Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Shk/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200792
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:6018200792.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra
Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): POLABSKÉ MLÉKÁRNY, a. s., so sídlom Dr.
Kryšpína 510, 290 16 Poděbrady, Česká republika, IČO: 451 48 678, zast. BRICHTA & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 35 740 809, proti žalovanému: Úrad
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica,
za účasti: NiKA, s.r.o., so sídlom Nová 134, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 968 613, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia predsedu žalovaného zn. POZ 2220-2014/II-42-2018

zo dňa 19.10.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.
k. 23S/148/2018-296 zo dňa 10. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
23S/148/2018-296 zo dňa 10. júla 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej
Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Prvostupňovým rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „Úrad“) tento podľa

§ 32 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení zákona č. 125/2016 Z.z.
(ďalej len „ZoOZ“) vyhovel námietkam NiKA s.r.o. (ďalej len „ďalší účastník“) a prihláška sťažovateľa -
kombinovanej ochrannej známky „TVAROHÁČEK milko“,
bola čiastočne zamietnutá pre tovary „mlieko a mliečne výrobky, maslo, mlieko, mliečne nápoje (s
vysokým obsahom mlieka), tvaroh, výrobky z tvarohu (slané i sladké), jogurty, mliekarenské výrobky,
tekuté mlieka, termizované výrobky, syry, mliečne tvarohové nápoje“ v triede 29 a pre všetky tovary
v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb „ mrazené jogurty, cukrovinky s obsahom

mlieka,mliečnečokoládovénápoje,mliečnekávovénápoje,mliečnekakaovénápoje,zmrzlina,mrazené
smotanové krémy“. Prihláška ochrannej známky zostala v konaní pre všetky nárokované tovary „jedlé
tuky,jedléoleje“vtriede5.Podľaďalšiehoúčastníka,ktorýjemajiteľomstaršejslovnejochrannejznámky
v priloženej úprave č. 201383 „TVAROHÁČIK“ prihlásené označenie a staršia ochranná známka sú
podobné do takej miery, že v prípade ich používania na rovnakých a podobných tovaroch, existuje na
adrese spotrebiteľa pravdepodobnosť zámeny.

2. Na rozklad sťažovateľa rozhodol žalovaný - predseda Úradu, ktorý napadnutým rozhodnutím rozklad
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že bola naplnená jedna z kumulatívnych
podmienok § 7 písm. a/ ZoOZ a to zhodnosť a podobnosť kolíznych tvarov. Žalovaný uzavrel, že vďaka
slovným prvkom „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, ktoré sú v obidvoch porovnávaných označeniachdominantné, berúc do úvahy, že spotrebiteľ sa prednostne orientuje podľa slovných, nie obrazových
prvkov, navyše v prípade obrázkov rôznych kreslených postavičiek či zvieratiek na výrobkoch určeným
deťom je to bežné, bude celkový dojem vyvolaný týmito označeniami u spotrebiteľa podobný.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal sťažovateľ v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v
Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“ ), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v

spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

4. Správny súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) správnu žalobu zamietol a žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi
nepriznal náhradu trov konania.

5. Ďalší účastník sa k správnej žalobe nevyjadril.

6. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením žalovaného - s posúdením tovarov porovnávaných
označení. Poukázal na závery v obdobnej veci - rozsudok správneho súdu sp. zn. 23S/101/2017
bod 48. a 49. rozsudku. Stotožnil sa aj s tým, že slovný prvok v prihlásenom označení a v staršej

ochrannej známky je dominantné, pričom ostatné prvky nemajú dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť
a existuje pravdepodobnosť zámeny. Správny súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou, že slovný
prvok „TVAROHÁČIK“ nemá žiadnu rozlišovaciu schopnosť a samo o sebe nemôže byť pri hodnotení
zameniteľnosti označení brané do úvahy. Práve slovné značenie slúži pre účely výberu tovaru u
priemerného spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa môže domnievať, že predmetné tovary pochádzajú od toho

