Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Štefčík

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 29P/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824202054
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3824202054.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

29P/43/2024

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A., C. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Denisou Hostačnou, advokátkou so sídlom v Bratislave,
Dunajská 4, IČO: 40 266 273 proti manželke D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. XXX/XX, o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu E. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej
u rodičov, zastúpenej v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
01.08.2009 v Partizánskom, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Partizánske vo zväzku 14,

ročník 2009, na strane 156, pod poradovým číslom 54 rozvádza.

II. Maloletá E. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch nasledovne:

Maloletá bude v osobnej starostlivosti otca:

· v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatka párneho kalendárneho týždňa od 15:00 hod. do
piatka nepárneho kalendárneho týždňa do 15:00 hod., s výnimkou sviatkov a prázdnin, kedy sa uplatní
osobitná úprava.

Počas sviatkov a prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti otca:

· v každom nepárnom roku počas jarných prázdnin maloletej od prvého dňa jarných prázdnin od 09:00
hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18:00 hod.,

· v každom párnom kalendárnom roku počas veľkonočných prázdnin od Zeleného štvrtka od 15:00 hod.
do nasledujúceho utorka do 18:00 hod.,
· každoročne počas letných školských prázdnin od 1.7. od 18:00 hod. do 15.7. do 18:00 hod. a od 01.08.
od 18:00 hod. do 15.8. do 18:00 hod.,
· v každom nepárnom kalendárnom roku počas vianočných prázdnin v čase od 22.12. od 18:00 hod.
do 30.12. do 18:00 hod.,
· v každom párnom kalendárnom roku počas vianočných prázdnin v čase od 30.12. od 18:00 hod. do

06.01. nasledujúceho roku do 18:00 hod.

Maloletá bude v osobnej starostlivosti matky:

· v každom párnom kalendárnom týždni od piatka nepárneho kalendárneho týždňa od 15:00 hod. do
piatka párneho kalendárneho týždňa do 15:00 hod., s výnimkou sviatkov a prázdnin, kedy sa uplatní
osobitná úprava.

Počas sviatkov a prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti matky:· v každom párnom roku počas jarných prázdnin maloletej od prvého dňa školských prázdnin od 09:00
hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18:00 hod.,

· v každom nepárnom kalendárnom roku počas veľkonočných prázdnin od Zeleného štvrtka od 15:00
hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod.,
· každoročne počas letných školských prázdnin od 15.7. od 18:00 hod. do 01.08. do 18:00 hod. a od
15.8. od 18:00 hod. do 31.8. do 18:00 hod.,
· v každom párnom kalendárnom roku počas vianočných prázdnin v čase od 22.12. od 18:00 hod. do

30.12. do 18:00 hod.,
· v každom nepárnom kalendárnom roku počas vianočných prázdnin v čase od 30.12. od 18:00 hod. do
06.01. nasledujúceho roku do 18.00 hod.

Rodičia si maloletú prevezmú a odovzdajú počas školského roka v mieste školského zariadenia, ktoré
maloletá v tom čase navštevuje, a počas sviatkov a prázdnin v mieste toho rodiča, ktorému sa končí

osobná starostlivosť.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 300,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca
vopred, k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva.

IV. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov

na čas po rozvode manželstva k maloletej E. B., nar. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnil v podstate tým,
že medzi manželmi sa začali objavovať nezhody, problémy a hádky a prestali spolu tráviť čas a začali
sa odcudzovať. Okrem výchovy dieťaťa ich nič nespájalo, manželstvo začalo byť len formálne. Intímne
spolu nežijú. Rozišli sa v marci 2022, kedy sa manželka odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Ako
rodina čas netrávia, komunikujú len o maloletej. O úprave rodičovských práv a povinností na čas po

rozvode sa dohodli.
(2) Ako dôkazy v návrhu označil sobášny list, rodný list maloletej a výsluch manželov, rodičovskú dohodu
a zoznam výdavkov navrhovateľa a maloletej. K návrhu pripojil rodičovskú dohodu zo dňa 09.04.2024,
rodný list, sobášny list a prehľad výdavkov.
(3) Manželka, proti ktorej návrh smeruje, svoje právo nevyužila a k návrhu na začatie konania sa

