Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-4Sa/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200324
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200324.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v D. XXX, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, tá so sídlom
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 20.04.2022 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 27.06.2022 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu
(ďalej aj pôvodný správny súd) v ten istý deň sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.

XXX XXX XXXX X zo dňa 20.04.2022, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
(ďalej aj správny orgán prvého stupňa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.12.2021 tak, že zamietol žiadosť
žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 73, § 112 ods. 4, § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov.

administratívne konanie

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.12.2021 (ďalej aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení (ďalej aj zákon o sociálnom poistení alebo zákon č. 461/2003 Z.z.) zamietla

žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Dôvodila tým, že podľa posudku posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 26.11.2021 bola miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená naďalej na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, ktorým žiadal prehodnotenie odborného posudku o invalidite zo dňa 26.11.2021 a priznanie
miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti min. 71 %, nakoľko neboli zohľadnené všetky jeho
ochorenia.

3. Rozhodnutím č. 721 226 9548 0 zo dňa 20.04.2022 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo
preskúmavané rozhodnutie) žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zmenil tak, že:
„ Podľa § 73, § 112 ods. 4, § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskoršíchpredpisov a podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
zamietam žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku.“ V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný
uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým

lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 04.03.2022, ktorý nevyhovel
odvolaniu žalobcu a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Pri posúdení zdravotného stavu posudkový lekár
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach hodnotil lekárske správy
a odborné nálezy, ktoré sú podrobne opísané v odbornom lekárskom posudku posudkového lekára

sociálneho poistenia zo dňa 16.03.2022:
„Účastník konania je uznaný čiastočne invalidným od roku 1990 pre poúrazové poškodenie plexus
brachialis ťažkého stupňa s následným ťažkým postihnutím ľavej hornej končatiny. V roku 1990 utrpel
úraz s následnou léziou brachiálneho plexu vľavo, v roku 2014 mal implantovaný neurostimulátor pre
bolesti v ľavej hornej končatine. Zdravotný stav bol posúdený aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z., bol
uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % od 25. apríla 2014

pre poúrazové poškodenie plexus brachialis ťažkého stupňa na nedominantnej končatine s nutnosťou
implantácie neurostimulátora pre chronické bolesti.
Účastník konania opakovane absolvoval kontrolné lekárske prehliadky. V objektívnom klinickom
neurologickom náleze je zdravotný stav nezmenený, pretrváva ťažké poúrazové poškodenie plexus
brachialis vľavo. Naďalej pokračuje v liečbe viacročných bolestí v krčnej a driekovo krížovej oblasti

chrbtice, bez koreňového dráždenia. Pre bolesti chrbtice nebol hospitalizovaný na neurologickom, či
rehabilitačnom oddelení.
Účastník konania je liečený kardiológom pre vysoký krvný tlak, ktorý je dobre kompenzovaný liečbou.
ECHOKG vyšetrenie dokumentuje normálnu globálnu a regionálnu systolickú funkciu ľavej komory,
bez diastolickej dysfunkcie. Je liečený ortopédom, v roku 2010 mal implantovanú totálnu endoprotézu

pravého bedrového kĺbu. V objektívnom klinickom ortopedickom náleze je chôdza samostatná, bez
pomôcok, hybnosť v pravom bedrovom kĺbe je nebolestivá, voľná, citlivosť je prítomná až terminálne
(v krajných polohách). Kolená sú bez opuchu, bez náplne, stabilné, pohyby sú len mierne redukované.
Na RTG pravého bedrového kĺbu je totálna endoprotéza bez známok uvoľňovania, na kolenách sú
prítomné artrotické zmeny. Stav po implantácii totálnej endoprotézy pravého bedrového kĺbu s dobrým

rozsahom hybnosti ako aj artróza oboch kolien s primeranou hybnosťou, sú posudkovo nevýznamné a
nepodmieňujú percentuálne navýšenie.
Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu nebolo od posledného posúdenia zdravotného stavu
realizovaného v apríli 2020 zdokumentované také zhoršenie, ktoré by viedlo k zmene miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je stav po poúrazovom poškodení plexus brachialis ťažkého
stupňa s následným ťažkým poškodením ľavej hornej končatiny s implantáciou neurostimulátora pre
bolesti v roku 2014, ktorý posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom
v Košiciach zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie
končatín, položky 29.1 - nervové poškodenie hornej končatiny - plexus brachialis, prílohy č. 4 k zákonu

č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Dolná hodnota
percentuálneho rozpätia je stanovená vzhľadom na postihnutie nedominantnej končatiny. Ostatné
vyššie uvedené iné zdravotné postihnutia sú svojím charakterom a klinickým priebehom posudkovo
nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

