Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2024

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 8T/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9524100083
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Beata Medveďová
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2024:9524100083.1

Uznesenie

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, samosudkyňou Mgr. Beatou Medveďovou, v
trestnej veci proti obvinenému Mgr. V. B., pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č.
k. VII/2 Gv 161/22/1000-16 zo dňa 12.03.2024, dňa 7. mája 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku súd obžalobu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry SR zo dňa 12.03.2024, predloženú súdu dňa 13.03.2024, evidovanú pod č. k.
VII/1 Gv 161/22/1000-16 na obvineného Mgr. V. B., nar. XX.XX.XXXX,

o d m i e t a a v e c v r a c i a p r o k u r á t o r o v i ,

pretože zistil závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu

a zistil, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom
konaní.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR (ďalej len „prokurátor“) dňa
13.03.2024 pod vyššie uvedeným číslom konania podal obžalobu na obvineného Mgr. V. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B., L. XX, pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

na tom skutkovom základe, že

dňa 02.10.2021 v čase o 10.04 h počas výkonu služby na hraničnom prechode Vyšné Nemecké,
pracovisku osobná doprava - dovoz, pri vykonávaní colnej kontroly v pruhu D3 osobného motorového
vozidla zn. Citroën C8, ev. č. Ukrajiny: AO6483BO, ktorého vodičom bol občan Maďarska O. W. (voči
ktorému sa vedie osobitné konania, a o vine ktorého nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté), od

ktorého za bezproblémové vybavenie a vykonanie colnej kontroly a za bezproblémový prechod štátnej
hranice prijal úplatok vo forme bankovky nezistenej nominálnej hodnoty, ktorá bola vložená v cestovnom
pase menovaného vodiča č. A., ktorý predložil k colnej kontrole.

Na výzvu súdu danú obvinenému a jeho obhajcovi v zmysle § 240 Tr. por. obvinený prostredníctvom
svojho obhajcu (v lehote 5 pracovných dní od doručenia obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. l) Tr.

por.) namietol vady prípravného konania, navrhol vykonať dôkazy a odmietnuť obžalobu. Okrem iného
uviedol, že namieta zákonnosť získania a prípustnosť a použiteľnosť obrazovo-zvukových záznamov, na
ktorých je založená obžaloba, obvinený nie je stíhaný a obžalovaný zákonným spôsobom a z dôvodov,
ktoré ustanoví zákon.
Obvinený namietal spolu na 18 stranách podania najmä zákonnosť použitých informačno-technických
prostriedkov (ďalej len „ITP“) mimo rámec Zákona č. 166/2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným

použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákonao ochrane pred odpočúvaním) s tým, že na takéto rozhodnutie bol, podľa jeho názoru, príslušný
Špecializovaný trestný súd v zmysle § 4a ods. 1 uvedeného zákona.

Ďalej namietal, že obvinenie mu nebolo vznesené bez meškania, ale až po viac ako 13 mesiacoch,
vyšetrovateľnemalzadefinované,čosamalonachádzaťvcestovnompase,prípadnúhodnotubankovky,
či vôbec bol zámer korumpovať obvineného, motív a dôvod. Ako to opakovane žiadal od počiatku
trestného stíhania, bolo potrebné vyžiadať žiadosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej
len „FR SR“) č. p. 87/2021/SIVK-1/V zo dňa 09.08.2021 a tiež správy, ktoré inšpekcia FR SR bola,

ako žiadateľ súhlasu krajského súdu, povinná tomuto v pravidelných intervaloch predkladať. Žiada za
účelom preskúmania zákonnosti súhlasu vydaného krajským súdom zabezpečiť, okrem súhlasu súdu,
aj žiadosť a správy a tieto sprístupniť aj obhajobe a to ešte pred rozhodnutím o obžalobe.

Z odôvodnenia rozhodnutia a súhlasu je zrejmá príslušnosť Špecializovaného trestného súdu. Nebola
dodržaná zákonná náležitosť žiadosti o súhlas požadovaná v § 4 ods. 3 písm. b) zákona, nie je zrejmé,

