Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Katarína Holečková

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/75/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123304606
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123304606.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci
žalobcu Slovenská republika konajúca prostredníctvom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, so
sídlom J. Jiskru 249/6, Zvolen, IČO: 30 794 536 proti žalovanému Špecializovaný liečebný ústav Marína,
štátny podnik, so sídlom Sládkovičova 311/3, Kováčová, IČO: 00 165 476, právne zastúpeným Brázdil &
Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, Zvolen, IČO: 50 492 934, o zaplatenie

566.770,36 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 566.770,36 Eur od 01. 04.
2022 do 08. 04. 2022 z a s t a v u j e .

II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou na upomínací súd zo dňa 03. 05. 2023 domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 566.770,36 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej istiny od 01. 04. 2022
do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že uznesením č. 178 z 31. 03. 2020 vláda Slovenskej republiky
schválila „Návrh podmienok projektu podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej
situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov“ a súčasne
uložila ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny „pripraviť a realizovať projekt na podporu udržania

zamestnanosti v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného
stavu a odstránením ich následkov“. Na základe uvedeného bol prijatý Národný projekt Prvá pomoc,
operačný program: Ľudské zdroje, s časom realizácie od 13. 03. 2020 do 30. 06. 2021. Cieľom tohto
návrhu bolo prijatie rámca podpory na zmiernenie dopadov vyhlásenej mimoriadnej situácie, resp.
núdzového stavu v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 na zamestnanosť a
trh práce prostredníctvom finančnej kompenzácie pre zamestnávateľov, resp. samostatne zárobkovo
činné osoby, ktorí udržia pracovné miesta aj napriek povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej

prevádzkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, resp. tak museli urobiť z
dôvodu ochrany zdravia svojich zamestnancov, poklesu tržieb alebo výpadku subdodávateľov. Ústredím
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava bol s účinnosťou od 17. 04. 2020 vydaný Postup pre
úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci Projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 3B, schváleného
na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo
výnimočného stavu a odstránením ich následkov. Uvedeným dokumentom bol stanovený jednotný

postup pri poskytovaní príspevku zamestnávateľským subjektom na úhradu náhrady
mzdy zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane
zamestnávateľa. Podľa tohto postupu úrady vykonávali len kontrolu formálnej správnosti žiadosti(overovali, či je žiadosť po formálnej stránke kompletná), neboli povinné overovať údaje, uvedené
v žiadosti a na základe výnimky udelenej Ministerstvom financií SR neboli povinné vykonávať ani
administratívnu finančnú kontrolu v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite.

Informácie o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá
pomoc“ boli pravidelne zverejňované na stránke „pomahameludom.sk“, zriadenej Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny SR, a to formou „Oznámenia o možnosti predkladania žiadostí o
poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“, v rámci ktorého boli realizované 4
opatrenia. Oznámenia boli priebežne aktualizované. Od začiatku realizácie projektu „Prvá pomoc“

bolo v každom oznámení pri opatrení č. 3 uvedené, že oprávneným žiadateľom je zamestnávateľ (okrem
subjektov verejnej správy), vrátane SZČO, ktorá je zamestnávateľom. Pri opatrení č. 3 bolo súčasne
v texte zvýraznené, že neoprávneným žiadateľom sú subjekty verejnej správy (oznámenie zo dňa 23.
04. 2020 a 14. 05. 2020).

1. Vzhľadom na čo najvyššiu efektívnosť spracovávania jednotlivých žiadostí a vzhľadom na

zabezpečeniebezodkladnéhovyplateniafinančnýchpríspevkov napodporuudržaniazamestnanosti
a podporu samostatne zárobkovo činných osôb v období situácie spôsobenej nákazou COVID-19,
čo vyplýva zo samotnej podstaty projektu „Prvá pomoc“, boli úrady v zmysle postupu Ústredia PSVR
pri preberaní jednotlivých žiadostí povinné vykonávať len kontrolu formálnej správnosti prijatej žiadosti,
t. j. overovali, či je žiadosť kompletná v súlade s podmienkami zverejneného oznámenia. Súčasťou

formálnej kontroly nebolo overovanie pravdivosti údajov, uvedených v žiadosti, resp. v prílohe „Výkaz
pre priznanie príspevku“.

1. Upozornenie, že všetky údaje, uvádzané žiadateľom o poskytnutie finančného príspevku v rámci
projektu „Prvá pomoc“ môžu byť predmetom následných kontrol, bolo uvedené aj v Uznesení vlády SR

č. 178/2020 z 31. 03. 2020 a vo všetkých „Oznámeniach o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie
finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“.

1. Dňa 13. 05. 2020 bola do elektronickej schránky žalobcu doručená Žiadosť žalovaného zo dňa 25.
05. 2020 „o poskytnutie paušálneho príspevku na úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca v

závislosti od poklesu tržieb pre zamestnávateľov alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom, zasiahnutého
mimoriadnou situáciou – Realizácia v zmysle opatrenia č. 3B“. V prílohe žiadosti bol doložený „Výkaz
pre priznanie finančného príspevku – opatrenie č. 3B“ za mesiac marec 2020 vo výške požadovaného
príspevku 17.217,70 Eur. Po vykonaní kontroly formálnej správnosti žiadosti a výkazu uzatvoril dňa 18.
05. 2020 žalobca so žalovaným Dohodu č. 20/33/54E/1526 o poskytnutí finančného príspevku

v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 3B podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o
službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a dňa 02. 12. 2020 Dodatok č. 1 k Dohode. Na základe predložených výkazov pre priznanie
finančného príspevku – opatrenie č. 3B boli žalovanému v zmysle Dohody č. 20/33/54E/1526 zo dňa
18. 05. 2020 a Dodatku č. l k Dohode č. 20/33/54E/1526 zo dňa 02. 12. 2020 vyplatené žalobcom

finančné príspevky, a to dňa 20. 05. 2020 za mesiac marec 2020 suma 17.217,70 Eur, dňa 26. 05. 2020
za mesiac apríl 2020 suma 60.250,14 Eur, dňa 25. 06. 2020 za mesiac máj 2020 suma 52.745,60 Eur,
dňa 13. 01. 2021 za mesiac október 2020 suma 35.640,- Eur, dňa 13. 01. 2021 za mesiac november
2020 suma 35.100,- Eur, dňa 08. 02. 2021 za mesiac december 2020 suma 65.225,50 Eur, dňa 19.
03. 2021 za mesiac január 2021 suma 76.671,93 Eur, dňa 30. 03. 2021 za mesiac február 2021 suma

64.215,90 Eur, dňa 22. 04. 2021 za mesiac marec 2021 suma 62.713,89 Eur, dňa 05. 05. 2021 za mesiac
apríl 2021 suma 53.760,- Eur a dňa 23. 06. 2021 za mesiac máj 2021 suma 43.230,- Eur. Celkovo
tak žalobca žalovanému vyplatil finančný príspevok vo výške 566.770,36 Eur.

