Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sak/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200233
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci sťažovateľky (pôv. žalobkyne): M. L., nar. XX. R. XXXX, štátna
príslušnosť Iránska islamská republika, bytom R.. N. XXXX/XX, H. L., zastúpenej spoločnosťou GH
LEGAL, s.r.o., so sídlom Kazanská 12152/3, Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a
cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2021/042263-005 zo dňa 10. augusta 2021, o kasačnej
sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/113/2021-74 zo dňa 7. decembra

2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/113/2021-74
zo dňa 7. decembra 2022 mení tak že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2021/042263-005 zo
dňa 10. augusta 2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Sťažovateľke p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda ako prvostupňový správny orgán
(ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA8-41-011/2021-PC zo dňa
1. apríla 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol žalobkyni, štátnej príslušníčke Iránskej
islamskej republiky, žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky v zmysle § 54
ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „zákon č. 404/2011 Z. z.“) z dôvodu existencie podozrenia,

že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom prioritne namietala porušenie ústavou a dohovorom
(Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd) zaručované práva účastníka konania vyjadriť
sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Správny orgán mal účastníkovi konania (žalobkyni) a jej právnemu
zástupcovi v konaní sprístupniť stanovisko Slovenskej informačnej služby (SIS) k nahliadnutiu, aby

sa mohla k nemu vyjadriť. V predmetnej veci však nebolo umožnené oboznámenie sa s relevantným
podkladom žiadneho z rozhodnutí ani účastníkovi konania a ani len právnemu zástupcovi. To všetko
napriek tomu, že legitímny a proporcionálny dôvod na takýto postup neexistoval a najmä nebol
preukázaný a odôvodnený. Pokiaľ mal byť prístup k spisu obmedzený z dôvodu ochrany utajovanýchskutočností,jevrozporescieľomtohtoustanovenia,akoajsozásadouproporcionality,abytakýtopostup
bol obmedzený úplne, a to aj osobe, ktorá je bezpečnostne spoľahlivá, je oprávnená na oboznamovanie
sa s takýmito skutočnosťami, či dokonca advokátovi, ktorý navyše rovnako spĺňa tieto podmienky.

3. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2021/042263-005 zo dňa 10. augusta 2021 (ďalej aj
„preskúmavané rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie podľa
§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v platnom znení (ďalej aj
„Správny poriadok“).

4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že neuvádzanie podrobného odôvodnenia v
rozhodnutiach správneho orgánu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. je opodstatnené
predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. Informácie postupované policajnému
útvaru na účely vydania administratívnoprávneho rozhodnutia Slovenskou informačnou službou sú
informáciami získanými spravodajskou činnosťou a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom

č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 215/2004 Z. z.“). V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je
neutajovanou písomnosťou, by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe.
Správne orgány nemôžu v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho viedli
k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti a uvedie iba konštatovanie, že udelenie dlhodobého pobytu by

predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. V podstate sa jedná o snahu
zabrániť zverejňovaniu prameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých konkrétna osoba
predstavuje nebezpečie pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Ak by sa v odôvodnení uviedol opis
zisteného stavu, mohlo by dôjsť k odkrytiu zdroja poznatkov, samotnej masy poznatkov a spôsobu ich
získania, čím by sa mohlo zmariť konanie príslušných štátnych orgánov a vo všeobecnosti by mohlo

dôjsť aj k zverejneniu postupov používaných na odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať ústavné
zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky.

5.Žalovanýpreskúmanímpredmetnejinformáciezistil,žejedanýzákonnýdôvodnazamietnutiežiadosti
žalobkyne podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. V prípade žalobkyne vydala

SIS stanovisko, že nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko
je dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, a z uvedeného dôvodu správny
orgán, ako aj žalovaný postupovali v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v kontexte s ustanovením
osobitného zákona a uviedli v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu
na území Slovenskej republiky žalobkyni by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu.

6. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise
ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
Nakoľko v § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. je špeciálne (osobitne) upravený postup pri odôvodnení
rozhodnutia policajného útvaru o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt podľa

§ 54 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte
ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, má tento postup upravený v osobitnom
zákone (zákon č. 404/2011 Z. z.) prednosť pred postupom podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok).

