Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/115/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120414216
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6120414216.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej,členovsenátuJUDr.MariánaBlahuaJUDr.AndreyGindlovejvprávnejvecižalobcuA.B.B.,
podnikajúci pod obchodným menom A. B. B. MaR-ELZAB, s miestom podnikania S. Sakalovej 1249/105,
01401 Bytča, IČO: 33 368 422, v konaní zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD.,
s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, Čadca 022 01, IČO: 50 473 522, proti žalovanému Angelov
Company, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava – mestská časť Rača,
IČO: 36 609 064, v konaní zastúpený Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., so sídlom Mariánske
námestie 29/6, Žilina 010 01, IČO: 53 588 452, o zaplatenie 21.760,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/7/2021-359 zo dňa 1. júla 2022 v rozsahu
prvej výrokovej vety a tretej výrokovej vety, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/7/2021-359 zo dňa 1. júla 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 21.360,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21.360,-

Eur od 05.01.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V druhej výrokovej vete v ostatnej
časti žalobný návrh zamietol. V tretej výrokovej vete rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 92 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou v upomínacom konaní

dňa 03.11.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
21.760,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 12.600,- Eur od 16.09.2020 do
21.09.2020, zo sumy 11.080,- Eur od 22.09.2020 do 02.10.2020, zo sumy 6.080,- Eur od 03.10.2020
do 06.10.2020, zo sumy 1.080,- Eur od 07.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 7.080,- Eur od 27.09.2020
do zaplatenia, zo sumy 5.800,- Eur od 13.10.2020 a zo sumy 7.800,- Eur od 27.10.2020 do zaplatenia
a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur s tým, že žalobca vykonal pre žalovaného
práce vyplývajúce zo Zmluvy o dielo č. 16/06/2020 uzatvorenej dňa 19.06.2020 (ďalej aj len „Zmluva“

alebo„Zmluvaodielo“)azavykonanéaodsúhlasenéprácevsúladesčl.IV.Zmluvyvystavilžalovanému
faktúru č. 20055, ktorá bola čiastočne uhradená dňa 21.09.2020 v sume 1.520,- Eur, dňa 02.10.2020
v sume 5.000,- Eur, dňa 06.10.2020 v sume 5.000,- Eur a zvyšný dlh predstavuje sumu 1.080,- Eur;faktúru č. 20062 na sumu 7.080,- Eur; faktúru č. 20069 na sumu 5.800,- Eur a faktúru č. 20074 na sumu
vo výške 7.800,- Eur, ktoré žalovaný napriek uplynutiu lehoty splatnosti neuhradil.

3. Žalovaný obranu založil na tvrdení, že žalobcovi právo na zaplatenie ceny diela nevzniklo, keď
v Zmluve o dielo strany dohodli spôsob určenia ceny diela ako súčin hodinovej sadzby podľa počtu hodín
riadneho vykonávania diela zhotoviteľom, na základe súpisu vykonaných prác písomne odsúhlasených
objednávateľom, keď za písomné odsúhlasenie súpisu vykonaných prác objednávateľom sa považuje
výlučne podpísanie súpisu na znak jeho správnosti konateľom objednávateľa alebo osobou na to

splnomocnenoukonateľomžalovanéhoakoobjednávateľomažalobcakuvšetkýmvystavenýmfaktúram
priložil kópie listín v nemeckom jazyku označených ako „Bautagebuch für 1 Woche“, podpísaných tretími
osobami, ktoré nemali žiadne oprávnenie odsúhlasiť súpis vykonaných prác za žalovaného a tieto
listiny ani nevykazujú povinné náležitosti odsúhlasených súpisov skutočne vykonaných prác v zmysle
podmienok vyplývajúcich z čl. IV. bod 4.4 Zmluvy. Žalovaný potvrdil doručenie predmetných faktúr,
avšak s tým, že tieto boli následne žalobcovi vrátené ako neoprávnené s príslušným odôvodnením

listami žalovaného zo dňa 15.12.2020. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že čiastkovými platbami
čiastočne uhradil prvú zo žalovaných faktúr a zdôraznil, že úhrady vykonal ako zálohové platby na
cenu diela a nie titulom splatnej ceny diela. Žalovaný súčasne uviedol, že práce na diele žalobca
uskutočnil s nedostatočnou kvalitou a nedostatočnou odbornou znalosťou a tieto nezodpovedajú tzv.
normohodinám ustanoveným v danej oblasti, pričom nedostatky vykonávania diela na strane žalobcu

boli žalovanému vytknuté hlavným objednávateľom žalovaného na predmetnej stavbe, na čo bol žalobca
upozornení pri vrátení sporných faktúr.

4. Žalobca ďalej v konaní poukázal na obchodnú prax strán od uzavretia Zmluvy s tým, že od počiatku
zmluvného vzťahu boli súpisy prác podpisované vždy zástupcom nemeckého investora a doručované

žalovanému osobne do sídla žalovaného, od začiatku vykonávania stavebných prác podľa Zmluvy
vystavil žalobca niekoľko faktúr, ktorých prílohou bol obdobný súpis odpracovaných hodín podpísaný
zástupcom nemeckého investora, pričom aj keď sa žalovaný dostával do omeškania, napokon svoje
záväzky vždy uhradil. Medzi stranami nebola zavedená prax, že súpisy hodín mali byť podpísané
konateľom žalovaného, tento sa na predmetnej stavbe v zásade ani nenachádzal. Žalobca od vzniku

sporu nebol vyzvaný k oprave, prepracovaniu ani doplneniu faktúry. Žalobca namietal, že žalovaný
mu faktúry vrátil až po vydaní platobného rozkazu v súdenej veci. Čiastočné úhrady žalovaného
smerovali k plneniu splatných faktúr pod hrozbou, že žalobca odíde zo stavby a práce ďalej vykonávať
nebude. S kvalitou vykonávaného diela vyjadroval zástupca nemeckého investora spokojnosť, vady
diela žalovaným neboli namietané. Žalobca poukázal i na to, že otec konateľa žalovaného vystupoval

ako oprávnená osoba, a to nielen pri preberaní faktúr, ale i pri celkovom chode spoločnosti žalovaného.

5. Žalovaný ďalej v konaní potvrdil, že žalobca osobne doručoval faktúry žalovanému a trval na
potvrdení ich prevzatia, pričom v prípade faktúr č. 20055 a č. 20066 tieto sú za žalovaného podpísané
otcom konateľa žalovaného, ktorý nie je štatutárnym orgánom ani zamestnancom žalovaného a bol

len prítomný v sídle žalovaného a prevzatie potvrdil svojím podpisom na naliehanie žalobcu, ide však
výlučne o potvrdenie, že faktúra bola doručená. Žalovaný zdôraznil, že zmluvné strany dohodli hmotno-
právne podmienky pre vznik práva na zaplatenie ceny diela ako tzv. nepravé podmienky, t.j. zmluvný
predpoklad vzniku nároku na úhradu ceny diela, pri absencii ktorých nárok žalobcu na zaplatenie ceny
diela nevzniká.

6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že s dôrazom na osobitosti predmetnej
právnej veci posudzoval, či pri absencii žalovaným odsúhlasených súpisov prác vzniklo žalobcovi právo
domáhať sa podanou žalobou nároku na zaplatenie ceny diela, keď medzi žalobcom a žalovaným bola
písomne uzavretá Zmluva o dielo zo dňa 19.06.2020, v ktorej strany podrobne dohodli podmienky vzniku

práva žalobcu ako zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela vždy v časových intervaloch dvoch týždňov,
s úpravou formálneho postupu zhotoviteľa pri uplatnení svojich práv. Súd prvej inštancie zdôraznil,
že k písomnému odsúhlaseniu súpisov vykonaných prác žalobcu zo strany konateľa žalovaného
nedošlo, keď napriek všetkým vykonaným dôkazom nebolo v konaní spoľahlivo preukázané, že by
žalovaný splnomocnil na potvrdenie časového súpisu vykonaných prác inú osobu, a teda bol oprávnený

tento súpis vykonaných prác potvrdiť výlučne konateľ žalovaného Marko Dubaj. Na druhej strane
bolo však potrebné konštatovať, že hoci procedúra predkladania návrhu súvisu skutočne vykonaných
prác na schválenie žalovanému bola v Zmluve riadne dohodnutá, zmluvné strany sa dohodnutým
spôsobom predkladania a potvrdzovania týchto súpisov dôsledne neriadili a ani v jednom prípadežalovaným vykonaných úhrad podľa dohodnutého spôsobu nepostupovali. Napriek tomu, že žalobca
na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku predložil k jednotlivým faktúram tvz. „šichtovnicu“
v nemeckom jazyku, v ktorom sa nevedie súdne konanie, súd prvej inštancie mal za to, že zaťažovanie

žalobcu prekladom týchto listín by vzhľadom na ich obsahové náležitosti bolo v rozpore s princípom
vyjadrením v článku 17 CSP, keď podstatný obsah predmetných listín je bez potreby ich prekladu
jasne spoznateľný a zrozumiteľný. Podľa súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov bolo nesporne
preukázané, že žalobca žiadal o poskytnutie formulára na evidenciu odpracovaných hodín a v reakcii
e-mailom dňa 11.08.2020 žalovaný zaslal šichtovnice. Podľa súdu prvej inštancie možno konštatovať,

že napriek ich vráteniu žalobcovi listom zo dňa 15.12.2020, počet v nich evidovaných odpracovaných
hodín žalovaný procesne relevantným spôsobom nespochybnil.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že svedok B. C., spolupracovník žalobcu, potvrdil skutočnosť, že
Zmluvou predpokladaný predmet diela bol určený žalobcovi prostredníctvom otca konateľa žalovaného
A. A. D., pričom konkrétne práce na stavbe určoval zástupca nemeckej strany p. E., ktorého podpisom

sú opatrené šichtovky žalobcu. Z výpovede svedka vyplynulo, že žalobcom vykonávané práce na stavbe
boli evidované z hľadiska jeho vecného rozsahu dennými záznamami následne poskytnutými zástupcovi
nemeckého investora p. E., ktoré pre každý druh vykonávanej činnosti obsahovali priradený číselný
kód. Svedok rovnako potvrdil, že odmeňovanie medzi žalovaným a nemeckým investorom prebiehalo
na základe vecného rozsahu vykonaných prác, teda odlišným spôsobom ako bol dojednaný medzi

stranami sporu, s čím súvisela časová evidencia vykonávaných prác v podobe tzv. „šichtovnice“ a tieto
boli žalobcovi podpisované buď p. E. alebo p. E. ako zástupcom investora na predmetnej stavbe. Svedok
tiež potvrdil, že časový rozsah vykonaných prác vždy odovzdával žalobcovi, zatiaľ čo vecný rozsah
vykonaných prác bol poskytovaný zástupcom nemeckého investora.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že z výpovede svedka F. C., ktorý vykonával stavebné práce na
predmetnom diele na základe obchodnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným, vyplynula skutočnosť,
že na predmetnej stavbe vykonávali pomocné a dokončovacie práce viacerí podnikatelia, pričom
svedok evidoval vykonávané práce všetkých zhotoviteľov pre potreby nemeckého investora a súčasne
zabezpečoval súpisy materiálu potrebného pre zhotovenie diela na zabezpečenie objednávok tohto

materiálu na stavbu. Svedok uviedol, že dielo bolo vykonávané všetkými pracovníkmi bez toho, že by
bolo rozdelené na jednotlivé časti, pričom ocenenie týchto prác bolo vykonávané na základe evidencie
vypracovanej každým jednotlivým zhotoviteľom a na základe následného spoločného súpisu prác pre
nemeckého odberateľa, ktorý súpis vykonaných prác bol odovzdávaný p. E..

