Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201224
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1022201224.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej
(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): S & B Enhanced Finance, a.s., so Panská 9, 811 01 Bratislava,
IČO: 36 865 702, právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, so sídlom:

Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka, v
konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/208/2022-116
z 27. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
1. Správnou žalobou opomenutého účastníka sa žalobca domáhal doručenia rozhodnutia Bankovej
rady Národnej banky Slovenska (ďalej aj ako len „BR NBS“) č. sp.: NBS1-000-061-006, č. z.:
100-000-293-318 z 21. júna 2021 (ďalej aj ako len „druhostupňové rozhodnutie“) a tiež rozhodnutia
Národnej banky Slovenska (ďalej aj ako len „NBS“), útvaru dohľadu nad finančným trhom č. sp.:
NBS1-000-053-337, č. z.: 100-000-283-209 z 19. apríla 2021 (ďalej aj ako len „prvostupňové

rozhodnutie“). Druhostupňovým rozhodnutím žalovaný podľa § 32 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o
dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 747/2004 Z. z.“) zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výroku I bod. 1 písm. a)
nasledovne:
„a) doplniť hodnotu investovaných aktív tak, že ich investuje minimálne vo výške a spôsobom súladným
so zmluvným záväzkom, ktorý zaväzuje účastníka konania investovať do hodnoty stavu poistných účtov

a ktorý vyplýva z poistných zmlúv, vrátane všeobecných poistných podmienok a štatútov vlastných
poistných fondov účastníka konania uzatvorených medzi účastníkom konania a jednotlivými klientmi ku
dňu vydania tohto rozhodnutia, a to
- v rozsahu 20 mil. eur (slovom dvadsať miliónov eur) najneskôr do 31. augusta 2021, a
- vo zvyšnom rozsahu najneskôr do 31. októbra 2021 a“.
a súčasne prvostupňové rozhodnutie v nezmenenej časti podľa § 32 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z.

potvrdil a rozklad účastníka konania (NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft,
NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a.s., ďalej iba „NOVIS“) smerujúci voči
potvrdzujúcej časti prvostupňového rozhodnutia zamietol.
2. Prvostupňovým rozhodnutím Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom, úsek
dohľadu a ochrany finančného spotrebiteľa, uzavrela, že spoločnosť NOVIS sa porušením ustanovenia
§ 23 ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 39/2015 Z. z.“) dopustila správneho deliktu,
za ktorý jej podľa ustanovenia § 139 ods. 11 zákona č. 39/2015 Z. z. uložila súbežne vo výroku I bod 1.písm. a) a b) opatrenie na odstránenie a nápravu zisteného nedostatku podľa ustanovenia § 139 ods.
1 písm. a) zákona č. 39/2015 Z. z., vo výroku I bod 2. povinnosť predkladať orgánu dohľadu osobitné
hlásenia podľa ustanovenia § 139 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2015 Z. z., a vo výroku II v súlade s

ustanovením § 25 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z. z vlastného podnetu zrušila rozhodnutie o vydaní
predbežného opatrenia zo dňa 09.09.2020, č. z.: 100-000-249-678, č. sp.: NBS1-000-053-337.
3. Žalobca v správnej žalobe dôvodil, že výška uloženej sankcie (opatrenia) je pre spoločnosť NOVIS
potenciálne likvidačná, a ako taká aj absolútne neprimeraná, resp. táto bude mať zásadné dopady na
žalobcu, resp. ostatných akcionárov spoločnosti NOVIS, ak by táto chcela napadnuté rozhodnutie bez

ďalšieho splniť. Ďalej uviedol, že predmetné rozhodnutia sa zásadným a podstatným spôsobom dotknú
majetkových práv žalobcu, ako aj iných akcionárov spoločnosti NOVIS, ktorí sa v súvisiacom konaní
žalovaného nenachádzali v pozícii účastníkov konania, kde by mohli uplatňovať svoje práva riadne
v konaní a mať tak možnosť ovplyvniť jeho výsledok a použiť prostriedky riadneho a mimoriadneho
prieskumu rozhodnutí. Sankcia, ktorá by mala smerovať výlučne proti spoločnosti NOVIS, tak v
skutočnosti smeruje voči omnoho širšiemu okruhu subjektov, ktorými sú žalobca a ostatní akcionári