či zo strany krajského súdu došlo ku kontrole do zásahu do základných práv v zmysle § 4 ods. 6
zákona v intervaloch v súhlase uvedených, nie je zrejmé, či orgán štátu sústavne skúmal, či trvali
dôvody použitia ITP, pričom tieto neboli prioritne zamerané na osobu obvineného. Súhlas krajského
súdu nebol odôvodnený dostatočne, je nepreskúmateľný, obžaloba na toto rezignovala. Postup použitý
pri zabezpečovaní kľúčových dôkazov proti osobe obvineného bol nezákonný, súhlas krajského súdu

bol získaný nezákonne obídením platnej právnej úpravy za pomoci „ľsti“, na základe nepravdivých
operatívnych informácií. Krajský súd nebol nikdy oprávnený a príslušný vydať súhlas na vyhotovovanie
sporných záznamov na obdobie 6 mesiacov, pretože od začiatku išlo o vec patriacu výslovne do
pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Orgány činné v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“), resp.
FRSR,malonavyšeodpočiatkupostupovaťpodľaustanoveníTrestnéhoporiadku,keďže,podľamienky

obvineného, vopred disponovali dostatočným rozsahom konkrétnych a určitých informácií a podozrení z
uvedenej trestnej činnosti, navyše konkrétnymi osobami, na konkrétnych miestach a čase. Rozhodnutie
krajského súdu, ktorým udelil súhlas na použitie ITP, ako aj postup inšpekcie Ministerstva financií
SR (ďalej len „MF SR“) a krajského súdu pri tomto konaní a rozhodovaní a následne postup OČTK
neboli v súlade so zákonom, výkon súdnej právomoci krajského súdu nespĺňal parametre zákonnosti,

ústavnostiakonformnostislistinouadohovorom.Rozhodnutieasúhlaskrajskéhosúdusútaksvojvoľné,
arbitrárne, nelegálne, nelegitímne, neproporcionálne a nepreskúmateľné a nemožno na dôkazoch z ich
titulu zákonne postaviť obžalobu voči obvinenému a zákonne predložiť dôkaz uvedený prokurátorom v
bode D/1/ návrhu na vykonanie dôkazov obžaloby.

Obvinený ďalej namietol, že odbor inšpekcie FR SR, ani samotné MF SR nie je v zákone taxatívne
vymenované ako oprávnený orgán na vykonanie odpočúvania, nie je ho možné zamieňať za Policajný
zbor SR.

Krajský súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, zrejme ani podaná žiadosť neobsahovala

potrebné odôvodnenie. Rozhodnutie krajského súdu a z neho vychádzajúca obžaloba nie sú súladné
ani s judikatúrou ESĽP, ktorej vyslovene odporuje.

Zákon o ochrane pred odpočúvaním neobsahuje právo na účinný prostriedok nápravy.
Obvinený preto navrhol, aby súd obžalobu podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. odmietol a vec vrátil

prokurátorovi, v prípade nariadenia hlavného pojednávania predložil súdu návrhy na dokazovanie,
okrem iného žiadal zabezpečiť už zmieňované rozhodnutie krajského súdu, žiadosť FR SR na vydanie
súhlasu súdu a tiež správy, ktoré bol žiadateľ žiadosti povinný predkladať sudcovi krajského súdu v
zmysle § 4 ods. 6 a 6 ods. 1 Zákona o ochrane pred odpočúvaním.

Prokurátor v reakcii na vyjadrenie obvineného uviedol, že aj prípadné nevznesenie obvinenia ihneď
(resp. „bez meškania") po zistení skutočností odôvodňujúcich jeho vznesenie, nemá automaticky (bez
ďalšieho) za následok zároveň porušenie obhajobných práv dotknutej osoby (podporne uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2019, sp. zn. 1TdoV/2/2019).
Ďalej prokurátor uviedol, že postačí už preukázanie samotného takéhoto skutkového stavu, nie je

potrebné skúmať presný cieľ dávania úplatku. Priebeh skutkového deja je hodnoverne zaznamenaný
na jednotlivých kamerových záznamoch (najmä z priestorov služobnej miestnosti colných kontrolórov).V nadväznosti na zabezpečené obrazovo-zvukové záznamy vykonané podľa Zák. č. 166/2003 Z. z.
o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, je potrebné uviesť, že takto zabezpečené obrazovo-zvukové záznamy sú

získané zákonne a v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného osobitného zákona. Ide o zákonne
získaný dôkaz, ktorý bol zabezpečený za splnenia tak formálnych ako aj materiálnych podmienok
vyžadovaných osobitným zákonom.