9. Súd prvej inštancie potom za preukázanú hodnotil skutočnosť, že spôsob evidencie vykonaných
prác žalobcu ako subdodávateľa žalovaného a následne vo vzťahu medzi žalovaným a jeho nemeckým
objednávateľom bol rozdielny, keď základom odmeňovania žalobcu vo vzťahu k žalovanému za
vykonané práce bol počet odpracovaných hodín pracovníkov žalobcu, zatiaľ čo dohoda o cene diela
medzi žalovaným a nemeckým odberateľom bola viazaná na vecný rozsah vykonaných prác. V

dôsledku projektových zmien a z toho vyplývajúcich prác a opráv diela vznikli disproporcie medzi
vyúčtovanou cenou diela uplatnenou žalobcom voči žalovanému podľa reálne odpracovaných hodín a
medzi cenou diela vyúčtovanou žalovaným vo vzťahu k nemeckému objednávateľovi podľa vecného
rozsahu vykonaného diela. V konaní bola preukázaná skutočnosť, že žalobca súpisy vykonaných prác v
podobetzv.„šichtovky“doručovalžalovanémuvždyspolusfaktúrou,pričomichprevzatiebolopotvrdené

buď priamo konateľom žalovaného alebo otcom konateľa žalovaného A. A. D. v sídle žalovaného, a
to bez toho, že by žalovaný súčasne s prevzatím týchto listín namietal akékoľvek chýbajúce náležitosti
faktúry alebo súpisov prác, pričom niekoľko takto vystavených faktúr a z nich žalobcom uplatnených
pohľadávok bolo žalovaným z rovnakej Zmluvy zaplatených.

10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že napriek tomu, že konateľ žalovaného poprel, že by súpisy
skutočne vykonaných prác, ktoré by obsahovali časové údaje k vykonaným prácam, boli zo strany
žalobcu žalovanému predložené, vo vzťahu k listinám v nemeckom znení s označením „Bautagebuch
für 1 Woche“, ktoré tvorili prílohu žalovaných faktúr, žalovaný namietol skutočnosť, že nie sú podpísané
žalovaným, resp. žalovaným splnomocnenou osobou. Žalovaný odmietal, že má ísť o súpisy, resp.

návrhy súpisov vykonaných prác keďže listiny sú vyhotovené v nemeckom jazyku, mohli slúžiť
maximálne pre nemeckého odberateľa. Podľa súdu prvej inštancie uvedené tvrdenie je však rozporné
s obsahom listinného dôkazu predloženého samotným žalovaným, a to listom žalovaného s označením
„vrátenie faktúry“ zo dňa 15.12.2020, v texte ktorého výslovne uviedol, že: „ ....ste vystavili spornú faktúrua priložili ste k nej fotokópie dvoch listín v nemeckom jazyku, ktoré sú podpísané tretími osobami,
ktoré nemali žiadne oprávnenie schváliť súpis vykonaných prác za našu spoločnosť“. Podľa súdu prvej
inštancie z uvedeného teda nesporne vyplýva, že predmetné listiny vyhotovené v nemeckom jazyku sa

dostali do dispozičnej sféry žalovaného a napriek tomu, že súpis obsahuje menný zoznam a časový
rozsah vykonaných prác, žalovaný tieto listiny nesporne spája s pojmom „súpis vykonaných prác“.
Napriek tomu, že žiaden z vykonaných dôkazov nepreukázal udelenie splnomocnenia pre nemeckého
investora potvrdiť žalobcom evidovaný časový rozsah vykonaných prác, tzv. „šichtovky“ tvorili nesporne
prílohu aj iných žalobcom vystavených faktúr, ktorých evidencia vyplýva z knihy pohľadávok na č. l.

57 súdneho spisu, a ktoré boli žalovaným napriek rovnakému spôsobu evidencie vykonaných prác a
rovnakému spôsobu ich predkladania žalovanému žalobcovi uhradené. Navyše, na viacerých miestach
Zmluvy pojem „súpisy skutočne vykonaných prác“ je výlučne spájaný s počtom hodín vykonávaných
prác (čl. III. bod 3.2., čl. IV. bod 4.2. písm. b), čl. IV. bod 4.4., čl. VI. bod 6.8. Zmluvy o dielo). Na základe
uvedeného súd prvej inštancie pre ďalšie hodnotenie dôvodnosti žalovaného nároku a procesnej obrany
žalovanéhovychádzalzpredpokladu,žetzv.„šichtovnice,šichtovky“prestavujúZmluvoupredpokladaný

súpis vykonaných prác bez toho, že by Zmluva ukladala žalobcovi súčasne predkladať žalovanému
aj vecný rozsah týchto prác. Tým, že žalobca predložil žalovanému týždenné záznamy vykonaných
stavebných prác, splnil jeden z predpokladov pre uplatnenie práva na zaplatenie ceny diela, a to
predloženie súpisov na schválenie žalovanému a na uvedený záver nemala vplyv skutočnosť, že
žalobcom predložený súpis obsahuje podpisy iných osôb.

11. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný sa od začiatku vzniku sporu bránil proti nedodržanému
Zmluvou určenému spôsobu evidencie prác a jej predkladania žalovanému ako podmienky vzniku
práva na zaplatenie ceny diela, avšak v konaní logickým, racionálnym a presvedčivým spôsobom
svojou výpoveďou neobjasnil dôvod a okolnosti, pre ktoré sa strany od Zmluvou určených podmienok

odchýlili, keď v rozpore s obsahom Zmluvy žalobca doručoval žalovanému súpisy prác a faktúry osobne
do sídla žalovaného, a žalovaný tieto bez výhrad preberal, potvrdzoval prevzatie faktúr a na tieto
plnil. Na výslovnú otázku súdu prvej inštancie žalovaný potvrdil, že súpisy si pozrel so všeobecným
konštatovaním, že v evidencii zistil nezrovnalosti, pre ktoré boli súpisy pre žalovaného neakceptovateľné
a tieto následne žalobcovi vrátené. Z e-mailovej a sms komunikácie predloženej žalobcom však bolo

zrejmé, že omeškanie žalovaného s úhradou žalobcom vystavených faktúr nikdy nebolo spájané s
nedostatkom odsúhlasenia súpisov vykonaných prác žalovaným. Napriek tomu, že svedok A. A. D., G.,
s ktorým žalobca komunikoval ohľadne úhrady ceny diela, vo svojej svedeckej výpovedi vymedzil svoje
právne postavenie k žalovanému ako poradného orgánu, ktorý nemal žiadnu kompetenciu zastupovať
žalovaného, z výpovede svedka na pojednávaní vyplynulo, že išlo o osobu, ktorá podrobne poznala

obsah všetkých mu predložených listín, rovnako aj Zmluvy, išlo o osobu, ktorá sa aktívne zúčastňovala
rokovaní medzi stranami, komunikovala s žalobcom. Svedok vo svojej svedeckej výpovedi opakovane
používal nominatív množného čísla pri popise skutkových dejov súvisiacich s predmetnou Zmluvou, čo
zásadným spôsobom spochybňovalo výpoveď svedka a tvrdenia žalovaného o nedostatku oprávnenia
svedka D. konať v mene žalovaného. Žalobca disponoval vizitkou svedka A. A. D., poskytnutej žalobcovi

v súvislosti s predzmluvným rokovaním medzi procesnými stranami a napriek tomu, že svedok uviedol,
že vizitku predloženú žalobcom svedok nikdy nepoužíval a takúto vizitku nikomu nedával, v tejto
časti súd prvej inštancie výpoveď svedka hodnotil ako tendenčnú, nakoľko je iracionálne až absurdné
predpokladať, že v rámci zvolených prostriedkov procesného útoku by žalobca nechal vyhotoviť vizitku
iného subjektu ako nepriameho dôkazu pre účely uplatnenia a preukazovania svojich nárokov. Z e-

mailovej a sms komunikácie uskutočnenej medzi žalobcom a žalovaným konajúcim prostredníctvom
A. A. D. nemožno dovodiť záver, že by zo strany A. D. bola spochybnená kompetencia vyjadrovať sa
k okolnostiam úhrady pohľadávok žalobcu alebo v iných veciach súvisiacich so záväzkovým vzťahom
procesných strán.

12. Súd prvej inštancie zdôraznil, že napriek tomu, že žalovaný bol v zmysle uzatvorenej Zmluvy
oprávnený vyžadovať predloženie faktúry až po odsúhlasení súpisu vykonaných prác a súčasne bol
oprávnený vyzvať žalobcu na predloženie prípadných ďalších podkladov potrebných na overenie
správnosti predloženého návrhu súpisu, prípadne vrátiť súpis na prepracovanie, žalovaný tak
nepostupoval. Hoci žalovaný nesporne prevzal žalobcom vystavené a do sídla žalovaného doručené

faktúry,spolusprílohami,ktorétvorilitzv.„šichtovky“, atovdňoch25.08.2020,05.10.2020,21.09.2020a
05.09.2020,žalovanýtietovrátilžalobcovispäť aždňa15.12.2020podanímnapoštezodňa21.12.2020,
t.j. po doručení platobného rozkazu žalovanému v tejto veci. Hoci súpisy prác mali označenie v
nemeckom jazyku ako „Bautagebuch für 1 Woche“, obsah týchto listín aj bez ich úradného prekladuobsahoval údaje zjavne spoznateľné a zrozumiteľné, navyše šlo o listiny poskytnuté žalobcovi na jeho
žiadosť priamo kanceláriou žalovaného. Teda aj v prípade abstrahovania všetkých ostatných častí textu
listiny, obsah súpisov je zrejmý, nespochybniteľný a zjavný. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že

súpisy neobsahujú príslušnú časť ceny diela, ktorá je predmetom fakturácie, pri dohodnutom spôsobe
fakturácie ceny diela, a to hodinovou sadzbou v sume 20,- Eur a pripojením týchto súpisov k žalobcom
vystaveným faktúram, je podľa súdu prvej inštancie možné aj túto námietku žalovaného, navyše
uplatnenú až po doručení platobného rozkazu v predmetnej veci, považovať za nie relevantnú, ktorá
by umožňovala podmieňovať vznik práva na zaplatenie ceny diela touto náležitosťou, keďže dohodnutý

spôsob určenia ceny diela pri určenom počte odpracovaných hodín a dohodnutej hodinovej sadzby
umožňuje jednoduchým matematickým úkonom určenie výslednej ceny diela. Podmieňovanie vzniku
nároku na zaplatenie ceny diela touto formálnou náležitosťou súpisu , podobne ako požiadavka na
predloženie súpisu formou emailu v presne stanovenom čase, by podľa názoru súdu prvej inštancie
viedlo k prílišnému formalizmu a zjavnej nespravodlivosti pri usporiadaní sporných nárokov. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie poukázal na obsahové nejednoznačnosti pri vymedzení náležitosti súpisu

vykonaných prác v Zmluve, konkrétne čl. IV. bod 4.2 písm. b/ a čl. IV. bod 4.4., ktoré rozdielnym
spôsobom vymedzujú obsahové náležitosti súpisov tak, že v jednom prípade postačuje počet hodín
riadneho vykonávania diela a v druhom prípade je obsahová náležitosť rozšírená aj na príslušnú časť
ceny diela, ktorú neurčitosť je potrebné pričítať na ťarchu predkladateľa návrhu Zmluvy, ktorým je
žalovaný.

13. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným namietanej nekvalite diela vykonávaného žalobcom
poznamenal, že ostala v rovine ničím nepodložených tvrdení, keď žalovaný napriek námietkam žalobcu
nepreukázal splnenie notifikačnej povinnosti a ani uplatnenie akéhokoľvek zodpovednostného nároku
voči žalobcovi z titulu vadného plnenia. Pokiaľ v Zmluve absentuje vymedzenie konkrétneho diela

jeho kvalitatívnymi a kvantitatívnymi parametrami, ktoré mali byť určované prostredníctvom zástupcu
nemeckého investora, pri zachovaní výkladu Zmluvy v prospech jej platnosti, zmluvné vymedzenie diela
bez ďalších skutkových tvrdení žalovaného neumožňuje súdu ani posúdenie relevantnosti námietky
žalovaného vo vzťahu ku kvalite žalobcom vykonávaného diela.

14. Súd prvej inštancie za právne významnú skutočnosť vnímal aj moment čiastkového plnenia
vykonaného žalovaným, keď žalovaný síce pri uskutočnení platieb označil vykonané platby ako „zálohu“,
avšak z vykonaných dôkazov je nesporné, že k úhradám žalovaného došlo dňa 21.09.2020, dňa
02.10.2020 a dňa 06.10.2020, t.j. trikrát v sume 5.000,- Eur bez toho, že by zaplateniu predchádzala
žalobcom vystavená preddavková faktúra, resp. iná výzva na zaplatenie takejto zálohovej platby, pričom

v čase poskytnutého plnenia žalobca evidoval svoje splatné pohľadávky voči žalovanému, vo vzťahu ku
ktorým žalovaný do okamihu vykonaných úhrad žiadne preukázateľné námietky neuplatnil.

15. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalovaný vrátil žalobcovi vystavené faktúry s ich prílohami
späť a rozporoval právo žalobcu na zaplatenie ceny diela až po doručení platobného rozkazu. Od

okamihu doručenia faktúr so súpismi prác do momentu doručenia platobného rozkazu v tejto veci
obsahovú a formálnu správnosť postupu žalobcu žalovaný nenamietal, čiastočne (zálohovo) žalobcovi
plnil na vykonané dielo a počas súdneho konania, kedy sa žalobcom predložené listiny opakovane
dostali do dispozičnej sféry žalovaného spolu s platobným rozkazom, k žalobcom vymedzenému
časovému rozsahu vykonaných prác sa žalovaný bližšie nevyjadril a svoje námietky podrobnejšie

nešpecifikoval. Obrana žalovaného k obsahu žalobcom predložených súpisov mala len všeobecný
charakter a nosne sa zameriavala na nedodržanie zmluvných požiadaviek vzniku práva na zaplatenie
ceny diela. Žalovaný v rámci procesnej obrany neuviedol, v akom rozsahu je súpis prác predložený
žalobcom oprávnený a v akom nie, v ktorej časti je žalobcom predložený súpis pre žalovaného
nezrozumiteľný, ktoré časti žiada doplniť, ktoré objasniť, ktoré podklady je potrebné žalovanému doložiť

pre posúdenie ich správnosti, prečo súpisy vykonaných prác, hoc aj dodatočne nepodpísal, ktoré
skutočnosti žalovanému v podpísaní súpisov bránili. Z vykonaných dôkazov nesporne vyplynulo, že
žalobca realizoval jednotlivé pomocné stavebné práce podľa pokynov nemeckého investora, keďže iná
osoba poverená žalovaným na riadenie a kontrolu stavebných činností sa na stavbe nenachádzala.
Táto osoba hoc bez potrebného splnomocnenia žalobcovi súpisy prác verifikovala. Pokiaľ žalovaný

v procesnom postavení objednávateľa diela neposkytol žalobcovi potrebnú súčinnosť na preverenie
časového rozsahu vykonaného diela, nemôže obrana žalovaného o nesplnení podmienok fakturácie
ceny diela byť na ťarchu zhotoviteľa, t. j. poskytovateľa stavebných prác. Námietka žalovaného,
ktorá je obsahom listiny o vrátení faktúry zo dňa 15.12.2020, podľa ktorej žalobcom uvádzaný súpisnezodpovedá normohodinám, je len všeobecným konštatovaním bez bližšej špecifikácie námietky
žalovaného, ktorá by umožňovala jej vecný prieskum. Žalovaný v pomeroch prejednávanej veci
nepreukázal dôvody, pre ktoré nesplnil svoju povinnosť podpísať návrhy súpisov prác, a tak momentom

vrátenia faktúr spolu s prílohami listom zo dňa 15.12.2020 adresovaným žalobcovi a podaným na pošte
dňa 21.12.2020 žalovaný svojim postupom zmaril splnenie zmluvnej podmienky, ktorým momentom
odpadla zmluvná podmienka pre vznik práva žalobcu na zaplatenie ceny diela. Aj s vedomosťou
obsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.04.2009, sp. zn. 23Cdo 799/2009
súd konštatuje, že v pomeroch prejednávanej veci nešlo o identickú skutkovú situáciu s dopadom na

právne posúdenie danej veci.

16. Súd prvej inštancie pre objektívne posúdenie veci poukázal i na to, že pokiaľ žalobca predkladal
žalovanému súpisy prác v podobe tzv. „šichtoviek“ súčasne spolu s faktúrami, vystavenie faktúr bolo
žalobcom predčasné, nakoľko v zmysle dojednaných zmluvných podmienok bol žalobca oprávnený
faktúry vystaviť až po odsúhlasení týchto súpisov prác žalovaným ako objednávateľom diela.

Pokiaľ návrhy súpisov prác, hoci opatrené podpismi iných osôb, nie na takýto úkon oprávnených,
boli predložené žalovanému ako príloha faktúr, je možné považovať uvedené listiny z hľadiska ich
obsahových náležitostí ako návrhy súpisov, ktoré bol žalovaný v rámci svoje zmluvnej povinnosti a z nej
vyplývajúcej dojednanej súčinnosti povinný riadne preskúmať a v prípade, že tieto nespĺňajú Zmluvou
dohodnuté náležitosti v zmysle čl. IV. bod 4.3., 4.4. Zmluvy, bol žalovaný oprávnený faktúru príp.

súpis prác žalobcovi vrátiť, príp. vyžadovať od zhotoviteľa predloženie ďalších podkladov potrebných
na overenie správnosti predloženého návrhu súpisu, a to v súlade s čl. IV. bod 4.4 Zmluvy o dielo, čo
však žalovaný neučinil a faktúry spolu s prílohami žalobcovi vrátil až po doručení platobného rozkazu v
predmetnej právnej veci. V liste žalovaného zo dňa 15.12.2020 okrem citácie relevantných zmluvných
ustanovení upravujúcich podmienky vzniku práva zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela a vytýkaných

nedostatkov žalobcom vystavených faktúr, vo vzťahu k predloženým súpisom prác okrem námietky
absentujúceho podpisu žalovaného a všeobecnej námietky vád diela, žalovaný nešpecifikoval konkrétne
nedostatky súpisov a nevyzval žalovaného na ich doplnenie. Žalovaný vrátením súpisu prác žalobcovi
bez náležitého odôvodnenia zámerne zmaril splnenie podmienky, ktorej nesplnenie je žalovanému na
prospech, a tak vznik práva žalobcu na zaplatenie ceny vykonaných prác, resp. poskytnutého plnenia sa

v pomeroch prejednávanej veci stalo nepodmieneným. Uvedený moment súd ustálil vo väzbe na okamih
vrátenia faktúr spolu so súpismi žalobcovi listom zo dňa 15.12.2020, podaným na pošte dňa 21.12.2020,
od ktorého momentu súd pri zohľadnení lehoty splatnosti faktúr, t. j. 14 dní viazal vznik omeškania
žalovaného s plnením peňažného dlhu, keď 14 dní na splnenie záväzku uplynulo dňa 04.01.2021.
Pokiaľ žalovaný svoj peňažný záväzok vyplývajúci z časového rozsahu žalobcom vykonaného diela do

uvedeného termínu nesplnil, dostal sa dňom 05.01.2021 do omeškania s úhradou peňažného dlhu, ktoré
omeškanie naďalej trvá.

17. Súd prvej inštancie potom zhrnul, že z postupu účastníkov zmluvného vzťahu bolo zrejmé, že napriek
písomne uzatvorenej Zmluve tak žalobca, ako aj žalovaný sa dôsledne obsahom Zmluvy neriadili. V

prípade iných skôr žalobcom vystavených faktúr, ktorými si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok
na zaplatenie ceny diela, žalovaný nesprávnosť, resp. predčasnosť fakturácie žalobcovi nenamietal,
rovnako nenamietal obsahové náležitosti súpisu vykonaných prác, spôsob jeho doručenia alebo
jeho vyhotovenie v nemeckom jazyku, hoci tieto „nedostatky“ museli byť žalovanému zrejmé už len
jednoduchým nahliadnutím do textu listiny, a to bez potreby jej podrobného a bližšieho skúmania.

Žalovaný na skôr žalobcom vystavené faktúry plnil a v čase splatnosti žalovaných faktúr preukázateľne
poskytol žalobcovi plnenie pod označením „záloha“, a to bez toho, že by bol na zaplatenie preddavkov
na cenu diela žalobcom vyzvaný, bez toho, že by žalovanému takáto povinnosť vyplývala z obsahu
Zmluvy alebo zo zákona. Tým, že žalovaný plnil bez existencie iného akéhokoľvek právneho dôvodu a
súčasne s plnením neadresoval žalobcovi akékoľvek námietky k predčasnosti a nesprávnosti žalobcom

vystavených faktúr a k nim pripojeným súpisom, s ohľadom na doterajšiu obchodnú prax, ktorú si
medzi sebou strany vytvorili, žalovaný ponechal žalobcu v presvedčení, že žalobcom zvolený postup
evidencie vykonaného diela a fakturácie ceny diela je správny a žalovaným akceptovateľný. V kontexte
zistených časových súvislostí vykonaných úhrad a zistenej splatnosti fakturovanej ceny diela podľa
obsahu predložených faktúr vyvstáva predpoklad a motivácia žalovaného dosiahnuť ďalšie vykonávanie

prác žalobcom na predmetnom diele a eliminovať možné prerušenie výkonu prác pre omeškanie
žalovanéhosúhradoucenydiela.Kzjavnejzmenevpostojižalovanéhodošloažpodoručeníplatobného
rozkazu v tejto veci, keď žalovaný vrátil žalobcom vystavené faktúry vrátane súpisov a rozporoval vznik
práva žalobcu na zaplatenie fakturovanej ceny diela, odvolávajúc sa striktne na nedodržanie zmluvnýchpodmienok vzniku práva žalobcu, hoci tieto v doterajšej obchodnej praxi sporových strán neboli medzi
žalobcom a žalovaným dôsledne aplikované.

