Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-74S/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200451
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200451.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej
veci žalobcu: Okresná prokuratúra Lučenec, so sídlom F. Lehára 12, 984 80 Lučenec, proti žalovanému:
Okresný úrad Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Nám. republiky 26, 984 01
Lučenec, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. B., nar XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. D.
XXXX/X, XXX XX E., 2/ Mesto Lučenec, so sídlom mestského úradu Fiľakovská cesta 287, 984 01
Lučenec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-LC-OVVS-2020/010561-008 zo dňa
21.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-

LC-OVVS-2020/010561-008 zo dňa 21.12.2020 (ďalej len „protestované rozhodnutie“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) uznal obvineného A. B. vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“),
ktorého sa dopustil tým, že úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého
majetku, a to tak, že dňa 26.05.2020 v čase o 23.19 h pred budovou s popisným číslom 1718/15
pri križovatke ulíc Erenburgova a Novohradská v Lučenci odstránil z chodníka miestnej komunikácie
železnú rúru s osadenou dopravnou značkou "daj prednosť v jazde" trojuholníkového tvaru, bielej farby

s červeným lemovaním spolu s dodatkovou tabuľou "tvar križovatky" s vyznačením tvaru križovatky
čiernou farbou na bielej obdĺžnikovej tabuľke tým spôsobom, že ju chytil oboma rukami, vykýval z
chodníka a odniesol na pleci preč a odhodil na ulici Kuzmányho k odpadkovým košom, čím spôsobil
Mestu Lučenec, IČO: 00316181, B. F., XXX XX E. (pozn. v tomto konaní v postavení ďalšieho
účastníka konania 2/) škodu vo výške 306 Eur. Za spáchanie uvedeného priestupku správny orgán uložil
obvinenému (pozn. v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania 1/) v zmysle §11 ods. 1
písm. b) v spojení s § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch sankciu - pokutu vo výške 30 Eur. Správny

orgán obvinenému zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uložil povinnosť uhradiť štátu trovy
konania vo výške 16 Eur. Podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch správny orgán o náhrade škody
nerozhodol a poškodeného - Mesto Lučenec, odkázal so svojím nárokom na náhradu škody na súd.2. Dňa 29.12.2021 bol žalovanému doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec, číslo:
Pd 149/21/6606-2 zo dňa 27.12.2021, ktorý podal proti protestovanému rozhodnutiu podľa § 22 ods. 1
písm. a) v spojení s § 24 zákona č. 151/2001 Z.z. o prokuratúre. V podanom proteste prokurátor navrhol

napadnuté rozhodnutie zrušiť a následne o náhrade škody opakovane rozhodnúť.
V podanom proteste prokurátor napadal výrok protestovaného rozhodnutia, ktorým podľa § 70 ods. 2
zákona o priestupkoch správny orgán o náhrade škody nerozhodol a poškodeného - Mesto Lučenec,
odkázal so svojím nárokom na náhradu škody na súd, dôvodiac že bol vydaný v rozpore s § 70 ods.
1 zákona o priestupkoch a v rozpore s § 3 ods. 4, § 32 ods. l a § 46 Správneho poriadku. Prokurátor

vo svojom proteste dôvodil, že na základe vykonanej prokurátorskej previerky zo dňa 29.10.2021,
zameranej na získavanie aktuálnych poznatkov o úrovni zákonnosti rozhodovacej činnosti správneho
orgánu o priestupkoch proti majetku v zmysle zákona o priestupkoch, preskúmaním predmetného
spisu zistil, že poškodený - Mesto Lučenec si prostredníctvom splnomocneného zamestnanca uplatnilo
nárok na náhradu škody počas výsluchu dňa 28.08.2020 a tiež zaslaným písomným vyčíslením zo dňa
12.06.2020 (ohodnotenie potrebných a vykonaných prác). Takto vyčíslená škoda bola podľa právneho

názoru prokurátora kvalifikovaná a ohodnotená spoľahlivým a dostačujúcim spôsobom a nerozhodnutie
o nej preto nepovažuje za zákonné a spravodlivé. Poškodený v priebehu administratívneho konania
produkoval objektívne uveriteľný dôkaz, ktorým pomerne jasne vyčíslil škodu, ktorá mu prejednávaným
priestupkom vznikla. Napriek uvedenému toto vyčíslenie škody z 12.06.2020 nepovažoval správny
orgán za ,spoľahlivé zistenie výšky škody", čo viedlo k rozhodnutiu v zmysle výroku protestom

napadnutého rozhodnutia. Prokurátor ďalej vo svojom odôvodnení protestu pojednáva o otázke
spoľahlivého preukázania výšky škody alebo objektívnom kvantifikovaní škody, ktorú považuje za
pomerne problematickú a to tak v priestupkovom ako aj v trestnom konaní. Prokurátor tiež uvádza,
že s poukazom na blízkosť oboch foriem administratívneho trestania (v danej súvislosti nemožno
opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd, a správnymi deliktami, za

ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené
prirodzeno-právnymi princípmi) a najmä za situácie, keď v zákone o priestupkoch absentuje príslušná
právna úprava, je priliehavým poukázať na trestno-právnu úpravu tzv. škody v zmysle § 124 Trestného
zákona, v zmysle ktorej sa škodou rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na
právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu

na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie
prospechuvpríčinnejsúvislostistrestnýmčinom.Asúčasneajnaprávnuúpravuprocesnéhopostavenia
poškodeného v zmysle § 46 Trestného poriadku, v zmysle ktorého sa poškodeným rozumie osoba,
ktorej bolo ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené
či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody a poškodenému je okrem iného dovolené

uplatniť dôkazy, ktoré sú mu známe. Je teda nesporne právom poškodeného aj v priestupkovom konaní
predkladať také dôkazy, ktorými reálne možno dosiahnuť splnenie jeho legitímneho cieľa, ktorým je
nepochybne právo na uspokojenie jemu spôsobenej škody. Podľa prokurátora poškodený vyčíslil škodu,
ktorá mu vznikla, ktorú si sám odstránil a inú možnosť preukázať výšku škody objektívne ani nemal.
Ďalším podstatným faktom podľa názoru prokurátora je tá skutočnosť, že nie je a nemôže byť vôľou

zákonodarcu zabezpečovať preukázanie výšky škody v priestupkovom konaní len prostredníctvom napr.
faktúry, resp. prostredníctvom znaleckého posudku, keďže jednak opravné práce si môže poškodený
zrealizovať svojpomocne, a teda príslušné potvrdenia jednoducho nemá, resp. cena za vypracovanie
znaleckého posudku reálne presahuje hodnotu celého konania a vôbec spôsobenej škody. Naviac
prokurátor poukázal na skutočnosť, že v trestno-právnej praxi sa orgány činné v trestnom konaní, ale i

trestné súdy bežne v rámci svojho rozhodovania uspokoja s tzv. odborným vyjadrením mimo znaleckú
činnosť, resp., písomným potvrdením podľa § 141 Trestného poriadku, a práve takéto potvrdenia
sú relevantnými dôkazmi pri rozhodovaní o výške náhrady škody. Zároveň prokurátor považoval za
potrebné uviesť, že protestom prokurátora napadnutý spôsob rozhodovania je vysoko nespravodlivý aj
z hľadiska všeobecnej ochrany práv poškodeného, pretože nemožno jednoducho oprávnene očakávať,