Aby bolo možné v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotiť dôkaz získaný

použitím informačno-technických prostriedkov ako dôkaz získaný zákonným spôsobom v zmysle a
v intenciách judikatúry Európskych orgánov ochrany práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky a
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno vo všeobecnosti zhrnúť, že je potrebné, aby boli splnené
tieto základné podmienky:
- podaný návrh spĺňa náležitosti stanovené Trestným poriadkom alebo Zákonom č. 166/2003 o ochrane
pred odpočúvaním,

- príkaz alebo súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov je riadne odôvodnený, obsahuje
všetky stanovené náležitosti a bol vydaný príslušným súdom a sudcom,
- použitie informačno-technických prostriedkov bolo vykonané v súlade s vydaným príkazom,
-dôkazzískanýpoužitíminformačno-technickýchprostriedkovjepoužiteľnývtrestnomkonanízhľadiska
kvality, obsahu a úplnosti.

Po preskúmaní spisového materiálu, ako aj po oboznámení sa s utajovanými prílohami, je nutné
konštatovať, že súhlas sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici, a to č. k. Ntt/130/2021-667-V-KSBB zo
dňa 16.08.2021, spĺňa materiálne, ako aj formálne podmienky v zmysle Zák. č. 166/2003 Z. z. o ochrane
pred odpočúvaním, pričom je aj odôvodnený a bol vydaný v súlade so zákonom s uvedenými skutkovými

okolnosťami odôvodňujúcimi ich použitie. Uvedené záznamy je preto možné použiť aj v danom konaní
obvineného, nakoľko boli vydané v zmysle Zák. č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 alinea druhá Zák. č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním,
informácie získané použitím informačno-technického prostriedku, ktoré sa nevzťahujú na dôvody jeho

použitia uvedeného v žiadosti, sa môžu použiť ako dôkaz v trestnom konaní, len ak sa týkajú trestnej
činnosti, v súvislosti s ktorou možno použiť informačno-technický prostriedok.

O zákonnosti použitia záznamov získaných v zmysle Zák. č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním
v ďalšom konaní svedčí aj stanovisko kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. júna 2020, uverejnené

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2020 pod zn. Tpj
46/2020.

Skutočnosť, že cieľom nasadenia informačno-technických prostriedkov bola úplne iná záujmová osoba
ako obvinený, či skutočnosť, že táto osoba bola primárne podozrivá zo spáchania iného než korupčného

trestného činu (teda trestného činu, spáchanie ktorého je obvinenému kladené v tomto konaní za vinu),
v zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností, nemá vplyv na zákonnosť či použiteľnosť získaných
obrazovo-zvukových záznamov v tomto trestnom konaní.

Dotknuté ITP boli získané zákonne, na podklade zákonom prezumovaného postupu, vecne a miestne

príslušným súdom, ktorého rozhodnutie (súhlas) bol aj odôvodnený. Na podklade uvedených ITP boli
následne získané záznamy, z ktorých vyplynuli podozrenia zo spáchania aj iných trestných činov
(korupcie), a ktoré boli následne odstúpené vecne a miestne príslušným orgánom činným v trestnom
konaní na ďalší postup. Zo zabezpečených kamerových záznamov tak boli zistené skutočnosti, ktoré sú
premietnuté do skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj skutkovej vety podanej obžaloby.

Na podklade zabezpečených ITP (kamerových záznamov) boli zadokumentované viaceré trestnoprávne
konania korupčného charakteru, ktoré sa týkali viacerých osôb a rôznych skutkov v dotknutom časovom
období, pre ktoré boli už viaceré osoby (tak podplácajúci, ako aj prijímatelia úplatkov) aj právoplatne
odsúdené. Doposiaľ žiadny z konajúcich súdov nekonštatoval nesúlad vykonaného dokazovania (či
rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica) s vnútroštátnym alebo aj medzinárodným právom

(judikatúrou ESĽP a pod.).

Samosudkyňa v zmysle § 241 ods. 1 Trestného poriadku preskúmala podanú obžalobu a podľa jej
obsahu a obsahu spisu dospela k záveru, že v zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku jeobžalobu potrebné odmietnuť a vrátiť vec prokurátorovi, pretože prokurátor nepredložil úplné spisy
vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a boli zistené závažné procesné chyby,
najmä porušenie práva na obhajobu.

Podľa § 238 ods. 1 Trestného poriadku podanú obžalobu predseda senátu (tu samosudca) najskôr
prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné
konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba
preskúmať alebo predbežne prejednať.

Podľa § 241 ods. 1 Trestného poriadku (v znení účinnom od 15. marca 2024) obžalobu podanú na súde
pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, preskúma samosudca a podľa jej
obsahu a obsahu spisu
f) obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie

práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov
zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235, alebo, že
spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity, ...