1. Dňa 16. 12. 2021 bola žalobcovi doručená e-mailom žiadosť námestníčky sekcie služieb

zamestnanosti na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny A. B. C. D. o pozastavenie vyplácania
finančných príspevkov v rámci projektu „Prvá pomoc“ v prípade 4 subjektov, v zozname
ktorých bol uvedený aj žalovaný. Na základe kontrolných zistení Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava a na základe skutočnosti, že v zmysle Uznesenia vlády SR č. 178/2020 zo dňa 31.
03. 2020 a v zmysle „Oznámenia o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku

v rámci projektu „Prvá pomoc“ je oprávneným žiadateľom výhradne zamestnávateľ, ktorý nie je
subjektom verejnej správy, zaslal žalobca žalovanému dňa 08. 03. 2022 výzvu na vrátenie neoprávnene
poskytnutého finančného príspevku v celkovej výške 566.770,36 Eur z dôvodu, že nespĺňa podmienku
oprávnenosti na jeho poskytnutie, keďže sa nachádza v zozname subjektov verejnej správy,v dôsledku čoho žalobca považuje predmetnú dohodu za neplatnú s poukazom na ustanovenie § 49a
Občianskeho zákonníka.

1. Žalovaný dňa 08. 04. 2022 doručil žalobcovi odpoveď na jeho výzvu na vrátenie finančného príspevku
v rámci projektu „Prvá pomoc“, v ktorej uviedol, že výzve žalobcu nevyhovie. Dôvodom je, že žalobca bol
povinný pred uzatvorením dohody skontrolovať, či je žalovaný oprávnený na prijatie príspevku, naviac

zo samotného označenia žalovaného je zrejmé, že ako štátny podnik je subjektom verejnej správy, a
preto mal žalobca jeho žiadosť ihneď zamietnuť. Výzvu na vrátenie finančného príspevku považoval
žalovaný za nezákonnú a nedôvodnú. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to,
že žalovaný bez akýchkoľvek pochybností bol neoprávneným žiadateľom o poskytnutie finančného
príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 3B a nespĺňal podmienku oprávnenosti na jeho
poskytnutie, stanovenú uznesením vlády SR č. 178/2020 zo dňa 31. 03. 2020. Túto skutočnosť žalobca

zistil z Registra subjektov verejnej správy až 17. 12. 2021 na podnet Ústredia práce, sociálnych vecí
a rodiny zo dňa 17. 12. 2021. Žalobca sa v dobrej viere spoliehal na to, že žalovaný je oboznámený
s verejne uvedenými podmienkami pre poskytnutie predmetného finančného príspevku. Žalobca má
za to, že v dôsledku následne zisteného omylu je uzatvorená Dohoda č. 20/33/54E/1526 v znení
jej Dodatku č. 1 podľa § 40a, § 49a Občianskeho zákonníka neplatná a žalobca má nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s ustanoveniami § 451 ods. 1, 2, § 457 a § 458
ods. 1 Občianskeho zákonníka a to vo výške poskytnutého finančného príspevku (566.770,36 Eur) a to
i s príslušenstvom 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej istiny od 01. 04. 2022 do zaplatenia.
K žalobnému návrhu žalobca pripojil Národný projekt Prvá pomoc, Operačný program, Postup pre úrady
práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci Projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 3B, Oznámenia zo dňa 23.

04.2020a14.05.2020,Žiadosťžalovanéhospolusvýkazomprepriznaniefinančnéhopríspevku,výpisy
z účtu žalobcu o poukázaní jednotlivých súm, výzvu na vrátenie neoprávnene poskytnutého finančného
príspevku adresovanú žalovanému, odpoveď žalovaného.

1. Upomínací súd vydal dňa 16. 05. 2023 platobný rozkaz pod sp. zn. 16Up/770/2023, ktorým zaviazal

žalovaného k úhrade dlžnej istiny s príslušenstvom. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej
lehote odpor. V ňom poukázal, že žalobca oprel svoj nárok o neplatnosť Dohody č. 20/33/54E/1526
v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18. 05. 2020 s odkazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
S daným skutkovým stavom ani jeho právnym posúdením nesúhlasil. Poukázal, že ako štátny podnik
neuviedol do omylu úrad konajúci v mene žalobcu ohľadom svojej právnej formy, a teda subjektu

žiadateľa o príspevok, nakoľko v texte žiadosti, ako i samotnej dohody uzavretej s úradom, bol celý jeho
názov vrátane š.p. a v osobitnej kolónke aj uvedená právna forma - štátny podnik. Označenie štátny
podnik žalovaným nebol z jeho strany zatajený, ale naopak, bol v kompletnej predzmluvnej i
zmluvnej dokumentácii, podkladoch ním predkladaných a opakovane ním uvádzaný. Poukázal pritom
na obsah Žiadosti o poskytnutie príspevku na úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca

pre zamestnávateľa zasiahnutého mimoriadnou situáciou, kde v záhlaví o žiadateľovi
sa uvádza právnická osoba názov: Špecializovaný liečebný ústav Marína, štátny podnik; právna forma:
štátny podnik. Rovnako Dohoda č.20/33/54E/1526 zo dňa 15. 05. 2020 obsahuje v označení strán
dohody zamestnávateľa ako „Špecializovaný liečebný ústav Marína, štátny podnik.“ I z
označenia IČO a aj predmetu činnosti – ostatná zdravotná starostlivosť sa dalo zistiť, že žiadateľ

je štátnym podnikom. Rovnako z obsahu čestného vyhlásenia v bode 5. žiadosti neboli
žalovaným uvádzané žiadne nepravdivé skutočnosti, ako ani v texte samotnej dohody o poskytnutí
finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc - Opatrenie č.1) v bode VI. Rovnako v čestnom
vyhlásení žalovaný ako zamestnávateľ čestne vyhlásil, že s poukazom na ustanovenie §
70 zákona NR SR č. 5/2004 Z. z., ktorý definuje podmienky pre poskytnutie príspevku podľa tohto

zákona alebo príspevku v rámci projektu alebo programu žiadateľovi, ktorým je právnická osoba, ktorá
je zamestnávateľom, má: a) splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu,
b) má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na
sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, c) nebola mu uložená
pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o

príspevok, d) nemá voči úradu splatné finančné záväzky, e) nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe
alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu, f) nemá evidované neuspokojené
nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru, g) nemá právoplatne uložený trest
zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanúz fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu. Rovnako žalovaný vyhlásil, že vypláca svojim
zamestnancom mzdu, nežiada o príspevok na zamestnancov vo výpovednej dobe ani poberajúcich
dávku sociálneho zabezpečenia, nežiada o príspevok zamestnancom, ktorým je

poskytovaný iný príspevok v rámci aktívnych opatrení na trhu práce z úradu, nežiada o príspevok na
zamestnancov s dňom nástupu do práce 02. 03. 2020 a neskôr, že dva kalendárne mesiace
neskončí pracovný pomer so zamestnancami, že je subjektom, ktorý vznikol a začal prevádzkovať
činnosť najneskôr k 01. 02. 2020 a že nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci
na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie. Tieto konkrétne skutočnosti ako subjekt príjemcu

príspevkučestnevyhlásil.Naovereniepravdivostitýchtokonkrétnychvyhláseníbolaviazanáajmožnosť
následnej kontroly úradom, viď bod III. bod 3 dohody, zároveň aj možnosť úradu vyžadovať vrátenie
neoprávnene prijatých príspevkov podľa bodu III. bod 4, 5 dohody. K skončeniu dohody podľa čl. VIII.
nedošlo ani dohodou ani odstúpením od nej, pričom jej účinnosť skončila splnením záväzkov. Nikdy v
priebehu dohody, ktoré trvalo od mája 2020 do júna 2021 nebolo zo strany úradu žalovanému vytknuté
neoprávnené čerpanie alebo iné porušenie dohody.