7. Žalovaný poukazoval na to, že aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža/39-2010 zo
dňa 13.júla 2010 v prípade stretu záujmu súkromného so záujmom verejným (v prípade, že príslušný
správny orgán v konaní o žiadosti cudzinca o pobyt na území Slovenskej republiky vykoná v priebehu
konania úkon podľa § 80 ods. 11 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a bude zo SIS doručená
utajovaná písomnosť z ktorej bude zrejmé, že účastník konania (žalobca) predstavuje bezpečnostné

rizikopreSlovenskúrepubliku)postačí,aksprávnyorgánuvedievdôvodochrozhodnutiaibaskutočnosť,
že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky (s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 2 zákona
č. 48/2002 Z. z.), za predpokladu, že policajt, ktorý koná o pobyte je s konkrétnymi zisteniami SIS
dostatočneoboznámený.Vzhľadomnavyššieuvedené,nebudúskúmaťaodôvodňovaťvrozhodnutí,že
došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, ako aj odôvodňovať zásah do práv cudzinca

s ohľadom na Dohovor o ľudských právach, atď.

8. Žalovaný uviedol, že príslušné ustanovenia zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov týkajúce sa
predmetnej veci sú obsahovo totožné s ustanoveniami zákona č. 404/2011 Z. z. a to ustanovenie § 80ods. 11 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov je totožné s ustanovením § 125 ods. 6 zákona č.
404/2011 Z. z.

9. Podľa žalovaného aj napriek strate účinnosti ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 12. decembra 2019) nemal správny
orgán inú možnosť, ako v rozhodnutí uviesť len tú skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu žalobkyni
by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Žalovaný zdôrazňuje, že
základom pre uvedené odôvodnenie je písomnosť, so stupňom utajenia „Vyhradené“, a táto písomnosť

požíva ochranu, ktorú mu poskytuje zákon o ochrane utajovaných skutočností. Správny orgán tak
obsah tejto písomnosti v predmetnom rozhodnutí nemohol prezradiť, čo však dostatočne odôvodnil v
predmetnom rozhodnutí.

10. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zamietne
žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri

svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, alebo verejný poriadok. Citované ustanovenie je ustanovením
kogentným.

11. To znamená, že správny orgán nemá možnosť správnej úvahy z dôvodu, že dôraz v ustanovení je
položený na slove „zamietne.“ Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ policajný útvar zistí, že sú naplnené

dôvody na zamietnutie žiadosti o dlhodobý pobyt, nemá inú možnosť iba takúto žiadosť zamietnuť.

II.
Konanie na krajskom súde

12. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) za splnenia procesných podmienok prejednal vec
bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho
spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

13. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobkyňa v súvislosti s tvrdenou nezákonnosťou

rozhodnutia žalovaného a postupu správnych orgánov argumentovala tým, že rozhodnutie správneho
orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny orgán nezistil skutkový stav veci
dostatočne pre posúdenie veci, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu veci,
z ktorého rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisu, a že v konaní správneho orgánu bola
zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, teda naplnením dôvodov pre zrušenie

napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a písm. g) Správneho súdneho poriadku
( ďalej len „S.s.p.“).

14. Ako uviedol krajský súd v súvislosti s tvrdením o nedostatočne zistenom skutkovom stave pritom
žalobkyňa nekonkretizovala, ktorá skutková okolnosť s významom pre rozhodnutie zostala podľa nej

správnemu orgánu (ktorý s dôvodmi stanoviska SIS oboznámený bol) neobjasnená, ktorý ňou navrhnutý
dôkaz nebol správnym orgánom vykonaný, prípadne ktorý dôkaz správny orgán nevykonal napriek
tomu, že jeho vykonanie prichádzalo do úvahy aj bez návrhu účastníka konania. Neuviedla ani to, čo
zo správnym orgánom konštatovaného skutkového stavu veci by podľa nej malo byť v rozpore s ktorou
časťou alebo dokladom administratívneho spisu. Všeobecné tvrdenie o existencii dôvodu stanového

zákonom (§ 191 ods. 1 S.s.p.) pre zrušenie rozhodnutia nie je konkrétnym vymedzením skutkových
a právnych dôvodov, pre ktoré žalobkyňa považuje rozhodnutie za nezákonné a ktoré pre stanovenie
v danom prípade pre súd záväzných (§ 134 ods. 1 S.s.p.) žalobných bodov vyžaduje ustanovenie §
182 ods. 1 písm. e) S.s.p. Úlohou súdu pritom nie je nad rámec tvrdení účastníka konania dôvody
nezákonnosti rozhodnutia vyhľadávať, či domýšľať si argumenty na podporu jeho tvrdení v tomto smere,

čo by bolo v rozpore so zásadou rovnosti postavenia procesných strán v konaní.

