnosti nevyplynuli. Ním označené exekučné konanie sp. zn. 57Er/2967/2017 ako
konanie vykonávacie totiž nemohlo predstavovať právoplatne rozhodnutú vec (a tým prekážku podľa

§ 230 CSP) vo vzťahu k tzv. základnému (sporovému) konaniu iniciovanému žalovaným pod sp. zn.
28Up/1653/2023, vo vzťahu ku ktorému konaniu nemohlo ísť ani o prekážku už prv začatého konania (§
159 CSP) predstavujúceho teraz vedené konanie sp. zn. B2-26C/15/2018, ktoré žalovaný inicioval nie
proti žalobcovi ale jeho matke, t. j. ani v jednom prípade nejde o tú istú vec (v prvom prípade z hľadiskapredmetu konania a v druhom z hľadiska subjektov), čo je základným predpokladom tak prekážky res
iudicatae, ako aj prekážky litispendencie.

12. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP odmietol žalobu
žalobcu na obnovu konania, správnym bol aj jeho záver, že preto nebolo dôvodné povoľovať podľa §
412 ods. 1 CSP odklad vykonateľnosti napadnutého platobného rozkazu.

13. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie (v znení jeho opravy) potvrdil, a to vrátane závislého výroku

o trovách konania, ohľadne ktorého žalobca neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu.

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by
teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že

by žalovanému v odvolacom konaní nejaké konkrétne trovy vznikli (k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril),
odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.