spoločnosti NOVIS, ktorých práva, povinnosti a právom chránené záujmy, ako aj základné práva a
slobody sú dotknuté predmetnými rozhodnutiami bez toho, aby im žalovaný priznal procesné postavenie
účastníka konania, čo by im umožňovalo sa efektívne brániť, a to bez ohľadu na výsledok konania
s takto rozšíreným okruhom účastníkov. Na základe vyššie uvedeného mal žalobca za to, že bol
postupom žalovaného, v rozpore s princípmi správneho práva, a aplikovateľných záväzkov Slovenskej

republiky ukrátený na svojich právach a slobodách garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a
medzinárodnými zmluvami, a to tým, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa od začiatku konaní vedúcich
k vydaniu predmetných rozhodnutí.
4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením žalobu postupom podľa §
98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) odmietol, ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
5. Úvodom správny súd považoval za potrebné zdôrazniť, že žalobca v správnej žalobe odôvodňoval
svoje postavenie opomenutého účastníka konania tým, že je ako akcionár účastníka administratívneho
konania dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch.
6. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca nebol účastníkom predmetného

administratívneho konania. Preto v zmysle § 179 SSP overoval správnosť tvrdenia žalobcu, či mal byť
účastníkom administratívneho konania, pričom uzavrel, že so žalobcom sa v predmetnej veci nemalo
konať ako s účastníkom administratívneho konania. V tejto súvislosti dôvodil, že kto je účastníkom
konaniaouloženíopatreniananápravupodľazákonač.747/2004Z.z.aosobitnýchzákonovustanovuje
§ 15 ods. 1 citovaného zákona, v zmysle ktorého je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná

osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu. Žalobca v danej veci nebol
dohliadanýmsubjektomaniosobou,ktorejsamalouložiťopatrenienanápravu,pričomvsprávnejžalobe
ani netvrdil, že takýmto subjektom má byť. Žalobca teda nespĺňal podmienky definície opomenutého
účastníka ustanovené v § 179 SSP a preto nemal aktívnu procesnú legitimáciu na podanie správnej
žaloby opomenutého účastníka.

7. Záverom zopakoval, že okruh účastníkov daného administratívneho konania vymedzuje priamo
zákon, na základe ktorého žalovaný pri rozhodovaní postupoval a konal s účastníkom, ktorého za
účastníka označuje zákon. Zdôraznil, že označené rozhodnutia nesmerujú proti žalobcovi, ale boli
vydané v konaní, kde žalovaný rozhodoval o právach a povinnostiach spoločnosti NOVIS, teda subjektu
rozdielneho od žalobcu.

8. S poukazom na uvedené správny súd uzavrel, že správnu žalobu opomenutého účastníka podala
zjavne neoprávnená osoba. Preto ju postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol.
II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
9. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z
dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1

písm. g) SSP] a tiež, že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm.
f) SSP]. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na
ďalšie konanie.
10. Podľa sťažovateľa napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a arbitrárne.

Mal za to, že súd neprimerane prioritizoval zásadu hospodárnosti konania, ktorá sa premietla do značne
stručného odôvodnenia uznesenia. Súd bez individualizácie a zváženia výnimočných skutkových
okolnostílenkrátkoabezrešpektovaniaprincípuspravodlivostiaochranyindividuálnychprávokopíroval
právnu doktrínu judikovanú Najvyšším súdom Slovenskej republiky tak, aby mohol čo najrýchlejšie vecuzavrieťakovybavenú.SúdsanevysporiadalsozávažnosťousankcievkonaníprotispoločnostiNOVIS,
ktorej je sťažovateľ akcionárom, ani s dopadmi na jeho osobu, a čo takto významná sankcia znamená
pre jeho právo na prístup k súdu, a ani vo vzťahu k slobode jeho majetku.