že práve poškodený bude pri "hodnote sporu" (hodnote poškodenej veci) vo výške 306 Eur reálne
iniciovať civilné - súdne konanie s cieľom dosiahnuť náhradu škody. A otázka škody napokon ostane
jednoducho nevyriešená a priestupca sa neoprávnene obohatí, pričom práve táto otázka bola pre
poškodeného v celom konaní najpodstatnejšou a práve v nej nedostal spravodlivé zadosťučinenie a
odpoveď.Pokiaľsprávnyorgánpovažovalcenovúponukuzadostatočnúpreurčeniemajetkovejhranice,

čiideopriestupokdo266Euralebotrestnýčinnad266Eur,ktoráotázkajezhľadiskakonanianosnou,je
nelogické, aby na vyriešenie tejto otázky preberané potvrdenie postačovalo, no na rozhodnutie o výške
náhrady škody už nie.3. Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel, preto ho predložil spolu so spisovým materiálom
na rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov, ako svojmu
bezprostredne nadriadenému orgánu.

4. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, ako vecne príslušný správny
orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, celého spisového materiálu a dôvodov protestu
prokurátora rozhodnutím č. OU-BB-OOP12022/009998-003 zo dňa 21.02.2022 rozhodol tak, že podľa
§ 24 ods. 8 zákona o prokuratúre protestu nevyhovel a protestované rozhodnutie ponechal v platnosti.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia Okresný úrad Banská Bystrica popísal priebeh doterajšieho
konania. Na rozdiel od okresného prokurátora nevidel Okresný úrad Banská Bystrica žiadne pochybenie
Okresného úradu Lučenec a ani rozpor so zákonom v tej časti protestom prokurátora napadnutého
výroku. Podľa Okresného úradu Banská Bystrica je takýto postup osvedčenou zaužívanou praxou pri
rozhodovaní prvostupňových správnych orgánov a je zároveň vyžadovaným postupom aj zo strany
nadriadených správnych orgánov. Zákon o priestupkoch ukladá správnemu orgánu povinnosť pôsobiť

na dobrovoľné nahradenie majetkovej škody zo strany páchateľa priestupku, pokiaľ si poškodený nárok
na jej náhradu uplatnil. V zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch ak škoda a jej výška bola spoľahlivo
zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju
nahradiť. Ak však škoda nie je spoľahlivo zistená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu
škody na súd alebo iný príslušný orgán, nakoľko obdobné veci primárne spadajú do pôsobnosti civilného

súdnictva. Ak správny orgán rozhoduje o škode, za spoľahlivo zistenú škodu sa považuje škoda, ktorá
skutočne vznikla a je presne vyčíslená. O tom svedčí napr. faktúra za opravu, znalecký posudok, účtovný
doklad, pokladničný blok a pod. Ide o skutočne vynaložené náklady a nie ich odhad, o presnosti ktorého
môžu vzniknúť pochybnosti. Vyžaduje sa taký relevantný doklad, o ktorý sa správny orgán pri svojej
rozhodovacej činnosti môže oprieť.

Okresný úrad Banská Bystrica poukázal na to, že konanie o náhrade škody v priestupkovom konaní sa
označuje ako adhézne konanie, ktoré však nie je podstatou konania o priestupku a nemalo by ho preto
zásadne komplikovať. Adhézne konanie má význam najmä vtedy, pokiaľ je možné týmto spôsobom
rozhodnúť o nároku na náhradu škody bez zložitého dokazovania a ďalších súvisiacich úkonov. Nebolo
žiaduce, aby sa adhézne konanie stalo dominantným prvkom priestupkového konania. Aj odôvodnenie

protestovaného rozhodnutia obsahuje tieto teoretické a právne východiská pre náležité vyhodnotenie
toho, či má byť obvinený zaviazaný povinnosťou náležite zistenú škodu uhradiť, alebo nie a tieto sú
formulované jednoznačne.
Podľa právneho názoru Okresného úradu Banská Bystrica nemožno tvrdiť, že vyčíslená škoda bola
kvalifikovaná a ohodnotená spoľahlivým a dostačujúcim spôsobom a poškodenému mal byť priznaný

jeho uplatnený nárok na náhradu škody, keďže poškodený (podľa názoru prokurátora) v priebehu
administratívneho konania produkoval objektívne uveriteľný dôkaz, ktorým pomerne jasne vyčíslil škodu,
ktorá mu prejednávaným priestupkom vznikla.
Okresný úrad Banská Bystrica poukázal na to, že súčasťou spisového materiálu je okrem iného
výpoveď F. G. H. zo dňa 28.08.2020, podľa ktorej suma 306 Eur je suma, ktorú mesto vyplatilo firme,

ktorá značku osádzala (firma Svoma Lučenec). Z konštatovania okresného prokurátora: ,,V danom
prípade, podľa mienky a tvrdení prokurátora poškodený vyčíslil škodu, ktorá mu vznikla, ktorú si sám
odstránil a inú možnosť preukázať výšku škody objektívne ani nemal.“- je podľa Okresného úradu
Banská Bystrica zrejmé, že nešlo o svojpomocné uvedenie do pôvodného stavu, ale bola na to využitá
zazmluvnená firma, ktorá má možnosť úkon vyfakturovať a mohol tak byť do konania predložený

relevantný dôkaz. Namiesto toho poškodený predložil len neurčité vyčíslenie škody za materiál a prácu,
teda za betónovanie pätky, osadenie stĺpika, osadenie dvoch kusov dopravných značiek, dodanie +
materiál. Jednotlivé položky však nie sú vyčíslené. F. G. H. navyše vo svojej výpovedi pred správnym
orgánom do zápisnice dňa 19.11.2020 uviedol, že vyčíslenie škody pozostáva z mesačných úhrad za
údržbu dopravného značenia na miestnych komunikáciách a je v nej zahrnutá aj práca na výmene

poškodeného dopravného značenia. Uvedené je možné považovať za pomerne vágne a nedostatočné
vyčíslenie škody.
Dňa 28.08.2020 F. G. H. uviedol, že keby sa vyčíslovala škoda za osadenie pôvodnej, teda starej značky,
bola by škoda 60 eur. Z úradného záznamu práp. E. I. zo dňa 27.05.2020 bolo podľa Okresného úradu
Banská Bystrica okrem iného evidentné, že na miesto skutku sa dostavil poverený príslušník OO PZ

Lučenec, ktorý miesto zadokumentoval a hliadka následne podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z.
o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov zaistila predmetnú dopravnú značku. Vzhľadom na
uvedené je evidentné, že značka nezmizla a mohla byť teda na mieste osadená. F. G. H. dňa 28.08.2020
vypovedal, že výmena značky sa uskutočnila z dôvodu, že značka zmizla a bolo ihneď potrebné osadiťnovú. Vzhľadom na vyššie popísané je legitímny právny názor správneho orgánu o tom, že vzniknutú
škodu sa nepodarilo ustáliť nad všetku pochybnosť a je tak odôvodnený zvolený postup Okresného
úradu Lučenec v zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch.