nevyjadrila. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol zveriť maloletú do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch a otca zaviazať platiť výživné v sume 300 € mesačne.
(4) Súd maloletej na zastupovanie v konaní ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Partizánske a nariadil pojednávanie na prejednanie veci na 29.07.2024.
(5) Na pojednávaní dňa 29.07.2024 obaja účastníci zhodne uviedli, že nechcú obnoviť manželské

spolužitie. Manželka navrhovateľa uviedla, že nechce schváliť rodičovskú dohodu.
(6) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov. Z vykonaných
dôkazov zistil pre potreby rozhodnutia vo veci nasledujúci skutkový stav:
6.1. Rodný list na č.l. 11: dňa 06.11.2010 sa narodila maloletá E., jej rodičmi sú A. B. a D. B..
6.2. Sobášny list na č.l. 13: účastníci uzavreli manželstvo dňa 01.08.2009 v Partizánskom, zapísané

je v knihe manželstiev matričného úradu Partizánske vo zväzku 14, ročník 2009 na strane 156 pod
poradovým číslom 54. Rodinný stav oboch v čase uzatvárania manželstva bol slobodný/slobodná.
6.3. Rodičovská dohoda na č.l. 8: účastníci sa dňa 09.04.2024 písomne dohodli o úprave rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode manželstva. Dohodli sa na zverení maloletej do striedavej osobnej
starostlivostiobochrodičovvtýždňovýchintervaloch,pričomsadohodlinaosobitnejúpravestarostlivosti

rodičov o ňu počas sviatkov a prázdnin. Rodičovská dohoda obsahuje aj dojednanie o odovzdávaní
maloletej, o umožnení dovolenky s jedným rodičom, o vecných plneniach za maloletú, o úhrade krúžkov,
mimoškolských aktivít, doučovania, športov a súťaží, o prídavku na dieťa a daňovom bonuse. Rodičia sa
dohodli aj na vzájomnom informovaní o dôležitých veciach. Zároveň sa dohodli, že obaja budú maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok a o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej sumou 300 €

mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred, k rukám matky.6.4. Lustrácie na č.l. 22: navrhovateľ aj jeho manželka majú jediné (spoločné) maloleté dieťa. Obaja
účastníci majú rovnakú adresu trvalého pobytu. Navrhovateľ je evidovaný od 01.10.2018 v Sociálnej
poisťovni ako zamestnanec zamestnávateľa PRODES SK s.r.o Bratislava. Nie je poberateľom žiadnych

dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Manželka, proti ktorej návrh smeruje, je evidovaná ako
poberateľ invalidného dôchodku vo výške 184 € mesačne.
6.5. Výpis zo živnostenského registra na č.l. 26: manželka, proti ktorej návrh smeruje, je od 04.11.2013
evidovaná ako podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia s predmetom činnosti manikúra
s prevádzkou v Partizánskom, Červená 3.

6.6. Odpoveď Daňového úradu Trenčín na č.l. 39: manželka, proti ktorej návrh smeruje, v zdaňovacom
období 2023 uviedla príjem 680 €, výdavky 408 € a základ dane 272 €. Jej daňová povinnosť bola 0 €.
6.7. Daňové priznanie na č.l. 40: vyplývajú z neho rovnaké skutočnosti ako z odpovede daňového úradu
na č.l. 39.
6.8. Správa Sociálnej poisťovne na č.l. 52: manželka, proti ktorej návrh smeruje, je od 13.05.2012
poberateľkou invalidného dôchodku. Jeho výška je od 01.01.2024 184 € mesačne.

6.9. Potvrdenie o mzde na č.l. 56: navrhovateľ má u svojho zamestnávateľa za dvanásť mesiacov
priemernú čistú mzdu vo výške 2 414,87 € mesačne.
6.10. Oznámenie zamestnávateľa navrhovateľa na č.l. 57: navrhovateľ je zamestnávateľom hodnotený
kladne, pracuje ako oblastný manažér pre predajne po celej Slovenskej republike.
6.11. Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 63: manželka, proti ktorej návrh

smeruje, prechodne býva v A., G. H. XXX/X. Je samostatne zárobkovo činnou osobou. Poberá prídavok
na dieťa 60 € mesačne. Býva v podnájme v 3-izbovom rodinnom dome, kde platí 350 € mesačne.
Domácnosť je zariadená v poriadku. S rozvodom súhlasí, súhlasí aj so zverením maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti.
Navrhovateľ býva s maloletou v 4-izbovom rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve, spláca hypotéku

