Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Tibor Gál
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: BR-6Csp/46/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123284530
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123284530.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu
Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom AK 1.mája 173/11, Trenčín, proti žalovanému A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, C. D., zast. E. B. F., advokátom, so sídlom AK Železničiarska 13,
Bratislava, v konaní o zaplatenie 11 747,29 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 282,50 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50
% ročne od 16.02.2023 až do zaplatenia, na účet žalobcu č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS:
XXXXXXXXXX, a to v splátkach po 107,- Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, vždy
do 15-teho dňa v mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i et a .
III. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 78 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa vo veci domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na istine sumu
11 747,29 Eur a na úroku sumu 945,76 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy
11 747,29 Eur od 16.02.2023 až do zaplatenia, čo zdôvodnil tým, že strany uzavreli dňa XX.XX.XXXX
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 13 410,- Eur. Žalovaný sa zaviazal tieto vrátiť v 96-tich pravidelných mesačných splátkach
po 224,64 Eur, so svojou povinnosťou sa však dostal do omeškania, úver riadne a včas nesplácal.
Napriekopakovanýmupozorneniamdlžnésplátkynedoplatil,nazákladetohožalobcavyužilsvojeprávo,
dohodnuté v obchodných podmienkach, ktoré sú prílohou úverovej zmluvy, a dňa 31.01.2023 pristúpil
k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného na splatenie celého zostatku úveru a dlžných
splátok.
2. K žalobe žalobca pripojil ako listinný dôkaz kópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s podnadpisom
„účelový úver a revolvingový úver“ č. XXXXXXXXXX, ktorú strany uzavreli dňa XX.XX.XXXX. V zmysle
tejto zmluvy mal byť žalovanému poskytnutý účelový úver, ktorý mal slúžiť na úhradu jeho záväzkov,
uvedených v prílohe č. 1 zmluvy. Výška úveru bola 13 410,- Eur, celkový výška mesačnej splátky bola
určená na 224,64 Eur, počet splátok 96, pri ročnej úrokovej sadzbe 12,75 %. RPMN bola konštatovaná
na 13,5 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom na 21 565,44 Eur, s dátumom prvej splátky 01.11.2020
a s úhradou nasledujúcich splátok vždy do 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci. Spôsob výplaty úveru
v prospech žalovaného bol upravený tak, že tento bude realizovaný prevodom na účty uvedené v prílohe
č. 1 zmluvy - z neskôr doloženej kópie tejto prílohy úverovej zmluvy napokon vyplynulo, že ide o tri
záväzky žalovaného voči trom rôznym poskytovateľom úveru, ako to bude uvedené nižšie. Spolus takto poskytnutým úverom bol v rovnakej zmluve dohodnutý aj spotrebiteľský revolvingový úver, a to
ako bezúčelový, ktorý mal byť čerpaný zo strany žalovaného úverovou kartou, so stanovenou výškou
úverového rámca 700,- Eur. V prípade čerpania tejto zmluvy bola dohodnutá výška mesačnej splátky
v rozsahu 4 % z dlžnej čiastky, minimálne 12,- Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 26,28 %, mesačnou
úrokovou sadzbou 2,19 %, RPMN 38,33 %, a celkovou čiastkou na splatenie 825,94 Eur (uplatnený
nárok v tomto konaní sa však čerpaných prostriedkov z tohto revolvingového úveru netýkajú). Zo
všeobecných úverových zmluvných podmienok žalobcu, platných v čase uzavretia tejto zmluvy vyplývali
aj stanovené sadzby poplatkov, a to za prvú upomienku vo výške 5,- Eur, pričom táto nemala byť
účtovaná, ak ide o prvú upomienku, ktorú žalovanému žalobca zašle, za každú ďalšiu upomienku malo
byť účtovaných 12,- Eur. Zmluvná pokuta za neuhradené splátky bola stanovená na 17,- Eur, pričom
sankciu mal žalobca účtovať pri omeškaní dlhšom, než kalendárny mesiac a iba jedenkrát počas trvania
zmluvy. V hlave 6 § 2 úverových zmluvných podmienok bolo stanovené, že v prípade, že sa žalovaný
ako klient oneskorí s platením aspoň troch splátok alebo sa oneskorí s platením jednej splátky dlhšie
ako 3 mesiace, má žalobca právo na zaplatenie celého čerpaného úveru.
3. Z doloženého výpisu čerpania splátok a úhrad k predmetnému úveru vyplynulo, že úver bol poskytnutý
v celej výške 13 410,- Eur dňa XX.XX.XXXX, prvá úhrada zo strany žalovaného bola vykonaná dňa
30.10.2020 v sume 225,- Eur (oproti stanovenej výške splátky 224,64 Eur). Ďalšie úhrady v rovnakej
sume 225,- Eur boli vykonané aj dňa 30.11.2020, 14.01.2021, 12.02.2021, 17.03.2021 a 15.04.2021,
v mesiacoch máj až august nie, platby ale pokračovali ďalej v rovnakej sume v dňoch 14.09.2021,
13.10.2021, 16.11.2021, 13.12.2021, 17.01.2022, 17.02.2022 a 21.03.2022. Dňa 27.04.2022 uhradil
žalovaný na predmetný úver sumu 220,- Eur, dňa 08.06.2022 uhradil sumu 230,- Eur, dňa 19.08.2022
uhradil 50,- Eur, dňa 05.09.2022 znovu 50,- Eur a napokon dňa 22.09.2022 sumu 830,- Eur. V tomto
výpise sa v časti rekapitulácie konštatuje istina, ktorá bola predpísaná v sume 2 030,24 Eur, z toho bolo
uhradených 1 662,71 Eur, ďalej úrok predpísaný v sume 3 588,05 Eur a uhradený v sume 2 642,29 Eur
a napokon zosplatnená istina 11 379,76 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 109,54 Eur. Žalobca
napokon k žalobe pripojil aj dve výzvy voči žalovanému v písomnej podobe, prvá z nich bola datovaná
dňa 22.12.2022, kde je konštatovaná celková dlžná suma 707,08 Eur, pričom k dlhu žalovaného mal
byť pripočítaný aj poplatok za zaslanie upomienky vo výške 12,- Eur. Uvedená dlžná suma mala teda
pozostávať z nezaplatených úrokov 370,25 Eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 36,- Eur a z istiny vo výške
300,83 Eur. Zásielka bola žalovanému odoslaná ako doporučená zásielka druhej triedy dňa 28.12.2022.