K úvahe okresného prokurátora o tom, že ,,pokiaľ správny orgán považoval cenovú ponuku za
dostatočnú pre určenie majetkovej hranice, či ide o priestupok do 266 Eur alebo trestný čin nad
266 Eur, ktorá otázka je z hľadiska konania nosnou, je nelogické, aby na vyriešenie tejto otázky
preberané potvrdenie postačovalo, no na rozhodnutie o výške náhrady škody už nie“ je podľa Okresného
úradu Banská Bystrica vhodné doplniť, že vo veci obvineného začal Okresný úrad Lučenec konať

na základe právoplatného uznesenia povereného vyšetrovateľa PZ LC o postúpení veci podľa § 214
ods. 1 Trestného poriadku ČVS: ORP-293/1- VYS-LC-2020 zo dňa 08.09.2020. Tomuto predchádzalo
Uznesenie č.: 2 Pv 190/20/6606-6 zo dňa 23.06.2020 Okresného prokurátora v Lučenci. Z odôvodnenia
Uznesenia ČVS: ORP-29311-VYS-LC-2020 možno zacitovať, že ,,vyhodnotením dôkaznej situácie v
zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku s poukazom na § 10 ods. 2 Trestného zákona bolo bezpečne
preukázané, že konaním A. B., neboli naplnené žiadne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu

poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. l, písm.
a) Trestného zákona, nakoľko značka "Daj prednosť v jazde!" je značkou regulačnou, nie príkazovou
a tejto nie je poskytovaná ochrana v zmysle predmetného ustanovenia, do úvahy by mohol prichádzať
prečin poškodzovania cudzej veci v zmysle § 245 ods. 1 Trestného zákona, avšak z výpovede svedka -
poškodeného F. H. nevyplýva, že by pôvodná značka, ktorá bola z miesta odnesená preč bola zničená,

neupotrebiteľná, či poškodená. Nová značka bol na miesto osadená ihneď z dôvodu bezpečnosti cestnej
premávky, nie z dôvodu poškodenia starej značky, ktorej výmenu mesto Lučenec ani nemalo v pláne.
Podľa § 126 ods. l Trestného zákona sa pri určení výšky škody vychádza z ceny, za ktorú sa vec,
ktorá bola predmetom útoku, v čase a mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto
zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej, alebo obdobnej veci, alebo

na uvedenie veci do predošlého stavu. Uvedením do predošlého stavu by bola suma 60 Eur, ako sa
svedok - poškodený aj sám vyjadril a nie 306,-Eur, čo bola suma vyčíslená za osadenie značky čisto
novej a teda poukazujem aj na absenciu materiálneho znaku, kde pri tomto trestnom čine vyžaduje
zákonodarca spôsobenie škody vo výške najmenej 266,-Eur.“, teda ide o úvahu bezpredmetnú vo väzbe
na posudzovanú vec.

Okresný úrad Banská Bystrica skonštatoval, že v rámci priestupkového konania neplatí, že každá
predložená vyčíslená škoda, ktorú si poškodený nárokuje, mu aj bude bez ďalšieho priznaná. Záujem
uspokojiť nárok poškodeného, ktorému bola priestupkom škoda spôsobená, neprevyšuje záujem
spoločnosti na spravodlivom potrestaní páchateľa priestupku spravodlivým zákonným rozhodnutím.
Trestom pre páchateľa predmetného priestupku je uložená sankcia, pričom by nebolo správne a

zákonné, keby ním bola aj povinnosť uhradiť uplatnenú škodu bez ohľadu na škodu skutočne spôsobenú
a riadne vyčíslenú.
Okresný úrad Banská Bystrica sa nestotožnil s tvrdením okresného prokurátora o tom, že priestupca
by sa mal neoprávnene obohatiť tým, že o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody nebolo
rozhodnuté v rámci priestupkového konania a poškodený sa rozhodne napokon nedomáhať sa svojho

nároku na súde. Naopak, k bezdôvodnému obohateniu by mohlo dôjsť, ak by správny orgán zaviazal
obvineného povinnosťou uhradiť poškodenému uplatnený nárok na náhradu škody, ktorá ale nie je
skutočne spôsobená a alebo spoľahlivo vyčíslená, Okresný úrad Banská Bystrica mal za to, že Okresný
úrad Lučenec v konaní dodržal procesný postup, o predmetnom skutku si zadovážil všetky dôkazy, zo
skutkových zistení vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie taktiež riadne odôvodnil. Správna

úvaha v predmetnom rozhodnutí je postačujúca na vyvodenie záveru k akému správny orgán dospel.
Záverom Okresný úrad Banská Bystrica uviedol, že nezistil žiadne závažné pochybenia v postupe a
rozhodnutí Okresného úradu Lučenec. Vydaním rozhodnutia zo dňa 21.12.2020 nebol podľa Okresného
úradu Banská Bystrica porušený zákon a ani iný všeobecne záväzný právny predpis a protestom
napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Lučenec zo dňa 21.12.2020 obsahuje všetky obsahové a

formálne náležitosti.

5. Dňa 08.03.2022 doručil prokurátor podľa § 24 ods. 11 zákona o prokuratúre Okresnému úradu Banská
Bystrica odvolanie č. Pd 149/21/6606- 5 zo dňa 02.03.2022 voči napadnutému rozhodnutiu.
V nadväznosti ma tvrdenie Okresného úradu Banská Bystrica, že tak ako bolo rozhodnuté žalovaným,

tak takýto postup je osvedčenou zaužívanou praxou pri rozhodovaní prvostupňových správnych orgánov
a je zároveň vyžadovaným postupom aj zo strany nadriadených správnych orgánov, v odvolaní okresný
prokurátoruvádza,žepretojetentopostuppredmetomprokurátorskéhoprieskumu,nakoľkonepovažuje
ďalej za udržateľné, aby vyčíslovanie a zisťovanie škody v priestupkovom konaní bolo možné lenprostredníctvom napr. faktúry, resp. prostredníctvom znaleckého posudku, ak v trestno-právnej praxi sa
orgány činné v trestnom konaní a súdy bežne v rámci svojho rozhodovania uspokoja s tzv. odborným
vyjadrením mimo znaleckú činnosť, resp. písomným potvrdením podľa § 141 Trestného poriadku o

