Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200270
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa v právnej veci
žalobkyne: Q.. P. S., narodená XX. X. XXXX, bytom V. XXX, právne zast. Mgr. Jozefom Gáplovským,
advokátom, so sídlom v Dubnici nad Váhom, A. Kmeťa 358/2, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej zo dňa 24. júna 2022, Číslo: 30554-4/2022-BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku
Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 2. apríla 2024, č. k. 28Sas/3/2024-26, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .

Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 2. apríla 2024, č. k.
28Sas/3/2024-26, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 24.
júna 2022, Číslo: 30554-4/2022-BA. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 24. júna 2022, Číslo:

30554-4/2022-BA podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že
vypustila text „... § 152a zákona v znení neskorších predpisov...“ a v ostatnom potvrdila rozhodnutie
prvostupňovéhoorgánu-Sociálnejpoisťovne,pobočkaPovažskáBystricazodňa2.októbra2017,Číslo:
700-0911931917-GC04/17 (ďalej len „pobočka žalovanej“), ktorým bolo žalobkyni podľa § 178 ods. 1
písm. a/ bod 8 v spojení s § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako samostatne zárobkovo činnej osobe
predpísané poistné v celkovej sume 3.508,10 eur za obdobie júl 2009, august 2009, september 2009,

október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj
2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010.

2. Správny súd v dôsledku zrušenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. októbra 2022, č.
k. 26Sa/7/2022-39 rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. decembra
2023, sp. zn. 6Ssk/19/2023 (ďalej len „najvyšší správny súd“) posudzoval nanovo zákonnosť žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovanej vrátane všetkých žalobných námietok, ako aj nad ich rozsah.

Zároveň bol viazaný podľa § 469 SSP právnym názorom vysloveným v rozsudku najvyššieho správneho
súdu zo dňa 20. decembra 2023, sp. zn. 6Ssk/19/2023.3. Správny súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovanej preskúmal v intenciách ustanovení §
143 ods. 1, § 147 ods. 1, § 185 ods. 4, § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a postupom v zmysle
právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej

správnej žaloby.

4. Konštatoval, že predmetom súdneho prieskumu v zmysle správnej žaloby bolo preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 30554-4/2022-BA zo dňa 24. júna 2022 vo veci predpísania
poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie

a poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie júl 2009 až december 2010. Správny súd mal
za preukázané, že pobočka žalovanej rozhodnutím zo dňa 16. marca 2017, Číslo: 289-32/2017-PB
rozhodla vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
tak, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06.
2009, ale zaniklo dňa 31. 12. 2010. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 28. júla 2017, Číslo: 38980-2/2017-
BA zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej. Krajský súd v Trenčíne

rozsudkom zo dňa 26. júla 2018, č. k. 15Sa/32/2017-45 zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa
domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 28. júla 2017, Číslo: 38980-2/2017-BA
a pobočky žalovanej zo dňa 16. marca 2017, Číslo: 289-32/2017-PB. Najvyšší správny súd rozsudkom
zo dňa 27. apríla 2022, sp. zn. 9Sžsk/136/2018 zamietol kasačnú sťažnosť žalobkyne proti tomuto
rozsudkuKrajskéhosúduvTrenčíne.Správnysúdpretopoukázalna§145ods.5SSP,vzmyslektorého,

lenčosaoveciprávoplatnerozhodlo,nemôžesaprejednávaťarozhodovaťznova.Správnysúdsapreto
stotožnil so stanoviskom žalovanej, že pokiaľ žalobné námietky žalobkyne smerujú k popieraniu zániku
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 31. 12. 2010, tak sú to námietky
smerované proti rozhodnutiu pobočky žalovanej zo dňa 16. marca 2017, Číslo: 289-32/2017-PB, pričom
o týchto bolo už na úrovni súdnych inštancií právoplatne rozhodnuté, a preto nemôže byť daná vec

opätovne správnym súdom posudzovaná. Správny súd tak tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné v
konaní, kde predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej vo veci predpísania poistného a
príspevkov.

5. K žalobnej námietke týkajúcej sa procesného postupu, keď žalobkyňa namietala neupovedomenie zo

strany pobočky žalovanej o začatí konania o predpísaní poistného a príspevkov, správny súd uviedol,
že i túto žalobnú námietku považoval za nedôvodnú. Zákon č. 461/2003 Z. z. ustanovuje špeciálnu
právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, vylučujúcu použitie všeobecného predpisu o
správnom konaní - zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok (§ 172 ods. 1, prvá veta zákona č. 461/2003
Z. z.). Správny súd poukázal na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.