Druhý list bol datovaný dňa 31.01.2023 a tu išlo o výzvu k splateniu celého úveru, pričom dlžná suma
bola konštatovaná na 12 775,05 Eur, ktorá mala byť zaplatená do 15 dní od spísania tejto výzvy na
bankový účet žalobcu. Uvedené zosplatnenie nadväzovalo na upozornenie v predošlej písomnej výzve,
že ak žalovaný do 15 dní od doručenia výzvy nezaplatí dlžnú sumu, bude žalobca požadovať okamžité
jednorazové vrátenie celého úveru vrátane úrokov, nákladov a sankcií. Druhá výzva bola odoslaná
žalovanému taktiež ako doporučená zásielka druhej triedy, dňa 01.02.2023.
4. Voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní, č.k.
6Up/585/2023-38, ktorým bolo žalobe v plnom rozsahu vyhovené, podal žalovaný odpor. V tomto vyjadril
nesúhlas s uplatneným nárokom a namietal viacero skutočností. Jednou z nich bolo nedostatočné
preukázanie zo strany žalobcu, že výzvy na uhradenie dlžných súm z decembra 2022 a následne
zosplatnenie úveru z januára 2023 boli žalovanému riadne doručené. Pritom zo súdnej praxe vyplýva,
že nie je dostačujúce použitie fikcie doručenia len na základe odoslania zásielky, čo žalobca doložil
podacími hárkami k týmto zásielkam, je potrebné naopak preukázať aj tú skutočnosť, že jednotlivé
zásielky, resp. úkony žalobcu došli do dispozičnej sféry žalovaného a že tento mal príležitosť sa
s obsahom zásielok oboznámiť. Ďalšou namietanou skutočnosťou bolo vyčíslenie dlžných súm zo strany
žalobcu, keď v pôvodnej výzve na zaplatenie dlžnej sumy z 22.08.2022 bol žalovaný vyzvaný na úhradu
dlžnej sumy 652,52 Eur. V septembri žalovaný dvoma splátkami uhradil žalobcovi 880,- Eur, splnil tak
svoj dlh vyčíslený v uvedenej výzve, ako aj ďalšiu splatnú splátku za september 2022. Následne bol
žalovaný výzvou z 22.12.2022 vyzvaný na úhradu dlžných súm vyčíslených na 707,08 Eur, z toho
12,- Eur predstavovalo poplatok za upomienku. Ak následne dňa 31.01.2023 došlo k zosplatneniu
úveru, stalo sa tak po splatnosti 27 mesačných splátok po 224,64 Eur, čo sa rovná splatnej sume
celkovo 6 065,28 Eur. Ak bol predtým žalovaný v omeškaní podľa výzvy z decembra 2022 so sumou
695,08 Eur a takisto v sume 12,- Eur za upomienku, z toho vyplýva, že spolu zaplatil 5 370,20 Eur,
žalobca však tvrdil, že žalovaný zaplatil len sumu 4 305,- Eur. Nie je potom zrejmé, na základe akých
skutočností dospel žalobca k žalovanej istine. Žalovaný napokon namietal úkony žalobcu pri zisťovaní
bonity klienta v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. pri dojednávaní predmetného úveru, pretože zákonv tomto prípade vyžaduje určité kroky poskytovateľa úveru, na základe ktorých posúdi riziko prípadného
nesplácania úveru. Musí pritom mať k dispozícií podklady pre zistenie čistého príjmu žiadateľa úveru,
jeho výdavkov na zabezpečenie základných životných potrieb, ako aj osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť, výšku splátky spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky, ktoré znižujú príjem
žiadateľa o úver. V prípade nedostatočnej odbornej starostlivosti pri tomto posudzovaní zákon stanovuje
sankciu nemožnosti úver zosplatniť, pri hrubom porušení tejto povinnosti má byť úver považovaný za
bezpoplatkový a bezúročný. Žalobca v konaní nepreukázal, že by si splnil svoju zákonnú povinnosť
o skúmaní bonity žalovaného a nepredložil ani žiadne doklady o skúmaní tejto bonity. Postupoval teda
v hrubom rozpore s uvedenou zákonnou povinnosťou a sankciou je bezúročnosť a bezpoplatkovosť
predmetného úveru.
