Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100085
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100085.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca
spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej
veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava,
IČO: 31 820 174 , právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01
Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so

sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ PTM-BYTY,
s.r.o., so sídlom Závodská cesta 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 739 391, 2/ Obec Turie, so sídlom: Hlavná
214, 013 12 Turie, IČO: 00 648 060, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OOP3-2023/030674-002 zo dňa 13.12.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 09.02.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 09.02.2024 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/030674-002 zo dňa
13.12.2023, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu
Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP3-2022/030930-012 zo dňa 10.10.2022.
Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa ako príslušný orgán štátnej správy v zmysle

zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z.z.
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“), rozhodol podľa § 29 ods. 2 zákona EIA, na základe zámeru
k navrhovanej činnosti „Kvalitné bývanie v Turí“, ktorý predložil navrhovateľ PTM - BYTY, s.r.o., so sídlom

Závodská cesta 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 739 391 a po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní
navrhovanej činnosti podľa § 29 zákona EIA a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len
„správny poriadok“) v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že navrhovanú činnosť „Kvalitné bývanie
v Turí“, nachádzajúca sa na pozemkoch p.č. KN – C 947, 1564/7, 2487/1, 2, 3, 4, 5, 2488 k.ú. A. nebude
posudzovať v zmysle zákona EIA.

2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia (najmä prvostupňového)
hrozí závažná ujma a iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným poriadkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právnu zásadu právnej bdelosti
(„vigilantibusiurascriptasunt“), podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným,

starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnejspoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak
ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To
platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania

opravných prostriedkov“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf65/2011). Žalobca uviedol,
že konanie žalovaného voči nemu má znaky šikanózneho výkonu práva, keďže svojím postupom
žalovaný smeroval k ujme na procesných právach žalobcu. Žalobca dal taktiež správnemu súdu do
pozornosti, že pri ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady,
právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední, ako aj v

odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia
najmä princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je v prípade súdnej ochrany
nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 184 a nasl.
SSP. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi
stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v
ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom

realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Ďalej žalobca poukázal na to, že pri
priznávaní odkladného účinku správnej žalobe musí správny súd okrem vyššie uvedených skutočností
posudzovať princíp právnej istoty ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov,
ktorý znamená, že tieto rozhodnutia sa považujú za zákonné a správne, a to až do chvíle, keď sa
preukáže opak. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby v značnej miere prelamuje tieto princípy,

nakoľko postihuje samotné rozhodnutie správneho orgánu odkladom vykonateľnosti. V prípadoch
ak správne orgány rozhodujú vo všeobecnosti a nie vo vzťahu k životnému prostrediu, princíp je
uplatňovaný správne. Správne orgány však podľa vyjadrenia žalobcu zneužívajú princíp prezumpcie
správnosti, aby rozhodovali arbitrárne a nezákonne, spoliehajúc sa na správny orgán spôsobom, ktorý
im prisudzuje väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť,

že v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a
to prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Podľa vyjadrenia
žalobcu je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa
nenávratne nevylúčila ani jedna z menovaných možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil
druhému – v kontexte skutočností uvedených vyššie musí ustúpiť formalistický princíp zákonnosti oproti

princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia. S
poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný formalizmus má
žalobca za to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Ďalej
žalobca uviedol, že len ťažko je možné uvažovať o prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov,
ak žalované rozhodnutie sa právnym aspektom konania a odôvodnením z relevantných právnych

predpisov v skutočnosti ani nezaoberá. Taktiež žalobca poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR musí byť rozhodnutie správnych orgánov nie len zákonné, ale rozhodnutie sa ako
zákonné aj musí javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu splnené nebolo. Samotná citácia právnych
predpisov, bez kauzálneho nexusu, nie je správnou úvahou, ale naopak je len formalistickým imitovaním
zákonnostirozhodnutia.Pretožalobcatvrdil,žeprevažujepožiadavkanaaplikáciupredbežnejopatrnosti

podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední. Žalobca navyše poukázal na § 189 SSP, v
zmysle ktorého uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením
zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo
tie medzičasom odpadli. Žalobca preto tvrdil, že správny súd má priznať požiadavke ochrany životného
prostredia čo najväčšiu váhu. Ak totiž správny súd prizná odkladný účinok, tak sa tým nezmarí právo

žiadateľa (pozn. súdu: ďalšieho účastníka konania 1), ani realizácia zámeru, jeho právo bude len
suspendované, a to až do času rozhodnutia vo veci samej, alebo odpadnutia dôvodov, na základe
ktorých bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný
účinok, znamenalo by to v ponímaní žalobcu nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade
potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.