11. Sťažovateľ namietal, že správny súd nevzal do úvahy tvrdené zásahy do základných práv a
slobôd garantovaných nielen Ústavou Slovenskej republiky, ale aj medzinárodnými zmluvami, ktorými
je Slovenská republika viazaná. Súd rovnako opomenul vo veci zvážiť akúkoľvek judikatúru z úrovne
Európskej únie, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP)“, ktoré majú podľa
sťažovateľa zásadný vplyv na otázku nastolenú žalobou opomenutého účastníka. Súd sa rovnako

opomenul vysporiadať s úpravou § 15 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z., a to najmä z pohľadu správnosti
tejto úpravy pri poukaze na všeobecné zásady správneho konania, ako aj na širšie ústavné princípy a
záväzky Slovenskej republiky na poli ochrany základných práv a slobôd.
12. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci sťažovateľ uviedol, že bol postupom NBS a BR
NBS v rozpore s princípmi správneho práva, a aplikovateľných záväzkov Slovenskej republiky ukrátený
na svojich právach a slobodách garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými

zmluvami, a to tým, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa od začiatku konaní vedúcich k vydaniu
predmetných rozhodnutí. Porušenie uvedených povinností orgánom verejnej správy (NBS a BR NBS) je
o to vypuklejšie, že ide o udelenie sankcie veľkej závažnosti, za porušenie základných zásad správneho
konania a princípov správneho trestania, a to i napriek tomu, že s touto skutočnosťou sa opomenul
vysporiadať zákonodarca v súvislosti s obmedzením sa na reštriktívnu definíciu okruhu účastníkov,

pričom príslušné správne orgány udržiavajú názor, že takáto reštriktívna definícia osobitného zákona
bola úmyslom zákonodarcu bez ohľadu na kontext, závažnosť sankcie a princípy dobrej a spravodlivej
správy.
13. Uviedol, že pri sankcii udelenej predmetnými rozhodnutiami je potrebné si uvedomiť, že nejde o
sankciu v podobe pokuty, ale v podobe nápravného opatrenia, ktorá obsahuje nariadenie povinnosti

spoločnosti NOVIS získať vo veľmi krátkom čase sumu približne 30 mil. EUR, pričom je celkom zjavné,
že spoločnosť NOVIS samostatne touto sumou nedisponuje, ani nemá predpoklady takou sumou
disponovať s tým, že udelenie tejto sankcie bude v konečnom dôsledku znášať sťažovateľ a ostatní
akcionári. Z uvedeného je potom v súlade s princípom dobrej verejnej správy nutné odvodiť zásah do
práv, povinností a právom chránených záujmov sťažovateľa, ako aj ostatných akcionárov a fakt, že

na realizáciu dobrej verejnej správy je nutné sťažovateľa a ostatných akcionárov pribrať za účastníkov
konaní vedúcich k vydaniu predmetných rozhodnutí.
14. Odkazujúc na čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sťažovateľ poukázal na to, že v
posudzovanom prípade ide práve o vylúčenie zo súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej
správy, ktorý sa týka základného práva vlastniť majetok a byť chránený pred nezákonnými zásahmi, a

to aj zo strany verejnej moci.
15. Tiež poukázal na to, že z rozhodovacej činnosti ESĽP vyplýva, že v prípade správneho trestania
je potrebné postupovať analogicky podľa princípov trestného práva vyjadrených v Trestnom zákone,
čo je potvrdené aj ustanovením § 195 SSP a v tejto súvislosti citoval ustanovenia § 34 ods. 2 a ods.
3 Trestného zákona, ktoré sa majú podľa názoru sťažovateľa uplatňovať aj vo vzťahu k spoločnosti

NOVIS, sťažovateľovi, ako jeho akcionárovi a generálne voči akcionárom spoločnosti NOVIS.
16. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Zastával názor, že správny súd
správne vyhodnotil, že sťažovateľ nenapĺňa definíciu ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z.
a z dôvodu absencie zákonného predpokladu (účastníka administratívneho konania) nie sú naplnené
zákonné predpoklady ustanovenia § 179 ods. 1 SSP, čo odôvodňuje správnosť záverov správneho súdu

uvedených v napadnutom uznesení. Teda sťažovateľ nie je a nebol aktívne procesne legitimovaný na
podanie žaloby.
III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
17. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší
správny súd“ alebo „kasačný súd“) dňa 12. septembra 2023.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je
prípustná(§439ods.1SSP),preskúmalnapadnutéuzneseniesprávnehosúdu(§453ods.2SSP)spolu
s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
19. Úlohou kasačného súdu bolo v medziach uplatnených sťažnostných bodov posúdiť či (i) napadnuté