istého podnikateľa. Taktiež sa správny súd stotožnil so závermi žalovaného, že argumentácia žalobcu
je nepresvedčivá, pokiaľ tvrdí, že slovný prvok „TVAROHÁČIK“ v staršej ochrannej známke nemá
rozlišovaciu spôsobilosť, pričom sám si vytvoril ochranné známky s takýmto slovným prvkom v českej
mutácii. Ostatné obrazové prvky majú nízky stupeň rozlišovacej schopnosti. Na žalobnú námietku
rozhodovacej praxe správnych orgánov správny súd uviedol, že každé konanie o ochranných známkach

má svoje osobitosti a nemožno mechanicky preberať závery, ktoré boli prijaté za iných situácií, než je
to v predmetnej veci.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie účastníkov

7. Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť a navrhol, aby
kasačnýsúdzmenilrozsudoksprávnehosúduazrušilrozhodnutiežalovanéhoaprvostupňovéhoorgánu
a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Ako kasačné dôvody uviedol dôvod podľa v § 440 ods. 1 SSP písm. g),
t.j. že správny súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci, pričom má za to, že správny súd:
A. sa nesprávne vysporiadal s posúdením podobnosti/zhodnosti tovarov vykonaným v napadnutých
rozhodnutiach žalovaného;
B. sa nesprávne vysporiadal s posúdením zameniteľnosti označení, keď sa stotožnil so závermi
žalovaného týkajúceho sa prístupu spotrebiteľskej verejnosti pri porovnávaní označení a súhlasil s

existenciou pravdepodobnosti zámeny označení vzhľadom na to, že slovný prvok TVAROHÁČEK/
TVAROHÁČIK je dominantným v porovnávaných označeniach, je dobre viditeľný a práve tento prvok
bude slúžiť na orientáciu spotrebiteľa pri výbere tovaru a nebudú nimi ostatné prvky, čím de facto poprel
závery Spoločného oznámenia o spoločnom postupe pri porovnávaní označení, ktoré sa zhodujú v prvku
s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou a teda sa mal zamerať na vplyv nezhodujúcich sa prvkov (logo

výrobcu a motív zvieratka, farebnosť prihlasovaného označenia), pričom tieto ďalšie prvky posúdil ako
prvky majúce nedostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť; a
C. nesprávne sa vysporiadal s posúdením limitov správnej úvahy vykonanej žalovaným, osobitne v
kontexte predchádzajúcej rozhodovacej praxe žalovaného, ako aj iných úradov či súdov.

8. A. K POSÚDENIU PODOBNOSTI/ZHODNOSTI TOVAROV

8.1. V spojitosti s posúdením podobnosti/zhodnosti tovarov, sťažovateľ opätovne poukazuje na
Spoločné oznámenie o vykonávaní rozsudku vo veci IP Translator, ktorého cieľom bolo zjednotiťaplikačnú prax známkových úradov po vydaní rozhodnutia SDEÚ vo veci IP TRANSLATOR, C-307/10.
(ďalej len „Spoločné oznámenie k IP Translator“).

8.2.Vnapadnutomrozhodnutížalovanýtovary„mliekoamliečnevýrobky;maslo;mlieko;mliečnenápoje
(s vysokým obsahom mlieka); jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované výrobky; syry“)“
vyhodnotil ako podobné až zhodné s tovarmi staršej ochrannej známky („tvaroh a výrobky z tvarohu“).
Je zrejmé, že staršia ochranná známka chráni iba konkrétny druh tovarov a nie celú veľkú skupinu
mliečnych výrobkov. Opačný výklad prezentovaný žalovaným predstavuje celkom zrejmý rozpor so

Spoločným oznámením k IP Translator, ktoré sa žalovaný zaviazal dodržiavať.

8.3. Sťažovateľ opätovne poukazuje na to, že tovary (napr. mlieko, maslo) nie je možné považovať
za podobné či zhodné s „tvarohom“, nakoľko je zrejmé, že ani spotrebitelia si tieto tovary nebudú
zamieňať, tieto výrobky sú umiestňované v odlišných regáloch a navyše aj slúžia na uspokojovanie
iných potrieb - uhasenie smädu (mlieko), resp. hladu (maslo), kým tvaroh sa nekonzumuje samostatne

a skôr sa používa ako surovina rôznych receptov na pečenie (koláče) alebo ochutený ako príloha (napr.
k palacinkám, k jahodám a pod.).