1. Žalovaný svoju právnu formu správne od počiatku v listinných podkladoch uviedol, úrad od podania
žiadosti mohol žiadosť ihneď zamietnuť a dohodu a jej dodatok neuzavrieť, čo však neurobil, na
základe čoho sa na základe platne a účinne uzavretej zmluvy obojstranne plnilo. Dohoda bola rovnako
zverejnená aj v Centrálnom registri zmlúv dňa 18. 05. 2020, čím sa dňom 19. 05. 2020

zavŕšilo jej platné a účinné uzavretie. Žalobca počnúc od mája 2020 žalovanému poskytoval dohodnuté
príspevky a žalovaný priebežne predkladal dokumentáciu, plnil podmienky dohody ohľadom udržania
zamestnanosti a trvania pracovných pomerov pre 115 zamestnancov a iné podmienky dohody. Cieľom
podmienok uzavretej dohody bolo udržať pracovné pomery a mzdy zamestnancom tým, že žalobca
poskytne zamestnávateľovi príspevok na mzdu každému zamestnancovi.

1. Ak by žalovaný príspevok v danom období nebol získal, pracovné miesta by počas dlhého trvania

COVID-19 pandémie a mnohých obmedzujúcich opatrení, nemožnosťou vykonávať svoju činnosť
neudržal a buď by došlo k prepúšťaniu, znižovaniu pracovných úväzkov alebo k iným negatívnym
opatreniam s vplyvom na zamestnancov a na chod samotných liečebných kúpeľov. Žalovaný v
dobrej viere v oprávnenosť čerpania peňažných prostriedkov na základe platnej dohody pokračoval vo
fungovaní kúpeľov, udržaním miezd zamestnancov a podobne. Spätné vrátenie žalovanej sumy štátu

by bolo pre žalovaného v terajšej situácii likvidačné. Tak ako žalobca je štát i žalovaný je štátny
podnik založený na účely plnenia verejnoprospešných služieb v oblasti liečebníctva, a preto žalovaný
má záujem zachovať funkčnosť podniku, zachovať stav zamestnanosti potrebný pre riadnu
prevádzku žalovaného. Súčasne poukázal, že počas trvania dohody so žalobcom sa kontinuálne
deklarovalo aj vytvorenie schém pomoci pre štátne podniky, ale neskôr žiadna schéma nebola vytvorená

a až dodatočne po 3 rokoch štát tvrdí, že sme nemali na žiadne príspevky právny nárok. Uvedený postup
považujeme za konanie proti dobrým mravom, kde výkon takýchto práv nepožíva ochranu.

1. Ak aj došlo k uzavretiu dohody s neoprávneným subjektom na strane príjemcu, podstatné zavinenie
vzniklo na strane úradu. Z potvrdzujúceho e-mailu, ktorý úrad poslal žalovanému po prijatí žiadosti

vyplývalo, že dohoda bude so žalovaným uzavretá po kontrole splnenia podmienok. Úrad bol
jednoznačne povinný vopred pred podpisom dohody podrobiť kontrole všetky predpoklady na strane
subjektu žiadateľa a či sú splnené podstatné podmienky. Nesprávnym postupom skôr uviedol do
omylu žalovaného v tom, že na príspevok má nárok a že je jeho žiadosť oprávnená. V tomto smere
poukázal žalovaný i na § 19 ods. 6 zákona NR SR č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových

pravidlách, v zmysle ktorého Verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb
a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný
pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.
Žalovaný ako štátny podnik účinnosť prijatých príspevkov dodržal tým, že ich plne použil na určený účel
- na úhrady mzdových nákladov na zamestnancov. Povinnosti riadneho hospodára pritom nedodržal štát

prostredníctvom svojho Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen. Žalovaný poukázal i na samotný
text Opatrenia upravujúceho podmienky, kde sa uvádza: “Zamestnanec úradu práce vykoná kontrolu
formálnej správnosti žiadosti, overí či je žiadosť kompletná v súlade s podmienkami tohto
oznámenia.“ V texte dokumentu Postup pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sa na strane 6 uvádza:“Úrad vykoná kontrolu formálnej správnosti prijatej žiadosti (overí, či je žiadosť kompletná v súlade s
podmienkami zverejneného oznámenia). Súčasťou formálnej kontroly správnosti predloženej žiadosti
nie je overovanie údajov uvedených v časti čestné vyhlásenie. Úrad na základe výnimky

udelenej Ministerstvom financií SR nevykonáva administratívnu finančnú kontrolu v zmysle zákona
č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. Ďalej na strane 8 tohto dokumentu sa uvádza: „V
prípade, ak žiadateľ nie je oprávnený v rámci tohto opatrenia, je potrebné žiadosť štandardným
spôsobom písomne zamietnuť z dôvodu nesplnenia stanovených podmienok na poskytnutie príspevku.“
VdokumenteNárodnýprojekt-Prvápomocsanastranách13,14,15uvádza:“Úradyprácezabezpečujú

najmä realizáciu nástrojov AOTP: - prijímanie a kontrolu žiadostí o poskytnutie NFP od právnických
osôb, fyzických osôb a zamestnávateľov; - vypracovávanie a uzatváranie dohôd o poskytnutí
NFP uzatváraných medzi úradom a žiadateľom o NFP; - vykonávanie kontroly v rozsahu pôsobnosti
vymedzenej osobitnými právnymi predpismi; - vyplácanie NFP, spracovávanie podkladov
pre ŽoP; - priebežné sledovanie pokroku národného projektu; - publicitu a informovanosť o národnom
projekte v súlade s manuálom pre informovanie a komunikáciu pre prijímateľov v rámci EŠIF

OP ĽZ.“ Žalovaný mal za to, že predložené dokumenty ukladali úradu povinnosť kontrolovať formálne
podstatné náležitosti žiadosti, vrátane oprávnenosti subjektu byť žiadateľom o príspevok. Skutočnosti
uvádzané v čestnom vyhlásení žiadateľa sa totiž netýkali typu a právnej formy subjektu žiadateľa, teda
mohli byť dodatočne preskúmavané a kontrolované, avšak nie samotný typ subjektu žiadateľa, ktorý bol
zrejmý od počiatku konania. Ak sa žalobca okrem iného dôkazne opiera o e-mail zo dňa 13. 05. 2020

od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny adresovaný riaditeľom okresným úradov v tom znení, že sa
majú prijímať všetky žiadosti bez výhrad... tieto pokyny v ňom uvedené podľa názoru žalovaného
nesvedčia o riadnom hospodárení s prostriedkami štátu alebo Európskej únie. Riadny hospodár
vždy najprv preskúma podmienky nároku a až potom nárok, ak vznikol, ho vyplatí, a nie naopak,
až po vyplatení by sa 3 roky neskôr spätne dovolával vrátenia údajne neoprávnených príspevkov.