18. Súd prvej inštancie potom vychádzajúc z dokladovaného rozsahu žalobcom vykonaných prác na
predmetnom diele, verifikovaných zástupcom nemeckého investora, ktorý nebol v konaní zo strany
žalovaného relevantne spochybnený, vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok ako čiastočne dôvodný a
priznal žalobcovi pohľadávku titulom ceny zmluvného plnenia za vykonané pomocné stavebné práce
uskutočnené žalobcom v období od 33. - 40. kalendárneho týždňa v roku 2020 na stavbe v Ingelheime,

a to za práce vykonávané v 33. týždni v rozsahu odpracovaných 300 hodín a v 34. týždni 330 hodín,
t.j. 630 hodín/20,- Eur spolu v cene 12.600,- Eur (vyúčtované faktúrou č. 20055 zo dňa 25.08.2020, z
ktorej neuhradený zostatok, ktorý tvorí predmet konania je pohľadávka v sume 1.080,- Eur); v 35. týždni
80 hodín a v 36. týždni 174 hodín, t.j. 354 hodín/20,- Eur spolu v cene 7.080,- Eur (vyúčtované faktúrou
č. 20062 zo dňa 05.09.2020), v 37. týždni 170 hodín a v 38. týždni 120 hodín, t.j. 290 hodín/20,- Eur
spolu v cene 5.800,- Eur (vyúčtované faktúrou č. 20069 zo dňa 21.09.2020). Za obdobie 39. týždňa

vyplývalo z obsahu súpisu vykonaných prác odpracovaných 220 hodín a v 40. týždni 150 hodín, t.j.
370 hodín/20,- Eur, čomu zodpovedala pohľadávka žalobcu v sume 7.400,- eur (vyúčtované v rámci
faktúry č. 20074 zo dňa 05.10.2020), keď v rozsahu, v ktorom posledná zo žalobcom vystavených
faktúr prevyšovala pohľadávku vyplývajúcu z predloženého súpisu prác, t.j. nad rámec evidovaných 370
hodín, súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu, napriek absencii konkrétnej námietky žalovaného,

za nedôvodný(rozdiel vyúčtovanej sumy 7.800,- Eur a zo súpisu vyplývajúcej pohľadávky v sume
7.400,- Eur). Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi pohľadávku sume 21.360,- Eur spolu s úrokom
z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur a v ostatnej časti žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

19. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol na základe princípu úspechu strán
tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 92%, keď úspech
žalobcu predstavoval 96% (istina vo výške 21.360,- Eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 21.360,- Eur od 05.01.2021 do zaplatenia a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur, t.j. pohľadávka vyčíslená k dátumu vyhlásenia rozhodnutia v sume

24.259,89 Eur a úspech žalovaného 4 %, z toho čistý úspech žalobcu bol 92% (96% - 4%).

20. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu
prvej výrokovej vety a tretej výrokovej vety odvolanie, ktoré odôvodňoval tým, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal celkom nedostatočné predbežné právne posúdenie
veci v zmysle § 181 ods. 2 CSP, z ktorého nebolo vonkoncom možné usúdiť, aký výrok rozhodnutia
vo veci samej možno očakávať. Z predbežného právneho posúdenia či už na pojednávaní konanom

dňa 22.10.2021, ani v žiadnej neskoršej fáze konania až do vyhlásenia napadnutého rozhodnutia
nebolo možné žiadnym spôsobom predvídať právne závery súdu prvej inštancie rozsiahlo uvádzané
v napadnutom rozhodnutí, ktoré boli kľúčové. Všetky tieto zásadné právne závery súdu prvej inštancie,
ktorými výrazne zasiahol do obsahu uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a do ich zmluvnej
slobody tak, aby mohol žalobcovi vyhovieť, zostali pre žalovaného až do vyhlásenia napadnutého

rozhodnutia celkom nepredvídateľné a nemohol sa im ani snažiť dostatočne oponovať, keďže o takomto
zamýšľanomprávnomposúdenísúdomprvejinštancienemalanemoholmať,isozreteľomnadoterajšiu
rozhodovaciu činnosť Okresného súdu Žilina i Krajského súdu v Žiline v právoplatne skončených
sporoch, ktorých stranou bol žalovaný, žiadnu vedomosť. Napadnuté rozhodnutie sa tak javí aj ako
prekvapivé a nepredvídateľné. Žalovaný zdôraznil, že postup súdu podľa § 181 ods. 2 CSP predstavuje

jeho povinnosť, a teda je obligatórny, na rozdiel od úpravy Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
upravoval predbežné právne posúdenie veci iba ako fakultatívny postup súdu. Žalovaný s poukazom na
doktrinálny výklad zdôraznil, že pokiaľ ide o predbežné právne posúdenie veci, na jeho základe musí
byť stranám a ich zástupcom dostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo veci samej možno očakávaťv nadväznosti na predbežné prejednanie sporu a prípravu pojednávania. Žalovaný poukázal podporne
aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/18/2010 zo dňa 17.02.2021, ako aj rozhodovaciu
činnosťkrajskýchsúdovponadobudnutíúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadku,zktorejmožnovyvodiť,

že vada prvoinštančného konania spočívajúca v opomenutí povinnosti súdu podľa § 181 ods. 2 CSP
sa niektorými odvolacími súdmi dokonca vyhodnocuje ako znemožnenie strane, aby uskutočňovala jej
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. Podľa žalovaného pokiaľ ide o meritórne závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v napadnutom

rozhodnutí,tietomožnovyhodnotiťakocelkomzjavnetendenčnévneprospechžalovanéhoavprospech
žalobcu a vo svojich dôsledkoch popierajúce základnú zásadu súkromného práva, že zmluvy sa
majú dodržiavať. Napadnuté rozhodnutie je prejavom tzv. sudcovského aktivizmu, keď súd zasahuje
nad rámec svojej právomoci do súkromných obchodno-záväzkových vzťahov a do autonómie vôle
zmluvných strán, ktorá požíva ústavnú ochranu a na spôsob priznaný pre spotrebiteľské právo aplikuje
právo tak, aby to bolo vo výsledku v prospech žalobcu, žalobca však v tejto veci nebol a nie je

slabšou stranou v spore, ale podnikateľským subjektom konajúcim tak ako žalovaný pri výkone svojej
podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie Zmluvu o dielo uzavretú medzi žalobcom a žalovaným
účelovo interpretoval iba v prospech žalobcu, pričom napadnuté rozhodnutie je vo viacerých ohľadoch
založené na značne mimoprávnych, resp. právne pochybných konštrukciách, kde zrejme bol súd
prvej inštancie vedený potrebou vyhovieť žalobnému nároku a dôvody pre takéto rozhodnutie sa

nachádzali až dodatočne. Žalovaný poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 472/2021
z 18.01.2022 a žalovaný poukázal tiež na to, že to, že súd prvej inštancie sa neriadil zásadou „pacta
sunt servanda“, celkom jasne deklaroval sám v úvahe obsiahnutej v bode 48 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Uvedený myšlienkový pochod súdu prvej inštancie je aj do značnej miery nepochopiteľný,
nakoľko súd prvej inštancie vôbec nezameriaval dokazovanie na okolnosti logického a racionálneho

objasneniazmysluaúčelupodmienokadôvodov,prektorézmluvnéstranyvnieslidoúpravyvzájomných
práv a povinností a žiadna zo strán sporu ani len nenamietala absenciu zmyslu či účelu zmluvne
dohodnutých podmienok. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ani bližšie nerozvádza svoju
úvahu, čo konkrétne sa mu javí v obsahu Zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným ako bez logického
a racionálneho zmyslu a účelu.

23. Podľa žalovaného odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vo viacerých smeroch nedostatočné,
nezodpovedajúce ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP a napadnuté rozhodnutie má charakter rozhodnutia
v značnej miere arbitrárneho a svojvoľného, ktorého skutkové zistenia sú v extrémnom rozpore
s vykonanými dôkazmi a ktorý neobsahuje prakticky žiadne adekvátne právne posúdenie, iba značne

mimoprávne úvahy súdu prvej inštancie majúce sa opierať o všeobecne a vágne formulovaný „princíp
zákonnosti a spravodlivosti“, „dobrú vieru“, „zásahu ekvity“, či zásadu poctivého obchodného styku alebo
„hranice mravnosti“. Žalovaný poukázal na to, že súdu prvej inštancie boli predložené viaceré také
dôkazy, o ktorých sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani len nezmienil a celkom opomenutými
dôkazmi boli predovšetkým listiny predložené žalovaným spolu s jeho vyjadrením zo dňa 07.04.2022 na

preukázanie tvrdení žalovaného, ktoré zahrnul už v odpore proti platobnému rozkazu, a tože žalobcom
vykonávané práce na diele žalobca uskutočňoval s nedostatočnou kvalitou a nedostatočnou odbornou
znalosťou a nezodpovedajú tzv. normohodinám ustanoveným v danej oblasti, pričom nedostatky
vykonávania diela na strane žalobcu boli žalovanému vytknuté i zo strany nemeckého odberateľa
žalovaného na predmetnej stavbe a žalovaný týmito listinami preukazoval, že žalobca nepreukázal ani

splnenie ďalšej hmotnoprávnej podmienky vzniku práva (nároku) na zaplatenie ceny diela podľa článku
IV. bod 4.2 písm. a) Zmluvy o dielo, čiže riadne a bezvadné vykonávanie diela v súlade s potrebnou
odbornou znalosťou a tomu zodpovedajúcimi normohodinami. Súd prvej inštancie tiež zjavne ponechal
bez povšimnutia a náležitého vyhodnotenia, že žalobca dokonca sám pred súdom prvej inštancie
výslovne uviedol, že si neviedol ani súpisy vykonaných prác a nikdy nedisponoval súpisom vykonaných

prác, čo bolo v zjavnom a ničím nevysvetlenom rozpore s uzavretou Zmluvou o dielo, keď pokiaľ
potom aj v tejto súvislosti ide o pojmy „dobrých mravov“, „ekvity“, „poctivého obchodného styku“, podľa
žalovanéhobolohlbokonepoctivézostranyžalobcu,žesanikdynamiestovykonávaniadielaaniosobne
nedostavil, nechal práce vykonávať svojimi subdodávateľmi, ktorí zjavne nemali dostatočnú spôsobilosť
na ich výkon a spôsobili žalovanému vo vzťahu k nemeckému odberateľovi škodu a ďalšie problémy.

24. Podľa žalovaného pokiaľ ide o skutkové závery a právne posúdenie veci, v prvom rade nemôže
obstáť záver súdu prvej inštancie, že to, čo žalobca predložil spolu so žalobou, čiže takmer nečitateľné
listiny v nemeckom jazyku, predstavuje riadne súpisy skutočne vykonaných prác v zmysle uzavretejZmluvy. Žalovaný v priebehu celého konania argumentoval, že žalobca mu nikdy nepredložil na
odsúhlasenie žiadne návrhy súpisov skutočne vykonaných prác s uvedením počtu hodín riadneho
vykonávania diela, nebol nijako ustálený rozsah žalobcom skutočne vykonaných prác a žalovaný

nemal v čase vykonávania prác ani vytvorený adekvátny priestor na prípadné námietky týkajúce sa
kvality žalobcom deklarovaných prác, ktorých konkrétny rozsah žalobca nebol schopný žalovanému
ani súdu predložiť. Ako tiež žalovaný opakovane uvádzal, to, čo žalobca doručil žalovanému spolu
so žalovanými faktúrami, predstavuje len evidenciu dochádzky pracovníkov pre potreby nemeckého
odberateľa, avšak predmetné listiny nie sú žiadne súpisy žalobcom skutočne vykonaných prác

a vonkoncom z nich nevyplýva, ani čo konkrétne pracovníci žalobcu na stavbe uskutočnili, ani koľko
hodín riadneho uskutočňovania diela im to trvalo. Takýto „podklad“ pre fakturáciu zo strany žalobcu
preto bol a je aj absolútne neodkontrolovateľný a nepreskúmateľný. Podľa žalovaného je svojvoľné
a neudržateľné konštatovanie súdu prvej inštancie v ods. 38 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
že vraj tzv. „šichtovnice, šichtovky“ predstavujú Zmluvou predpokladaný súpis vykonaných prác a ani
z listov žalovaného z 15.12.2020 nijakým racionálnym výkladom nemožno usudzovať, že sporné listiny

v nemeckom jazyku žalovaný uznal ako súpisy skutočne vykonaných prác, resp. ich návrhy, keď
žalovaný v tom istom liste výslovne namietol, že tieto listiny nemajú náležitosti súpisov skutočne
vykonaných prác, čo už súd prvej inštancie zjavne prehliadol.