8.4. V neposlednom rade sa správny súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou
sťažovateľa o nepodobnosti tovarov „tvaroh a výrobky z tvarohu“, pre ktoré je registrovaná staršia

ochranná známka s prihlasovanými tovarmi v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb
(mrazené jogurty; cukrovinky s obsahom mlieka; mliečne čokoládové nápoje; mliečne kávové nápoje;
mliečne kakaové nápoje; zmrzlina; mrazené smotanové krémy), napriek tomu, že žalobca poukázal na
niekoľko rozhodnutí EUIPO z ktorých je zrejmé, že tieto tovary nie sú v aktuálnej rozhodovacej praxi
považované za podobné (B 2 090 382 PASTA MARE vs. PASTAMORE; B 2 170 739 SILHOUETTE vs.

SILHUETA). Správny súd iba odkázal na argumentáciu a závery z rozsudku sp. zn. 23S/101/2017 (body
48 a 49), v ktorom prípade však skutkový stav bol odlišný, nakoľko sa vôbec neskúmala podobnosť
tovarov v triede 30 (mrazené jogurty; cukrovinky s obsahom mlieka; mliečne čokoládové nápoje; mliečne
kávové nápoje; mliečne kakaové nápoje; zmrzlina; mrazené smotanové krémy) medzinárodného
triedenia tovarov a služieb s tovarom „tvaroh a výrobky z tvarohu“ v triede 29 medzinárodného triedenia

tovarov a služieb, keďže pre tovary v triede 30 napadnuté ochranné známky neboli registrované. V
uvedenom rozsahu teda sťažovateľ vníma napadnutý rozsudok ako nepreskúmateľný.

8.5. Všeobecne sťažovateľ dodáva, že vzhľadom na charakter porovnávaných tovarov v triedach 29 a
30 je aj pri zohľadnení vecných argumentov uvedených vo vyššie citovaných rozhodnutiach EUIPO

zrejmé, že posúdením týchto tovarov ako podobných sa žalovaný dopustil logického a vecného excesu,
čím celkom zjavne prekročil limity správnej úvahy.

9. B. K POSÚDENIU ZAMENITEĽNOSTI OZNAČENÍ

9.1. Správny súd nezistil pochybenia žalovaného ani pri porovnávaní označení a stotožnil sa so záverom
žalovaného, že slovný prvok v prihlásenom označení a v staršej ochrannej známke sú dominantné,
pričom ostatné prvky v prihlásenom označení nemajú dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť, v dôsledku
čoho je celkový dojem vyvolaný u spotrebiteľa podobný. Pravdepodobnosť zámeny teda môže existovať,
pretože ostatné prvky majú nižší stupeň rozlišovacej spôsobilosti, a to z dôvodov, na ktoré podrobne

poukázalžalovanýasktorýmisasprávnysúdstotožnil.Správnysúdvzhodesostanoviskomžalovaného
dospel k záveru, že namietaná prihláška ochrannej známky, v ktorej ostatné prvky (označenie
identifikujúce výrobcu „M milko“ umiestnené priamo pod slovným prvkom TVAROHÁČEK v centrálnej
pozícií vnímané spotrebiteľmi spolu so slovným prvkom TVAROHÁČEK a obrázok usmiatej opičky na
farebnom ružovom pozadí), majú nedostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť, t.j. nie sú schopné vylúčiť

pravdepodobnosť zámeny u spotrebiteľa. V zhode so stanoviskom žalovaného správny súd konštatoval,
že ďalšie prvky na prihlásenom označení, okrem dominantného slovného prvku TVAROHÁČEK,
nie sú spôsobilé zabrániť nebezpečenstvu vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti týchto
označení. Pri porovnaní označení existuje vysoké nebezpečenstvo zámeny prihláseného namietaného
označenia so staršou ochrannou známkou, predovšetkým v dôsledku slovného prvku „TVAROHÁČEK/