15. Súd preto tento žalobný bod považoval za nedôvodný.

16. Podľa názoru krajského súdu uvedeného v odôvodnení svojho rozsudku pokiaľ žalobkyňa namietala

nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (?), takýto
nedostatokspájalasjehonemožnosťouvyjadriťsakuskutočnostiam,ktoréboli„kritické“prerozhodnutie
správneho orgánu, v ktorej (nemožnosti vyjadriť sa) súd logickú súvislosť s obsahovou dostatočnosťou
rozhodnutia nevidel. Rozhodnutie žalovaného, rovnako ako rozhodnutie prvostupňového správnehoorgánu, obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 47 ods. 1 až 5 Správneho poriadku,
vrátane zrozumiteľného vysvetlenia dôvodov zamietnutia žiadosti žalobkyne o udelenie dlhodobého
pobytu (uvedených už v prvostupňovom rozhodnutí), ako aj z hľadiska zisteného skutkového stavu,

tak aj z hľadiska aplikovaných právnych predpisov. Žalovaný sa ako odvolací orgán v odôvodnení
svojho rozhodnutia vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobkyne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody
nezverejnenia celého obsahu správy SIS, z ktorej správny orgán pri rozhodovaní vychádzal, majúce
(dôvody nezverejnenia) logické vysvetlenie v možnosti zmarenia účelu utajovania správy SIS pri
ochrane bezpečnosti štátu v prípade, ak by žiadateľovi o pobyt bola poskytnutá informácia umožňujúca

identifikovať konkrétne dôvody záveru o jeho nebezpečnosti pre štát. Nedostatok možnosti účastníka
konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia možno všeobecne považovať za porušenie povinnosti
správneho orgánu vyplývajúcej mu z ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré by napĺňalo
dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. ako podstatné porušenie ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

17. V tejto súvislosti krajský súd konštatoval, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie a postup
žalovaného správneho orgánu, nie postup Slovenskej informačnej služby, správnosť a dôvody jeho
nesúhlasného stanoviska zo dňa 28. januára 2021, ktoré bolo podkladom negatívneho rozhodnutia o
žiadosti žalobkyne a podľa ktorého existuje dôvodné podozrenie, že účastník konania pri svojom pobyte
ohrozí bezpečnosť štátu. Súčasne bolo potrebné konštatovať, že žalobkyňa bola s obsahom správy

Slovenskej informačnej služby správnym orgánom oboznámená v rozsahu podstatnom pre rozhodnutie,
z hľadiska ktorého nie je významné, na základe akých čiastkových zistení či spôsobu ich vyhodnotenia
informačná služba k svojmu nesúhlasnému stanovisku dospela.

18. Poukázal tiež na to, že správny orgán v súlade s ustanovením § 125 ods. 6 zákona o pobyte

cudzincov vychádzal pri rozhodovaní zo stanoviska Slovenskej informačnej služby, do kompetencie
ktorej táto písomnosť v stupni utajenia „Vyhradené“ patrí, sám nemal podľa právnych predpisov právo
žalobkyňu s celým obsahom (dôvodmi) tohto stanoviska oboznámiť, a preto týmto neoboznámením
nemohol závažným spôsobom s možným následkom vydania nezákonného rozhodnutia porušiť
ustanovenia procesného predpisu tak, ako to pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia

predpokladá ustanovenie § 191 ods.1 písm. g) S.s.p.

