Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivana Rudinská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/26/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100389
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100389.1
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: LAMA SK a. s., so sídlom Tomášikova 30, 821
01 Bratislava, IČO: 36 651 311, právne zastúpený: REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o.,
so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/4592 zo dňa 19.12.2023, o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.02.2024, takto
r o z h o d o l :
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.02.2024
zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 27.02.2024 domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. NIP/
NIP_PO/BEZ/2023/4592 zo dňa 19.12.2023 a rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra č. 457/23/práv. zo
dňa 09.10.2023.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby priznal odkladný účinok správnej žalobe podľa §
185písm.a)zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlen„SSP“).Uviedol,žerozhodnutím
prvostupňového orgánu, ktoré bolo po odvolaní žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného, bolo
rozhodnuté o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona o nelegálnej práci. S
ohľadom na uvedenú skutočnosť bol žalobca zaradený do tzv. registra nelegálnych zamestnávateľov
podľa osobitných predpisov, t.j. centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických
osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, vedeného žalovaným (ďalej aj „zoznam“). Zápis
žalobcu do zoznamu pre neho predstavuje významné obmedzenia spojené s podnikaním žalobcu, a to
najmävzmyslezákonač.523/2004 Z.z.orozpočtovýchpravidláchverejnejsprávyaozmeneadoplnení
niektorých zákonov, ktorý vylučuje žalobcu z prijímania dotácií zo štátneho rozpočtu. Nemožnosť
prijímať štátne dotácie počas zákonom určeného obdobia môže pre žalobcu, resp. podnikanie žalobcu
predstavovať značnú konkurenčnú nevýhodu a takýto stav je spôsobilý spôsobiť žalobcovi hrozbu
závažnej ujmy, resp. značnej hospodárskej škody či finančnej škody, nakoľko podľa informácií žalobcu
spoločnosti, ktoré sú na relevantnom trhu služieb súťažiteľmi žalobcu, sú zároveň poberateľmi rôznych
dotácií zo štátneho rozpočtu. V zmysle zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov je zároveň možné žalobcu ako uchádzača vo verejnom obstarávaní
kedykoľvek počas verejného obstarávania vylúčiť z verejného obstarávania. Nemožnosť zúčastňovať
sa vo verejných obstarávaniach takisto môže pre žalobcu, resp. podnikanie žalobcu predstavovať
značnú konkurenčnú nevýhodu a takýto stav je tak spôsobilý spôsobiť žalobcovi hrozbu závažnej ujmy,
resp. značnej hospodárskej škody či finančnej škody, nakoľko spoločnosti, ktoré sú na relevantnom
trhu služieb súťažiteľmi žalobcu, sa verejných obstarávaní zúčastňujú a majú príjmy zo zákaziek,
ktoré sú predmetom verejného obstarávania. V neposlednom rade predstavuje pre žalobcu zápis v
zozname reputačné riziko z pohľadu zákazníkov žalobcu, ktorým žalobca poskytuje služby, najmä môžu
potenciálni zákazníci odmietať vstúpiť so žalobcom do zmluvného vzťahu z dôvodu zápisu žalobcu vzozname, ako sa aj súčasní zákazníci žalobcu sa môžu snažiť ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom, resp.
nepredĺžiť spoluprácu so žalobcom na ďalšie obdobie. Pre úplnosť uviedol, že niektorí zmluvní zákazníci
žalobcu od žalobcu vyžadujú pravidelné preukazovanie toho, že žalobca nie je zapísaný v zozname,
resp. že žalobcovi nebola uložená sankcia za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, čo však
už žalobca z dôvodu zápisu v zozname nebude schopný preukázať. Zároveň bol žalobca názoru, že
v danom prípade neexistujú také dôvody, pre ktoré by priznanie odkladného účinku bolo v rozpore s
verejným záujmom.
3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 22.05.2024, k návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe sa nevyjadril, kompletný administratívny spis bol pripojený dňa 04.06.2024.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 SSP.
10. Zákon explicitne ustanovuje ako podmienku pre rozhodnutie správneho súdu vyjadrenie žalovaného
orgánu verejnej správy k podanému návrhu na priznanie odkladného účinku. Zároveň podľa § 187 ods. 3
správnysúdrozhodneonávrhudo30dníoddoručeniavyjadreniažalovanéhoktomutonávrhu,prípadne
administratívnych spisov. Správny súd nemá o odkladnom účinku rozhodovať len na podklade návrhu,
ale so znalosťou administratívneho spisu a vyjadrenia žalovaného.
11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene
ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za
podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku
správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre
takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v
rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne
nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí.
Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú doskončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo
znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy.
13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
14. Správny súd zdôrazňuje, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú
výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne
následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má
dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v §
185 SSP. Zároveň ich má nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť
tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú
ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.
15. Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku, či už
v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 (prejednávaný prípad) je
žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.
Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho
priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak,
aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu,
hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
16. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku nepostačuje, pretože
zákon súčasne ustanovuje kumulatívnu podmienku, ktorá musí byť súbežne splnená, a to že takéto
priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Musí pritom ísť o verejný záujem, ktorý je spojený
s účinkami preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd musí v tomto smere
vykonať pomerovanie medzi záujmom o materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobcu a príslušným
verejným záujmom.
17. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd nijako neskúma
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa preukázaním existencie podmienok iba podľa § 185
SSP. V praxi sa môže stať, že vo veci sú dané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žaloby
a zároveň je žaloba z meritórneho hľadiska nedôvodná a naopak, návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe je nedôvodný alebo neodôvodnený, no z meritórneho hľadiska je žaloba opodstatnená.
Inými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v merite
veci a naopak.
18. Správny súd v danej veci konštatuje, že hrozba právnych následkov spojená s právoplatným
rozhodnutím žalovaného vo veci správneho trestania, sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ak by tomu tak bolo, potom by bolo namieste spájať s
podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v
azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil a ponechal rozhodovanie o priznaní odkladného
účinku správnemu súdu.
19.Žalobcasvojetvrdeniauvedenévnávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobeneosvedčil
a nepreukázal priamy reálny skutkový dopad v dôsledku napadnutého rozhodnutia. Nepreukázal, že by
mu hrozila tvrdená závažná ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok, pretože nepredložil dôkazy
svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k tejto závažnej ujme,
resp. inému vážnemu nenapraviteľnému následku.
20. Dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu.
Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný a nie je vecou správneho
súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinkužalobe. Bolo výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil.
Hypotetické a nepreukázané obavy žalobcu vyplývajúce z možných následkov zapísania do zoznamu
fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, nepredstavujú dôvod
pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
21. Žalobca v návrhu neodôvodnil a neosvedčil ani ďalší predpoklad priznania odkladného účinku
žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom.
22. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že
verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či
verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet
subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec
pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov
príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné
záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
23.Vzhľadomktomu,žežalobcaneosvedčilsplneniezákladnýchzákonomvyžadovanýchpredpokladov
definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.