TVAROHÁČIK“, keďže ostatné prvky majú nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti (body 61 a 63
Napadnutého rozsudku).9.2. Sťažovateľ poukázal v kasačnej sťažnosti na predchádzajúce rozhodnutia žalovaného v iných
veciach, kde postavil svoju argumentáciu na tom, že nesúhlasil s názorom majiteľa skorších ochranných
známok (CHOCA MINIS, CHOCAPIC / LUCKY RINGS), že nakoľko sú zvieracie postavičky na obaloch

cereálnych výrobkov bežne používané, zvieraciu postavičku vyobrazenú v napadnutej ochrannej
známke je potrebné považovať za nedištinktívny prvok. Podľa názoru žalovaného uvedeného vo
formulovaných rozhodnutiach takéto zovšeobecňovanie nie je na mieste, pričom nie je možné tvrdiť,
že by zvieracie postavičky vo všeobecnosti boli vo vzťahu k cereálnym výrobkom bez rozlišovacej
spôsobilosti, pretože v takom prípade by bolo nutné dospieť k chybnému záveru, že žiadna kreslená

postavička nemá vo vzťahu k týmto výrobkom rozlišovaciu spôsobilosť a preto podľa žalovaného je
tvrdenie o nižšej rozlišovacej spôsobilosti obrazového prvku zvieracej postavičky napadnutej ochrannej
známky nedôvodné. Práve naopak, tento je vďaka svojej štylizácii potrebné považovať za fantazijný
prvok, navyše vizuálne dostatočne výrazný, a priznať mu priemernú vlastnú rozlišovaciu spôsobilosť.

9.3. Takéto posúdenie ostatných prvkov pri prihláške ochrannej známky však žalovaný celkom

bezdôvodne neaplikoval. Prvky namietanej ochrannej známky (logo „M milko“, postavička usmiatej
opičky, farebné ružové pozadie) považoval za prvky s nedostatočnou rozlišovacou spôsobilosťou, ktoré
by nedokázali zabrániť zámene prihlasovaného označenia so staršou ochrannou známkou v dôsledku
podobného slovného prvku s nižšou rozlišovacou spôsobilosťou TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK, napriek
tomu, že tento slovný prvok naznačuje zloženie výrobkov, resp. navádza spotrebiteľov, že takto

označené výrobky obsahujú tvaroh. Len pre poriadok sťažovateľ dodáva, že oproti rozhodnutiam
uvedenýmvbode19.jeochranaskoršejochrannejznámkyTVAROHÁČIKzásadneužšia,keďžejedným
zprvkovjejrozlišovacejspôsobilostijeajvýraznázelenáfarba,fontoznačeniaatiežtvar,ktorýoznačenie
tvorí (jemný poloblúk).

9.4. V tejto súvislosti dal sťažovateľ do pozornosti skoršie rozhodnutie žalovaného POZ 54822010/OZ
229366/I-87-2014, v ktorom žalovaný okrem iného uvádza, že „logá v etiketách výrobkov, ktoré predložil
majiteľ vo svojom vyjadrení, z ktorých je zrejmé, že logo výrobcu je vo všetkých prípadoch uvádzané v
hornej časti etikety nad názvom výrobku, zreteľne označuje výrobok a tak identifikuje jeho pôvod (napr.
rajo, tami, CBA, PILOS, Babička, Kunín, milko, Nika), čím uľahčuje spotrebiteľovi jeho výber a orientáciu

v segmente rôznorodých mliečnych výrobkov.“ Z vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného je teda
zrejmé, že aj žalovaný vníma označenie „milko“ ako označenie výrobcu, ktoré je tým schopné jasne
identifikovať pôvod tovarov a takto označených výrobkov, preto tvrdenie žalovaného, že logo „M milko“,
ktoré nemá žiadny význam a spotrebiteľmi nebude vnímaný ako identifikátor konkrétneho subjektu -
prihlasovateľa uvedený v rozhodnutí žalovaného (strana 11 ods. 5) je v celkom zjavnom rozpore s

predchádzajúcimi právnymi závermi žalovaného, pričom žalovaný ani žiadnym spôsobom „odklon“ od
názoru uvedenom v skoršom rozhodnutí z roku 2014 nezdôvodnil.