25. Podľa žalovaného zo Zmluvy o dielo jednoznačne vyplývalo, že žalobca bol povinný predkladať

žalovanému na odsúhlasenie návrh súpisu žalobcom skutočne vykonaných prác s uvedením počtu
hodín riadneho vykonávania diela, a teda je zrejmé a nepochybné, že takáto listina mala obsahovať
jednak súpis (popis) žalobcom skutočne vykonaných prác a jednak počet hodín riadneho vykonávania
týchto prác. Je celkom nepatričné a popierajúce samotný zmysel a význam predmetných výrazov
stotožňovať pojem „súpis skutočne vykonaných prác“ s evidenciou dochádzky pracovníkov na stavbe.

Navyše evidencia (prehľad) dochádzky pracovníkov na stavbe nie je automaticky identická s počtom
hodín riadneho vykonávania diela. Žalovaný považuje v tejto súvislosti upriamiť pozornosť odvolacieho
súdu na bod 33 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/176/2021 z 20.04.2022.
Keď Zmluva používa pojem „súpis skutočne vykonaných prác s uvedením počtu hodín riadneho
vykonávania diela“, tak takýto podklad musí obsahovať aj vecný popis (spísanie) vykonaných prác, inak

sapojem„súpisvykonanýchprác“stávaúplneredundantnýmavkonečnomdôsledkusubstituovateľným
za „evidenciu dochádzky“ stavebných robotníkov. Žalovaný nikdy nemal k dispozícii, ani si sám
nezabezpečil súpis skutočne vykonaných prác žalobcom zodpovedajúci čl. IV. bod 4.4 Zmluvy, žalobca,
ale ani nikto iný žalovanému takýto súpis nikdy neposkytol, čo žalobca napokon sám deklaroval na
pojednávaní.

26. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z listín
v nemeckom jazyku, ktoré napriek opakovaným námietkam žalovaného neboli úradne preložené do
slovenského jazyka. Takéto listiny nebolo možné vykonať ako listinné dôkazy a nebolo možné, aby na
ne súd prvej inštancie v takejto podobe prihliadal, čo konštatoval aj súd prvej inštancie pri predbežnom

právnom posúdení veci na pojednávaní dňa 22.10.2021, z ktorého dôvodu uložil žalobcovi povinnosť
predložiť úradný preklad týchto listín, čo však už žalobca nikdy neučinil a čo súd prvej inštancie napokon
v ods. 33. odôvodnenia nepochopiteľne aproboval. Navyše, uvedené listiny sú veľmi slabo čitateľné,
čo žalovaný tiež v konaní namietal bez odozvy súdu prvej inštancie. Z uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 7Cdo/16/2013 z 25.11.2013 jednoznačne vyplýva, že v civilnom súdnom konaní nemožné

vykonať dokazovanie listinou v cudzom jazyku.

27. Podľa žalovaného však zásadné je, že aj keby žalovaný naozaj niekedy od žalobcu alebo od
kohokoľvek iného disponoval návrhom súpisu skutočne vykonaných prác žalobcom s uvedením počtu
hodín riadneho vykonávania diela, takýto súpis žalovaný nikdy neodsúhlasil, pričom mlčanie alebo

nečinnosť sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Súd teda nemôže posúdiť nejakú listinu ako
odsúhlasenú žalovaným na základe toho, že žalovaný sa k nej s dostatočným odôvodnením nevyjadril.

28. Žalovaný v odvolaní tiež zdôraznil, že zmluvne upravená procedúra predkladania a schvaľovania
súpisu skutočne vykonaných prác bola určitá, zrozumiteľná, objektívne splniteľná, nevyžadovala osobnú

prítomnosť konateľa žalovaného na mieste vykonávania diela a žalobca neuviedol žiadne dôvody, pre
ktoré v súlade s príslušnými zmluvnými dojednaniami nepostupoval. Nie je pritom pravdou, ako uvádza
súd prvej inštancie, že vraj „zmluvné strany sa dohodnutým spôsobom predkladania a potvrdzovania
týchto súpisov dôsledne neriadili“, uvedeným zmluvne dohodnutým postupom sa neriadil výlučnežalobca, čo mu žalovaný nikdy žiadnym spôsobom neschválil. Podľa žalovaného súd prvej inštancie
v ods. 51. odôvodnenia bez opory v konkrétnom dokazovaní uvádza, že vraj rozsah žalobcom
vykonaných prác na predmetnom diele bol „verifikovaný zástupcom nemeckého investora“, uvedené

nebolo ničím preukázané a žalovaný výslovne poprel, že by akákoľvek osoba bola zamestnancom,
splnomocnencom, poverenou osobou žalovaného, či akoukoľvek inou osobou oprávnenou na konanie
za žalovaného, pričom ani postavenie osôb podpísaných ako zástupcovia nemeckého odberateľa
žalovaného nebolo v konaní preukázané.

29. Podľa žalovaného pokiaľ sa súd prvej inštancie vyjadruje k uskutočneným zálohovým platbám
žalovaného, nevyvodzuje žiadne preskúmateľné právne závery. Žiadna z platieb žalovaného nemá
označenie číslom niektorej faktúry žalobcu. Práve z toho, že žalovaný aj v čase, kedy už žalobca
neoprávnene vystavil niektoré svoje faktúry, realizoval voči žalobcovi výslovne iba platby záloh, zreteľne
vyplýva, že žalovaný faktúry žalobcu nikdy neuznal. Žalovaný poukázal aj na to, že žalované faktúry
vrátil žalobcovi listami zo dňa 15.12.2020, pričom žiaden účinný právny predpis neustanovuje príjemcovi

lehotu na vrátenie neoprávnene vystavenej faktúry a už vonkoncom nie takú, po uplynutí ktorej by sa
nárok uplatnený faktúrou považoval za uznaný. Žalovaný zdôraznil, že strany dohodli hmotno-právnu
podmienku pre vznik práva na zaplatenie ceny diela, ktorá sa v zmysle právnej teórie nepovažuje
za podmienku podľa § 36 Občianskeho zákonníka, ale ide o tzv. nepravú podmienku, t.j. zmluvný
predpoklad vzniku nároku na úhradu ceny diela. Absencia splnenia uvedenej podmienky potom

spôsobuje, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela nevznikol. Žalovaný poukázal aj na uznesenie
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/2664/2010 z 25.10.2011.

30.Žalovanýodmietaakékoľvektvrdeniaosvojomúdajnomnepoctivomkonaní.To,žežalovanýodmieta
zaplatiť žalované faktúry, ktoré považuje za neoprávnené a vystavené v rozpore s uzavretou Zmluvou,

že tieto faktúry žalobcovi s príslušným odôvodnením vrátil a že od začiatku sporu sa voči žalobnému
nároku bráni s konzistentnou argumentáciou založenou na dohodnutých zmluvných podmienkach,
žiaden rozpor so zásadami poctivého obchodného styku nepredstavuje. Žalovaný v tejto súvislosti
odkazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/56/2019 z 12.12.2019.

31. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako skutkovo a právne
správne potvrdiť. Podľa žalobcu odvolanie žalovaného je veľmi rozsiahle, avšak odvolanie je skôr
zhrnutie určitých výpovedí a vyjadrení, ktoré prebehli v súdnom konaní. Žalobca má za to, že
z vykonaného dokazovania je nesporné, že práce žalobcom vykonané boli, boli vykonané na potrebnej,
odbornej a kvalitatívnej úrovni, pretože zo strany žalovaného tieto práce neboli spochybňované a neboli

ani namietané, že by vykonané neboli. Zo strany žalovaného nikdy nebola vykonaná žiadna reklamácia
a žiadne vady neboli notifikované. Žalovaný preberal faktúry a dokonca na tieto faktúry plnil. Prvýkrát
bola vrátená faktúra až potom, čo si žalobca uplatňoval nároky súdnou cestou, keďže žalovaný si
svoje záväzky neplnil riadne a včas. Žalobca do konania predložil množstvo dôkazov, napríklad SMS
komunikáciu s A. A. D., ktorý bol v konaní aj vypočutý a je zrejmé, že bol náležitým spôsobom

zorientovaný v problematike. Je teda nesporné, že zo strany žalovaného boli sústavne predkladané
prísľuby na uhradenie faktúr. Žalovaný opakovane argumentuje, že sa mu nepredložili skutočne
vykonané práce, avšak žalobca podotýka, že skutočne vykonané práce boli odsúhlasované priamo
na stavbe osobami oprávnenými za nemeckého investora. Aj vykonané hodiny, tzv. šichtovnicu, ktorú
žalobca predkladal žalovanému, bola podpísaná týmito oprávnenými osobami. Žalovaný nemal na

stavbe ani zamestnanca, ktorý by od žalobcu vykonanú prácu preberal. Je taktiež nesporné, že zo
strany nemeckého investora boli žalovanému dodávané protokoly o skutočne vykonaných prácach,
pretože tieto slúžili ako podklad na fakturáciu pre žalovaného. To znamená, že na základe toho, čo
žalobca vykonal a odovzdal nemeckému investorovi, nemecký investor odovzdal žalovanému a tento
na základe týchto skutočností vystavoval svojmu nemeckému obchodnému partnerovi fakturáciu. Podľa

žalobcu zo strany žalovaného ide iba o úskoky v snahe vyhnúť sa splnenie splatných záväzkov. Žalobca
poukazuje, že aj v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 18Cb/13/2021 sa súd už s touto
argumentáciou žalovaného vysporiadal. Žalovaný vo všetkých súdnych konaniach požíva rovnakú
taktiku.

32. Podľa žalobcu zo strany žalovaného nie je záujem čokoľvek žalobcovi uhradiť, ale záujmom
žalovaného je viesť súdne konanie a vyhnúť sa splneniu svojich splatných záväzkov. Žalobca
zdôrazňuje, že samotný žalovaný uviedol, že súpisy vykonaných prác dostával od nemeckej strany.
To znamená, že žalovaný mal presne vedomosť o tom, koľko prác bolo vykonaných. Žalobca predložilžalovanému reálne vykonaných hodín, na ktorých sa nachádzal menný zoznam pracovníkov a počet
hodín, ktoré vykonávali. Tento súpis hodín bol podpísaný zástupcom nemeckého investora, to znamená
osobami, ktoré sa na stavbe reálne nachádzali. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným

vychádzala z hodinovej sadzby, to znamená pre žalovaného bol podstatný počet odpracovaných hodín.
Súpis skutočne vykonaných prác bol dôležitý pre nemeckého investora. Skutočnosť, že žalobcom
tvrdené skutočnosti sa zakladajú na pravde potvrdzuje aj e-mail žalovaného zaslaný žalobcovi, v ktorom
žiadal pri jednej faktúre o opravu počtu hodín, ktoré žalobca fakturoval a k tejto oprave skutočne aj došlo,
pretože sa tam nachádzal preklep. To znamená, že samotný žalovaný aj týmto e-mailom potvrdil, že

žalobca je v hodinovej sadzbe, a teda je podstatný rozsah vykonaných prác.