600 € mesačne. S maloletou má dobrý vzťah. S manželkou sa vedia dohodnúť ohľadne maloletej. Bude
jej prispievať výživným 300 € mesačne.
Maloletá je žiačkou 8. ročníka ZŠ R. Jašíka Partizánske, stravuje sa v školskej jedálni, za stravu sa platí
30 € mesačne. Dosahuje veľmi dobré študijné výsledky. Navštevuje odbor klavír na ZUŠ v Partizánskom,
kde je poplatok 40 € polročne. Podľa potreby absolvuje doučovania z matematiky, kde sa platí 7 € za

hodinu. Navštevuje atletický oddiel s poplatkom 30 € mesačne. Vo voľnom čase jazdí na koňoch, kde
sa platí 22 € za hodinu. Cez leto chodieva na týždenný jazdecký tábor, kde sa platí 300 €. Je zdravá,
máva len bežné ochorenia. Maloletá k veci uviedla, že býva striedavo u rodičov, ktorí bývajú neďaleko
(od seba). S rodičmi má dobrý vzťah, u oboch má zariadenú izbu a má všetko, čo potrebuje. Ako domov
berie domácnosť otca, kde vyrastala. Vie o rozvode, súhlasí so striedavou starostlivosťou rodičov, obaja

sa o ňu riadne starajú.
6.12. Navrhovateľ k veci uviedol, že ho situácia mrzí. Správajú sa k sebe korektne, nerobia si napriek.
Príčinu rozvratu vzťahov vidí k rozdielnosti názorov. Pokusy o obnovu spolužitia neboli úspešné. Inú
partnerku nemá, s manželkou komunikovať vie a zásadné zmeny po rozvode manželstva nechystá.
Je vlastníkom polovice trojizbového bytu, ktorú zdedil a rodinného domu, v ktorom býva. Je ochotný sa

podieľať na akýchkoľvek aktivitách maloletej s matkou – maloletej zaplatí jej diel na výdavkoch.
6.13. Manželka navrhovateľa k veci uviedla, že sa viackrát pokúšala o obnovenie spolužitia, zo strany
navrhovateľaalenebolzáujem.Intímnenefungovali7rokov.Onamalazdravotnéproblémy,ktorémanžel
nerešpektoval. Spolužitie znášala kvôli dcére. Navrhovateľ je ako otec veľmi dobrý, ale ako manžel
nespĺňal svoje povinnosti. O obnovení manželského spolužitia už neuvažuje. V otázkach maloletej sa

vedia dohodnúť, žiadnu zmenu ona vo svojom živote neplánuje. Iného partnera nemá. Na domácnosť
jej prispieva a finančne jej pomáha manžel. Z podnikania jej mesačne ostane 350 až 400 €. Z dôvodu
zdravotného stavu nedokáže plnohodnotne vykonávať prácu, nemôže byť zamestnaná. Nehnuteľnosti
ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Na rodičovskej dohode z 09.04.2024 by nič nezmenila,
ale požaduje vyššie výživné ako 300 € mesačne. Výdavky na maloletú uvedené v prílohe k návrhu

(t.j. 372,32 € mesačne - pozn. súdu) sedia. Požaduje výživné vo výške 500 € mesačne, zvyšok chce
použiť, aby maloletá necítila rozdiel u nej a u otca, aby ju mohla zobrať na výlety, lyžovačku. S úpravou
rodičovskýchprávapovinnostíokremvýživnéhotak,akobolodohodnutévdohodez09.04.2024súhlasí.
(7) Súd nevykonal ako dôkaz prehľad mesačných výdavkov, pretože ide len o subjektívny súpis
vyhotovený navrhovateľom, súd ho posúdil podľa obsahu len ako súčasť návrhu na začatie konania

obsahujúci skutkové tvrdenia navrhovateľa.
(8) Súd v konaní aplikoval nasledujúce právne predpisy:
(9) Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) záujem
maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti
o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c)
ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia

so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a

s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
(10) Podľa § 1 ods. 2 ZR účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí.
(11) Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať

zdravé rodinné prostredie.
(12) Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
(13) Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