možnej hodnote poškodeného predmetu útoku. Prokurátor ďalej podotýka, že v takto ponímanej úlohe
správneho orgánu by sa zisťovanie škody jednak stalo až prakticky nemožným, keďže v prípade,
že prípravné práce si poškodený zrealizuje (sčasti) svojpomocne (tak ako v danej veci) a príslušné
potvrdenia (od iného subjektu) jednoducho nemá jednak neprimerane náročným a neefektívnym, keďže
cena za prípadné vypracovanie znaleckého posudku reálne presahuje hodnotu celého konania a vôbec

spôsobenej škody. Okresný prokurátor zotrváva na svojom názore obsiahnutom v proteste zo dňa
27.12.2021, že pokiaľ poškodený vyčíslil výšku majetkovej škody na konkrétnu sumu, túto aj reálne
zdôvodnil a toto vyčíslenie súčasne bolo objektívne uveriteľné, nebol aplikovaný postup správneho
orgánu a síce odkázanie poškodeného na súd alebo iný príslušný orgán, priliehavým a správnym.
Vzhľadom na uvedené potom považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a nesprávne, pretože
zhojuje nezákonný stav - nesprávne nerozhodovanie správneho orgánu v otázke náhrady škody.

6. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti
napadnutému rozhodnutiu, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a po oboznámení
sa s obsahom pripojeného spisového materiálu dospelo k záveru, že rozhodnutie Okresného úradu
BanskáBystricač.OU-BB-OOPI-2022/009998-003zodňa21.02.2022onevyhoveníprotestuokresného

prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec číslo: Pd 149/21/6606-2 zo dňa 27.12.2021 je zákonné a bolo
vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto rozhodnutím č. SVS-OVS2-2022/023609-002
zo dňa 17.06.2023 odvolanie prokurátora zamietlo a rozhodnutie Okresný úrad Banská Bystrica, odbor
opravných prostriedkov č. OU-BB-OOP12022/009998-003 zo dňa 21.02.2022 potvrdilo.
V dôvodoch rozhodnutia uviedlo, že skutočnosti uvedené okresným prokurátorom v proteste číslo:

Pd 149/21/6606-2 zo dňa 27.12.2021 neodôvodňovali vyhovenie podanému protestu, a teda zrušenie
rozhodnutia Okresného úradu Lučenec číslo: OU-LC-OVVS-2020/010561_008 zo dňa 21.12.2020 v
časti výroku IV. rozhodnutia o náhrade škody v zmysle § 24 ods. 7 zákona o prokuratúre. Okresný úrad
Banská Bystrica v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil postup Okresného úradu Lučenec ako
zákonný a zároveň dostatočne ozrejmil, z akých dôvodov nevyhovel protestu okresného prokurátora zo

dňa 27.12.2021.
Podľa názoru Ministerstva vnútra SR v odvolaní okresný prokurátor v zásade namietal rovnaké
skutočnosti ako v proteste zo dňa 27.12.2021. Predmetnými námietkami okresného prokurátora sa už
zaoberal Okresný úrad Banská Bystrica a vyporiadal sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
dostatočným spôsobom v súlade so zákonom.

Ďalej Ministerstvo vnútra SR poukázalo na nesprávnosť vyjadrenia okresného prokurátora, že v prípade,
keď si opravné práce poškodený zrealizuje (sčasti) svojpomocne (tak ako v danej veci) a príslušné
potvrdenie (od iného subjektu) jednoducho nemá, by sa zisťovanie škody stalo až prakticky nemožným
a neprimerane náročným a neefektívnym, keďže cena za prípadné vypracovanie znaleckého posudku
reálne presahuje hodnotu celého konania a spôsobenej škody. Predmetné vyjadrenie okresného

prokurátora nie je podľa názoru ministerstva vnútra možné aplikovať na daný prípad. Tak, ako to vyplýva
zo spisového materiálu, poškodený si škodu na dopravnom označení totiž neopravoval, ani len z časti,
sám svojpomocne. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného F. G. H. zo dňa 28.08.2020 vyplýva,
že na opravu, t.j. osadenie značky, využil poškodený zazmluvnenú firmu Svoma Lučenec, ktorá je
spôsobilá vyfakturovať svoju činnosť.

Ministerstvo vnútra zdôraznilo, že v zmysle platnej právnej úpravy vzťahujúcej sa pre prípady
rozhodovania správneho orgánu o náhrade škody sa za spoľahlivo zistenú škodu považuje škoda,
ktorá skutočne vznikla a je presne vyčíslená relevantným dokladom. Za spoľahlivo zistenú výšku škody
nemožno v žiadnom prípade považovať vyjadrenie ~ splnomocneného zástupcu poškodeného zo dňa
17.06.2020, 28.08.2020 a 19.11.2020, ako ani vyčíslenie škody / poškodeným v liste zo dňa 12.06.2020.

V týchto prípadoch ide len o subjektívne a ničím nepodložené vyjadrenia, a preto nie je možné hovoriť
o spoľahlivo zistenej škode, teda o škode, ktorá reálne vznikla a bola riadne vyčíslená.
Podľa Ministerstva vnútra SR nebol v predmetnej priestupkovej veci zo strany poškodeného predložený
žiaden relevantný doklad preukazujúci výšku škody. Za nemenej dôležitú považuje ministerstvo vnútra
skutočnosť, že výška škody bola zo strany poškodeného stanovená na sumu 306 Eur, avšak zo

spisového materiálu vyplýva, že pôvodné dopravné označenie bolo zachované (pozn. nebolo zničené),
pričom jeho osadenie by bolo lacnejšie než zrealizované osadenie nového dopravného značenia. Škodu
vyčíslenú poškodeným nie je z uvedeného dôvodu možné považovať za škodu skutočne spôsobenúobvineným. Správny orgán rozhodujúci o priestupku je pritom viazaný výškou poškodeným uplatneného
nárok na náhradu škody a nemôže sa od takéhoto prejavu vôle poškodeného svojvoľne odchýliť.
V súvislosti s odborným vyjadrením mimo znaleckú činnosť a písomným potvrdením upravenými v § 141

Trestného poriadku, na ktoré poukazuje okresný prokurátor v odôvodnení odvolania, Ministerstvo vnútra
SR uviedlo, že ide o inštitúty uplatňujúce sa v trestnom konaní. Trestný poriadok (§ 141 ods. 1) hovorí
o povinnosti orgánu činného v trestnom konaní a v konaní pred súdom predsedu senátu za splnenia
zákonom stanovených podmienok vyžiadať si odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú
podľa osobitného zákona a v prípade písomného potvrdenia o možnosti vyžiadať si takéto dokumenty.