33. Žalobca poukázal na to, že nikdy nevystavil zálohovú faktúru, vždy vystavoval len „ostré“ faktúry. Aj
pri týchto úkonoch je zrejmý úskok žalovaného a snaha vyhnúť sa plneniu si svojich záväzkov, keď už od
začiatku špekuloval a úhrady označoval ako zálohy. Žalobca podotýka, že práce sa vykonali v zmysle
Zmluvy o dielo zo dňa 19.06.2020, pričom zo strany žalovaného dochádzalo k preberaniu faktúru aj so

súpisom prác. Zaslané faktúry a súpisy prác neboli nijakým spôsobom rozporované a rozporované začali
byť až potom, čo si žalobca začal uplatňovať svoj nárok súdnou cestou. Súpisy reálne vykonaných prác
mal žalovaný k dispozícii, k čomu sa aj priznal a čo potvrdil aj na pojednávaní konanom dňa 11.03.2022.
Žalobca poukázal na to, že aj z vizitky, ktorú A. A. D. dal žalobcovi, vyplýva, že bol vo výstupe ako osoba
oprávnený zastupovať žalovaného.

34. Dňa 16.09.2022 súd prvej inštancie žalovanému ako odvolateľovi doručoval vyjadrenie žalobcu
k odvolaniu a umožnil mu vyjadriť sa k nemu v lehote do 10 dní. Písomnosti boli zástupcovi žalovaného
(§ 110 ods. 1 CSP) doručené do elektronickej schránky dňa 01.10.2022. Žalovaný sa už vo veci písomne
nevyjadril.

35. Súd prvej inštancie dňa 17.10.2022 predložil vec Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní.

36. Krajský súd v Žiline dňa 24.08.2023 s poukazom na § 470, § 471c, § 40, § 34 ods. 1, § 34 ods. 2 písm.
b), § 22 CSP postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici, keďže v súdenej veci ide obchodnoprávny

spor.

37. Krajský súd v Banskej Bystrici s postúpením nesúhlasil a dňa 20.09.2023 podľa § 43 ods. 2 CSP
predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie
o príslušnosti.

38. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2Ndob/60/2023 zo dňa 14.12.2023, právoplatným dňa
31.01.2024, rozhodol, že príslušným na konanie a rozhodnutie o odvolaní je Krajský súd v Banskej
Bystrici.

39. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd
pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 28.03.2024,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

40. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

41. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ
uzavreli dňa 19.06.2020 v písomnej forme Zmluvu o dielo č. 16/06/2020, ktorej predmetom podľa čl. I.
bolo vykonanie prípravných prác pre stavbu v rozsahu vymedzenom v tejto zmluve vrátane jej príloh
s tým, že dielo sa uskutočňuje pre objednávateľa ako subdodávka a objednávateľ uskutočňuje stavbu
pre hlavného objednávateľa, ktorým je Rud. Otto Meyer Technik GmbH & Co. KG, Aalen Nemecko (ďalej

aj len „Zmluva“ alebo „Zmluva o dielo“).
V čl. II. Zmluvy strany upravili Termíny zhotovenia diela.
V čl. III. Zmluvy strany upravili Cenu diela tak, že:- bod 3.2 zmluvné strany sa dohodli, že cena za dielo sa určí sa súčin hodinovej sadzby ceny diela
podľa bodu 3.3 a počtu hodín riadne vykonávania diela zhotoviteľom na základe súpisu vykonaných
prác písomne odsúhlaseného objednávateľom v zmysle bodu 4.4;

- bod 3.3 hodinová sadzba ceny diela je 20,- Eur.
V čl. IV. Zmluvy strany upravili Platobné podmienky tak, že:
- bod 4.1 objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi cenu diela v častiach a za podmienok dohodnutých v tejto
zmluve na základe faktúr vystavených zhotoviteľom podľa tohto článku zmluvy;
- bod 4.2 zhotoviteľ má právo na zaplatenie časti ceny diala za dva kalendárne týždne riadneho

vykonávania diela, iba ak sú súčasne splnené nasledovné podmienky:
a) dielo bolo v riadnom období vykonané riadne a bez vád,
b) objednávateľ písomne odsúhlasil súpisy skutočne vykonaných prác zhotoviteľom v daných dvoch
kalendárnych týždňoch vykonávania diela, v ktorých je výslovne uvedený počet hodín riadneho
vykonávania diela;
- bod 4.3 zhotoviteľ je oprávnený vystaviť faktúru na zaplatenie časti ceny diela iba po splnení podmienok

podľa bodu 4.2;
- bod 4.4 podkladmi pre vystavenie faktúry zhotoviteľa na zaplatenie časti ceny diela za príslušné
dva kalendárne týždne riadneho odsúhlasovania sú súpisy skutočne vykonaných prác zhotoviteľom
za podmienky, že sú výslovne písomne odsúhlasené objednávateľom a že je v nich uvedený
počet hodín riadneho vykonávania diela a príslušná časť ceny diela, ktorá je predmetom fakturácie.

Zhotoviteľ je povinný predložiť objednávateľovi na odsúhlasenie návrh súpisu skutočne vykonaných
prác v dostatočnom časovom predstihu umožňujúcom kontrolu správnosti predloženého súpisu, a to
prostredníctvom elektronickej pošty na emailovú adresu E. vždy do 12.00 hod. utorka nasledujúceho
kalendárneho týždňa za práce vykonávané v predchádzajúcom kalendárnom týždni. Objednávateľ je
oprávnený vyžadovať od zhotoviteľa predloženie ďalších podkladov potrebných na overenie správnosti

predloženého návrhu súpisu. Objednávateľ je taktiež oprávnený vrátiť zhotoviteľovi predložený
návrh súpisu vykonaných prác na opravu alebo prepracovanie; zhotoviteľ je v takom prípade
povinný uskutočniť opravu alebo prepracovanie návrhu súpisu vykonaných prác v súlade s pokynmi
objednávateľa. Za písomné odsúhlasenie súpisu vykonaných prác sa považuje výlučne podpísanie
súpisu vykonaných prác na znak jeho správnosti konateľom objednávateľa alebo osobou na to

splnomocnenou od konateľa objednávateľa.
V čl. VI. zmluvné strany upravili Práva a povinnosti zmluvných strán tak, že:
- bod 6.8 zhotoviteľ je povinný doručiť objednávateľovi prostredníctvom elektronickej pošty na
emailovú adresu E. vždy do 12.00 hod. utorka nasledujúceho kalendárneho týždňa návrh súpisu
skutočne vykonaných prác s uvedením počtu hodín riadneho vykonávania diela za predchádzajúci

kalendárny týždeň, ktorý slúži ako podklad na písomné odsúhlasenie súpisu skutočne vykonaných prác
objednávateľom.

42. Žalobca na základe zmluvy o dielo č. 16/06/2020 zo dňa 19.06.2020 a písomne odsúhlaseného
súpisu skutočne vykonaných prác zo dňa 06.07.2020 za elektroinštalačné práce na projekte Neubau

Feuerwehrhaus, 55218 Ingelheim, Nemecko fakturoval žalovanému faktúrou č. 50055 zo dňa
25.08.2020 sumu 12.600,- Eur, faktúrou č. 20062 zo dňa 05.09.2020 sumu 7.080,- Eur, faktúrou č. 20069
zo dňa 21.09.2020 sumu 5.800,- Eur a faktúrou č. 20074 zo dňa 05.10.2020 sumu 7.800,- Eur, keď
prílohou každej faktúry boli za príslušné časové obdobia listiny označené ako BAUTAGEBUCH für 1
Woche.

43. Listami zo dňa 15.12.2020 žalovaný žalobcovi vrátil predmetné faktúry.

44. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

45. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

46. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.47. Odvolací súd preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu
odvolania žalovaného a z odvolacích dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a len podľa
obsahového vymedzenia žalovaným tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie

a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie o splnení peňažnej povinnosti žalovaného v sume 21.360,-
Eur s príslušenstvom vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a v konaní na súde prvej
inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces, nezistil inú vadu konania a ex offo
nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.

48. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody, pričom
vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).

49. K odvolacej argumentácii žalovaného týkajúcej sa nedostatočného predbežného právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací súd udáva, že Civilný sporový poriadok v ustanovení §
181 upravuje úkony a postup strán a súdu po otvorení pojednávania, pričom v odseku 2 tohto zákonného
ustanovenia upravuje, že po prednese žaloby žalobcom a vyjadrení žalovaného k prednesu žalobcu, súd

určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné,
ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie
veci, to neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

50. V súdenej veci súd prvej inštancie predbežné prejednanie sporu nenariaďoval (§ 168 a nasl. CSP),

ale nariadil pojednávanie na prejednanie veci samej (§ 177 ods. 1 CSP) a i keď je pravda, že v zápisnici
o prvom pojednávaní konanom dňa 22.10.2021 súd prvej inštancie uviedol iba zápis v znení: „Na to
bolo postupom podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP uvedené, ktoré skutočnosti sú medzi stranami
sporné, ktoré nesporné, ktoré dôkazy budú vykonané a súd uvádza predbežné právne posúdenie
veci.“, avšak zo záznamu vyhotoveného technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku

z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 22.10.2021 odvolací súd zistil, že súd prvej
inštancie s ohľadom na dovtedy uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
predbežné právne posúdenie veci uviedol. Napokon, ani žalovaný v odvolaní nenamietal, že by si
súd prvej inštancie nesplnil povinnosť uviesť predbežné právne posúdenie, ale namietal, že až do
vyhlásenia napadnutého rozhodnutia nebolo možné žiadnym spôsobom predvídať právne závery súdu

prvej inštancie rozsiahlo uvádzané v napadnutom rozhodnutí. Pre úplnosť veci odvolací súd na tomto
mieste tiež udáva, že pojednávanie vo veci samej je procesným úkonom, pri ktorom súd koná so stranou
a vykonáva dokazovanie, a teda v súlade s § 98 ods. 1 CSP o pojednávaní sa obligatórne vyhotovuje
záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku a spísanie zápisnice o pojednávaní
je v zmysle § 99 ods. 1 CSP len fakultatívne, a preto nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie do

zápisnice o pojednávaní v podrobnostiach zaznamenával postup a úkony súdu podľa §181 ods. 2
CSP, rozhodujúce bolo, že takýto postup súdu prvej inštancie dodržal a úkony v zmysle § 181 ods. 2
CSP realizoval, čo nepochybne vyplýva zo záznamu vyhotoveného technickým zariadením určeným na
zaznamenávanie zvuku.

51. Súd prvej inštancie teda na prvom pojednávaní vo veci samej konanom dňa 22.10.2021 uviedol
smerovanie v konaní a dokazovaní a uviedol, na ktoré skutočnosti dokazovanie bude vykonávané,
ktoré skutočnosti sú sporné a nesporné a hoci výslovne neuviedol v podrobnostiach právne závery tak,
ako ich uviedol v napadnutom rozhodnutí na jeho odôvodnenie, odvolací súd je toho názoru, že súd
prvej inštancie svojim postupom nezaťažil konanie inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, keď ako bude ďalej uvedené, v kontexte odvolacej argumentácie žalovaného
odvolací súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a súd prvej inštancie
neporušil ani právo žalovaného na spravodlivý proces, keď ako bude ďalej uvedené, ani skutkové
tvrdenia a právne argumenty uvedené v odvolaní neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ustanovenie § 181 ods. 2 CSP je totiž potrebné vnímať v celom

jeho kontexte a zmysle, a preto súd prvej inštancie už tým, že určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné a ktoré považuje za nesporné a určí, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná,
určí ďalšie smerovanie konania a pojednávania, a teda zameria procesnú aktivitu strán na skutočnosti,
ktoré budú posudzované a vyhodnocované. Postup v zmysle § 181 ods. 2 CSP tak nie je možnéstotožňovať s tým, ako v konečnom dôsledku mieni súd meritórne vo veci rozhodnúť a na základe akých
skutkových a právnych záverov toto svoje rozhodnutie odôvodniť, pretože uvedené má miesto až v rámci
meritórneho rozhodnutia.

