Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/80/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119210277
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1119210277.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Felix
Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, proti žalovanému
Magen Da´at, s.r.o., Na barine 16, 841 03 Bratislava, IČO: 44 122 659, práv. zast. Zvara advokáti s.r.o.,
advokátska kancelária, Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, IČO: 46 547 878, o zaplatenie 96,16 EUR
s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 14Cb/56/2020-188 zo
dňa 19.10.2022 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 14Cb/56/2020-188 zo dňa
19.10.2022, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa

19.7.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 96,16 EUR s príslušenstvom, z titulu neuhradenia
poistného, ktoré mal žalovaný žalobcovi uhrádzať na základe poistnej zmluvy č. 6589422800 zo
dňa 13.5.2016, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platbami poistného, ktoré sa za
poistné obdobie stalo splatným dňa 13.5.2016, poistná zmluva mala zaniknúť podľa žalobcu v zákonnej
jednomesačnej lehote, dňa 13.12.2016. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd uznesením č.k.
3Cob/133/2021-159 zo dňa 27.4.2022, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 5.5.2021, ktorým súd

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 96,16 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 96,16 EUR od 14.5.2016 do zaplatenia, zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zánik poistného
vzťahu a vec nesprávne právne posúdil, nakoľko poistná zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá v
súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na základe § 788 a nasl.
OZ. Podľa názoru odvolacieho súdu sa právny vzťah medzi stranami spravuje zákonom č. 381/2001 Z.z.

a OZ, a to bez ohľadu na skutočnosť, že na strane poistníka je právnická osoba. Obchodný zákonník
úpravupoistenianeupravujeavzhľadomnaexistenciuuvedenejšpecifickejavšeobecnejprávnejúpravy
nie je na mieste v posudzovanej veci použite ustanovení Obchodného zákonníka cez § 261 ods. 9.3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že po vrátení veci na ďalšie konanie opätovne
posúdil nárok žalobcu s ohľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania a

právny názor odvolacieho súdu, opätovne posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným v odpore
zo dňa 12.2.2020 ako aj v jeho následných vyjadreniach. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že medzi sporovými stranami bola uzatvorená dňa 13.5.2016 zmluva č. 6589422800 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to v zmysle § 3 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z.z. a § 788 ods. 1 OZ. Nakoľko žalovaný neuhradil hneď prvú splátku poistného splatnú dňa

13.5.2016, poistenie zaniklo v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. do jedného mesiaca od dátumu
splatnosti jednotlivej splátky, t.j. 13.6.2016. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené v danom prípade ide
medzi stranami sporu o občianskoprávny vzťah, súd posúdil predmetnú námietku premlčania v zmysle
§ 100 ods. 1 a § 101 OZ. Keďže poistné za poistné obdobie bolo splatné dňa 13.5.2016, žalobca mohol
žalobou uplatniť svoj nárok na súde odo dňa 14.5.2016, a to v trojročnej premlčacej lehote. Nakoľko
žalobca svoj nárok na súde uplatnil žalobou až dňa 19.7.2019, t.j. po zákonnej trojročnej premlčacej

lehote, ktorá uplynula dňa 14.5.2019, došlo vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným k
premlčaniu tohto nároku na zaplatenie poistného. Vzhľadom na uvedené mal teda súd prvej inštancie za
to, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je v celom rozsahu premlčaný, a preto žalobu v celom rozsahu
zamietol.

4. Keďže v konaní bol úspešný žalovaný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% v súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d),
f) a h) C.s.p. Uviedol, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému

záveru, keď vyvodil skutkový záver o tom, že poistné za obdobie kalendárneho roka bolo splatné
13.5.2016. Zmluvné strany pri uzatvorení zmluvy dojednali, že ročné poistné obyčajne splatné k prvému
dňu poistenia bude v prospech žalovaného rozložené na polročné splátky poistného. Jedná sa o dohodu
v zmysle ust. § 565 OZ, v zmysle ktorej dochádza k zmene splatnosti záväzku. V dôsledku tejto dohody
tak bolo dňa 13.5.2016 splatná prvá polročná splátka poistného. Konajúci súd tak založil rozsudok

na skutkovom závere, ktorý nevyplynul z dokazovania, nakoľko z dokazovania vyplynula dohoda v
zmysle ust. § 565 OZ. V druhom rade poukázal na nesprávne právne posúdenie, na ktorom je založený
rozsudok, a to v dôsledku skutočnosti, že súd pri právnom posúdení neaplikoval ust. § 565 OZ. Pojem
poistné je obsahom fundamentálnej povinnosti poistníka zaplatiť za poistenie počas poistného obdobia.
Preto pokiaľ došlo medzi žalobcom a žalovaným k dohode o štvrťročných splátkach, avšak nedošlo k