Zákon o priestupkoch a Správny poriadok, ktorými sa konanie o priestupkoch riadi, nepoznajú takéto
inštitúty. S poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nie sú správne orgány
prejednávajúce priestupky oprávnené a ani povinné vyžadovať odborné vyjadrenie mimo znaleckú
činnosť či písomné potvrdenie; v opačnom prípade by konali nad rámec zákona.
Správny orgán je v zmysle zákona povinný v prípade, ak škoda alebo jej výška nebola spoľahlivo zistená,

odkázať poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán. Okresný
úrad Banská Bystrica takýto postup prvostupňových správnych orgánov síce označil za osvedčenú
zaužívanú prax a postup vyžadovaný nadriadenými správnymi orgánmi, je ale potrebné zdôrazniť, že v
prvom rade je na mieste takýto postup prvostupňových správnych orgánov nutné vyhodnotiť ako správny
a majúci oporu v zákone.

Konanie pred správnym súdom

7. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 13.07.2022, podanou v zákonnej v lehote, ktorú správny súd
vyhodnotil ako správnu žalobu vo veci správneho trestania, sa žalobca- prokurátor podľa § 178 ods. 2

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal preskúmania zákonnosti
a následne zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Lučenec, Odbor všeobecnej vnútornej správy –
rozhodnutie sp. zn. OU-LC-OVVS-2020/010561-008 zo dňa 21.12.2020 (právoplatnosť nadobudlo dňa
02.02.2021), v časti výroku o náhrade škody, v ktorom konajúci orgán verejnej správy o náhrade škody
nerozhodoval, nakoľko sa nepodarilo spoľahlivo zistiť výšku škody. Skutkovo a právne vymedzil žalobca

žalobcu nasledovne:
Dňa 29.10.2021 na Okresnom úrade Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy postupom podľa § 30
zákonač.153/2001Z.z.oprokuratúrežalobcavykonalprokurátorskúprevierku,zameranúnazískavanie
aktuálnych poznatkov o úrovni zákonnosti rozhodovacej činnosti správneho orgánu o priestupkoch proti
majetku podľa zákona č. 372/1990 Zb., v období od 1. januára 2020 do 30. júna 2021, v ktorých bolo

konanie o priestupku bolo ukončené rozhodnutím o uznaní viny.
Počas previerky preskúmal okrem iného i administratívny spis OU-LCOVVS 2021/000224 a
prislúchajúce meritórne rozhodnutie, ktorým bol A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., C. D. XXXX/X
(pozn. v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania 1) uznaný za vinného z priestupku
proti majetku podľa ust. § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien

a doplnení (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) a bola mu uložená sankcia – pokuta vo výške 30
€. Správny orgán ďalej priestupcovi uložil náhradu trov konania, pričom vo výroku IV. rozhodnutia
o náhrade škody, správny orgán podľa § 70 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o tejto nerozhodoval,
nakoľko sa nepodarilo spoľahlivo zistiť výšku škody a odkázal poškodené mesto Lučenec, so sídlom
Mestský úrad, Novohradská 1, 984 01 Lučenec, IČO: 00316181 so svojim nárokom na náhradu škody

na súd alebo iný príslušný orgán. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2021. Obvinený
z priestupku bol priestupkovo stíhaný pre skutok – drobné poškodenie cudzej veci, spočívajúce v
odlomení dopravnej značky a jej odhodení, čím mestu Lučenec ako správcovi cestnej komunikácie
spôsobil majetkovú škodu. Preskúmaním administratívneho spisu zistil, že poškodený - mesto Lučenec
si prostredníctvom splnomocneného zamestnanca nárok na náhradu škody, uplatnilo dňa 28.8.2020

počas výsluchu poškodeného (zápisnične zachyteným vyjadrením), a súčasne zaslaným písomným
vyčíslením z 12.06.2020 (ohodnotenie potrebných a vykonaných prác).
Keďže žalobca k právnemu názoru, že Okresný úrad Lučenec, Odbor všeobecnej vnútornej správy
nepostupoval zákonne podľa § 22 ods. 1 písm. a/, v spojení s § 24 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) proti označenému rozhodnutiu v časti

výroku o náhrade škody, dňa 27.12.2021 podal protest prokurátora sp. zn. Pd 149/21/6606-2.
Žalobca uviedol nosné body obsiahnuté v proteste prokurátora:
· Nakoľko v priebehu administratívneho konania bola podľa jeho právneho názoru kvantifikovaná
a ohodnotená škoda spoľahlivým a dostačujúcim spôsobom a nerozhodnutie o nej nepovažuje zazákonné a spravodlivé. Dôvodom je tá skutočnosť, že poškodený v priebehu administratívneho konania
produkoval objektívne uveriteľný dôkaz, ktorým pomerne jasným spôsobom vyčíslil škodu, ktorá mu
prejednávaným priestupkom vznikla, ktorú si sám odstránil a inú možnosť preukázať výšku škody

objektívne ani nemal. Napriek uvedenému, toto vyčíslenie škody z 12.06.2020 – konkrétne zhodnotenie
prác (betónovanie pätky, osadenie stĺpika, osadenie 2 ks. dopravných značiek, dodanie + materiál),
nepovažoval správny orgán za „spoľahlivé zistenie výšky škody“.
· Poukázal na to, že otázka spoľahlivého preukázania výšky škody alebo objektívnom kvantifikovaní
škody je pomerne problematickou, ako v priestupkovom ako aj v trestnom konaní. S poukazom na

blízkosť oboch foriem administratívneho trestania (v danej súvislosti nemožno opomenúť, že hranice
medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd, a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie
správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi
princípmi) a najmä za situácie, keď v zákone o priestupkoch absentuje príslušná právna úprava,
je priliehavým poukázať na trestno-právnu úpravu tzv. škody v zmysle § 124 Trestného zákona, v
zmysle ktorej sa škodou rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach

poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na
to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie
prospechuvpríčinnejsúvislostistrestnýmčinom.Asúčasneajnaprávnuúpravuprocesnéhopostavenia
poškodeného v zmysle § 46 Trestného poriadku, v zmysle ktorého sa poškodeným rozumie osoba, ktorej
boloublíženénazdraví,spôsobenámajetková,morálnaaleboináškodaaleboboliporušenéčiohrozené

jej iné zákonom chránené práva alebo slobody a poškodenému je okrem iného dovolené uplatniť dôkazy,
ktoré sú mu známe. Poukázal na skutočnosť, že v trestno-právnej praxi sa orgány činné v trestnom
konaní, ale i trestné súdy bežne v rámci svojho rozhodovania uspokoja s tzv. odborným vyjadrením
mimo znaleckú činnosť, resp., písomným potvrdením podľa § 141 Trestného poriadku a práve takéto
potvrdenia (vyčíslenia) sú relevantnými dôkazmi pri rozhodovaní o výške náhrady škody.