02. 2011, sp. zn. 7Sžso/20/2010, a to, že Sociálna poisťovňa nemá v danej veci (predpísania dlžného
poistnéhoapríspevkov)podľazákonač.461/2003Z.z.anipovinnosť,abyozačatíkonaniaupovedomila
všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Čo sa týka žalobných námietok
ohľadom účelovosti postupu pobočky žalovanej spočívajúcom v neupovedomení o začatí konania vo
veci predpísania poistného a príspevkov, či straty jednej inštancie v rámci obrany práv žalobkyne, tak

tieto majú spoločný základ v subjektívnej nespokojnosti žalobkyne s napadnutým rozhodnutím, takto
sformulované námietky správny súd odmietol, lebo nepreukazujú žiadne porušenie práva sociálneho
poistenia, ktoré by mal zákon č. 461/2003 Z. z. žalobkyni priznávať.

6. K žalobnej námietke týkajúcej sa premlčania práva predpísať poistné žalobkyňa len všeobecne v

žalobe uviedla, že námietku premlčania vznáša z dôvodu opatrnosti a procesnej hospodárnosti, a to voči
akýmkoľvek potencionálnym nárokom žalovanej bez toho, aby uviedla akúkoľvek bližšiu argumentáciu
ohľadom uplynutia 10 ročnej zákonnej premlčacej lehoty. Správny súd v tomto smere odkázal na
rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho správneho súdu zo dňa 27. 09. 2023, sp. zn. 1SVs/5/2022,
ktoré je záväzné pre všetky správne súdy.

7. Správny súd tak na základe vyššie uvedeného rozhodol tak, že správnu žalobu podanú žalobkyňou
v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania a trovách kasačného konania správny
súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaná bola v kasačnom konaní úspešná, avšak
v konaní nenastala žiadna skutočnosť, pre ktorú by bolo možné dospieť k záveru, že bol naplnený

dôvod pre priznanie náhrady trov žalovanej podľa § 168 SSP. Správny súd preto žalovanej náhradu trov
kasačného konania nepriznal.

II.8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť prostredníctvom svojho
právneho zástupcu podaním zo dňa 02. 05. 2024, Číslo: DC 1/17 JG.

9. Namietala, že správny súd sa neriadil § 139 ods. 2 SSP, ale ani zrušujúcim rozsudkom
najvyššieho správneho súdu, sp. zn. 6Ssk/19/2023, keďže dostatočným spôsobom nereagoval na
právnu argumentáciu žalobkyne. Rozsudkom najvyššieho správneho súdu, sp. zn. 6Ssk/19/2023 bolo
určené, že správny súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, a preto bol tento rozsudok zrušený, a

to najmä s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho správneho súdu, sp. zn. 1SVs/5/2022.
Správny súd sa však týmito závermi neriadil.

10.Vovzťahukpremlčaniuuviedla,žezdôvoduprocesnejhospodárnostivznieslavpriebehusprávneho
konania námietku premlčania voči akýmkoľvek, čo aj potenciálnym nárokom žalovanej, a to prvýkrát
už v rámci odvolania, pričom žalovaná sa k tejto námietke stručne vyjadrila, konkrétne, že odo dňa

splatnosti poistného za mesiace júl 2009 až december 2010 do dňa vydania rozhodnutia pobočky
žalovanej, t. j. do 02. 10. 2017 neuplynula desaťročná zákonná premlčacia lehota, s čím sa stotožnil aj
správny súd. Žalobkyňa však s týmto názorom nesúhlasila. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžso/28/2016 a sp. zn. 9Sžsk/84/2019. Žalovaná tak bola povinná ex
offo prihliadnuť na premlčanie, pričom rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa posudzuje premlčanie,

je deň právoplatnosti rozhodnutia.

11. Opätovne namietala, že žalovaná ani pobočka žalovanej ju neupovedomili o začatí predmetného
nedávkovéhokonaniaaneposkytlipríležitosťvyjadriťsakuzačatémukonaniu,čímjejznemožnilivyjadriť
sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť návrhy a dôkazné prostriedky. Je to vecou minimálnej slušnosti

zo strany štátnych orgánov predložiť zistené údaje a podklady dotknutej osobe na vyjadrenie a až
následne vo veci rozhodnúť. Namietala tiež použitie § 26 ods. 2, 4 a 5, ale aj § 195 ods. 1 a 2 a §
196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. Rovnako neodôvodnený poukaz správneho súdu na nepotrebnosť
vykonania tzv. vonkajšej kontroly bol zo strany správneho súdu nesprávny, pretože takýmto spôsobom
by došlo k odstráneniu prevažnej väčšiny pochybení zo strany žalovanej. Zároveň nebola akceptovaná

námietka, že vydanie/ zrušenie licencie zo strany Slovenskej lekárskej komory je nepostačujúce na
začatie/ukončenie výkonu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

12. Záverom navrhla, aby kasačný súd vyhovel jej kasačnej sťažnosti.

III.

13. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila na základe zaslanej výzvy správneho súdu
podaním zo dňa 15. 05. 2024, Číslo: 7311-29/2024-BA. Uviedla, že podanú kasačnú sťažnosť považuje
za nedôvodnú, preto ju navrhla zamietnuť.

IV.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez

nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je
dôvodná.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa §
190SSPzamietolžalobužalobkyne,ktorousadomáhalazrušenia rozhodnutiažalovanejzodňa24.júna
2022, Číslo: 30554-4/2022-BA a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím
podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že vypustila
text „... § 152a zákona v znení neskorších predpisov...“ a v ostatnom potvrdila rozhodnutie pobočky

žalovanej zo dňa 2. októbra 2017, Číslo: 700-0911931917-GC04/17, ktorým bolo žalobkyni podľa § 178
ods. 1 písm. a/ bod 8 v spojení s § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako samostatne zárobkovo činnej
osobe predpísané poistné v celkovej sume 3.508,10 eur za obdobie júl 2009, august 2009, september
2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl
2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010,

december 2010.

21. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať
v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu,
sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále a

náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až
piateho bodu.

22. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú
rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a/ a v § 179 ods. 1 písm. a/ a b/.

23. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

24. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení

alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

25. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným
odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume,

Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo
dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma
poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia
kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť
dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie.
Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eur.

27. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej

mal preukázané, že
- žalobkyni bolo rozhodnutím pobočky žalovanej zo dňa 02. 10. 2017, Číslo: 700-0911931917-GC04/17
predpísané poistné vo výške 3.508,10 eur za obdobie júl 2009, august 2009, september 2009, október
2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010,
jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010

vypočítané na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie,
invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity;- o podanom odvolaní rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 29. 06. 2022, Číslo: 30554-4/2022-BA, a
to tak, že zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej, keď vypustila text „... § 152a
zákona v znení neskorších predpisov...“ a v ostatnom potvrdila rozhodnutie pobočka žalovanej,

- následne sa žalobkyňa bránila podanou správnou žalobou na krajskom súde, o ktorej rozhodol
rozsudkom zo dňa 26. októbra 2022, č. k. 26Sa/7/2022-39, keď rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej
vrátil na ďalšie konanie;
- o podanej kasačnej sťažnosti žalovanej následne rozhodol najvyšší správny súd rozsudkom zo dňa
20. decembra 2023, sp. zn. 6Ssk/19/2023, keď tento zrušil rozsudok krajského súdu zo dňa 26. októbra

2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie;
- správny súd viazaný právnym názorom vysloveným v rozsudku najvyššieho správneho súdu následne
opätovne preskúmal správnu žalobu podanú žalobkyňou, a rozhodol tak, že zamietol túto správnu
žalobu.

28. V predmetnej veci bola spornou skutočnosť, či žalovaná, resp. pobočka žalovanej správne

postupovala, ak rozhodla v prípade žalobkyne o predpísaní poistného za obdobie júl 2009 až december
2010vcelkovejvýške3.508,10eurvypočítanénanemocensképoistenie,starobnépoistenieapríspevky
na starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity.

29. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesla námietky

týkajúce sa inštitútu premlčania a v tomto kontexte práva predpísať poistné žalovanou. Ďalej namietala,
že zo strany žalovanej bolo porušené jej právo na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia pred jej
samotným vydaním a zároveň, že žalovaná ju vopred neinformovala o začatí administratívneho konania.
Záverom namietala, že správny súd nerozhodol v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku
najvyššieho správneho súdu zo dňa 20. decembra 2023, resp., že sa jeho právnym názorom neriadil,

pričom však bližšie nešpecifikovala, v čom uvedené spočíva. S takýmto konštatovaním sa však konajúci
súd nestotožnil, a to z nasledovných dôvodov.

30. Najvyšší správny súd už v predchádzajúcom rozsudku zo dňa 20. decembra 2023, sp. zn.
6Ssk/19/2023 poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu zo dňa 27.

septembra 2023, sp. zn. 1SVs/5/2022 (ďalej len „rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho správneho
súdu“), ktoré sa zaoberalo otázkou premlčania v súvislosti s právom predpísania poistného a penále
Sociálnou poisťovňou. V súvislosti s problematikou poistného a penále v kontexte inštitútu premlčania
najvyšší správny súd opätovne poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí veľkého senátu
najvyššieho správneho súdu, obdobne ako to urobil už aj správny súd v napadnutom rozsudku, že:

„...Ustanovenie § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno
prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá.
Zároveň však podľa § 144 ods. 1 cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej
osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume.
Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto,