9.5. Ďalej uviedol, že aj vyzdvihnutie slovného prvku v rámci kombinovaných označení, ktoré vykonal
žalovaný pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny, je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou

a judikatúrou Všeobecného súdu EÚ a EUIPO, podľa ktorej posúdenie podobnosti medzi dvoma
označeniami nemôže byť vykonané iba tým, že sa zohľadní jeden prvok kombinovanej ochrannej
známky a porovná sa so starším označením. Toto sa môže uskutočniť len vtedy, ak kombinovaná
ochranná známka obsahuje dištinktívny prvok a celý zvyšok je zanedbateľný/bezvýznamný (cit.
19/03/2015, C-182/14 P, Magnext, par. 32 a 38; Rozhodnutie odvolacieho senátu EUIPO vo veci R

1656/2015-1 z 20.10.2016 vo veci Vitalia v. VITALITY mix, bod 20).

9.6. Vzhľadom na nesprávne posúdenie „dominancie“ slovného prvku TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK
prišlo teda aj k nesprávnej aplikácii Spoločného oznámenia o spoločnom postupe - pravdepodobnosť
zámeny (vplyv prvkov, ktoré nemajú žiadnu alebo iba malú rozlišovaciu spôsobilosť), nakoľko žalovaný

a aj správny súd mal za to, že ostatné prvky majú nedostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť, t.j. nie sú
schopné vylúčiť pravdepodobnosť zámeny vzhľadom na celkový dojem vyvolaný týmito označeniami u
spotrebiteľ, a to práve s prihliadnutím na slovný prvok, ktorý je podľa názoru žalovaného (a aj správneho
súdu) dominantný (bod 57 napadnutého rozsudku).

9.7. Sťažovateľ tiež nesúhlasí s tvrdením správneho súdu, že existuje vysoké nebezpečenstvo zámeny
prihláseného namietaného označenia so staršou ochrannou známkou, predovšetkým v dôsledku
slovného prvku „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, keďže ostatné prvky majú nízky stupeň rozlišovacej
spôsobilosti (bod 63 napadnutého rozsudku). Sťažovateľ uvádza, že ide o mylnú interpretáciu aneprípustné zovšeobecňovanie, ak sa obrazový prvok, ktorý je fantazijný (vyobrazenie opičky) vníma
ako prvok s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, a to len v dôsledku toho, že bežne býva na takýto druh
tovaru umiestňovaný. Takéto tvrdenie dokonca odporuje samotnej rozhodovacej praxi žalovaného.

9.8. Pokiaľ ide o posúdenie existencie nebezpečenstva vzniku mylnej domnienky o vzájomnej spojitosti
namietanej prihlášky ochrannej známky so staršou ochrannou známkou (pravdepodobnosť asociácie),
predpokladom pre jej konštatovanie je, že porovnávané označenia musia obsahovať spoločný
dištinktívny prvok (a nie prvok s nízkou dištinktivitou ako je to v danom prípade), na základe ktorého si

spotrebiteľ medzi nimi vytvorí spojitosť. Nakoľko jediným spoločným prvkom je v danom prípade časť
„TVAROH“, ktorý však má vo vzťahu k tovarom, pre ktoré je staršia ochranná známka zapísaná, iba
nízkurozlišovaciuspôsobilosť,jepotrebnéajpravdepodobnosťasociácievylúčiť(poukaznarozhodnutie
MOZ 1085366 II/69-2014, str. 7). Ak skoršia ochranná známka nie je nijako osobitne známa a spočíva
vo vyobrazení obsahujúcom iba málo fantazijných prvkov, samotná koncepčná podobnosť nepostačuje
pre vznik pravdepodobnosti zámeny (rozsudok C 251/95 SABEL, bod 25).