zmene stanovenia toho, čo zmluvné strany pokladajú za poistné obdobie, nemožno štvrťročnú splátku
poistného zamieňať za poistné, ktoré je vždy protiplnením poistníka za poistenie poisťovateľom počas
poistného obdobia nie jeho časti. Poistné za časť poistného obdobia nepozná ani zákon č. 381/2001
Z.z. ani Občiansky zákonník. Preto znenie ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je vždy naviazané
na splatnosť poistného ako plnenia poistníka za celé poistné obdobie. V nadväznosti na uvedené,

tak žalovaný neuhradil prvú polročnú splátku, pričom so žalobcom nemal dohodu o splatnosti celého
záväzku pre nesplnenie niektorej splátky, preto poistenie nezaniklo a trvalo ďalej až do termínu druhej
polročnej splátky za dané poistné obdobie. Nakoľko išlo zároveň o poslednú splátku v danom období,
termín tejto splátky je zároveň termínom kedy má mať poistník splnenú celú povinnosť plniť poistné
za celé poistne obdobie. Pokiaľ tomu tak nie je, platí, že začína plynúť mesačná lehota podľa ust. § 9

ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., uplynutím ktorej v súčinnosti s nesplnením povinnosti doplatiť poistné,
poistenie zaniká v termíne 13.12.2016 a pohľadávka poisťovateľa (žalobcu) sa zmení z pohľadávky na
poistné za poistné obdobie (celý kalendárny rok) na poistné do zániku poistenia, teda za obdobie kratšie
ako kalendárny rok, ibaže by došlo v tomto období ku poistnej udalosti z ktorej poisťovateľ plnil, v takom
prípade má aj napriek zániku poistenia v rámci poistného obdobia nárok na poistné za celé poistné

obdobie. Nakoľko nesplnením povinnosti poistníka a uplynutím mesačnej lehoty vzniká titul poisťovateľa
na zaplatenie časti poistného, nasledujúci deň po zániku poistenia je prvým dňom, kedy si poisťovateľ
pohľadávku na zaplatenie v zmysle ust. § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z. Žalobca poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 48/2012 a navrhol žalobe vyhovieť.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že so žalobcom neuzatvoril dohodu
podľa § 565 OZ. Žalovaný so žalobcom uzatvoril zmluvu o povinnom zmluvnom poistení č. 6589422800
zo dňa 13.5.2016, podľa zákona č. 381/2001 Z.z. Podľa názoru žalovaného, z ustanovenia § 8 ods.
2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšieobdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a splatnosť poistného si žalovaný so
žalobcom dohodli v zmluve. Použitie ustanovenia § 565 OZ v tomto prípade podľa názoru žalovaného
nie je dôvodné. Poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, so spôsobom platenia poistného

v polročných splátkach, so splatnosťou poistného dňa 13.5.2016 a následná splátka na druhý polrok
bola splatná dňa 13.11.2016. Pri uvedenom dohodnutom platení poistného potom dochádza k zániku
poistenia do jedného mesiaca od dátumu splatnosti jednotlivej splátky poistného. Bolo preukázané a
je nepochybné, že žalovaný ako poistník, neuhradil hneď prvú splátku poistného, ktorá bola splatná
dňa 13.5.2016. Tak, ako už žalovaný opakovane vo svojich písomných ako aj ústnych podaniach

uviedol, poistná zmluva zanikla podľa § 9 ods. 4 PZP, nakoľko poistné nebolo zaplatené do jedného
mesiaca od dátumu jeho splatnosti. Poistná zmluva tak zanikla dňa 13.6.2016 a nie ako to tvrdí
žalobca, uplynutím jedného mesiaca od dátumu splatnosti druhej splátky lehotného poistného, tzn. dňa
13.12.2016. Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukazuje na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn.
6 Obdo 22/2007, zo dňa 7.8.2008. Žalovaný nezaplatil ani 1. splátku poistného v deň jej splatnosti, tj.
dňa 13.5.2016. Poistná zmluva tak zanikla dňa 13.6.2016. Zákon o PZP (m. i.) upravuje spôsob zániku