Žalobca písomne žiadosť nezamietol, či už z nedbanlivosti alebo nevedomosti, a to ani dodatočne
počas trvania dohody neurobil, žalovaný má za to, že po zániku dohody sa účinne nemôže dovolávať
relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Rovnako mal za to, že i v prípade, že by dohoda uzavretá
s úradom bola neplatná, chýba predpoklad na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia,
na ktorý žalobca poukazuje v závere žaloby, nakoľko nevznikol nový záväzok na vrátenie prijatých

plnení z neplatnej zmluvy. Vznik bezdôvodného obohatenia sa spája súčasne so vznikom záväzku,
na základe ktorého je ten, kto sa obohatil, povinný vydať predmet obohatenia a zároveň ten, na úkor
koho sa tak stalo, je oprávnený požadovať vydanie všetkého, o čo sa povinný obohatil. Bezdôvodným
obohatením je plnenie z neplatného právneho úkonu, pričom však danú dohodu za relatívne neplatný
úkon žalovaný nepovažuje. Poukázal i na odborný komentár k danému ustanoveniu § 49a Občianskeho

zákonníka, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že predmetné ustanovenie nemožno
vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa
okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto
osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo
svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu.

Ospravedlniteľnosť omylu podrobne rozpracoval aj Najvyšší súd ČR, podľa ktorého o ospravedlniteľný
omylnejde,akbolomylkonajúcejosobyzavinenýjejnedbanlivosťouprivyužitímožnostioveriť si
rozhodné právne skutočnosti. O ospravedlniteľný omyl teda nepôjde vtedy, „měla-li jednající, a omylu se
pak dovolávající osoba, možnost se takovému omylu vyhnout vlastní pečlivostí při seznání skutečností
pro uskutečnění právního úkonu rozhodujících. Nelze totiž akceptovat možnost, že by se bylo lze účinně

dovolat neplatnosti pro omyl podle ustanovení § 49a OZ za situace, kdy by omylu se
dovolávající osoba zanedbala pro ni ve věci objektivně existující možnost přesvědčit se o pravém stavu
věci, a bez příčiny se ve svém úsudku nechala mylně ovlivnit případnými dojmy, náznaky řešení, resp.
hypotézami o vlastnostech předmětu zamýšleného právního úkonu.“ V tomto smere žalovaný poukázal,
že konajúca osoba musí konať s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno s ohľadom

na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať, aby sa omylu vyhla. Osoba, ktorá sa omylu
dovoláva, je povinná si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o
okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Právnym
následkom dovolania sa neplatnosti právneho úkonu je skutočnosť, že prejavujúca osoba, ktorá sa
dovolala neplatnosti, je povinná poskytnúť osobe - zmluvnému partnerovi, ktorý dôveroval v platnosť

právnehoúkonuprejavu,nároknanáhraduškody.Náhradaškodymáreparovaťstavtak,abydôverujúca
zmluvná strana bola v takom postavení, v akom by bola, keby nebola dôverovala v platnosť prejavu
vôle. Žalovaný poukázal, že by mu škoda vznikla tým, že ak by mu bol nárok v plnej výške priznaný a
príspevky by museli byť následne vrátené, nebude mať už možnosť spätne prijať opatrenia na udržaniechodu podniku, ktoré by uskutočnil počas pandémie, ak by príspevky na zamestnancov neboli postupne
od mája 2020 do júna 2021 obdržané. Žalobca bol teda nielen oprávnený, ale i povinný si vopred
zistiť, o aký subjekt žiadateľa sa jedná a či je subjekt oprávnený na prijatie príspevku a v prípade, ak tak

neurobil riadne a včas, nie je oprávnený sa dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu Dohody č.
20/33/54E/1526 a jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je daný.

1. Po odpore žalovaného bol spis postúpený na Okresný súd Zvolen. Na základe úprav v CSP účinných
od 01. 06. 2023 a 01. 07. 2023, následne Okresný súd Zvolen postúpil vec kauzálne príslušnému súdu

podľa § 22 písm. c) CSP s odkazom na § 40 a § 471c CSP a to Okresnému súdu Banská Bystrica. Strany
vočiuvedenémupostupunenamietali.Následnežalobcapreobjasnenieprocesuaokolnostíuzatvorenia
predmetnej dohody medzi žalobcom a žalovaným navrhol vypočuť svedkyňu E. F. G., ktorej účasť na
pojednávaní zabezpečí.

1. Žalovaný pred pojednávaním vo veci samej doručil dňa 04. 03. 2024 podanie, v ktorom podal

doplňujúce okolnosti súvisiace s podaním predmetnej žiadosti doručenej žalobcovi dňa 13. 05. 2020.
Poukázal, že profesijné združenie Asociácia slovenských kúpeľov, ktorá zastupuje záujmy jej členov,
ktorého je i členom žalovaný, odporučila kúpeľom požiadať o dotácie cez daný projekt. Všetky kúpeľné
podniky na Slovensku požiadali o túto formu pomoci. Žalovaný tak učinil z dôvodu, že pri nedostatku
príjmov si nemohol dovoliť prepustiť odborný personál, a preto hľadal formy a financie na udržanie

zamestnanosti. Ministerstvo zdravotníctva SR pritom nevydalo vlastnú schému pomoci špeciálne pre
liečebné kúpele, pričom štát ani iným spôsobom nekompenzoval ich príjmy. Naopak, pomohol len
súkromným kúpeľom a nie štátnym. Zároveň poukázal na dôvody, pre ktoré podal predmetnú žiadosť
žalobcovi a to, že v prípade prepustenia zamestnancov bol by dodatočne problém ich späť získať
po pandémii, na meniace sa kritériá priznania príspevku, pričom išlo o jedinú možnosť, ako udržať

v pracovnom pomere svojich zamestnancov, keďže iné formy pomoci od štátu neboli. O pomoc požiadali
všetky kúpele na odporučenie Asociácie slovenských kúpeľov. Prijatú pandemickú pomoc žalovaný
vrátil vo väčšom rozsahu štátu tým, že platil odvody, dane za zamestnancov,
ktorým vďaka tejto pomoci udržal pracovné pomery počas pandémie. Rovnako dozorná rada žiadala
žalovaného, aby hľadal riešenie na preklenutie časového obdobia trvania koronakrízy.