Žalobca preto žiadal, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok s prihliadnutím na
nasledovné záujmy životného prostredia, a to povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť
ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, postupmi
podľa zákona EIA, v súlade s účelom a cieľmi Smernice EIA eurokomformným spôsobom. Na záver
žalobca uviedol, že okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo

právo podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy SR na priaznivé životné prostredie.

3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 18.07.2024 a
navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k návrhu žalobcu priznať správnej žalobe odkladnýúčinok žalovaný poukázal na to, že žalobca nedostatočne konkretizoval hroziace následky, ktoré by
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mohli nastať a spôsobiť tak závažnú ujmu na životnom
prostredí, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nespĺňa zákonné

požiadavky v zmysle príslušných ustanovení SSP. K tomu žalovaný citoval uznesenie Krajského súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 23S/125/2019 zo dňa 06.08.2019: „Vychádzajúc z koncepcie SSP o odkladnom
účinku správnej žaloby je možné konštatovať, že pre priznanie týchto účinkov nestačí, aby existovala
potencialita akejsi hrozby. Hrozba pritom musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne
osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty,

na ktorom je budovaný právny štát. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné
rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách, a
toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím
vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako
celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre

mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP
slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na
životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom
dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm.
a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho

opodstatnenosť. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom
musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva,
že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.“

4. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku nevyjadrili.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým

tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred

správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.9. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny

súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre

mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V
tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného
účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti
podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto

„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie
odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie
dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba
závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom
celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti

odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí
byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej
osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo
v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym

orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje
najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku
krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

10. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že

okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp.
iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom
na skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa

bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03.03.2022,
podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh
na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu
dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode
týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny

dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí
aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať,
že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.

11. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených

v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.

12. Správny súd preto v danej veci skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP.
Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitý

výkon alebo právne následky rozhodnutia hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, avšak
nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, správny súd
uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétne)
závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonomnapadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie. Tvrdené dôvody
musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za
náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné

práve pre nedostatočnú konkrétnosť považovať poukaz žalobcu na princípy prevencie a predbežnej
opatrnosti. Správny súd ďalej podčiarkuje, že ustanovenie § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom
prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva
nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na
existujúce okolnosti predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.

13. Podľa názoru správneho súdu okrem nedostatočnej konkretizácie hrozby závažnej ujmy alebo
iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle zákonnej dikcie § 185 písm. a) SSP, v tvrdeniach
žalobcu, ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje aj vymedzenie
príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a všeobecne tvrdenou hrozbou
závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku. Konkrétnosť absentuje aj v ďalšej

argumentácii žalobcu, podľa ktorej ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by
to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo
k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.

14. Správny súd uvádza, že zamýšľané dôsledky, ktoré mienil žalobca dosiahnuť návrhom na priznanie

odkladnéhoúčinku,atoposúdenievplyvovrealizovanejčinnostizákonnýmprocesompodľa§17ods.2a
§ 18 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, postupmi podľa zákona EIA, v súlade s účelom a cieľmi
Smernice EIA, nemožno dosiahnuť priznaním odkladného účinku správnej žalobe, ale až prípadným
rozhodnutím správneho súdu vo veci samej. Tak ako žalobca formuloval hroziacu závažnú ujmu, keď
v podstate „iba“ namieta právne účinky napadnutého rozhodnutia ako také, neodôvodňuje priznanie

odkladného účinku správnej žalobe.

15. Keďže žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí tvrdený následok,
tedažeokamžitýmvýkonomnapadnutéhorozhodnutiahrozízávažnáujma,správnysúdnezistilzákonný
dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147

ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§
439 ods. 2 písm. e/ SSP).