Ani jedno z uvedených ochorení samostatne ani vo vzájomnej súvislosti nezdôvodňuje zmenu čiastočnej
invalidity na invaliditu, preto je podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon
č. 100/1988 Zb“) uznaný naďalej čiastočne invalidným.“
Posudok zo dňa 16.03.2022 je neoddeliteľnou prílohou napadnutého rozhodnutia.
Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový

lekár určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., zaradené do kapitoly XV –
choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G – postihnutie končatín, položka 29.1 – nervové
poškodenie hornej končatiny – plexus brachialis, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti
vykonávaťzárobkovúčinnosť60%,zpercentuálnehorozpätiaod60%do70%.Inézdravotnéochorenia
nie sú posudkovo závažné, preto nie je dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.
Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 100/1988
Zb.), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavnézamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok (z administratívneho spisu je zrejmé,
že žalobca bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku od 12.04.1990, priznaného podľa §
37 zákona č. 100/1988 Zb.). Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi vznikol od

28.02.2017 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004 v sume
260,50 eur mesačne, súčasne žalobcovi zanikol od 28.02.2017 nárok na čiastočný invalidný dôchodok
podľa zákona účinného do 31. 12.2003.
Žalovaná po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že nie sú
splnené predpoklady na potvrdenie uvedeného rozhodnutia, pretože vo výroku absentujú ustanovenia

zákona č. 100/1988 Zb., a to ustanovenie § 263 ods. 1 a § 29 zákona č. 100/1988 Zb., a preto žalovaný
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zmenil. Konštatoval, že žalobca je naďalej invalidný podľa
§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a naďalej je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.

súdne konanie

4. Správnou žalobou zo dňa zo dňa 27.06.2022 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného.Žalobcanesúhlasilsostanovenoumieroupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť

a so zaradením rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Namietal, že diagnóza „chronická neuropatická
bolesť“ nebola žalovaným zohľadnená, pričom práve táto diagnóza mu spôsobuje väčšie zdravotné
problémy ako stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie „nervové poškodenie hornej končatiny –
plexus brachialis“. Žiadal aby mu bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri
nervovom poškodení hornej končatiny s chronickou neuropatickou bolesťou stanovená na hornej hranici

70 %, s navýšením o ďalšie zdravotné postihnutia. Žalobca záverom uviedol, že trpí sústavnými
bolesťami 24 hodín, 7 dní v týždni od roku 1990 bez možnosti vyliečenia. Poslednou možnosťou
bola implantácia neurostimulátora, ktorý však nemá taký účinok aký predpokladal a bolesť nedokáže
odstrániť, ale len minimálne utlmiť aj to len na niekoľko minút.

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17.08.2022 najmä uviedol, že subjektívne
presvedčenie žalobcu, že jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske
znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

Chronická neuropatická bolesť nie je samostatne hodnotená podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom
poistení a nemôže byť stanovená ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Bolesť má značne subjektívnu
povahu a je súčasťou veľmi veľkého množstva ochorení a postihnutí. Prah bolesti je veľmi individuálny.
V danom prípade bolesť sprevádzala viac rokov hlavné zdravotné postihnutie, preto bol implantovaný
neurostimulátor. Žalovaný ďalej konštatoval, že pri postihnutí končatín je dôležité špeciálne posudkové

hľadisko, kedy je potrebné zohľadniť, či ide o dominantnú alebo nedominantnú končatinu, nakoľko
je to posudkovo významná skutočnosť. U žalobcu ide o postihnutie nedominantnej končatiny, čomu
zodpovedá dolná hodnota percentuálneho rozpätia, a to 60 %. Vzhľadom k uvedenému nebola miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená a žalobca je podľa zákona č. 100/1988
Zb. uznaný naďalej čiastočne invalidným. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol správnu žalobu

zamietnuť.

6. Žalobca v replike zo dňa 23.09.2022 najmä uviedol, že v roku 2014 mu bol internalizovaný
neurostimulátor, no ani ten nemá taký efekt aký sa predpokladal a bolesti pretrvávajú naďalej aj keď z
času na čas po stimulácií mierne ustúpia na veľmi krátky čas (t.j. niekoľko minút). Aj z toho dôvodu sú

návštevy na algeziologickej ambulancii sporadické. Žalobca poukázal na § 71 ods. 9 zákona o sociálnom
poistení, podľa ktorého ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľné.