V prípade nepodania žiadosti, by sa vedenie podniku dostalo do konfliktu s odbormi. Vedenie preto
prisľúbilo, že sa bude snažiť využiť všetky dostupné formy štátnej pomoci pre tento prípad
obmedzeniačinnostiorganizácie.Následnežalovanýuviedol,žedanýpostupštátu,sodstupomniekoľko
rokov, ktorým žiada vrátiť späť poskytnuté príspevky , je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale je
i diskriminačný, keďže 20 % akcií v ostatných slovenských kúpeľoch vlastní VŠZP a teda aj ostatné

kúpele sú sčasti v podstate štátne, a voči iným si štát tento nárok neuplatnil. Žiadosť o poskytnutie
tohto príspevku sa vybavovala telefonicky, resp. elektronicky, pričom sám žalobca elektronicky potvrdil
žalovanému, že po kontrole splnenia podmienok bude podpísaná dohoda o poskytnutí finančného
príspevku. Príspevok bude vyplatený do niekoľkých dní po doručení podpísanej dohody príslušnému
úradu práce. O výške poskytnutého príspevku zašle oznámenie. Žiadosti spracúva žalobca v poradí,

v akom prišli. Spracovanie prijatých žiadostí môže v závislosti od ich množstva trvať aj niekoľko dní.
Zároveň poďakoval žalobca za pochopenie. Žalovaný zaslal predmetnú žiadosť žalobcovi, žalobca mal
vykonať kontrolu splnenia podmienok pred uzavretím dohody, pričom v záhlaví každého e-mailu i v
ďalších listinných dôkazoch je zrejmá forma žiadateľa, ktorá sa premietla i do dohody medzi ním
a žalobcom. Žalobca dohodu pripravil, následne ju riaditeľ žalovaného podpísal osobne na úrade. Na

základe uvedených skutočností žalovaný mal za to, že splnil podmienky pre prijatie príspevku a dohodu
považovalzaplatnúaúčinnú.Ivčase,keďžalobcazačalpožadovaťvrátenieuvedenejpomoci,žalovaný
rokoval s ministrom zdravotníctva, ako i s predsedom vlády, ktorý im prisľuboval opakovane pomoc
a riešenie, ktoré sa následne nezrealizovalo. Zápis z riešenia situácie zamestnanosti u žalovaného
zo dňa 08. 04. 2020, rovnako v podaní zo dňa 06. 02. 2024 žalovaný poukázal i na správu NKÚ

k systému poskytovania štátnej pomoci zo dňa 07. 07. 2023, v ktorom vládu upozorňoval na potrebu
dodržiavania princípu rovnakého zaobchádzania a v závere vzniesol i námietku premlčania nároku.
Žalovaný pritom vychádzal z toho, že premlčacia lehota začala plynúť momentom uzavretia relatívne
neplatného právneho úkonu. Dohoda sa pritom uzavrela dňa 18. 05. 2020 a subjektívna premlčacia
lehota žalobcovi uplynula skôr, než podal žalobu na tunajší súd dňom 03. 05. 2023.

1. Na pojednávaní vo veci samej strany zotrvali na svojich písomných vyjadreniach zatiaľ učinených
v konaní, pričom žalobca mal za to, že žalobu podal riadne a včas, keďže až dňa 17. 12. 2021 sa
dozvedelotejskutočnosti,žežalovanýbolneoprávnenýmsubjektompreposkytnutiedanéhofinančnéhopríspevku v programe Prvá pomoc. V daný deň bolo oznámené žalobcovi z ústredia povinnosť zistiť,
ktoré subjekty, ktorým boli poskytnuté príspevky, sú neoprávnenou osobou a teda sú subjektami
verejného práva a to na príslušnej stránke štatistického úradu. Až týmto dňom zistil, že žalovaný

je subjektom verejného práva.

1. Na pojednávaní súd vypočul i svedkyňu, navrhnutú žalobcom, E. F. G., ktorá u žalobcu pôsobila
i v danom čase až do dnešného dňa ako vedúca oddelenia aktívnych opatrení na trhu práce. Jej
predmetom náplne bolo koordinovanie, riadenie a usmerňovanie zamestnancov u žalobcu, ich kontrola,

ako i podpisovanie finančnej kontroly pri vyplácaní finančných príspevkov, ktoré následne podpisoval
aj veľký riaditeľ úradu. Svedkyňa potvrdila prijatie žiadosti od žalovaného dňom 13. 05. 2022, pričom
k danému dňu už bolo doručených cca 1599 žiadostí, ktoré vybavovali 15 zamestnanci žalobcu, pričom
týmto vypomáhali i zamestnanci iných oddelení. Títo pracovníci preberali žiadosti, ktoré prichádzali
e-mailom, poštou, ako i osobne a následne rozdeľovali zamestnancom oddelenia aktívnych opatrení
na trhu práce. Zamestnanci postupovali podľa príslušných oznámení doručených im z ústredia pod

označením Oznámenie o možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku v rámci
projektu „Prvá pomoc“, operačný program ľudské zdroje, na základe ktorej metodiky vykonávali len
formálnu kontrolu týchto žiadostí, t. j. úplnosť vypísania žiadostí a v prípade nevypísanej kolónky bolo
ich povinnosťou oslovovať žiadateľov pre ich doplnenie. Následne po kontrole žiadostí vypracovávali
dohody a platobné poukazy. Z ministerstva, ako i z ústredia boli usmerňovaní v tom smere, že majú čo

najrýchlejšie spracovať žiadosti, o čom museli dennodenne hlásiť počty vybavených vecí. Podľa tejto
metodikyneoprávnenýmžiadateľombolisubjektyverejnejsprávy,pričomsvedkyňapotvrdilaskutočnosti
uvádzané žalobcom v žalobe, že z ústredia, ako i z ministerstva boli v čase pred prijatím žiadostí zo
strany žalovaného usmernení v tom smere, že nie je potrebné vykonávať kontroly v štatistickom registri
o tom, či daný žiadateľ nie je subjektom verejnej správy. Boli uistení v tom, že samotný žiadateľ si nesie

zodpovednosť za úplnosť a pravdivosť skutočností uvádzaných v ním predložených dokladoch vrátane
čestného vyhlásenia a nesie i prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť za ich nepravdivosť. Uvedené
vyplynulo z viacerých video-konferenčných porád, ktoré svedkyňa citovala, ako 07. 04. 2020, 22. 04.
2020, 17. 04. 2020 a podobne. Svedkyňa potvrdila tú skutočnosť, že až dňa 16. 12. 2021 bol žalobca
usmernený v tom smere, že má kontrolovať žiadateľov v spojitosti s tým, či sa nejedná o subjekt verejnej

správy. V prípade, že takýmto subjektom boli vyplatené príspevky, má sa ich vyplácanie zastaviť a tieto
sa následne budú od nich vymáhať. Svedočného sa svedkyňa vzdala.

1. Právny zástupca žalovaného sa k svedeckej výpovedi vyjadril v tom smere, že pokyny dané na
diskusnom fóre sú pre posúdenie danej veci irelevantné, boli stanovené podmienky štátom v Národnom

projekte – Prvá pomoc, pričom v samotných dokladoch vrátane Postupu pre úrady práce, sociálnych
vecí a rodiny zaslané ústredím práce sociálnych vecí a rodiny na strane 6 tohto dokumentu, mal úrad
vykonať kontrolu formálnej správnosti prijatej žiadosti, pričom súčasťou formálnej kontroly správnosti nie
je overovanie údajov uvedených v časti čestné vyhlásenie. Úrad rovnako na základe výnimky udelenej
Ministerstvom financií SR nevykonáva administratívnu finančnú kontrolu podľa zákona 357/2015 Z. z.