(14) Podľa § 23 ods. 1 až ods. 3 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu

vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
(15) Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať

a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(16) Podľa § 24 ods. 3 ZR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak

so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
(17) Podľa § 24 ods. 4 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(18) Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo

pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(19) Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(20) Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku

1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.
(21) Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
(22) Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživusvojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.
(23) Podľa § 62 ods. 6 ZR ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd

pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
(24) Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(25) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
(26) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

(27) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(28) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní svoje funkcie.
Manželia netvoria harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Od roku 2022 nebývajú v spoločnej

domácnosti. Nechcú obnoviť svoje spolužitie. Maloletá o ich rozchode vie, je oboznámená s týmto
konaním, súhlasí so svojím zverením do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Nie je v záujme
spoločnosti, aby pokračovalo nefunkčné manželstvo účastníkov tohto konania. Ani v záujme maloletej
nie je, aby vyrastala v takto nefunkčnom manželstve, naopak, v jej záujme je stabilizácia faktických
pomerov. Súd preto dospel k záveru, že zrušenie manželstva účastníkov rozvodom je odôvodnené.

Príčinu rozvratu manželských vzťahov súd vidí v rozdielnosti pováh, názorov a záujmov účastníkov
konania.
(29) Vzhľadom k tomu, že účastníci majú spoločné maloleté dieťa, súd rozhodoval týmto rozsudkom
aj o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Keďže
manželka navrhovateľa uviedla, že nechce schváliť predloženú rodičovskú dohodu, súd ju neschvaľoval

a o úprave rodičovských práv a povinností rozhodol po vlastnej úvahe mocenským rozhodnutím.
(30) V prvom rade súd uvádza, že hoci neschvaľoval rodičovskú dohodu, z rodičovskej dohody
zo dňa 09.04.2024 pri rozhodovaní o väčšine rodičovských práv a povinností vychádzal. Jednotlivé
ustanovenia medzi účastníkmi napokon sporné neboli, po vykonaní dokazovania na pojednávaní bolo
zistené, že výhrady manželky, proti ktorej návrh smeruje, smerujú len proti výške vyživovacej povinnosti

navrhovateľa k maloletej, v ostatných častiach s dohodou súhlasí.
(31) Súd považoval za súladné s najlepším záujmom maloletej, aby bola na čas po rozvode manželstva
zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Tak obaja rodičia, ako aj maloletá, prejavili
o túto formu starostlivosti záujem. Aj v súčasnosti je už maloletá vo faktickej striedavej starostlivosti
oboch rodičov. U oboch má vytvorené zázemie, obaja bývajú blízko seba a ich bydliská maloletej

umožňujú tráviť čas podľa svojej vôle s oboma rodičmi ako aj naďalej navštevovať rovnaké školské
zariadenie. Rodičia maloletej vedia spolu efektívne komunikovať o záležitostiach, ktoré sa jej týkajú,
preto je dôvodné jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Tá sa bude vykonávať
v týždňových intervaloch, na čom sa rodičia dohodli a čo nie je v rozpore so záujmami maloletej. Rodičia
sa dohodli na osobitnej úprave starostlivosti o maloletú počas sviatkov a prázdnin. Táto dohoda je

aj v súlade so záujmami maloletej, ktorá tak bude môcť tráviť rovnocenný čas s každým z rodičov.
Súd ju rešpektoval a rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti počas sviatkov a prázdnin maloletej
v súlade s touto dohodou. Od pôvodnej rodičovskej dohody sa súd nepatrne odchýlil pri určovaní
zabezpečenia bežnej starostlivosti o maloletú, keď v rodičovskej dohode bolo uvedené, že sa navrhuje
starostlivosť otca v nepárnom týždni od piatka predchádzajúceho týždňa od 15:00 do piatka do 08:00