poistenia pre nezaplatenie poistného a zároveň určuje aj presný okamih zániku poistného vzťahu (§ 9
ods. 4 cit. zákona). Takto koncipovaná právna norma vo svojej hypotéze presne, zrozumiteľne a úplne
formuluje spôsob i okamih zániku právneho vzťahu. Otázkou okamihu zániku poistného vzťahu v zmysle
§ 9 ods. 4 zákona o PZP sa zaoberal aj Najvyšší súd SR, pričom ustálil, že za rozhodné je treba pokladať
ustanovenia § 8 ods. 2, § 9 ods. 4, §11 ods. 11 zákona o PZP. Žalovaný ďalej zdôrazňuje, že so žalobcom

neuzatvoril poistnú zmluvu v zmysle § 788 a následne Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu
nie je dôvod na uplatnenie ustanovení § 796 OZ.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa17.4.2024.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je

daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto
je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými

dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam uvádza,
že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou premlčania
nároku žalobcu.

11. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou zániku poistenia
vo vzťahu k poistnej zmluve a dospel k správnemu záveru, že k zániku poistenia pri poistnej zmluve
došlo do jedného mesiaca od splatnosti jednotlivej dojednanej splátky v rámci dojednaného poistného
obdobia. Poistná zmluva zo dňa 13.5.2016 medzi stranami sporu bola uzatvorená na dobu neurčitú,
so spôsobom platenia poistného v polročných splátkach, so splatnosťou poistného dňa 13.5.2016 a

následná splátka na druhý polrok bola splatná dňa 13.11.2016. V danom prípade žalovaný nezaplatil
prvú splátku poistného splatnú dňa 13.5.2016, v zmysle ust. § 9 ods. 4 zákona o PZP, poistenie zaniklo
do jedného mesiaca od dátumu splatnosti jednotlivej splátky, teda dňa 13.6.2016. Súd prvej inštancie
správne uviedol, že žalobca si svoj nárok na súde uplatnil žalobou až dňa 19.7.2019, teda po zákonnejtrojročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula dňa 14.5.2019. Výsledkami dokazovania bolo preukázané,
že žalovaný nezaplatil už prvú splátku poistného, celé poistné sa tak stalo splatné za celé poistné
obdobie do jedného mesiaca od dátumu splatnosti, t.j. dňa 13.6.2016 a netrvalo až do termínu druhej

polročnej splátky ako namietal žalobca v odvolaní. Odvolací súd opätovne poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obdo 22/2007 zo dňa 7.8.2008, pričom žalobca poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 MCdo 48/2012 zo dňa 29.5.2014, ktorý však v zásade vyvracia tvrdenia
žalobcu a nie je ho možné aplikovať na prejednávanú vec. V ňom je uvedené „...Výsledkami vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že žalovaný nezaplatil v poradí druhú splátku poistného do doby jej

splatnosti, t. j. do 30. septembra 2006. Dovolací súd preto súhlasí so záverom generálneho prokurátora,
podľa ktorého sa v dôsledku omeškania žalovaného s platením v poradí druhej splátky, stalo poistné
za celé poistné obdobie splatným dňom 1. októbra 2006 (dňom nasledujúcim po dni splatnosti splátky).
Keďže žalovaný celé poistné (jeho zvyšok) do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, t. j. do 1.
novembra 2006 nezaplatil (splátku zaplatil až 7.11.2006), v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z.
platí, že poistenie zodpovednosti na základe poistnej zmluvy z 30. júna 2006 zaniklo dňom 1. novembra

2006 a nie až nezaplatením poslednej splátky poistného, ako to konštatuje odvolací súd.”

12. Odvolací súd má za to, že k zániku poistenia dochádza márnym uplynutím jedného mesiaca
od splatnosti dojednanej polročnej splátky v rámci dojednaného poistného obdobia. Podľa názoru
odvolacieho súdu by bola argumentácia žalobcu v rozpore s dobrými mravmi ak by napriek nezaplatenej

1. splátke poistného mala poistná zmluva trvať až do konca kalendárneho roka. Takáto právna
konštrukcia vytvára neprijateľný právny stav v tom, že bez zaplatenia už 1. splátky poistného by bolo
žalobcovi poskytnuté poistné krytie za celý kalendárny rok. Právny názor súdu prvej inštancie v tom, že
poistná zmluva zanikla dňa 13.6.2016 je vecne správny a súd musí prihliadať na vznesenú námietku
premlčania. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie žalobu správne

zamietol. Odvolací súd má za to, že žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré
by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho
hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny
záver nevyplýva.

13. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného

prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára

1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

14. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.

15. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods.
2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).