o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rovnako na strane 8 právna
zástupkyňa žalovaného poukázala, že žiadosti je nevyhnutné spracovávať postupne v poradí, v akom
boli doručené na úrad. V prípade, ak žiadateľ nie je oprávnený v rámci tohto opatrenia, je potrebné
žiadosť štandardným spôsobom písomne zamietnuť z dôvodu nesplnenia stanovených podmienok na
poskytnutie príspevku. Z tohto dôvodila skutočnosti uvádzané v odpore proti vydanému platobnému

rozkazu, že žalobca, ako orgán štátu pozná legislatívu a v rámci odbornosti mal vykonať kontrolu formy
žiadateľov, či spĺňajú podmienky pre vyplatenie príspevku v rámci daného projektu Prvá pomoc. Ak
tak neurobil, resp. vykonal kontrolu nedôsledne, nemôže sa domáhať relatívnej neplatnosti dohody
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vrátane dodatku k nemu. Právny zástupca žalobcu na margo
týchto tvrdení poukázal, že v danom období nebol u žalobcu interný doklad, ktorý by bol všeobecne

záväzný a ktorý by upravoval úkony, ktoré majú vykonávať úrady pri posudzovaní predmetných
žiadostí podaných žiadateľmi v rámci projektu „Prvá pomoc“ na podporu udržania zamestnanosti
v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením
ich následkov schváleného vládou SR uznesením 178 zo dňa 31. 03. 2020, Opatrenie č. 3B. Keďže
strany nenavrhli vo veci doplniť dokazovanie vo veci samej, súd následne vyniesol uznesenie, ktorým

dokazovanie ukončil a odročil pojednávanie za účelom verejného vyhlásenia rozhodnutia na deň 25.
04. 2024.1. Podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z., za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj
projektynapodporuudržaniapracovnýchmiestvrátanepracovnýchmiest,naktorýchsavykonávaalebo
prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v

súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením
ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej
republiky a realizuje ústredie alebo úrad.

1. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

1. Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia

viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis
sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými
prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon
urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je

podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým
podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti
podpisu nevyžaduje. Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná
zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť

oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo
prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

1. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

1. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

1. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

1. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

1. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

1. Medzi stranami nebolo spornou skutočnosťou, že uznesením č. 178 z 31. 03. 2020 vláda Slovenskej
republiky schválila návrh podmienok projektu podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej
mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov. Na
základe uvedeného uznesenia zároveň uložila vláda ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pripraviť
a realizovať projekt na podporu udržania zamestnanosti v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie,

núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením následkov. Bol prijatý národný projekt“
Prvá pomoc,“ operačný program: Ľudské zdroje, s časom realizácie od 13. 03. 2020 do 30. 06.
2021. Nespornou skutočnosťou bolo i to, že Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava bol
s účinnosťou od 17. 04. 2020 vydaný Postup pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v rámciprojektu „Prvá pomoc“ – opatrenie č. 3B, ktorým dokumentom bol stanovený jednotný postup pri
poskytovaní príspevku zamestnávateľským subjektom na úhradu náhrady mzdy zamestnanca, ktorému
zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa. Tak, ako tvrdil

žalovaný, v rámci tohto postupu pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vyplývajú základné informácie,
ako oprávnené obdobie, maximálna výška pomoci, oprávnené výdavky, kto má nárok na príspevok,
v ktorom sa jasne uvádza, že zamestnávatelia (okrem subjektov verejnej správy) s odkazom i na
webovú stránku slovakstatistics.sk uvedená na strane 4 tohto dokumentu - viď dole pod č. 1 a SZČO,
ktoré sú zamestnávateľmi, ktorí v čase vyhlásenej MS udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia

alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti, sú oprávnenými žiadateľmi. Následne v uvedenom
dokumente je presne popísané, ako sa predkladá žiadosť o poskytnutie príspevku, čo je prílohou
žiadosti, ako sa posiela žiadosť a výkaz, pričom na strane 8 predmetného dokumentu vyplýva, že sa
žiadosti spracúvajú postupne v poradí, v akom boli doručené na úrad a v prípade, ak žiadateľ nie je
oprávnený v rámci tohto opatrenia, je potrebné žiadosť štandardným spôsobom písomne zamietnuť
z dôvodu nesplnenia stanovených podmienok na poskytnutie príspevku. Následne sa v uvedenom

dokumente nachádza usmernenie k uzavretiu dohody o poskytnutí príspevku. Dohoda pritom mala
nadobudnúť platnosť dňom jej podpísania oboma účastníkmi dohody a účinnosť dňom nasledujúcim po
dni jej zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv. V ISSZ sa následne vyhotoví oznámenie o poskytnutí
príspevku za príslušné obdobie, ktoré sa zašle žiadateľovi a vyhotoví sa štandardným spôsobom
platobný poukaz. Pri evidovaní sa malo postupovať podľa aktuálnej metodiky typovania APTP § 54e

dohoda + vyúčtovanie, ktorá je zverejnená na diskusnom fóre a na intranete.

1. Nespornou skutočnosťou bolo, že na základe žiadosti o poskytnutie paušálneho príspevku na úhradu
časti mzdových nákladov zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb pre zamestnávateľa alebo SZČO,
ktorá je zamestnávateľom zasiahnutého mimoriadnou situáciou, ktorú zaslal žalovaný žalobcovi dňa 13.

05. 2020 vrátane príloh vyžadujúcich sa k žiadosti, bola následne uzavretá dňa 18. 05. 2020 dohoda
č. 20/33/54E/1526, na základe ktorej sa poskytol žalovanému mesačne príspevok na úhradu časti
mzdových nákladov zamestnancov, na základe a podľa výkazu pre priznanie príspevku vo výške
uvedenej v článku IV. bod 1, 2 po dobu uvedenú v článku V. bod 1 a záväzok zamestnávateľa udržať
pracovné miesta zamestnancov 2 kalendárne mesiace nasledujúce po kalendárnom mesiaci, za ktorý

bol príspevok zo strany úradu poskytovaný. K predmetnej dohode bol uzavretý i Dodatok č. 1 dňa 02.
12. 2020, ktorým upravili niektoré ustanovenia pôvodnej dohody a oprávnené obdobie rozšírili až do
31. 12. 2021.

1. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo, že na základe takto uzavretej dohody medzi žalobcom

a žalovaným žalobca žalovanému do 30. 06. 2021 vyplatil finančný príspevok vo výške 566.770,36 Eur.

1. Žalobca v konaní tvrdil, že dňa 16. 12. 2021 bola žalobcovi doručená e-mailom žiadosť námestníčky
sekcie služieb zamestnanosti na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny A. B. C. D. o pozastavenie
vyplácania finančných príspevkov v rámci projektu „Prvá pomoc“ v prípade 4 subjektov, medzi ktorými

bol i žalovaný. Žalobca z tohto dôvodu zaslal žalovanému výzvu zo dňa 08. 03. 2022 na
vrátenie neoprávnene poskytnutého finančného príspevku v celkovej výške 566,770,36 Eur z dôvodu,
že nespĺňa podmienku oprávnenosti na jeho poskytnutie, keďže sa nachádza v zozname subjektov
verejnej správy a v dôsledku čoho žalobca považuje dohodu za neplatnú s poukazom na ustanovenie §
49a Občianskeho zákonníka. Rovnako nespornou skutočnosťou bolo, že dňa 08. 04. 2022 žalovaný

doručil žalobcovi odpoveď na predmetnú výzvu, v ktorej mu uviedol, že výzve nevyhovie. Zároveň zaujal
stanovisko k namietanej relatívnej neplatnosti predmetnej dohody.

1. Keďže žalovaný popieral nárok na vrátenie finančného príspevku, žalobca podal voči žalovanému
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia aj s príslušenstvom.