10. C. K MEDZIAM SPRÁVNEJ ÚVAHY ŽALOVANÉHO OSOBITNE V KONTEXTE USTÁLENEJ
ROZHODOVACEJ PRAXI

10.1. Správny súd podľa názoru sťažovateľa nesprávne právne posúdil vec aj s ohľadom na vymedzenie

správnej úvahy žalovaného. Možno pochopiteľne súhlasiť s názorom správneho súdu, že žalobné
námietky smerujú do úvahy orgánu verejnej správy, keďže rozhodnutia orgánu verejnej správy boli
vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) a správny súd má preskúmavať
iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Sťažovateľ však
nesúhlasí s tým, ako správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného nevybočili z medzí a

hľadísk ustanovených zákonom (bod 54 napadnutého rozsudku).

10.2. Takisto ako celkom zjavný rozpor s formulovanými limitmi správnej úvahy vníma sťažovateľ
vnútorne nelogický a nekonzistentný záver, že vyobrazenie loga výrobcu, či postavičky zvieratka (alebo
iného podobne výrazného grafického prvku), či farebnosti etikety nemá pre priemerného spotrebiteľa

v týchto prípadoch výrazne dištinktívny charakter. Je podľa názoru žalobcu všeobecne známou
skutočnosťou ozaj každému spotrebiteľovi (keďže do predajní potravín chodí nakupovať skutočne
každý) ako vyzerá etiketa mliečnych a podobných výrobkov a ako výrazne skúma každý spotrebiteľ
logo výrobcu, grafické prvky a farebnosť etikiet, ktorej odlišnosť oproti konkurencii je v tomto extrémne
konkurenčnom trhovom segmente zásadným predpokladom predajnosti.

10.3.Osobitne zásadné pochybenie Krajského súdu však žalobca vidí v závere, ktorým sa Krajský súd
a priori odmietol zaoberať predchádzajúcou rozhodovacou praxou nielen iných orgánov, ale osobitne a
najmä rozhodovacou praxou samotného žalovaného (bod 64 napadnutého rozsudku).

10.4.Sťažovateľ zásadne odmieta, že by požadoval mechanické preberanie akýchkoľvek záverov
správneho orgánu. Je však jeho ústavným prerogatívom, aby žalovaný pri svojej rozhodovacej činnosti
rešpektovalzásadumateriálnejrovnostianeodchyľovalsabezdôvodneodsvojejustálenejrozhodovacej
praxe. Práve dôsledné uplatňovanie zásady materiálnej rovnosti (§ 3 ods. 5 druhá veta zákona č.
71/1967 Zb. Zákon o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako

„Správny poriadok“) v právnej praxi napomáha prehlbovať právnu istotu adresátov rozhodnutí správnych
orgánov v tom smere, že prikazuje správnym orgánom rešpektovať kontinuitu práva a rozhodovania.

10.5.Sťažovateľ zdôrazňuje, že všetky rozhodnutia, ktoré v tejto veci predkladal sa týkajú skutkovo
zhodných alebo podobných vecí - konkrétne sa týkajú predmetného veľmi špecifického segmentu -

potravín, pričom sa v nich jednalo o posudzovanie označení, ktoré obsahovali nízko dištinktívny prvok
vo vzťahu k tovarom, akým je v tomto prípade slovný prvok TVAROH, ktorý je súčasťou slovných prvkov
obochoznačeníamábezprostrednýsúvisstriedou29-tvarohavýrobkyztvarohu,prektorýjechránená
skoršia ochranná známka ďalšieho účastníka.

11. Žalovaný sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.
Zopakoval dôvody, ktoré uvádzal vo vyjadrení k správnej žalobe. Ďalší účastník sa ku kasačnej sťažnosti
nevyjadril.IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný

súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a
príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h/ SSP.

13. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa

vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

14. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná
sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

15. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému
rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu,
s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná.