5. Podľa názoru žalovaného stanovenú anuitu splátky je z tohto dôvodu nutné považovať za povinnosť
žalovaného v menšom rozsahu pri každej splátke, pričom doba splácania by mala zostať rovnaká, teda
spolu 96 mesačných splátok, po stanovené obdobie v úverovej zmluvy. Ku dňu vyhlásenia predčasnej
splatnosti (31.01.2023) mal žalovaný zaplatiť 27 mesačných splátok po 139,69 Eur, čo sa rovná
sume 3 771,63 Eur. Tým, že žalovaný splatil splátky v pôvodne dohodnutej výške, k uvedenému dňu
nevykazoval trojmesačné omeškania so zaplatením žiadnej mesačnej splátky istiny, preto žalobcovi
nevzniklo právo vyvolať predčasnú splatnosť úveru. Mal teda zaplatiť spolu 3 771,63 Eur, skutočná
zaplatená suma bola 5 370,20 Eur. Zaplatil teda už aj budúce splátky predmetného úveru splatné až do
15.01.2024. To okrem iného znamená aj to, že žalovaný nebol v trojmesačnom omeškaní so žiadnom
splátkou, ani pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ani v čase podania žaloby a po prvýkrát by sa
mohol dostať do takéhoto omeškania až dňa 15.04.2024.
6. Žalobca v prvom rade doložil ako prílohu svojej repliky doklady o doručení predmetných zásielok,
a to v prípade výzvy z 22.12.2022 elektronickým výstupom zo sledovania zásielok Slovenskej pošty,
v zmysle ktorého zásielka bola na pošte Bratislava 12 podaná dňa 28.12.2022, adresátovi bola doručená
dňa 30.12.2022. Žalobca taktiež doložil kópiu výzvy k splateniu celého úveru z 31.01.2023, v ktorej
konštatoval voči žalovanému ako adresátovi listu omeškanie s úhradou záväzkov z predmetnej úverovej
zmluvy, v dôsledku čoho žalobca vyzýva žalovaného na splatenie celého úveru, pričom dlžná čiastka
je vo výške 12 775,05 Eur. Táto mala byť zaplatená do 15 dní od spísania tejto výzvy na určený
bankovýúčet.ZásielkabolaakodoporučenázaznamenanávpodacomhárkuSlovenskejpošty,vzmysle
doloženého elektronického výstupu sledovania zásielok bola taktiež podaná na pošte Bratislava 12, a to
dňa 01.02.2023, doručená adresátovi bola dňa 03.02.2023.
7. Žalobca ďalej súdu doložil výpis čerpania splátok a úhrad, ku ktorému uviedol, že ide o amortizačnú
tabuľku, ktorou dokladá vyčíslenie dlžných súm, ktorých nepresnosť žalovaný namietal vo svojom
odpore. Uvedený výpis obsahuje predpísané sumy na úhradu, spolu so záznamom čerpaného úveru vo
výške 13 410,- Eur a prvou úhradou, ktorá bola vykonaná žalovaným dňa 30.10.2020, až po záznam
zo dňa 31.01.2023, keď došlo k zosplatneniu úveru. Na rozdiel od vyššie citovanej listiny, ktorou bol
takisto predložený výpis čerpania splátok a úrad ako príloha žaloby, táto listina obsahovala aj rozpis
jednotlivých účtovaných súm istiny a úroku z vykonaných úhrad, pričom aj z tejto listiny vyplýva, že
z predmetného úveru nebola vedená žiadna suma ako dlžná, až do 20.10.2022, keď prvýkrát v stĺpci
pod názvom dlh je vedená suma 64,69 Eur na istine, ďalej suma 36,84 Eur na istine a 123,11 Eur na
úroku. Posledná úhrada zo strany žalovaného, ako to vyplynulo aj z predchádzajúcej citovanej listiny
výpisu, bola vykonaná dňa 22.09.2022 v sume 830,- Eur, ktorá bola zarátaná na úrok vo výške 119,24
Eur ku dňu 20.06.2022, ďalej na istinu vo výške 98,49 Eur ku dňu 20.07.2022, ďalej úrok vo výške
126,15 Eur k 20.07.2022, na istinu vo výške 95,35 Eur k 20.08.2022, úrok vo výške 129,29 Eur ku dňu
20.08.2022, na sumu istiny 96,38 Eur k 20.09.2022, na úrok vo výške 128,26 Eur k 20.09.2022, napokon
na istinu vo výške 36,84 Eur k budúcej splátke splatnej dňa 20.10.2022. V ďalších mesiacoch úhrady
zo strany žalovaného ani tu zaznamenané nie sú, k dlžným sumám za október je vedená znovu istina
98,52 Eur a úroku 126,12 Eur, vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.11.2022. V mesiaci január 2023
bola ako dlžná vedená na istine suma 100,70 Eur a na úroku suma 123,94 Eur. Za všetky tri uvedené
mesiace teda bola vedená mesačná splátka 224,64 Eur ako nesplatená, len v mesiaci október sa od
tejto sumy odrátala istina 36,84 Eur, ktorá bola v prospech žalovaného zarátaná ešte z úhrady 830,-
Eur v mesiaci september, ako je to uvedené vyššie. Aj v tomto výpise sa nachádza obdobie mesiacov
máj, jún, júl a august 2021, keď v zmysle výpisu neboli predpísané žiadne splátky na predmetný úver,
toto obdobie sa v záznamoch výpisu čerpania splátok a úhrad nenachádza v žiadnom stĺpci (tj. ani ako
čiastka predpisu, v stĺpci úhrady, v stĺpci dlhu, ani v stĺpci poznámok). Rovnako z očíslovania splátok jezrejmé, že zatiaľ čo ku dňu 15.04.2021 je predpísaná šiesta splátka úveru, nasledujúca siedma splátka
je evidovaná ako splatná až dňa 15.09.2021. V závere výpisu je rekapitulačná tabuľka, kde na istine sa
konštatuje predpísaná suma 2 030,24 Eur, úhrady na istinu vo výške 1 662,71 Eur, je teda konštatovaný
v tejto časti dlh 367,53 Eur. Na úroku je čiastka predpisu sumarizovaná na 3 588,05 Eur, úhrady na úroku
sú konštatované vo výške 2 642,29 Eur, konštatovaný dlh v tejto časti je teda 945,76 Eur. Zosplatnená
istina je konštatovaná na 11 379,76 Eur a úrok z omeškania vo výške 195,61 Eur. Spolu predpísané
sumy tabuľka konštatuje v sume 17 193,66 Eur a vykonané úhrady spolu 4 305,- Eur, z toho vyplývajúci
dlh je preto vyčíslený na 12 888,66 Eur.