· Zdôraznil legitímny cieľ, ktorým je nepochybne právo na uspokojenie priestupkom spôsobenej škody.
nie je a nemôže byť vôľou zákonodarcu zabezpečovať preukázanie výšky škody v priestupkovom konaní
len prostredníctvom napr. faktúry, resp. prostredníctvom znaleckého posudku, keďže jednak opravné
práce si môže poškodený zrealizovať aj svojpomocne a teda príslušné potvrdenia (od iného subjektu)
jednoduchonemá,ajednakcenazavypracovanieznaleckéhoposudkureálnepresahujehodnotucelého

konania a vôbec spôsobenej škody.
· Spôsob rozhodovania správnych orgánov je vysoko nespravodlivým aj z hľadiska všeobecnej ochrany
práv poškodeného, pretože nemožno jednoducho oprávnene očakávať, že práve poškodený bude
pri „hodnote sporu“ (hodnote poškodenej veci) vo výške 306 Eur reálne iniciovať civilné - súdne
konanie s cieľom dosiahnuť náhradu škody. A otázka škody napokon ostane jednoducho nevyriešená

a priestupca sa neoprávnene obohatí, pričom práve táto otázka bola pre poškodeného v celom konaní
najpodstatnejšou a práve v nej nedostal spravodlivé zadosťučinenie a odpoveď. Pokiaľ správny orgán
považoval vyššie opísané potvrdenie (vyčíslenie) za dostačujúce pre určenie majetkovej hranice, či ide
o priestupok (do 266 €) alebo trestný čin (nad 266 €), ktorá otázka je z hľadiska konania nosnou, je
nelogické aby na vyriešenie tejto otázky preberané potvrdenie postačovalo, no na rozhodnutie o výške

náhrady škody už nie.
Žalobne dôvody žalobca odôvodnil tým, že žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia porušil právnu
úpravu. Správne orgány v konaní o proteste prokurátora neposkytli odpovede na polemiku a námietky
nastolené prokurátorom.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.09.2022 zotrval na pôvodnom posúdení veci, mal za to, že
vrámcikonaniaboldostatočnezistenýskutkovýstav,zktoréhobolozrejmé,žeobvinenýA.B.sadopustil
protiprávneho konania, za ktoré mu bola uložená sankcia. So všetkými skutočnosťami uvádzanými
okresným prokurátorom sa správny orgán vysporiadal už v rámci prvostupňového rozhodnutia, kedy
jednotlivé dôkazy hodnotil na základe vlastnej úvahy, a to každý dôkaz samostatne i vo vzájomnej

súvislosti, v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom prihliadol na to, čo vyšlo za konania
najavo. Úvaha, na základe ktorej správny orgán dospel k záveru, ako aj hodnotenie jednotlivých
zabezpečených dôkazov, boli uvedené v odôvodnení.
Žalovaný mal za to, že vyčíslením škody mestom Lučenec nebola škoda spoľahlivo zistená a vyčíslená.
Žalovaný odkázal poškodeného, aby sa obrátil so svojím nárokom na náhradu škody na súd, alebo iný

príslušný orgán. Správny orgán rozhodujúci o škode za spoľahlivo zistenú škodu považuje škodu, ktorá
skutočne vznikla a je presne vyčíslená. Predmetnú vyčíslenú škodu žalovaný nepovažoval škodu za
spoľahlivo zistenú, keďže zo strany poškodeného nebola predložená faktúra za opravu alebo účtovný
doklad. Má ísť o skutočne vynaložené náklady a nie o odhad, o presnosti, ktorého môžu vzniknúťpochybnosti. Vyžaduje sa relevantný doklad, o ktorý sa správny orgán pri svojej rozhodovacej činnosti
môže oprieť. Je potrebné akceptovať, že konanie o náhrade škody v priestupkovom konaní sa označuje
ako adhézne konanie, ktoré však nie je podstatou konania o priestupku a nemalo by ho preto zásadne

komplikovať.

9. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) v konaní podľa ust.
§ 194 a nasl. včas podanú správnu žalobu (§ 181 ods. 3 SSP) žalobu prokurátora prejednal bez

nariadeniapojednávaniazasplneniaprocesnýchpodmienokpodľa§137ods.4SSPvspojenísúpravou
podľa § 107 ods. 1 písm. a) a contrario, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania
a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle
súdu. Správny súd preskúmal zákonnosť protestovaného rozhodnutia a rovnako zákonnosť procesných
postupov, ktoré viedli k jeho vydaniu rozhodnutia. Pri tomto postupe správny súd vychádzal zo žalobných

bodov predloženej správnej žaloby, ktorými bol viazaný podľa § 183 SSP. Správny súd skonštatoval
nedôvodnosť žaloby, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí.

Právny rámec

10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v rozhodnom znení - ku dňu právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia - 02.02.2021 (ďalej len „zákon o priestupkoch“)

11. Podľa § 50 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom
majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku,

alebo sa o takéto konanie pokúsi.

12. Podľa § 70 ods. 1 zákona o priestupkoch ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená
majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku (ďalej len "poškodený"), pôsobí správny
orgán, ktorý priestupok prejednáva, na to, aby škoda bola dobrovoľne nahradená.

13. Podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola
dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

14. Podľa § 51 zákona o priestupkoch sa na konanie o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom
zákone ustanovené inak vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

15. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb

a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

16. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

17. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

18. Podľa § 141 Trestného poriadku
(1) Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada
orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo
znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. V jednoduchých prípadoch sa možno uspokojiť
s písomným potvrdením, o ktorého správnosti nie sú pochybnosti.

(2) O vyžiadaní odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia podľa odseku 1 sa rozhodne
opatrením.
(3) Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyžiada odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie
predovšetkým od organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebopísomného potvrdenia. Táto organizácia v odbornom vyjadrení alebo písomnom potvrdení uvedie meno
osoby, ktorú možno vypočuť ako svedka k obsahu odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia.
(4) Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, tomu, kto spracováva odborné vyjadrenie, sa umožní, aby sa v

potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi. Na jeho návrh možno
tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania odborného vyjadrenia.
(5) Odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie možno vyžiadať aj od štátneho orgánu, ktorý odborné
vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predloží vždy bez náhrady.