Ustanovenie § 241 ods. 1 Trestného poriadku stanovuje spôsoby rozhodnutia samosudcu pri

preskúmaní obžaloby, zákonodarca postupnosťou jednotlivých písmen tohto ustanovenia Trestného
poriadku stanovil aj chronológiu skutočností, ktoré pri každej veci je potrebné skúmať. V zmysle tejto
postupnosti súd predovšetkým a v prvom rade skúma svoju vecnú a miestnu príslušnosť, potom
eventuálne možnosti a spôsoby zastavenia trestného stíhania, možnosti uzatvorenia dohody, možnosť
a zároveň povinnosť odmietnutia obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi a až v poslednom rade, pokiaľ

všetky predchádzajúce možnosti vylúči, pristupuje k nariadeniu hlavného pojednávania, určeniu jeho
termínu, rozsahu a spôsobu dokazovania.

Samosudkyňa po vykonaní prieskumu obžaloby podľa jej obsahu a obsahu spisu dospela k záveru, že
v danom prípade nemožno postupovať inak, než obžalobu odmietnuť a vrátiť vec prokurátorovi.

Preskúmaním predloženého spisu bol zistený nasledovný stav:

Uznesením vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby, útvaru ochrannej služby a prevencie, špecializovaný
tím, Košice pod ČVS: UIS-73/OPOV-2022 bolo dňa 21.11.2022 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku

začaté trestné stíhanie a zároveň podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie por. Mgr.
V. B. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v podstate na tom
skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora.

Trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie vznesené na základe oznámenia FR SR, úradu inšpekčnej

služby zo dňa 28.03.2022, ktorým oznámil vyšetrovateľovi spolu tri skutky prijímania úplatku obvineným,
zistené pri výkone služobných činností vyhodnotením informácií získaných prostredníctvom použitých
ITP.

Pri začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia vyšetrovateľ argumentoval obsahom trestného

oznámenia, analýzou dôkazov získaných použitím informačno-technických prostriedkov podľa Zák. č.
166/2003 Z. z. o ochrane súkromia na základe súhlasu sudcu pre prípravné konanie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. Ntt/130/2021-667-V-KSBB zo dňa 16.08.2021 v inej trestnej veci.

Prokurátor v obžalobe, ako v podstate na rozhodujúci dôkaz preukazujúci trestnú činnosť obvineného,

poukazuje na obrazovo-zvukový záznam zabezpečený „v inej veci“, a to na základe súhlasu sudcu
pre prípravné konanie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Ntt/130/2021-667-V-KSBB zo dňa
16.08.2021, vydaný na podklade žiadosti FR SR, Sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly, Odboru
inšpekcieFRSRč.87/2021/SIVK-1/V,atonadobuod16.08.2021do15.02.2022podľaZák.č.166/2003
Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (zákona o ochrane pred odpočúvaním). Ide o záznamy z pracoviska
obvineného - z priestorov služobnej miestnosti colných kontrolórov (tzv. búdky). Obvinený stíhaný skutok
poprel, tak isto svedok O. W.. Prokurátor v predloženej obžalobe navrhol, okrem iného, oboznámiť
uvedený obrazovo-zvukový záznam na hlavnom pojednávaní podľa § 270 ods. 2 Tr. por.Z vyšetrovacieho spisu je možné zistiť, že prokurátor pokynom podľa § 230 ods. 2 písm. a) Tr. por.
zo dňa 10.01.2023 (č. l. 56) uložil vyšetrovateľovi zabezpečiť zmienené rozhodnutie Krajského súdu v

Banskej Bystrici, čo vyšetrovateľ aj urobil, umožnil následne obhajcovi do tohto rozhodnutia v režime
utajenia nahliadnuť (č. l. 117, 120). Sám prokurátor v odôvodnení uznesenia, ktorým zamietol sťažnosť
obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia, o. i. uviedol, že sa oboznámil s utajovanými prílohami,
oboznámenie so súhlasom súdu uvádzal aj obhajca.

Podľa ďalšieho prípisu vyšetrovateľa z 10.05.2023 adresovaného Ústavnému súdu SR (č. l. 64)
písomnosť (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici) ako utajovaná príloha sa po rozhodnutí
o sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia mala nachádzať na Úrade špeciálnej
prokuratúry GP SR, táto príloha mala byť (pravdepodobne) prokurátorom zaslaná na vyžiadanie na
Ústavný súd SR (k sp. zn. Rvp 826/2023).