8.Žalobcaďalejdoložillistinnývýstupposúdeniaschopnostiklientasplácaťspotrebiteľskýúver,vktorom
špecifikoval číslo úveru, meno a priezvisko klienta, dátum schválenia (XX.XX.XXXX), druh úveru ako
hotovostný, s poznámkou „konsolidácia“, výšku úveru v sume 13 410,- Eur, ku klientovi taktiež žalobca
zaznamenal rodinný stav (ženatý), druh bývania vo vlastnom dome, resp. byte, aj to, že ide o bezdetného
klienta. K jeho finančným údajom uviedol, že ide o zamestnanca s výškou príjmu 840,- Eur, výška
príjmu partnera bola konštatovaná na 450,- Eur a splátky iným spoločnostiam uvedeným v žiadosti
0,- Eur. Je tu taktiež uvedený záznam o vykonaných zisťovaniach z externých registrov od 03.09. –
14.09.2020 ohľadne záväzkov klienta, ďalej je tu poznámka, že s klientom ani s jeho zamestnávateľom
neprebehol hovor, pretože nebol vyžadovaný schvaľovacou stratégiou, klient však doložil tri výpisy
z bankového účtu s viditeľnou mzdou, dokumenty sú v prílohe. Výsledná tabuľka príjmov a výdavkov
klienta je uvedená v závere tejto listiny, príjem je konštatovaný na 840,- Eur, 65 % príjmu partnera
je konštatovaných na 292,50 Eur, životné náklady sú uvedené v zápornej hodnote 214,83 Eur, suma
splátok nekonsolidovaných úverov vo výške 396,- Eur, výška splátky schváleného úveru 224,64 Eur.
Zostávajúce prostriedky klienta sú konštatované na 297,03 Eur, pričom je tu uvedená poznámka, že tieto
prostriedky sú počítané v súlade s ustanovením zákona č. 129/2010 Z.z., § 7 ods. 24a tohto zákona.
Prílohou posúdenia schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver je 13 strán tabuľkovo spracovaných
údajov z jednotlivých registrov, ako ich zisťoval žalobca, z týchto vyplýva aj sumarizácia, v ktorej
je uvedené, že splátkové úvery sú evidované v počte 13, z toho odmietnutých bolo 11, odvolaných
10 a existujúce 2. Kreditné karty sú evidované v počte 1, nesplátkové, resp. iné služby u klienta
evidované neboli. K splátkovým úverom sú následne uvedené jednotlivé detaily týchto záväzkových
vzťahov z minulých rokov pred uzavretím predmetnej úverovej zmluvy, pričom ako aktívne sú vedené
dva - osobný úver s označenou finančnou inštitúciou D04 zo 04.06.2019, suma zostávajúcich splátok
v čase zisťovania z tohto registra bola 30 224,- Eur. Výška mesačnej splátky je tu konštatovaná na
369,- Eur a počet zostávajúcich splátok 82. Ako aktívny je taktiež vedený spotrebný úver od finančnej
inštitúcie označenej ako B07, zo 04.12.2019, so sumou zostávajúcich splátok 9 203,- Eur, pričom výška
mesačnej splátky je 106,- Eur a počet zostávajúcich splátok 87. Ku kartovým kontraktom je uvedený
jeden záväzkový vzťah kreditnej splátkovej karty od finančnej inštitúcie B04, so sumou zostávajúcich
splátok 858,- Eur. Uvedený záväzkový vzťah mal vzniknúť 06.02.2019.
9. S uvedeným súvisela ďalšia doložená listina zo strany žalobcu, ktorou bola príloha č. 1 predmetnej
úverovej zmluvy, pôvodne k žalobe nepripojená, z ktorej vyplývajú tri rôzne záväzky žalovaného, ktoré
mali byť konsolidované poskytnutým úverom. Prvým bol úver od Tatrabanky, a.s., zo 04.12.2019, kde
čiastka istiny k splateniu úveru bola konštatovaná na 5 761,- Eur (vyčíslená k 14.09.2020), druhý
úver od BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, s istinou na splatenie 4 258,- Eur (k 14.9.2020)
a napokon úver od Slovenskej sporiteľne, a.s., s čiastkou istiny na splatenie 881,- Eur (taktiež vyčíslený
k 14.09.2020). Žalobca napokon doložil aj výpisy z účtu žalovaného v Slovenskej sporiteľni, a.s., za
mesiace jún, júl a august 2020. Kde sú zaznamenané bezhotovostné vklady v prospech žalovaného od
Železiarni Podbrezová, a.s., a to 11.06.2020 v sume 917,34 Eur, dňa 09.07.2020 v sume 887,47 Eur
a dňa 11.08.2020 v sume 717,77 Eur, aritmetický priemer týchto súm príjmu žalovaného je 840,86 Eur.