1. Spornou otázkou v danej veci je to, či uzavretá dohoda medzi žalobcom a žalovaným dňa 18. 05.
2020 vrátane jej Dodatku č. 1 zo dňa 02. 12. 2020 je relatívne neplatná tak, ako to
tvrdil žalobca odkazom na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka. Po zodpovedaní tejto otázky je
potrebné následne posúdiť, či žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §

451 a nasl. Občianskeho zákonníka vo výške tak, ako ho žalobca uplatnil v žalobe. Rovnako sa súd
musí vysporiadať i s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným v konaní.1. Uvedenú dohodu vrátane Dodatku č. 1 strany sporu uzavreli v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka ,v spojení s ustanovením § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z.. Obchodný
zákonník ako taký neupravuje neplatnosť právnych úkonov, a preto je potrebné na ne aplikovať úpravu

obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Relatívna neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa dožaduje žalobca
znamená, že právny úkon je platný, pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti
právnehoúkonuurčený,saneplatnostinedovolá.Aksaoprávnenáosobarelatívnejneplatnostiprávneho
úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný
právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom

právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto
právnehoúkonu.Zákonpreto,abynastaliúčinkytzv.relatívnejneplatnostiprávnehoúkonuneustanovuje
žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti, možno tak urobiť i žalobou podanou na súde alebo
námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti
je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej
neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného

právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť tohto úkonu. Uvedené
vyplýva i z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 136/2009 zo dňa 20. 10. 2010.

1. Právny úkon ako taký musí spĺňať všetky zákonom ustanovené náležitosti, ich
nesplnenie je dôsledkom postihnutia právneho úkonu rôznymi právnymi následkami. Jedným z takýchto

následkov je i neplatnosť právneho úkonu, a to relatívna a absolútna neplatnosť.
Tak, ako súd už uviedol, právny úkon je platný dovtedy, kým sa oprávnená osoba nedovolá jej
neplatnosti.Zákonvšakvylučujemožnosťdovolaniasaneplatnostiprávnehoúkonutomu,ktoneplatnosť
spôsobil. Následné rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu má len deklaratórny účinok,
keďže neplatnosť už spôsobuje samo dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu. Relatívna neplatnosť

právnych úkonov je generálne pre súkromné právo Slovenskej republiky upravená v ustanovení § 40a
Občianskeho zákonníka, v ktorom sú taxatívne vymenované relatívne dôvody neplatnosti právnych
úkonov.Orelatívnuneplatnosťvobchodnompráveidevždyvtedy,akjejejdôvodustanovenýnaochranu
len niektorého účastníka obchodnoprávneho vzťahu. Domáhať sa relatívnej neplatnosti môže len ten,
koho záujmy boli dôvodom neplatnosti dotknuté. V ostatných prípadoch – ak sa neplatnosti nedovolá

oprávnený subjekt – je k neplatnosti právneho úkonu nevyhnutné, aby išlo o neplatnosť absolútnu podľa
generálnych ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. naplnením ustanovených dôvodov absolútnej
neplatnosti právnych úkonov. Podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka vo vzťahoch upravených
týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník však nevylučuje
použitie ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, na ktorý sa odvoláva i žalobca v tomto konaní.

Podľa tohto ustanovenia právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom
zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený,
tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba
vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

1. Žalobca sa v konaní dovolával relatívnej neplatnosti uzavretej dohody so žalobcom vrátane jej
Dodatku č. 1, a to z dôvodu, že nespĺňal podmienku oprávnenosti subjektu na poskytnutie finančného
príspevku, keďže dodatočnou kontrolou bolo zistené, že v zozname subjektov verejnej správy je
žalovaný zapísaný ako subjekt verejnej správy. Uvedené je následne v rozpore s Oznámením č. 3/2020/
§54PPúčinnéhood17.04.2020,vktoromsauvádza,ženeoprávnenýmžiadateľomsúsubjektyverejnej

správy. Subjekty verejnej správy sú právnické osoby zapísané v štatistickom registri organizácií, ktoré sú
zaradené v sektore verejnej správy v súlade s európskou metodikou SA2010 ustanovenou nariadením
EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. 05. 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtoch
v Európskej únií, teda aj obchodné spoločnosti, ktorých vlastníkom alebo zriaďovateľom je štát. Žalobca
tvrdil, že predmetné oznámenie v čase podania žiadosti žalovaného bolo zverejnené na stránke H.

a bolo prístupné pre všetkých žiadateľov. Túto skutočnosť pri podávaní žiadosti žalovaný opomenul, čím
úrad uviedol do omylu, že je oprávnený žiadateľ a oprávnený prijímateľ štátnej pomoci. Žalobca pritom
nerozporoval ustanovenia predmetnej dohody, rovnako ako ani žalovaný. Žalovaný žalobcu do omylu
podľa jeho tvrdenia neuviedol, keďže ohľadom jeho právnej formy, a teda ohľadne subjektu žiadateľa
o príspevok v čase podania žiadosti, ako i uzavretia samotnej dohody uzavretej s úradom, bol žalobca

oboznámený o tom, že sa jedná o štátny podnik. V obsahu čestného vyhlásenia v bode 5 žiadosti
rovnako neboli uvedené zo strany žalovaného nepravdivé skutočnosti, rovnako ani v texte samotnej
dohody, keďže v čestnom prehlásení pravdivo prehlásil o všetkých podmienkach stanovených v § 70
zákona 5/2004 Z. z. Súčasťou tohto čestného vyhlásenia boli teda iné skutočnosti, nežvyhlásenie žalovaného o jeho právnej forme, resp. o tom, že sa jedná o subjekt verejnej správy,
ktorý mal byť podľa Národného projektu – Prvá pomoc s ďalšími súvisiacimi dokumentami vydanými
za účelom realizácie tohto projektu vyňatý z poskytnutia tohto finančného príspevku. Žalovaný svoju

právnu formu od počiatku v listinných podkladoch uviedol, a preto úrad mohol a mal žiadosť žalovaného
ihneď zamietnuť, dohodu neuzavrieť a finančný príspevok neposkytnúť. Uvedené vyplýva zo všetkých
dokladov, ktoré predložil žalobca do súdneho spisu a najmä z dokumentu - Postup pre úrady práce,
sociálnych vecí a rodiny, kde na strane 8 tohto dokumentu je jednoznačne uvedené, že v prípade,
ak žiadateľ nie je oprávnený v rámci tohto opatrenia, je potrebné žiadosť štandardným spôsobom

písomne zamietnuť z dôvodu nesplnenia stanovených podmienok na poskytnutie príspevku. Žalobca
tak neučinil a dohodu o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu Prvá pomoc – opatrenie č. 3B
žalovanému poskytol v zmysle uzavretej dohody a jej dodatku. Žalovaný pritom výšku poskytnutého
finančného príspevku nerozporoval. Predložené dokumenty žalobcom v konaní podľa neho ukladali
úradu povinnosť kontrolovať formálne podstatné náležitosti žiadosti vrátane oprávnenosti subjektu byť
žiadateľom o príspevok. Riadny hospodár pritom vždy najprv preskúma podmienky nároku a až potom

nárok, ak vznikol, ho vyplatí, a nie naopak, že po vyplatení skúma podmienky pre jeho priznanie
a vyplatenie. Mal preto, za to, že po zániku dohody sa žalobca už nemôže účinne dovolávať relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorej žiada od žalovaného vrátiť vyplatený finančný príspevok.
Poukázal i na komentár k ustanoveniu § 49a Občianskeho zákonníka, kde Najvyšší súd Slovenskej
republiky konštatoval, že uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba,

ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť
objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie
zamýšľaného právneho úkonu, a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými
náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. Takisto poukázal i na judikatúru Najvyššieho súdu
ČR, kedy možno považovať omyl za ospravedlniteľný, čo žalobca nepreukázal.