Súčasťou spisového materiálu, predloženého súdu s obžalobou, nie je uvedený súhlas sudcu pre
prípravné konanie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Ntt/130/2021-667-V-KSBB zo dňa
16.08.2021, ako ani príslušný návrh FR SR, na podklade ktorého mal sudca pre prípravné konanie
rozhodnúť, resp. ďalšie písomnosti, ktoré by mali tvoriť obsah zrejme prílohy v príslušnom režime
utajenia.

Ak sa majú v trestnom konaní použiť ako dôkaz informácie získané použitím informačno-technického
prostriedku podľa Zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím
informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona o ochrane pred
odpočúvaním), aj keď sú zabezpečené v inej trestnej veci, je použitie takto legálne získaných informácií

ako dôkazov podmienené tým, že toto konanie je vedené pre taký trestný čin, v konaní o ktorom Trestný
poriadok použitie takýchto ITP pripúšťa (Tpj 46/2020).

Pokiaľ má súd ako dôkaz reálne použiť obrazovo-zvukový záznam vyhotovený na základe rozhodnutia
súdu vydaného podľa Zákona č. 166/2003 Z. z., hoc aj v inej trestnej veci, a vyhodnotiť takýto dôkaz

ako zákonný a procesne použiteľný, je potrebné, aby toto rozhodnutie (súhlas) mal vo veci konajúci
súd k dispozícii ako súčasť spisu, ktorú by mu mal predložiť s obžalobou prokurátor, keďže navrhuje
takto vyhotovený záznam vykonať na hlavnom pojednávaní ako dôkaz. V tejto veci ako utajovaná
príloha, bol zrejme súhlas sudcu pre prípravné konanie Krajského súdu v Banskej Bystrici súčasťou
spisu, vyšetrovateľ ho na základe pokynu prokurátora do spisu zabezpečil, avšak súdu už ako súčasť

vyšetrovacieho spisu predložený nebol. Súčasťou takejto (utajovanej) prílohy by pritom mali byť aj
ostatné písomnosti, na základe ktorých bol súhlas vydaný, prípadne ďalšie, týkajúce sa následného
postupu vo veci.

Na tomto mieste je tiež potrebné uviesť, že súd zistil z verejne dostupných zdrojov (internetová

stránka Ústavného súdu SR), že ústavný súd pod sp. zn. II. ÚS 60/2024-26 dňa 29.02.2024 ústavnú
sťažnosť sťažovateľa (v konaní Rvp 826/2023) odmietol. Z odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu
je možné zistiť, že obvinený sa sťažnosťou (s odôvodnením v podstate totožným ako podanie,
ktorým namietal tunajšiemu súdu vady prípravného konania) domáhal vyslovenia porušenia viacerých
svojich práv, a to postupom a uznesením krajského súdu v súvislosti s vydaním súhlasu na použitie

informačno-technických prostriedkov. Ústavný súd v odôvodnení zhrnul, že všetky podstatné tvrdenia
sťažovateľa (obvineného), ktorými odôvodňuje porušenie svojich práv, sa vzťahujú na zákonnosť, teda
legalitu zásahu, ku ktorému malo dôjsť použitím ITP prostriedkov, sťažovateľ má procesné postavenie
obvineného. Právna úprava trestného konania mu tak umožňuje aj v ďalšom štádiu trestného konania
(aj po prípadnom podaní obžaloby) právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných

práv a slobôd garantovaných ústavou resp. dohovorom, ku ktorým malo dôjsť v dôsledku údajného
nezákonného vydania napadnutého súhlasu v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého stupňa,
ktorý bude oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa po skončení prípravného konania,
aj odvolací súd v prípade podania odvolania sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je
posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu, vrátane zákonnosti a

ústavnosti dôkazov získaných na základe vydaného súhlasu. Sťažovateľ bude mať v ďalších štádiách
trestného konania k dispozícii právne prostriedky na účinnú obranu ním označených práv a uplatnených
námietok, o ktorých sú nielen oprávnené, ale aj povinné rozhodnúť vecne príslušné všeobecné súdy.Nová právna úprava v znení účinnom od 15. marca 2024 priniesla zmenu v ustanovení písmena f)
§ 241 Trestného poriadku, kedy sa chybou majúcou za následok odmietnutie obžaloby a vrátenie
veci prokurátorovi rozumie tiež skutočnosť, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých

dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní. Je nutné konštatovať, že táto skutočnosť, teda, že
prokurátor nepredložil úplné spisy predo dňom 15.03.2024, teda pred novelou Trestného poriadku
účinnou od 15.03.2024, nepredstavovala porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, nešlo o
porušenie zásadné, významné, majúce podstatný, zásadný materiálny dopad na práva alebo postavenie
obvineného, preto z tohto dôvodu pred týmto dátumom nebolo možné obžalobu prokurátora odmietnuť

a vec vrátiť do prípravného konania.