52. Aj Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane konštatoval, že ani prípadné
porušenie ustanovenia § 181 ods. 2 CSP nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv
a z hľadiska práva na spravodlivý súdny proces takýmto prípadným porušením nedochádza k intenzite
dosahujúcej až ústavno-právny rozmer, s následkom porušenia práva na spravodlivý proces a najvyššia

súdna autorita tiež konštatovala, že ak sa toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy
vplyv na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok
priznáva a porušenie tohto ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu, napr. v práve
zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod. (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Obdo/10/2022 zo dňa 14.06.2023). Žalovaný pritom bol v celom konaní na súde prvej inštancie

odborne právne zastúpený advokátom vykonávajúcim advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným a podľa článku 11 ods. 3 Základných princípov CSP platí, že kto sa v styku so súdom
alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou
znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou, pričom k náležitej znalosti patrí aj dôsledné uplatňovanie
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.

53. Pokiaľ potom žalovaný v odvolacej argumentácii poukazoval na iné konania vedené na súde prvej
inštancie a na Krajskom súde v Žiline ako súde odvolacom, v ktorých stranou v procesnom postavení
žalovaného bol žalovaný, len samotná okolnosť, že v iných konaniach boli žaloby proti žalovanému
zamietnuté, nemohla zakladať prekvapivosť rozhodnutia v súdenej veci, keď ako správne konštatoval

súd prvej inštancie, aj odvolací súd udáva, že súdy vždy rozhodujú podľa konkrétnych skutkových
okolností tej ktorej veci, podľa stranami uplatnených prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany a v rozsahu splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strán. Odvolaciemu
súdu sa pritom objektívne podarilo dohľadať nielen žalovaným uvádzané súdne rozhodnutia, ale tiež
rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/13/2021-163 zo dňa 22.10.2021, v ktorom stranou sporu

bol nielen žalovaný, ale aj žalobca, pričom predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie
ceny diela z totožnej Zmluvy o dielo zo dňa 19.06.2020, avšak za iné obdobie, konkrétne obdobie
predchádzajúce nároku uplatnenému v tejto súdenej veci, pričom súd prvej inštancie žalobe žalobcu
vyhovel a rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené Krajským súdom v Žiline ako súdom
odvolacím rozhodnutím sp. zn. 13Cob/41/2022 zo dňa 30.11.2022. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

pritom bolo vydané v časovom predstihu pred napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie.

54. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že odvolacia námietka žalovaného, že došlo k inej
vade konania, či porušeniu práva na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného predbežného
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, nie je dôvodná.

55. K odvolacej argumentácii žalovaného, že súd prvej inštancie neakceptoval základnú zásadu
obchodného záväzkového práva, že zmluvy sa majú dodržiavať a napadnuté rozhodnutie je prejavom
tzv. sudcovského aktivizmu, odvolací súd udáva, že túto odvolaciu argumentáciu žalovaný uviedol
s poukazom na ods. 48 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie uviedol,

že: „V kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností súd pri zisťovaní a formovaní odpovede na
otázku, čo je konkrétnym právom v prejednávanej veci, musel brať zreteľ na základný hodnotový činiteľ,
ktorý musí byť súdom rešpektovaný v jeho maximálnej miere, a to princíp zákonnosti a spravodlivosti.
Pri hľadaní práva je podľa názoru konajúceho súdu potrebné vychádzať z individuálnych okolností
každého jednotlivého prípadu. Súčasťou dobrých mravov je rovnako tzv. „dobrá viera“, a to v zmysle

poctivosti a povinnosti splniť záväzok, ktorý strana uzatvorením zmluvy na seba dobrovoľne preberá.
Pri posudzovaní správania sa strán súd hodnotil dve roviny, a to poctivosť vlastného konania a dôveru
v poctivosť druhých. Súkromné právo je založené o.i. na zásade zákazu zneužitia subjektívnych práv,
ktorá zásada je výrazom zásady ekvity vyjadrenej v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ustanovenia výkon práv v rozpore s dobrými mravmi nesmie bez právneho dôvodu zasahovať

do práv a oprávnených záujmov iných, ktorá zásada je aplikovateľná aj na oblasť obchodnoprávnych
vzťahov. Keďže súd nie je viazaný ani doslovným znením zákona, o to viac nie je viazaný doslovným
znením zmluvy, pričom v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je súd oprávnený,
ba dokonca je povinný sa odchýliť nielen od textu zákona, ale aj zmluvy, ak si to vyžaduje účelzákona alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov. Súd je toho názoru, že striktným trvaním na formálne upravených podmienkach
vzniku práva na zaplatenie ceny diela bez logického a racionálneho objasnenia zmyslu a účelu týchto

podmienok a dôvodov, pre ktoré zmluvné strany tieto vniesli do úpravy vzájomných práv a povinností,
a od dodržiavania ktorých sa napokon do momentu vzniku sporu odchýlili, by v pomeroch konkrétnej
prejednávanej veci bol vytvorený stav vedúci k doslovnej arbitrárnej aplikácii jednotlivých zmluvných
ustanovení s výsledkom prísne formálneho a zjavne nespravodlivého rozhodnutia danej veci.“.

56. Vzhľadom na citovaný ods. 48 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nesúhlasí
s argumentáciou žalovaného, že to bol súd prvej inštancie, ktorý poprel základnú zásadu obchodného
záväzkového práva o tom, že zmluvy sa majú dodržiavať, ale boli to žalobca a žalovaný ako zmluvné
strany Zmluvy o dielo zo dňa 19.06.2020, ktorí od počiatku ich záväzkového vzťahu vznik nároku
žalobcu na zaplatenie časti diela v stanovených intervaloch neviazali na zmluvne upravené podmienky
podľa článku IV. Zmluvy, a teda ako uviedol aj súd prvej inštancie, od dodržiavania úpravy vzájomných

práv a povinností sa od momentu vzniku odchýlili. Súd prvej inštancie Zmluvu nevykladal a ani
v konaní nepostupoval v prospech žalobcu, ale súd prvej inštancie rozhodoval v súlade s praxou,
ktorú strany medzi sebou zaviedli po vzniku záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o dielo zo dňa
19.06.2020. Ak strany sporu od momentu vzniku záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o dielo
zo dňa 19.06.2020, a to tak žalobca v zmluvnom postavení zhotoviteľa, ako aj žalovaný v zmluvnom

postavení objednávateľa, striktne nepostupovali podľa zmluvných dojednaní upravujúcich platobné
podmienky, t.j. vznik nároku žalobcu na zaplatenie časti diela, bolo namieste konštatovanie súdu prvej
inštancie, ktorému chýbala logika a racionalita v tom, že strany sa od momentu vzniku Zmluvy o dielo
zo dňa 19.06.2020 od jej ustanovení odchýlili. Ak súd prvej inštancie mal za preukázané zmluvné
dojednania strán a zároveň mal za preukázané ako v praxi zmluvné strany postupovali, nebolo potrebné,

aby súd prvej inštancie tieto rozpory odstraňoval. Súd prvej inštancie pritom nekonštatoval, že by
sa súdu prvej inštancie javil obsah Zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným ako bez logického
a racionálneho zmyslu a účelu, ale súd prvej inštancie túto úvahu uviedol v kontexte toho, že zmluvné
strany dohodli úpravu platobných podmienok v písomne uzavretej Zmluve o dielo, avšak od okamihu
vzniku záväzkového vzťahu zaviedli medzi sebou inú prax. Žalobca a žalovaný ako zmluvné strany teda

v rámci zmluvnej voľnosti ako základného princípu obchodných záväzkových vzťahov, nielenže najskôr
dohodli úpravu odlišnú od zákonných predpokladov vzniku nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela,
ale následne medzi sebou zaviedli prax odlišnú od zmluvných dojednaní, podľa ktorej praxe sa obidve
zmluvné strany vedome správali a vedome konali od vzniku ich záväzkového vzťahu.

57. Pokiaľ potom žalovaný v odvolaní namietal, že sa tak správal iba žalobca, odvolací súd má za to,
že v kontexte predchádzajúcej praxe strán trvajúcej od počiatku vzniku Zmluvy zo dňa 19.06.2020 ide o
účelové a najmä nepreukázané tvrdenie žalovaného, keď zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací
súd zdôrazňuje, že až doručením platobného rozkazu v súdenej veci sa žalovaný začal domáhať
zmluvne dohodnutého postupu, ale od vzniku záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o dielo zo

dňa 19.06.2020 žalovaný ako objednávateľ si plnil voči žalobcovi svoj záväzok uhrádzať cenu diela,
hoci žalobca svoj nárok zakladal na rovnakom postupe ako v súdenej veci. Žalovaný síce nikdy platby
neoznačoval tak, že plní na konkrétne záväzky, avšak zároveň žalovaný ani len netvrdil, že v rozhodnom
čase by mal proti žalobcovi iné záväzky než titulom čiastočných úhrad ceny diela podľa Zmluvy zo dňa
19.06.2020. Odvolací súd preto vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie, že v konkrétnych

okolnostiach súdenej veci zo strany žalovaného šlo o postup, ktorý je potrebné hodnotiť ako zjavné
zneužitie práva.

58. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že odvolacia námietka žalovaného, že napadnuté
rozhodnutie je výsledkom sudcovského aktivizmu, nie je dôvodná.

59. K argumentácii žalovaného, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá ustanoveniu
§ 220 ods. 2 CSP, odvolací súd udáva, že v konštatovanom zákonnom ustanovení § 220 ods. 2
CSP zákonodarca stanovil konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia
tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť, keďže odôvodnenie

je tou časťou súdneho rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Odvolací súd si však nemohol nevšimnúť, že hoci žalovaný
súdu prvej inštancie vytýka nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, samotný žalovaný
svoju odvolaciu argumentáciu v zásade uvádza len ako sumarizáciu rozhodnutí najvyšších súdnychautorít alebo doktrinálneho výkladu k právu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ak žalovaný
mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, bolo potrebné, aby
konkretizoval, s ktorými skutočnosťami a argumentmi relevantnými pre rozhodnutie sa súd prvej

inštancie nevysporiadal. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR totiž vyplýva nielen, že odôvodnenie
súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú
význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo
dňa 16.03.2005), ale z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR tiež vyplýva, že nejde o porušenie
základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv

strany konania a jej nárokom nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom
(napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 19/2019-11 zo dňa 16.01.2019).