10. Kuvedenýmlistinámnavýzvusúdužalobcadoplnil,žepohľadávky,ktorébolikonsolidovanézúveru,
sú súčasťou prílohy č. 1 zmluvy o úvere a neboli započítané všetky v nebankovom registri klientských
informácií, nakoľko tieto klient doložil neskôr. Žalobca ako veriteľ mal v čase overovania bonity klienta
len údaje o úveroch, ktoré mu klient doložil. Iba jeden úver je zobrazený ako konsolidovaný v dokumente
nebankového registra klientských informácií.
11. Predmetný právny vzťah súd posudzoval podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže
ide o úver ako obchodnoprávny zmluvný typ, ďalej v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
keďže ide o dodávateľsko-spotrebiteľský vzťah a napokon v zmysle ust. zákona č. 129/2010 Z.z., keďžeide o spotrebiteľský úver v zmysle tohto právneho predpisu. Tento právny rámec uplatneného nároku
a vzájomných vzťahov z predmetnej úverovej zmluvy nebol medzi stranami sporný. V prvom rade
bolo možné konštatovať, že uzavretá úverová zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, citovaná vyššie, spĺňala
všetky obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.,
jej dojednávanie či dostatočný rámec poskytnutých informácií v zmysle § 4 citovaného zákona nebol
medzi stranami sporný, rovnako za nesporné mohol súd považovať okolnosti poskytnutia peňažných
prostriedkov žalovanému, keď tieto boli viazané na konsolidáciu existujúcich úverových záväzkov
žalovaného, popísaných v prílohe č. 1 tejto úverovej zmluvy. V žalobcom doloženej prílohe, na ktorú
samotná zmluva odkazovala vetou, že „účelový úver – časť úveru slúži k úhrade záväzkov uvedených
v prílohe č. 1“, boli uvedené zostatky istiny, ktoré zostali na splatenie pri jednotlivých úverových
vzťahoch, spolu tieto predstavovali sumu 10 900,- Eur, zo zmluvy ani z prílohy však nevyplynula
celková suma záväzkov, ktorá pri sčítaní týchto istín a už vtedy jestvujúceho príslušenstva nepochybne
predstavovali sumu vyššiu. Podľa vyjadrenia žalobcu jeden z týchto konsolidovaných úverov je uvedený
aj v tabuľkách, ktoré sú výstupom z nebankového registra klientských informácií, jeden z uvedených
úverov konštatuje sumu zostávajúcich splátok 9 203,- Eur, pričom by malo ísť o spotrebiteľský úver
z decembra 2019, v prílohe č. 1 je uvedený úverový vzťah s Tatrabankou, a.s., pričom zmluva mala byť
uzavretá práve XX.XX.XXXX a zostatok istiny na splatenie je tu konštatovaný 5 761,- Eur. Z doloženého
výpisu čerpania splátok a úhrad je takisto zrejmé, a toto nebolo žalovaným spochybnené, že 18.09.2020
došlokrealizáciíposkytnutiafinančnýchprostriedkovžalovanému,keďvjehoprospechbolopripísaných
13 410,- Eur s poznámkou „spojenie pôžičiek“.
12. Ako nesporné napokon súd mohol konštatovať aj okolnosti riadneho doručenia písomných právnych
úkonov zo strany žalobcu voči žalovanému ako adresátovi, keď žalobca doložil doručenie jednak výzvy
na zaplatenie dlžných splátok z decembra 2022 a následne aj výzvy na zaplatenie celej dlžnej sumy
z úveru, tzv. zosplatnenie dňa 31.01.2023. Žalovaný, na rozdiel od podaného odporu, v ďalšom priebehu
konania toto nenamietal.
13. Ako sporné teda v konaní ostali na jednej strane spôsob a správnosť vyčíslenia dlžných súm, ako aj
okolnosti odbornej starostlivosti pri zisťovaní bonity žalovaného ako klienta banky, ktorý o úver žiadal,
ako aj právnych následkov prípadného porušenia tejto povinnosti zo strany žalobcu. Z toho potom
vyplynulaajnamietanáneplatnosťnáslednéhozosplatneniaúveruzostranyžalobcu,keďžalovanýtvrdil,
že na takéto zosplatnenie u žalobcu neboli dané zákonné podmienky.
14. V zmysle § 7 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie
do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem
spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi
s príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. V ďalších ustanoveniach
tohto paragrafu citovaného právneho predpisu sú stanovené aj podrobnosti pri postupe veriteľa pred
poskytnutím úveru, najmä je tu stanovená povinnosť postupovať obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou a spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov. Pritom
vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie okrem iného posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi (§ 7 ods. 16, 17 citovaného
zákona). Podrobnosti o postupe pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery sú
stanovené opatrením Národnej banky Slovenska č. 10/2017 Z.z., ktoré okrem iného stanovuje metodiku
navýpočetukazovateľaschopnostisplácať,pritomtosaposudzujepodielvýdavkovnapeňažnézáväzky
spotrebiteľa a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa.