Žalobca pokračoval, že vyjadrenie žalovaného, že sa nejedná o dominantnú končatinu, a preto bola
použitá dolná hodnota percentuálneho rozpätia je diskutabilná, nakoľko aj osoby, ktoré majú postihnutú
dominantnú končatinu sa časom keď už je dominantnou končatinou zdravá končatina neprehodnocujú
ale horná hodnota percentuálneho rozpätia im už zostáva. Záverom konštatoval, že trvá na zrušenínapadnutého rozhodnutia žalovaného. Dodal, že by mal byť uznaný za invalidného s mierou poklesu
zárobkovej činnosti min. 71 % a s tým spojené zvýšenie invalidného dôchodku so spätnou platnosťou
3 roky.

7. Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 29.09.2022. Žalovaný nevyužil právo na podanie
dupliky.
8. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. KE-4Sa/12/2022.

právny názor správneho súdu

9. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej aj SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho

konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP),
vyhlásil dňa 30.07.2024 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené
dňa 27.06.2024), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania
nepriznal.
10. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol poberateľom čiastočného invalidného

dôchodku od 12.04.1990, priznaného podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. pre poúrazové poškodenie
plexusbrachialisťažkéhostupňasnáslednýmťažkýmpostihnutímľavejhornejkončatiny.Zdravotnýstav
žalobcu bol opakovane posudzovaný aj v roku 2008 a 2009 pričom žalobca bol uznaný naďalej čiastočne
invalidným, nakoľko zdravotný stav nepodmieňoval plnú invaliditu. V roku 2014 mal implantovaný
neurostimulátor pre niekoľkoročné bolesti v oblasti ľavej hornej končatiny. Zdravotný stav bol opakovane

posúdený v roku 2020 v rámci žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a to aj podľa
zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 60 % od 25.04.2014 pre poúrazové poškodenie plexus brachialis ťažkého stupňa
na nedominantnej končatine s nutnosťou implantácie neurostimulátora pre chronické bolesti. Ostatné
zdravotné postihnutia, posudkovo nezávažné, nepodmieňovali percentuálne zvýšenie miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. O žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku
zo dňa 26.05.2021 bolo rozhodnuté rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktoré bolo na
základe podaného odvolania žalobcu zmenené napadnutým rozhodnutím žalovaného, nakoľko vo
výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa absentujú ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb.,
a to ustanovenie § 263 ods. 1 a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. Posudkový záver v odvolacom konaní

nebol zmenený.

11. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

12. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

13. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.14. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí.

15. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

16. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

17. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

18. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

19. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

20. Podľa 263 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení, invalidný dôchodok a čiastočný invalidný
dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31.
decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a

vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003,
ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok
na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra

2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára
2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov
vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh
nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

22. Podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 107/1999 Zb., občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za
osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

23. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré
jehovydaniupredchádzalovmedziachpodanejžalobyadospelkzáveru,žesprávneorgánypostupovali
v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné.
Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený
aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožnil.

24. V preskúmavanej veci sa žalobca žiadosťou zo dňa 26.05.2021 domáhal zvýšenia miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a s tým
spojeného zvýšenia sumy invalidného dôchodku.25. Správny súd primárne považuje za nevyhnutné poukázať na to, že posudzovanie zdravotného stavu
fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou

– medicínskou. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov
posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia
(§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver

posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú
zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k

prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom,
na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je
nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa
len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre
danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam

a svoje posudkové závery náležite odôvodní (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn.
6Ssk/73/2021 zo dňa 21.09.2022, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Ssk/83/2022 zo dňa 20.12.2023).

26. V predmetnej veci na podklade novej žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku

zo dňa 26.05.2021 posudkoví lekári sociálneho poistenia v odborných lekárskych posudkoch zo dňa
26.11.2021 a 16.03.2022 po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu dospeli k záveru, že
od posledného posúdenia zdravotného stavu realizovaného v apríli 2020 nebolo zdokumentované
zhoršenie, ktoré by viedlo k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre
posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: Kardiologické

vyšetrenie (VÚSCH Košice) zo dňa 08.12.2020, Algeziologické vyšetrenie (UNLP Košice) zo dňa
11.02.2020, Neurologické vyšetrenie (UNLP Košice) zo dňa 25.05.2021 a Ortopedické vyšetrenie:
UNLP Košice zo dňa 25.05.2021. Opätovne ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určili
posudkoví lekári stav po poúrazovom poškodení plexus brachialis ťažkého stupňa s následným ťažkým
poškodením nedominantnej ľavej hornej končatiny s implantáciou neurostimulátora pre chronickú

neutíšiteľnú bolesť ľavej hornej končatiny, zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení,
do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky
29.1 - nervové poškodenie hornej končatiny - plexus brachialis, ktorému zodpovedá miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, z percentuálneho rozpätia od 60 % do 70 %. Dolná
hodnota percentuálneho rozpätia bola stanovená vzhľadom na postihnutie nedominantnej končatiny.