Posúdenie veci správnym súdom

19. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva priebeh administratívneho konania, tak ako ho popísal
správny súd v konštatačnej časti žaloby. Protestované rozhodnutie, ktorého výrok podľa § 70 ods. 2
zákona o priestupkoch žalobca napádal, v tejto časti žalovaný odôvodnil tak, že nie je žiadúce, aby sa
adhéznekonaniestalovlastnedominantouceléhokonaniaopriestupku.Ustanovenie§70ods.2zákona

o priestupkoch ukladá správnemu orgánu povinnosť zaviazal páchateľa priestupku k náhrade škody
za splnenia dvoch podmienok. Škoda musí byť spoľahlivo zistená a súčasne nedošlo k jej dobrovoľnej
úhrade. Pokiaľ sú obe tieto podmienky naplnené, má správny orgán zásadne povinnosť rozhodnúť o
uplatnenom nároku na náhradu škody. Napriek tomu, že správny orgán uznal obvineného A. B. vinným
zo spáchania priestupku, neboli splnené podmienky na to, aby mohol poškodenému Mestu Lučenec,

priznať nárok na náhradu škody vo výške 306 Eur, ktorú si splnomocnený zástupca poškodeného
v konaní uplatnil. Predmetná suma bola vyčíslená na základe vyčíslenia škody Mestom Lučenec. Z
rozhodnutia správneho orgánu je zrejmé, že považoval za preukázané, že zo strany obvineného došlo k
protiprávnemu úkonu, keďže bol uznaný vinným zo spáchania priestupku. Taktiež žalovaný nepopieral,
že ku škode došlo, avšak predmetným vyčíslením škody Mestom Lučenec, správny orgán nepovažoval

škodu za spoľahlivo zistenú, keďže zo strany poškodeného nebola predložená faktúra za opravu alebo
účtovnýdoklad.Máísťoskutočnevynaloženénákladyanieoodhad,opresnosti,ktoréhomôžuvzniknúť
pochybnosti. Vyžaduje sa relevantný doklad, o ktorý sa správny orgán pri svojej rozhodovacej činnosti
môže oprieť. Na základe týchto skutočnosti žalovaný nemohol o uplatnenom nároku rozhodnúť, a preto
v zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch odkázal poškodeného Mesto Lučenec s jeho

nárokom na súd, alebo iný príslušný orgán.

20. Podanie žaloby žalobca v podstate odôvodnil tým, že označenému protestu prokurátora nebolo
vyhovené, pričom rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, Odbor všeobecnej vnútornej správy
sp. zn. OU-BB-OOP1 -2020/009763-002 z 21.02.2020 o nevyhovení protestu prokurátora, resp.

rozhodnutie Ministerstva vnútra SR Sekcia verejnej správy MV SR, Odbor všeobecnej vnútornej správy
rozhodnutím SVSOVS2-2022/023609-002 z 17.6.2022 o zamietnutí odvolania proti rozhodnutiu o
nevyhovení protestu prokurátora, neposkytujú odpovede na právnu polemiku a námietky nastolené
podaním protestu prokurátora. Prokurátor nepovažuje ďalej za udržateľné, aby vyčíslovanie a zisťovanie
škody v priestupkovom konaní bolo možné len prostredníctvom napr. faktúry, resp. prostredníctvom

znaleckého posudku, ak v trestno-právnej praxi sa orgány činné v trestnom konaní a súdy bežne v rámci
svojho rozhodovania uspokoja s tzv. odborným vyjadrením mimo znaleckú činnosť, resp. písomným
potvrdením podľa § 141 Trestného poriadku o možnej hodnote poškodeného predmetu útoku.

21. Zákon o priestupkoch v § 70 ods. 1 zákona o priestupkoch vyslovene ukladá správnemu orgánu

povinnosť pôsobiť na dobrovoľné nahradenie majetkovej škody zo strany páchateľa priestupku, pokiaľ
osoba, ktorej bola škoda spôsobená, nárok na jej náhradu uplatnila. Ustanovenie však neurčuje, kedy a
naktoromorgánemôžepoškodenýuplatniťsvojnároknanáhraduškody.Vpraxisanajčastejšiedomáha
poškodený náhrady škody už vtedy, keď oznamuje spáchanie priestupku nejakému orgánu. Z § 59 ods. 2
zákona o priestupkoch vyplýva, že správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (uvedené

v § 58 ods. 3 zákona o priestupkoch) sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o
priestupkochačonajskôrichvybavovať.Toznamená,žepoškodenýsináhraduškodymôžeuplatniťbuď
priamo na správnom orgáne, ktorý priestupok prejednáva alebo ešte predtým na orgáne oprávnenom
vykonávať objasňovanie (pozri komentár k § 58 a k § 59 ods. 2 zákona o priestupkoch).

22. K uplatneniu nároku na náhradu škody dochádza aj v prípadoch, pokiaľ je skutok orgánmi
činnými v trestnom konaní najprv posúdený ako trestný čin a následne vyjdú najavo dôvody na jeho
prekvalifikovanienapriestupokastýmsúvisiacepostúpenieveciakopodnetunazačatiepriestupkového
konania (§ 67 ods. 2 zákona o priestupkoch), tak ako tomu bolo aj v predmetnej veci.23. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1.protiprávny úkon,

2.spôsobenie škody a
3.príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

24. Majetkovou škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná a nahraditeľná v peniazoch. Za takú škodu je potrebné považovať napr. náklady na opravu

vozidla poškodeného dopravným priestupkom, alebo náklady na lieky, ktoré si osoba zranená konaním,
ktoréjepriestupkom,muselazakúpiťapod.Majetkovouškodoujeajstratanazárobkuosobypočasdoby
trvania jej pracovnej neschopnosti, ktorá činí rozdiel medzi jej priemerným zárobkom pred poškodením
zdravia, spôsobeným v súvislosti s priestupkom a nemocenskými dávkami a dávkami dôchodkového
zabezpečenia. Majetkovou škodou však nie je napr. bolestné a pod.

25. Pokiaľ ani napriek pôsobeniu správneho orgánu na dobrovoľné nahradenie škody spôsobenej
priestupkom (ktorá musí byť v konaní vrátane jej výšky spoľahlivo zistená), k tomuto nedôjde, správny
orgán uloží vo výroku rozhodnutia o priestupku obvinenému povinnosť škodu nahradiť. Popri tejto
povinnosti musí výrok obsahovať aj lehotu prípadne aj iné údaje potrebné k jej riadnemu splneniu (napr.
číslo účtu poškodeného a pod.). Rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu spôsobenú priestupkom

nemôže vydať správny orgán samostatne, ale vždy musí byť súčasťou rozhodnutia o priestupku,
ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným (§ 77 zákona o priestupkoch); o náhrade škody možno
rozhodnúťajvprípade,aksprávnyorgánupustíoduloženiasankcie(§11ods.3zákonaopriestupkoch).