a starostlivosť matky v párnom týždni od piatka prechádzajúceho týždňa od 15:00 do piatka do 08:00.
Takáto úprava by znamenala, že maloletá by v piatok od 08:00 do 15:00 nebola v starostlivosti žiadneho
z rodičov, čo je neprípustné. Preto súd okamih zmeny starostlivosti rodičov určil na piatok o 15:00 hod.
Miestom odovzdávania maloletej bude buď školské zariadenie, alebo bydlisko toho rodiča, ktorému
končí starostlivosť. Vzhľadom k tomu, že rodičia vedia zmysluplne komunikovať, s ohľadom k veku

maloletej i blízkosti ich bydlísk súd považuje takého odovzdávanie a preberanie maloletej za súladné
s jej najlepším záujmom.
(32) O vyživovacej povinnosti otca súd rozhodol s prihliadnutím na príjmy, výdavky, majetkové pomery,
možnosti a schopnosti oboch rodičov a odôvodnené potreby maloletej tak, že mu určil povinnosťprispievať na výživu maloletej sumou 300 € mesačne. Súd vychádzal pri rozhodovaní o vyživovacej
povinnosti otca z nasledujúcich úvah.
32.1. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť.

Maloletá si plní povinnú školskú dochádzku, schopnosť samostatne sa živiť ešte nemá. Preto majú jej
rodičia voči nej vyživovaciu povinnosť.
32.2. V prípade striedavej osobnej starostlivosti súd nemusí vyživovaciu povinnosť určovať. V prípade,
ak je dieťa v (časovo) rovnocennej starostlivosti oboch rodičov, vychádza sa v prvom rade z toho, že
obaja rodičia v čase svojej starostlivosti o dieťa zabezpečujú všetky potreby dieťaťa. To však neplatí

v prípade, ak sú pomery rodičov natoľko odlišné, že by životná úroveň dieťaťa u niektorého z rodičov
počas jeho starostlivosti mohla byť podstatne zhoršená.
32.3. V tomto prípade súd zistil, že otec maloletej má príjmy vo výške priemerne 2 414,87 € mesačne. Je
vlastníkom rodinného domu a podielu na byte vo výške jednej polovice. Matka má príjmy z podnikania
350 až 400 € mesačne, má príjem z invalidného dôchodku 184 € mesačne a z prídavku na dieťa
60 € mesačne. Jej mesačné príjmy sú teda na úrovni 594 € mesačne až 644 € mesačne, vrátane

prídavku na dieťa, ktorý má byť použitý prioritne na úhradu potrieb dieťaťa. Výdavky maloletej sú podľa
zhodného tvrdenia rodičov vo výške 372,32 € mesačne. Príjmy otca maloletej sú teda oproti príjmom
matky maloletej približne štvornásobné a lepšie sú aj jeho majetkové pomery (vlastní nehnuteľnosti). Za
takýchto okolností je spravodlivé, je v jeho možnostiam a zodpovedá jeho majetkovým pomerom, aby
sa podieľal napriek striedavej osobnej starostlivosti na úhrade nákladov maloletej aj za čas, kedy bude

v osobnej starostlivosti matky.
32.4. Pôvodná dohoda rodičov bola na výživnom vo výške 300 € mesačne k 15. dňu v mesiaci vopred
k rukám matky maloletej. Neskôr matka od takejto dohody ustúpila a požadovala výživné aspoň 500
€ mesačne, lebo aj ona chce maloletú zobrať na výlety, lyžovačku. V prvom rade súd uvádza, že
mesačné výdavky maloletej, ktoré matka v žiadnej časti nespochybnila, obsahujú aj náklady maloletej

na dovolenky, výlety a lyžovačky. Aj pri týchto nákladoch sú „len“ vo výške 372,32 € mesačne. Ani ak by
výživné malo pokrývať dovolenky, výlety a lyžovačky maloletej, nie je výdavkami maloletej odôvodnená
výška vyššia ako 372,32 € mesačne.
32.5. Je pravda, že výživné môže byť aj vyššie, ako sú odôvodnené výdavky maloletej. Je to tak
v prípade, ak to umožňujú pomery rodičov. V tomto prípade je rodičom povinným poskytovať výživné

otec. Súd teda skúmal, či jeho pomery odôvodňujú platiť výživné vo výške vyššej ako pôvodne
dohodnutých 300 € mesačne.
32.6. Otec má priemerný čistý príjem 2 414,87 € mesačne, iné príjmy nemá. Výživné vo výške 300 €
mesačnepredstavuje12,42%zjehočistýchpríjmov.Akbysmepredpokladali,žerovnakúsumuvynaloží
na starostlivosť o maloletú v čase, kedy ju bude mať vo svojej osobnej starostlivosti, predstavovala by