III.
Konanie na kasačnom súde

19. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podala sťažovateľka v
zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Sťažovateľka v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. namietala,

že:
- nesúhlasí s právnym posúdením veci krajským súdom, ktorý uvádza, že žalobkyňa bola s obsahom
správy SIS správnym orgánom oboznámená v rozsahu podstatnom pre rozhodnutie, z hľadiska ktorého
nie je významné na základe akých čiastkových zistení či spôsobu ich vyhodnotenia informačná služba
k svojmu nesúhlasnému stanovisku dospela,

- sťažovateľka taktiež nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu, že predmetom prieskumu je
rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu a nie postup SIS a to správnosť a dôvody jeho
nesúhlasného stanoviska zo dňa 28. januára 2021, sťažovateľka si plne uvedomuje, kto je žalovaný a
čo je predmetom konania, má však za to, že správa SIS bola podkladom pre rozhodnutie žalovaného a
vzhľadom na to je potrebné sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadať rovnako ako s inými dôkaznými

prostriedkami,
- v tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 8. septembra
2022, sp. zn. 14S/115/2021,
- taktiež uviedla, že Krajský súd v Trnave už viackrát rozhodoval v konaniach s obdobným skutkovým
stavom, kde jediným dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu alebo trvalého

pobytu bola správa SIS, ktorá uviedla, že sťažovateľka pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu
(KS v Trnave sp. zn. 14S/115/2021 zo dňa 08.09.2022, KS v Trnave sp. zn. 14S/75/2021 zo dňa
16.06.2022, KS v Trnave sp. zn. 14S/43/2021 zo dňa 03.11.202, KS v Trnave sp. zn. 14S/44/2021 zodňa 08.12.2022, KS v Trnave sp. zn. 12/S 66/2021 zo dňa 10.11.2022, KS v Trnave sp. zn. 14S/116/2021
zo dňa 01.12.2022),
- taktiež poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 499/2011 zo dňa 22.11.2011,

- poukázala na doktrínu legitímneho očakávania, ktorá je doktrínou verejného práva, ktorá spočíva v
tom, že súkromná osoba, ako účastník právneho vzťahu, má voči orgánu verejnej moci isté odôvodnené
očakávania, tieto odôvodnené očakávania sa vzťahujú na postup orgánu verejnej moci, prípadne
rozhodnutietohtoorgánu,postuporgánuverejnejmocitotižmusíbyťpredvídateľný(vzhľadomnaprávnu
úpravu) a orgán nemôže v skutkovo podobných prípadoch rozhodovať rozdielne,

- doktrína legitímneho očakávania je pomerne málo známou a to napriek tomu, že je upravená ako
právom EÚ/ES a čiastočne aj slovenskou judikatúrou, doktrína legitímneho očakávania je osobitnou
kategóriou právnej istoty aplikujúca sa vo verejnom práve,
- doktrína legitímneho očakávania pripomína zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a
taktiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci

21. Sťažovateľka kasačnému súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že
preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti
žalovanému na ďalšie konania, alternatívne aby zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a sťažovateľke priznal úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom

súde.

22. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV.

Právny názor kasačného súdu

23. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438
ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť
bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o

rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné
zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (§ 462 ods. 2 S.s.p).

24. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. mája 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1
S.s.p.).

25. Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie

prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho
ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri
nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od
doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku
podľa predchádzajúcej vety prihliada na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.

26. Podľa § 52 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody
na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov.

27. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
dlhodobéhopobytu,akjedôvodnépodozrenie,žeštátnypríslušníktretejkrajinyohrozíbezpečnosťštátu.

28. Z obsahu napadnutých administratívnych rozhodnutí oboch stupňov vyplýva, že žiadosť žalobkyne
o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky bola prvostupňovým správnym orgánom
zamietnutá z dôvodu § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar
zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej

krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verený poriadok.

29. V uvedenej právnej veci kasačný súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu, podľa ktorého neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správneho orgánupodľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je opodstatnené predovšetkým z dôvodu
ochrany utajovaných skutočností. Informácie postupované policajnému útvaru na účely vydania
administratívnoprávneho rozhodnutia Slovenskou informačnou službou sú informáciami získanými

spravodajskou činnosťou a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z. z. o
ochrane utajovaných skutočností. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré
je neutajovanou písomnosťou, by mohlo viesť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe.
Je potrebné uviesť, že správne orgány nemôžu v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať konkrétne
dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti a uvedie iba konštatovanie, že udelenie

dlhodobého pobytu by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. V podstate
sa jedná o snahu zabrániť zverejňovaniu prameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých
konkrétna osoba predstavuje nebezpečie pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Ak by sa v odôvodnení
uviedol opis zisteného stavu, mohlo by dôjsť k odkrytiu zdroja poznatkov, samotnej masy poznatkov a
spôsobu ich získania, čím by sa mohlo zmariť konanie príslušných štátnych orgánov a vo všeobecnosti
by mohlo dôjsť aj k zverejneniu postupov používaných na odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať

ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky.

30. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj
administratívny spis žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že kasačné
námietky sťažovateľky týkajúce sa nesprávneho posúdenia krajského súdu boli dôvodné.

31. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok
krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich práv proti
rozhodnutiu žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí
žiadosti sťažovateľky o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte

cudzincov z dôvodu existencie podozrenia, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu
alebo verejný poriadok. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či v danom prípade prichádzal do úvahy
postup, ktorý zvolil správny orgán, keď sťažovateľke z týchto dôvodov zamietol žiadosť o udelenie
dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.

32. Dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky podľa
§ 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov spočíval v tom, že dňa 18. februára 2021
bol správny orgán Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská streda oboznámený s
obsahom utajovanej skutočnosti č. p.:SIS-69/76-V-23/2021-S zo dňa 28. januára 2021, stupeň utajenia
„Vyhradené“, ktorej pôvodcom bola Slovenská informačná služba, pričom uvedená písomnosť obsahuje

dôvod na postup v zmysle § 54 ods. 2 psím. b) zákona o pobyte cudzincov. Predmetné ustanovenie
uplatnil správny orgán práve z dôvodu, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ktorý napĺňa
skutkovú podstatu odôvodňujúcu zamietnuť žiadosť účastníka konania o udelenie dlhodobého pobytu v
zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.

33.Zadministratívnehospisubolozistené,žesťažovateľkebola dňa19.februára2021podľasprávneho
poriadkuzaslanávýzvanavyjadreniesakpodkladompredvydanímrozhodnutia,kdesvojeprávovyužila
a vyjadrila sa.

34. Kasačný súd je toho názoru, že zásadnou a prioritnou námietkou sťažovateľky uvedenou v

odvolacom správnom konaní ako i v správnom súdnom konaní je námietka, že sťažovateľka resp. jej
právny zástupca sa v počiatočnom štádiu konania nemohla oboznámiť s obsahom utajovanej písomnosti
č. p.: SIS-69/76-V-69-23/2021-S zo dňa 28. januára 2021 so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“, ktorej
pôvodcom je Slovenská informačná služba, ktorá vydala nesúhlasné stanovisko k udeleniu dlhodobého
pobytu pre sťažovateľku.

35. Podľa odôvodnenia rozsudku správneho súdu (bod 35) správny orgán v súlade s ustanovením §
125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov vychádzal pri rozhodovaní zo stanoviska Slovenskej informačnej
služby, do kompetencie ktorej táto písomnosť v stupni utajenia „VYHRADENÉ“ patrí, pričom sám
nemal podľa právnych predpisov právo sťažovateľku s celým obsahom (dôvodmi) tohto stanoviska

oboznámiť,apretotýmtoneoboznámenímnemoholzávažnýmspôsobomsmožnýmnásledkomvydania
nezákonného rozhodnutia porušiť ustanovenia procesného predpisu tak, ako to pre zrušenie žalobou
napadnutého rozhodnutia predpokladá ustanovenie § 191 ods. 1 písm. f) S.s.p.36. V súvislosti s ústavou garantovaným právom na spravodlivý proces v konaní pred súdom alebo
v administratívnom konaní pred iným orgánom verejnej moci (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), Ústavný
súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12. decembra 2018 vo vzťahu k

podkladom rozhodnutí vo veciach pobytu cudzincov, ktoré svojím charakterom spadajú pod režim
ochrany utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností,
vyslovilnasledovnýprávnynázor:„Základnéprávonasúdnuochranuvsprávnomsúdnictvepredpokladá
nielen formálne umožnenie prístupu uplatnením napadnutej právnej úpravy dotknutých osôb k súdu,
resp. súdnej ochrane, ale tiež taký prístup, ktorý im umožní účinnú (efektívnu) ochranu ich individuálnych

