Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. august 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sas/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100419
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Miroslava Štefčeková
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100419.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C.
C. XXX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Katarína Kaňková, PhD., advokátka, so sídlom E. C.
XX, XXX XX E., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, IČO: 30 796 482,
so sídlom Žellova ul. 2, 829 24 Bratislava 25, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s.:
5753/2024/911, č.k.: PV 912/00094/2023, č.z.: 16659/2024 zo dňa 07.03.2024, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 10.06.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 10.06.2024 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č.s.: 5753/2024/911, č.k.: PV 912/00094/2023, č.z.: 16659/2024 zo dňa 07.03.2024,
ktorým žalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (ďalej

„prvostupňový správny orgán“) č. 2333103317 zo dňa 12.06.2023, ktorým žalobcovi vyrubila nedoplatok
na poistnom v sume 1 568,16 Eur vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné
poistenie za rok 2022.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej „SSP“). Návrh odôvodnil svojím presvedčením o tom, že výkaz nedoplatkov, ako aj rozhodnutie
žalovaného napadnuté žalobou je vydané nezákonne a neoprávnene. Vykázaný nedoplatok vo výške
1 568,16 Eur zo sumy, ktorú žalobca obdržal a ktorá je podľa žalovaného podkladom (vymeriavacím
základom) pre stanovenie výšky nedoplatku, má kompenzovať škodu, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku
ťažkého ublíženia na zdraví s následnou celoživotnou invaliditou. Žalobca uvádza, že je invalidným
dôchodcom, s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75%, čím ujma, ktorá mu môže

vzniknúť výkonom rozhodnutia, je nepomerne vyššia ako ujma, ktorá môže byť spôsobená iným osobám
pri odložení vykonateľnosti. Ďalej uvádza, že pri dopravnej nehode v roku 2002 utrpel ťažké zranenia
a ešte v tom istom roku bol evidovaný v poisťovni ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi a musel
sa niekoľko rokov súdiť, aby mu bola priznaná náhrada škody - strata na zárobku od roku 2002 do
roku 2019. Žalobcovi nie je zrejmé, na akom právnom základe mu vznikol nedoplatok na zdravotnom
poistení, keď nevykonával žiadnu pracovnú činnosť, nemal príjem ani ostatný príjem podľa osobitného

predpisu, v zmysle ktorého by mu vznikla povinnosť uhrádzať odvody do zdravotnej poisťovne. Podľa
žalobcu, žalovaný i prvostupňový správny orgán sú právnické osoby, ktoré by odkladom vykonateľnosti
neutrpeli ujmu v takom rozsahu, ako žalobca (fyzická osoba a invalidný dôchodca). Dôvody pre
odklad vykonateľnosti žaloby sú podľa neho i z dôvodu, že opakovanými žalobami sa musel domáhať
nárokov na náhradu škody, ako aj súm, ktoré po priznaní invalidného dôchodku mali uhrádzať povinné
osoby dobrovoľne, pretože základ nároku nikdy sporný nebol a o výške nároku mali rozhodnúť osoby

ustanovené zákonom - poskytovatelia náhrady ako špecializované subjekty (poisťovatelia). V týchto
konaniach sa domohol náhrady až po 18 rokoch, preto sa domnieva, že sú dané závažné dôvody preodklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného. Odklad vykonateľnosti žalobca odôvodňuje aj tým, že v
dôsledku vydania rozhodnutia žalovaného, mu nebudú preplácané žiadne náklady, ktoré mu prípadne
vzniknú s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, pričom jeho zdravotný stav je veľmi vážny a žalobca

nemôže vedieť, kedy a v akom rozsahu mu bude musieť byť poskytnutá zdravotná starostlivosť.

3. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 26.06.2024 vyzval žalovaného,
aby sa písomne vyjadril k obsahu žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.07.2024 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe uviedol, že skutočnosti prezentované žalobcom v jeho návrhu v žiadnom bode nenapĺňajú
podmienky uvedené v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Z vyjadrenia žalobcu nie je zrejmé, aká konkrétna
závažná ujma, prípadne konkrétna hospodárska škoda, či finančná škoda by žalobcovi okamžitým
výkonom rozhodnutia hrozila. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za správne a zákonné. Z

konania žalobcu vyplýva, že sa snaží vyhýbať svojej zákonnej povinnosti, pričom žalovaný jeho návrh
považuje za nedôvodný.
5. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) podanie správnej žaloby
nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

8. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný právny predpis. Priznať odkladný účinok správnej

žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom
rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh
žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom

prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný
dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

11. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou správnych súdov rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy

len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože
správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahujena rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku preto musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady,
ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny

súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa
30.05.2018, ktoré sú analogicky aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe pred správnym súdom, a v ktorom rozhodnutí kasačný súd vyslovil:
„Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2
SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú

náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom
„hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem
nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania
závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší

súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej
ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania,
osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného
účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením

nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu,
ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

12. Prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je

povinný tvrdiť a osvedčiť žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
sa musí jednať o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“,
ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia teda spočíva na žalobcovi, pričom

práve od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvinutie, v čom konkrétne
potenciálnu hrozbu závažnej ujmy (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma
(iný nenapraviteľný následok) má. Súčasne sa vyžaduje aj predloženie dôkazov na preukázanie a
podporuvšetkýchtýchtotvrdení.Napriektomu,žežalobcaniejepovinnýpreukazovať,žepríslušnáujma
bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná

ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový
stav danej veci a zároveň (čo správny súd osobitne zdôrazňuje) aj dostatočne hodnoverne osvedčiť a
preukázať.

13. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je nevyhnutné zdôrazniť, že
žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil vo všeobecnej rovine
tvrdením, že žiada odklad vykonateľnosti rozhodnutia z dôvodu svojho presvedčenia o nezákonnosti a
neoprávnenosti výkazu nedoplatkov i napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd však v rámci
rozhodovania o odkladnom účinku nepreskúmava samotnú dôvodnosť správnej žaloby v tom zmysle,

či je napadnuté rozhodnutie zákonné, ale len to, či by jeho okamžitým výkonom mohli nastať následky
vymenované v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Nezákonnosťou a neoprávnenosťou napadnutého
rozhodnutia nie je možné odôvodniť návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, túto otázku
skúma správny súd až vo veci samej. Na základe uvedeného správny súd považuje túto časť návrhu
za nedôvodnú.

14. Žalobca ďalej poukazoval na to, že je invalidným dôchodcom s mierou poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 75%, v dôsledku čoho je ujma, ktorá mu okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia môže vzniknúť nepomerne vyššia, v porovnaní s ujmou, ktorá môže byť spôsobená
iným osobám pri odložení vykonateľnosti, ako aj na prípadné nepreplácanie nákladov vzniknutých s

poskytnutou zdravotnou starostlivosťou v dôsledku vydaného napadnutého rozhodnutia (s ohľadom
na jeho zdravotný stav). Tieto svoje tvrdenia však žalobca neosvedčil predložením akýchkoľvek
relevantných dokladov podporujúcich jeho tvrdenia. Žalobca správnemu súdu nepreukázal, že je osobou
poberajúcou invalidný dôchodok, nepreukázal výšku svojich príjmov, ani svoju celkovú majetkovúsituáciu, na základe čoho možno konštatovať, že nepreukázal skutočnosť, že jeho finančná situácia je
reálne natoľko nepriaznivá, že by mu v dôsledku výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného hrozila tak závažná značná finančná škoda, ktorá by bola dôvodom vyhovieť jeho návrhu

na odklad napadnutého rozhodnutia.

15. Základným zmyslom a zákonodarcom sledovaným cieľom a účelom rozhodnutia o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v

dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym,
zásadným a nezvratným spôsobom negatívne a značným spôsobom ovplyvnená (v prípade fyzickej
osoby) jeho osobná, majetková a finančná situácia. Správny súd uvádza, že napadnutým rozhodnutím
žalovaného bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného
zúčtovania poistného za rok 2022 v sume 1 568,16 Eur. Aj keď je žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného peňažnej povahy, ako už správny súd uviedol v bode 14 tohto uznesenia, žalobca nijako

neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky, svoju majetkovú situáciu,
prípadné iné záväzky a pod.). Správny súd vzhľadom na neosvedčenie tvrdení uvádzaných žalobcom
nemohol preto konštatovať, že by sa jednalo o sumu, ktorá by mala za následok hrozbu značnej
finančnej škody a bola by neúnosná až do takej miery, že by pre žalobcu predstavovala značné,
až existenčné riziko. Uvedené preto neodôvodňuje nutnosť zásahu správneho súdu do účinkov

právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy v podobe priznania odkladného účinku správnej
žalobe, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov
výkonu a iných právnych následkov napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na
účastníka administratívneho konania.

16. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok iba vtedy, ak následky
uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia, avšak preukázateľne hrozia reálne a nespochybniteľne, nielen
nekonkrétne a hypoteticky. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že v prípade vykonania
žalobou napadnutého rozhodnutia mu hrozí značná finančná škoda, pretože je poberateľom invalidného
dôchodku (ktorú skutočnosť navyše ani nepreukázal). V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu

neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia
žalovaného by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú
finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

17. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené

v § 185 písm. a) alebo b) SSP hrozia. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185
písm. a) SSP. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 188 SSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).

V Banskej Bystrici, dňa 23. augusta 2024

JUDr. Miroslava Štefčeková
sudkyňa