60. Pokiaľ potom žalovaný v rámci námietky nedostatočného odôvodnenia súdu prvej inštancie vytýkal,
že boli predložené viaceré také dôkazy, o ktorých sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia ani len nezmienil, v konkrétnostiach žalovaný poukázal len na listinné dôkazy predložené

žalovaným spolu s jeho vyjadrením zo dňa 07.04.2022 na preukázanie tvrdení žalovaného v odpore,
že práce na diele žalobca uskutočňoval s nedostatočnou kvalitou a nedostatočnou odbornou znalosťou
a nezodpovedali tzv. normohodinám ustanoveným v danej oblasti, pričom nedostatky vykonávania
diela na strane žalobcu boli žalovanému vytknuté i zo strany nemeckého odberateľa žalovaného na
predmetnej stavbe a ktorými dôkazmi boli preklad č. 308/2022 z06.04.2022 do slovenského jazyka

emailu z 29.09.2020, preklad č. 307/2022 z 06.04.2022 do slovenského jazyka žiadosti o nápravu
datovanej 25.09.2020 a preklad č. 302/2022 zo 04.04.2022 do slovenského jazyka zápisnice zo
stretnutia konaného 24.09.2020. Ku konštatovaným listinným dôkazom odvolací súd udáva, že návrhmi
na vykonanie dôkazov strana sporu plní svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazná povinnosť strany sporu
nadväzuje na povinnosť tvrdenia, keď povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre

rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi patrí k základným princípom civilného sporového
konania upraveným v čl. 8 CSP. Dokazovať v civilnom sporovom konaní je povinný každý, kto v spore
niečo tvrdí, čo znamená, že v rámci procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom i dôkaznú
povinnosť, aj žalovaný. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy,
musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie

skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosť tvrdenia a dôkaznou povinnosť je úzka
vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť, t.j. povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, potom spravidla ani nemôže splniť
dôkaznúpovinnosť(porovnaj:NajvyššísúdSR,sp.zn.4Cdo/285/2008z24.02.2008).Žalovanývodpore
uviedol len všeobecné tvrdenia o tom, že žalobcom vykonávané práce na diele žalobca uskutočnil

s nedostatočnou kvalitou a nedostatočnou odbornou znalosťou a nezodpovedajú tzv. normohodinám
ustanoveným v danej oblasti, pričom nedostatky vykonávania diela na strane žalobcu boli žalovanému
vytknuté i zo strany hlavného objednávateľa – odberateľa žalovaného na predmetnej stavbe. Ak
žalovaný v konaní na súde prvej inštancie neuviedol konkrétne tvrdenia o tom, aké vady dielo malo
a kedy a aké nároky z vád si vo vzťahu k žalobcovi uplatnili, nebolo právom, ale ani povinnosťou

súdu prvej inštancie, aby tieto tvrdenia zisťoval zo žalovaným označených a predložených dôkazov,
apretoneobstojínámietkažalovanéhovodvolaní,žesúdprvejinštancieneodôvodnil,prečotietodôkazy
nevykonal a ak ich vykonal, ako ich vyhodnotil.

61. Pokiaľ žalovaný v rámci námietky nedostatočného odôvodnenia súdu prvej inštancie tiež vytýkal, že

zjavne ponechal bez povšimnutia a náležitého vyhodnotenia, že žalobca dokonca sám pred súdom prvej
inštancie výslovne uviedol, že si neviedol ani súpisy vykonaných prác a nikdy nedisponoval súpisom
vykonaných prác, čo bolo v zjavnom a ničím nevysvetlenom rozpore s uzavretou Zmluvou o dielo,
odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie okrem zmluvných dojednaní vyhodnocoval aj prax, ktorú
strany následne medzi sebou zaviedli a v tomto kontexte dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na

cenu diela za zmluvne dohodnuté obdobia, a preto neobstojí námietka žalovaného, že na konštatované
tvrdenie žalobcu neprihliadol a nevyhodnotil ho.

62. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že odvolacia námietka žalovaného, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia je vo viacerých smeroch nedostatočné, nie je dôvodná.

63. K výhradám žalovaného v odvolaní k skutkových záverom a právnemu posúdeniu veci súdom
prvej inštancie, odvolací súd predovšetkým udáva, že v konaní nikdy nebolo sporné, že v čl. IV.
Zmluvy si strany dohodli platobné podmienky tak, že právo žalobcu ako zhotoviteľa na zaplatenieceny diela za stanovené 2-týždňové obdobia Zmluva viazala na žalovaným ako objednávateľom
písomne odsúhlasený súpis vykonaných prác, ktorý mal tvoriť povinnú prílohy faktúry a žalobca bol
oprávnený vystaviť takúto faktúru až po riadnom vykonaní diela bez vád a po písomnom odsúhlasení

súpisu vykonaných prác konateľom žalovaného alebo inou ním písomne splnomocnenou osobou.
Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní vzal náležitý zreteľ na prax, ktorú strany medzi sebou
zaviedli, ako aj následné správanie tak žalobcu, ako aj žalovaného. Žalovaný napriek rozsiahlosti
obsahového zdôvodnenia odvolania tieto zistenia a závery súdu prvej inštancie v zásade ani rozporuje
a neoponuje im, ale naďalej zotrváva na svojej argumentácii tak ako ju už uvádzal v konaní na súde

prvej inštancie a nárokuje si dodržanie zmluvných ustanovení pri posudzovaní dôvodnosti nároku
žalobcu. Prečo však v predchádzajúcom období trvania Zmluvy už od jej uzavretia strany nepostupovali
v zmysle zmluvných dojednaní, a teda prečo listiny priložené v nemeckom jazyku boli ako súpis
postačujúce a prečo bolo postačujúce aj len doručenie týchto listín až spolu s faktúrami, žalovaný
v odvolacej argumentácii neuvádza, hoci na týchto zisteniach a záveroch súd prvej inštancie ustálil
čo do základu dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela. Žalovaný teda svojou odvolacou

argumentáciou, napriek jej rozsiahlosti, v zásade nereflektuje na zistenia a závery súdu prvej inštancie,
ani ich neoznačuje za nesprávne, ale opakuje tvrdenia a argumenty uvádzané v konaní na súde prvej
inštancie a naďalej na nich zotrváva. Odvolací súd však vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie posudzuje výlučne za základe odvolateľom tvrdených a obsahovo vymedzených dôvodov
nesprávnosti, čo znamená, že je potrebné, aby odvolateľ konkretizoval, ktorý záver alebo zistenie súdu

prvejinštanciejenesprávneaprečosúnesprávne.Účelomodvolaciehokonaniatotižnieje,abyodvolací
súd opakovane vyhodnocoval tvrdenia a argumenty strán uvedené v konaní na súde prvej inštancie,
ale účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie, a to výlučne podľa odvolateľom tvrdených a obsahovo vymedzených dôvodov
nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolateľ preto umožní odvolaciemu súdu prieskum vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia len tým, že oponuje konkrétnym zisteniam a záverom súdu prvej
inštancie, a teda v obsahovom vymedzení ním tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie nielen uvedie, ktoré zistenia a závery v rozhodnutí súdu prvej inštancie sú nesprávne, ale tiež
konkretizuje prečo sú nesprávne. Napokon, aj z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP vyplýva odvolaciemu
súdu len povinnosť zaoberať sa tými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde

prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, aj to len
v prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdzuje.

64. Pokiaľ potom žalovaný v odvolaní namieta, že nemôže obstáť záver súdu prvej inštancie, že to,
čo žalobca predložil spolu so žalobou, čiže takmer nečitateľné listiny v nemeckom jazyku, predstavuje

riadne súpisy skutočne vykonaných prác v zmysle uzavretej Zmluvy o dielo, odvolací súd udáva,
že v konaní nebolo sporné, že od vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami založeného Zmluvou
o dielo zo dňa 19.06.2020, žalovaný v predchádzajúcich obdobiach svoje záväzky proti žalobcovi
titulom úhrady ceny prác za dohodnuté časové obdobia dvoch týždňov, i keď s omeškaním, uhradil,
pričom nebolo sporným, že prílohu faktúr, tak ako v súdenej veci, tvorili listiny v nemeckom jazyku tzv.

šichtovnice. Samotný žalovaný pritom na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie formulára na evidenciu
odpracovaných hodín za týždenné obdobie predložil žalovanému emailom zo dňa 17.08.2020 práve tzv.
šichtovky,atedasamotnýžalovanýsasprávalspôsobom,ktorémuzodpovedalastranamizavedenáprax
po uzavretí Zmluvy o dielo zo dňa 19.06.2020. Ak by tzv. šichtovnice nemali tvoriť zmluvný podklad pre
nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela, nie je zrejmé, prečo vlastne žalovaný tieto formuláre poskytol.

Šlo pritom o formuláre v nemeckom jazyku, na ktorých predtlači v ľavom hornom rohu boli identifikačné
údaje žalovaného pozostávajúce z obchodného mena a sídla. Samotný žalovaný teda žalobcovi tzv.
šichtovnice doložil, doložil mu ich v nemeckom jazyku, a preto aj v týchto okolnostiach nemôže obstáť
námietka žalovaného, že listiny v konaní neboli úradne predložené, keď strany, hoci boli obchodnými
spoločnosťami založenými podľa slovenského práva, v záväzkovom vzťahu založenom Zmluvou o dielo

zo dňa 19.06.2020 opakovane tieto listiny používali.

65. Žalovaný sa síce v konaní domáhal súpisu skutočne vykonaných prác, avšak žalovaný ani len
netvrdil, že by žalobca v rozhodnom období na diele nepracoval alebo že by rozsah vyúčtovaných
hodín nezodpovedal výsledku, keďže strany dohodli cenu diela ako hodinovú sadzbu, pričom ako už

bolo opakovane uvedené, od vzniku Zmluvy o dielo zo dňa 19.06.2020 postup nielen žalobcu, ale aj
žalovaného, zodpovedal praxi, podľa ktorej podkladom na úhradu ceny diela za stanovené obdobia boli
tzv. šichtovnice. Z čl. III. bod 3.2, čl. IV. bod 4.4 a čl. VI. bod 6.8 Zmluvy pritom nepochybne vyplývalo, že
základom úpravy bol na viacerých miestach Zmluvy pojem „súpisy skutočne vykonaných prác“ spájanýpráve s počtom hodín vykonávaných prác, keď aj cena za dielo bola dohodnutá ako hodinová sadzba
ceny diela.

66. V konaní rovnako nebolo sporným, že žalobca doručil do sídla žalovaného predmetné faktúry spolu
s prílohami, ktorými boli tzv. šichtovnice, čo napokon potvrdil aj samotný žalovaný tým, že listami zo
dňa 15.12.2020 žalobcovi predmetné faktúry vrátil. Žalovaný však ani v listoch zo dňa 15.12.2020
nepostupoval tak, ako to vyplývalo z článku IV. bod 4.4 Zmluvy, podľa ktorého žalovaný ako objednávateľ
bol oprávnený vyžadovať od žalobcu ako zhotoviteľa predloženie ďalších podkladov potrebných na

overenie správnosti.

67. Pokiaľ žalovaný namietal, že jeho platby poskytnuté žalobcovi neboli úhradou ceny diela, ale boli
zálohami,odvolacísúdudáva,žežalovanýanilennetvrdil,ževrozhodnomobdobíbymalprotižalobcovi
akýkoľvek iný peňažný záväzok, na ktorý by mal plniť, a preto v súlade s § 330 ods. 3 Obchodného
zákonníka sa tieto platby započítavali na najskôr splatné záväzky žalovaného, ktorými boli záväzky z

titulu ceny diela podľa Zmluvy o dielo zo dňa 19.06.2020.

68. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci preto odvolací súd vyhodnocuje ako správny postup súdu
prvej inštancie, ktorý rozhodoval o žalobou uplatnenom nároku s ohľadom na princíp zákonnosti a
spravodlivosti pri poskytovaní súdnej ochrany s tým, že vzal náležitý zreteľ na prax, ktorú strany medzi

sebou zaviedli po uzatvorení Zmluvy o dielo zo dňa 19.06.2020 a v súlade s ktorou postupoval a správal
sa aj žalovaný, a to až do doby doručenia platobného rozkazu v súdenej veci.

69. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa
skutkových záverov a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, nie je dôvodná.

70. Žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie aj rozsahu závislej tretej výrokovej
vety o náhrade trov konania, avšak žalovaný neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto
rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, a teda žalovaný osobitne neumožnil
odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu závislej tretej výrokovej vety.

71. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej
výrokovej vete vo veci samej, ako aj v závislej tretej výrokovej vete o náhrade trov konania, o ktorých
súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

72. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

73. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).