V tomto prípade bola obžaloba spísaná dňa 12.03.2024, súdu bola predložená dňa 13.03.2024. V čase,
kedy rozhoduje vo veci konajúci súd, je už ale účinná novela Trestného poriadku č. 40/2024 Z. z., a súd
tak postupuje podľa ustanovení Trestného poriadku účinných v čase rozhodovania.

Súčasťou spisu je ďalej nosič s obrazovo-zvukovým záznamom stíhaného skutku (č. l. 86) a prepis
obrazovo-zvukovéhozáznamu(č.l.88),kdejeuvedené,akýmspôsobomakýmbolzáznamvyhotovený.
Na nosiči sa nachádzajú štyri krátke videá, z toho prvé pod por. č. 1 je evidentne záznam stíhaného
skutku, samotný záznam trvá 0:39 min. Ďalšie tri záznamy tiež zaznamenávajú dianie na mieste v ten
istý deň (02.10.2021), ale v iných časoch, trvajú 1:05 min, 1:55 min a 1:35 min.

Je zrejmé, že ide len o záznam samotného skutku a ďalších troch krátkych časových úsekov z toho
istého dňa, súdu nebol predložený záznam z použitia ITP za celé obdobie nasadenia ITP, takýto záznam
nebol predložený v priebehu celého konania doposiaľ, a teda nie je možné dostatočným spôsobom
verifikovať jeho zákonnosť.

Vo vyšetrovacom spise je nevyhnutné uchovávať obrazovo-zvukový záznam v jeho celosti (t. j.
kompletný záznam celej doby zaznamenávania) a to na vhodných elektronických nosičoch. Pokiaľ sa
tak nestane a do spisu by boli vložené len vybrané záznamy a zvyšné by boli napríklad zničené, išlo by o
dôkaz nepoužiteľný v súdnom konaní. Uvedené možno vyvodiť aj z rozhodnutia ESĽP vo veci Matanovič

proti Chorvátsku. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že by malo ísť o záznamy získané podľa Zák.
č. 166/2003 Z. z. a v inej trestnej veci.

Súčasťou predloženého spisu nie je úplný obrazovo-zvukový záznam získaný na základe súhlasu
krajského súdu na vhodných elektronických nosičoch z celej doby zaznamenávania, predložená bola len

časť záznamu, hoc týkajúca sa stíhaného skutku. Obhajoba tak nemohla byť dostatočne oboznámená
so záznamami z utajeného sledovania osôb v priebehu vyšetrovania, nemala prístup k záznamom
samotným v celosti (aj keď túto skutočnosť samotná obhajoba nenamietala). Je porušením práva na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ
orgány činné v trestnom konaní neumožnia obvinenému a jeho obhajcovi oboznámiť sa so všetkými

relevantnými obrazovo-zvukovými záznamami v rozsahu potrebnom na uplatnenie ich obhajoby a
selektívne samy vyhodnocujú, čo je a čo nie je pre daný prípad relevantné bez toho, aby v tomto procese
opätovne boli prítomné akékoľvek záruky na právo obhajoby. Takýto postup by bol rozporný s judikatúrou
ESĽP (viď aj rozhodnutie uvádzané vyššie, tiež napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5To/6/2017 zo dňa
16.04.2018).

Keďže súčasťou predloženého spisu nie je súhlas sudcu pre prípravné konanie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. Ntt/130/2021-667-V-KSBB zo dňa 16.08.2021, ako ani príslušný návrh FR
SR a prípadne ďalšie písomnosti, ktoré by mali tvoriť pravdepodobne utajovanú prílohu, prokurátor
súdu nepredložil úplný spis vrátane všetkých v prípravnom konaní zabezpečených dôkazov. V priebehu

konania nebol zabezpečený obrazovo-zvukový záznam v celosti, z celej doby zaznamenávania, ide o
závažnú procesnú chybu, bolo tak porušené právo na obhajobu. Z uvedených dôvodov súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote do 3 (troch) pracovných

dní od jeho oznámenia, ktorú môžu podať prokurátor a obvinený. Sťažnosť sapodáva na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica.
Sťažnosť má odkladný účinok.