15. Ako z doložených listín vyplynulo, žalobca zistil u žalovaného čistý príjem zo zamestnania vo výške
840,- Eur, príjem partnerky vo výške 450,- Eur zarátal pre posudzovanie bonity v rozsahu 65 %, spolu
teda príjem pre účely posudzovania bonity bol 1 132,50 Eur. Životné náklady boli podľa dostupných
údajov v tom čase vo výške 214,83 Eur mesačne, suma splátok nekonsolidovaného úveru vo výške
396,- Eur mesačne a výška splátky schváleného úveru 224,64 Eur. Zostávajúce prostriedky pre klienta
teda boli ako výsledná suma 297,03 Eur.16. V otázke obozretnosti alebo odbornej starostlivosti pri posudzovaní bonity namietal žalovaný
vo svojom podaní, že z prehľadu údajov, ktoré pri tomto zisťovaní žalobca získal, bolo zrejmé, že
odmietnutých splátkových úverov bolo podľa registra klientských informácií 11, plus tu bola jedna
kreditná karta, čo sú skutočnosti, ktoré vyžadujú zvýšenú pozornosť pri odbornej starostlivosti posúdiť
bonitu spotrebiteľa, keďže je zrejmé, že ide o spotrebiteľa, ktorý potrebuje neustále získavať nové
a nové úvery, aby mohol zaplatiť omeškané splátky na skorších úveroch. Pri sume životného minima,
počítaného pre žalovaného potom žalobca evidentne nevzal do úvahy iné životné potreby žalovaného,
keď určené životné minimum pre jednu osoby v tejto sume nemôže postačovať pre dôstojný život. Ak by
bola skúmaná bonita len u žalovaného samotného, potom pri odčítaní tohto životného minima od jeho
priemerného čistého príjmu 840,- Eur, s odrátaním takisto celkových splátok úverov 396,- Eur a ešte
s odrátaním splátky predmetného schváleného úveru vo výške 224,64 Eur sa rovná bonite žalovaného
4,53 Eur na mesiac. Ak by ešte žalobca zarátal potrebné životné náklady na bežné živobytie vo výške
cca 300,- Eur, potom sa bonita žalovaného dostala do záporných čísiel.
17. V tejto otázku súd dal za pravdu žalovanému z viacerých dôvodov a okolností, ktoré vyplynuli
z doložených listín a argumentácie strán. Listinný výstup nebankového registra klientských informácií
poskytol obraz o úverovej histórií žalovaného, ktorý v priebehu rokov 2015 – 2019 úspešne alebo
neúspešne žiadal poskytnutie úveru spolu 15-krát od rôznych finančných inštitúcií, niekoľko z týchto
úverových vzťahov bolo realizovaných a úvery aj mali byť splatené. Z poskytnutého prehľadu nevyplýva,
či niektorý z týchto úverov slúžil práve na vyplatenie niektorého z predchádzajúcich úverov, avšak ide
zväčša o uzavreté úverové vzťahy, kde už na strane žalovaného žiadne záväzky na splnenie nezostali
v čase uzatvárania predmetnej úverovej zmluvy so žalobcom. Napriek tomu však stále u žalovaného
zostali tri úverové vzťahy (z toho v prehľade registra uvedený len jeden z nich), kde bolo potrebné
tieto konsolidovať, pričom z poskytnutého úveru od žalobcu celkom zrejme nemalo dôjsť ku konsolidácií
ďalšieho podstatného záväzku z úverového vzťahu, ktorý vyplýva z uvedeného prehľadu klientského
registra, kde suma zostávajúcich splátok je konštatovaná vo výške 30 224,- Eur a počet zostávajúcich
splátok na 82. Celkom zrejme ide o ten úverový vzťah, z ktorého suma splátok 396,- Eur mesačne bola
konštatovaná v zhrnutí posudzovania bonity klienta ako splátka, ktorá nemá byť konsolidovaná a bude
teda ďalším nákladom žalovaného pri porovnávaní jeho príjmov a životných nákladov.
18. Žalobca v tejto otázke okrem iného argumentoval tým, že prvých 19 splátok z poskytnutého úveru
žalovaný zaplatil, v čase poskytnutia úveru teda išlo o bonitného klienta. Súd však pripomína obsah
výpisu čerpania splátok a úhrad, ktorý v listinnej podobe žalobca poskytol súdu a z ktorého vyplýva, že
sa tu nachádza obdobie mája až septembra 2021, kedy žiadne splátky zo strany žalovaného splácané
neboli a od žalobcu z nejakého dôvodu ani neboli požadované. Či išlo o dohodnutý odklad splátok
v zmysle úverovej zmluvy, nebolo z argumentácie či skutkových tvrdení žalobcu zrejmé, pričom v zmysle
všeobecných úverových zmluvných podmienok žalobcu, platných od 25.05.2018, odklad môže byť
poskytnutý, a to po riadnej úhrade prvých šiestich splátok, na požiadanie klienta - v takomto prípade
by klient nemusel hradiť splátky a úver by sa neúročil. Zároveň však bolo stanovené, že za každých 6
mesiacov dohodnutého trvania zmluvy má klient nárok na jednu odloženú splátku, nie je možné odložiť
viacakojednusplátkunajedenraz.Oďalšieodloženiesplátkymoholklientžiadaťažpoúhradeďalších6
splátok podľa zmluvy. Na základe uvedeného teda pre súd zostala nezodpovedanou otázka, na základe
akej dohody či osobitného právneho dôvodu v uvedenom období k splácaniu úveru nedochádzalo a zo
strany žalobcu ani nebol úver úročený a splátky od žalovaného požadované (vo výpise ani nie je pre
toto obdobie vedený na strane žalovaného žiadny dlh). Žalovaný teda pokračoval so splácaním po
tomto období až dňa 14.09.2021, keď zaplatil ďalšiu splátku v zaokrúhlenej výške 225,- Eur. Keď dňa
27.04.2022 zaplatil splátku vo výške 220,- Eur, vďaka predchádzajúcemu zaokrúhľovaniu splátok nahor
bolomožnépreplatkyzminulýchobdobízarátaťnacelútútoaprílovúsplátku2022azároveň4eurocenty
zarátať na budúcu májovú splátku. V júni 2022 však k úhrade splátky nedošlo už vôbec, v júli 2022 bolo
zaplatených len 50,- Eur, v auguste 2022 znovu len 50,- Eur a až v septembri 2022 došlo k úhrade väčšej
sumy, a to 830,- Eur, ktorá mohla byť použitá na zaúčtovanie v prospech žalovaného na jeho dovtedy
nesplácané splátky. Argument žalobcu o pravidelnom splácaní teda mohol byť uznaný len čiastočne,
celková finančná situácia žalovaného v rozhodnom období, pri posúdení pomeru jeho čistého príjmu
a životných nákladov však skôr hovorila o problematickom hospodárení s finančnými prostriedkami.