záujmov. Efektívnosť ochrany individuálnych záujmov závisí od mnohých faktorov, predovšetkým však
od práva dotknutej osoby brániť svoje záujmy za najlepších možných podmienok, čo v kontexte
napadnutej právnej úpravy znamená, že dotknutá osoba má možnosť vyžadovať od príslušného orgánu
(policajného útvaru, resp. ministerstva) sprístupnenie aspoň podstaty dôvodov týkajúcich sa verejnej
bezpečnosti, ktoré tvoria základ jeho rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy a tak so znalosťou
veci posúdiť, či je pre ňu užitočné obrátiť sa s príslušným návrhom na súd. Iba tak sa z hľadiska dotknutej

osoby môže vylúčiť svojvôľa alebo iný ústavne neudržateľný postup príslušného orgánu (policajného
útvaru, resp. ministerstva) pri napĺňaní účelu napadnutej právnej úpravy vo vzťahu k dotknutej osobe.
Z toho vyplýva, že príslušný orgán (policajný útvar, resp. ministerstvo) musí mať zákonom uloženú
povinnosť oznámiť dotknutej osobe aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré
tvoriazákladrozhodnutiapodľanapadnutejprávnejúpravy,akužzdôvoduochranyverejnejbezpečnosti

nemôže dotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí podľa napadnutej
právnej úpravy.“

37. Ústavné právo na spravodlivý proces je premietnuté do základných zásad správneho konania,
ako aj konkrétnych procesných práv účastníkov správnych konaní, ktoré sú okrem iného premietnuté

do práva účastníka konania navrhovať v konaní dôkazy a ich doplnenie (§ 33 ods. 1
Správneho poriadku), ako aj do procesného práva účastníka konania pred vydaním rozhodnutia vo
veci oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia za účelom využitia možnosti vyjadriť sa k ich obsahu a k
spôsobu ich zistenia, prípadne za účelom využitia možnosti navrhnúť doplnenie podkladov potrebných
pre meritórne rozhodnutie vo veci samej. Hoci je pre správne konanie typické vrchnostenské postavenie

konajúceho orgánu verejnej správy vo vzťahu k účastníkovi správneho konania, kedy orgán verejnej
správy autoritatívne, avšak limitovaný v súlade so zásadou legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), upravuje
formou rozhodovania a vydávania iných opatrení práva a povinnosti účastníka konania, jednotlivé
fragmenty tvoriace sumu procesných práv garantujúcich účastníkovi konania právo na spravodlivý
proces, vytvárajú podmienky na uplatnenie zásady rovnosti zbraní. Právo účastníka konania na

vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia korešponduje s povinnosťou konajúceho správneho orgánu v
rámci príslušného administratívneho konania umožniť účastníkovi konania toto právo fakticky a účinne
realizovať, čomu zodpovedá imperatív určujúci túto povinnosť priamo správnemu orgánu v ustanovení
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku. Preto i v správnych konaniach o žiadostiach podľa zákona o pobyte
cudzincov, ktorí a priori bez splnenia zákonom stanovených podmienok nemajú právny nárok na

vyhovenie žiadostiam o udelenie požadovaného druhu pobytu, je nevyhnutné pri skúmaní existencie
podmienok na udelenie, prípadne neudelenie požadovaného pobytu, dodržať procesné zásady v rámci
príslušného administratívneho konania a vytvoriť možnosti na uplatňovanie procesných práv dotknutého
účastníka konania. Zákonnosť takého postupu, výsledkom ktorého má byť zákonné rozhodnutie vo veci
samej, determinuje aj zákonná aplikácia súvisiacich právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetný

prípad spôsobom, ktorý bez dôvodov osobitného zreteľa absolútne nevylúči účinné uplatňovanie
procesných práv účastníka konania garantovaných právom na spravodlivé konanie.