uznesenie správneho súdu je dostatočne odôvodnené, konkrétne či správny súd poskytol relevantné
a zrozumiteľné odpovede na podstatné žalobné námietky a (ii) či sťažovateľovi svedčalo postavenie
účastníka konania vo veci dohľadu vykonaného Národnou bankou Slovenska voči spoločnosti NOVIS,
v postavení dohliadaného subjektu podľa § 12 a nasl. zákona č. 747/2004 Z. z.20. Vychádzajúc z § 139 ods. 1 a 2 SSP kasačný súd konštatuje, že povinnou náležitosťou nielen
rozsudku správneho súdu, ale aj uznesenia, je jeho odôvodnenie. Právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia (teda právo na poznanie dôvodov, pre ktoré správny súd rozhodol vo veci tak, ako rozhodol)

je jedným z čiastkových procesných práv obsiahnutých v práve na spravodlivý proces. Odôvodnenie
rozhodnutia správneho súdu nemusí byť rozsiahle a nepochybne by malo byť tiež primerané kvalite
a konkrétnosti námietok, ktoré účastník konania v podanej správnej žalobe vzniesol. Odôvodnenie
rozhodnutia správneho súdu však musí poskytovať odpovede na všetky otázky týkajúce sa kľúčového
právneho a skutkového posúdenia veci v nadväznosti na rozsah vymedzený správnou žalobou. Už

notorietou vo vzťahu k právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je, že účastník konania má právo na
odpoveď/odôvodnenielenvovzťahukpodstatnýmarelevantnýmokolnostiamprípadu.Pretoirelevantné
námietky účastníka konania nemusia byť v odôvodnení rozhodnutia správneho súdu posudzované (bod
34 rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sfk/133/2022 z 28. marca 2024).
21. Kasačný súd považoval za potrebné vyššie uvedené argumenty sťažovateľovi zvýrazniť, nakoľko
tak z obsahu správnej žaloby, ako aj z obsahu kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využijúc tento

špecifický druh správnej žaloby, ktorej jadrom je overenie, či konkrétnemu subjektu svedčalo alebo
nesvedčalo účastníctvo v označenom administratívnom konaní, venoval svoju pozornosť vecnej stránke
predmetnýchrozhodnutí,ktorépožadovaldoručiť,pravdepodobnezabudnúc,ževrámcisprávnejžaloby
opomenutého účastníka sa zákonnosť takýchto rozhodnutí neskúma. Preto nie je namieste vytknúť
správnemu súdu, že sa pri svojom rozhodovaní venoval výlučne otázke účastníctva sťažovateľa v

administratívnom konaní týkajúcom sa konania o výkone dohľadu spoločnosti NOVIS. Odôvodnenie
uznesenia správneho súdu je síce pomerne stručné, avšak pre kasačný súd dostačujúce vo vzťahu
k vyriešeniu kľúčovej otázky, a to či sťažovateľovi svedčalo alebo nesvedčalo postavenie účastníka
predmetného administratívneho konania. Z tohto pohľadu považoval kasačný súd napadnuté uznesenie
za dostatočne odôvodnené a sťažnostný bod sťažovateľa v tomto smere za nedôvodný.

22. Obrátiac sa k druhej otázke posudzovanej v tejto veci, a síce či bol sťažovateľ opomenutým
účastníkom v administratívnom konaní vedenom pred žalovaným a popísanom vyššie v tomto uznesení,
Najvyššísprávnysúduvádza,žeúčelomsprávnejžalobyopomenutéhoúčastníkajezabezpečiťochranu
práv a právom chránených záujmov tým osobám, s ktorými orgán verejnej správy v administratívnom
konaní nekonal ako s účastníkmi konania respektíve, ktorým nedoručil rozhodnutie alebo opatrenie,

hoci tak urobiť mal. Aktívnu legitimáciu na podanie takejto správnej žaloby má preto fyzická alebo
právnická osoba, ktorá spĺňa kumulatívne tieto podmienky : (i) ide o účastníka konania; (ii) orgán verejnej
správy s ňou nesprávne nekonal ako s účastníkom administratívneho konania (alebo jej nedoručil
rozhodnutie alebo opatrenie) a (iii) v administratívnom konaní orgán verejnej správy už vydal meritórne,
resp. konečné rozhodnutie alebo opatrenie.