1. Ohľadne posudzovania žiadostí žiadateľov bola vypočutá v konaní i svedkyňa E. F. G., ktorá potvrdila
vosvojejsvedeckejvýpovedinapojednávanídňa28.03.2024skutočnostiuvádzanéžalobcomvžalobe,
ako i o to, že zamestnanci žalobcu boli usmerňovaní v tom smere, že majú vykonať len formálnu kontrolu
správnosti podaných žiadostí a nebolo ich povinnosťou kontrolovať i prípadný zápis žiadateľov v registri

subjektov verejnej správy. Súdu potvrdila, že takéto usmernenie dostali až dňom 16. 12. 2021, na
základe čoho bol daný pokyn k pozastaveniu výplaty finančných príspevkov a to i žalovanému.

1. Na základe vyjadrení strán sporu, ako i svedkyne mal súd za to, že žalobca sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu Dohody č. 20/33/54E/1526 zo dňa 18. 05. 2020 v spojení s Dodatkom

č. 1 zo dňa 02. 12. 2020 nedovolal, čím súd posúdil uvedený právny úkon od začiatku platným
a účinným. Súd len konštatuje, že ku dňu rozhodnutia tohto súdu uvedená dohoda vrátane dodatku
zanikla a to uplynutím doby. Súd odôvodňuje túto skutočnosť nasledovne:

1. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je subjektom verejnej správy. Rovnako nie je sporné, že od

podanejžiadosticezvšetkye-mailovékomunikácie,cezustanoveniadohodyuzavretejmedzižalovaným
a žalobcom uvádzal žalovaný svoju právnu formu tak, ako je zapísaná v príslušnom registri. Nespornou
skutočnosťou bolo i to, že v dokumentoch, ktoré predložil žalobca súdu, konkrétne
i v dokumente Postup pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zaslané Ústredím práce, sociálnych
vecí a rodiny žalobcovi a schválené generálnym riaditeľom s účinnosťou od 17. 04. 2020 je na strane

4 tohto dokumentu uvedené, kto má nárok na príspevok. Boli ním zamestnávatelia a SZČO, ktoré
sú zamestnávateľmi, ktorí v čase vyhlásenej MS udržia pracovné miesta aj v prípade
prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzky okrem subjektov verejnej správy. Pri tejto časti je
odkaz na webovú stránku, kde sa nachádza zoznam subjektov verejnej správy. Na strane 8 tohto
dokumentu súd opakovane uvádza, že v prípade, ak žiadateľ nie je oprávnený v rámci tohto opatrenia,

je potrebné žiadosť štandardným spôsobom písomne zamietnuť z dôvodu nesplnenia stanovených
podmienok na poskytnutie príspevku. Súd mal teda za to, že žalobca v rámci daného projektu Prvá
pomoc na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu
alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov schváleného vládou uznesením č. 178 zo dňa
31. 03. 2020 opatrenie č. 3B mal presne daný postup z ústredia, ktorý bol povinný dodržiavať pri prijímaní

žiadostí, ich spracovaní, uzatváraní dohôd a platobných poukazov. V uvedenom dokumente je jasne
citované, že neoprávneným žiadateľom projektu sú subjekty verejnej správy. Subjekty verejnej správy
sú právnické osoby zapísané v štatistickom registri organizácií, ktoré sú zaradené v sektore verejnej
správy v súlade s európskou metodikou... Potom v spojení s týmto ustanovením na strane 8 tohtodokumentu je jednoznačne citované, že takéto žiadosti podané žiadateľom, aj keď sú úplné, je
potrebnéštandardnýmspôsobompísomnezamietnuť.Vdanomprípadetakžalobcaneučinilaajnapriek
tomuto záväznému postupu uzavrel so žalovaným Dohodu o poskytnutí finančného príspevku pod

č. 20/33/54E/1526 dňa 18. 05. 2020, ktoré znenie dohody následne upravil Dodatkom k tejto dohode
zo dňa 02. 12. 2020. Potom žalobca, ktorý sa označil za osobu, ktorá sa omylu dovoláva, nebola
zbavená povinnosti si sama podľa okolností konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne informácie
o okolnostiach, teda o oprávnenom žiadateľovi, ktoré považovala potom táto osoba za rozhodujúce pre
uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, čo jej vyplývalo i z uvedeného metodického

pokynu vyššie citovaného a doručeného zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Tak ako
vyplynulo z tvrdenia žalobcu, ako i svedkyne, žalobca v danom prípade nedostatočne vykonal formálnu
správnosť žiadosti, neoveril si, či žiadateľ nie je subjektom verejnej správy, čo vyplynulo už
i z jeho označenia na všetkých dokumentoch, ktoré žalobcovi pre poskytnutie tohto príspevku
v rámci daného projektu poskytol, mal a mohol overiť tieto údaje o žiadateľovi, a ak žiadateľ nespĺňal tieto
podmienky, bol povinný žiadosť štandardným spôsobom písomne zamietnuť. Súd má teda za to, že ak

si žalobca tieto povinnosti aj napriek danej situácii a pokynom ústredia nesplnil, nemožno jeho konanie
považovať za konanie v omyle tak, ako to má na mysli ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka.
Rovnako nejde ani o ospravedlniteľný omyl, keďže žalobca si mohol a ako štátny orgán mal zistiť dôležité
skutočnosti pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúce, čo neučinil. Žalobca mal sám v Pokynoch
zo strany ústredia uvedený odkaz na webovú stránku, kde je uvedený zoznam subjektov verejnej správy,

a teda už v čase podanej žiadosti mohol zistiť, že žalovaný je subjektom verejnej správy, a teda je
neoprávneným žiadateľom projektu. Rovnako súd konštatuje tak, ako uvádzal žalovaný, že žalovaný
uviedol vo všetkých dokumentoch pravdivé tvrdenia, ktoré by mohli byť i predmetom následnej
kontroly a prípadného vrátenia finančného príspevku v prípade ich nepravdivosti. I na základe tejto
skutočnosti mal súd za to, že nárok žalobcu vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena ohľadne

relatívnej neplatnosti dohody uzavretej so žalobcom je nárok v žalobe uplatnený, nedôvodný. Súd preto
žalobu zamietol, avšak vzhľadom k zmene uplatňovaného nároku žalobcom v časti príslušenstva súd
konanie zastavil tak, ako to súd uviedol vo výroku I. tohto rozhodnutia.

1. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému,

ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
O ich výške súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo
vyhotovení dvojmo, alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej

Bystrici.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnej
skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.