Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715203246
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8715203246.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Zuzany Biščákovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v spore žalobcu: I., J..S..Z.., Š. XX, T., O.Z.:
XX XXX XXX, právne zastúpený Hudec, s.r.o., Lazaretská 23, Bratislava, proti žalovaným: X. E. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, U., X. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, U., o zaplatenie 3.703,07
eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPopradč.k.10C/175/2015-118
zo dňa 15.01.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, priznal žalovaným v 1. a 2.
rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal, aby súd zaviazať žalovaných na zaplatenie sumy 3.703,07 eur s príslušenstvom.
Žalobca pohľadávku proti žalovaným nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od Z. banky
J.. Súd prvej inštancie uviedol, že vychádzal zo znenia ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a dospel k

právnemu záveru, že v dôsledku nevyhlásenia úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu za
predčasne splatný, nebolo možné úver postúpiť platne. Postúpením nesplatnej pohľadávky na subjekt
odlišný od banky nastal stav, kedy by správu bankového úveru vykonával subjekt bez bankového
povolenia, čo je v rozpore s ust. § 3 zákona o bankách. Ak chce banka podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách postupovať svoje pohľadávky na subjekty, ktoré nie sú bankou, musí byť úverový vzťah
medzi bankou a dlžníkom ukončený aj napr. vyhlásením predčasnej splatnosti. Sám žalobca v podaní
uznal, že zosplatnenie pohľadávky nebolo platné, pretože pôvodný veriteľ nedodržal postup vyplývajúci

z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď právny predchodca žalobcu neupozornil žalovaných
na možnosť predčasnej splatnosti úveru. V dôsledku neplatnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu
žalobca nie je aktívne legitimovaný, a preto súd žalobu zamietol. Ďalšou skutočnosťou postačujúcou
uvedenému záveru je aj zaslanie vyhlásenia úveru za predčasne splatný len žalovanému v 1. rade, resp.
jeho nezaslanie žalovanej v 2. rade. Podmienky nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky musia
byť splnené vo vzťahu k obidvom žalovaným, čomu v predmetnom prípade nedošlo. Výrok o trovách
konania odôvodnil ust. § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil s tým, že
nezosplatnenú pohľadávku nie je možné postúpiť. Ďalej uviedol, že súd mal rozhodnúť rozsudkom pre
uznanie, pretože žalovaný nárok bol uznaný a žalobca navrhol vydanie rozsudku pre uznanie. Nesúhlasils tým, že vyhlásenie úveru za predčasne splatný nebolo doručené žalovanej v 2. rade, a uviedol, že zo
spisu je zrejmé, že aj listinu adresovanej žalovanému v 1. rade prevzala žalovaná v 2. rade súbežne s
vyhlásením úveru za predčasne splatný, ktoré bolo adresované jej samotnej. Preukázateľne sa teda s

touto listinou oboznámili obaja žalovaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe
vyhovel.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

4. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu
vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.
Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom

tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať

izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

5. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nie je možné platne postúpiť nezosplatnenú
pohľadávku banky voči spotrebiteľovi. Odvolací súd poukazuje na bod 21 a 22 odôvodnenia rozsudku

súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Obdobné závery (o neplatnosti postúpenia nezosplatnenej
pohľadávky banky) vyplývajú aj z iných rozhodnutí KS v Prešove (napr. 17 Co 142/2017 zo dňa
16.01.2018).

6. To, že pohľadávka banky nebola platne zosplatnená, akceptuje aj žalobca (č.l. 35 spisu). Potom

však nemožno považovať postup právneho predchodcu žalobcu, ktorý zmluvou o postúpení pohľadávok
postúpil na žalobcu nesplatnú pohľadávku, za súladný s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. „Postúpenie
nesplatnej pohľadávky banky by malo za následok neprípustný vstup nového subjektu do živého
právneho vzťahu s bankou, ktorý je spravovaný osobitným právnym predpisom, a to zákonom o
bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt nemá štatút banky. V zmysle § 92 ods. 8 zákona

o bankách má postupca povinnosť odovzdať postupníkovi dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na
ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. Nemožno preto akceptovať taký výklad podmienok
postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8, podľa ktorého je banka oprávnená postúpiť časť pohľadávky,
ktorá je splatná a zostať veriteľom tej časti pohľadávky, ktorá splatná ešte nie je.“ (odôvodnenie rozsudku
KS v Prešove 17Co 142/2017 zo dňa 16.01.2018)

7. Ak pohľadávky banky nebola platne postúpená, táto samotná skutočnosť postačuje na zamietnutie
žaloby a nie je potrebné zaoberať sa ďalšími hmotnoprávnymi námietkami.

8. Odvolací súd je toho názoru, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť rozsudkom pre

uznanie. Ak zo spisu vyplývajú skutočnosti vylučujúce existenciu žalovaného nároku (v danom prípade
sám žalobca oznámil súdu, že postúpenie pohľadávky nebolo realizované v súlade so zákonom), nie
je povinnosťou súdu vydať rozsudok pre uznanie, aj keď by žalovaný nárok uznal. Nejednalo by sa o
spravodlivú ochranu práv žalobcu (čl. 2 CSP) a bolo by to aj v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa.

9. Podobnú vec posudzoval aj NS SR a rozhodol, že v spotrebiteľských sporoch nesmie súd rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie nároku (§ 282 Civilného sporového poriadku) v prípade, že sa uznávací prejav
žalovaného spotrebiteľa týka premlčaného práva dodávateľa. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29. júna 2022, sp. zn. 4Cdo/147/2021 zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR 6/2023).

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov
odvolaciehokonania.Žalovaníbolivodvolacom konaníúspešní,trovyodvolaciehokonaniaimnevznikli,

a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Otrováchdovolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§453ods.1CSPa§257CSP.Odvolací
súd nepriznal trovy dovolacieho konania žalobcovi úspešnému v dovolacom konaní, pretože žalobca
napriek úspechu v samotnom dovolacom konaní nakoniec nebol úspešný v konaní vo veci samej. Bolo

by nespravodlivé uložiť žalovaným povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi, ak žalobca nebol v spore
aktívne legitimovaný.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.