že uplynula premlčacia doba podľa § 147, ako to ustanovuje napríklad citovaný § 87 ods. 1 Trestného
zákona. To isté platí aj podľa citovaného § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k predpísaniu
penále. Poistné a penále, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba odviesť, je podľa
§ 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej
poisťovne a nakladanie s nimi je upravené v § 149 až 151 cit. zák. Podľa § 151 ods. 4 však takáto

pohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu. Jeden z prípadov,
kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák.,
v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.
Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne
na poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie

jeho vôľa namietnuť premlčanie. Až na základe takejto námietky sa žalovaná môže začať zaoberať
otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky
rozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa § 151 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z. z. dôjsť k odpísaniu a tým zániku takejto pohľadávky. Ani ustanovenie § 150 ani §
151 cit. zák. však neviažu odpísanie (a tým ani zánik) pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula

premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 cit. zák. Tým citované ustanovenia kontrastujú s ustanovením §
151 ods. 2 písm. g) tohto zákona, podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe
samotného uplynutia lehoty, v ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná,
a ktorú ustanovuje § 148 ods. 2 cit. zák. Ustanovenie § 151 ods. 2 g) sa pritom už podľa svojho zneniacelkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak
neprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie....
... Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle

§ 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním
zaoberá len na základe námietky dlžníka....
...Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by
uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak,
znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto

práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne
vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná
zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán
podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné
premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania
svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit.

zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.“

31. Vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno súhlasiť s názorom žalobkyne, že správny súd pri posúdení
otázky premlčania nepostupoval s právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí
najvyššieho správneho súdu zo dňa 20. decembra 2023, sp. zn. 6Ssk/19/2023 a zároveň nemožno

odhliadnuť od skutočnosti, že touto otázkou sa zaoberala aj žalovaná v napadnutom rozhodnutí. V
neposlednom rade však je potrebné pre úplnosť konštatovať, že žalobkyni bolo predpísané poistné a
príspevkyzaobdobiejúl2009aždecember2010,keďpoistnézamesiacjúl2009bolosplatné8.augusta
2009. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového
rozhodnutia desaťročná premlčacia lehota uplynula 8. augusta 2019, keď poistné a príspevky za mesiac

júl 2009, ako aj nasledujúce mesiace v období až do decembra 2010, boli predpísané už momentom
vydania prvostupňového rozhodnutia zo strany pobočky žalovanej dňa 2. októbra 2017, t.j. v lehote.
Preto bolo potrebné námietku žalobkyne vyhodnotiť ako nedôvodnú.

32. Čo sa týka ďalšej námietky týkajúcej sa procesného postupu, keď žalobkyňa namietala

neupovedomenie zo strany pobočky žalovanej o začatí konania o predpísaní poistného a príspevkov,
najvyšší správny súd konštatuje, že táto je tiež nedôvodná. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. novembra 2020, sp. zn.
1Vs/3/2019, ktorý uviedol, že „Zákon o sociálnom poistení neustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovni
upovedomiť účastníka o začatí správneho konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon o

sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť
vyjadriť sa účastníkovi konania k podkladom, prípadne navrhnúť doplnenie. Rovnaký právny názor prijal
aj najvyšší súd v uznesení sp.zn. 7Sžso/20/2010 z 24.02.2011. V konaní o predpísaní poistného, resp.
penále platí obdobný princíp, kedy sa účastník dozvie o začatí konania až doručením rozhodnutia... ...
V danom prípade účastník konania, ktorému bolo začatie konania oznámené až v momente doručenia

prvostupňového rozhodnutia, je oprávnený vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pred nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia, a to v rámci odvolacieho konania, ktoré tvorí s prvostupňovým konaním
jeden celok. Prvostupňový správny orgán má možnosť oboznámiť sa s námietkami a tieto vyhodnotiť
a v prípade dôvodnosti sám o odvolaní rozhodnúť podľa § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Pokiaľ
tak prvostupňový orgán neurobí, postúpi odvolanie na rozhodnutie druhostupňovému orgánu, ktorý je

povinný sa s námietkami účastníka riadne vysporiadať... ... Odvolacie konanie v správnom konaní tvorí
jeden celok s prvostupňovým konaním, a teda účastníci konania môžu až do vydania rozhodnutia o
odvolaní uvádzať nové skutočnosti a navrhovať dôkazy. V odvolacom konaní taktiež platí, že odvolací
orgán je oprávnený a súčasne povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Odvolací
orgán preskúmava zákonnosť postupu prvostupňového orgánu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť

rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na to, aké námietky uvedie účastník konania v
odvolaní, odvolací orgán je povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/240/2015).“ Najvyšší správny súd sa s uvedeným právnym názorom
Najvyššieho súdu SR stotožnil.

33. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov žalobkyňou vo
vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného
administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov
prijatých správnym súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetukonania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu
považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto
konaní nemala úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods.

1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP analogicky
podľa § 168 SSP).

35. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.