19. Uvedené považuje súd za dôležité s ohľadom na zákonnú sankciu, ktorú zákon č.
129/2010 Z.z. (§ 11 ods. 2) stanovuje pre prípad porušenia povinnosti poskytovateľa úveru obozretne
a s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu svojho budúceho klienta. Ak veriteľ nekonal s odbornoustarostlivosťou podľa § 7 ods. 1 tohto zákona, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch
a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinností
podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenia ust. § 7 ods. 19 – 42 zákona č. 129/2010 Z.z..
20. V tomto prípade súd považoval konanie žalobcu pri dojednávaní úveru a skúmaní bonity
žalovaného za formálne správne, žalobca si vyžiadal údaje jednak od samotného žalovaného k jeho
príjmom, žalovaný tu doložil výpisy zo svojho účtu, z ktorého bolo zrejmé, že má pravidelný príjem
zo zamestnania, žalobca následne získal údaje aj z príslušných registrov, a následne posúdil pomer
príjmov a výdavkov žalovaného ako dostačujúci pre budúce splácanie úveru, ktorý mal byť žalobcom
poskytnutýavyužitýnáslednenakonsolidáciouexistujúcichzáväzkovžalovaného.Zosamotnýchúdajov
však zároveň vyplynulo, že išlo v prípade žalovaného o vysoko rizikového klienta, ako argumentoval
aj samotný žalovaný vo svojich podaniach. Pri svojom priemernom čistom mesačnom príjme 840,-
Eur a príjme svojej partnerky vo výške 450,- Eur mesačne, všetky predpokladané výdavky, resp.
povinnosti pri splácaní predstavovali takú finančnú záťaž, ktorá bola buď hraničná, alebo nevyhnutne
vedúca k zápornému hospodáreniu žalovaného. Pri predpokladaných bežných životných nákladoch,
ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb, tj. okrem bývania
a stravy aj ďalších bežných tovarov a služieb pre dôstojný život, a následne pri zarátaní nákladov na
nekonsolidovaný úverový záväzok, spolu so splátkou stanoveného predmetného úveru na konsolidáciou
predchádzajúcich záväzkov, žalobca mal žalovaného považovať za klienta, ktorý skôr či neskôr bude
mať problém dodržať svoj záväzok splácania vo vzťahu k predmetnému úveru. Súd nemôže súhlasiť
ani s postupom žalobcu, ktorý po sčítaní príjmu žalovaného a časti príjmu jeho partnerky počítal len
s jednou zápornou sumou 214,83 eur titulom životných nákladov – ide totiž o sumu životného minima
pre jednu osobu (v r. 2020 na zákl. opatrenia MPSVaR SR č. 174/2020 Z.z.), pritom spolužijúca
partnerka, ktorej biedny príjem 450 Eur žalobca do úvahy bral, taktiež nepochybne mala nárok na
svoju sumu životného minima. Ak by žalobca jej potreby bral do úvahy v týchto súvislostiach, spolu
s ďalším vzniknutým výdavkom domácnosti vo výške 224,64 Eur, potom v prípade obozretnosti mal
mať pochybnosti o budúcej splátkovej disciplíne žalovaného. Ako vážne varovanie mal posudzovať aj
údajezregistraklientskýchinformáciíkpätnástimpredchádzajúcimúverovýmvzťahom,oktoréžalovaný
žiadal a z ktorých niekoľko aj bolo realizovaných v období rokov 2015-2019 a tento úver poskytnúť
nemal. Ak sa žalobca zachoval opačne, potom podľa názoru súdu konal v hrubom rozpore so svojou
povinnosťou konať obozretne a s odbornou starostlivosťou. Zákonným následkom takéhoto porušenia
povinnosti je bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru.
21. Konštatovaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru znamená, že na strane
žalovaného tu bola povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky, to znamená istinu
v celkovej výške 13 410,- Eur, resp. zvyšok tejto sumy po odpočítaní už uhradených súm v prospech
žalobcu. K istine nemôže byť pripočítaný žiadny poplatok ani úrok. Zmluvná pokuta, ako sankcia,
zakotvená v jednotlivých zmluvných dojednaniach, uplatnená zo strany žalobcu nebola. Otázkou však
v tomto prípade zostalo len to, akým spôsobom mala byť istina zaplatená v dohodnutých splátkach. Súd
sa priklonil k argumentácii žalovaného, že by zo zmluvných dojednaní mala zostať platnou tá časť, ktorá
rozložila splácanie poskytnutého úveru na 96 mesiacov a takto by malo byť na 96 splátok rozpočítaných
celých 13 410,- Eur s tým, že po prepočte na jeden mesiac vychádza výška splátky istiny na 139,69
Eur. Podľa názoru súdu v prípade, že je pre porušenie povinností poskytovateľa úveru konštatovaná
bezúročnosť a bezpoplatkovosť takéhoto úveru, nepochybne tým dochádza k zásahu do zmluvných
dojednaní strán, a takýto zásah by mal byť minimálny, so zachovaním platnosti ostatných zmluvných
dojednaní, ktoré účelu ochrany spotrebiteľa nebránia. Naznačený postup by teda zodpovedal jednak
požiadavke zachovať v platnosti čo najviac zmluvných dojednaní, u ktorých je to možné s ohľadom na
zásah do záväzkového vzťahu strán, na druhej strane by tiež bola naplnená zásada, podľa ktorej sa
v pochybnostiach majú nejasnosti v (dodávateľsko-spotrebiteľských) záväzkoch vykladať v prospech
spotrebiteľa. Menším zásahom do zmluvných dojednaní, pri rešpektovaní postavenia spotrebiteľa je
z tohto pohľadu postup, pri ktorom zostane zachovaný počet dohodnutých splátok, avšak s takým
znížením ich výšky, ktorý zodpovedá výslednej sume poskytnutej istiny úveru. Žalobca pritom nemôže
zo súm splátok odpočítavať žiadnu sumu na poplatky či úroky (teda v tomto prípade ani zaúčtované
poplatky za vystavené upomienky).22. Z doloženého výpisu čerpania splátok a úhrad vyplynula suma zaplatených, resp. vykonaných úhrad
žalovaného v celkovej sume 4 305,- Eur, žalovaným bola táto suma spochybnená len z toho dôvodu, že
na základe vystavených upomienok, resp. výziev vo vzťahu k žalovanému z augusta 2022, decembra
2022 a januára 2023 vyplývali pri sumarizácií práv a povinností zmluvných strán iné uhradené a dlžné
sumy, než aké vyplývali z uplatneného nároku pred súdom. Žalovaný však nepoprel skutkové tvrdenie,
ktoré boli doložené aj listinným dôkazom o jednotlivých vykonaných úhradách zo strany žalovaného od
30.10.2020 až do 22.09.2022, v celkovej sume 4 305,- Eur. Opomenul tiež vyššie spomínané obdobie
mája až augusta 2021, počas ktorého žiadne splátky na úver neuhrádzal, iné úhrady, než vyplývali
z tohto výpisu, žalovaný napokon netvrdil ani nepreukazoval. Na základe toho súd považoval túto sumu
za preukázanú. Zostávajúca suma na splatenie tak u žalovaného zostala vo výške 9 105,- Eur. Zároveň
bolo možné konštatovať, že okrem zákonného následku porušenia povinností pri zisťovaní bonity klienta
u žalobcu nastal aj následok nemožnosti zosplatnenia úveru v zmysle ust. § 11 ods. 2 vety prvej
zákona č. 129/2010 Z.z., pričom súd sa v tejto otázke stotožnil s argumentáciou žalovaného, že ak pri
bežnom porušení tejto povinnosti vznikne následok nemožnosti zosplatenia úveru a pri hrubom porušení
povinností bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, potom pri hrubom porušení povinností podľa § 7 ods.
1, 2 uvedeného zákona musia nastať obidva tieto následky. Z toho vyplýva, že zosplatnenie úveru,
vykonané právnym úkonom žalobcu z 31.01.2023 nebolo vykonané platne. Žalobca tak môže požadovať
od žalovaného len splatné splátky poskytnutého úveru, ktoré od prvého dňa splatnosti v novembri 2020
až do dňa rozhodovania súdu v tejto veci, teda dňa 12.03.2024, predstavovali spolu 40 splátok po 139,69
Eur mesačne, spolu teda 5 587,50 Eur. Po odpočítaní už uhradenej sumy 4 305,- Eur zostalo ku dňu
rozhodovaniasúduvtejtovecinastranežalovanéhozaplatiťnaistinepredmetnéhoúverusumu1282,50
Eur. V prevyšujúcej časti súd považoval uplatnený nárok za nedôvodný, jednak z dôvodu, že u žalobcu
tu nejestvuje nárok na zaplatenie úroku a poplatkov, s úverom spojených, ako aj z dôvodu, že zvyšná
časť splátok nad priznanú sumu sa ešte v čase rozhodovania súdu nestala splatnou.
23. Žalovanému bola takisto uložená povinnosť zaplatiť uplatnený úrok z omeškania z uvedenej sumy
od 16.02.2023, teda odo dňa nasledujúceho po 15 dňovej lehote, stanovenej vo výzve k splateniu úveru
z 31.01.2023. Týmto úkonom totiž žalobca síce nemohol požadovať od žalovaného splatenie celého
úveru naraz z dôvodov uvedených vyššie, avšak vyzvať na zaplatenie dlžných súm jednotlivých splátok
takýmto spôsobom bolo na strane žalobcu možné, preto bolo možné vyhovieť uplatnenému nároku
žalobcu v tejto časti. Úrok z omeškania bol vyčíslený a priznaný v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v závislosti od sadzby základného úroku Európskej
centrálnej banky ku dňu omeškania, ktorá v tom čase predstavovala 2,5 % ročne. Na základe zistených
obmedzených príjmových a majetkových pomerov žalovaného súd vyhovel jeho požiadavke a povolil
mu predmetný dlh splácať, a to tak, aby dlžná suma bola splatená najneskôr do jedného roka.
24. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď strany mali vo veci
úspech čiastočný, žalobca v rozsahu 11 %, žalovaný v rozsahu 89 %. Po odčítaní úspechov zostáva na
strane žalovaného nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno
na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.