38. Podľa názoru kasačného súdu povinnosťou správneho orgánu je, aby od pôvodcov utajovaných
informácií tvoriacich podklad pre rozhodnutie vo veci zabezpečil potrebný abstrakt relevantných

informácií, ktoré tvoria podstatu dôvodov na rozhodnutie, v danom prípade podstatu tvrdení o existencii
dôvodného podozrenia, že sťažovateľka ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na
území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu. Zabezpečenie uvedených podkladov je potrebné
nielen z hľadiska aplikácie zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania a z
hľadiska zabezpečenia realizácie zásady na spravodlivé konanie prostredníctvom vytvorenia zo strany

správneho orgánu faktickej možnosti uplatňovania procesných práv účastníka konania, ale je potrebné
aj z hľadiska zabezpečenia presvedčivosti odôvodnenia predmetného rozhodnutia pokiaľ ide o otázku
riadneho a úplného zistenia skutkového stavu a jeho zákonnú aplikáciu na hmotnoprávne podmienky
udeľovaniadlhodobého pobytu,resp.hmotnoprávnepodmienkynazamietnutiežiadostiojehoudelenie,a to predovšetkým v kontexte správnosti posúdenia proporcionality medzi protichodnými právami
a povinnosťami, reprezentovanými na jednej strane záujmom a povinnosťou správneho orgánu na
zabezpečení ochrany bezpečnosti štátu a na strane druhej záujmom sťažovateľa.

39. Z priebehu administratívneho konania prvého stupňa je zjavné, že právo na vyjadrenie sa k
podkladom rozhodnutia bolo sťažovateľke zo strany konajúceho správneho orgánu poskytnuté len
formálne, bez poskytnutia reálnej možnosti využiť procesné práva účastníka konania, ktoré sú s
postupom podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku spojené, a ktorých naplnenie je týmto ustanovením

sledované. Správny orgán v kontexte vyjadrenia sťažovateľky k podkladom rozhodnutia opomenul
aplikovať zásadu úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania a nekonal v súlade s jeho
manudukčnou povinnosťou, ktorá je zakotvená v ustanovení § 3 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle
ktorej je správny orgán povinný dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy
účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Druhá veta § 3 ods.
2 Správneho poriadku priamo ukladá správnym orgánom poučovaciu povinnosť vo vzťahu k účastníkom

konania („Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.“). V danom prípade mohol správny orgán poučiť sťažovateľku o možnosti postupu podľa § 35
ods. 3 a 4 zákona č. 215/2004 Z. z. prostredníctvom sťažovateľkou zvoleného advokáta. V prípade
negatívneho vybavenia žiadosti o umožnenie jednorazovo oboznámiť sa s utajovanými skutočnosťami

v rozsahu potrebnom na konanie, bolo povinnosťou správneho orgánu poskytnúť sťažovateľke aspoň
podstatu dôvodov týkajúcich sa hrozby ohľadom bezpečnosti štátu zo strany osoby sťažovateľky, ktoré
tvoria podklad pre zamietnutie jeho žiadosti podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.

40. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v rámci odvolacieho konania vo vzťahu k preukázaniu

dôvodnej obavy existencie bezpečnostného rizika v osobe sťažovateľky neodstránil vady konania
zabezpečením sprístupnenia aspoň podstatných dôvodov vyplývajúcich z utajovaných informácií
ohľadom bezpečnostného rizika sťažovateľky pre štát, ktorých pôvodcom bola SIS, tak možno
konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a
to z dôvodu nedostatočného zisteného skutkového stavu potrebného pre riadne posúdenie veci, ako aj

z dôvodu podstatného porušenia procesných ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

41. Správny orgán za súčinnosti so sťažovateľkou (§ 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 1 a 2 Správneho
poriadku) zabezpečí dostatok dôkazov potrebných pre posúdenie existencie dôvodného podozrenia, že

sťažovateľka pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Správny orgán zabezpečí dostatok dôkazov
a vyhodnotenie každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov a okolností prípadu vo vzájomných
súvislostiach, na základe čoho bude možné dospieť k záveru o splnení podmienok na vyhovenie žiadosti
sťažovateľky o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.

42. S poukazom na vyššie uvedené závery má kasačný súd za to, že ide o také vady, pre ktoré nemožno
napadnuté rozhodnutie považovať za zákonné a pre ktoré mal krajský súd toto rozhodnutie zrušiť. Ak
tak krajský súd neučinil, jeho rozsudok je zaťažený vadou, pre ktorý nemôže obstáť. Nakoľko samotné
preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia
nezákonným, kasačný súd, zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 S.s.p. tak,

že zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.
1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľke, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,
priznal právo na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p.

v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.