K ostatným zdravotným postihnutiam zhodne uviedli, že sú svojim charakterom a klinickým priebehom
posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie s poukazom na to, že vysoký krvný
tlak je dobre kompenzovaný liečbou, echokardiograficky je bez známok hypertrofie ľavej komory, bolesti
chrbtice sú bez koreňového dráždenia, stav po implantovaní totálnej endoprotézy pravého bedrového
kĺbu je s dobrým rozsahom hybnosti, bez známok uvoľňovania, artrotické zmeny kolien sú s mierne

redukovanými pohybmi, bez opuchu, bez náplne, s plnou stabilitou, s primeranou chôdzou.

27. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou
medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení.

Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku
úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je
spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
Správny súd zastáva názor, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska
skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi lekárov – špecialistov, ako

aj zdravotnou dokumentáciou a sú bez nejasností a vnútorných rozporov vo svojich záveroch.

28. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
z dôvodu neuropatickej chronickej bolesti súd poukazuje na to, že chronickú bolesť zohľadňovaliposudkoví lekári v rámci rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Ako už bolo vyššie uvedené,
z lekárskych posudkov je zrejmé, že „rozhodujúcim zdravotným postihnutím je naďalej poúrazové
nervové poškodenie nedominantnej hornej končatiny – plexus brachialis s nutnosťou implantácie

neurostimulátoraprechronickúneutíšiteľnúbolesťľavejhornejkončatiny.“Kardiostimulátorbolžalobcovi
v roku 2014 implantovaný práve z dôvodu bolesti spojenej s hlavným zdravotným postihnutím. Z
lekárskej správy z algeziologického vyšetrenia vyplýva, že algeziológom je popisované stimulovanie
3-4x denne na niekoľko minút s úľavou aj po vypnutí. Kontrola pre bolesť na algeziologickej ambulancii
je veľmi sporadická a naposledy ju žalobca absolvoval vo februári 2020.

29.Správnysúdvtejtosúvislostidávadopozornostiskutočnosť,žeposudkovýlekárSociálnejpoisťovne
posudzuje na podklade lekárskych správ zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok nie na základe
subjektívnych pocitov žiadateľa (t.j. jeho subjektívneho prežívania ochorenia), ale objektívne, t.j. tak,
ako sa to ktoré ochorenie vzhľadom na jeho stav, objektívne symptómy (príznaky) a liečbu vzhľadom
na medicínske poznatky, objektívne javí byť závažným s jeho prípadným vplyvom na pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľa v porovnaní so zdravým jedincom, ktorá miera poklesu je
vo vzťahu k tomu ktorému konkrétnemu ochoreniu taktiež objektívne zákonom určená v prílohe č. 4
k zákonu č. 461/2003 Z.z. a to príslušným percentuálnym rozpätím. Inými slovami, posudkový lekár
posudzuje možný vplyv konkrétneho ochorenia na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
objektívne a nie vzhľadom na to, ako konkrétny žiadateľ, ktorý týmto ochorením trpí toto ochorenie

subjektívne prežíva či vníma na úrovni symptómov (napr. danosť rôzneho prahu vnímania a znášania
bolesti pri tej istej príčine), samozrejme ak toto subjektívne vnímanie ochorenia neprerastie do ďalšej
objektívne existujúcej medicínskej diagnózy. Bolesť ako taká nie je merateľnou a je vnímateľnou rôzne,
rôznymisubjektaminarôznejúrovni.Pokiaľžalobcahodnotilsvojzdravotnýstavzosvojhosubjektívneho
pohľadu,nejdeokompetentnéaobjektívnehodnoteniezdravotnéhostavu,nakoľkotakétomôževykonať

iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

30. Vo svetle vyššie uvedeného má správny súd za to, že žalovaný svoje rozhodnutie dostatočne
odôvodnil a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a
úplnosti záverov lekárskych posudkov súd nemal dôvod pochybovať. Navyše v súdnom konaní neboli

vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili, resp.
nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci. Súd považuje rozhodnutie žalovaného za
vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

31.Záveromsprávnysúdpoznamenáva,žežalobcamástáleprávopodaťnovúžiadosťozvýšeniesumy
invalidného dôchodku, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na

náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
vlehotejednéhomesiacaododňadoručeniarozsudku.Zmeškanielehotynapodaniekasačnejsťažnosti

nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.