26. Ak správny orgán nemôže výšku spôsobenej škody spoľahlivo zistiť, je povinný vo výroku

rozhodnutia o priestupku odkázať poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný súd alebo
na iný príslušný orgán. Predmetom rozhodnutia o náhrade škody nemôže byť len časť spôsobenej
škody. Posúdenie, či bola škoda a jej výška spoľahlivo zistená, patrí do správneho uváženia správneho
orgánu. Správny orgán musí v tejto súvislosti zohľadniť tiež zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania,
ktorého prioritou je ochrana záujmov chránených zákonom a záujem spoločnosti na spravodlivom

potrestaní páchateľa priestupku. Pokiaľ by spoľahlivé zistenie výšky vzniknutej škody predstavovalo pre
správny orgán v konkrétnom prípade neúmerné zaťaženie, prípadne by hrozilo, že v dôsledku snahy
o rozhodnutie v adhéznom konaní (ktoré má v správnom trestaní len sprievodný význam), zanikne
zodpovednosť obvineného za spáchaný skutok, správny orgán takisto odkáže poškodeného na súd.
Odkázanie na súd použije správny orgán aj vtedy, ak je páchateľov (ktorí spáchali priestupok spoločne)

viac a určenie podielu zodpovednosti na spôsobenej škode by nebolo možné jednoznačne stanoviť.

27. Vzhľadom na to, že prokurátor poukázal na blízkosť právnej úpravy ohľadom práva na náhradu
škody v priestupkovom konaní a trestnom konaní, správny súd konštatuje, že v trestnom konaní sa o
nároku poškodeného rozhoduje v adhéznom konaní, ktoré upravujú § 287 a § 288 Trestného poriadku.

Adhézne konanie je tak súčasťou trestného konania a súd môže v rozsudku priznať poškodenému nielen
majetkovú škodu, ale aj náhradu za škodu na zdraví, za morálnu škodu alebo za porušenie zákonom
chránených práv alebo slobôd alebo inú škodu. Ak však podľa výsledku dokazovania nie je podklad
na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na
náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by

ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Z uvedeného vyplýva, že aj Trestný poriadok obsahuje podobnú úpravu, ako je uvedená v § 70 ods. 2
zákona o priestupkoch, t.j. odkázanie poškodeného na súd.

28. Správny súd sa stotožnil s právnym východiskami prokurátora, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby.

Je síce pravdou, že štátne orgány sú povinné konať v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy iba na základe
Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, avšak v prípade, že o nejakej
otázke právna úprava vyslovene nepojednáva, je potrebné vyplniť medzeru v práve interpretáciou
ustanovení vychádzajú z premisy hodnotovej bezrozpornosti právneho poriadku. V oblasti verejného
práva je dôsledne zvažovať, aby nebola v neprospech dotknutej osoby. Zároveň nie je žiaden dôvod, aby

priestupca bol v priestupkovom konaní pre nedokonalosť právnej úpravy zbavovaný povinnosti nahradiť
škodu paušálne poukazovaním na zložitosť dokazovania. Pokiaľ zákon o priestupkoch neobsahuje
detaily ohľadom rozsahu dokazovania existencie a výšky škody správny súd nevidel prekážku, aby sa
mohli podporne použiť ustanovenia Trestného poriadku.29. Avšak nemožno priznať úspech žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie je porušením právnej
úpravy. Nezhoda medzi správnymi orgánmi a prokurátorom spočívala v tom, či možno zápisnične

zachytené vyjadrenia splnomocneného zamestnanca ďalšieho účastníka konania v rade 2/ a následne
zaslané písomné vyčíslenie z 12.06.2020, ktorým si ďalší účastník konania v rade 2/ vyčíslil škodu vo
výške 306 Eur, považovať za spoľahlivý a dostačujúci spôsob kvantifikovania a ohodnotenia škody.

30. Podľa správneho súdu v okolnostiach predmetnej veci nemožno tvrdiť, že vyčíslená škoda bola

kvalifikovaná a ohodnotená spoľahlivým a dostačujúcim spôsobom a poškodenému mal byť priznaný
jeho uplatnený nárok na náhradu škody, keďže poškodený v priebehu administratívneho konania
produkoval objektívne uveriteľný dôkaz, ktorým pomerne jasne vyčíslil škodu, ktorá mu prejednávaným
priestupkom vznikla.

31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný dospel k záveru, že zo strany poškodeného

nebola predložená faktúra za opravu alebo účtovný doklad. Prokurátor namietal neakceptovanie
vyčíslenia poškodeným žalovaným, mal za to, že sa jedná o postačujúci podklad. Orgány verejnej správy
v konaní o proteste prokurátora poukázali na to, že nebolo možno škodu považovať za spoľahlivo
zistenú, keďže došlo k diskrepancii medzi sumou uvádzanou splnomocneným zamestnancom ďalšieho
účastníka konania v rade 2/, a to sumou 60 Eur ako náklady na uvedenie do pôvodného stavu a sumou

306 Eur - vyčíslenie škody za materiál a prácu, teda za betónovanie pätky, osadenie stĺpika, osadenie
dvoch kusov dopravných značiek, dodanie + materiál.

32.Jednoznačneďalejzdokazovaniavyplynulo,žepoškodenýpísomnýmvyčíslenímzodňa12.06.2020
vyčíslil škodu, ktorú sám neodstránil- nešlo o svojpomoc, teda nemožno priznať úspech námietke

žalobcu, že inú možnosť preukázať výšku škody objektívne nemal. Aj podľa správneho súdu je zrejmé,
že nešlo o svojpomocné uvedenie do pôvodného stavu, ale bola na to využitá zazmluvnená firma,
ktorá má možnosť úkon vyfakturovať a mohol tak byť do konania predložený relevantný dôkaz. Na
druhú stranu je potrebné poukázať na to, že pokiaľ správny orgán odkázal poškodeného ohľadom ním
uplatneného nároku na náhradu škody na súd len v dôsledku vyššie popísaných rozporov, rezignoval

na vykonanie akéhokoľvek dokazovania pri aplikácii § 32 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 51
zákona o priestupkoch, čo však nebolo žalobnou námietkou. Žalobnou námietkou bolo to, že predložené
vyčíslenie - písomné vyčíslenie zo dňa 12.06.2020 bolo postačujúcim podkladom na určenie výšky
škody, s čím sa správny súd nestotožnil.

33. V zhode s názorom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Okresného úradu Banská Bystrica
správny súd dospel k záveru, že nemožno sa stotožniť s tvrdením okresného prokurátora, že vyčíslená
škoda bola kvalifikovaná a ohodnotená spoľahlivým a dostačujúcim spôsobom a poškodenému mal byť
priznanýjehouplatnenýnároknanáhraduškody,keďžepoškodenýpodľanázoruokresnéhoprokurátora
v priebehu administratívneho konania produkoval objektívne uveriteľný dôkaz, ktorým pomerne jasne

vyčíslil škodu, ktorá mu prejednávaným priestupkom vznikla. Žalovaný pritom tento svoj názor náležite
vyargumetoval s poukazom na skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd prokurátorom vznesenú žalobnú námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú, žalobu s poukazom na cit. ust. § 190 SSP zamietol.

35. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

36. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, §
440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.