vyživovacia povinnosť otca približne štvrtinu jeho čistých mesačných príjmov, čo je možné považovať
aj s prihliadnutím na metodiku určovania výživného a prax súdov pri určovaní výšky výživného za
primerané a spravodlivé.
32.7. Matka bude mať maloletú vo svojej starostlivosti len polovičný čas. To znamená, že z priemerných
nákladov maloletej 372,32 € mesačne na čas u matky pripadá jedna polovica vo výške 186,16 €

mesačne. Túto sumu (súd opätovne podotýka, že obsahuje aj primerané náklady na výlety a dovolenky,
nielen na úhradu bežných pravidelných výdavkov) môže matka poľahky z výživného 300 € mesačne
pokryť, pričom ostne ešte dostatok prostriedkov, ktoré matka môže využiť či už na úspory maloletej,
alebo na iné zvýšenie životnej úrovne maloletej v čase, keď bude v jej starostlivosti.
32.8. Súd prihliadal na to, že ani matka nie je celkom bez príjmov. Jej priemerný mesačný príjem je na

úrovni cca 620 € (ak súd vychádza zo strednej hodnoty ňou uvedených príjmov). Podľa názoru súdu
je spravodlivé od matky požadovať, aby sa na úhrade nákladov maloletej prevyšujúcich sumu 300 €
mesačne (t.j. 72,32 € mesačne) podieľala aj ona. Táto suma predstavuje 11,66% z jej priemerných
príjmov. Výživné od otca predstavuje 12,42% z jeho priemerných príjmov, rozdiel týchto pomerov je
minimálnyajenepatrnenaprospechmatky,ktorásanaúhradepotriebmaloletejbudepodieľaťvpomere

k svojím príjmom v nepatrne menšom rozsahu ako otec.
32.9.Zuvedenýchdôvodovsúdpovažujezaspravodlivé,abyotecplatilvýživnévovýške300€mesačne
a aby matka doplácala sumu 72,32 € mesačne na uspokojenie ďalších potrieb maloletej.
32.10. Výživné má slúžiť výlučne na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Nemá zvyšovať životnú úroveň
matky, má len vyrovnávať životnú úroveň maloletej u matky v porovnaní so životnou úrovňou u otca.

Nemá slúžiť ani na úhradu nákladov matky, vrátane jej nákladov počas výletov a dovoleniek, na
ktoré chce v budúcnosti maloletú brávať. Hoci má matka horšie príjmy a majetkové pomery ako
otec, nezbavuje to ani ju vyživovacej povinnosti k maloletej, vrátane povinnosti podieľať sa na úhrade
odôvodnených potrieb maloletej, hoci v menšom rozsahu, ako otec.32.11. S prihliadnutím na všetky uvedené úvahy a skutočnosti určil súd výšku výživného na 300 €
mesačne, ktoré bude otec povinný platiť maloletej k rukám jej matky vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Na určenie vyššieho

výživného súd vzhľadom na okolnosti uvedené vyššie žiaden dôvod nezistil.
32.12. Keďže konanie o vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu je konaním, ktoré sa môže začať aj
bez návrhu, nie je potrebné rozhodovať o zamietnutí zvyšku nároku na výživné, ktorý si uplatnila matka
na pojednávaní dňa 29.07.2024.
(33) Obaja rodičia sú spôsobilí na právne úkony a vedia spolu komunikovať o záležitostiach týkajúcich

sa maloletej, preto nie je dôvod hociktorého z nich vylúčiť z jej zastupovania a spravovania jej majetku.
(34) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(35) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

(36) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.
(37) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 57 CMP, na iné rozhodnutie ako na znášaní trov
oboma účastníkmi súd žiaden spravodlivý dôvod nezistil, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania
nepožadoval.

Poučenie:

29P/43/2024
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola

upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl.
Civilného mimosporového poriadku. Súd v prípade výkonu rozhodnutia môže odňať maloletého tomu,
u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia
zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo
tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.