16. Sťažovateľ podal rozsiahlu kasačnú sťažnosť, ktorej väčšina dôvodov bola ním vyslovená už v rámci
konania pred správnym orgánom a tiež v správnej žalobe.
17. Predmetom správneho súdneho konania bolo rozhodnutie žalovaného (predsedu Úradu) o rozklade,
proti rozhodnutiu Úradu o vyhovení námietkam ďalšieho účastníka proti zápisu kombinovanej ochrannej

známky prihlasovateľa - sťažovateľa „TVAROHÁČEK milko“ pre časť tovarov:
- kategória (trieda) 29 - „mlieko a mliečne výrobky, maslo, mlieko, mliečne nápoje (s vysokým obsahom
mlieka), tvaroh, výrobky z tvarohu (slané i sladké), jogurty, mliekarenské výrobky, tekuté mlieka,
termizované výrobky, syry, mliečne tvarohové nápoje“
a pre všetky tovary:

- kategória (trieda) 30 - „mrazené jogurty, cukrovinky s obsahom mlieka, mliečne čokoládové nápoje,
mliečne kávové nápoje, mliečne kakaové nápoje, zmrzlina, mrazené smotanové krémy“

18. Ako vyplýva z dôvodov kasačnej sťažnosti, ktorými je kasačný súd viazaný, sťažovateľ uviedol v
bode 2., A., 12 ako dôvod nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu skutočnosť, že správny súd

sa nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľa o nepodobnosti tovarov „tvaroh a výrobky z tvarohu“,
pre ktoré je registrovaná staršia ochranná známka s prihlasovanými tovarmi v triede 30, napriek tomu,
že sťažovateľ poukázal na niekoľko rozhodnutí EUIPO z ktorých je zrejmé, že tieto tovary nie sú v
aktuálnej rozhodovacej praxi považované za podobné. Správny súd iba odkázal na argumentáciu a
závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 23S/101/2017 zo dňa 17.01.2018 (body 48

a 49), v ktorom prípade však skutkový stav bol odlišný, nakoľko sa vôbec neskúmala podobnosť tovarov
v triede 30.

19. Kasačný súd prisvedčil dôvodnosti tohto kasačného bodu, keďže je pravdou, že správny súd sa
zaoberal len argumentáciou podobnosti tovarov vo vzťahu ku kategórii 29. Taktiež rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici (sp. zn. 23S/101/2017 zo dňa 17.01.2018), na ktorý správny súd vo svojom
rozhodnutí odkazuje, sa skutkovo a právne týka iba kategórie 29, ako na to správne poukázal sťažovateľ
a nie kategórie 30.

20. Je teda zrejmé, že ide o závažné procesné pochybenie správneho súdu, pretože sa nezaoberal

podstatným žalobným dôvodom a to napriek tomu, že sťažovateľ výslovne v správnej žalobe ako dôvod
uviedol aj nezapísanie tovarov v kategórii 30. Sťažovateľ týmto reflektoval na podľa neho nesprávne
právne posúdenie žalovaného uvedené od str. 8, 4. odsek napadnutého rozhodnutia žalovaného. S
týmto sa správny súd nijako nevysporiadal.

21. Týmto nesprávnym procesným postupom správneho súdu došlo k porušeniu práva sťažovateľa na
spravodlivý súdny proces.22. Z tohto dôvodu sa kasačný súd nemohol zaoberať vecnými dôvodmi kasačnej sťažnosti (bolo by to
predčasné) a musel rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

23. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne posúdiť všetky žalobné dôvody (body)
správnej žaloby sťažovateľa. Vo vzťahu ku kategórii 29 vzhliadol kasačný súd ako vhodné posúdiť tieto
žalobné dôvody aj s ohľadom na správnym súdom spomínaný rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici,sp.zn.23S/101/2017-121zodňa17.01.2018,ktorýbolnáslednepodrobenýkontrolezákonnosti
zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Spv/2/2018 zo dňa 30. júna

2021, ktorý zamietol kasačnú žalobu sťažovateľa. Vo vzťahu ku kategórii 30 bude správny súd povinný
reflektovať na žalobný dôvod uvedený v správnej žalobe bod 2., 17 a vysporiadať sa s argumentáciou
sťažovateľa, pretože tak v napadnutom rozsudku neučinil vôbec.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

24. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola
čiastočne dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu je podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP je
nepreskúmateľnýprenedostatokdôvodovvovytýkanejčasti.Pretonapadnutýrozsudoksprávnehosúdu
zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.

25. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie,
pričomjeviazanývyjadrenýmprávnymnázoromkasačnéhosúdu(§469SSP).Vďalšomkonanísprávny
súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom

hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.