23. Účastníkom administratívneho konania je ten, koho zákon za účastníka označuje, a to (i) vo vzťahu k
dotykunajehoprávach,právomchránenýchzáujmochalebopovinnostiach(napr.§14ods.1Správneho
poriadku); (ii) uvedením jeho právneho postavenia (napr. § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona) alebo (iii)
výslovným pomenovaním (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A., et el. Správny súdny
poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 884. ISBN 978-80-7400-678-4).

24. V práve posudzovanej veci je účastník predmetného administratívneho konania týkajúceho sa
uloženia opatrenia na nápravu určený priamo zákonom č. 747/2004 Z. z. a to v ustanovení § 15 ods. 1, v
zmysle ktorého je účastníkom konania o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu podľa
citovaného zákona alebo osobitných zákonov dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť
pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu. Sťažovateľ takýmto subjektom preukázateľne nie je.

25. V danej veci je naviac relevantná aj tá skutočnosť, že zákon č. 747/2004 Z. z. priamo v ustanovení
§ 12 vylučuje použitie všeobecných predpisov o správnom konaní (Správny poriadok), čo znamená
nemožnosť aplikácie ustanovenia § 14 Správneho poriadku, ktoré priznáva postavenie účastníka
konania aj tomu, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím
správneho orgánu priamo dotknuté, respektíve účastníkom konania je aj ten, kto takúto skutočnosť

tvrdí a to až do času, kým sa nepreukáže opak. Z uvedeného preto vyplýva, že sťažovateľova
argumentácia ohľadom dotyku predmetných rozhodnutí na jeho právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach je v kontexte vymedzenia účastníctva v konaní podľa zákona č. 757/2004 Z. z.
bezpredmetná.
26. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia

žalovaného by sa sťažovateľ mohol domáhať postavenia osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods.
2 písm. a) SSP, a tým si chrániť práva, ochrany ktorých sa domáhal podaním žaloby opomenutého
účastníka v práve posudzovanej veci.27. Rovnako na účely preukázania účastníctva sťažovateľa v predmetnom administratívnom konaní
nemôže obstáť ani jeho poukaz na generálnu klauzulu s negatívnou enumeráciou zakotvenou v čl. 46
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko, ako už bolo spomínané vyššie, v rámci správnej žaloby

opomenutého účastníka nie je predmetom súdneho prieskumu konkrétne rozhodnutie alebo opatrenie.
Rovnako sa v jej rámci neposudzuje dodržanie základných zásad trestného konania alebo ukladania
trestov. Preto odvolanie sa na ustanovenie § 195 SSP nie je namieste.
28. Jednoducho povedané, pre posúdenie dôvodnosti tak správnej žaloby, ako aj kasačnej sťažnosti je
výlučne podstatné vyriešenie otázky, či sťažovateľovi svedčalo alebo nesvedčalo účastníctvo v konaní,

v ktorom ako dohliadaný subjekt vystupovala spoločnosť NOVIS, a to z dôvodu, že je akcionárom tejto
spoločnosti a vydané rozhodnutia sa ho priamo dotýkajú v majetkovej sfére. Odpoveď na túto otázku je
daná v ustanovení § 15 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. Sťažovateľovi takéto postavenie jednoznačne
nesvedčalo. Preto pokiaľ správny súd žalobu ako podanú zjavne neoprávnenou osobou postupom podľa
§ 98 ods. 1 písm. e) SSP napadnutým uznesením odmietol, rozhodol vecne správne.
29. Záverom kasačný súd uvádza, že má zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že priamo

spoločnosť NOVIS sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného s tým, že v prvom
kole bola správna žaloba odmietnutá ako oneskorene podaná. Následne bolo uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č. k. 5S/239/2021-464 z 15. decembra 2021 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie
konanie Správnemu súdu v Bratislave (uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Stk/8/2022 z
18. augusta 2023). Správna žaloba opomenutého účastníka bola podaná dňa 31. augusta 2022, teda

po vydaní uznesenia Krajského súdu v Bratislave. Kasačný súd preto rozumie „pokusu“ sťažovateľa
podať správnu žalobu opomenutého účastníka a zvrátiť tak nemožnosť (v čase jej podania) meritórne
preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného.
IV. Záver
30. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je

nedôvodná a preto ju postupom podľa § 461 SSP zamietol.
31. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s §
167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný
a u žalovaného nezistil kasačný súd mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané
právo na náhradu trov konania.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.